Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 3, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/87/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214208090
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8214208090.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcov: 1. E. Y., A.. XX.XX.XXXX, W. F. F.
XXXX/XX, XXX XX W., 2. Y. Y., A.. XX.XX.XXXX, W. F. F. XXXX/XX, XXX XX W., právne zastúpených
Mgr. Ladislavom Riedlom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v Prešove, Levočská 4703/89,
protižalovanému:Slovenskásporiteľňa,a.s.,Tomášikova48,83237Bratislava,IČO:00151653,právne

zastúpenému: JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom P.O. Hviezdoslavova 10625/23B, 036 01 Martin, IČO:
36 865 036, o zdržanie sa výkonu záložného práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu
Bardejov, č. k. 2C/201/2014-162 zo dňa 25. 10. 2016 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu, ktorou sa domáhali žalobcovia

uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zo zmluvy o
zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzavretej dňa 12. 12. 2008, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXXX v k. ú. W..

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil, cit.:

„Žalobcovia uzatvorili so žalovaným dňa 12.12.2008 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na
základe tejto zmluvy žalovaný poskytol žalobcom úver vo výške 1.400.000 Sk za účel nadobudnutia,
úpravy a údržby nehnuteľnosti. V časti I. bode 1 bola dohodnutá fixná úroková sadzba na 5 rokov vo
výške 7,30 % p.a v deň uzatvorenia úverovej zmluvy. Žalobcovia sa zaviazali úver splácať v mesačných
splátkach 9.753 Sk (323,74 eur) v počte 359 splátok, konečnou splatnosťou úveru 10.11.2038. V časti
II. bod 3 sa zmluvné strany dohodli, že všetky právne vzťahy výslovne neupravené v úverovej zmluve

sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami úverových podmienok okrem článku 7.4. b), všeobecných
obchodných podmienok, okrem článku 7, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a
to v tomto poradí. Osobitne v ten istý deň, tzn. 12.12.2008 strany konania uzavreli aj zmluvu o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXXX a LV č. XXXX vedenom Správou katastra
W., ktorá je konkretizovaná v časti II. článku I zmluvy a predstavovali byt č. XX žalobcov v W., na ulici
F. F. XXXX, vchod XX, X poschodie s príslušenstvom (LV č. XXXX) a spoluvlastnícky podiel XX/XXXX

na pozemku registra C, parc. č. XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2
vedenom na LV č. XXXXX vedenom Správou katastra W., pričom zmluva bola uzatvorená za účelom
zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa zo zmluvy o poskytnutí úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa
12.12.2008. Žalobcovia úver riadne nesplácali a preto žalovaný úver zosplatnil ku dňu 10.1.2014.
Záložné právo slúži na zabezpečenie práva veriteľa na splnenie záväzku dlžníkom, ktorý dlžníkovi
vyplýva zo záväzkovoprávneho vzťahu. Záložné právo má k tomu záväzkovému právnemu vzťahu

akcesorickú povahu. To znamená, že vznik a trvanie záložného práva nerozlučne súvisí so
zabezpečovanou pohľadávkou. Záložné právo plní zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu. Založeniepredmetu záložného práva donucuje dlžníka, aby sa splnením svojho záväzku zbavil záložného
práva, ktoré ho obmedzuje pri nakladaní so zálohom. Uhradzovacia funkcia sa prejavuje v možnosti
veriteľa dosiahnuť uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu, ak jeho pohľadávka nebude riadne

splnená.
Žalobcovia svoj nárok uplatnili v podstate z dvoch dôvodov. Jednak s poukazom na neprijateľné zmluvné
podmienky v úverovej zmluve a jednak spochybňovaním inštitútu dobrovoľnej dražby v súvislosti
spotrebou súdnej kontroly a ochranou obydlia a poukázali pritom na rozpor s Ústavou SR a európskou
judikatúrou.Súdsastýmtonázoromžalobcovnestotožnil.Záložnéprávojetotižlegitímnyprávnyinštitút,

na realizáciu ktorého slúži zákon o dobrovoľných dražbách. Súd nezistil, že by tieto právne normy boli v
rozpore s Ústavou SR a tento rozpor ani nie je oprávnený konštatovať, nakoľko záver o proti ústavnosti
konkrétnej právnej normy môže vyhlásiť jedine Ústavný súd SR. Súd nezdieľa názor žalobcov o tom,
že dražbou by bolo porušené ich ústavné právo na ochranu obydlia. To je upravené v článku 21 ods.1
Ústavy SR v tomto znení: „Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto
v ňom býva“.

Uvedený princíp teda poskytuje ochranu predovšetkým pred neoprávneným vstupom do obydlia a nie je
možné vykladať tak, že garantuje občanovi zotrvanie v určitom obydlí. Nie je preto možné ho vyhovieť
žalobelenpreto,žepredmetomzálohujeobydliežalobcov.Žalobcovianepopierajúexistenciuzáložného
práva a zabezpečovanej pohľadávky a netvrdia ani ich zánik, preto súd nemôže uložiť záložnému
veriteľovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva bez časového obmedzenia. Ak by sa aj súd

prejudiciálne zaoberal skúmaním existencie neprijateľných zmluvných podmienok v úverovej zmluve, vo
vzťahukžalobnémupetituideoskutočnosťirelevantnú.Súčasnáprávnaúpravadávatotižspotrebiteľovi
možnosť brániť sa voči nekalým postupom a neprijateľným zmluvným podmienkam, či už formou
určovacích žalôb alebo žalôb na splnenie konkrétnych povinností, ale nemožno rozhodnutím súdu vo
veci samej nahrádzať predbežné opatrenie, lebo také rozhodnutie by bolo prakticky nevykonateľné a

zasahovalo by do práv toho, voči komu smeruje bez toho, aby bolo právoplatne rozhodnuté o právach
a povinnostiach účastníkov, t.j. bez toho, aby bola s konečnou platnosťou vyriešená otázka platnosti,
či neplatnosti právneho úkonu, v zmysle ktorého si ten ktorý účastník realizuje svoje právo (rozsudok
Krajského súdu v Žiline 9Co/32/2015 zo dňa 29.1.2015).
Súd teda uzavrel, že nie je možné bez časového ohraničenia zakázať žalovanému výkon jeho záložného

práva dobrovoľnou dražbou, keďže toto právo má žalovaný zriadené v súlade so zákonom a na základe
platnej záložnej zmluvy a to bez zreteľa na to, že sa jedná v súčasnosti o obydlie žalobcov. Rozsudok,
ktorým by sa vyhovelo žalobnému petitu, by mohol znamenať, že pri neskoršej zmene pomerov napr.
zmene obydlia žalobcov by stále bránil žalovanému vykonať jeho právo dobrovoľnou dražbou na
založenú nehnuteľnosť, aj keď by už žalobcovia v nej nebývali.

Žiada sa uviesť, že v prejednávanej veci sám žalobca v 1. rade potvrdil, že okrem vlastníctva
nehnuteľnosti žalobkyňou v 2. rade je vlastníkom obchodného podielu v obchodnej spoločnosti, pričom
hodnotatohtoobchodnéhopodielučinícca146.000eur.Žalobcav1.radenapriektomu,žejevlastníkom
obchodného podielu, vychádzajúc zo zhodných tvrdení strán konania, od vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru dňa 10.1.2014 už takmer tri roky ani len čiastočne neplnil svoje povinnosti vyplývajúce

z poskytnutého úveru. Aj s poukazom na zistenú skutočnosť, že ak žalobca v 1. rade dlhodobo nie
je ochotný uhrádzať svoje záväzky vyplývajúce z uzatvorenej zmluvy o poskytnutí úveru, hoci má
prostriedky na uhradenie tohto dlhu, keďže je vlastníkom obchodného podielu v hodnote cca 146.000
eur, nie je už vonkoncom možné jeho žalobu považovať za opodstatnenú a dôvodnú.
Treba záverom uviesť, že dôvody uvádzané v odôvodnení tohto rozhodnutia korešpondujú s

už právoplatnými rozhodnutiami všeobecných súdov (rozsudok okresného súdu Prešov sp. zn.
11C/456/2015 a rozsudok okresného súdu Prešov sp. zn. 20C/182/2014, uznesenie Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 7Co/55/2016) týkajúcimi sa obdobnej otázky, súd preto podporil svoju argumentáciu aj
závermi z týchto rozhodnutí“.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 1, § 2, § 3, § 7, § 21 zákona č. 527/2002 Z.
z. o dobrovoľných dražbách, § 151a ods. 1, § 151b ods. 1, § 151j ods. 1, § 151nd ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

4. Žalobcovia v 1.a 2. rade v podanom odvolaní poukázali na nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým

súd dospel na základe vykonaných dôkazov, ako aj na nesprávne právne posúdenie vo veci. Uviedli,
že rozsudok je odôvodňovaný jednostranne a nekriticky sa stotožňuje s postojom žalovaného. Zároveň
vzniesli námietku premlčania pohľadávky žalovaného, ako výkonu záložného práva. Poukázali na
rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-34/13, a to na body 62 - 65, ako aj na znenie Ústavy SR s tým,že takýto zásah nebol v demokratickej spoločnosti nevyhnutný. Uviedli, že súd nebral do úvahy snahu
žalovaného obohatiť sa na ich úkor z dôvodu nesprávneho ohodnotenia bytu, ako aj na skutočnosť, že
hodnota nehnuteľností a výška pohľadávky nie je proporcionálna, nakoľko hodnota nehnuteľností viac

ako polovicu presahuje výšku samotnej pohľadávky.

5. Žalovaný k odvolaniu žalobcov uviedol, že rozhodnutie súdu je vecne správne a je vydané v súlade so
zákonom. V samotnej žalobe nie je špecifikovaný právny základ, na základe čoho by žalovaný nemohol
sa domáhať v rámci výkonu záložného práva ako záložný veriteľ uspokojenia sa svojej pohľadávky,

pričomzáložnéprávojelegitímnymprávnyminštitútom,narealizáciuktoréhoslúžizákonodobrovoľných
dražbách. Nesúlad tohto predpisu s Ústavou môže vyhlásiť jedine Ústavný súd SR a jediným dôvodom
pre vyhovenie návrhu nemôže byť skutočnosť, že predmetom zálohu je obydlie žalobcov. Pokiaľ
žalobcovia namietajú existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, túto skutočnosť mohli namietať
vo forme samostatnej žaloby, a to či už v určovacej alebo na plnenie. Taktiež zásah do obydlia žalobcov
nie je neproporcionálny a neprimeraný, nakoľko dlh podľa ich vyjadrenia činí minimálne 23 000 Eur

a jeho výšku neovplyvnia ani prípadné namietané neprijateľné zmluvné podmienky vo výške 531,07
Eur a 2,99 Eur mesačne ako poplatok za správu úveru. Námietka premlčania nie je dôvodná, nakoľko
žalovaný nemohol pristúpiť k dražbe nehnuteľnosti z dôvodu vydaného súdneho rozhodnutia, ktorým
mu bolo dočasne zakázané pokračovať v dražbe. Žalovaný tiež poukázal na rozhodnutia Súdneho
dvora EÚ, ako aj na názor Ústavného súdu SR, podľa ktorého úprava výkonu záložného práva tak,

ako je tvorená právnymi normami Občianskeho zákonníka a právnymi normami obsiahnutými v zákone
o dobrovoľných dražbách je zlučiteľná s Ústavou SR, ako aj Dohovorom. Ústavné články o ochrane
vlastníckeho práva sa týkajú aj žalovaného, pričom tento poskytol žalobcom úverové prostriedky a došlo
tým k zmenšeniu jeho majetku. Poukázal na to, že žalobca napriek tomu, že je vlastníkom obchodného
podielu v hodnote cca 146 000 Eur, od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti neplní ani len čiastočne svoju

povinnosť vyplývajúcu z úverovej zmluvy.

6. Žalobcovia predložili rozhodnutia súdov v obdobných veciach podaním zo dňa 10. 04. 2017.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.

160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2
CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcov je dôvodné.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

10.Tzv.dobrovoľnádražbapodľazákonač.524/2002Z.z.odobrovoľnýchdražbáchaodoplnenízákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
neskorších predpisov predstavuje jeden zo spôsobov výkonu záložného práva, ktoré umožňuje vykonať

civilný kódex (§ 151j ods. 1 OZ).

11. Dobrovoľná dražba je typická tým, že ju nesprevádza preventívna súdna kontrola neprijateľnosti
zmluvných podmienok. O tom, či sa dražba vykoná, o výške pohľadávky rozhodne súkromná osoba(banka). Dražbu vykoná ďalšia súkromná osoba, ktorá pri takejto činnosti sleduje zisk. To všetko sa
vykoná aj napriek tomu, že záložcovia protestujú proti zneniu zmluvných podmienok a namietajú výšky
pohľadávky.

12. Zo skutkových zistení jednoznačne vyplýva, že záložný veriteľ sa rozhodol využiť zmluvný inštitút
výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby (mimosúdne). Žalovaný vyzval žalobcov na
predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom vo výške 49 791,04 Eur. Žiadosť žalobcov
o znovuobnovenie úverovej zmluvy žalovaný podmienil doplatením dlžných splátok a vyplatením

ďalších exekúcií. Listom zo dňa 12.05.2014 žalovaný žalobcom oznámil výkon záložného práva
formou dobrovoľnej dražby pre pohľadávku 48 169,90 €. Žalobcovia namietajú výšku svojho záväzku
dôvodiac to tým, že jeho výška jednostranne určená žalovaným môže obsahovať nároky vyplývajúce
z neprijateľných zmluvných podmienok (spracovateľský poplatok, poplatok za správu úveru, ,
atď.). Odvolací súd poukazuje na to, že vo vzťahu k úverovej zmluve nebolo predložené zatiaľ
súdne rozhodnutie, ktoré by podrobilo zmluvné ustanovenia súdnej kontrole prijateľnosti zmluvných

podmienok. Žalovaný ako veriteľ si sám určil výšku pohľadávky, pri realizácii výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou bez súdnej kontroly by mohol vymôcť aj plnenie z neprijateľných zmluvných
podmienok. Existujú aj iné spôsoby výkonu záložného práva podľa osobitného predpisu podľa § 151j
ods. 1 OZ, ktoré pri garancii prednosti záložného práva až do konečného splnenia dlhu garantujú aj
zachovanie obydlia. Ak by sa napríklad záložné právo vykonalo uplatnením práva žalobou na súde,

do úvahy prichádza oveľa proporcionálnejší postup povolenia splátok či už súdom alebo aj v exekúcii.
Odvolací súd zdôrazňuje, že aj v prípade že by si veriteľ zvolil takýto postup zostáva krytý záložným
právom, ktoré nestráca na prednosti. Jediným efektívnym prostriedkom ochrany je vykonanie súdnej
kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok.

13. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že slovenská právna úprava záložného práva a dobrovoľných
dražieb je v súlade s európskym spotrebiteľským právom, odvolací súd poukazuje na závery prijaté
vo viacerých rozhodnutiach súdov, na ktoré poukazuje s tým, že nenašiel dôvod na odklon od týchto
záverov.

„Zdá sa, že dobrovoľnou dražbou sa obchádza dôležitý unijný prvok, a to ex offo súdna kontrola
neprijateľnosti zmluvných podmienok. Doposiaľ odvolací súd nevie zo spisu zistiť, koľko už bolo z dlhu
splatené. Napriek tomu sa predáva byt navrhovateľov a obchádza najpodstatnejšia právna otázka, či je
naozajnevyhnutnévdemokratickejspoločnosti,abysavýkonzáložnéhoprávavykonaltýmtospôsobom.
Pochybnosti o súlade inštitútu dobrovoľnej dražby s unijným právom vyvolali dve prejudiciálne konania

(C-482/12 Macinský/Getfin, C-34/13 Kušionová/SMART Capital). Z pripomienok Európskej komisie
vo veci C-482/12 odvolací súd pripomína už vyššie uvedené obavy nad otázkou súladu procesu
dobrovoľnejdražbysprávomEurópskejúnie,cit.,,SmernicaRady93/13/EHSz5.apríla1993onekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle zásady efektivity vykladať v tom zmysle, že
bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej úpravy, akou je v prejednávanej veci § 151j ods. 1 Občianskeho

zákonníka v spojení s ďalšími ustanoveniami právnej úpravy dotknutej vo veci samej, ktorá umožňuje
veriteľovi vymôcť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok tak, že vykoná záložné právo predajom
nehnuteľnosti aj napriek námietkam spotrebiteľa a bez posúdenia zmluvných podmienok súdom alebo
iným nezávislým tribunálom“ (viď napr. uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/106/2014).
Inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vo svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do

práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19
v spojení s čl. 20 ústavy a to bez akejkoľvek (preventívnej) ingerencie súdnej moci. Záložca je tak
počas celého trvania záložného práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa,
ktorého písomné vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon
záložného práva, a o tom, že predmet dražby je možné dražiť, plní na účely výkonu záložného

práva funkciu „exekučného titulu“ s priamym dosahom na ústavné práva záložcu. Je otázne, či takáto
konštrukcia neodporuje základným súkromnoprávnym zásadám, najmä zásade rovnosti účastníkov
súkromnoprávnych vzťahov (§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka) s dosahom na čl. 20 Ústavy SR, kedy je
vlastníckemu právu nadradené iné vecné právo vykonávané bez verifikácie oprávnenosti a dôvodnosti
jeho výkonu zmocneným orgánom štátnej moci (súdom). Líniu ingerencie súdnej moci pri nútenom

výkone súkromného práva podporuje aj ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva najmä
k čl. 8 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd v znení jeho dodatkových protokolov (porov. napr.
rozsudok vo veci Paulić v. Chorvátsko z 1. marca 2010, rozsudok Novoseletskiy v. Ukrajina (Sťažnosť
47148/99).Odvolací súd poukazuje ďalej aj na nález Ústavného súdu ČR z 8. marca 2005 sp. zn. Pl. ÚS 47/04,
ktorým ústavný súd zrušil ustanovenie § 36 ods. 2 českého zákona o verejných dražbách z dôvodu,
že umožňovalo nútenú dražbu majetku bez toho, aby pohľadávka bola priznaná vykonateľným súdnym

rozhodnutím alebo iným kvalifikovaným aktom poskytujúcim záruku vierohodnosti a kontrolovateľnosti.
Ústavný súd skonštatoval, že otázky, ktoré v právnom štáte musí zodpovedať súd, zákon zveril
do „rozhodovania“ živnostníka - dražobníka, pričom z tohto dôvodu je predmetná právna úprava
nezlučiteľná s princípmi právneho štátu.
Postihnutie majetku výlučne súkromnými osobami - podnikateľmi sledujúcimi dosahovanie zisku

takmer bez akejkoľvek verejnoprávnej ochrany v rozsahu, aký umožňuje slovenská právna úprava je
diskutabilné aj vo svetle porovnateľných právnych poriadkov, ktoré na tak závažný zásah do vlastníctva
vyžadujú rozhodnutie sudcu. Súkromné osoby - podnikatelia sú pritom v pozícii osôb, ktoré majú
garantovať ochranu práv osôb zúčastnených na dražobnom procese (porov. vyššie). Odvolací súd si
napríklad nevie predstaviť ako záložný veriteľ a dražobník v jednej osobe (ako je tomu v prejednávanej
veci) môže garantovať nezávislý a nestranný výkon záložného práva, ktorého nezávislú a nestrannú

verifikáciu by inak (ako je tomu u okolitých krajinách s príbuznou právnou tradíciou) garantoval
súd. Atribút nezávislosti a nestrannosti je potrebné navyše posúdiť v kontexte, že záložný veriteľ si
svojou úvahou a posúdením plnenia podmienok zmluvného vzťahu zabezpečuje „exekučný titul“, ktorý
následne, ak je aj v pozícii dražobníka, sám nútene voči dlžníkovi vykonáva. Nezávislosť a nestrannosť
je len jednou, aj keď mimoriadne dôležitou, z ústavných požiadaviek, ktoré musia byť kladené na

dražobníkov, a ktoré právna úprava svojou konštrukciou nezabezpečuje. Z dražobnej praxe sú pritom
vážne indície, že dražobné spoločnosti sú prepojené s veriteľmi a doslova, že každý záložný veriteľ
má „svojho“ dražobníka (v predmetnej veci v jednej osobe). Aj preto sa v praxi presadzuje názor, že
najľahšia a najrýchlejšia „exekúcia“ dlžníkov a neplatičov je dražba a nie je neobvyklé, že dražba sa
(pravidelne), dokonca ako hrozba, vyvoláva pri hrubom nepomere pohľadávky a hodnoty zálohu. Tento

model správania, medzičasom hromadne uplatňovaný účastníkmi právnych vzťahov, vo svojej podstate
vážne deformuje a popiera základné ústavné princípy ochrany práv a prispieva k realizácii práva
vžitím tak, že účastníci záložných právnych vzťahov pri vymáhaní pohľadávky už ani neuvažujú nad
primeranejšou súdnou exekúciou, ale rovno žiadajú „dobrovoľne“ predať majetok dlžníkov (záložcov).
Takáto aplikačná prax majúca svoj základ a pôvod v platnej právnej úprave „dobrovoľných“ dražieb je

nežiaducim až spoločensky nebezpečným obchádzaním a spochybňovaním inštitútov núteného výkonu
rozhodnutia, (v ktorých sa v demokratickej spoločnosti štandardne prejavuje súdnou mocou garantovaný
oprávnený vynucovací rozmer štátomocenskej autority), a to neraz pri popieraní ochrany práv dlžníkov
a porušovaní ústavného princípu primeranosti (výkonu práva). Odvolací súd je presvedčený, že pri
naplnení ústavného princípu primeranosti musí byť pri výkone záložného práva dražba nad akúkoľvek

pochybnosť inštitútom uspokojenia pohľadávky, ktorý má povahu ultima ratio.
Nebolo a ani nemôže byť zmyslom a cieľom právnej úpravy výkonu záložného práva to, aby niekto v
dražbe „kúpil“ rýchlo a lacnejšie. Ako je naznačené vyššie, výkon práva má v právnom štáte principiálne
limity, na ktorých musí spoločnosť za každých okolností bezvýhradne trvať, pričom týmito princípmi nie
súkúpiťrýchlo,lacnoaprinerešpektovaníústavnýchprávosôb.Princípyzhmotnenévčl.1ods.1Ústavy

SRmusíreflektovaťanapĺňaťnielenaplikačnáprax,alesvojounormotvornoučinnosťouajzákonodarca.
Ak zákonodarca konštruuje právnu úpravu, dbá pritom na reflexiu ústavných limitov, ktoré podústavná
právna úprava ďalej rozvíja. Preto ani záujmy veriteľa na uspokojení pohľadávky nemôžu byť hlavným
cieľom realizácie právnej úpravy dobrovoľných dražieb, ako je mylne vžité v aplikačnej praxi.
Aj z týchto dôvodov je preto diskutabilné, či v teste ústavnej súladnosti a konformnosti môže vo

všeobecnosti obstáť právna úprava, ktorá v podmienkach súkromného procesu nielenže nezabezpečuje
garanciu a ochranu ústavných práv účastníkov právnych vzťahov (a tým na podústavnej úrovni nerozvíja
ústavné imperatívy ochrany práv), ale práve naopak vytvára neprimerane široký priestor pre ich faktické
popretie v zmysle, že ústavné práva cez prizmu ich aplikácie a napĺňania nemajú inú ako len iluzórnu
povahu.

V tomto zmysle je odvolací súd toho názoru, že absentuje akákoľvek už vyššie naznačená (preventívna)
súdnakontroladôvodnosti,oprávnenostianajmäprimeranostivýkonuzáložnéhopráva(porov.napríklad
inštitút tzv. zástavní žaloby v Českej republike), ktorá by bola normatívnym pretavením základných
hodnôt ústavného poriadku Slovenskej republiky. Súdna kontrola je pritom atribútom, ktorému nemôže
byť vyčítané, že je iba na prospech záložcu (dlžníka), práve naopak preventívna súdna kontrola

by umožnila zásadným spôsobom odstrániť aj právnu neistotu potenciálneho vydražiteľa v otázke
nadobudnutia vlastníckeho práva, ak by nútený výkon záložného práva cez prizmu jeho dôvodnosti,
oprávnenosti a najmä primeranosti ešte pred jeho uskutočnením verifikovala nezávislá a nestrannásúdna autorita.“ (viď. Rozsudok Krajského súdu v Prešove Krajského súdu v Prešove a to sp. zn. 6Co
131/2011).
„ Ústavný súd pripomína, že sa už vyslovil, že podľa platnej právnej úpravy zákona o dobrovoľných

dražbách je rozsah prostriedkov následnej nápravy proti výkonu záložného práva obmedzený v podstate
lennažalobuoneplatnosťdobrovoľnejdražby(§21zákonaodobrovoľnýchdražbách)atakátonásledná
prípadná obrana záložcu je podstatne sťažená (uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 261/2013 z
30. apríla 2013). Sťaženie následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby by malo byť kompenzované
dostatočnou preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom verejnej moci.“ (viď.

Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn PL. ÚS 23/2014-18zo dňa 24.09.2014).

14. V prejednávanej veci dochádza ku konfliktu dvoch práv, a to práva žalovaného požadovať od
žalobcov ako dlžníkov splnenie dlhu s právom žalobcov na obydlie. Je preto povinnosťou súdov tento
konfliktprávvyriešiť.Prejehovyriešeniejenevyhnutnéposúdenieprimeranostivýkonuzáložnéhopráva.

15. Výkon záložného práva ako každý iný výkon práva musí byť v súlade so zásadou dobrých mravov
uplatňovanou v spoločnosti. Platí totiž ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

16. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú
spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť.
Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v
demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a

vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti
všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti
dobrým mravom.

17.Vdanomprípadeakotovyplývazobsahuspisužalobcoviazposkytnutéhoúveruvovýške 46.471,49

Eur uhradili sumu cca. 23 000 Eur čo je asi polovica poskytnutého úveru. Neuhradená zostala suma cca.
49 000 Eur podľa výzvy žalovaného. Zo záložnej zmluvy k nehnuteľnosti nevyplýva, akou sumou boli
založené nehnuteľnosti ocenené. Následne došlo k ohodnoteniu nehnuteľností s rozptylom v ocenení
asi 10 000 Eur, čo pri novom ocenení nehnuteľnosti na 53 700 Eur predstavuje značný nepomer. S touto
skutočnosťou sa súd prvej inštancie nevyporiadal.

18. Ak výkon záložného práva je neprimeraný žalobcom, neostával iný prostriedok ochrany ako podanie
žaloby o zdržanie sa výkonu záložného práva. Možnosť podania takejto žaloby priamo vyplývala z
ustanovenia § 80 písm. b/ O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, podľa ktorého návrhom na začatie
konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z

právneho vzťahu alebo z porušenia práva. Môže ísť o rôzne plnenia napr. peňažné plnenie, plnenie
spočívajúce vo výkonoch alebo o povinnosť zdržať sa určitého konania, strpieť výkon práva iného a
podobne.

19. Odvolací súd prihliadol aj na rozhodovaciu činnosť tunajšieho súdu, pričom ide o rozhodnutia,

ktoré boli vydané už po dátume rozhodnutia vydaného 29. 09. 2016, na ktoré poukazoval súd prvej
inštancie (7Co/55/2016). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na obsah rozhodnutí vydané pod sp.
zn. 7Co/130/2016 zo dňa 26. 01. 2017, 21Co/354/2015 zo dňa 25. 10. 2016. Odvolací súd poukazuje na
skutočnosť, že súd prvej inštancie sa nevyrovnal s absenciou súdneho prieskumu realizácie záložného
práva, pričom práve pri absencii súdneho prieskumu formou dražby podľa názoru odvolacieho súdu

dochádza k neprimeranému navyšovaniu poplatkov na úkor záložného dlžníka, preto je úlohou súdu
prvej inštancie prihliadnuť na túto skutočnosť, rovnako súd prvej inštancie je povinný sa vyporiadať
s námietkami týkajúcimi sa primeranosti vymoženia pohľadávky žalovaného vo forme dobrovoľnej
dražby s prihliadnutím na skutočnosť, že v priebehu dražobného konania bola cena predmetu dražby
niekoľkokrát menená pomerne veľkými rozdielmi a túto skutočnosť zohľadniť pri zohľadnení výšky dlhu

žalovaných. Taktiež je potrebné podrobiť prieskumu primeranosti to, či je možné pre žalovaného, aby sa
uspokojil na inom majetku žalobcu, ako je konštatované v rozsudku - podiel obchodnej spoločnosti a či
v tejto súvislosti sa nejaví byť neprimeraným zásahom do jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá
je zároveň jeho obydlím a ktorá požíva špeciálnu ochranu. Až po vyporiadaní sa s touto skutočnosťoubude možné vo veci rozhodnúť s tým, že v tomto štádiu odvolací súd považoval za dôvodné predmetné
rozhodnutiezrušiťakonepreskúmateľné.Preskúmateľnosťrozhodnutiajeporušenímprávastranysporu
na spravodlivý proces a pokiaľ neboli dané zo strany súdu prvej inštancie odpovede na tieto otázky,

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, čím je daný dôvod
pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).