Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 3, 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 42C/53/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118210391
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Andrea Škapincová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7118210391.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ing. Andreou Škapincovou, PhD. v spore žalobcu: T. N., L..

XX.X.XXXX, J. T. XX, XXX XX T., proti žalovanému v 1. rade: M. D., L.. XX.X.XXXX, J. T. XX, XXX
XX T., žalovanej v 2. rade: C. J., L.. XX.X.XXXX, J. T. XX, XXX XX P., obaja právne zastúpení Mgr.
Tomášom Čerepánom, advokátom so sídlom Štúrova 27, 040 01 Košice, žalovanej v 3. rade: R. J., L..
XX.XX.XXXX, J. N. X, XXXX Q., Š., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému v 1. a 2. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Vo vzťahu

žalovanej v 3. rade a žalobkyne súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa v podanej žalobe žiadala, aby súd určil, že nehnuteľnosť patrí do jej výlučného vlastníctva.
Nehnuteľnosť, ku ktorej sa domáha určenia vlastníckeho práva je zapísaná na liste vlastníctva
na menom jej matky (matky súrodencov strán sporu), C. D.. Podanie žaloby odôvodnila tým, že
dedičské konanie po mame C. D., L.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. XX, T., ktorá zomrela
dňa XX.X.XXXX, bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľky. Zastavenie dedičského konania pre
nemajetnosť podľa žalobkyne nenamietala žiadna zo strán sporu preto, že žiaden majetok matke
neostal, keďže nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu jej mama darovala ešte pred svojou smrťou v

roku 1990 za to, že sa o mamu od r. 1965 30 rokov starala, byt udržiavala na svoje náklady aj po maminej
smrti v ňom 22 rokov nerušene bývala a užívala byt ako svoj. Uviedla, že nikto zo žalovaných sa doteraz
k bytu nehlásil, do bytu nič neinvestoval a nikdy nepopieral jej právo na byt a to ani v dedičskom konaní
po maminej smrti. Konanie žalovaných považuje za účelové a vypočítavé v snahe získať od nej byt, o
ktorý sa stará okolo 50 rokov.

Ďalej uviedla, že žalovaní prestali rešpektovať prianie ich mamy, ktorá žalobkyni byt darovala za

starostlivosť o ňu a chcú prejednať uvedený byt v dedičskom konaní, ku konaniu sa pridali v snahe
získať majetok a peniaze, preto bola žalobkyňa nútená podať túto žalobu. Žalovaní doteraz žalobkyňu
nerušili v užívaní bytu a nekládli si za byt žiadne nároky, ani na jeho vlastníctvo, ani na jeho užívanie,
preto žalobkyňa od roku 1990 užíva nerušene ako svoj vlastný. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby súd
určil, že byt v katastrálnom území B., M. T. W., M. T. - D. C., A. L. B. E. Č.. XXXXX E. O. Q. S. G. XXXX
- X. G. S. L. M. E. XXX C.X s obytným domom číslom XXXX L. A. T. Č.. XX, XX, XX L. G. Č.. XXXX,
G. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 149 m2 s obytným domom č.s. XXXX - T.D.T. Č.. XX,

XX, XX na parcele č. XXXX, parcela XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 149 m2 s obytným
domom č.s. XXXX - T.Y. Č.. XX, XX, XX na parcele č. XXXX, pod J. v celosti v podiele 334/10000 na
spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemkov, vedený ako byt č. X na X. G. E. Č.. XX patrí
do jej výlučného vlastníctva.2. Žalovaná v 3. rade v podaní zo dňa 14.11.2018 uviedla, že popiera tvrdenia žalobkyne a pripája sa
k tomu, čo uvádza jej sestra, žalovaná v 2. rade C. J.T..

3. Žalovaný v 1. a 2. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 26.11.2018 uviedli, že uplatnený nárok žalobkyne
v celom rozsahu neuznávajú, považujú ho za nedôvodný. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto
konania nadobudla matka žalovaných, C. D., v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi v roku
1996, čo vylučuje, aby žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam darovaním od ich

matky ešte v roku 1990. Ďalej poukázali na skutočnosť, že o darovaní nehnuteľností nemá žalobkyňa
žiadnu listinu ani iný dôkaz, všetko ostáva len v rovine jej subjektívnych tvrdení. Nie sú si vedomí
akéhokoľvek úkonu, či priania ich matky, ktorým by matka priviedla, alebo chcela previesť na žalobkyňu
spornú nehnuteľnosť. Matka počas života vždy uvádzala, že zanecháva svojim deťom byt, ktorý si
spravodlivo podelia. K tvrdeniam prezentovaným žalobkyňou, že sa o matku C. D. nestarali, uviedli, že
tieto tvrdenia sú zavádzajúce a nepravdivé. Práve naopak, matka žalovaných C. D. sa od roku 1965

starala o domácnosť žalobkyne. V čase, keď mala mama žalovaných zdravotné problémy vážnejšieho
charakteru, zabezpečovali starostlivosť o ňu prevažne žalovaní v 1., 2. a v 3. rade. Žalovaná v 3. rade
pomáhala svojim súrodencom a mame po finančnej stránke. Platila matkine účty, dlhy a venovala jej
finančnú hotovosť, ďalej do bytu zakúpila potrebné spotrebiče. Žalovaný v 1. rade matke celý život
pomáhal, nakupoval jej, robil jej spoločnosť a keď niečo potrebovala, informoval o tom celú rodinu.

Žalovaná v 2. rade sa v roku 1987 presťahovala do Košíc z dôvodu, že zdravotný stav matky bol už veľmi
vážny. Od prvého dňa po presťahovaní sa o mamu starala na jej prianie výhradne žalovaná v 2. rade,
keďže povolaním je zdravotná sestra. Matke vždy nachystala lieky, urobila jej preväz a zabezpečovala
jej všeobecnú dennú zdravotnícku starostlivosť. V tom čase u nej asi jeden rok bývala žalobkyňa,
ktorá s matkou mala sústavné nezhody. Mama s tým, aby u nej žalobkyňa bývala nesúhlasila a taktiež

nesúhlasila s tým, aby za ňu brala na pošte dôchodok. Doplnili, že žalobkyňa mala svoj byt na S. X E.
T. v osobnom vlastníctve, avšak bola aj majiteľkou cestovnej kancelárie, ktorej sa v podnikaní nedarilo,
preto bola nútená vyhlásiť bankrot a následne predala svoj byt, aby zaplatila vymáhané dlhy. Z tohto
dôvodu nemala žalobkyňa kde bývať, preto sa nasťahovala k matke do bytu na T. A. Č.. XX E. T.. Po
smrti matky sa žalovaní rozhodli, že ponechajú žalobkyňu užívať sporné nehnuteľnosti, keďže vedeli, že

žalobkyňa nemá kam ísť a mohla by skončiť na ulici. Uviedli, že nie je pravdou, že uznávali akékoľvek
vlastnícke nároky žalobkyne k spornej nehnuteľnosti. Žalovaní mali po celý čas od smrti svojej matky
vedomosť o tom, že tieto sporné nehnuteľnosti boli vo výlučnom vlastníctve ich matky C. D. a nekládli si
vlastnícke nároky k predmetnej nehnuteľnosti z dôvodu, že vedeli v akej finančnej situácii sa žalobkyňa
nachádza a ako súrodenci s ňou súcitili, preto sa rozhodli ponechať ju v nerušenom užívaní bytu. Zotrvali

na tvrdení, že nehnuteľnosť bola vo výlučnom vlastníctve ich matky v čase jej smrti a nebola nikdy
darovaná žalobkyni.

4. Žalovaná v 3. rade v podaní zo dňa 18.3.2019 uviedla, že súhlasí s podaním žalovaných v 1. a 2.
rade a pridáva sa k nemu.

5. Pojednávanie nariadené na deň 8.10.2019 bolo zrušené na návrh žalovanej v 2. rade, ktorá žiadala
vytýčenie nového termínu pojednávania. Ďalej v podaní uviedla, že dedičské konanie o novoobjavenom
majetku vyvolala správkyňa konkurznej podstaty žalobkyne. K sporu uviedla, že nemala nič proti tomu,
aby byt obývala žalobkyňa, ktorá sa tam násilím nasťahovala, takto mohla žalobkyňa byt obývať až do

svojej smrti, avšak žalobkyňa chce byt predať a už im aj ponúkla cenu 20.000,- EUR každému.

6. V podaní zo dňa 19.11.2019 žalobkyňa oznámila súdu zrušenie konkurzu, predložila oznámenie o
zrušení konkurzu, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 12.3.2019. Uviedla, že o tejto
skutočnosti sa dozvedela až teraz a domnieva sa, že už ďalej nie je potrebná účasť správkyne ako

intervenienta v tomto spore.

7. Vychádzajúc z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a to (žaloby, Uznesenia Okresného
súdu Košice I sp. zn. XXD XXX/XX X. XX.XX.XXXX, Listu vlastníctva č. XXXXX, výpisu z Obchodného
vestníka č. XXX/XXXX zo dňa 27.9.2017, výpisu z Obchodného vestníka č. XX/XXXX zo dňa 12.3.2019,

vyjadrení strán sporu a ich výsluchu) súd zistil nasledujúci skutkový stav:8. Z LV č. XXXXX súd zistil, že vlastníkom bytu č. X na prvom poschodí vchod č. XX, okres T. W., M. T. -
D. C., T.. Ú. B., ktorý je predmetom tohto sporu je matka strán sporu, D. C., K. L. XX.XX.XXXX. Titulom
nadobudnutia je prevod bytu E.-XXXXX/XX.

9. Z uznesenia Okresného súdu Košice I, sp. zn. XXD XXX/XX zo dňa 10.12.1996 súd zistil, že dedičské
konanie po poručiteľke C. D. bolo zastavené pre nemajetnosť. Zároveň z tohto uznesenia súd zistil, že
poručiteľka Margita Slatinská zomrela bez zanechania závetu.
10.ZuzneseniaOkresnéhosúduKošiceI,sp.zn.14D490/2017zodňa18.9.2018súdzistil,žeopätovné

dedičské konanie bolo prerušené do právoplatného skončenia tohto konania.

11. Na pojednávania dňa 3.12.2019 žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe, poprela tvrdenia žalovaných,
že o matku sa nestarala. Mama jej viackrát ústne darovala byt, písomnú darovaciu zmluvu nespísali.
Žalobkyňa bez bližšej špecifikácie navrhla výsluch susedov, rodiny, ľudí zo zamestnania k tvrdeniam
o starostlivosti o matku. Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že si myslela, že keď bude mať peniaze,

súrodencov vyplatí, odškodní. Uviedla, že byt užívala v dobrej viere s tým, že keď na to príde súrodencov
vyplatí.

12. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:

13. Podľa ust. § 628 ods. 8 Občianskeho zákonníka, darovacia zmluva musí byť písomná, ak je
predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri
darovaní.

14. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

16. Podľa ust. § 129 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný
výkon.

17. Podľa ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

18. Podľa ust. § 134 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k
veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125).

19. Podľa ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,
darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných

skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu,
nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

20. Podľa ust. § 133 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi

dohodnuté inak. Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom
do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

21. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a z právneho posúdenia vyplynulo, že predmetom
sporu je určenie vlastníckeho práva k bytu, ktorý je predmetom sporu a ktorý podľa výpisu z Listu

vlastníctva č. XXXXX je dlhodobo, viac ako 20 rokov napísaný na meno nebohej matky strán sporu.
Žalobkyňa odvádza svoje vlastnícke právo k bytu od uzatvorenia ústnej darovacej zmluvy a tiež
uvádza vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Aj keď je medzi stranami sporné uzatvorenie
ústnej darovacej zmluvy, táto skutočnosť je jednak nepreukázaná, žalobkyňa v tomto smere neuniesladôkazné bremeno a tiež právne irelevantná, keďže ústnu darovaciu zmluvu ohľadom nehnuteľnosti
súd považuje za absolútne neplatnú, čo znamená akoby zmluva ani nevznikla, pričom na absolútnu
neplatnosť súd prihliada ex offo. Písomná darovacia zmluva ani samotnou žalobkyňou tvrdená nebola.

Súd dopĺňa, že zároveň ide o neospravedlniteľný omyl žalobkyne, ktorá uzatvorila ústnu darovaciu
zmluvu k nehnuteľnosti, keďže právny predpis výslovne uvádza, že ak sa prevádza nehnuteľná vec na
základezmluvy,nadobúdasavlastníctvovkladomdokatastranehnuteľnostípodľaosobitnýchpredpisov,
ak osobitný zákon neustanovuje inak. V prejednávanom prípade žalobkyňa tvrdila, že získala byt na
základe darovacej zmluvy, na liste vlastníctva však zapísaná nie je. Vzhľadom na uvedené súd ustálil,

že žalobkyňa nemohla nadobudnúť vlastnícke právo na základe neplatnej ústnej darovacej zmluvy.

Zároveň súd posudzoval či žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo vydržaním. Držba bytu žalobkyňou a
jej trvanie nebola medzi stranami sporná, pretože žalobkyňa v byte bývala a býva, avšak pre úspešné
vydržanie vlastníckeho práva k bytu musí byť splnený aj predpoklad oprávnenej držby po zákonom
stanovenú dobu dobromyseľným držiteľom. Dobromyseľnosť žalobkyne popierali žalovaní. Súd uvádza,

žezvýpovedežalobkynevyplýva,žesimyslela,žekeďbudemaťpeniaze,súrodencovvyplatí,odškodní.
Uviedla, že byt užívala v dobrej viere s tým, že keď na to príde súrodencov vyplatí. Zhodnotením
vykonaného dokazovania, najmä uvedenej výpovede žalovanej na pojednávaní, súd dospel k záveru,
že žalobkyňa nebola dobromyseľná v tom, že jej vec alebo právo patrí, keďže súrodencov počas celej
doby chcela vyplatiť, keď bude mať na to peniaze.

Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že nerušene po dobu 30 rokov bývala v byte, žalovaní uviedli, že
žalobkyňa sa ich nepýtala či sa môže nasťahovať do bytu, ale nasťahovala sa a ako súrodenci ju v
byte nechali, keďže pre dlhy svoj byt predala a nemala kde bývať. Nechceli, aby skončila na ulici,
preto užívanie bytu akceptovali. Súd iba uvádza, že skutočnosť, že žalobkyňa nebola v užívaní rušená

nezakladá jej dobromyseľnosť.

K skutočnostiam ďalej uvedeným žalobkyňou, že sumu 2.000,- Sk a následné splátky za odkúpenie
bytu poskytla matke žalobkyňa, hoci nemajú vplyv na predmet sporu súd uvádza, že ich považuje za
nepreukázané, keďže boli popreté žalovanými, ktorí uviedli, že žalovaná v 3. rade platila matke dlhy,

poskytovala jej financie, čo nakoniec v záverečnej reči uviedla aj samotná žalobkyňa. Tvrdeniami o tom,
kto sa staral o matku počas jej života a o rekonštrukcii bytu sa súd nezaoberal, keďže nemajú vplyv
na posudzovanú vec.

Keďže žalobkyňa preukázateľne pri držbe nebola dobromyseľná, čo je predpoklad pre nadobudnutie

vlastníckeho práva vydržaním, súd žalobu zamietol.

22. Pokiaľ ide o svedkov, ktorých síce nekonkrétne navrhovala žalobkyňa vypočuť k skutočnosti, že
sa o matku starala, súd uvádza, že nie je podstatné pre tento spor zistenie, či sa žalobkyňa o matku
skutočne starala. Vykonanie takého dokazovania by bolo nehospodárne, keďže nemôže zmeniť to, že

žalobkyňa nedisponuje titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva, preto súd návrh na vykonanie tohto
dokazovania zamietol.

23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. l Civilného sporového poriadku (podľa
ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie

končí) v spojení s ust. § 255 ods. l Civilného sporového poriadku (podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) tak, že žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok
na náhradu trov konania, nakoľko boli v konaní v celom rozsahu úspešní, nárok si uplatnili a sú právne
zastúpení. Žalovaná v 3. rade nežiadala priznať nárok na náhradu trov konania, preto jej súd nárok na
náhradu trov konania ani nepriznal. Súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, ich existencia

nebola ani tvrdená.

24. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jehodoručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu
vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený
(ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný
predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).