Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 28, 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16C/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617202622
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7617202622.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v spore žalobkyne: S.. Z. X., J..

XX.XX.XXXX, G. K. J. XXXX/XX, K., právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Branislav
Kahanec, advokát, Vajanského č. 33, Prešov proti žalovanej: Z. Č., J.. XX.XX.XXXX, G. H. XXXX/X, N. J.
I., za účasti intervenienta na strane žalovanej Generali Poisťovňa a.s., Bratislava, Lamačská cesta 3/A,
IČO: 35 709 332, právne zastúpeného Beňo & partners advokátka kancelária, s.r.o., Poprad, Námestie
sv. Egídia 40/93, o zaplatenie 655,22 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 227,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 227,- Eur od 04.03.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

II. Žaloba v prevyšujúcej časti sa z a m i e t a .

III. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 30,72 %, pričom o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením, po
právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Intervenient na strane žalovanej má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 30,72
%, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným
uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.02.2017 domáhala, aby súd pôvodného
nebohého žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť jej sumu 655,22 EUR spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 655,22 EUR od 03.03.2016 do zaplatenia, ako aj trovy konania.

2. Túto svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 17.07.2015 sa žalobkyňa stala účastníčkou dopravnej
nehody, kedy do auta žalobkyne Hyundai i20 1,2i CLASSIC PLUS +, EVČ: X. XXX M. narazil svojím
autom s EVČ: N. XXX U. pôvodný nebohý žalovaný, ktoré aj osobne šoféroval. O vyššie uvedenej
dopravnej nehode bol spísaný záznam zo dňa 17.07.2015. V zázname o dopravnej nehode pôvodný
nebohý žalovaný svojim podpisom potvrdil, že ako vodič, ktorú nehodu zavinil, spôsobil žalobkyni na
vozidle škodu. Nakoľko žalobkyňa býva v Prešove, zverila opravu svojho auta autorizovanej spoločnosti
Motor-Car Prešov, s.r.o. Auto malo v čase dopravnej nehody najazdených cca 7.000 km. Za vykonanú

opravu na navrhovateľkinom aute vystavila spoločnosť Motor-Car Prešov, s.r.o. žalobkyni faktúru č.
1291501296 zo dňa 27.08.2015 vo výške 655,22 EUR, ktorú aj v lehote splatnosti spoločnosti uhradila
s tým, že refundáciu sumy si úplatní u vinníka nehody, u pôvodného nebohého žalovaného. Pôvodný
nebohý žalovaný však žalobkyni oprávnené náklady spojené s opravou jej vozidla do dňa spísaniažaloby neuhradil, a to ani napriek ústnej a písomnej výzve žalobkyne. V čase zročnosti pohľadávky bola
priemerná úroková sadzba 5,05 %. Z tohto dôvodu si žalobkyňa uplatňuje 5,05 % - ný úrok z omeškania.

3. V spore bol vydaný platobný rozkaz sp.zn. 16C/4/2017 - 19 dňa 28.02.2017, proti ktorému pôvodný
nebohý žalovaný podal včas a odôvodnený odpor zo dňa 08.03.2017.

4. V predmetnom odpore sa pôvodný nebohý žalovaný vyjadril k žalobe tak, že dňa 17.07.2015 sa
stala dopravná nehoda, kde bol označený ako vinník dopravnej nehody. Škodu spôsobil žalobkyni,

poistná udalosť bola riadne zaznamenaná a odoslaná na jeho poisťovňu - Generali Poisťovňa,
ktorá vykonala poškodenej obhliadku na aute a povolila opravu v servise. Po ukončení poistnej
udalosti č. XXXXXXXXXX mu Generali poisťovňa zaslala list o ukončení likvidácie poistnej udalosti
č. XXXXXXXXXX. Zároveň zaslali list aj žalobkyni. Žalobkyňa sa odvolala a na základe odvolania
poisťovňa zamietla plnenie. On má za to, že si svoju povinnosť splnil. Poistnú udalosť riadne nahlásil,
povinné zmluvné poistenie mal riadne uzatvorené a zaplatené, tak nevidí dôvod, prečo sa žalobkyňa

obracia na vyplatenie škody na neho.

5. K uvedenému odporu sa žalobkyňa vyjadrila v písomnej replike zo dňa 07.12.2017, doručenej súdu
dňa 11.12.2017, v ktorej poukázala na to, že v tomto konaní nie je sporné, že medzi stranami došlo
ku škodovej udalosti, ako ani to, že ku škodovej udalosti účastníci nezavolali políciu. Rovnako tak

nie je sporné ani to, že ku škodovej udalosti došlo v dôsledku zrážky dvoch osobných motorových
vozidiel a ako vinník škodovej udalosti bol na základe zhodných tvrdení oboch strán určený pôvodný
nebohý žalovaný. Sporné je to, či žalobkyňa dostatočne preukázala nárok na náhradu ňou uvádzanej
vzniknutej škody, ktorú si žalobou uplatňuje a teda, či ňou uvádzaná škoda vznikla v príčinnej súvislosti
s predmetnou škodou. Ďalej v replike uviedla, že poistná udalosť č. XXXXXXXXXX bola poisťovňou

Generali Poisťovňa, a.s. zlikvidovaná bez poskytnutia poistného plnenia poškodenej. Zo Záznamu o
dopravnej nehode zo dňa 17.07.2015, ale jednoznačne vyplýva, že osobné motorové vozidlo žalobkyne
bolo v dôsledku škodovej udalosti poškodené v jeho prednej časti. Túto skutočnosť žalovaný nijako
nerozporoval. Sám uviedol v odpore, že škodu na osobnom motorovom vozidle spôsobil žalobkyni práve
on. Rovnako tak v predmetnom odpore sa označil za vinníka škodovej udalosti. Je preto zrejmé, že

na uvedenie vozidla žalobkyne do pôvodného stavu a teda na jeho opravu vynaložila žalobkyňa určitú
finančnú čiastku, ktorú preukázala. Uniesla dôkazné bremeno a ňou označenými dôkazmi preukázala
dôvodnosť a opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku v celom jeho rozsahu. Poukazujúc na
ust. § 214 CSP tiež uviedla, že má za to, že príslušný súd je oprávnený rozhodnúť medzitýmnym
rozsudkom o tom, že v predmetnej veci je dané právo žalobkyne na náhradu škody, od ktorého závisí

rozhodnutie vo veci samej. Pre vydanie takéhoto rozhodnutia nie je rozhodujúca výška spôsobenej
škody, ale to, že vôbec určitá škoda vznikla v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou škodovou
udalosťou. Ďalej uviedla, že neobstojí tvrdenie pôvodného neb. žalovaného, že poisťovňa, v ktorej mal
tento v čase poistnej udalosti uzavreté povinné zmluvné poistenie, poistnú udalosť č. XXXXXXXXXX
ukončila bez poskytnutia poistného plnenia. Má za to, že ku vzniku peniazmi oceniteľnej škody v

súvislosti so škodovou udalosťou došlo, čo vyplýva tak zo Záznamu o dopravnej nehode, ako aj zo
samotného pôvodným nebohého žalovaného podaného odporu. Skutočnosť, že poisťovňa aj napriek
niekoľkonásobnej a odôvodnenej urgencii žalobkyne jej odmietla poskytnúť poistné plnenie nemôže byť
okolnosťou vylučujúcou jej oprávnenie obrátiť sa so svojim nárokom na náhradu škody na príslušný
súd. Poukazujúc na § 15 zákona č. 381/2001 Z.z., ako aj § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, má

žalobkyňa právo domáhať sa náhrady vzniknutej škody nielen proti poisťovateľovi, ale aj proti škodcovi
samotnému. Žalobkyňa proti rozhodnutiu poisťovateľa o skončení prešetrenia poistnej udalosti bez
poskytnutia poistného plnenia sa odvolala a dožadovala sa opätovného prešetrenia poistnej udalosti.
Poisťovateľ aj napriek odvolaniu žalobkyne trval na svojich záveroch, s tým, že vo svojom rozhodnutí
poukázal na technickú neprijateľnosť vzniku poškodenia na osobnom motorovom vozidle poškodenej. S

týmitozávermižalobkyňanebolastotožnená,vtejtosúvislostipoukázalanatúskutočnosť,žepoisťovateľ
žalovaného pred opravou vozidla nijako nespochybnil rozsah opravy, kde vystavením krycieho listu
poisťovateľ aj schválil rozsah poškodenia a následne vykonanie opravy. Výzvou zo dňa 15.02.2016
sa žalobkyňa priamo u pôvodného nebohého. žalovaného domáhala mimosúdneho riešenia vzniknutej
situácie, napriek tomu k úhrade vzniknutej škody nedošlo.

6. Pôvodný nebohý žalovaný v písomnej duplike zo dňa 30.01.2018, doručenej súdu toho istého dňa
uviedol,žedňa17.07.2015sastalúčastníkomdopravnejnehodysosvojimvozidloEVČ:N.XXXU.,kedy
pri odchode z Polikliniky Spišská Nová Ves, pri výjazdovej rampe z parkoviska v tom čase za ním stálovozidlo Hyundai EVČ: X. XXX M., preto vystúpil zo svojho vozidla, pristúpil k vozidlu žalobkyne a navrhol
jej, nech trošku cúvne a on vycúva po jej pravej strane, nakoľko tam bol voľný priestor, aby žalobkyňa
mohla opustiť parkovisko. Nevie koľko odcúval, jeho auto akoby sa o niečo oprelo, nebol to žiadny

náraz, on pozrel do spätného zrkadla a zistil, že je opretý o vozidlo žalobkyne a či v čase jeho cúvania
vozidlo poškodenej stálo, to nevedel. Nevystúpil z vozidla, neskontroloval, čo sa stalo, odišiel s vozidlom
dopredu a znovu zacúval na voľné miesto, ako to pôvodne chcel a až teraz išiel skontrolovať vozidlo
poškodenej. Na prvý pohľad to vyzeralo dosť zle, zdalo sa mu to trochu zvláštne, lebo na jeho vozidle
nebola škoda skoro žiadna, trochu oškretá farba na zadnom plastovom nárazníku a že je poškodené

svetlo zistil, až keď si nárazník opravoval. Pristúpil k žalobkyni, že sa jej ospravedlní, aj sa tak stalo, no jej
slová ho prekvapili, lebo mu povedala, že jej nabúral auto a to si mohla aj sama. Nepamätá si už presne,
ako postupoval ďalej, zdá sa mu, že žalobkyňa odparkovala vozidlo za rampu, aby sprejazdnili východ z
parkoviska. Navrhol žalobkyni, aby s ním išla na poisťovňu, čo odmietla, že to bude riešiť manžel, preto
vypísali záznam o nehode, vymenili si tlačivá a to bolo všetko. On po nehode išiel za svojou asistentkou
Maklérsky dom Universal a tam nahlásil dopravnú nehodu. Asi po dvoch mesiacoch obdržal oznámenie

o ukončení likvidácie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, s tým, že poisťovňa zaplatí škodu opravovni
Motor - Car Prešov. On svoju povinnosť splnil, nehodu nahlásil a vozidlo je riadne poistené. Keďže jeho
poisťovňa nevyzvala na obhliadku vozidla, tak si 23.08.2016 zadný nárazník opravil sám.

7. Písomným podaním zo dňa 09.04.2018, doručeným dňa 11.04.2018, žalobkyňa doplnila skutkové

tvrdenia vo svojej žalobe, kedy uviedla, že poškodenia, ktoré jej boli spôsobené na jej motorovom vozidle
pri náraze motorového vozidla nebohého žalovaného pri dopravnej nehode dňa 17.07.2015 sú na ňou
priložených farebných fotografiách vyznačené červenou farbou a v podstatnej miere prekrývajú pôvodné
zatreté škrabance, pretože pri strete jej osobného motorového vozidla s vozidlom nebohého žalovaného
došlo k posuvu jej vozidla a následnej deformácii nárazníka, blatníka a časti pravých predných dverí a

to práve počas trenia oboch vozidiel, keď boli v kontakte. O tom, že nešlo len o obyčajné ľahké ťuknutie
vypovedá aj zodratá farba na jej vozidle, poškriabaný nárazník a blatník, viditeľne poškriabaná puklica
na pravom prednom kolese a pravý predný lapač nečistôt. Pokiaľ ide o poškodenia na jej vozidle, ktoré
sú staršieho dáta a ktoré uviedla vo svojom odvolaní voči oznámeniu o ukončení likvidácie škodovej
udalosti zo dňa 25.09.2015, a predstavujú škrabance na nárazníku a blatníku, sú na ňou priložených

fotografiáchvyznačenémodroufarbouasúlokalizovanévoblastiachpoškodeniaspôsobenýchpristrete
motorových vozidiel žalobkyne a nebohého žalovaného. Uvedené poškodenia vznikli v r. 2013, pretože v
prípade blatníka boli tieto škrabance len veľmi plytkými škrabancami v metalíze, boli zatreté metalízovou
farbou vozidla, aby tam neboli optické zlomy, škrabance na nárazníku, ktorý je z plastu boli hlbšie,
preto boli na krajoch začistené a tiež zatreté metalízou vo farbe vozidla, z dôvodu odstránenia optických

zlomov. Z uvedeného možno konštatovať, že neexistoval dôvod, ktorý by spôsobil nejakú koróziu plechu
alebo nutnosť opravy prestriekaním dielov. Opravy boli viditeľné z blízka, pri zväčšujúcej sa vzdialenosti
sa stratili. Opravu realizovala svojpomocne, keď tieto škrabance zatrel jej manžel metalízou. Tiež
uviedla, že opravu poškodení motorového vozidla vzniknutých v dôsledku stretu jej vozidla s vozidlom
nebohého žalovaného realizovala autorizovaná opravovňa Motor - Car Prešov, s.r.o., ktorá odmietla

opraviť poškodenia spôsobené pri dopravnej nehode lokálnym vyspravením. Poškodenia boli opravené
a následne celé diely prestriekané, čo bolo aj schválené poisťovňou, v ktorej bol nebohý žalovaný
poistený. Takýto postup je z hľadiska jeho realizácie bežný a autorizované servisy pristupujú k opravám
poškodení takýmto technickým postupom.

8. Prípisom zo dňa 27.04.2018 Generali Poisťovňa a.s., Bratislava, Lamačská cesta 3/A, IČO: 35 709
332oznámilasúdusvojvstupdokonaniazvlastnéhopodnetu,podľa§82Civilnéhosporovéhoporiadku,
ako intervenient na strane v žalovaného.

9. Písomným podaním zo dňa 03.05.2018, doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.05.2018, uvedený

intervenient v predmetnom spore uviedol, že predmetná škodová udalosť bola riadne nahlásená a
prešetrená s odbornou starostlivosťou. Intervenient si nechal vypracovať technické vyjadrenie znalcom
z odboru cestnej dopravy, za účelom posúdenia, či všetky žalobkyňou deklarované poškodenia vznikli v
príčinnej súvislosti so škodou. Z uvedeného vyjadrenia vyplynulo, že v dôsledku stretu vozidla žalobkyne
s vozidlom nebohého žalovaného bol poškodený pravý predný blatník, avšak mimo miesta stretu

vozidiel sa nachádzali ďalšie poškodenia na pravom prednom blatníku vozidla žalobkyne a taktiež aj
hĺbkové poškodenie predného nárazníka jej vozidla. Z technického vyjadrenia jednoznačne vyplynulo,
že tieto poškodenia neboli spôsobené v príčinnej súvislosti s riešenou škodovou udalosťou. Uvedené
poškodenia nemohli byť spôsobené výlučne v dôsledku stretu vozidla žalobkyne s vozidlom nebohéhožalovaného, ale boli sčasti spôsobené aj kontaktom s predmetom s nerovnou pórovitou plochou a
práve v dôsledku týchto nerovností sa na vozidle žalobkyne vytvorili ryhy. Napriek uvedenému sa
žalobkyňa domáha refundácie všetkých vynaložených nákladov na opravu. Poukazujúc na vyjadrenie

žalobkyne na pojednávaní dňa 20.03.2018 tiež v tomto vyjadrení intervenient uviedol, že poškodenia a to
škrabance na pravom blatníku mala žalobkyňa na svojom vozidle pred škodovou udalosťou spôsobené
nárazom do betónového obkladu cca pred dvoma rokmi, ktoré boli zatreté farbou. žalobkyňa teda sama
potvrdila, že nie všetky poškodenia jej vozidla boli spôsobené pri danej škodovej udalosti. Jej vyjadrenie
o poškodení vozidla do betónového obkladu plne korešponduje s konštatovaním znalca v technickom

vyjadrení o tom, že boli spôsobené kontaktom s predmetom s nerovnom pórovitou plochou. žalobkyňa
nepreukázala rozsah týchto starších poškodení a vzhľadom na uvedené je potrebné vychádzať z
technického vyjadrenia znalca o tom, že nie všetky poškodenia boli spôsobené stretom s vozidlom
nebohého žalovaného. Sama žalobkyňa sa vyjadrila, že aj po škodovej udalosti na vozidle ešte jazdila
a nie je preto bez pochybnosti vylúčené, že aj po škodovej udalosti na vozidle boli spôsobené ďalšie
poškodenia. Intervenient má preto za to, že žalobkyňa nepreukázala relevantným a dôveryhodným

spôsobom stav vozidla pred škodovou udalosťou, stav vozidla bezprostredne po škodovej udalosti a
stav vozidla pred vykonaním opravy v servise a teda neuniesla dôkazné bremeno v tom, že všetky
poškodenia jej vozidla, ktoré si nechala odstrániť v servise, vznikli v príčinnej súvislosti s danou škodou.

10. Dňa 11.11.2018 pôvodný žalovaný zomrel. Uznesením sp.zn. 16C/4/2017 - 169 zo dňa 09.07.2019

tunajší súd rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičom nebohého žalovaného a to jeho manželkou,
ktorá takto vstúpila do konania na strane žalovanej. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
24.07.2019.

11. V záverečnom prednese intervenient na strane žalovanej namietol nedostatok pasívnej legitimácie

pôvodného nebohého žalovaného, poukazujúc na § 15 Zákona o povinnom zmluvnom poistení, z
ktorého podľa jeho názoru existuje priamy nárok poškodeného voči poisťovateľovi, pričom uplatnenie
tohto priameho nároku je jediným možným spôsobom, akým tento nárok riadne uplatniť. V zmysle
zákona o Zákona o povinnom zmluvnom poistení, ktorý predchádzal súčasnej právnej úprave, bolo
možné žalovať prevádzkovateľa, príp. prevádzkovateľa spolu s poisťovateľom, od prijatia tejto právnej

úpravy je možné uplatňovať tento druh návrhov výlučne voči poisťovateľovi.

12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom svedka F.. L. X. - manžela žalobkyne,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým so Záznamami o dopravnej nehode spísanými
na tlačive Komunálnej poisťovne, a.s. a na tlačive Generali poisťovne , a.s., s kalkuláciou opravy

č. XXXXXXXXXX, s faktúrou č. 1291501296, s Prípismi Generali poisťovne, a.s. zo dňa 28.08.2015
adresovaným žalobkyni a nebohému žalovanému, Prípisom Generali poisťovne, a.s. zo dňa 07.09.2015
adresovaným žalobkyni, so Stanoviskom č. Č. vystaveným Odborom kontroly Pu z 02.09.2015, s
prípisom žalobkyne zo dňa 25.09.2015 označeným ako „Odvolanie proti oznámeniu o ukončení
likvidácie škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX bez poskytnutia poistného plnenia“, a so stanoviskom

Generali poisťovne, a.s. k uvedenému prípisu, s prípisom žalobkyne zo dňa 18.11.2015 označeným ako
„Odvolanie proti prehodnoteniu likvidácie škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX, bez poskytnutia poistného
plnenia“, so Znaleckým posudkom č. 1/2019, s prípisom žalobkyne zo dňa 15.02.2016 označeným ako
„Predžalobná výzva na úhradu škody spôsobenej pri dopravnej nehode “ a s podacím lístkom zo dňa
17.02.2016, ako aj znaleckým dokazovaním, a na ich základe zistil tento skutkový stav:

13. Dňa 17.07.2015 podľa záznamu o dopravnej nehode, ako aj písomných vyjadrení strán sporu, došlo
k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k stretu vozidla žalobkyne zn. Hyundai i20 EVČ: X. XXX M. a vozidla
nebohého žalovaného zn. Škoda Fabia EVČ: N. XXX U.. Vozidlo žalovaného cúvalo, pričom došlo k
stretu oboch vozidiel.

14. Zo Záznamu o dopravnej nehode, spísaného na tlačive Komunálnej poisťovne, a.s. tiež vyplynulo, že
nebohý žalovaný bol vedený jednak ako vodič predmetného vozidla, zn. Škoda Fabia EVČ: N. XXX U.,
a jednak aj ako jeho držiteľ. Skutočnosť, že nebohý žalovaný bol držiteľom uvedeného vozidla v spore
neboli spochybnené. Zároveň bol aj poistníkom a poisteným z poistného vzťahu medzi ním a Generali

poisťovňou, a.s. (t.j. intervenientom na strane žalovanej).

15. Nebohý žalovaný vyššie uvedenú škodovú udalosť nahlásil vo svojej poisťovni Generali poisťovňa,
a.s. (t.j. u intervenienta na strane žalovanej), ktorá ju riešila ako poistnú udalosť pod č. XXXXXXXXXX.16. Pokiaľ ide o samotný stret vyššie uvedených vozidiel, podľa Záznamu o dopravnej nehode,
spísaného na tlačive Komunálnej poisťovne, a.s. bolo v dôsledku tohto stretu zaznamenané v rámci

kolónky „Viditeľné poškodenia“ poškodenie predného blatníka a nárazníka vozidla žalobkyne. U vozidla
žalovaného neboli zapísané žiadne poškodenia. Podľa Záznamu o dopravnej nehode, spísaného na
tlačive Generali poisťovne, a.s. (ďalej aj ako „intervenient na strane žalovanej“) bolo zaznamenané
v rámci kolónky „Viditeľné poškodenia“ poškodenie pravého predného blatníka a nárazníka vozidla
žalobkyne a u vozidla žalovaného bolo zaznamenané sčuchanie farby na zadnom nárazníku. Obe vyššie

uvedené tlačivá boli oboma účastníkmi dopravnej nehody podpísané.

17. Podľa účastníckej výpovede žalobkyne, nebohý žalovaný do jej auta cúvol a narazil a jeho náraz bol
prudký, že ju až posunulo dozadu a podľa jej tvrdení jej spôsobil na príslušnej strane auta preliačinu,
kedy tam na jej aute aj ostal zelený lak. Zároveň podľa nej v dôsledku stretu vozidiel, ako nebohý
žalovaný do nej narazil, tak vrstva zo starých škrabancov, ktoré pred tým boli na jej aute, zišla dole.

18. Svedok F.. L. X. - manžel žalobkyne, ktorý nebol očitým svedkom predmetného stretu vozidiel,
vo svojej výpovedi tvrdil, že po tomto strete bol na vozidle žalobkyne poškodený v podstate nárazník
predný pravý, pravá predná časť blatníka, čiastočne puklica pravého predného kolesa a zásterka na
zachytávanie nečistôt za pravým predným kolesom. Či pri tom mohol vzniknúť nejaký iný škrabanec,

napr. na dverách, k tomu sa nevedel vyjadriť.

19. Nebohý žalovaný v reakcii na uvedenú výpoveď žalobkyne uviedol, že pri tomto strete vozidiel nebol
silnýnáraz,nakoľkocúvaldokopcaana jehovozidleostallenjemnýškrabanecnaplastovomnárazníku,
ktorý si sám doma udrel mokrou handričkou a zišla mu z neho dole farba vozidla poškodenej žalobkyne.

20. Samotné vozidlo žalobkyne už pred týmto stretom vykazovalo určité poškodenia.

21. Svedok F.. L. X. - manžel žalobkyne uviedol, že vozidlo žalobkyne pred stretom s vozidlom nebohého
žalovaného malo poškriabanie plastu a čiastočne, kde sa spája plast s nárazníkom. Išlo o škrabanec v

metalíze, ktorý ale podľa svedka bol zatretý a to metalizovanou farbou. Podľa výpovede tohto svedka,
tieto škrabance vznikli niekedy dva roky pred škodovou udalosťou a to tým spôsobom, že ich spôsobila
žalobkyňa pri vjazde s vozidlom do garáže, kedy tieto vznikli od múrika.

22. Samotná žalobkyňa vo svojom prípise zo dňa 25.09.2015 označenom ako „Odvolanie proti

oznámeniu o ukončení likvidácie škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX bez poskytnutia poistného plnenia“
potvrdzovala existenciu škrabancov na nárazníku a blatníku, ktoré boli staršieho dáta, ktoré však podľa
nej boli odborne opravené a zatreté metalízou vo farbe jej auta, čo pri bežnom používaní nebolo viditeľné
a nemalo vplyv na životnosť uvedených dielov.

23. Podľa faktúry č. 1291501296 vystavenej pre žalobkyňu dodávateľom Motor-Car Prešov, s.r.o. zo dňa
27.08.2015, splatnej dňa 10.09.2015, bola čiastka za opravu jej vozidla vystavená na sumu 655,22 Eur.

24. Podľa uvedenej faktúry uvedená suma zahŕňala pracovné operácie a to č. 261-Príprava na lakovanie
a tmelovanie, č. 82211R0R -Vonkajšie tesnenie okná predných dverí, č. 82650R0R - Skupina kľučky

- vonkajšia strana predných dverí, č. 86451R0R - Zásterka predného kolesa, č. 86510R00 - Skupina
nárazníka predná, č. 87602R0R - Zrkadlo vonkajšie spätné diaľkovo ovládané, č. 92000R0R - Skupina
osvetlenia svetlomet, č. 99ADFTR0 - Predný nárazník, č. 99IFRTR0 - Panel blatníka a č. 99KDRTC0 -
Panel predných dverí a k tomu vydaný materiál pod katalógovým číslom 529601J005.

25. Zároveň bola predložená aj kalkulácia opravy č. XXXXXXXXXX, podľa ktorej celková čiastka vrátane
DPH za vykonanú opravu mala predstavovať sumu 665,87 Eur už po zarátaní príslušnej percentuálnej
zrážky pred započítaním DPH.

26. Prípisom zo dňa 28.08.2015 intervenient na strane žalovanej v súvislosti s touto poistnou

udalosťou, ktorú viedol pod č. XXXXXXXXXX, informoval jednak nebohého žalovaného a jednak
samotnúžalobkyňuotom,ženazákladedoloženýchdokladovdňa28.08.2015ukončilšetreniepotrebné
na zistenie rozsahu povinností poskytnúť poistné plnenie a že plnenie vo výške 655,22 Eur budepoukázané opravovni Motor - Car Prešov, s.r.o. Uvedená suma mala byť náhradou za škodu spôsobenú
na poškodenom motorovom vozidle žalobkyne.

27. Prípisom zo dňa 07.09.2015 však už intervenient na strane žalovanej žalobkyni oznámil, že na
základe doložených dokladov predmetnú škodovú udalosť odkladá bez poskytnutia poistného plnenia.
V rámci tohto prípisu žalobkyni oznámil, že predmetnú škodu na vozidle žalobkyne likvidoval na základe
technického stanoviska znalca z oblasti cestné doprava, v ktorej tento mal konštatovať, že poškodenia
vznikli od kontaktu s iným drsným predmetom a nie sú od vozidla škodcu, o čom svedčí aj hĺbka stôp na

nárazníku a blatníku. Z uvedeného vyplýva, že deklarovaný priebeh nehody je z technického hľadiska
neprijateľný.

28. Podkladom pre tento postup intervenienta bolo Stanovisko č. Č. vystavené Odborom kontroly Pu
z 02.09.2015, podľa ktorého charakter poškodenia vozidla nezodpovedá deklarovanému nehodovému
deju. Ako vozidlo je v úvodných pasážach toto stanoviska uvádzané vozidlo „Toyota“ a až v závere

sa uvádza vozidlo Hyundai. Z obsahu tohto stanoviska ďalej vyplynulo, že stopy na blatníku týmto
stanoviskom posudzovaného vozidla sú od nejakého abrazívneho povrchu - múrik, betón, na základe
čoho sa v závere konštatuje, že poškodenia ošúchanej plochy na prednej časti vozidla Hyundai
boli spôsobené kontaktom s predmetom s nerovnou pôrovitou plochou. Nerovnosti kontaktovaného
predmetu vytvorili ryhy na poškodenom vozidle. Na hrane blatníka je vidieť oter modrej farby, ktorá

môže pochádzať z kontaktu s iným vozidlom. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že nie
všetky poškodenia vznikli deklarovaným spôsobom, teda kontaktom s vozidlom Škoda Fabia. Väčšina
poškodení vznikla od kontaktu s iným drsným predmetom, pričom pomer poškodení od jednotlivých
kontaktov nie je možné stanoviť. Predpokladané poškodenie od vozidla je zanedbateľné. Deklarovaný
priebeh je preto podľa tohto stanoviska z technického hľadiska neprijateľný a bolo navrhnuté zamietnuť

plnenie.

29. Voči vyššie uvedenému stanovisku intervenienta na strane žalovanej žalobkyňa dňa 25.09.2015
tomuto zaslala písomný prípis označený ako „Odvolanie proti oznámeniu o ukončení likvidácie škodovej
udalosti č. 6400989479 bez poskytnutia poistného plnenia“, v ktorom uviedla, že dňa 17.07.2015

žalovaný ako vodič pri výjazde z parkoviska NsP Spišská Nová Ves začal cúvať a narazil do jej stojaceho
auta a po obhliadke poškodenia auta sa dohodli na spísaní Záznamu o dopravnej nehode. Jej auto
bolo pojazdné a na prvý pohľad malo len viditeľne poškodený blatník a nárazník, na ktorých ostala
farba vozidla neb. žalovaného a predpokladaná cena opravy sa nezdala vysoká do cca 1.000,- Eur.
Pred opravou urobila spoločnosť Motor - Car Prešov, s.r.o. obhliadku a rozpočet si nechali schváliť

u intervenienta na strane žalovanej, o čom žalobkyňu informoval zamestnanec tejto spoločnosti pred
tým, ako vykonali opravu. Ďalej uviedla, že keďže na stanovisku, ktoré jej bolo prezentované nie je
uvedená kontaktná osoba a meno znalca, vzbudzuje to u nej pochybnosti o priebehu likvidácie škodovej
udalosti, nakoľko uvedené vyjadrenie je nepresné a zavádzajúce. Škrabance na nárazníku a blatníku,
ktoré boli staršieho dáta, boli odborne opravené a zatreté metalízou vo farbe jej auta, čo pri bežnom

používaní nebolo viditeľné a nemalo vplyv na životnosť uvedených dielov, neznižovalo ju. Nárazom
neb. žalovaného sa uvedené opravené škrabance zviditeľnili a miesta nárazu áut a ich vzájomné trenie
zdeformovali, odrali a zafarbili nárazník a blatník na zeleno, čo bolo na prvý pohľad viditeľné. To uviedli
aj do „Záznamu o dopravnej nehode“.

30. V nadväznosti na toto písomné stanovisko žalobkyne intervenient na strane žalovanej zaslal
žalobkyni ďalšie písomné stanovisko, v ktorom jej uviedol, že opätovne prešetrili všetky doklady tvoriace
súčasť spisu o škodovej udalosti a na základe toho, poukazujúc na kópiu fotografie z obhliadky jej
poškodeného vozidla uviedol, že z tejto je jasne vidno predchádzajúce hĺbkové poškodenie predného
nárazníka a pravého predného blatníka mimo miesta stretu s vozidlom škodcu - nebohého žalovaného.

Ďalej v tomto stanovisku poukázal na to, že technické vyjadrenie k predmetnej poistnej udalosti
vypracoval externý súdny znalec z odboru dopravná cesta, ktorý je riadnym členom komory znalcov.
Jeho vyjadrenie slúžilo ako podklad pre ukončenie likvidácie škodovej udalosti a preto intervenient
zotrval na pôvodnom stanovisku uvedenom v jeho liste zo dňa 07.09.2015.

31. V reakcii na tento prípis intervenienta žalobkyňa prípisom zo dňa 18.11.2015, označeným ako
„Odvolanie proti prehodnoteniu likvidácie škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX, bez poskytnutia poistného
plnenia“, uviedla, že intervenientom na ním predloženej fotografii uvedené miesta kontaktu s autom
nebohého žalovaného a miesta, kde sú ryhy, ktoré sú zatreté a odreniny čiernej farby vznikli prikontakte práve s autom nebohého žalovaného, ako vinníka. Opätovne poukázala na to, že intervenient
vystavený krycí list, v ktorom bol uvedený rozsah poškodenia a následné vykonané opravy, najprv
schválil. Poukázala na to, že ak došlo k stretu s autom nebohého žalovaného ako vinníka a na blatníku

jej motorového vozidla ostala farba z jeho auta, išlo o náraz, pri ktorom mohlo dôjsť k deformácii blatníka.
V tejto súvislosti poukázala na fotografie z 19.07.2015, urobené po dopravnej nehode, ktoré mali
preukazovať, že po strete s autom žalovaného bol blatník deformovaný a nárazník odratý. Z uvedeného
dôvodu preto opravovňa Motor - Car Prešov s.r.o., postupovala korektne a všetky poškodenia, ktoré
vznikli pri dopravnej nehode, opravila.

32. Podľa Znaleckého posudku č. 1/2019, súdneho znalca v odbore: doprava cestná, F.. K. Q., aj
keď žalobkyňou uvádzaný rozsah poškodenia jej motorového vozidla pri strete s motorovým vozidlom
nebohého žalovaného nie je jednoznačne popísaný, rozsah tohto poškodenia je jednoznačne možné
dokladovať fotograficky a teda podľa fotografií poškodenia staršieho dáta na vozidle žalobkyne a tie,
ktoré vznikli ako dôsledok stretu s vozidlom nebohého žalovaného, je možné vzájomne rozlíšiť a

špecifikovať, ktoré vznikli skôr, nakoľko vznikli iných mechanizmom.

33. Z vyššie uvedeného znaleckého posudku vyplynulo, že žalobkyňou uvádzané a na fotografiách
znázorňované škrabance na blatníku a nárazníku staršieho dáta sa neprekrývajú s poškodeniami, ktoré
mohli vzniknúť pri strete s vozidlom nebohého žalovaného, hoci vznikli na zhodných dieloch karosérie

(blatník a nárazník). Podľa fotodokumentácie tieto poškodenia na blatníku a nárazníku staršieho dáta
boli podľa znalca viditeľné a neboli odborne opravené. Neodborná oprava poškodení bola aj po
strete s vozidlom nebohého žalovaného zachovaná, teda nedošlo k jej významnej zmene vzhľadu.
Podľa fotodokumentácie, v dôsledku stretu s motorovým vozidlom nebohého žalovaného, nedošlo k
významnému odkrytiu poškodenia staršieho dáta.

34. Podľa stôp na vozidle zachytených na fotografiách, popísaným spôsobom vzniku poškodenia, teda
nacúvaním vozidla žalobcu (znalec mal zrejme na mysli nebohého žalovaného - poznámka súdu) mohlo
dôjsť k vzájomnému kontaktu vozidiel žalobkyne a žalovaného, pričom vychádzajúc z modelovanej
situácie v programe PC Crash s 3D modelmi predmetných vozidiel znalec ustálil, že v technicky

prijateľných kontaktných plochách vozidiel, kde je pozorovateľné kontaktné miesto na fotografiách týchto
vozidiel, vzniklo na vozidle žalobkyne poškodenie, ktoré znalec vyznačil na obrázku č. 13 predmetného
znaleckého posudku. Oter farby nachádzajúci sa na blatníku motorového vozidla žalobkyne podľa
súdneho znalca môže pochádzať z motorového vozidla nebohého žalovaného, pričom k zblednutiu farby
u tohto tipy prenosu farby dôjde v dôsledku fyzikálnych činiteľov, teda dôjde k povrchovému zotretiu laku

s čiastočkami krycej farby, čím dôjde k zmatneniu a tým aj optickému zjasneniu farby. Obdobný efekt
dosiahneme, ak lak jemne prebrúsime jemným brúsnym papierom.

35. Poškodenie vozidla žalobkyne pri strete s vozidlom žalovaného došlo na dieloch, ktoré už pred
predmetným poškodením boli poškodené a boli opravené neodborne a esteticky nevhodne, teda opravu

po poškodení po strete s vozidlom žalovaného tak, aby vozidlo bolo dané do pôvodného stavu, bolo
možné vykonať jednoduchou neodbornou opravou, obdobne ako predošlá neodborná oprava, pričom
náklady na takúto opravu znalec odhadol na sumu cca 25,- Eur.

36. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že pokiaľ ide o celkové plochu vozidla žalobkyne, ktorá bola

predmetom lakovania, na základe kalkulácie opravy č. XXXXXXXXXX, tak táto predstavovala plochu o
rozmeroch 2,25 m2, pričom u predných dverí šlo o plochu o rozmeroch 0,81 m2, u predného blatníka
o plochu 0,64 m2 a u predného nárazníka o plochu o rozmeroch 0,8 m2. Podľa kalkulácie opravy
č. 6400989479 náklady na lakovanie (materiál) za každý z vyššie uvedených opravovaných dielov
predstavovali v prípade predných dvier sumu 103,90 Eur, v prípade predného blatníka sumu 103,88 Eur

a v prípade predného nárazníka sumu 129,90 Eur.

37. Znalec v tejto súvislosti uviedol, že pri dodržaní technológie opravy doporučenej výrobcom opravu
poškodenia vzniknutého stretom s vozidlom nebohého žalovaného na blatníku bolo možné odstrániť
bez odstránenia poškodenia staršieho dáta, a to preleštením, a opravu nárazníka nebolo možné opraviť

tak, aby sa zachovalo staršie poškodenie, resp. oprava len poškodenia, ktoré mohlo vzniknúť pri strete s
vozidlom nebohého žalovaného na nárazníku, by bola nákladnejšia, ako oprava s odstránením staršieho
poškodenia, pretože staršie poškodenie by bolo potrebné maskovať pri lakovaní.38. Tiež uviedol, že pre odstránenie poškodenia vozidla žalobkyne vzniknutého v dôsledku stretu
s vozidlom žalovaného, nebola potrebná oprava v takom rozsahu, ako bola vykonaná, aj s opravou
poškodení staršieho dáta a taktiež by bola použitá na opravu iná technológia opravy, teda nie je

technicky správne označiť, že táto oprava bola len výlučne na odstránenie poškodení staršieho dáta.
Pri použitej technológií opravy je možné označiť, že lakovanie dverí, blatníka a s tým spojené práce
a materiál, plus výmena krytu kolesa boli vykonané na odstránenie poškodení staršieho dáta. Znalec
tiež uviedol, že pri poškodení lakovaných dielov karosérie do hlbších štruktúr, ako vrchného laku, keď
nepostačuje na odstránenie poškodenia leštenie, je odporúčaným technologickým postupom lakovanie

celých dielov karosérie, ohraničených prechodovou plochou alebo funkčnou medzerou, kde sa opticky
preruší jednoliata povrchová vrstva, čím sa zabráni rozpoznaniu zmeny štruktúry a odtieňa lakovaného
povrchu.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené, podľa záverov uvedeného znaleckého posudku, rozsah vykonanej
opravy motorového vozidla žalobkyne vyplývajúci z kalkulácie opravy č. XXXXXXXXXX, nezodpovedá

rozsahu opravy poškodenej na odstránenie poškodenia vzniknutého pri strete s motorovým vozidlom
nebohého žalovaného. V tejto súvislosti znalec uviedol, že práce uvedené vo faktúre č. 1291501296
pod položkami č. 82211R0R, 82650R0R, 87602R0R, 99KDRTC0, nesúviseli s opravou potrebnou na
opravu poškodenia vzniknutého v súvislosti so stretom s motorovým vozidlom nebohého žalovaného.

40. Podľa uvedeného znaleckého posudku, ak by došlo k poškodeniu vozidla žalobkyne pri strete s
vozidlom žalovaného na dieloch, ktoré neboli pred predmetným poškodením poškodené, náklady na
opravu by predstavovali sumu 227,- Eur vrátane 20 % DPH (t.j. práca 85,25 EUR + materiál 113,90 EUR
- 5% zľava + 20% DPH = 227,03 EUR, po zaokrúhlení 227,- EUR - viď str. 16 uvedeného znaleckého
posudku).

41. Prípisom zo dňa 15.02.2016 označeným ako „Predžalobná výzva na úhradu škody spôsobenej pri
dopravnej nehode “, mala žalobkyňa vyzvať žalovaného na úhradu čiastky 655,22 EUR za opravu vyššie
uvedeného motorového vozidla, s tým, že mu poskytla lehotu na plnenie 30 dní odo dňa doručenia tejto
výzvy jeho osobe.

42. Žalobkyňa nepreukázala, kedy uvedená výzva bola nebohému žalovanému doručená, predložila len
podací lístok, podľa ktorého dňa 17.02.2016 bola na poštovú prepravu žalovanému zasielaná poštová
zásielka pod podacím číslom: RP965161134SK.

43. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
platnom a účinnom k 17.07.2015 (ďalej len ako „ zák.č. 381/2001 Z.z.“), náhradu škody uhrádza
poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

44. Podľa § 823 Občianskeho zákonníka, náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo
na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

45. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám

na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

46. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

47. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

48. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

49. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).50. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a, ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

51. Súd sa predovšetkým v prvej fáze rozhodovania musel vyporiadať s námietkou intervenienta na
stranežalovanejo nedostatkupasívnejlegitimáciepôvodnéhonebohého žalovaného,tedavkonečnom
dôsledku o nedostatku tejto pasívnej legitimácie na strane súčasnej žalovanej, ako jeho právneho
nástupcu v tomto spore.

52. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva a znamená stav, že niekto je nositeľom práva
vyplývajúceho z právneho predpisu (aktívny legitimácia) alebo je nositeľom povinností (pasívna
legitimácia). Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6. 2010, sp.zn. 2Cdo
205/2009).

53. Podľa názoru intervenienta na strane žalovanej podľa § 15 Zákona o povinnom zmluvnom poistení,
tu existuje priamy nárok poškodeného, teda žalobkyne voči poisťovateľovi, pričom uplatnenie tohto
priameho nároku je jediným možným spôsobom, akým tento nárok riadne uplatniť. Súd sa s týmto
názorom nestotožňuje a v tejto súvislosti poukazuje na platnú judikatúru.

54. Záväzok poisťovne nahradiť poškodenému škodu za poisteného z titulu zákonného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je záväzkom voči poistenému,
nie voči poškodenému; zodpovednostný vzťah vzniká len medzi poškodeným a tým, kto mu spôsobil
škodu (poisťovňa ním nie je). V prípade, že osobitné predpisy ustanovujú „inak“, vznikne poškodenému

právo, aby mu poisťovňa plnila; ani vtedy sa ale poškodený nestáva účastníkom právneho vzťahu z
poistenia a nemá ani priamy nárok na náhradu škody voči poisťovni - medzi poškodeným a poisťovňou
tu vzniká osobitný právny vzťah, v rámci ktorého má poškodený voči poisťovni špecifický právny nárok
na osobitné plnenie. Oba vzťahy treba odlišovať, a to aj z hľadiska subjektu, ktorý je z hľadiska
hmotnoprávneho v danom právnom vzťahu nositeľom povinnosti (t.j. je pasívne legitimovaný). V prípade

nároku poškodeného na náhradu škody je pasívne legitimovaný škodca. (porovnaj rozsudok NS SR z
28. 4. 2005, sp.zn. 3 Cdo 38/2005).

55. Ustanovenie § 823 Občianskeho zákonníka za bodkočiarkou, pripúšťa výnimku zo zásady, že
poškodený nemá priamy nárok na náhradu škody od poisťovateľa, ak osobitné predpisy neustanovia

inak. Takým osobitným predpisom v súčasnosti je zák.č. 381/2001 Z.z., podľa § 15 ods. 1 ktorého
náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému, pričom poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok
na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. V takomto znení
uvedené ustanovenie bolo platné a účinné aj k 17.07.2015 , teda v čase kedy došlo k škodovej udalosti,
nároky z ktorej sú predmetom tohto sporu. V súvislosti s týmto znením súd zdôrazňuje formuláciu „ je

oprávnený“, čo znamená, že žalobkyňa má možnosť, nie však povinnosť si svoj nárok na náhradu škody
uplatňovať aj prípadne voči poisťovateľovi nebohého žalovaného, t.j. v danom spore voči intervenientovi
na strane žalovanej. V žiadnom prípade sa z tohto ustanovenia nedá vyvodiť vyššie prezentovaný záver
intervenienta na strane žalovanej o nedostatku pasívnej legitimácie pôvodného nebohého žalovaného,
resp. súčasnej žalovanej v tomto spore.

56. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v povinnom zmluvnom poistení platí zásada, že poškodený
môže náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla požadovať buď od poisteného škodcu,
alebo od poisťovateľa (priamy nárok). Poškodený má síce právo na plnenie tak proti škodcovi, ako aj
proti jeho poisťovateľovi, avšak plnenie môže dostať len raz. Ide teda o situáciu, keď jeden subjekt má

nárok na to isté plnenie proti dvom subjektom, pričom proti každému z nich z iného právneho dôvodu;
proti škodcovi ide o nárok z titulu náhrady škody, proti jeho poisťovateľovi ide o osobitné právo na plnenie
založené všeobecne záväzným právnym predpisom (§ 15 Zákona o povinnom zmluvnom poistení).
Postavenie škodcu a jeho poisťovateľa voči poškodenému je v takom prípade obdobné postaveniu
dlžníka a ručiteľa voči veriteľovi, t.j. že ide o dva záväzky zaplatiť veriteľovi ten istý dlh, pričom veriteľ

nemôže dostať to isté plnenie 2-krát - od dlžníka aj od ručiteľa. Ich vzájomný vzťah je taký, že v tom
rozsahu,vakomsplnilveriteľovijedenznich,zanikádlhatýmajpovinnosťdruhého.Aksúobajažalovaní
v jednom konaní, majú postavenie samostatných spoločníkov, nevzniká medzi nimi pasívna solidarita
a jedným súdnym rozhodnutím môže byť každý z nich zaviazaný na plnenie celého dlhu veriteľovi,avšak vo výroku rozhodnutia musí byť vymedzený ich vzájomný vzťah (t.j. že plnením jedného z nich
zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého), pretože bez toho by sa pri záväzku s deliteľným
plnením uplatnila pri súdnom výkone rozhodnutia zásada rovných podielov dlžníkov na celkovom dlhu

voči veriteľovi. Obaja povinní môžu byť, pravda, žalovaní veriteľom na splnenie dlhu každý osobitne
v inom konaní a oba hmotnoprávne nároky môžu byť tiež právoplatne priznané. (porovnaj Fekete, I:
Občiansky zákonník. 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 2408, resp. aj rozsudok NS
SR, sp.zn. 2 Cdo 202/2004, tiež Uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo 256 2012 uverejnené v právnom
systéme ASPI pod č. Rc 13/2017).

57. Vzhľadom na uvedené, má preto súd za to, že na strane nebohého žalovaného a v súčasnosti, tak
aj na strane žalovanej, ako jeho právneho nástupcu, je daná pasívna legitimácia v tomto spore.

58. Pokiaľ ide o samotný žalobou uplatnený nárok, súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že
tento je daný, ale len čiastočne.

59. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, je protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou
a zavinenie.

60. Úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427 až
431 Občianskeho zákonníka je založená zase na princípe objektívnej zodpovednosti , t.j. zodpovednosti,
bez ohľadu na zavinenie. Zákon vychádza z osobitnej povahy prevádzky dopravných prostriedkov, ktoré
sú zdrojom zvýšeného nebezpečenstva vzniku škody na zdraví a na veciach a zároveň poškodeným
umožňuje účinnú a rýchlu náhradu škody. Vzhľadom na to, že zodpovednosť prevádzateľa dopravného

prostriedku má povahu objektívnej zodpovednosti, nie je podmienkou jej vzniku protiprávny úkon osoby,
ktorá za škodu zodpovedá. Podmienkou vzniku tejto zodpovednosti je spôsobenie škody udalosťou,
ktorou je samotná prevádzka dopravného prostriedku, a okolnosti, ktoré súvisia s tou prevádzkou (najmä
konštrukčné prvky, vysoká rýchlosť pohybu). Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 427
Občianskeho zákonníka sú: a) udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku,

b) vznik škody a c) príčinná súvislosť medzi uvedenou udalosťou a vznikom škody /t.j. medzi a) a b)/.

61. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto súd skúmal, či na strane pôvodného nebohého žalovaného, boli
splnené tieto vyššie uvedené zákonné predpoklady.

62. V konaní bolo preukázané, že dňa 17.07.2015 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej došlo k stretu
vozidla žalobkyne zn. Hyundai i20 EVČ: X. XXX M. a vozidla nebohého žalovaného zn. Škoda Fabia
EVČ: N. XXX U.. Vozidlo žalovaného cúvalo, pričom došlo k stretu oboch vozidiel. Zo Znaleckého
posudku č. 1/2019, súdneho znalca v odbore: doprava cestná, F.. K. Q. vyplynulo, že podľa stôp na
vozidle zachytených na fotografiách, vyššie uvedeným popísaným spôsobom , teda nacúvaním vozidla

nebohého žalovaného mohlo dôjsť k vzájomnému kontaktu vozidiel žalobkyne a nebohého žalovaného
a následnému vzniku poškodenia na vozidle žalobkyne. Nehodový škodový dej bol teda takto podľa
súdu preukázaný.

63. Následkom vyššie uvedeného stretu týchto vozidiel, podľa Záznamov o dopravnej nehode,

spísaných jednak na tlačive Komunálnej poisťovne, a.s. a jednak na tlačive Generali poisťovne, a.s.,
t.j. intervenienta na strane žalovanej, bolo konštatované poškodenie pravého predného blatníka a
nárazníka vozidla žalobkyne.

64. Podľa Znaleckého posudku č. 1/2019, súdneho znalca v odbore: doprava cestná, F.. K. Q.,

žalobkyňou uvádzané a na fotografiách znázorňované škrabance na blatníku a nárazníku staršieho dáta
sa neprekrývajú s poškodeniami, ktoré mohli vzniknúť pri strete s vozidlom nebohého žalovaného, hoci
vznikli na zhodných dieloch karosérie (blatník a nárazník).

65. Podľa účastníckej výpovede žalobkyne, po strete oboch vozidiel na jej aute ostal zelený lak a aj

samotný nebohý žalovaný v reakcii na uvedenú výpoveď žalobkyne uvádzal, že pri ošetrovaní svojho
vozidla mu z jeho nárazníka zišla dole farba z vozidla poškodenej žalobkyne.66. K týmto okolnostiam sa vyjadroval aj súdny znalec, ktorý uviedol, že oter farby nachádzajúci sa na
blatníku motorového vozidla žalobkyne môže pochádzať z motorového vozidla nebohého žalovaného,
pričom k zblednutiu farby u tohto tipy prenosu farby dôjde v dôsledku fyzikálnych činiteľov, teda dôjde

k povrchovému zotretiu laku s čiastočkami krycej farby, čím dôjde k zmatneniu a tým aj optickému
zjasneniu farby. Obdobný efekt dosiahneme, ak lak jemne prebrúsime jemným brúsnym papierom.

67. Je teda zrejmé, že stret oboch vozidiel viedol k poškodeniu vozidla žalobkyne.

68. Zo Záznamu o dopravnej nehode, spísaného na tlačive Komunálnej poisťovne, a.s. tiež vyplynulo,
že nebohý žalovaný bol vedený jednak ako vodič predmetného vozidla, zn. Škoda Fabia EVČ: N. XXX
U., a jednak aj ako jeho držiteľ. Skutočnosť, že nebohý žalovaný bol držiteľom uvedeného vozidla, v
spore neboli spochybnené. Zároveň bol aj poistníkom a poisteným z poistného vzťahu medzi ním a
intervenientom na strane žalovanej.

69. V tejto súvislosti súd uvádza, že subjektom zodpovedným za škodu spôsobenú prevádzkou
dopravného prostriedku je v prípadoch upravených § 427 a násl. Občianskeho zákonníka prevádzateľ.
Občiansky zákonník pojem „prevádzateľ“ nevymedzuje. Za prevádzateľa možno považovať osobu
(fyzickú alebo právnickú), ktorá má právnu a súčasne i faktickú možnosť disponovať s dopravným
prostriedkom a organizovane ho užívať. Ide o organizované a dlhodobejšie používanie dopravného

prostriedku na účel, na ktorý je dopravný prostriedok určený, pričom užívajúca osoba je oprávnená
dopravný prostriedok na ten účel používať. Prevádzateľom je najmä vlastník (ale aj taký, ktorý ešte
nezaplatil kúpnu cenu a nie je evidovaný v príslušnom registri ako držiteľ dopravného prostriedku),
oprávnený držiteľ (§ 130 Občianskeho zákonníka) alebo nájomca, najmä v prípade lízingu s právom
kúpy dopravného prostriedku. /porovnaj Fekete, I: Občiansky zákonník. 1. Veľký komentár, Bratislava:

Eurokódex 2011, str. 1107-1108/.

70. Pojem „prevádzateľ“ nemožno zamieňať s pojmom „držiteľ“ motorového vozidla, ktorý je na
účely správneho práva vymedzený ako „fyzická osoba, fyzická osoba oprávnená na podnikanie alebo
právnická osoba, ktorá je takto zapísaná v dokladoch vozidla; v ostatných prípadoch je držiteľom

vozidla osoba, ktorá je vlastníkom vozidla alebo jeho užívateľom.“ Toto vymedzenie má význam len z
evidenčného hľadiska /pozri § 2 písm. c.) zákona č. 8/2009 Z.z./.

71. Prevádzateľom sa stane aj fyzická osoba, ktorá vozidlo kúpila, aj keď ho vlastník predal s výhradou
vlastníctva (§ 601 Občianskeho zákonníka) až do úplného zaplatenia kúpnej ceny, bez ohľadu na to,

či dôjde k prevodu vozidla v príslušnej evidencii. (porovnaj rozhodnutie publikované v systéme ASPI
pod č. R 27/1977, resp. stanovisko uvedené v Zhodnotení rozhodovania súdov Slovenskej socialistickej
republiky prejednaného a schváleného plénom Najvyššieho súdu SSR 25. 11. 19756, pod sp.zn. Pls
2/76 v Zošite č. 6, str. 307).

72. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto mal súd ustálené, že pôvodný nebohý žalovaný naplnil definíciu
pojmu „prevádzateľ“ motorového vozidla, v zmysle § 427 a násl. Občianskeho zákonníka, kedy uvedený
záver preukazovali tie skutočnosti, že bol uvádzaný ako držiteľ vozidla zn. Škoda Fabia EVČ: N. XXX
U., ako aj poistník a poistený z poistného vzťahu pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou predmetného vozidla.

73.Jetedamožnékonštatovať,žeotázkuzodpovednostnéhovzťahunebohéhožalovanéhoavsúčasnej
dobe jeho právnej nástupkyne, t.j. žalovanej za škodu spôsobenú na vozidle žalobkyne, je potrebné
posudzovať podľa príslušných ustanovení§ 427 a násl. Občianskeho zákonníka.

74. Pokiaľ ide splnenie predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 427 a násl. Občianskeho
zákonníka a síce preukázania udalosti vyvolanej osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku
u žalovaného, ako jeho prevádzateľa, táto bola podľa súdu preukázaná.

75. Pojem osobitnej povahy prevádzky Občiansky zákonník nevymedzuje. Pri výklade tohto pojmu je

potrebné vychádzať z toho, že v osobitnej povahe prevádzky sa prejavujú typické vlastnosti prevádzky,
ktoré spočívajú v jej určitej nebezpečnosti a ktoré sú spôsobilé vyvolať škodu. Prevádzkou sa rozumie aj
príprava na jazdu, udržiavanie vozidla v stave spôsobilom na jazdu a úkony potrebné po skončení jazdy
(napr. otvorenie dverí). Už samo uvedenie motora do chodu patrí k prevádzke bez ohľadu na to, kdesa tak stalo (na vozovke, v garáži, na verejne prístupnom priestranstve) a či sa tým vozidlo uviedlo do
pohybu alebo nie. /porovnaj Fekete, I: Občiansky zákonník. 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex
2011, str. 1109-1110/.

76. Je teda zrejmé, že aj samotné vedenie vozidla, ktorým nepochybne jej aj cúvanie takýmto vozidlom
tak, ako tomu bolo v tomto sporovom prípade, je potrebné považovať za jeho prevádzku. Ak teda
dňa 17.07.2015 došlo jazdou realizovanou vozidlom zn. Škoda Fabia EVČ: N. XXX U., ktorého
prevádzateľom bol v tom čase nebohý žalovaný, k poškodeniu vozidla žalobkyne, stalo sa tak osobitnou

povahou tejto prevádzky tohto vozidla, ktoré škodu spôsobilo.

77. Možno teda uzavrieť, že v prípade nebohého žalovaného bolo preukázané naplnenie prvého
predpokladu jeho zodpovednosti za škodu a síce preukázanie existencie udalosti vyvolanej osobitnou
povahou prevádzky dopravného prostriedku.

78. Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia samotnej škody.

79. V tejto súvislosti súd uvádza, že pokiaľ ide o škodu, táto v žiadnom právnom predpise nie
je definovaná. Pod škodou rozumieme akúkoľvek ujmu, ktorá vznikla subjektu súkromného práva
zásahom do jeho subjektívnych práv. (porovnaj Fekete, I: Občiansky zákonník. 2. Zväzok (Vecné práva,

Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie) Veľký komentár , 2. Aktualizované a rozšírené
vydanie. Bratislava : Eurokódex 2015, str. 593).

80. Škoda (ako kategória občianskeho práva) sa chápe ako ujma, ktorá nastala (sa prejavuje) v
majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi

a je teda, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii - nahraditeľná poskytnutím majetkového plnenia,
predovšetkým poskytnutím peňazí. (porovnaj judikát R 55/71, resp. Stanovisko občanskoprávního
kolegia Nejvyššího soudu ČSSR z 18.1.1970 sp.zn. Cpj 87/70 k některým otázkám náhrady škody podle
obč. zákoníku (zákon č. 40/1964 Sb.).

81. Žalobkyňa svoju škodu, ktorá jej vznikla v dôsledku vyššie uvedenej udalosti vyvolanej osobitnou
povahou prevádzky vozidla nebohého žalovaného, vyčíslila sumou 655,22 EUR. Táto suma bola
uplatňovaná na základe faktúry č. 1291501296 vystavenej pre žalobkyňu dodávateľom Motor-Car
Prešov, s.r.o. zo dňa 27.08.2015, splatnej dňa 10.09.2015, a predstavovala čiastka za opravu jej vyššie
uvedeného predmetného vozidla.

82. Podľa obsahu uvedenej faktúry uvedená suma zahŕňala pracovné operácie a to č. 261-Príprava na
lakovanie a tmelovanie, č. 82211R0R -Vonkajšie tesnenie okná predných dverí, č. 82650R0R - Skupina
kľučky - vonkajšia strana predných dverí, č. 86451R0R - Zásterka predného kolesa, č. 86510R00 -
Skupina nárazníka predná, č. 87602R0R - Zrkadlo vonkajšie spätné diaľkovo ovládané, č. 92000R0R

- Skupina osvetlenia svetlomet, č. 99ADFTR0 - Predný nárazník, č. 99IFRTR0 - Panel blatníka a č.
99KDRTC0 - Panel predných dverí a k tomu vydaný materiál pod katalógovým číslom 529601J005.
Uvedená faktúra korešpondovala z kalkuláciou opravy č. XXXXXXXXXX vystavenou vyššie uvedenou
spoločnosťou .

83. Rozsah poškodenia vozidla žalobkyne, ktoré bolo spôsobené vzájomným stretom jej vozidla s
vozidlom nebohého žalovaného, bol sporný. Aj samotná žalobkyňa v listinných dôkazoch priznávala, že
na nárazníku a blatníku boli aj škrabance staršieho dáta, o ktorých ale tvrdila, že boli odborne opravené
a zatreté metalízou vo farbe jej vozidla, čo pri bežnom používaní vozidla nebolo viditeľné, a toto ich
poškodenie nemalo vplyv na životnosť uvedených dielov a až uvedeným stretom pri dopravnej nehode

17.07.2015 (t.j. nárazom nebohého žalovaného) sa uvedené škrabance zviditeľnili a miesta nárazu áut
a ich vzájomné trenie zdeformovali, odrali a zafarbili nárazník a blatník na zeleno. Uvedené skutočnosti
potvrdzoval vo svojej výpovedi aj svedok F.. L. X. - manžel žalobkyne.

84. Súd sa preto vysporadúval s otázkou príčinnej súvislosti medzi udalosťou vyvolanou osobitnou

povahou prevádzky vozidla nebohého žalovaného zo dňa 17.07.2015 a vyššie uvedenou škodou
uplatnenou žalobkyňou.85. Príčinná súvislosť, ako základný predpoklad zodpovednosti za škodu, je v Občianskom zákonníku
zašifrovaná do pojmu „spôsobiť škodu“. V právnej praxi to znamená rozdeliť skutkovú situáciu v
konkrétnej škodovej udalosti na príčinu vzniku škody, jej následok a ako táto príčina ovplyvnila v

konečnom dôsledku vznik škody a jej rozsah. Príčinná súvislosť, ktorá vedie od škodovej udalosti k
vzniku škody, smeruje predovšetkým k predmetu škody a tu buď končí , to znamená , že škoda vznikla už
samotným zásahom predmetu poškodenia, alebo odtiaľ pokračuje ďalej. Odpoveď, ako ďaleko možno
odvodiť príčinnú súvislosť medzi spôsobením škody a jeho následkom, by mala závisieť, v akom rozsahu
bolo možné vznik škody v konkrétnom prípade (pri konkrétnej činnosti) predvídať. Bolo by v rozpore so

zásadou slušnosti, keby škodca mal byť zaviazaný na náhradu škody aj v takých prípadoch, keď jeho
konanie je v konkrétnom prípade sprostredkovanou (nepriamu) príčinou vzniku škody, pričom takýto
následok bolo možné za normálnych okolností predvídať a očakávať. (porovnaj Fekete, I: Občiansky
zákonník. 2. Zväzok , Vecné práva. Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie ). Veľký
komentár, 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2015, str. 615-616).

86. Otázka príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím a vznikom škody, je skutkovou
a nie právnou otázkou (NS ČR z 21.2.2002, sp.zn. 21 Cdo 300/2001). Ide o objektívnu kategóriu,
ktorú nemožno zamieňať so zavinením škodcu. Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať ani za časovú
súvislosť. (Rc 7/1992). Dôkazné bremeno ohľadne príčinnej súvislosti zaťažuje poškodeného. (Fekete,
I: Občiansky zákonník. 2. Zväzok (Vecné práva. Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie).

Veľký komentár, 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2015, str. 617).

87. V prípade sporu zisťuje príčinnú súvislosť medzi konaním škodcu a škodou súd. Bez preukázania
príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody nemôže súd priznať náhradu
škody. Na druhej strane nesmie ignorovať všeobecné zákonitosti, ktoré sa týkajú skutkovej stránky

príčinnej súvislosti. (Fekete, I: Občiansky zákonník. 2. Zväzok (Vecné práva. Zodpovednosť za škodu
a za bezdôvodné obohatenie). Veľký komentár, 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava:
Eurokódex 2015, str. 617).

88. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo

(bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,
bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Škodlivý následok nemusí byť vždy
vyvolaný jedinou príčinou. Môže ísť len o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o
odškodnenie ktorého ide; vždy však musí ísť o príčinu podstatnú. V takomto prípade už z pôsobenia
prvotnej príčiny sa musí dať vyvodiť existencia vecnej súvislosti so vznikom škodlivého následku. Nie je

totiž rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku (porovnaj R 21/1992).

89. Je nepochybné, že vozidlo žalobkyne už pred stretom s vozidlom nebohého žalovaného, malo
poškodenia staršieho dáta, ktoré sa nachádzali na tej časti vozidla žalobkyne, ktoré následne zasiahlo
aj vozidlo nebohého žalovaného. Podľa Znaleckého posudku č. 1/2019 vyššie uvedeného súdneho

znalca poškodenia na blatníku a nárazníku staršieho dáta boli viditeľné a neboli odborne opravené.
Neodborná oprava poškodení bola aj po strete s vozidlom žalovaného zachovaná, teda nedošlo k jej
významnejzmenevzhľadu.Podľafotodokumentácie,vdôsledkustretusmotorovýmvozidlomnebohého
žalovaného, nedošlo k významnému odkrytiu poškodenia staršieho dáta.

90. Súdnoznaleckým dokazovaním bolo preukázané, že rozsah vykonanej opravy motorového vozidla
žalobkyne vyplývajúci z kalkulácie opravy č. XXXXXXXXXX nezodpovedal rozsahu opravy potrebnej
na odstránenie poškodenia vzniknutého práve pri strete s motorovým vozidlom nebohého žalovaného a
podľa zistení znalca práce uvedené vo faktúre č. 1291501296 pod položkami č. 82211R0R, 82650R0R,
87602R0R, 99KDRTC0, nesúviseli s opravou potrebnou na opravu poškodenia vzniknutého v súvislosti

so stretom s motorovým vozidlom nebohého žalovaného.

91. Znalec tiež uviedol, že pre odstránenie poškodenia vozidla žalobkyne vzniknutého v dôsledku stretu
s vozidlom žalovaného nebola potrebná oprava v takom rozsahu, ako bola vykonaná, aj s opravou
poškodení staršieho dáta a taktiež by bola použitá na opravu iná technológia opravy, teda nie je

technicky správne označiť, že táto oprava bola len výlučne na odstránenie poškodení staršieho dáta.
Pri použitej technológií opravy je možné označiť, že lakovanie dverí, blatníka a s tým spojené práce
a materiál, plus výmena krytu kolesa boli vykonané na odstránenie poškodení staršieho dáta. Znalec
tiež uviedol, že pri poškodení lakovaných dielov karosérie do hlbších štruktúr, ako vrchného laku, keďnepostačuje na odstránenie poškodenia leštenie, je odporúčaným technologickým postupom lakovanie
celých dielov karosérie, ohraničených prechodovou plochou alebo funkčnou medzerou, kde sa opticky
preruší jednoliata povrchová vrstva, čím sa zabráni rozpoznaniu zmeny štruktúry a odtieňa lakovaného

povrchu.

92. Podľa znalca tak na odstránenie poškodenia, ktoré mohlo vzniknúť pri tomto strete, ak by na vozidle
sa nenachádzalo poškodenie staršieho dáta, podľa normohodiny, aká je uvedená v kalkulácii opravy č.
XXXXXXXXXX, by náklady na opravu predstavovali 227,- Eur vrátane 20 % DPH, čo bola suma ktorá

zhŕňala ako práce, tak aj materiál potrebný na uvedenie vozidla žalobkyne do stavu pred škodovou
udalosťou spôsobenou udalosťou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, za
ktorú zodpovedal nebohý žalovaný.

93. V prípade nebohého žalovaného sa otázka zavinenia neskúma. Do úvahy by prichádzala len
prípadná liberácia. Avšak liberácia nebohého žalovaného ako prevádzateľa predmetného vozidla

prichádza do úvahy len v prípade, keď škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod
v prevádzke alebo v prípade, že prevádzateľ preukáže, že škode nemohol, zabrániť ani pri vynaložení
všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Napokon dôvodom liberácie môže byť aj zavinenie
žalobkyne ako poškodenej. Škoda by bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke
len v prípade prírodnej katastrofy alebo inej vonkajšej okolnosti, ktorá nemala pôvod v prevádzke. O

neodvrátiteľnosť škody by išlo a prevádzateľ by sa oslobodil od zodpovednosti predovšetkým vtedy, keď
škode nebolo možné za súčasného stavu rozvoja techniky zabrániť žiadnym opatrením a išlo by o škodu
neodvrátiteľnú objektívne a nie neodvrátiteľnú subjektívne. Existencia niektorého z týchto uvedených
liberačných dôvodov, ale ani zavinenie samotnej žalobkyne, ako poškodenej neboli v konaní namietané.

94. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto sud žalovanú, ako právnu nástupkyňu po nebohom žalovanom,
zaviazal na náhradu škody žalobkyni v tejto súdnym znalcom vyčíslenej výške 227,- EUR a v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

95. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

96. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych

bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

97. Úrok z omeškania z priznanej istiny bol žalobkyni priznaný v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Zb. platného a účinného v čase

omeškania nebohého žalovaného, a to vo výške 5% ročne z priznanej istiny počnúc od 04.03.2017, t.j.
odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom bola doručená žaloba nebohému žalovanému.

98. V tejto súvislosti súd uvádza, že sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že sa nebohý žalovaný dostal
do omeškania s ňou uplatňovaným plnení dňom 03.03.2016, od ktorého si voči nebohému žalovanému

uplatňovala úrok z omeškania.

99. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobkyňa bližšie neozrejmila, prečo si tento úrok uplatňovala práve
od 03.03.2016, sud poznamenáva, že vo všeobecnosti možno povedať, že dlžník je v omeškaní vtedy,
ak záväzok nesplní v určenom čase, na určenom mieste a dohodnutým spôsobom. Omeškanie dlžníka

trvá až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Základnou podmienkou omeškania dlžníka je splatnosť dlhu. Nárok veriteľa je splatný, keď dlžník
plnenie , na ktoré je povinný, musí splniť. Splatnosť sa pritom môže určiť určitým dátumom alebo lehotou.
K splatnosti nedochádza , keď dlžník môže splniť bez toho, aby bol na to i povinný. Ak deň splatnosti
dlhu nie je dohovorený alebo inak určený , môže splatnosť dlhu privodiť veriteľ sám tým, že požiada

dlžníka , aby dlh splnil. (§ 563 OZ). Fekete, I : Občiansky zákonník. 3. Zväzok (Dedenie. Záväzkové
právo-všeobecná časť). Veľký komentár, 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex
2015, str. 416).100. Teda, aby sa nebohý žalovaný s požadovaným plnením dostal do omeškania, musel byť na jeho
plnenie žalobkyňou vyzvaný.

101. V danom spore nebolo nespochybniteľne preukázané, že žalobkyňa si nárok na zaplatenie náhradu
škody, v ktorej nepochybne je obsiahnutá aj čiastka istiny, ktorú jej súd v tomto spore priznal, voči
nebohému žalovanému uplatnila riadne už pred podaním žaloby.

102.ŽalobkyňasícepredložilasúduPredžalobnúvýzvu zodňa15.02.2016,ktorúadresovalanebohému

žalovanému, avšak jej doručenie menovanému nepreukázala. Pričom práve uvedený moment jej
doručenia bol určujúci nakoľko v samotnej výzve bola určená lehota na plnenie pre nebohého
žalovaného a síce uhradiť predmetné plnenie do 30 dní od jej doručenia. Už aj vzhľadom na takto určený
dátum plnenia (ktorého začiatok plynutia nebol preukázaný) spochybňuje žalobkyňou uvádzaný dátum
03.03.2016, od ktorého sa podľa nej mal nebohý žalovaný dostať do omeškania s predmetným plnením,
nakoľko ak by aj v prípade za určujúci dátum, od ktorého sa mala počítať 30-dňová lehota na plnenie,

vzal dátum 17.02.2016 z podacieho lístka, podľa ktorého mala byť vyššie uvedená výzva zasielaná
nebohému žalovanému, omeškanie nebohého žalovaného mohlo najskôr nastať dňa 19.03.2016 a nie
03.03.2016, ako to uvádzala žalobkyňa vo svojej žalobe.

103. Vzhľadom na tieto nezrovnalosti, preto súd ustálil, že nebohý žalovaný pred podaním žaloby nebol

na vyššie uvedené plnenie riadne vyzvaný a preto výzvu na plnenie zo strany žalobkyne voči nebohému
žalovanému predstavovala až doručená žaloba v tomto spore, z ktorej bolo zrejmé, akých finančných
plnení sa táto voči nemu domáha.

104. Nebohý žalovaný sa tak dostal do omeškania s úhradu sumy istiny, na úhradu ktorej súd žalovanú,

ako jeho právneho nástupcu zaviazal a ktorá predstavuje časť žalobkyňou uplatňovaného nároku na
náhradu škody, dňom 04.03.2017, t.j. dňom nasledujúcim po dni doručenia žaloby tomuto nebohému
žalovanému, ktorá mu bola doručená dňa 03.03.2017. Uvedeným dňom vzniklo žalobkyni oprávnenie
si uplatňovať voči toho času už žalovanej aj úrok z omeškania a preto súd žalobu v časti uplatneného
úroku z omeškania za obdobie od 03.03.2016 do 03.03.2017 vrátane zamietol.

105. Pokiaľ ide o výšku súdom priznaného úroku z omeškania, tu súd vychádzal z toho, že v
čase omeškania nebohého žalovaného s plnením jeho platobných povinností (t.j. k 04.03.2017) bola
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorú predstavuje sadzba hlavných refinančných
operácií, za obdobie od 16.3.2016 do dňa rozhodovania súdu vo výške 0 % p.a.. Pri započítaní piatich

percentuálnych bodov v zmysle cit. nariadenia vlády tak uvedený úrok z omeškania predstavoval 5 %
ročne z priznanej istiny a preto súd žalobu v časti priznaného úroku z omeškania, avšak idúceho nad
rámec vyššie uvedeného percenta taktiež zamietol.

106. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), trovy konania

sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.

107. Podľa § 255 ods.1CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

108. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

109. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

110. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

111. Podľa Článku 4 ods. 1 Základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť
na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo
iného zákona, ktoré upravuje právnu vec, čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.112. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a žalovanej, ako aj intervenientovi na
strane žalovanej, priznal náhradu trov konania voči žalobkyni, podľa pomeru úspechu žalovanej.

113. Súd pri posudzovaní uvedeného úspechu vzal na zreteľ skutočnosť, že pomer úspechu žalobkyne
k žalovanej sume istiny bol 34,64 % (227,- EUR ako priznaná suma istiny náhrady škody / 655,22 EUR
ako celková žalovaná suma istiny náhrady škody =0,3464 = 34,64 %) a úspechu žalovanej bol 65,36
% (428,22 EUR ako nepriznaná suma istiny / 655,22 EUR ako celková žalovaná suma istiny náhrady
škody =0,6536 = 65,36 %).

114. Žalovanej tak vznikol nárok len na pomernú časť trov konania a to v rozsahu 30,72 %, kedy uvedené
percento predstavuje rozdiel medzi percentuálnym úspechom žalovanej a percentuálnym úspechom
žalobkyne (65,36 % - 34,64 %).

115. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania Generali Poisťovňa a.s., Bratislava, Lamačská cesta 3/

A, IČO: 35 709 332, ako intervenienta na strane žalovanej, súd tomuto subjektu, vzhľadom k tomu, že
žalovaná na strane ktorej vystupoval, ako intervenient, bola v pomernej časti úspešná, priznal náhradu
trov konania voči žalobkyni v rovnakom rozsahu, ako žalovanej, postupujúc podľa § 255 ods. 1 CSP v
spojení s článkom 4 ods. 1 Základných princípov CSP, t.j. per analogiam.

116. V tejto súvislosti súd uvádza, že sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že predmetom znaleckého
dokazovania bolo len učenie výšky škody a keďže znalecké posúdenie malo v danom spore presahovať
vedomosti žalobkyne a že šlo o posúdenie otázky, na ktorú sú potrebné odborné resp. vedecké
vedomosti,napriektomu,žejejnebolapriznanáceláňoupožadovanásumaistiny,malabybyťzhľadiska
nároku na trovy konania posudzovaná, ako úspešná v plnom rozsahu.

117. Naopak stotožnil sa s názorom intervenienta na strane žalovanej, že zadaním znaleckého posudku
nebolo určenie výšky škody, ale rozlíšenie, ktorý následok vznikol v príčinnej súvislosti so stretom vozidla
žalobkyne s vozidlom nebohého žalovaného a ktorý nevznikol, pričom už pred začatím sporového
konania žalobkyňa predsa mala vedomosť, akého rozsahu bolo poškodenie jej vozidla pred týmto

stretom,vakýchčastiach malodôjsťkpoškodeniujejvozidlapriuvedenomstrete,keďžetobolovpísané
aj do záznamoch o dopravnej nehode , ktoré obe podpísala (uvádzalo sa poškodenie pravého predného
blatníka a nárazníka jej vozidla) a tiež, čo bolo predmetom fakturácie pri oprave jej vozidla, z ktorej
faktúrysivočinebohémužalovanému,anásledneajvočijehoprávnejnástupkyni-žalovanejuplatňovala
plnú sumu (predmetom opravy a následného vyúčtovania bolo podľa faktúry aj manipulácia a oprava

vonkajšieho tesnenia okná predných dverí, či vonkajšej strany predných dverí, o ktorých v záznamoch
o nehode nie je žiadna zmienka, rovnako tak o puklici predného kolesa).

118. Súd preto posudzoval nárok na výšku trov v tomto spore podľa pomeru úspech strán v nadväznosti
na to, aká suma bola žalobkyňou jej žalobou uplatňovaná a aká v konečnom dôsledku jej bola, resp.

nebola priznaná.

119. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť
vykonateľné, súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená

požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím
o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda, aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné
vynútenie ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.zn.
6 Cdo 222/2016).

120. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový

poriadok /ďalej len ako „CSP“/).Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.