Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 6, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/106/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115205457
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5115205457.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v spore žalobkyne: M. G., J..

XX.XX.XXXX, Y. G. G. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. Q. N., právne zastúpená JUDr. Andreou Vladárovou,
advokátkou so sídlom Veľká okružná 17, 010 01 Žilina, proti žalovanému: V. H., J.. XX.XX.XXXX, Y. G.
G.. N.. Y. XXX/X, XXX XX Ž., Š. Q. N., právne zastúpený Mgr. Dr. Antonom Kušnírom, advokátom so
sídlom Ul. Jána Reka 13, 010 01 Žilina, IČO: 31 074 863, o vydanie nehnuteľností, takto

r o z h o d o l :

Žalobu o určenie, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou v podiele o veľkosti 1/2 nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území Ž., evidovaných v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva
č. XXXX, vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, ako: rodinný dom súp. č. XXXX

stojaci na pozemku parcela H.-U. Č.. XXXX/X, príslušenstva (vedľajšia stavba, plot, vonkajšie úpravy:
prípojka vody, prípojka kanalizácie k žumpe, plotové vráta, plotové vrátka) a pozemky parcely H.-U.: Č..
XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 115 m2, č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 315 m2 a č. XXXX/X - orná pôda o výmere 173 m2, zamieta.
Žalovanému proti žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 26.02.2015 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 26.02.2015 proti
žalovanému domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd zaviazal žalovaného titulom dovolania sa
vrátenia daru vydať jej spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 na nehnuteľnostiach evidovaných v katastri

nehnuteľností na Okresnom úrade Žilina, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, k. ú. Ž., a to: na rodinnom
dome súp. č. XXXX situovanom na pozemku parcela H.-U. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 115 m2, príslušenstve (vedľajšia stavba, plot, vonkajšie úpravy: prípojka vody, prípojka
kanalizácie k žumpe, plotové vráta, plotové vrátka) a na pozemkoch: parcele H.-U. Č.. XXXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 115 m2, parcele H.-U. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
ovýmere315m2,parceleH.-U.Č..XXXX/X-ornápôdaovýmere173m2azároveňzaviazalžalovaného
nahradiť jej trovy konania.

2. Žalobkyňa skutkovo odôvodnila žalobu tým, že bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných
na Okresnom úrade Žilina, katastrálny odbor na LV č. XXXX, k. ú. Ž., a to: rodinného domu súp. č.
XXXX situovaného na pozemku parcela H.-U. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
115 m2, príslušenstva (vedľajšia stavba, plot, vonkajšie úpravy: prípojka vody, prípojka kanalizácie k
žumpe, plotové vráta, plotové vrátka), pozemku parcela H.-U. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 115 m2, pozemku parcela H.-U. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 315 m2,
pozemku parcela H.-U. Č.. XXXX/X - orná pôda o výmere 173 m2. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam

nadobudla dedením po nebohej D. G., rod. K., na základe osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr.
Annou Švachovou, notárom ako súdnym komisárom so sídlom v Žiline pod č. D 1673/02, Dnot 230/02,
ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.02.2003. Popísané nehnuteľnosti darovacou
zmluvou so záväzkom, vyhotovenou formou notárskej zápisnice J. XX/XXXX, J. XXXXX/XXXX, J.XXXXX/XXXX, zo dňa 07.06.2007, podľa ktorej bol vlastníckeho práva povolený Správou katastra Žilina
rozhodnutím č. I. XXXX/XX zo dňa 30.07.2007, darovala rovnakým dielom svojej dcére M. H. a svojmu
zaťovi - žalovanému, ktorí predmetné nehnuteľnosti nadobudli do podielového spoluvlastníctva každý v

1/2 vzhľadom k celku. Obdarovaní sa zaviazali v starobe a chorobe ju doopatrovať a po smrti slušným
a primeraným spôsobom pochovať, s čím ako darkyňa súhlasila. Správanie žalovaného sa výrazne
zmenilo po tom, čo sa dostal do finančných problémov, boli voči nemu vedené exekúcie a od leta
2012 sa negatívne prejavy stávali čoraz viac neúnosnými. Žalovaný jej neustále nadáva a vyjadruje
sa neprijateľnými výrazmi ako, že „je piča, jebnutá, kurva vyjebaná, je jebnutá na hlavu, jej hrabe v

chorej hlave, je tupaňa, je primitívna piča vyjebaná“. Žalovaný sa jej tiež vyhráža, že jej prijebe, ju treba
odstreliť, jej a jej blízkym spraví zo života peklo, taká kurva a piča nemá ani právo žiť, do domu (v ktorom
býva nielen jej dcéra M. H. ako spoluvlastníčka, ale aj jej vnučka maloletá X., pričom sa jedná o dom,
ktorého sú spoluvlastníkmi na základe daru od žalobkyne), nasťahuje cigáňov, ktorí jej a jej blízkym budú
strpčovať život, vyjadruje sa spôsobom načo je takým kurvám chalupa, kurvy si s cigáňmi užijú. Žalovaný
ju a jej dcéru M. H. napríklad posiela zarobiť si (napr. na nabíjačku na telefón), s odôvodnením, „kurvy,

fľandry, si môžete na vecí zarobiť svojim telom, a nemusíte to robiť zadarmo“. Ďalej sa vyhráža, že keď
bude maloletá X. v tábore, alebo bude jej dcéra M. H. s maloletou vnučkou X. na dovolenke, nasťahuje
cigáňov do domu so slovami „aby si vandrák a udavačka užili, veď budú medzi svojimi“. Žalovaný sa
na jej adresu a jej blízkych vyjadruje slovami, že sú žobráci, dve generácie jej rodiny sú zdegenerované
a primitívne, vyjadruje sa aj pred jej vnučkou, že má primitívnu hlúpu starú mamku, hlúpu mamu, že

by mala navštíviť psychiatra, že sa má liečiť. Žalovaný fyzicky a aj slovne napadol jej dcéru M. H.Č.
pred očami maloletej X.. Ani prítomnosť vlastnej dcéry mu nezabránila v takomto správaní. Za tento
skutok, ktorý sa stal v apríli 2013, bol právoplatne uznaný vinným v priestupkovom konaní. Slovné útoky
a vulgarizmy na adresu jej dcéry, manželky žalovaného, žalovaný robil aj pred týmto incidentom a aj
následne po ňom, do septembra 2014 opakovane aj v prítomnosti jej vnučky. Od septembra 2014, kedy

prebehlo rozvodové konanie žalovaného a jej dcéry M. H. pred Okresným súdom Žilina, sa opakovane
žalovaný na adresu jej dcéry vyjadroval formou SMS správ urážlivo, a to aj napriek tomu, že jej dcéra od
pojednávania, ktoré sa konalo v septembri 2014 ohľadne rozvodu, nedala žalovanému žiadnu príčinu
na takéto vulgarizmy a žiadnou formou ho nekontaktovala. Žalovaný sa na adresu jej dcéry vyjadril „Ty
primitívna piča sa už nemáš ako zabávať? Sa daj zavrieť na psychiatriu, tam ti pomôžu, myslím, že si

to ty s alkoholičkou, udavačkou, lebo nikoho takého primitívneho a zakomplexovaného nepoznám.“. Z
tejto SMS je preukázané, že žalovaný naďalej pokračuje v urážkach tak na jej adresu, ako aj jej dcéry.
Nazýva ju „alkoholičkou a udavačkou". Nikdy však nebola liečená v súvislosti s požívaním alkoholických
nápojov, ani nebola priestupkovo uznaná vinnou. Žalovaný sa vulgárneho správania nezdrží, ani v
prítomnosti tretích osôb, napríklad na návšteve 7. narodenín jej vnučky maloletej X. sa vyjadril voči

prítomným ženám, že všetky sú „iba kurvy“, a to aj za prítomnosti maloletých detí, ktoré sa taktiež
oslavy zúčastnili. Žalovaný ju uráža a jej blízkych aj na verejnosti, pred susedmi. O jej priateľovi Z.
Z. sa vyjadruje ako o vandrákovi, bezdomovcovi, iný výraz ako „kokot vyjebaný“ na neho nepoužije.
Takéto prívlastky na jeho adresu smeruje aj napriek tomu, že si je vedomý, že jej priateľ Z. Z. jej a jej
rodine pomáha, stará sa aj o maloletú X. - dcéru žalovaného, o práce okolo domu, ktorý má stále v

spoluvlastníctve na základe daru od žalobkyne. Správanie žalovaného veľmi negatívne pôsobí na jej
psychiku, ovplyvňuje nepriaznivo jej zdravotný stav. Je sústavne frustrovaná a pri jej ochorení, ktorým
trpí, spôsobuje jeho výrazné zhoršenie. Žalovaný sa v darovacej zmluve zaviazal, že ju v chorobe
doopatruje, napriek tomu sa však správa úplne opačne, spôsobom, ktorý jej zdravotný stav zhoršuje, jej
diagnóza, o ktorej má vedomosť, vďaka stresom, zaznamenáva progres. Obdobne negatívne ovplyvnilo

správanie žalovaného aj psychiku jeho dcéry maloletej X.. Táto bola prítomná vyhrážok a urážok, veľmi
sa bála, v dôsledku čoho sa začala pomočovať. Pomočovanie nemalo príčiny organického pôvodu, tak
ako bolo konštatované odbornými lekármi, ale bolo spôsobené zlým psychickým stavom. Psychológ
skonštatoval, že pomočovanie a pripútanosť na matku boli spôsobené rozpadom rodiny a negatívnou
skúsenosťou so žalovaným. Maloletá musela absolvovať terapie u psychológa. Čo sa týka jej dcéry

M., ani túto žalovaný neušetril útrap. Koncom roka 2012 nadviazal známosť s inou ženou S. Č., ktorá
prerástla v známosť intímnu, čo vyústilo k opusteniu spoločnej domácnosti žalovaným, ktorú viedol
pôvodne so svojom manželkou, jej dcérou. Stalo sa tak v marci 2013, kedy sa žalovaný odsťahoval.
Žalovaný sa s mimomanželským pomerom vôbec netajil, vysmieval sa jej dcére, chválil sa, že má
novú partnerku, vyjadroval sa, že tejto nesiaha jej dcéra M. ani po päty. Jej dcéru to tak zranilo po

citovej stránke, že prestala mať akúkoľvek chuť do života, nevládala sa samostatne starať o maloletú X.,
ostávala ležať v posteli, nevládala existovať. Jej zámerom ako darkyne bolo poskytnúť obdarovaným,
teda žalovanému a jej dcére M. pomoc, zaistením dobrým materiálnych podmienok pre rozvíjanie
ich manželského zväzku, výchovy ich spoločnej dcéry, zabezpečiť stabilitu rodinného prostredia, voviere v trvalosť ich manželského zväzku. Voči žalovanému pociťovala dôveru a je pre ňu preto jeho
konanie nepochopiteľné. Predstavuje veľmi závažný zásah do jej osobnostnej a citovej sféry. Spočíva
v popísaných urážkach a vyhrážkach: na jej adresu, na adresu jej dcéry M., na adresu jej druha, v

nadviazaní a udržiavaní mimomanželského pomeru, ktorý nebol krátkodobý, pretrval až doposiaľ a ako
taký tiež spôsobil rozvrat manželstva jej dcéry a žalovaného. Takéto konanie žalovaného sa mnohokrát
dialo i v prítomnosti jej maloletej vnučky X.. Konanie a správanie sa žalovaného vyvolalo u nej hlboko
traumatizujúce a zhoršujúce sa deprimujúce stavy, sklamanie: Obdobnú traumu zažila aj jej vnučka,
ktorá musela navštevovať detského psychológa, nakoľko sa pomočovala a sklamanie a traumatizujúce

zážitky zažívala a zažíva i jej dcéra M. a jej druh Z. Z., ktoré osoby považuje za osoby blízke. Z
hľadiska popísaného skutkového stavu, s prihliadnutím na etické a morálne hodnotenie správania sa
žalovaného k nej a k členom jej rodiny a blízkym, toto vôbec nezodpovedá všeobecne uznávaným, ani
elementárnym pravidlám slušnosti v spoločnosti. Má za to, že žalovaný svojim značným, intenzívnym a
sústavných správaním sa voči nej a jej blízkym osobám, s prihliadnutím na jeho trvanie, priebeh, váhu
a pôsobenie, naplnil povahu správania hrubo porušujúceho dobré mravy. Žalovaný tak naplnil skutkovú

podstatu danú ust. § 630 Občianskeho zákonníka. O osobe žalovaného a jeho správaní si súd môže
urobiť obraz aj zo Správy z poradensko - psychologického procesu zo dňa 10.11.2014, ktorú podal
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina do konania na Okresnom súde Žilina v konaní vedenom
pod spis. zn. 9P/21/2014. Žalobkyňa ďalej uviedla, že s odkazom na ust. § 630 Občianskeho zákonníka
vyzvala žalovaného listom zo dňa 30.01.2015 na vrátenie daru formou podpísania dohody, čo žalovaný

neakceptoval. Výzva bola žalovanému doručená dňa 04.02.2015. Na základe uvedeného sa titulom
dovolania vrátenia daru na základe výzvy na vrátenie daru zo dňa 30.01.2015, doručenej žalovanému
dňa04.02.2015,ktorejprávnymnásledkommalbyťvznikpovinnostižalovanéhovrátiťdar,ktorýužnebol
v jeho vlastníctve a ktorú povinnosť si žalovaný nesplnil, žiada súdom uložiť žalovanému povinnosť
vydať dotknuté nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom daru.

3. Žalovaný sa k doručenej žalobe vyjadril písomne na výzvu súdu podaním zo dňa 08.06.2015, v ktorom
uviedol, že žalobkyňa nespomenula, že sa jej o dar nikto neprosil, ale sama prišla za ním, aj so synom
S. S., ktorý v tom čase mal finančné problémy a bol aj podmienečne odsúdený za úverový podvod, aby
jej synovi S. S. vyplatil podiel z predmetného rodinného domu 500.000,- Sk (16.596,95 eur) a potom
sa z rodinného domu odsťahuje a podiel o veľkosti 1/2 na rodinnom dome prepíše na neho a jeho

manželku M. H.. Túto sumu aj S. S. vyplatil v hotovosti a jeho rodičia mu na to prispeli sumou 400.000,-
Sk (13.277,56 eur). Keďže sa žalobkyňa chcela vyhnúť plateniu daní z predaja nehnuteľnosti, tak to
riešila darovacou zmluvou. Potom si zobrali s manželkou M. H. v ČSOB, a. s. hypotekárny úver na
rekonštrukciu rodinného domu, ktorú aj čiastočne zrealizovali, a splátky úveru som realizoval zo svojho
platu až dovtedy, čo do roku 2013 býval v spoločnej domácnosti so svojou manželkou M. H.. Čo sa týka

exekúcii vedenej voči nemu, nevie, čo to má s týmto spoločné, keďže celú čiastku exekúcie vyrovnali
jeho rodičia. Zaujímavé je aj to, že si žalobkyňa spomenula po 2 rokoch, že ju údajne pred 2 rokmi
osočoval, na čo má aj svedkov. Proti všetkým svedkom vznáša námietku, nakoľko sú to väčšinou rodinný
príslušníci, alebo blízky rodinní známi a všetci sú zaujatí, okrem slečny S. K. bytom N. XX, s ktorou sa
stretol jeden krát v živote asi na 3 sekundy, keď sa míňali na chodníku pri predmetnom rodinnom dome

a okrem pozdravu dobrý deň nezaznelo nič. Keďže sa v predmetnom rodinnom dome už skoro 2 roky
nezdržiava, nemôže žalobkyňa tvrdiť, že sa k nej nevhodne správa, alebo ju vyhadzuje z domu, keď ani
nevie, ako tam žijú. S vrátením daru nemá problém, nakoľko ani oň nežiadal, ale nech mu žalobkyňa
vráti jednorazovým vkladom na účet 16.596,95 eur spolu s úrokmi za obdobie od vyplatenia peňazí
jej synovi S. S., ako aj splátky hypotekárneho úveru, ktoré splácal so svojej mzdy počas obdobia, keď

býval v predmetnom dome, ako aj stavebné práce, ktoré na predmetnom dome vykonal, na základe jeho
možností a schopností väčšinou sám, alebo za pomoci jeho rodiny.
4. Žalobkyňa podaním zo dňa 19.01.2017 doručeným súdu dňa 19.01.2017 zmenila žalobu, pričom
zmenenou žalobou sa domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že je vlastníčkou v podiele o
veľkosti 1/2 nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Ž., evidovaných v katastri nehnuteľností na LV č.

XXXX, vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, a to ako: stavba rodinného domu súp.
č. XXXX stojaca na pozemku parcela H.-U. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 115
m2 a jeho príslušenstva (vedľajšia stavba, plot, vonkajšie úpravy: prípojka vody, prípojka kanalizácie k
žumpe, plotové vráta, plotové vrátka), pozemky: parcela H.-U. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 115 m2, parcela H.-U. Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 315 m2 a parcela

H.-U. Č.. XXXX/X - orná pôda o výmere 173 m2. Žalobkyňa zmenu žaloby odôvodnila s odkazom
na predbežné právne posúdenie sporu súdom na pojednávaní dňa 02.12.2016 (§ 181 ods. 2 CSP),
kedy súd uviedol, že bude žalobu posudzovať podľa ust. § 126 Občianskeho zákonníka, pričom otázku
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam bude posudzovať ako otázku prejudiciálnu a zároveň sodkazom na nespornosť skutkového tvrdenia žalovaného, že sa zo sporných nehnuteľností vysťahoval.
V kontexte zmenenej žaloby žalobkyňa vymedzil svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení
v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP tým, že požadovaným určením mieni docieliť zosúladenie faktického

stavu so stavom právnym. Výzvou na vrátenie daru bez zmeny zápisu v katastri nehnuteľností sa
stalo jej právne postavenie neistým, nakoľko žalovaný dar nevrátil a nedošlo k zmene zápisu v katastri
nehnuteľností.
5. Súd uznesením verejne vyhláseným na pojednávaní dňa 31.01.2017 za prítomnosti oboch strán
sporu, zmenu žaloby v zmysle ust. 140 ods. 2 v spojení s ust. § 142 ods. 1 CSP, keďže dospel k záveru,

že výsledky konania do času vykonania zmeny žaloby mohli byť podkladom na konanie o zmenenej
žalobe.
6.Súdvecprejednalavovecivykonaldokazovanienapojednávaniachvdňoch02.12.2016,31.01.2017,
04.04.2017, 04.07.2017, 24.10.2017, 12.01.2018 a 06.02.2018, na ktorom poslednom pojednávaní aj
verejne vyhlásil tento rozsudok.
7. Možno konštatovať, že žalobkyňa v priebehu konania zásadne zotrvala na svojej skutkovej, ako aj

právnej argumentácii uvedenej v žalobe v spojení s podaním, ktorým vykonala zmenu žaloby.
8. Žalovaný svoju argumentáciu v spore skoncentroval do námietky, že v danom prípade zmluvy
uzavretej medzi žalobkyňou na jednej strane a žalovaným a M. H. na druhej strane dňa 07.06.2007
nešlo o darovaciu zmluvu, ale o zastretú kúpnu zmluvu, keďže žalobkyni boli za predmet daru ním
vyplatené peňažné prostriedky v sume 400.000,- Sk a spoločne s M. H. v sume 100.000,- Sk. Zároveň

žalovaný namietal, že v darovacej zmluve zriadený záväzok obdarovaných (žalovaného a M. H.) voči
darkyni (žalobkyni) má pre žalobkyňu majetkovú hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch. Žalovaný mal tak
za to, že v takomto prípade nemohlo žalobkyni vzniknúť právo domáhať sa vrátenia daru podľa ust.
§ 630 Občianskeho zákonníka. Ďalej žalovaný, pre prípad, že by išlo o darovaciu zmluvu, namietal
žalobkyňou produkované dôvody vrátenia daru. Žalovaný namietal, že ani po vykonanom dokazovaní

nebolo preukázané, že by sa mal jednostranne správať voči žalobkyni, resp. jej dcére M. H. hrubo v
rozpore s dobrými mravmi, pretože naopak mal za preukázané (výsluchom svedkyne S. H.), že nie len
dcéra žalobkyne M. H., ale aj žalobkyňa sama sa vulgárne vyjadrovala voči nemu. V jeho správaní
tak nebol zrejmý nepomer k správaniu sa žalobkyne. Nevhodné správanie bolo medzi stranami sporu
obojstranné, čo vylučuje možnosť domáhania sa vrátenia daru žalobkyňou pre hrubé porušenie dobrých

mravov z jeho strany podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka. Jeho nezhody so žalobkyňou, tak ako ich
potvrdili takmer všetci svedkovia, boli dôsledkom zlého vzťahu medzi ním a dcérou žalobkyne. Napokon
žalovaný namietal premlčanie práva žalobkyne podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka, a to v 3-ročnej
premlčacejdobepodľaust.§101Občianskehozákonníka. Žalovanýtakžiadal,abysúdvcelomrozsahu
žalobu zamietol a priznal mu proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Súd tak vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu, výsluchmi strán
sporu, výsluchmi stranami sporu označených svedkov, ako aj prečítaním obsahu SMS správ z
predloženého mobilného telefónu žalobkyňou. Pokiaľ súd nezabezpečil prepis SMS správ medzi
účastníckymi telefónnymi číslami, ktoré mali patriť žalovanému a M. H. za obdobie marec až september
2014, súd dôvody tohto svojho postupu oznámil stranám sporu prípisom zo dňa 27.07.2017. Súdu v

tomto bránila zákonná prekážka, a to ochrana telekomunikačného tajomstva podľa ust. § 63 zákona č.
351/2011 Z. z.
10.ZvýpisuzkatastranehnuteľnostízLVč.XXXX,vedenéhoprek.ú.Žilina,zodňa26.02.2015vyplýva,
že v časti A LV sú na tomto LV evidované nehnuteľnosti: stavba rodinného domu súp. č. XXXX stojaca na
pozemku parcela H.-U. Č.. XXXX/X a pozemky parcely H.-U.: Č.. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria

o výmere 115 m2, č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 315 m2 a č. XXXX/X - orná pôda
o výmere 173 m2 (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“, či „sporný dom“, alebo „sporné pozemky“) V časti
B LV sú evidovaní ako vlastníci, a to pod B2 M. H.Á., rod. S. v podiele o veľkosti 1/2 a pod B3 žalovaný
v podiele o veľkosti 1/2, a to obaja na základe titulu nadobudnutia: darovacia zmluva č. I. XXXX/XX zo
dňa 30.07.2007 pod položkou výkazu zmien č. XXXX/XX.

11. Dňa 07.06.2007 uzavreli, vo forme notárskej zápisnice J. XX/XXXX, J. XXXXX/XXXX, J. XXXXX/
XXXX spísanej notárkou JUDr. Danou Tabačkovou, žalobkyňa ako darkyňa a žalovaný spolu s M.
H. ako obdarovaní darovaciu zmluvu so záväzkom, ktorou darkyňa ako dovtedy výlučná vlastníčka
darovala sporné nehnuteľnosti (aj s príslušenstvom rodinného domu súp. č. XXXX - vedľajšou stavbou,
plotom,vonkajšímiúpravami:prípojkavody,prípojkakanalizáciekžumpe,plotovévrátka,plotovévrátka)

obdarovaným každému v podiele o veľkosti 1/2 a obdarovaní tento dar od darkyne prijali. Zároveň sa v
zmluve obdarovaní zaviazali darkyňu v starobe a chorobe doopatrovať a po smrti slušným a primeraným
spôsobom pochovať, pričom darkyňa s týmto záväzkom súhlasila. Na darovacej zmluve sa nachádzavyznačené rozhodnutie Správy katastra Žilina č. I. XXXX/XX zo dňa 30.07.2007, ktorým bol povolený
vklad vlastníckeho práva obdarovaných k predmetu daru do katastra nehnuteľností.
12. Výzvou na vrátenie daru zo dňa 30.01.2015 požiadala žalobkyňa žalovaného na vrátenie predmetu

darupodľadarovacejzmluvysozáväzkomzodňa07.06.2007,atoformouvysloveniasúhlasusvrátením
daru písomnou formou ako podkladu pre obnovu zápisu jej vlastníckeho práva k predmetu daru v katastri
nehnuteľností, a to do 7 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Ako dôvody, prečo sa od žalovaného domáha
vrátenia daru, žalobkyňa uviedla dôvody, ako sú tieto popísané v odseku č. 45 odôvodnenia tohto
rozsudku.Žalovanémubolapodľadoručenkylistovejzásielkyžalobkyneadresovanejžalovanémuvýzva

na vrátenie daru doručená dňa 04.02.2015.
13. Dňa 08.10.2007 podpísali pred povereným pracovníkom notárky JUDr. Ľudmily Chodelkovej
žalobkyňa a S. S. (pravosť ich podpisov bola tak úradne overená) čestné prehlásenie, v ktorom
žalobkyňa čestne prehlásila, že notárskou zápisnicou J. XXXXXXXXX darovala rodinný dom popisné č.
XXXX postavený na parcele H.-U. Č.. XXXX/X aj s príslušenstvom o výmere 115 m2, zapísaný na LV
č. XXXX rovným dielom svojej dcére M. H. a žalovanému. Za tento dar jej vyplatili sumu 500.000,- Sk,

ktoré následne darovala svojmu synovi S. S. ako protihodnotu za nehnuteľnosť, ktorú darovala M. H. a
žalovanému rovným dielom. S. S. sa prevzatím peňažnej hotovosti zaviazal, že si nebude uplatňovať
nárok na spomínanú nehnuteľnosť a zo spomínanej nehnuteľnosti sa aj odsťahuje.
14. Obvodný úrad v Žiline, odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím zo dňa 29.05.2013, ktoré
nadobudloprávoplatnosťrovnakéhodňapodľadoložkynaňomvyznačenej,uznalžalovanéhovinnýmzo

spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu hrubým správaním, ktoré sa dopustil žalovaný
dňa 17.04.2013 v čase okolo 21.00 hod. v Žiline na Brezovej ulici č. 47 po tom, ako ho manželka (M.
H. dcéra žalobkyne) upozornila, aby išiel do kuchyne večerať, lebo chce spať s dcérou (X. H. vnučkou
žalobkyne a dcérou žalovaného), jej povedal, aby išla spať do pivnice, nech sa zbalí a odíde. Keď mu
vypla počítač, tak ju silno chytil za ruku a sotil do postele. Keď k nim vošla žalobkyňa a upozornila

ho, aby sa ukľudnil, povedal jej, že jej jednu prijebe a že je chorá na hlavu, čo má aj v papieroch.
Keď išla manželka so žalobkyňou do kuchyne, manželke nadával do kuriev, fľandier, nech sa pobalia
a vypadnú preč. Týmto svojim úmyselným konaním sa žalovaný dopustil priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu hrubým správaním a vyhrážaním ujmou na zdraví 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990
Zb., pričom za tento priestupok mu bolo uložené pokarhanie podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č.

129/1990 Zb.
15. Podľa potvrdenia OO PZ, Kysucké Nové Mesto zo dňa 25.02.2013 S. Č. vykonala ústne oznámenie
o neprístojnom správaní sa M. H..
16. Podľa potvrdenia OO PZ, Kysucké Nové Mesto zo dňa 02.07.2014 S. Č. vykonala ústne oznámenie
o schválnostiach a neprístojnom správaní sa M. H..

17. Pokiaľ ide o ďalšie skutkové zistenia súdu, ku ktorým súd dospel vychádzajúc z ostatných
dôkazov produkovaných stranami sporu, tieto budú ďalej uvedené v časti odôvodnenia tohto rozsudku
zaoberajúcej sa samotným právnym posúdením veci.
18. Podľa ust. § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), právo sa premlčí,
ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len

na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
19.Podľaust.§101OZ,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčaciadobajetrojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
20. Podľa ust. § 628 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, darovacou
zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

21.Podľaust.§630OZvznenízákonač.509/1991Zb.účinnomod01.01.1992,darcasamôžedomáhať
vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje
dobré mravy.
22. Podľa ust. § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a
povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,

starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
23. Podľa ust. § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
24. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
25. Podľa ust. § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon; ďalej len „KZ“) v znení zákona č. 103/2010 Z.
z. účinnom od 01.05.2010, údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo,geometrickéurčenienehnuteľnosti,druhpozemku,geometrickéurčenieavýmerakatastrálnehoúzemia,
názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky,
alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje

o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa
nepreukážeopak.Záväznýmúdajomkatastraniejedruhpozemkuevidovanéhoakoparcelaregistra"E".
26. Žalobkyňa sa tak žalobou (zmenenou podaním zo dňa 19.01.2017) domáhala rozhodnutia súdu,
ktorým by bolo deklarované (určené) jej vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v podiele o veľkosti
1/2 (k spoluvlastníckemu podielu žalovaného evidovaného v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX v

časti B LV pod B3). Žalobu žalobkyne tak súd posúdil ako žalobu podľa cit. ust. § 137 písm. c) (v spojení
s ust. § 470 ods. 1) CSP.
27. Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby podľa cit. ust. § 137 písm. c) CSP je to, že
strany sporu majú vecnú legitimáciu a zároveň, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny
záujem. Ak by obe podmienky neboli kumulatívne (zároveň) naplnené, viedlo by to bez meritórneho
zaoberania sa vecou samou k zamietnutiu žaloby.

28. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právo je alebo nie je, má ten, kto je subjektom práva, o
ktoré v konaní ide, alebo ktorého právnej sféry sa sporné právo týka.
29. Predmetom určenia súdu tak malo byť deklarovanie spoluvlastníckeho práva žalobkyne k sporným
nehnuteľnostiam. Súd tak vychádzal z toho, že žalobkyňa je vo veci aktívne vecne legitimovaná,
keďže tvrdí, že sporný spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam je v jej vlastníctve. Z tohto

dôvodu sa požadované určenie dotýka jej právnej sféry. Rovnako žalovaný je v spore pasívne vecne
legitimovaný, keďže požadované určenie sa dotýka jeho vlastníckeho práva, toho času evidovaného v
katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, k. ú. Ž., v časti B LV pod B3.
30. Ako už bolo vyššie uvedené, druhou podmienkou procesnej prípustnosti žaloby podľa ust. § 137
písm. c) CSP je preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Tento

záujem je daný, len ak požadované určenie je objektívne spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty
žalobcu, alebo ohrozenia jeho práva. Určovacie žaloby slúžia potrebám praktického života a nemôžu
viesť k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je
preto daný súčasne len vtedy, ak je toto určenie (objektívne posudzované) spôsobilé odstrániť stav
právnej neistoty žalobcu na ohrození jeho práva. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou

právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho právneho záujmu. Žalobca ale nemôže mať
naliehavý právny záujem v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, pokiaľ sa ochrany práv môže
domáhať žalobou na plnenie, alebo ak k odstráneniu neistoty slúžia osobitné právne postupy upravené
v príslušných právnych predpisoch.

31. V danom prípade žalobkyňa tvrdila svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení tak, že
určovacím výrokom súdu sa jednak odstráni stav jej právnej neistoty spočívajúci v tom, že žalovaný,
ako doposiaľ v katastri nehnuteľností evidovaný vlastník predmetu určenia, popiera jej vlastnícke právo
a jednak dosiahne zosúladenie zápisu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam so stavom
faktickým a právnym, ktorý svedčí jej vlastníckemu právu k predmetu sporu.

32. Súd mal tak v prejednávanom spore za to, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, keďže bez požadovaného určenia, vzhľadom k záväznosti údajov katastra (cit.
ust. § 70 ods. 2 KZ), ktoré svedčia v prospech vlastníckeho práva žalovaného, nie je možné zaevidovať
spoluvlastnícke právo žalobkyne v katastri nehnuteľností k sporným nehnuteľnostiam, keďže žalovaný
namieta jej vlastnícke právo a nie je ochotný vykonať úkony spojené so zápisom vlastníckeho práva

žalobkyne do katastra nehnuteľností.
33.Žalobkyňavyvodzovalasvoje(spolu)vlastníckeprávokspornýmnehnuteľnostiamvspornompodiele
(žalovaného) o veľkosti 1/2 z tých právny skutočností, že ako výlučný vlastník sporných nehnuteľností
tieto darovala žalovanému v spornom spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/2, a to darovacou zmluvou
zo dňa 07.06.2007, pričom následne doručením jej výzvy na vrátenie daru podľa cit. ust. § 630 OZ zo

dňa 30.01.2015 žalovanému dňa 04.02.2015 došlo bez ďalšieho k obnoveniu jej vlastníctva k predmetu
daru (predmetu sporu).
34. Žalovaný obranu v spore postavil primárne na námietke, že v danom prípade medzi žalobkyňou
na jednej strane a ním a jeho bývalou manželkou M. H. na strane druhej nešlo o uzavretie darovacej
zmluvy, ale odplatnú zmluvu. Jednak mala žalobkyňa obdržať od neho a jeho manželky M. H. za prevod

sporných nehnuteľností 500.000,- Sk a jednak odplatnosť spočívala aj v osobnom záväzku žalovaného
a M. H. žalobkyňu v starobe a chorobe doopatrovať a po jej smrti ju slušným a primeraným spôsobom
pochovať. Predmetná darovacia zmluva tak zastierala kúpnu zmluvu a z tohto dôvodu má platiť zastretý
právny úkon.35. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobkyňa ako protihodnotu daru odbržala od neho a jeho manželky M. H.
za prevod sporných nehnuteľností 500.000,- Sk, súd sa zaoberal otázkou, či v čase uzavretia spornej
darovacej zmluvy (dňa 07.06.2007) smerovala vôľa zmluvných strán k vzniku záväzku žalovaného a

jeho manželky M. H.Č. poskytnúť žalobkyni peňažné plnenie vo výške 500.000,- Sk.
36. Žalovaný na preukázanie svojho skutkového tvrdenia o odplatnosti prevodu vlastníckeho práva
k sporným nehnuteľnostiam zo žalobkyne na žalovaného a M. H. produkoval čestné prehlásenie
žalobkyne zo dňa 08.10.2007, v ktorom táto čestne prehlásila, že „Za tento dar mi vyplatili sumu
500.000,- Sk, ktoré som následne darovala svojmu synovi S. S., ako protihodnotu za nehnuteľnosť,

ktorú som darovala svojej dcére a svojmu zaťovi rovným dielom.“. Žalobkyňa v konaní však namietala
pravdivosť obsahu tejto (súkromnej) listiny. „U súkromných listín je treba rozlišovať ich pravosť, teda
skutočnosť, že súkromná listina pochádza od toho, kto je nej uvedený ako vystaviteľ, a správnosť, t.
j. pravdivosť. Ak vystaviteľ popiera pravosť súkromnej listiny, leží dôkazné bremeno ohľadne pravosti
listiny na tom účastníkovi, ktorý zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne
dôsledky.“ (z rozsudku Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4 Cdo 13/2009 zo dňa 24.02.1010) „V prípade, keď

účastník poprie pravosť, resp. správnosť súkromnej ??listiny, potom platí, že účastníka, ktorý túto listinu
predložil k dôkazu, stíha dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno; tento účastník teda nesie procesne
nepriaznivé následky toho, že sa v konaní nepodarí dokázať pravosť, či správnosť súkromnej ??
listiny. Rovnako v odbornej právnej literatúre v súvislosti s porovnaním dôkaznej sily verejnej listiny,
ktorá je vymedzená v ust. § 134 O.s.p. a listiny súkromnej ??(t. j. tej, ktorá povahu listiny verejnej

nemá), je zastávaný názor, že oproti listine verejnej, kde dôkazné bremeno leží na tom, kto popiera
jej správnosť, u súkromnej ??listiny stačí „formálne“ popretie jej správnosti druhým účastníkom, aby
nastúpila dôkazná povinnosť, dôkazné bremeno toho účastníka, ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mali byť
preukázané súkromnou listinou (porovnaj Bureš, J., Drápal , L., Krčmář, Z. a kol. Občanský soudní
řád, Komentář, I. diel, 7 vydanie, Praha. C. H. Beck, 2006, str. 618).“ (z rozsudku Najvyššieho súdu

ČR spis. zn. 33 Cdo 472/2007 zo dňa 30.04.2009; obdobne rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis.
zn. 3 Cdon 1031/??96 zo dňa 17.04.1996). Možno tak konštatovať, že žalovaného naďalej v spore
zaťažovalo dôkazné bremeno (čl. 8 CSP) preukázať svoje skutkové tvrdenie, že v danom prípade bol
medzi zmluvnými stranami spornej darovacej zmluvy dojednaný záväzok obdarovaných (žalovaného
a M. H.) zaplatiť darkyni (žalobkyni) sumu 500.000,- Sk. Žalovaný však toto svoje skutkové tvrdenie

nepreukázal. Súd v kontexte nastolenej otázky poukazuje na časový rozdiel medzi uzavretím darovacej
zmluvy (07.06.2007) a skutočnosťou, že zo strany žalovaného a M. H. došlo k peňažnému plneniu
vo výške 500.000,- Sk malo dôjsť podľa tvrdenia žalovaného ku dňu podpisu čestného prehlásenia
žalobkyne zo dňa 08.10.2007 (t. j. 4 mesiace po uzavretí darovacej zmluvy). Táto skutočnosť sama o
sebe neznamená, že nebolo úmyslom zmluvných strán spornej darovacej zmluvy dojednať odplatný

prevod sporných nehnuteľností, keďže mohlo v danom prípade odstup času mohol znamenať len
otázku splatnosti, resp. otázku času skutočného plnenia, peňažného záväzku žalovaného a M. H.. Je
však potrebné konštatovať, že žalobca neponúkol súdu žiadny ďalší relevantný dôkaz, z ktorého by
vyplynulo, že úmyslom (vôľou) zmluvných strán v čase uzavretia spornej darovacej zmluvy bolo v danom
prípade dojednať odplatný prevod. Pokiaľ žalovaný produkoval na preukázanie svojho skutkového

tvrdenia ako dôkaz výsluch svedkyne S. H. (matky žalovaného), možno konštatovať, že svedkyňa vo
svojej výpovedi na pojednávaní dňa 12.01.2018 neuviedla nič, čo by priamo preukázalo vôľu oboch
zmluvných strán uzavrieť odplatnú zmluvu na prevod sporných nehnuteľností. Svedkyňa vypovedala
len to, že k nej prišiel žalovaný s M. H. cez leto asi v roku 2007, že žalobkyňa má problémy a že
chce dom predať, prípadne im ho previesť. Bolo jej povedané, že žalobkyňa chce pomôcť synovi S.

S., tak sa teda (svedkyňa) dohodla s manželom, že žalovanému pomôžu, ak dom bude prevedený
aj na žalovaného. O prevode sporných nehnuteľností sa však so žalobkyňou nebavila, táto ju osobne
ani o peniaze nežiadala a ani sa následne s ňou o týchto peniazoch nerozprávala. Rovnako skutkové
tvrdenie žalovaného nepotvrdili (resp. nevyplynulo z výpovedí) pri svojich výsluchoch ani svedkovia M.
H. a S. S. (napriek ďalej uvedeným pochybnostiam o ich vierohodnosti). Svedkyňa M. H. na pojednávaní

dňa 04.04.2017 vypovedala, že matke za sporný dom nevyplatili žiadne peniaze, pričom táto ani nikdy
zaň peniaze nepožadovala. Peňažnú hotovosť v sume 500.000,- Sk vyplatili jej bratovi S. S. z dôvodu,
aby si neuplatňoval žiadne nároky k sporným nehnuteľnostiam v dedičskom konaní po žalobkyni a
súčasne za to, že sa zo sporného domu odsťahuje. Svedok S. S. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa
31.01.2017 uviedol, že v súvislosti s prevodom sporných nehnuteľností od žalobkyne nedostal žiadne

peňažné prostriedky, pričom od žalovaného dostal 400.000,- Sk a od žalovaného a M. H. spoločne sumu
100.000,- Sk, a to na základe ich vzájomnej dohody, že odíde zo sporného domu a že nebude nič z
neho v budúcnosti požadovať. Napokon aj samotná žalobkyňa pri svojom výsluchu ako strany sporu na
pojednávaní dňa 31.01.2017 uviedla, že sa v rodine rozprávali, že žalovaný s jej dcérou M. H. nemalivyriešené bývanie, vtedy s ňou býval ešte jej syn S. S.. Dohodli sa, že žalovaný s jej dcérou by si spravili
sporný dom na novo, pričom sa súčasne dohodli, že im tento sporný dom daruje. Žalovaný trval na tom,
že sporný dom nebude prerábať kým nie je jeho a býva tam jej syn S. S.. Sumu 500.000,- Sk tak vyplatili

S. S. za to, že sa vysťahuje zo sporného domu a tento si potom prerobia. S jej synom sa žalovaný a
jej dcéra dohodli na sume 500.000,- Sk a ona tak darovala sporný dom žalovanému a svojej dcére.
Za daného preukázaného skutkového stavu tak súd vychádzal z toho, že medzi zmluvnými stranami
spornej darovacej zmluvy nebol dojednaný záväzok obdarovaných na peňažné plnenie darkyni vo výške
500.000,- Sk.

37. Žalovaný ta v ďalšom namietal, že v danom prípade sa obdarovaní súčasne zaviazali žalobkyňu v
starobe a chorobe doopatrovať a po jej smrti ju slušným a primeraným spôsobom pochovať, z čoho s
poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3Cdo 302/2009 zo dňa 24.02.2011 vyvodzoval,
že v danom prípade sa obdarovaní zaviazali na plnenie, ktoré má (malo) pre darkyňu majetkovú
hodnotu. Pokiaľ ide o dotknuté rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, toto bolo vydané vo veci, kde osobný
záväzok obdarovaného bol vyjadrený zriadením práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v prospech

darcu, obsahom ktorého bola povinnosť obdarovaného: strpieť bezodplatne neobmedzené užívanie
darovaných nehnuteľností darcom až do jeho smrti, udržiavať tieto nehnuteľnosti „v potrebnej miere“
a poskytovať darcovi „potrebné zaopatrenie, t. j. stravu, pranie, žehlenie bielizne, upratovanie“, ako aj
zabezpečiť mu „ošetrovanie, privolanie lekárskej pomoci a prípadný odvoz k lekárovi“. Osobný záväzok
žalovaného a M. H. voči žalobkyni (túto v starobe a chorobe doopatrovať) tak po formálnej stránke nebol

obsiahnutý v práve zodpovedajúcemu vecnému bremenu (toto ani v prejednávanom spornom prípade
zriadené nebolo a súčasne nemožno uzavrieť, že by mal spočívať v konkrétnom plnení žalovaného a M.
H., ktoré mohlo mať pre žalobkyňu ako darkyňu majetkovú hodnotu. Pokiaľ ide o záväzok žalovaného
a M. H. žalobkyňu po jej smrti slušným a primeraným spôsobom pochovať, je zrejmé, že pre žalobkyňu
nemohlo mať toto plnenie žiadnu majetkovú hodnotu, keďže k nemu malo dôjsť až po jej smrti. Teda ani

z toho dôvodu súd nemohol prisvedčiť žalovanému, že by v danom prípade išlo o odplatnú zmluvu.
38. Na druhej strane, súd len na margo argumentácie žalovaného podotýka, že ak by sa stotožnil s
jeho skutkovými námietkami o odplatnosti spornej darovacej zmluvy, teda, že sa žalovaný s M. H. v
skutočnosti zaviazali za sporný predmet daru zaplatiť žalobkyni sumu 500.000,- Sk, bolo by potrebné
spornú darovaciu zmluvu považovať za absolútne neplatný právny úkon a súčasne nespôsobujúci

žiadne právne následky v podobe prevodu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam zo žalobkyne
na žalovaného a M. H.. V tomto kontexte si súd dovolí, stotožniac sa s týmto, dať stranám sporu
(opakovane, keďže tomu tak bol už na pojednávaní dňa 02.12.2016) do pozornosti právny názor
vyslovený Najvyšším súdom ČR v rozsudku spis. zn. 22Cdo/1513/2007 zo dňa 05.02.2008: „Ak má byť
právnym úkonom zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak

sú splnené všetky jeho náležitosti. Podmienka písomnej formy zmluvy je splnená, ak sú v písomnom
prejave vôle účastníkov vyjadrené podstatné zložky ich prejavu vôle (pozri rozsudok býv. Najvyššieho
súduSRz30.01.1975spis.zn.1Cz129/74,publikovanývZbierkestanovísk,správorozhodovanísúdov
a súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR 1970-1983, č. IV, Praha 1986). Podstatné
náležitosti, tvoriace obsah zmluvy o prevode nehnuteľnosti, musia byť preto vyjadrené v písomnej

forme; ústne alebo implicitné úpravy týkajúcej sa podstatných náležitostí, nie sú súčasťou zmluvy, pre
ktorú je predpísaná písomná forma. Ak uzatvárajú účastníci kúpnu zmluvu ohľadom nehnuteľnosti,
musí byť skutočnosť, že ide o predaj a kúpu, vyjadrená v písomnej forme; inak kúpna zmluva platne
nevznikne. Preto v prípade, že účastníci uzavreli simulovanú písomnú darovaciu zmluvu ohľadom
nehnuteľnosti, ktorou chceli zastrieť predaj tejto nehnuteľnosti, nie je kúpna zmluva platná, pokiaľ

nebola uzavretá písomne ??a z jej znenia nie je zrejmé, že išlo o predaj a kúpu. Náležitosti tejto
zmluvy je potrebné posudzovať bez ohľadu na skutočnosť, že ide o zastrený právny úkon (analogicky
rozsudok Najvyššieho súdu z 10. mája 2000, sp. Zn. 22 Cdo 102/99, Súdne rozhľady č. 8/2000). V
danom prípade z písomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a jeho bratom nevyplýva, že by malo
ísť o kúpnu zmluvu, a preto nemožno dospieť k záveru, že (hoci aj v súlade so skutočnou vôľou

účastníkov) bola taká zmluva v písomnej forme uzavretá. Vzhľadom na to, že predmetná zmluva
nespĺňala náležitosti platnej kúpnej zmluvy, nemožno v súlade s § 41a ods. 2 OZ urobiť záver, že išlo
o platný predaj nehnuteľností. Ak bola darovacia zmluva neplatná, nemožno z toho vyvodiť záver, že
žalobcanehnuteľnostinadobudolodplatne“.Obdobne,akbysaajsúdstotožnilstým,žeosobnýzáväzok
obdarovaných-žalovanéhoaM.H.malmaťprežalobkyňumajetkovúhodnotu,sohľadomnažalovaným

zmienený rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3Cdo 302/2009 zo dňa 24.02.2011, by súd musel
dospieť k rovnakému záveru o absolútnej neplatnosti spornej darovacej zmluvy, na základe ktorej by tak
žalovaný nemohol nadobudnúť sporný spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach. Najvyšší
súd SR v spomenutom rozsudku vyslovil nasledovný právny záver: „Aj podľa názoru dovolacieho súdusporná darovacia zmluva zaopatrovacia obsahuje okrem darovacej zmluvy aj zmluvný záväzok jej
účastníkov týkajúci sa podmienok zaopatrenia darcu žalovaným. Tieto oba právne úkony, ako správne
uzavrel odvolací súd, sú vzájomne podmienené a nie je možné ich navzájom oddeliť; nie sú spôsobilé

samostatnejexistencie.Dovolacísúdsastotožňujeajsozáveromodvolaciehosúdu,pokiaľnepovažoval
darovaciu zmluvu za bezplatnú, čím nedošlo k naplneniu zákonných podmienok stanovených pre
jej platnosť v zmysle § 628 ods. 1 OZ. Bezplatnosť darovacej zmluvy, ako bol už vyššie uvedené,
je splnená vtedy, ak obdarovanému nevzniká nijaká právna povinnosť poskytnúť za dar majetkovú
hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch; táto podmienka platnosti darovacej zmluvy však v danom prípade

nebola naplnená. Nakoľko v danom prípade absentuje jedna z podstatných náležitosti darovacej zmluvy
stanovená v § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka - bezplatnosť prenechania daru - odvolací súd dospel
k správnemu právnemu záveru, že darovacia zmluva zaopatrovacia uzavretá 8. augusta 1997 medzi K.
D. st. a žalovaným je neplatná (§ 39 OZ) a z toho dôvodu je žaloba o určenie práva spoluvlastníctva
K. D. st. (poručiteľa) k času jeho smrti dôvodná, keďže takáto (neplatná) zmluva neprivodila (ani
nemohla privodiť) zamýšľané účinky prevodu vlastníckeho práva na žalovaného.“. Možno zhrnúť, že ak

by spomenutú obranu žalovaného súd považoval za dôvodnú, musel by zároveň urobiť záver o tom, že
žalovaný platne nenadobudol sporný spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach a vlastníkom
tohto je tak naďalej žalobkyňa.
39. Súd tak vychádzajúc z vyššie uvedeného záveru, že v danom prípade došlo medzi žalobkyňou
ako darkyňou a žalovaným ako obdarovaným k uzavretiu platnej darovacej zmluvy, ktorou žalovaný

nadobudol spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam o veľkosti 1/2, sa súd zaoberal otázkou,
či žalobkyni ako darkyni vzniklo právo podľa cit. ust. § 630 OZ domáhať sa voči žalovanému ako
obdarovanému vrátenia predmetu daru.
40. Žalovaný v spore vzniesol námietku premlčania žalobkyňou uplatneného práva domáhať sa od
žalovaného vrátenia predmetu daru, a to v 3-ročnej premlčacej dobe. Trojročná premlčacia doba podľa

cit. ust. § 101 OZ pre uplatnenie práva na vrátenie daru začína plynúť od okamihu, keď správanie
obdarovaného naplnilo znaky uvedené v cit. ust. § 630 OZ, teda od okamihu, kedy právo darcu
mohlo byť vykonané po prvý raz. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33 Cdo 4375/2007 zo dňa
27.10.2009) Premlčacia doba na uplatnenie práva na vrátenie daru plynie odlišne v situácii, keď k
hrubému porušeniu dobrých mravov, zakladajúcemu právo na vrátenie daru, došlo jediným konaním

obdarovaného dosahujúcim samo o sebe intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov a inak tomu bude
v prípade sústavného (opakovaného) porušovania dobrých mravov. Ak je úvaha o naplnení dôvodov
pre vrátenie daru podľa cit. ust. § 630 OZ založená na preukázanom sústavnom porušovaní dobrých
mravov, keď jednotlivé konania obdarovaného voči darcovi a členom jeho rodiny, ktoré samostatne
nedosahujú intenzitu správania hrubo porušujúceho dobré mravy, je pre záver o dôvodoch pre vrátenie

daru určujúci okamih posledného konania obdarovaného, ktorým je možné jeho správanie už vyhlásiť
za hrubo porušujúce dobré mravy. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33 Cdo 4080/2007 zo
dňa 12.03.2010) Z výzvy žalobkyne na vrátenie daru adresovanej žalovanému a jemu doručenej dňa
04.02.2015 je zrejmé, že žalobkyňa považovala za správanie žalovaného vo vzťahu k nej a členom jej
rodiny za hrubo porušujúce dobré mravy konanie žalovaného, ku ktorému malo dôjsť viacerými skutkami

v období od leta 2012 do dňa datovania výzvy na vrátenie daru, t. j. do dňa 30.01.2015. Je teda zrejmé
s poukazom na vyššie uvedený výklad, že k premlčaniu žalobkyňou uplatneného práva v trojročnej
premlčacej dobe podľa cit. ust. § 101 OZ nedošlo (od leta 2012 do 04.02.2015 zjavne neuplynula doba
troch rokov). Žalovaným vznesenú námietku premlčania tak súd považoval za nedôvodnú.
41. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie

obdarovaného, ale také správanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno
kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Obvykle ide o porušenie značnej intenzity alebo
o porušovanie sústavné, napr. fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci
a pod. Nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného
správania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, napĺňa znaky ust. § 630 OZ; predpokladom aplikácie

tohto ustanovenia je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym správaním obdarovaného,
ktorého stupeň závažnosti je hodnotený podľa objektívnych kritérií, a nie len podľa subjektívneho názoru
darcu. OZ však neustanovuje, že by správanie obdarovaného voči darcovi a členom jeho rodiny muselo
dosiahnuť intenzitu trestného činu alebo priestupku. (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn.
33Cdo 2425/98 zo dňa 28.11.2000, rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33Cdo 4080/2007 zo dňa

12.03.2010, uznesenie Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 32Odo 429/2003)
42. Dobré mravy (boni mores), hoci sú zákonným pojmom, nie sú zákonom definované. Vo všeobecnosti
treba za dobré mravy považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, rešpektovaných
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majúcich povahu základných noriem. Je to súhrn etických,všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad. Dobré mravy sú meradlom hodnotenia konkrétnej
situácie zodpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami
morálky demokratickej spoločnosti. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od

prípadu k prípadu sudcovi. (napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 3 Cdo
191/96 zo dňa 21.08.1997, spis. zn. 5Cdo 72/2008 zo dňa 30.06.2008, spis. zn. 3Cdo 53/2006 zo dňa
01.11.2010)
43. Ak je úvaha o naplnení dôvodov pre vrátenie daru založená na dokázanom sústavnom porušovaní
dobrých mravov, kedy jednotlivé konania obdarovaného samostatne nedosahujú intenzitu správania

hrubo porušujúceho dobré mravy, je pre záver o dôvodoch pre vrátenie daru určujúci okamih posledného
konaniaobdarovaného,akýmmožnoužjehosprávanievyhlásiťzahruboporušujúcedobrémravy.(napr.
rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33Cdo 4080/2007 zo dňa 12.03.2010) Právo darcu domáhať
sa vrátenia daru však nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej
významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Nezáujem žalovaných, spočívajúci v
nenavštevovaní žalobkyne pri príležitosti sviatkov a životných jubileí, je síce porušením zaužívaných

pravidiel morálky, nedosahuje však zákonom požadovanú intenzitu. (rozsudok Najvyššieho súdu SR
spis. zn. 2Cdo 81/97 zo dňa 30.01.1998)
44. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie
dobrých mravov, treba v ďalšom vychádzať aj z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba brať do
úvahy a hodnotiť správanie sa darcu, zistiť či tento sa sám nespráva voči obdarovanému v rozpore s

dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči
nemualebočlenomjehorodiny.Vkladnomprípadebysatotižnemoholdarcaúspešnedomáhaťvrátenia
daru, lebo reakciu obdarovaného, i keby bola taktiež nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé
porušenie dobrých mravov. Išlo by v takom prípade o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu
medzi darcom a obdarovaným, ktorú by bolo sotva možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých

mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo
v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu. (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn.
2Cdo 108/2007 zo dňa 27.05.2008)
45. Žalobkyňa vo výzve na vrátenie daru zo dňa 30.01.2015 za správanie žalovaného ako obdarovaného
hrubo porušujúceho dobré mravy považovala nasledovné ňou tvrdené skutky žalovaného: 1. neustále

nadávanie žalobkyni a vyjadrenia na jej adresu neprijateľnými výrazmi ako piča, jebnutá, kurva vyjebaná,
jebnutá na hlavu, že jej hrabe v chorej hlave, tupaňa, primitívna piča vyjebaná, že sú aj s jej rodinou
žobráci, že dve generácie jej rodiny sú zdegenerované a primitívne, že si má ísť aj so svojou dcérou M.
H. zarobiť napr. na nabíjačku na telefón, keďže sú kurvy, fľandry a môžu si ísť na veci zarobiť vlastným
telom, nemusia to robiť zadarmo; vyhrážky žalobkyni, že jej prijebe, že ju treba odstreliť, že jej spraví zo

života peklo, že taká kurva ako ona nemá právo žiť, že do sporného domu nasťahuje cigáňov, ktorí jej a
jej dcére a vnučke budú strpčovať život, že načo je takým kurvám chalupa, že si kurvy s cigáňmi užijú,
že keď bude jej vnučka X. v Y., alebo bude jej dcéra s vnučkou na dovolenke, nasťahuje do sporného
domu cigáňov so slovami, aby si vandrák a udavačka užili, veď budú medzi svojimi; vyjadrenia na adresu
jej dcéry pred jej vnučkou, že má primitívnu hlúpu mamu, že by mala navštíviť psychiatra, že sa má

liečiť; k tomuto konaniu malo dôjsť od leta 2012 do septembra 2014; 2. fyzicky a aj slovne napadol dcéru
žalobkyne M. H. pred očami vnučky X., za ktorý skutok, ktorý sa stal v apríli 2013, bol právoplatne uznaný
vinným v priestupkovom konaní; 3. opakované urážanie dcéry žalobkyne M. H. od septembra 2014, kedy
prebehlo konanie o rozvod manželstva žalovaného a M. H., formou SMS správ, a to aj napriek tomu, že
táto mu od tohto obdobia nedala žiadnu príčinu a nekontaktovala ho, kedy sa vyjadril na jej adresu, že je

primitívna piča a už sa nemá ako zabávať, že sa má dať zavrieť na psychiatriu, kde jej pomôžu, myslí si,
že je to ona s alkoholičkou, udavačkou, lebo nikoho takého primitívneho a zakomplexovaného nepozná;
4. vulgárne správanie sa na oslave 7. narodenín vnučky žalobkyne X. za prítomnosti tretích osôb vrátane
detí, kedy sa vyjadril voči prítomným ženám, že sú iba kurvy; 5. vyjadrovanie sa na adresu priateľa
žalobkyne Z. Z., že je vandrák, bezdomovec, kokot vyjebaný, napriek tomu, že žalobkyni pomáha, je jej

blízky a pomáha so starostlivosťou o maloletú Luciu; 6. ako manžel dcéry žalobkyne M. H. nadviazal
koncomroku2012známosťsinouženouS.Č.,ktoráprerástlavznámosťintímnu,čovyústilokopusteniu
spoločnej domácnosti vedenej s M. H. v marci 2013; s týmto pomerom sa vôbec netajil, vysmieval sa M.
H. a chválil sa, že má novú partnerku, ktorá jej nesiaha ani po päty, čo dcéru žalobkyne zranilo po citovej
stránke, že prestala mať chuť do života, nevládala sa samostatne starať o maloletú X., ostávala ležať

v posteli a nevládala existovať. Žalobkyňa v ďalšom ňou tvrdené správanie sa žalovaného považovala
za dôvod ovplyvňujúci veľmi negatívne jej psychiku a jej zdravotný stav. Je sústavne frustrovaná a
spôsobuje to zhoršenie jej ochorenia. Obdobne negatívne ovplyvnilo jeho správanie aj psychiku jej
vnučky - maloletej dcéry žalovaného X., ktorá bola jeho vyhrážok a urážok často prítomná, bála sa,v dôsledku čoho sa začala pomočovať. Pomočovanie nemalo príčiny organického pôvodu, ale bolo
spôsobené zlým psychickým stavom. Psychológ skonštatoval, že pomočovanie a pripútanosť na matku
boli spôsobené rozpadom rodiny a negatívnou skúsenosťou so žalovaným. Musela absolvovať terapie

u psychológa.
46. Súd sa tak zaoberal v prvom rade otázkou, či žalovaný sa dopustil konania (správania), ktoré
žalobkyňa vo výzve na vrátenie daru označila ako správanie sa žalovaného hrubo porušujúce dobré
mravy vo vzťahu k nej a členom jej rodiny (uvedené pod bodmi 1. až 6. v predchádzajúcom odseku
odôvodnenia tohto rozsudku).

47. Pokiaľ ide o správanie sa žalovaného uvedené pod bodom 1. v odseku č. 45 odôvodnenia
tohto rozsudku, možno konštatovať, že vykonanými dôkazmi na návrh žalobkyne bolo preukázané, že
žalovaný sa v bližšie neurčenom čase (ešte však v čase bývania v spornom dome, t. j. do marca 2013)
vyjadril, že do sporného domu naťahuje cigáňov, keďže je vlastníkom sporného domu a na adresu
žalobkyne, že je piča a že je na hlavu (výpoveď svedka S. S. syna žalobkyne na pojednávaní dňa
31.01.2017).Vyjadreniažalovaného,žedodomunasťahujecigáňovpotvrdilaajsvedkyňaM.H.vosvojej

výpovedi na pojednávaní dňa 04.04.2017. Svedok Z. Z. na pojednávaní dňa 04.04.2017 vypovedal, že v
bližšie neurčenom čase sa mal žalovaný na adresu žalobkyne a M. H. vyjadriť v čase jeho manželských
problémov s M. H., že aká kurva, taká kurva, aká matka kurva, taká dievka a že v telefonickom rozhovore
so žalobkyňou započul, že žalovaný jej mal povedať, že je piča a kurva. Svedok ďalej vypovedal, že
žalovaný v bližšie neurčenom čase mal na adresu žalobkyne povedať, že takú starú kurvu treba odstreliť.

Napokon svedkyňa S. K. na pojednávaní dňa 04.07.2017 vypovedala, že žalovaný sa v čase preberania
maloletej X. H.Č. jej matkou M. H. v mieste bydliska žalobkyne, pri jeho požiadavke o nabíjačku na
mobilný telefón, na čo mu žalobkyňa a M. H.Č. odpovedali, že navyše nabíjačku nemajú, vyjadril na
adresu žalobkyne a M. H., že sú piče a kurvy a nech si idú zarobiť.
48. Rovnako mal súd za preukázané, že žalovaný sa, opäť bližšie v neurčenom čase (ešte však v čase

bývania v spornom dome, t. j. do marca 2013) (výpoveď svedka S. S. syna žalobkyne na pojednávaní
dňa 31.01.2017)
49. Pokiaľ ide o správanie sa žalovaného uvedené pod bodom 2. v odseku č. 45 odôvodnenia tohto
rozsudku, v konaní bolo žalobkyňou preukázané, že žalovaný dňa 17.04.2013 v čase okolo 21.00 hod.
v Ž. na G. W. Č.. XX (pozn. v spornom dome) po tom, ako ho manželka (M. H. dcéra žalobkyne)

upozornila, aby išiel večerať do kuchyne, lebo chce ísť spať s dcérou (X. H. vnučkou žalobkyne a dcérou
žalovaného), jej povedal, aby išla spať do pivnice, nech sa zbalí a odíde. Keď mu táto vypla počítač,
tak ju silno chytil za ruku a sotil do postele. Keď k nim vošla žalobkyňa a upozornila ho, aby sa ukľudnil,
povedal jej, že jej jednu prijebe a že je chorá na hlavu, čo má aj v papieroch. Keď išla jeho manželka so
žalobkyňou do kuchyne, manželke nadával do kuriev, fľandier, nech sa pobalia a vypadnú preč. Je tak

možné konštatovať, že žalovaný sa dopustil v tomto prípade či už psychického, ale aj fyzického útoku
voči svojej bývalej manželke M. H..
50. Pokiaľ ide o správanie sa žalovaného uvedené pod bodom 3. v odseku č. 45 odôvodnenia tohto
rozsudku, súd mal v konaní za nesporné a preukázané (žalovaný toto pripustil a sama svedkyňa M. H.
to vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 04.04.2017 potvrdila, keď na otázku či písala žalovanému

nejaké urážlivé SMS správy uviedla, že ak písal on jej napísala určite aj ona jemu, ak ju urážal), že
medzi žalovaným a dcérou žalobkyne M. H. prebiehala SMS komunikácia, ktorej obsahom boli vzájomné
urážky, adresované aj na adresu žalobkyne (zo strany žalovaného) a S. Č. (zo strany M. H.Á.), a to
aj napriek tomu, že obe strany sporu namietali druhou stranou produkované priepisy SMS správ (teda
popierali pravosť konkrétneho obsahu týchto SMS správ). Žalovaný na pojednávaní dňa 02.12.2016

výslovne potvrdil skutkové tvrdenie žalobkyne, že dcére žalobkyne M. H. napísal SMS správu v znení:
„Ty primitívna piča, sa už nemáš ako zabávať? Sa daj zavrieť na psychiatriu tam ti pomôžu, myslím, že
si to ty s alkoholičkou, udavačkou, lebo nikoho takého primitívneho a zakomplexovaného nepoznám.“.
Ak žalovaný neskôr namietal, že SMS správu v takomto znení M. H. nenapísal, súd toto jeho neskoršie
popretie skutkových tvrdení žalobkyne považoval v zmysle ust. § 186 ods. 2 veta druhá v spojení s ust.

§ 151 ods. 1 CSP za neúčinné.
51. Pokiaľ ide o správanie sa žalovaného uvedené pod bodom 4. v odseku č. 45 odôvodnenia tohto
rozsudku, súd nemal v konaní za preukázané, že by sa žalovaný na oslave 7-mych narodenín jeho
dcéry X. vyjadril voči prítomným ženám (teda prípadne aj voči žalobkyni, prípadne M. H.), že sú všetky
iba kurvy, prípadne prejavil iným vulgárnym správaním. Pokiaľ tieto skutkové tvrdenia žalobkyne mali

byť preukázané výsluchom svedkyne M. G., súd vykonal výsluch tejto na pojednávaní dňa 04.04.2017.
Svedkyňa vypovedala, že keď mala Lucka 7. narodeniny boli pozvaní, teda ona s jej dvoma deťmi, na
oslavu. Prišli tam, pričom manželia H. sa pohádali, nadávali si, taktiež žalovaný nadával žalobkyni. Bol
tam aj p. Jahôdka a následne sa žalovaný zobral a odišiel preč. Žalovaný vtedy žalobkyni povedal, že jepiča sprostá, nech sa dá liečiť, že je padnutá na hlavu. Súd však výpoveď tejto svedkyne nepovažoval
za vierohodnú hodnotiac jej pravdivosť jednak z určitých rozporov v tejto samotnej výpovedi a jednak vo
vzájomnej súvislosti aj s inými dôkazmi (§ 191 ods. 1 CSP). Svedkyňa na jednej strane vypovedala, že

po jej príchode na oslavu, sa manželia H. pohádali, avšak na otázku, o čom bola táto hádka, svedkyňa
vypovedala, že nevie presne kvôli čomu, odišla s deťmi do izby. Domnievala sa, či to nebolo kvôli Z.
Z.. Súčasne na otázku, či počula túto hádku, svedkyňa uviedla, že bola s deťmi v obývačke, pričom
žalobkyňa s M. H.Á. boli v kuchyni a žalovaný pobehoval po dome. Kuchyňu od obývačky oddeľuje
chodba, pričom do kuchyňa nemá do chodby dvere a dvere do obývačky boli privreté. Svedkyňa tak

za týchto okolností (uviedla zároveň, že úplne všetko nepočula, keďže v izbe s deťmi) mala zreteľne
počuť, že žalovaný žalobkyni povedal, že je piča sprostá, nech sa dá liečiť, že je padnutá na hlavu,
avšak už vôbec nevedela konkretizovať, aj keď to potvrdila, že aj M. H.V. sa vyjadrila na adresu
žalovaného nadávkami, aké konkrétne výrazy použila, len to, že neboli to výrazy ako „kokot“ a „chuj“.
Vierohodnosti výpovede svedkyne M. G. nenasvedčuje ani to, že táto výslovne uviedla, že na dotknutej
oslave bol osobne prítomný Z. Z., avšak Z. Z. pri svojom výsluchu ako svedka súdom na pojednávaní

dňa 04.04.2017 uviedol, že na dotknutej oslave nebol.
52. Pokiaľ ide o správanie sa žalovaného uvedené pod bodom 5. v odseku č. 45 odôvodnenia tohto
rozsudku, súd považuje za potrebné zdôrazniť, že kvalifikovaným dôvodom na vznik práva darcu na
vrátenie daru podľa cit. ust. § 630 OZ je správanie sa obdarovaného vo vzťahu k darcovi a členom jeho
rodiny. Za členov rodiny darcu v zmysle ust. § 630 OZ treba považovať tie fyzické osoby, ktoré sú s

prihliadnutímnavšetkyokolnostidanejvecikdarcovivpomerepríbuzenskomaleboobdobnom,akdarca
ujmu, spôsobenú niektorej z nich obdarovaným, pociťuje ako ujmu vlastnú. (z rozsudku Najvyššieho
súdu SR spis. zn. 3Cdo 130/1994 zo dňa 24.11.1994 publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov SR pod publikačným č. 61/1997) Svedok Z. Z. počas svojho výsluchu na
pojednávaní dňa 04.04.2017 na výzvu súdu, aby opísal svoj pomer k stranám sporu, svoj pomer k

žalobkyni charakterizoval tak, že sú vlastne len známi, spoznali sa v práci, robili v jednej firme, vtedy bol
medzi nimi nielen kamarátsky vzťah, ale aj pracovný. Toho času je to kamarátsky vzťah. Zohľadniac toto
vyjadrenie svedka Z. Z., musí súd konštatovať, že Z. Z. nie je osobou, ktorú by bolo možno považovať
v zmysle vyššie uvedeného výkladu za člena rodiny darcu, teda za osobu v pomere obdobnom ako
príbuzenský, ktorého ujmu mu spôsobenú žalovaným by žalobkyňa mohla pociťovať ako ujmu vlastnú.

Z tohto dôvodu súd považoval žalobkyňou tvrdené správanie sa žalovaného voči Z. Z. za právne
irelevantné (a to ani v kontexte s iným žalobkyňou tvrdeným správaním sa žalovaného uvedeným pod
bodmi 1. až 4. a 6. v odseku č. 45 odôvodnenia tohto rozsudku) vo vzťahu k vzniku práva žalobkyne
požadovať od žalovaného vrátenie daru podľa cit. ust. § 630 OZ, a preto sa ani v ďalšom nezaoberal
verifikáciou existencie správania sa žalovaného uvedeného pod bodom 5. v odseku č. 45 odôvodnenia

tohto rozsudku.
53. Pokiaľ ide o správanie sa žalovaného uvedené pod bodom 6. v odseku č. 45 odôvodnenia tohto
rozsudku, možno konštatovať, že žalovaný toto svoje konanie nepopieral, teda že nadviazal počas
manželstva s dcérou žalobkyne M. H. koncom roka 2012 intímnu známosť s inou ženou S. Č. a že v
marci 2013 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti jeho a dcéry žalobkyne M. H.V.. Z uvedeného možno

tiež vyvodiť, že týmto porušil svoje manželské povinnosti podľa cit. ust. § 18 ZR, a to žiť spolu so svojou
manželkou a byť jej verný. V konaní nebolo žalobkyňou preukázané, že by sa v tejto súvislosti vysmieval
M. H. a chválil sa jej, že má novú partnerku, ktorej M. H. nesiaha ani po päty. Napokon takéto konkrétne
vyjadrenie nebolo preukázané ani žalovaným popretým priepisom SMS správ predložených žalobkyňou
a ani z predloženého mobilného telefónu žalobkyňou, o ktorom uviedla, že je to mobilný telefón jej dcéry

M. H., v ktorom sa nachádzajú SMS správy zaslané podľa tvrdenia žalobkyne žalovaným. Rovnako
žalobkyňanepreukázalasvojeskutkovétvrdenia,žetotokonaniežalovanéhojuzranilopocitovejstránke
až natoľko, že prestala mať chuť do života, nevládala sa samostatne starať o maloletú X., ostávala ležať
v posteli a nevládala existovať.
54. Ak žalobkyňa v ďalšom tvrdila, že správanie žalovaného ovplyvnilo veľmi negatívne jej psychiku

a zdravotný stav, je sústavne frustrovaná a spôsobuje to u nej zhoršenie jej ochorenia, súd považuje
za potrebné uviesť, že za právne relevantné považuje cit. ust. § 630 OZ len také správanie sa
obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu.
(z rozsudku Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3Cdo 130/1994 zo dňa 24.11.1994 publikovaného v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod publikačným č. 61/1997). V kontexte tohto

musí súd konštatovať, že zo žalobkyňou produkovaných listinných dôkazov - záznamov z vyšetrení
na psychiatrickej ambulancii (zo dňa 07.03.2013, zo dňa 13.05.2013, zo dňa 08.07.2013 a zo dňa
16.09.2013) nemožno vyvodiť objektívny záver, že by správanie žalovaného spôsobilo progresiu
duševného ochorenia žalobkyne. V zázname o vyšetrení zo dňa 16.09.2013 sa udáva, že žalobkyňasa liečila na psychiatrii ako 40 ročná, išlo už vtedy o vážnu nemoc s nutnosťou elektrokonvulzívnej,
neuroleptickej a antidepresívnej liečby. Je tak zrejmé, že zdravotný stav žalobkyne bol už vážny ešte
pred tým, ako malo dôjsť k žalobkyňou tvrdenému správaniu žalovaného. Aj keď je v tomto zázname je

zároveň záver: depresívna porucha rekurentná ťažká, toho času s exogénnou frustráciou. Pokiaľ sa v
tomto zázname o vyšetrení udáva, že: „Pacientka je sústavne frustrovaná konaním svojho zaťa, nadáva
jej, volá na ňu policajtov bezdôvodne, zať týra pacientku s tým, že ju treba odstreliť a podobne. Dcéra je
sústavne frustrovaná manželom, ktorý už od rodiny odišiel, ale navštevuje rodinu, kedy ju týra, dieťa je
z neho traumatizované, dokonca po jeho návštevách dochádza u dieťaťa k enuréze. Pacientke nadáva,

že si kúpila u psychiatra diagnózu, aby bola na dôchodku... Na tomto teréne je chronická frustrácia zo
strany zaťa, ktorý pacientku !!!psychicky týra!!!“, je zrejmé, že išlo len o popis toho, čo žalobkyňa na
vyšetrení udávala. Z tohto záznamu o vyšetrení tak nemožno vyvodiť, že by ošetrujúci psychiater urobil
záver o tom, že aktuálna frustrácia žalobkyne bola podnecovaná vonkajšími (exogénnymi) príčinami
spočívajúcimi práve v správaní sa žalovaného. Rovnako ak žalobkyňa tvrdila, že správanie žalovaného
malo negatívne ovplyvniť aj psychiku vnučky žalobkyne - maloletej dcéry žalovaného Lucie, v dôsledku

čoho sa začala pomočovať, súd musí aj v tomto prípade konštatovať, že ani tu objektívne žalobkyňa
nepreukázala, že tieto zdravotné problémy maloletej Lucie boli spôsobené práve v dôsledku žalobkyňou
tvrdeného a vyššie konštatovaného ako v spore preukázaného správania sa žalovaného. V závere
správy zo stretnutia zo školskou psychologičkou ZŠ, Karpatská 8063/11 v Žiline zo dňa 30.05.2014 sa
udáva ako predpoklad problémov maloletej X. H. a pripútanosti na jej matku M. H. rozpad rodiny a

negatívna skúsenosť s otcom. V závere správy z poradensko - psychologického procesu psychológa
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 10.11.2014 sa udáva, že maloletá X. H. má k
mame vytvorený blízky citový vzťah. Ku vzťahu s otcom sa vo verbálnej rovine vyjadruje neutrálne, v
projektívnej diagnostike však voči nemu vyjadruje potláčaný hnev. Ešte stále sa vyrovnáva s rozpadom
rodiny: Napriek tomu túži po otcovej prítomnosti. V ďalšom sa v správe uvádza, že maloletá bola v

minulosti svedkom viacerých konfliktov rodičov počas ich spolunažívania. Dôvody, prečo sa rodičia
hádali, však nevie. Maloletá sa ešte stále vyrovnáva s rozpadom rodiny a túži po jej obnove. Z uvedených
správ psychológov je zrejmé, že problémy maloletej pramenili v prvom rade z rozpadu rodiny a konfliktov
rodičov. Zo spomenutých žalobkyňou produkovaných dôkazov však nie je možné urobiť záver, že by
rozpad rodiny a konflikty rodičov zapríčinil výlučne žalovaný správaním popísaným žalobkyňou. Takýto

záver nie je možné vyvodiť ani z ďalších žalobkyňou produkovaných dôkazov - rozsudku Okresného
súdu Žilina č. k. 9P/21/2014-222 zo dňa 05.10.2015, ako ani z uznesenia Okresného súdu Žilina spis.
zn. 9P/21/2014 zo dňa 11.07.2014, zo správy zo šetrenia rodinných pomerov u žalovaného Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 26.01.2015 a ani zo správy z poradensko - psychologického
procesu psychológa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 21.04.2015.

55. Napriek tomu, že žalobkyňa ako dôvod na vrátenie daru neuviedla vo výzve na vrátenie daru zo dňa
30.01.2015, že žalovaný jej neposkytuje pomoc, na čo sa zaviazal v zaopatrovacej doložke dotknutej
darovacej zmluvy (v starobe a chorobe ju doopatrovať), v samotnej žalobe už žalobkyňa uviedla aj
konanie žalovaného, ktoré má byť v rozpore s týmto jeho osobným záväzkom. Súd však v tomto kontexte
poukazuje na to, že žalobkyňa ani len skutkovo nevymedzila, v akom rozsahu mala byť na pomoc

žalovaného odkázaná a ani toto z ňou produkovaných dôkazov nevyplynulo. Zo svedeckej výpovede
M. H. na pojednávaní dňa 04.04.2017 naopak vyplynulo, že žalobkyňa do odchodu žalovaného zo
sporného domu v marci 2014 ani osobnú starostlivosť nepotrebovala. Zo strany žalovaného tak nedošlo
ku konaniu, ktoré by bolo v rozpore s jeho záväzkom poskytnúť v chorobe a starobe žalobkyni
doopatrovanie (pomoc).

56. Súd tak posúdiac právnu vec v zmysle ust. § 630 OZ a vychádzajúc z právneho výkladu inštitútu v
tomto zákonnom ustanovení podaného najvyššími súdnymi autoritami a uvedeného v odsekoch č. 41 až
44 odôvodnenia tohto rozsudku, aplikujúc tieto na vyššie uvedené skutkové závery, dospel k záveru, že
žalobkyňa v konaní preukázala správanie sa žalovaného, ktoré možno kvalifikovať ako porušujúce dobré
mravy (k pojmu dobré mravy viď odsek č. 42 odôvodnenia tohto rozsudku). Súd však ale, pokiaľ ide o

otázku, či preukázané správanie sa žalovaného, či už osobitne v každom jeho jednotlivom prejave, alebo
vo vzájomnej prieviazanosti týchto jednotlivých prejavov po dobu od leta roku 2012, naplnilo hypotézu
právnej normy obsiahnutej v cit. ust. § 630 OZ, teda či ho možno považovať za hrubo porušujúce dobré
mravy, zakladajúce vznik práva darcu (v tomto prípade žalobkyne) domáhať sa od obdarovaného (v
tomto prípade žalovaného) vrátenia daru, dospel k negatívnemu záveru, t. j., že správanie žalovaného

vo všetkých jeho preukázaných formách nenaplňuje znaky správania hrubo porušujúceho dobré mravy.
57. Súd pri formulovaní tohto záveru vychádzal z toho, že preukázané správanie sa žalovaného sa
takmer výlučne dialo v objektoch jeho spoluvlastníctva (na sporných nehnuteľnostiach, ku ktorým
žalobkyňa ich darovaním žalovanému a jeho manželke, dcére žalobkyni, M. H. stratila vlastnícke právo),alebo prostredníctvom SMS správ súkromného charakteru, ktoré neboli adresované žalobkyni, ale
výlučne len jej dcére M. H.. Z preukázaných okolností prejednávaneho sporu je zrejmé, že správanie sa
žalovanéhobolovznačnejmiereiniciovanékrízouvmanželskýchvzťahochžalovanéhoajehomanželky

M. H. a určitou ingerenciou žalobkyne (čo vyplýva aj z výpovede svedkyne S. H. na pojednávaní dňa
12.01.2018, kedy táto vypovedala, že telefonovala so žalobkyňou a hovorila jej, že sa nemá starať do
hádok žalovaného s jeho manželkou, že si to vyriešia samy, pričom jej na to žalobkyňa uviedla, že
prečo by sa nestarala; aj keď nebolo preukázané, že by táto ingerencia nadobudla podobu konania
porušujúceho dobré mravy, ak svedkyňa S. H. vypovedala o urážlivom správaní sa žalobkyne vo

vzťahu k žalovanému, k tomuto malo dôjsť mimo obdobia od leta 2012, resp. k tomuto malo dôjsť
oveľa skôr niekedy v roku 2008 alebo 2009) práve do manželských konfliktov medzi žalovaným a jeho
bývalou manželkou M. H.. Pritom v konaní nevyšlo najavo, že by výlučne žalovaný bol tým deštrukčným
činiteľom v jeho manželských vzťahoch s M. H., čo napokon nemožno vyvodiť ani z odôvodnenia
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 9P/21/2014-222 zo dňa 0510.2015, ktorým bolo ich manželstvo
rozvedené. Okresný súd Žilina v odôvodnení tohto rozsudku uviedol, že manželstvo žalovaného a M. H.

rozviedol, pretože medzi manželmi sú vážne vzťahové problémy (už od roku 2009), ktoré nie je možné
prekonať. V neposlednom rade nadobudol súd presvedčenie aj o tom, že nezanedbateľným činiteľom
správania sa žalovaného bola aj, zo strany žalovaného neželanej, avšak napriek tomu žalobkyňou a
M. H. podporovanej, určitá miera ingerencie Z. Z. do rodinných vzťahov žalovaného a jeho bývalej
manželky M. H. a do výchovy, ako aj starostlivosti, o ich spoločné maloleté dieťa X. H.. Súd mal za to,

že Z. Z. bol povinný v danom prípade svoje správanie prispôsobiť tak, aby čo najmenej zasahoval do
rodinných vzťahov založených manželstvom žalovaného a M. H., nevyvolával nedorozumenia medzi
nimi a súčasne rešpektovať právne vzťahy, ktoré si strany dotknutej darovacej zmluvy založili a teda aj
vôľu žalovaného ako vlastníka sporného domu, ak si jeho prítomnosť v spornom dome neželal.
58. Pokiaľ ide zvlášť o konanie žalovaného, ktoré naplnilo skutkovú podstatu priestupku podľa ust. § 49

ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., za ktoré bol žalovaný uznaný vinným rozhodnutím príslušného
priestupkového orgánu zo dňa 29.05.2013, súd toto čiastkové konanie nepovažoval samo o sebe za
správanie sa žalovaného vo vzťahu k žalobkyni ako darkyni, resp. vo vzťahu k jej dcére M. H. ako členovi
rodiny darkyne, ktoré by hrubo porušovalo dobré mravy. Tento záver súdu napokon korešponduje aj so
sankciou (pokarhaním) uloženou žalovanému príslušným priestupkovým orgánom za spáchanie tohto

priestupku. Pokarhanie je miernejšou sankciou spomedzi sankcií uvedených v ust. § 11 ods. 1 zákona
č. 372/1990 Zb.
59. Rovnako súd nepovažoval za správanie sa žalovaného hrubo porušujúce dobré mravy (a to ani
v kontexte s iným jeho preukázaným správaním) skutočnosť, že žalovaný už spomenutým spôsobom
(v odseku č. 53 odôvodnenia tohto rozsudku) porušil svoje manželské povinnosti, prihliadajúc na

nespornú skutkovú okolnosť, že žalovaný sa zo sporného domu odsťahoval a mimomanželský pomer
udržiaval mimo bývalej spoločnej domácnosti s M. H.. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 9P/21/2014-222 zo dňa 0510.2015 súčasne vyplýva, že žalovaný v tomto konaní uviedol,
že s S. Č. ani v spoločnej domácnosti nežije, pričom obýva prenajatý byt. V tomto kontexte súd
prihliadal aj na to, že vzájomná komunikácia medzi žalovaným a M. H. prostredníctvom SMS správ

bola nepochybne iniciovaná aj nevhodným a urážlivým vyjadrovaním sa M. H. na adresu S. Č.F. (v tom
čase mimomanželskej známosti žalovaného). Samotná M. H.V. vo svojej svedeckej výpovedi nepriamo
potvrdila, že z dôvodu jej komunikácie na adresu S. Č. bola uznaná za vinnú zo spáchania priestupku,
čo napokon potvrdila aj právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 12.01.2018. Za uvedených
skutkových okolností súd nepovažoval porušenie manželských povinností zo strany žalovaného samo

o sebe bez pristúpenia ďalších skutkových okolností (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR
spis. zn. 33 Odo 137/2002 zo dňa 29.04.2002, v zmysle ktorého „Konanie žalovaného posúdil odvolací
súd z pohľadu § 18 zákona o rodine, podľa ktorého sú manželia povinní, okrem iného, byť si verní a
vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, a vyšiel z dôkazov, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené
s tým, že príčina rozvratu manželstva spočíva výlučne na strane žalovaného, ktorý „udržuje známosť s

devätnásťročným dievčaťom, ktoré nasťahoval do domu, kde žije aj manželka a dcéra“. Dospel k záveru,
že táto skutočnosť je hrubým porušením dobrých mravov, lebo žalovaný porušil manželskou vernosť
spôsobom znevažujícím dôstojnosť žalobkyne, keď túto vystavil pre ňu neprijateľnému postaveniu.
Intenzitu konania žalovaného nemohla oslabiť ani skutočnosť, že so svojou priateľkou žil v dome v
oddelenej bytovej jednotke, prípadne, že už pred naviazaním známosti so slečnou S. boli vzťahy medzi

manželmi narušené... Odvolaciemu súdu nemožno vytknúť nesprávny právny záver o hrubom porušení
dobrých mravov žalovaným v zmysle § 630 obč. zák., ak intenzitu porušenia morálnych pravidiel
hodnotil podľa objektívneho kritéria s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu, keď žalovaný
porušil manželskú vernosť spôsobom, ktorým znevážil dôstojnosť žalobkyne, keď túto vystavil pre ňuneprijateľnému poníženiu.“), aj s poukazom na súčasné uvoľnenejšie spoločensko-ekonomické pomery,
za konanie, ktoré by samo o sebe naplnilo intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov.
60.Vzhľadomknenaplneniuhypotézyprávnejnormyobsiahnutejvcit.ust.§630OZ,nedošlodoručením

(dovolaním sa práva) výzvy žalobkyne zo dňa 30.01.2015 na vrátenie daru žalovanému dňa 04.02.2015
k obnoveniu vlastníckeho práva žalobkyne k predmetu sporu, a preto súd žalobu žalobkyne v celom
rozsahu zamietol.
61. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

62. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
63. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
64. Súd tak s poukazom na cit. ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodol o nároku žalovaného na náhradu

trov konania podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, pričom vzhľadom na plný úspech žalovaného v spore,
priznal tomuto proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady
bude rozhodnuté v zmysle cit. ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením vydaným súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).