Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Viera Škultétyová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/107/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118202364
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3118202364.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu O., proti žalovanému Y., o
vypratanie bytu a iné, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. februára
2019, č. k. 17C/12/2018-82, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti, v ktorej zamietol žalobu o zaplatenie 812,40 eur s

príslušenstvom p o t v r d z u j ea vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a
v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojim rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.), žalovanému priznal proti žalobcovi
náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.). V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca
sa proti žalovanému domáhal uloženia povinnosti vypratať byt č. XX, o výmere 28,32 m2, v bytovom
dome so súp. č. XXX zapísaný na LV č. XXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu L.,
pre okres L., obec J., katastrálne územie W., zdržať sa užívania tohto bytu, odovzdať kľúče k bytu

žalobcovi a zaplatiť žalobcovi sumu 812,40 eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,005 % zo
sumy 425,15 eur od 01.01.2016 a zo sumy 387,25 eur od 01.01.2017, v lehote 5 dní od
právoplatnosti rozsudku. Obrana žalovaného spočívala v tom, že jednak je časť žaloby
neodôvodnená, teda v časti žaloby o zaplatenie žalovanej sumy (právo žalobcu na nájomné) neuniesol
žalobca bremeno tvrdenia rozhodných skutočností, a takisto, že žalobcove tvrdenie o
zániku nájmu predmetného bytu nie je pravdivé, dôvodné. Žalovaný tvrdil, že so žalobcom nikdy platne

neuzavrel písomnú nájomnú zmluvu zo dňa 01.12.2016, pričom je oprávnený užívať predmetný byt ďalej
na základe ústne uzatvorenej nájomnej zmluvy v roku 2007.

2. Súd prvej inštancie k časti žaloby o zaplatenie sumy 812,40 eur s príslušenstvom prisvedčil
obrane žalovaného, že žalobca v tejto časti žaloby neuniesol bremeno tvrdenia rozhodných skutočností,
v dôsledku čoho nemohol byť v tejto časti úspešný. Žalobca tento žalobný návrh v žalobe vôbec
neodôvodnil ani neuviedol ako dospel k výške žalovanej sumy. Poukázal na § 132 ods. 2 Civilného

sporového poriadku a konštatoval, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom
na označené dôkazy. Žalobca nemôže s úspechom podať žalobu bez opísania rozhodujúcich
skutočností s tým, že súd, resp. protistrana má z priložených príloh (tak ako
tomu bolo v prejednávanom spore) vydedukovať rozhodujúce skutočnosti. Bremeno tvrdenia žalobca
neuniesol ani na pojednávaní, prostredníctvom jeho právneho zástupcu, ktorý sa odvolal
na žalobu a písomné vyjadrenie (repliku). Takisto je dôvodná obrana žalovaného, že žalobca

rozporne na jednej strane hovorí o zmluve zo dňa 01.12.2016 a šiestich jej dodatkoch pokrývajúcich
obdobie do 30.07.2017, na strane druhej však k žalobe predložil vyúčtovanie za rok 2015, ktoré sa na
ním prezentovanú dobu nájmu vôbec nevzťahuje. Za danej situácie, zo žaloby a dokladovnie je potom jasné, aká konkrétna čiastka sa má vzťahovať na dotknuté obdobie od decembra 2016
do júla 2017. Už len z uvádzaných dôvodov je táto časť žaloby nedôvodná a súd ju zamietol. Táto časť
žaloby je však nedôvodná aj pre nepreukázanie uzatvorenia platnej nájomnej zmluvy, na základe ktorej

mal žalovanému vzniknúť peňažný dlh.

3. K časti žaloby o vypratanie bytu súd prvej inštancie uviedol, že zástupca žalovaného tvrdil, že na
zmluve o nájme bytu zo dňa 01.12.2016 sa evidentne nejedná o podpis žalovaného a rovnako tak ani na
časti dodatkov k zmluve. Súd prvej inštancie uvedenú skutočnosť zistil z porovnania podpisu na zmluve

(kde je podpis osoby s priezviskom s koncovkou - ová) a na plnej moci, ktorou žalovaný
udelil právo na jeho zastupovanie v tomto konaní svojmu zástupcovi. Následne zástupca
žalobcu uviedol, že nerozporuje tvrdenie zástupcu žalovaného, že sa nejedná o podpis žalovaného na
predloženejzmluve. Súdprvejinštancietakmalzazistené,ženažalobcompredloženejnájomnej
zmluve nie je podpis žalovaného. V zmysle § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka nie je preložený písomný
právnyúkonplatný,pretoženiejepodpísanýkonajúcouosobou(žalovaným).Žalobcatak vkonaní

neuniesoldôkaznébremenoohľadnenímtvrdenejrozhodnejskutkovejokolnosti, žežalovanýbol
nájomcom predmetného bytu na dobu určitú, ktorá mala uplynúť na základe ním predloženej nájomnej
zmluvy. Z jej znenia nevyplýva, že by W. (v zmluve označený ako prenajímateľ), ktorá je oprávneným
správcom predmetného bytového domu na základe Zmluvy o zverení majetku do správy č.
XXX/XXXX, konala ako zástupca žalobcu (prenajímateľa ako vlastníka), nakoľko konala vo

vlastnommene.Prenajímateľomvecipritomnemusíbyťnevyhnutnejejvlastník.Následnejenadbytočné
a nehospodárne zisťovať (aj žalobcom navrhovanými výpoveďami svedkov M. X. a I. A.), či žalovaný
je oprávnený užívať byt na základe ústne uzatvorenej nájomnej zmluvy z roku 2007, pretože takouto
nájomnou zmluvou žalobca neodôvodňuje svoju žalobu. Žalobca si môže podať novú žalobu. Zmenu
žaloby žalobca nenavrhol, pričom je dôvodné predpokladať nepripustenie zmeny žaloby, vzhľadom na

znenie § 143 ods.1 Civilného sporového poriadku. Z uvedených dôvodov súd nevykonal dokazovanie
výpoveďami svedkov M. X. a I. A., ktoré navrhol zástupca žalobcu. K okolnostiam dokazovania v tomto
spore, resp. k dôkazom, ktoré súdu predložil žalobca, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca opomenul,
že ním predložená časť Dodatkov k nájomnej zmluve (a to č. XX/XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX)
neobsahuje podpisy konajúcich osôb. Dodatok č. XX/XXXX dokonca neobsahuje podpis ani jedného

účastníka tohto právneho úkonu. V prejednávanom spore tak žalobca dôkazné bremeno o
rozhodnej skutočnosti neuniesol, dôvodnosť svojej žaloby tak založil iba na svojom tvrdení, preto žalobu
aj v tejto časti zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 488, § 489, § 491 ods. 1, § 494,
§ 40 ods. 1, 3, § 685 ods. 1, § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 132 ods. 1, 2, § 140 ods.
2, čl. 8 základných zásad CSP, o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262, ods. 1, 2 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Uviedol, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný nie je nájomcom bytu primárne na základe
podpisu zmluvy o nájme bytu, na ktorej je podpis „N.“, pričom bolo nesporné, že žalovaný byt užíva.

Otázku, či podpis manželky žalovaného nezaviazal súčasne žalovaného, nebolo podľa jeho názoru
možné posúdiť bez výsluchu žalovaného, ktorý navrhol jeho zástupca. Mohlo existovať splnomocnenie
na podpis nájomnej zmluvy, ale tento stav nebolo možné vyhodnotiť bez vykonania ďalších dôkazov,
pričomdôkaznavrhlaajstranažalobcu,ajzástupcažalovaného,atovýsluchzamestnancovW..Tak,ako
bolo uvedené v žalobe, je žalovaný pasívne legitimovaný v tomto spore, nakoľko byt užíva, je zdravotne

nespôsobilý, čo pravdepodobne znamená, že nemohol podpísať zmluvu a jej dodatky. Považoval za
nelogické a nepravdepodobné, že by žalobca, resp. jeho organizácia uzatvárali nájomné zmluvy v ústnej
forme. Pokiaľ by sa vychádzalo z postulátu, že zmluvu uzavrela len pani N., tak žalovaný by bol stále
pasívne legitimovaným subjektom v časti vypratania, t. j. v tejto časti by bola žaloba dôvodná. Aktívna
legitimácia patrí vlastníkovi, mestskému podniku patrí právo prenajať byt. Pokiaľ súd prvej inštancie

dospel k záveru, že zmluva o nájme bytu je neplatným právnym úkonom, tým pádom tiež vznikol stav, že
žalovaný užíva byt bez právneho dôvodu, čiže opätovne je časť žaloby o vypratanie dôvodná.
Dlžná suma by nevznikla z dôvodu nedoplatku na nájomnom, ale ako bezdôvodné
obohatenie a táto situácia by o to viac žiadala vykonanie ďalších navrhnutých dôkazov. Mal za to, že súd
prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne

nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, rozhodnutie súdu prvej
inštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Kúdajnejexistenciiústnejnájomnejzmluvy
z roku 2007 bolo možné vychádzať len z tvrdení strán - žalovaného a zamestnancov W..,
ktorí boli predvolaní na vykonanie dôkazu, avšak tento dôkaz vykonaný nebol, čiže išlo len o tvrdenie anásledné popretie, zistenie skutkového stavu malo byť zistené výsluchom, z ktorého by bolo zrejmé, že
takáto zmluva neexistovala v ústnej forme, ale existuje dokonca vo forme písomnej ako zmluva na dobu
určitú. Pripojil zmluvu o nájme bytu uzavretú medzi stranami sporu dňa 16.04.2007.

5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej
inštancieakovecnesprávnypotvrdiť(súdiacpodľaobsahujehopodania).Uviedol,žepredmetomžaloby
nie je určenie, či je, alebo nie je nájomcom daného bytu, ale či je daný žalobcom tvrdený právny a
skutkový základ v existencií písomnej nájomnej zmluvy, pričom dôkazné bremeno žalobca neuniesol a
sám akcentoval, že na danej nájomnej zmluve nie je podpis nájomcu. Zo zhodných tvrdení sporových

strán potom súd ani nič iné, než žiadna písomná zmluva medzi žalovaným a žalobcom dňa 01.12.2016
nebola uzavretá, nemohol vyvodiť. Pokiaľ žalobca tvrdil, že je možné, že existovalo splnomocnenie
žalovaného na podpis nájomnej zmluvy, uviedol, že je naivné sa domnievať, že strana
pôjde proti svojim záujmom a že bude vypovedať v prospech žalobcu. Predpokladať, že za tejto situácie
žalovaný na pojednávaní uvedie, že dal plnú moc manželke na podpis nájomnej zmluvy, je
naivné. Zdôraznil, že svoj návrh na výsluch žalovaného a jeho manželky vzal jeho zástupca späť a

žalobca takýto návrh neuplatnil. Žalobca v prvoinštančnom konaní netvrdil existenciu plnej moci a ak by
tvrdil, toto tvrdenie by nepreukázal, a preto nemôže mať ani význam v odvolacom konaní. Existencia či
neexistencia ústnej nájomnej zmluvy bola v dotknutom konaní zjavne akcesorickou okolnosťou, keďže
žalobca vymedzením skutkových okolností v žalobe, ktorú nemodifikoval, uzamkol predmet konania v
podobe, o akej o nej súd musel rozhodovať. Súd na základe dôkazov a zhodných tvrdení sporových

strán uzavrel, že tieto dňa 01.12.2016 žiadnu nájomnú zmluvu neuzatvorili a bez akéhokoľvek významu
sú potom domnienky žalobcu v odvolacom konaní. Žalobca podal žalobu o vypratanie z dôvodu, že
žalovaný je v byte bez právneho dôvodu, nakoľko zmluva o nájme bytu zanikla uplynutím doby. Pokiaľ
nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, končí uplynutím tejto doby. K neplatnej či neexistujúcej
zmluve však nemožno uzatvoriť ani dodatky. Žalobcom tvrdený právny základ veci zostal nepreukázaný

a súd neskúmal a nemohol skúmať, či tu je alebo nie je iná platná nájomná zmluva a v akej forme, súd
skúmal iba to, či tu je zmluva XX/Nz/XXXX zo dňa 01.12.2016. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno o
tom, že takáto zmluva tu je a všetko ostatné sú zbytočné reči a odvolacie konanie iba predlžuje.

6. Žalobcovi bolo vyjadrenie žalovaného doručené dňa 08.07.2019, ďalšie písomné vyjadrenia k veci

neboli podané.

7. Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku
I. v časti, v ktorej zamietol žalobu o zaplatení 812,40 eur s príslušenstvom, ako vecne správny potvrdiť

a vo zvyšnej časti, týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanému vypratať byt a iné , vrátane rozhodnutia
o trovách konania, rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

8. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky odvolacie námietky, ktoré boli žalobcom v odvolaní

vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie,
týkajúcimi sa zamietnutia žaloby o zaplatenie 812,40 eur s príslušenstvom (bod 12.1 až
12.3 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). Odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie v tomto rozsahu vykonal dostatočné dokazovanie, dôkazy, týkajúce sa tejto časti
žaloby vyhodnotil každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, správne zistil skutkový stav danej

veci a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil (§ 224 CSP). Námietky žalobcu
uvedené v podanom odvolaní nemohli preto privodiť zmenu napadnutého rozsudku v tejto časti. Ani v
odvolacom konaní neboli preukázané ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok v
tejto časti odlišné rozhodnutie. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil zistený skutkový stav súdom prvej
inštancie a jeho právne posúdenie v časti týkajúcej sa zamietnutia žaloby o zaplatenie 812,40 eur s

príslušenstvom, a v podrobnostiach na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie odkazuje.

9. Ďalej sa odvolací súd zaoberal námietkami žalobcu, týkajúcimi sa druhej časti ním uplatneného
nároku, a to vypratania bytu č. XX o výmere 28,32 m2 v bytovom dome so súp. č.
XXX, zapísaným na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu L. v k. ú. W.. Súd

prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal existenciu platnej zmluvy
o nájme bytu zo dňa 01.12.2016, neuniesol tak dôkazné bremeno preukázať svoje tvrdenia o rozhodnej
skutočnosti, že uplynutím doby nájmu bytu žalovaný užíva byt bez právneho dôvodu.10. S týmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje.

11. Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za

nájomné byt do užívania. Nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsah užívania,
výšku nájomného a výšku úhrady za plnenie spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu.
Povaha právneho vzťahu nájmu bytu ako vzťahu obligačného pojmovo predpokladá vytvorenie
maximálneho priestoru pre uplatnenie autonómie vôle a zmluvnej voľnosti, písomná forma nie je
zákonom podmienená. Nájom bytu je chráneným nájmom, nakoľko snahou zákonodarcu je chrániť

slabšiu zmluvnú stranu, ktorou je vždy nájomca bytu.

12. Z obsahu žaloby v súvislosti s vyprataním bytu vyplýva jednak tvrdenie žalobcu, že došlo k
uzavretiu nájomnej zmluvy č. XX/Nz/XXXX zo dňa 01.12.2016 a následne k 6-tim jej dodatkom, súčasne
všakzobsahužalobyvyplýva,žesadomáhaochranysvojhovlastníckehopráva,nakoľkožalovanýužíva
byt v rozpore s právnymi predpismi a zmluvou, neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva a

vzniká mu škoda v dôsledku neoprávneného užívania bytu. Konanie žalovaného považoval za v rozpore
so zmluvou a so zákonom. Poukázal na článok 20 Ústavy SR.

13. Za významné v danej veci odvolací súd považoval skutkové tvrdenie žalobcu, že
žalovaný byt užíva bez právneho dôvodu. V konaní bolo preukázané, že zmluva o nájme bytu zo dňa

01.12.2016 (vrátane jej dodatkov) nebola platným právnym úkonom, čo žalobca nespochybnil. Z obsahu
spisu však vyplýva, že žalovaný predmetný byt neužíval od 01.12.2016, ale užíval ho buď
dôvodne - na základe zmluvného vzťahu, alebo bez právneho dôvodu , minimálne od roku 2011 (viď č.
l. 17), ba možno dokonca od roku 2007 (viď zmluvu o nájme predloženú v odvolacom konaní žalobcom
zo dňa 16.04.2007). Vyriešenie otázky existencie nájomného vzťahu medzi stranami sporu je potrebné

posudzovaťakootázkupredbežnúzdôvodu,žejejvyriešeniejezákladnýmpredpokladomrozhodovania
o tom, či žalovaný byt užíva na základe právneho dôvodu, alebo bez právneho dôvodu. Skutočnosti,
že neexistuje k dátumu 01.12.2016 platná písomná forma nájomnej zmluvy, ešte nemá za následok,
že neexistuje zmluva o nájme bytu, ku ktorej vzniku došlo konkludentným spôsobom. Je nesporné, že
nedostatok písomnej formy nájomnej zmluvy nespôsobuje jej neplatnosť, prejavy vôle

smerujúce k uzavretiu nájomnej zmluvy však musia byť urobené spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť
o tom, čo chceli účastníci zmluvy prejaviť. Prípadný záver o uzavretí zmluvy o nájme bytu konkludentným
spôsobom preto nevyhnutne predpokladá, že tu bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu
zmluvy o nájme bytu ako na strane prenajímateľa, tak aj na strane nájomcu (nájomcov). K uvedeným
otázkam nebolidoposiaľvykonanéžiadnedôkazy.Zoskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštancie

preto nie je možné doposiaľ vyvodiť záver, či žalobca svoje skutkové tvrdenia, že žalovaný predmetný
byt užíva bez právneho dôvodu, preukázal, alebo nepreukázal, resp. či žalovaný užíva
predmetný byt na základe konkludentne uzavretej zmluvy o nájme bytu alebo bez právneho dôvodu. Za
takto zisteného skutkového stavu veci nebolo dôvodné žalobu žalobcu bez ďalšieho, zamietnuť. Takéto
rozhodnutie odvolací súd považuje za predčasné.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I., ktorým zamietol žalobu
o vypratanie bytu a iné , vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania, zrušil a v rozsahu zrušenia vec
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Úlohou súdu prvej inštancie bude predovšetkým vyriešiť predbežnú otázku , či došlo medzi stranami
sporu k uzavretiu zmluvy o nájme predmetného bytu konkludentným spôsobom v roku 2016, prípadne
i v predchádzajúcom období (tvrdenie žalovaného) , t.j. či žalovaný predmetný byt užíva na základe
právneho dôvodu alebo bez právneho dôvodu a až následne opätovne môže vo veci rozhodnúť.

16. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.