Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Jana Burešová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoCsp/10/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8820201045
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8820201045.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobcu: U. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XXX, XXX XX C., právne zastúpenému: JUDr. Andrej Cifra, advokát, ul. J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec,
proti žalovanému: Home Credit Slovakia a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, právne
zastúpenému: Advokátska kancelária Goliašová Gabriela s.r.o., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, o
zaplatenie 90 eur s prísl., o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, a o zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia a náhradu trov konania, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 7Csp/47/2020-155 zo dňa 23.10.2020, takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o finančnom zadosťučinení a súvisiaci výrok o trovách konania a v
rozsahu zrušenia vracia vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:
I. Súd konanie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 90,- eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 90,- eur od 24.04.2020 do zaplatenia z a s t a v u j e.
II. Súd určuje, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa
20.10.2012 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, j e b e z ú r o č n ý a b e z p o p l a t k o v.
III.Žalovanýje povinnýzaplatiťžalobcovititulomfinančnéhozadosťučineniasumuvovýške1.064,20
eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto
náhrady súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. V odôvodnení uviedol, že pôvodne podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia zmluvy o úvere za
bezúročnú a za bezpoplatkovú z dôvodu úrokovej sadzby, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, úžerná
a teda neplatná, ďalej z dôvodu nesprávne uvedenej hodnoty RPMN a nesprávne uvedenej celkovej
čiastky úveru. Keďže však časť tohto bezdôvodného obohatenia mi mohla byť namietaná premlčaním,
uplatnil si žalobca iba nepremlčané bezdôvodné obohatenie vo výške 90 eur a sumu 1064,20 eur ako
primerané finančné zadosťučinenie za porušenie povinností žalovaným.
Žalovaný čiastočne nárok uznal čo do výšky vrátenia bezdôvodného obohatenia vo výške 90 eur s
príslušenstvom ako to požadoval žalobca, túto sumu uhradil po podaní žaloby. Preto pre späťvzatie
žaloby v tejto časti súd konanie zastavil.
Súd prvej inštancie považoval za rozporné s dobrými mravmi poskytnutie úveru spotrebiteľovi za cenu
prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami. Dohoda o výške
úrokov je preto absolútne neplatná a úver považoval za bezúročný.Dôsledkom nesprávneho uvedenia RPMN, v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských
úveroch v čase uzavretia zmluvy prvoinštančný súd rozhodol, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez
poplatkov.
Súd prvej inštancie rozhodol o priznaní finančného zadosťučinenia v sume 1064,20 eur. Žalobca sa
úspešne domáhal vyslovenia porušenia práva spotrebiteľa a preto uplatnenie primeraného finančného
zadosťučinenia bolo dôvodné. Pri určení výšky tohto primeraného finančného zadosťučinenia súd
vychádzal zo skutkových okolností. Súd zistil, že žalobca sa úspešne domáhal vyslovenia porušenia
povinností žalovaným v konaní, kde bol zastúpený právnym zástupcom. Uvedené konanie žalobca
inicioval na podnet svojej manželky. Pre obavu o zabezpečenie jeho rodiny, keď má tri maloleté deti,
začal opäť navštevovať psychiatrickú ambulanciu pre svoju skoršiu diagnózu, ktorá spôsobuje, že je
citlivejší na niektoré situácie a podnety. Žalobca si ako primerané finančné zadosťučinenie uplatnil iba
sumu skutočnej škody, nad rámec škody si neuplatnil žiadnu finančnú náhradu a preto súd jeho nároku
vyhovel
O trovách konania rozhodol podľa § 251, § 256 ods. 1, § 255 ods. , § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia
odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že inštitút primeraného finančného
zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu resp. na kompenzáciu jeho majetkovej
škody, ale v danom prípade musí zostať na úrovni účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. V
konaní je nevyhnutným skúmať aj hľadisko primeranosti uplatneného nároku. Žalobca doposiaľ žiadnym
spôsobom nepreukázal, v čom pociťoval porušenie svojich práv, aké to malo pre neho dôsledky, v čom
vidí odôvodnenosť požadovanej výšky primeraného finančného zadosťučinenia v hodnote 1064,20 eur.
Žalovaný vyplatenie žalovanej sumy vo výške 1060,24 eur považuje za nedôvodné, nepreukázané a v
rozpore s cieľom normy, ktorú zákonodarca primeraným finančným zadosťučinením sledoval. Namietal,
že v čase priznania primeraného finančného zadosťučinenia nebolo právoplatne rozhodnuté o porušení
práv spotrebiteľa.
Žalovaný žiadal aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie,
prípadneabyrozhodnutiezmenilapriznalžalovanémunáhradutrovkonaniaatrovprávnehozastúpenia.
4. Žalobca sa k odvolaniu písomne vyjadril. Považuje výšku primeraného finančného zadosťučinenia
za primeranú. Výška nemajetkovej ujmy v prípadoch § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa
môže zodpovedať výške finančnej ujmy, ktorá spotrebiteľovi hrozila. Ak má mať primerané finančné
zadosťučinenie satisfakčný účinok pre spotrebiteľa a zároveň výchovný a odstrašujúci účinok
pre dodávateľa, tak primerané finančné zadosťučinenie sa môže rovnať majetkovej ujme, ktorá
spotrebiteľovi hrozila alebo mu, ako je to v prejednávanej veci do skutočného vydania bezdôvodného
obohatenia dodávateľom, bola aj spôsobená. Pri posudzovaní primeraného finančného zadosťučinenia
treba brať podľa žalobcu do úvahy aj nasledovné kritéria: spôsobená materiálny ujma; hrozba
ďalšej materiálnej ujmy; trvanie materiálnej ujmy, k dobrovoľnému splneniu celého nároku žalovaným
dodávateľom nedošlo; psychicky náročná situácia pre žalobcu, ktorý je psychiatrickým pacientom.
Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdil ako
vecne správny a tiež priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP
preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s §
379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contratio a dospel k záveru, že
rozhodnutie je potrebné v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.
6. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na
spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
ktorým je Slovenská republika viazaná. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky implikované aj v čl. 46 ods. 1 ústavy. Odôvodnenie rozhodnutia je tou časťou, v ktorej súd
vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Zákon stanovuje
zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP) tak, aby z neho bola
zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť, spravodlivosť. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z
pohľaduprávaneúspešnejstranynamietaťkonkrétneskutkovéaleboprávnezáverysúdupriuplatňovaníopravných prostriedkov. Je nevyhnutné, aby text odôvodnenia nebol len popisný a formálny, ale aby,
naopak, obsahoval jasné a logické argumenty, ktoré sú konzistentné a navzájom si neodporujú.
7. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom, ako aj odôvodnením napadnutého rozhodnutia a uplatnenými odvolacími námietkami, odvolací
súd zistil, že napadnutý rozsudok nespĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
v zmysle § 220 ods. 2 CSP.
Prvoinštančný súd neskúmal splnenie podmienok podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa.
Včaserozhodovaniaoprimeranomfinančnomzadosťučineníspotrebiteľpreukázateľnesaešteúspešne
nedomohol rozhodnutia súdu o porušení práv a povinností zo strany žalovaného v zmluve o úvere č.
XXXXXXXXXX. Tieto výroky súdneho rozhodnutia neboli ešte právoplatné, a preto nebola splnená prvá
zákonnápodmienkapriznaniafinančnéhozadosťučinenia.Vtomčasesúdnemalobjektívnerozhodnuté,
že úver je bezúročný a bez poplatkov, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu.
8. Z obsahu odôvodnenia priznanej výšky primeraného finančného zadosťučinenia však nie je zrejmé,
z akých dôkazov a zistených skutkových okolností súd prvej inštancie vychádzal pri posudzovaní
rozsahu priznaného nároku žalobcu. Z obsahu odôvodnenia nevyplýva, akými právnymi úvahami sa
súd riadil, keď žalobe vyhovel práve čo do sumy 1064,20 eur. Súd prvej inštancie síce uviedol, že
vychádzal zo skutkových okolností v danom prípade, že žalobca sa úspešne domáhal vyslovenia
porušeniapovinnostížalovanýmvkonaní,uvedenékonaniežalobcainiciovalnapodnetsvojejmanželky.
Žalobca pre omeškanie so splátkami úveru bol obťažovaný úkonmi žalovaným - výzvami, ktoré doložil
do spisu, ako uviedol aj telefonicky, bol vystrašovaný tým, že jeho dlh bude ešte narastať. Pre obavu o
zabezpečenieprejehorodinu,keďmátrimaloletédeti,začalopäťnavštevovaťpsychiatrickúambulanciu
pre svoju skoršiu diagnózu, ktorá spôsobuje, že je citlivejší na niektoré situácie a podnety. Súd nijako
bližšie nešpecifikoval a nekonkretizoval skutočnosti, na základe ktorých dospel k záveru, že žalobca má
nárok na sumu v rozsahu 1064,20 eur, ani intenzitu zásahu do práva žalobcu, ktorú pre určenie rozsahu
jeho nároku na primerané finančné zadosťučinenie považoval za rozhodnú.
9. Z hľadiska výšky priznávaného primeraného finančného zadosťučinenia v prvom rade žalobca
musí tvrdiť a označiť dôkazy na individualizáciu nároku. Pre určenie výšky nároku musí objektívne,
vzhľadom na povahu, intenzitu, trvanie a rozsah pôsobenia nepriaznivého následku preukázať, ako
ho pociťoval a prežíval. Následne prvoinštančný súd pri stanovovaní výšky priznaného primeraného
finančného zadosťučinenia odôvodní priznanú výšku presvedčivo, lebo výška primeraného finančného
zadosťučinenia podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa spočíva na voľnej úvahe
súdu, ktorá nemôže byť svojvoľná. Pri stanovení výšky treba vychádzať zo závažnosti vzniknutej
resp. hroziacej ujmy, okolností tak na strane žalobcu ako aj žalovaného, okolností, za ktorých došlo
k porušeniu práv žalobcu. Pri určení výšky finančného zadosťučinenia sa nemožno striktne držať
ujmy, ktorá žalobcovi objektívne hrozila, resp. ktorá mu vznikla. Inštitút primeraného finančného
zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie, resp. na kompenzáciu majetkovej škody, ale v
danom prípade musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tejto
forme úvahy preto nezodpovedá priznaná suma 1064,20 eura.
10. Keďže rozsudok je nepreskúmateľný, odvolací súd ho vrátane výroku o trovách konania postupom
podľa § 389 ods. 1 písm. b) v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
11. V ďalšom konaní preto bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať základom a výškou
uplatneného primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu a
svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám vyjadreným v ust. § 220 ods.
2 CSP.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v rozhodnutí
vo veci samej (§ 396 ods. 3 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP).
13.RozhodnutieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvPrešovevpomerehlasov3:0(§393ods.2CSP).Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.