Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 25, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/64/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120290836
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Mojš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6120290836.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

C. súd v K. K. v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov JUDr. Ivice
Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža, v spore žalobkyne A. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., A. XXX/XX,
zastúpená advokátom JUDr. Stanislavom Rešutíkom, advokátska kancelária so sídlom v Brezne, Nám.
Gen. M. R. Štefánika 29/36, proti žalovanej M.. Q. A., súdnej exekútorke so sídlom N. úradu v K., A. XX,
T.: XX XXX XXX, zastúpená advokátskou kanceláriou L?WY & L?WY, s. r. o. so sídlom v Bratislave -

Ružinov, Slowackého 56, IČO: 47 236 230, za účasti intervenienta na strane žalovanej KOMUNÁLNA
poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group so sídlom v Bratislave, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545,
zastúpená Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s. r. o., so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 26, o
náhradu škody 1.279,76 EUR, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Brezno, č. k.
2C/32/2020-94 zo dňa 07. 05. 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej a intervenientovi na strane žalovanej náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o náhradu škody, ktorá mala žalobkyni
vzniknúť konaním žalovanej.

2.1. Škoda mala vniknúť tým, že v exekučnom konaní EX 31/2009 vykonávala súdna exekútorka M..

V. A. exekúciu na vymoženie pohľadávky oprávneného voči žalobkyni ako povinnej osobe. Žalobkyňa
zaplatila vymáhanú pohľadávku na účet uvedenej súdnej exekútorky zrážkami zo mzdy od roku 2011 do
roku 2015 spolu vo výške 5.704,40 EUR a exekútorka rozhodla o zrušení exekučného príkazu zrážkami
zo mzdy dňa 21. 09. 2015. Následne bola súdna exekútorka Skýpalová odvolaná z funkcie.
2.2. Náhradnou súdnou exekútorkou sa stala žalovaná, ktorá vydala exekučný príkaz EX 1254/2018 na
vykonanie tej istej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Žalobkyňa sa domáhala zastavenia
exekúcie, nakoľko splatila pohľadávku v plnej výške na účet pôvodnej exekútorky. Okresný súd Brezno

uznesením č. k. 11Er/178/2009-61 zo dňa 30. 12. 2019 exekúciu zastavil. Žalovaná v rozpore so svojimi
povinnosťami duplicitne vymohla sumu 1.279,76 EUR, nakoľko exekúcia predtým skončila vymožením
pohľadávky ako aj trov exekúcie.
2.3. Žalobkyňa tvrdila, že duplicitným vymožením žalovanej sumy 1.279,76 EUR porušila žalovaná svoju
povinnosť a spôsobila žalobkyni škodu, za ktorú zodpovedá podľa § 31 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z.,
nakoľko žalovaná prehliada rozhodnutie pôvodnej exekútorky o zrušení exekučného príkazu.

3.1. Žalovaná súdna exekútorka uviedla, že bola ustanovená ako náhradník odvolanej súdnej
exekútorky M.. V. A., ktorej výkon funkcie zanikol dňom 08. 06. 2018. Po prevzatí pôvodnéhoexekučného spisu EX 31/2009 vykonala jeho kontrolu, po ktorej zistila, že exekučný spis neobsahuje
žiadne dokumenty ani údaje, ktoré by preukazovali vymoženie čo i len časti pohľadávky oprávneného
alebo trovy exekúcie. Z toho dôvodu žalovaná ďalej viedla exekučné konanie pod sp. zn. EX 1254/2018.

Žalobkyňa na výzvu, aby uhradila exekučne vymáhanú pohľadávku, odpovedala dňa 08. 10. 2019
návrhom na zastavenie exekúcie, pričom súčasťou návrhu na zastavenie exekúcie neboli žiadne
doklady, ktoré by vymoženie pohľadávky preukazovali.
3.2. Žalobkyňa až po podaní návrhu na zastavenie exekúcie doložila listinný dôkaz od platiteľa mzdy
zo dňa 31. 10. 2019, podľa ktorého boli peňažné prostriedky odvádzané na účet, ktorý žalovaná

identifikovala ako účet odvolanej súdnej exekútorky. Tento listinný dôkaz bol žalovanej zaslaný ako
príloha výzvy Okresného súdu Brezno zo dňa 11. 11. 2019. Žalovaná dovtedy nedisponovala dokladom
preukazujúcim vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne.
3.3. Žalovaná sa obrátila na oprávneného, ktorý v správe z 02. 10. 2019 oznámil, že od pôvodnej súdnej
exekútorky obdržal len upovedomenie o začatí exekúcie, ale žiadnu platbu neeviduje.
3.4. I keby bola súčasťou exekučného spisu listina o zrušení exekučného príkazu predošlou súdnou

exekútorkou, žalovaná by tým nebola viazaná. Spis neobsahoval konečné vyúčtovanie a zánik
exekvovanej pohľadávky vymožením v roku 2015 bol preukázaný až v konaní o zastavení exekúcie.
Žalobkyňa ani nepodala návrh na odklad exekúcie, čo bolo potrebné na to, aby žalovaná prestala
vykonávať exekúciu.
3.5. Žalovaná do zastavenia exekúcie vymohla od žalobkyni sumu 1.279,76 EUR, z toho pre

oprávneného 972,63 EUR a na trovy exekúcie 307,13 EUR. Po zastavení exekúcie žalovaná vrátila
súdu poverenie. Žalovaná sa nedopustila protiprávneho konania. Nie je splnený predpoklad vzniku
zodpovednosti za škodu. Žalobkyni nemohol vzniknúť nárok na náhradu škody, lebo časť žalovanej
vymoženej sumy bola poslaná na účet oprávneného a časť slúžila na úhradu trov exekúcie, ktorá bola
až do zastavenia exekúcie vedená dôvodne. Žalovaná ďalej poukázala na to, že Slovenská komora

exekútorov vybavila sťažnosť žalobkyne ako neopodstatnenú. Prípadného protiprávneho konania a
škody sa mohla dopustiť výlučne pôvodná súdna exekútorka.

4.1. Okresný súd zistil, že súdna exekútorka Mgr. Dáša Skýpalová v listine zo dňa 21. 09. 2015
adresovanej zamestnávateľovi žalobkyne, spoločnosti KOBOK, s. r. o. oznámila zrušenie exekučného

príkazu EX 31/2009 zrážkami zo mzdy proti povinnej žalobkyni, ktorý bol zamestnávateľovi zaslaný 13.
01. 2011, nakoľko pohľadávka bola splatená v plnej výške.
4.2. Listom z 31. 10. 2019 zamestnávateľ žalobkyne KOBOK, s. r. o. potvrdil, že žalobkyni boli v
období od 01. 2011 do 07/2015 vykonané zrážky zo mzdy na základe exekučného titulu uznesenie
20C/84/2007-31 zo dňa 25. 09. 2007 vo výške 5.704,40 EUR.

5. Medzi stranami nebolo sporné, že voči žalobkyni bolo na návrh oprávneného STABRA CZ, s.
r. o. vedené exekučné konanie na základe exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu v Zlíne
20C/84/2007-31 z 25. 09. 2007 a poverenie na vymoženie pohľadávky vydal okresný súd dňa 12. 10.
2009 pre súdnu exekútorku Mgr. V. A., ktorá viedla exekučný spis EX 31/2009 a vydala exekučný príkaz

zrážkami zo mzdy žalobkyne a platiteľovi mzdy spoločnosti KOBOK, s. r. o. prikázala, aby zrazené
sumy poukazoval na označený účet. Takým spôsobom pôvodná súdna exekútorka vymohla sumu
5.704,40EUR,potombolazexekúcieodvolanáavýkonfunkciejejzanikol.Zanáhradníčkuvexekučnom
konaní vedenom proti žalobkyni bola od 04. 07. 2018 ustanovená žalovaná, ktoré pokračovala v
exekučnom konaní pod sp. zn. EX 1254/2018. Žalovaná po ustanovení do funkcie vymohla ďalšie

finančnéprostriedkyvovýškežalovanejsumyapotombolaexekúciavočižalobkynizastavenázdôvodu,
že svoj dlh splnila Uznesením Okresného súdu Brezno č. k. 11Er/17/2009-61 zo dňa 30. 12. 2019.

6.1. Okresný súd nepovažoval žalobu za dôvodnú. Z predloženého exekučného spisu zistil, že v
exekučnom spise pôvodnej exekútorky EX 31/2009 sa nenachádzajú žiadne záznamy o vymožení čo i

len časti pohľadávky oprávneného, ani listina pôvodnej exekútorky, označená ako zrušenie exekučného
príkazu zrážkami zo mzdy zo dňa 21. 09. 2015. Žalovaná ako náhradníčka pôvodnej súdnej exekútorky
bola povinná vykonať finančné vyúčtovanie spisu na základe dokladov, ktoré boli súčasťou spisu
EX 31/2009, ktorý však neobsahoval žiadne doklady o vymožení plnenia od žalobkyne. Okresný súd
mal preukázané, že oprávnenému nebola poukázaná žiadna platba pôvodnou súdnou exekútorkou

vymoženého peňažného plnenia. V čase, keď sa žalovaná dňa 30. 09. 2019 dozvedela o liste
označenom ako zrušenie exekučného príkazu zrážkami zo mzdy zo dňa 21. 09. 2015 nebola takou
listinou viazaná. Potvrdenie zamestnávateľa KOBOK s. r. o. zo dňa 31. 10. 2019 bolo vyhotovené a
žalovanej doručené až prostredníctvom exekučného súdu a potom, ako bola žalovaná suma zrazená.6.2. Z uvedených skutkových zistení okresný súd urobil záver, že hoci žalobkyni preukázateľne škoda v
žalovanej sume vznikla, neboli splnené predpoklady pre vyvodenie zodpovednosti žalovanej za škodu,
lebo nebolo preukázané, že žalovaná ako súdna exekútorka porušila svoju povinnosť. Žalovaná po

prevzatí exekúcie nezistila, že by pôvodná exekútorka vymohla čo i len časť pohľadávky oprávneného.
Žalovaná bola povinná pohľadávku vymáhať, exekúciu viedla dôvodne až do jej zastavenia .

7.1. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol §3, § 29 ods. 1, 2, 6, § 16a ods. 2, 31 ods. 1, § 56
ods. 6 Exekučného poriadku, § 420 Občianskeho zákonníka.

7.2. Okresný súd uložil žalobkyni povinnosť nahradiť v konaní úspešnej žalovanej trovy konania v
rozsahu 100 % v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

8.1. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie žalobkyňa. Namietal nesprávne skutkové zistenia
aprávneposúdenie. Okresnýsúdnesprávnevyhodnotilskutočnosť,žežalovanásadozvedelaozrušení
exekučného príkazu zrážkami zo mzdy zo dňa 21. 09. 2015 dňa 30. 09. 2019, teda skôr, ako vymohla

žalovanú sumu. Informáciu dostala dňa 08. 10. 2019 aj od právneho zástupcu žalobkyne a napriek tomu
od 14. 10. 2019 do 04. 12. 2019 vykonala z účtu žalobkyne zrážky peňažných súm. Týmto žalobkyňa
preukázala protiprávny úkon žalovanej ako prvú podmienku pre úspešné uplatnenie nároku. Príčinná
súvislosť bola preukázaná tým, že žalovaná ako súdna exekútorka vykonala zrážky z účtu, a týmto
konaním žalobkyni spôsobila škodu v žalovanej sume. Žalovaná nepreukázala žiadny liberačný dôvod,

že vynaložila potrebné úsilie, aby škode zabránila.
8.2.Žalobkyňapoukázalana dôvodyzastaveniaexekúcieuvedenévUzneseníOkresnéhosúdu Brezno
č. k. 11Er/17/2009-61 zo dňa 30. 12. 2019 v ktorom sa uvádza, „že povinná svoj dlh splnila a splnenie
dlhu je spôsobom zániku záväzku ... vyplýva aj z exekučného spisu EX 1254/2018 pôvodná súdna
exekútorka vydala zrušenie exekučného príkazu zrážkami zo mzdy z dôvodu, že pohľadávka bola

splatená v plnej výške.“ Skutočnosť, že pôvodná súdna exekútorka vydala zrušenie exekučného príkazu
zrážkami zo mzdy z dôvodu, že pohľadávka bola splatená v plnej výške, bola žalovanej známa už
po prevzatí spisu po pôvodnej súdnej exekútorke, čo je v rozpore s tvrdením súdu prvej inštancie. Z
uvedených dôvodov žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie alebo zmenil tak, že žalobe vyhovie.

8.3. Žalobkyňa v replikách na vyjadrenie žalovanej zopakovala, že zaplatením dlhu na účet exekútora
v celej výške jej dlh ako povinnej zanikol a pohľadávka sa považuje za uspokojenú od 21. 09.
2015. Žalobkyňa nemala dôvod podať návrh na odklad exekúcie, keďže išlo o duplicitné vymáhanie
pohľadávky a len žalovaná svojím aktívnym konaním spôsobila žalovanú škodu. Žalobkyňa preukázala,
že zo strany žalovanej išlo o duplicitne vymáhanie už vymoženej pohľadávky. Ako existuje prekážka

právoplatne rozhodnutej veci, tak je rovnako dôvodná aj prekážka právoplatne exekučne vymoženej
veci.

9.1. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že návrh na zastavenie exekúcie, ktorý podal dňa
08. 10. 2019 právny zástupca žalobkyne a bol predložený žalovanej, neobsahoval žiadny dôkaz,

preukazujúci úhradu pohľadávky. Nepodal ani návrh na odklad exekúcie, ktorý by mal priame účinky
na vymáhanie pohľadávky a objektívne by žalovanej zabránil realizovať ďalšie vymáhanie pohľadávky
zákonným postupom. Okresný súd urobil správny záver, že nebolo preukázané zavinenie žalovanej.
Nebola splnená ani podmienka preukázania príčinnej súvislosti, lebo len žalobkyňa mohla zabrániť
pokračovaniu vo vykonávaní exekúcie podaním návrhu na jej odklad a zastavenie. Odôvodnenie

Uznesenia Okresného súdu Brezno č. k. 11Er/17/2009-61 zo dňa 30. 12. 2019 nepreukazuje, že
listina zrušenie exekučného príkazu, bola súčasťou exekučného spisu, ktorý prevzala žalovaná. Dôkaz
exekučným spisom bol vykonaný, v jeho obsahu súd nezistil žiadnu dokumentáciu o stave a vymáhaní
nároku. Z uvedených dôvodov žalovaná navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť.
9.2. V replike na vyjadrenie žalobkyne uviedla, že v konaní argumentovala liberačné dôvody, že

postupovala s odbornou starostlivosťou, preverovala, či boli oprávnenému zaslané peňažné prostriedky
vymožené predošlou exekútorkou. Odvolanie žalobkyne považuje za nedôvodné.

10.1. Podaním doručeným súdu 31. 05. 2021 vstúpil do konania na strane žalovanej intervenient, ktorý
vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaný nárok považuje za nedôvodný a nepreukázaný

a navrhol rozhodnutie okresného súdu potvrdiť, pretože z odolania nevyplýva žiaden žalobkyňou
označený odvolací dôvod.
10.2. V replike k podaniu žalobkyne zopakoval, že nepreukázala žiaden zákonný predpoklad vzniku
nároku na náhradu škody voči žalovanej.11. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu v medziach daných ust. § 379
a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP) rozsudok súdu prvej inštancie

podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil, pretože rozhodnutie je vo výroku vecne správne.

12.1. Podľa § 31ods. 1, veta prvá a druhá Exekučného poriadku (zák. č. 233/1995 Z. z.),
exekútor zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom činnosti podľa tohto zákona. Na
zodpovednosť exekútora sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

12.2. Podľa § 60 ods. 1, písm. e) Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 03. 2017, poverenie na
vykonanie exekúcie vydané exekútorovi podľa § 44 exekútor bezodkladne vráti súdu, ak sa exekučné
konanie skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie.
12.3. Podľa § 61o ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom od 01. 04. 2017, ak povinný splnil
vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie alebo exekútor vymohol vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie,
exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie. Podľa § 61o ods. 3, upovedomenie o ukončení

exekúcie zašle exekútor účastníkom konania a súdu. Doručením upovedomenia o ukončení exekúcie
súdu sa exekučné konanie končí.
12.4. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
12.5. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu

nezavinil.

13. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na zistení, že žalobkyňa preukázala, že jej škoda vznikla,
ale nepreukázala, že žalovaná ako súdna exekútorka porušila svoju povinnosť. Uvedený záver možno
interpretovať tak, že pokiaľ okresný súd nemal preukázané zavinenie žalovanej, potom zistená škoda

nemohla vzniknúť v príčinnej súvislosti s konaním žalovanej súdnej exekútorky.

14.1. Odvolanie žalobkyne nebolo dôvodné. Z rozhodnutia o zastavení exekúcie žalobkyňa vyvodila
nesprávny záver, že škoda jej vznikla v príčinnej súvislosti s konaním žalovanej. Žalobkyňa nevyvrátila
obranu žalovanej, že vzhľadom na obsah exekučného spisu bolo jej povinnosťou pohľadávku vymáhať

a vzhľadom na to, že nemala preukázané čo i len čiastočné uspokojenie oprávneného, nemala dôvod
na to, aby v exekučnej veci nekonala. Žalobkyňa nepreukázala skutkové tvrdenie, že žalovanej už po
prevzatí spisu od pôvodnej súdnej exekútorky bola známa skutočnosť, že predošlá exekútorka vydala
zrušenie exekučného príkazu zrážkami zo mzdy z dôvodu, že pohľadávka bola splatená v plnej výške.
Uvedené skutkové tvrdenie nemohlo byť preukázané iba rozhodnutím súdu o zastavení exekúcie a

jeho odôvodnením, nakoľko v exekučnom konaní sa vecne riešila iba otázka dôvodu pre zastavenie
exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia o zastavení exekúcie exekučný súd konštatoval, že oprávnený so
zastavením exekúcie nesúhlasil, čo svedčí v prospech obrany žalovanej, že predpísaným postupom
vymáhala pohľadávku, ktorá nebola predošlou súdnou exekútorkou vymožená.
14.2. Nebolo sporné, že žalovaná bola za náhradníčku v exekučnom konaní vedenom proti žalobkyni

ustanovená od 04. 07. 2018, teda tri roky od vymoženia pohľadávky zrážkami zo mzdy. Zo skutkových
tvrdení žalobkyne nemožno vyvodiť, prečo by malo byť na ťarchu žalovanej, že pôvodná súdna
exekútorka neodovzdala exekučnému súdu po vymožení pohľadávky poverenie na vykonanie exekúcie
a žalovaná bola ustanovená za jej náhradníka. Rozhodnutie o zastavení exekúcie 11Er/178/2009-61
z 30. 12. 2019 nepreukazuje, že škoda žalobkyni vznikla v príčinnej súvislosti s konaním žalovanej,

ktorá bola poverená na vykonanie exekúcie. Z tvrdení žalobkyne vyplýva, že exekúcia mala skončiť
vymožením pohľadávky, ktorá bola splatená v plnej výške v roku 2015.

15.1. Zodpovednosť exekútora za škodu je objektívna, ale aj tu treba, aby poškodený preukázal
porušenie povinnosti a príčinnú súvislosť medzi škodou a konaním, z ktorého škoda vznikla. Žalobkyňa

vychádzala z toho, že zastavenie exekúcie zavinila žalovaná len z toho dôvodu, že v čase, keď
pokračovala v exekúcii peňažnej pohľadávky, bola táto pohľadávka od žalobkyne vymožená predošlou
exekútorkou.
15.2. Príčinnú súvislosť treba posudzovať počas trvania celého exekučného konania. Žalobkyňa
nepreukázala, že žalovaná o vymožení exekučne vymáhanej pohľadávky mala a mohla mať vedomosť.

Žalovaná sa zbavila zodpovednosti tým, že z exekučného spisu pôvodnej exekútorky vymoženie
pohľadávky nevyplývalo. Oprávnený oznámil, že exekučne vymáhaná pohľadávka nebola uspokojená.
Potrebné skutočnosti neoznámila ani žalobkyňa, hoci tak mohla urobiť pri prvom úkone v odpovedi na
výzvu žalovanej exekútorky potom, čo táto začala konať ako náhradníčka pôvodnej exekútorky.16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzatvára, že žalobkyňa preukazuje škodu, ktorá je odôvodnená
duplicitnou úhradou už raz exekvovanej sumy, predtým vymoženej zrážkami zo mzdy. Uvedená škoda

ale žalobkyni nevznikla v príčinnej súvislosti s konaním žalovanej exekútorky, ktorá pokračovala vo
vykonávaní exekúcie. Aj keď z rozhodnutia o zastavení exekúcie vyplýva záver o vymožení pohľadávky
v exekučnom konaní, to bez ďalšieho nepreukazuje príčinnú súvislosť medzi škodou a konaním
žalovanej. Už len z toho dôvodu, že pohľadávku veriteľa, v prospech ktorého sa exekúcia vykonávala,
čiastočne uspokojila žalovaná. Inými slovami zodpovednosť za to, že žalobkyňa nebola oslobodená

od povinnosti, ktorá bola predmetom exekúcie, nesie predošlá exekútorka a škoda nie je v príčinnej
súvislostiskonanímžalovanej,alepôvodnejexekútorky.Tájezodpovednázato,žežalobkyňunezbavila
vymáhaného peňažného záväzku a za spôsob vedenia exekúcie v čase, keď boli zrážky zo mzdy
žalobkyne odvádzané na bankový účet pôvodnej exekútorky a ktorá zamestnávateľovi žalobkyne listom
zo dňa 21. 09. 2015 oznámila zrušenie exekučného príkazu EX 31/2009 zrážkami zo mzdy.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.
1 CSP). V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, preto krajský súd uložil žalobkyni v zmysle § 255
ods. 1, 262 ods. 1 CSP, povinnosť zaplatiť žalovanej a intervenientovi na strane žalovanej náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2
CSP.

18. Rozhodnutie senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.