Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 22, 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2C/41/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617211757
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7617211757.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav Baláž, v spore žalobkyne X. T. C.. XX.XX.XXXX,

S. O. XXX, XXX XX O., právne zastúpenej JUDr. Petrom Fábrym, advokátom, Starosaská 11, 052 01
SpišskáNováVesprotižalovanémuW.B.C..XX.XX.XXXX,S.O.XXX,XXXXXO.,právnezastúpenému
JUDr. Františkom Pitoňákom, advokátom, Štefánikovo námestie 5, 052 01 Spišská Nová Ves, o uloženie
povinnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o

výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou, podanou na tunajšom súde dňa 08.06.2017 domáhala, aby súd uložil
žalovanému povinnosť v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku „ postaviť plot na hranici
pozemkov parc. č XXX/X X. XXX/X k.ú. O. medzi domami žalobkyne a žalovaného, ktorý plot bude
vytvorený kovovými profilmi “U“ o šírke 8 cm a výške 170 cm a medzi stĺpikmi sa budú nachádzať
pozvárané plechové dielce, ktoré budú prizvárané k rúrkam o priereze “O“ alebo rúrkam v priereze
štvorca“.

2. Túto svoju žalobu odôvodnila tým, že je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti- dom s.č.XXX zapísaný
na LV č.XXX k.ú. C. O. postavený na parc.č.XXX/X. Žalovaný je spoluvlastníkom nehnuteľnosti- dom
s.č.XXX zapísaný na LV Č.XXX k.ú. C. O. postavený na parc.č.XXX/X. Zo správy OR PZ v O. C. A.
odbor poriadkovej polície OO PZ v Krompachoch č.L.-O.-J.-XXX/XXXX-M. zo dňa 2.10.2016 vyplýva,
že žalovaný v presne nezistenom čase v období od 29.6.2016 do 17.8.2018 spílil žalobkyni kovový
plot, ktorý sa nachádzal medzi domom žalobkyne a žalovaného. Stĺpiky boli vytvorené kovovými

profilmi "U" o šírke 8 cm a výške 170 cm a medzi stĺpikmi sa nachádzali pozvárané plechové dielce,
ktoré boli prizvárané k rúrkam o priereze"0" alebo k rúrkam v priereze štvorca. Plot bol podomácky
vyrobený. Priestupok žalovaného bol riešený Okresným úradom Spišská Nová Ves odbor Všeobecnej
vnútornej kontroly, ktorý vydal Rozhodnutie č. L.-O.-L.-XXXX/XXXXXX, zo dňa 21.11.2016 a ktorým bolo
konštatované, že žalovaný sa svojím konaním dopustil priestupku proti majetku a to tým, že spôsobil
škodu na cudzom majetku zničením veci.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 18.09.2017 doručeným súdu dňa
18.09.2017, v ktorom namietal, že žalobkyňa nie je sama aktívne legitimovaná na podanie žaloby,
nakoľko je iba podielovou spoluvlastníčkou v 1-ici v pomere k celku k rodinnému domu a priľahlému
pozemku, na ktorom mal byť postavený plot, keďže plot je príslušenstvom hlavnej veci podľa § 121ods. 1 OZ, t.j. pozemku , mali byť aktívne legitimovaní aj ďalší spoluvlastníci zapísaní na LV č. XXX.
Ďalej namietal, že ani žalovaný nie je pasívne legitimovaný, pretože je bezpodielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v k.ú. C. O.. Poukázal na to, že žalobkyňa síce uviedla, že

žalovaný sa dopustil konania, t.j. odstránenia plotu, za čo bol priestupkovo riešený, avšak v rozhodnutí
bolo konštatované, že Okresný úrad neriešil na akom pozemku bol plot postavený, riešil iba to, že
žalovaný odstránil plot, ktorý postavila žalobkyňa. Žalovaný po celý čas konania na Okresnom úrade
vyhlasoval a uvádzal, že plot zo strany žalobkyne bol postavený na jeho pozemku , čiže zo strany
žalobkyne išlo o neoprávnenú stavbu plota na cudzom pozemku, t.j. na pozemku v bezpodielovom

spoluvlastníctve žalovaného a jeho manželky. Ďalej v uvedenom vyjadrení poukázal na to, že žalobkyňa
neohlásila stavbu plota na Obecnom úrade O. , kedy samotný Obecný úrad mohol zistiť túto spornosť
a predísť samotnému sporu a teda aj samotnej stavbe plota , pretože ako vyplýva z vyhlásenia
žalovaného ako aj z priloženej foto snímky, medzi jeho domom a domom žalobkyne sa jedná o úzky
pozemok v šírke cca 1 m , kde bol postavený sporný plot , ktorý ako uviedol žalovaný bráni v údržbe
jednej alebo druhej strane pri opravách rodinných domov. Žalobkyňa postavila plot blízko pri stene

rodinného domu žalovaného , kde s nedá vykonávať žiadna údržba , pričom stĺpiky osadila tesne pri
základoch jeho domu. Vykopala kanál za svojím rodinným domom, ktorý smerovala na roh rodinného
domu žalovaného, kde dochádzalo k premoknutiu základov a zatopeniu jeho garáže, z toho dôvodu
musel žalovaný riešiť havarijnú situáciu bezodkladne. Dôkaz, ktorý žalobkyňa priložila k žalobe nie je
relevantným dôkazom o tom , aby preukazoval, že žalobkyňa má pravdu v tom , že postavila plot na

svojom pozemku. Naopak žalovaný predkladá GP staršieho dáta, kde je zobrazený dom žalobkyne
vo vzťahu k hranici medzi pozemkami oboch strán sporu , t.j. medzi žalobkyňou a žalovaným, kde
je viditeľné vidieť, že dom žalobkyne je umiestnený ďalej od hraničnej čiary hranice pozemkov medzi
žalobkyňou a žalovaným oproti snímke, ktorú predložila žalobkyňa spolu so žalobou, šírka pozemku
žalovaného je XX,XX m a šírka pozemku žalobkyne je XX,XX m , pričom pôvodné šírky pozemkov oboch

strán spolu boli rovnaké 16,00 m, teda je zrejmé, že žalobkyňa postavila samotný rodinný dom bližšie
k hranici pozemku so žalovaným a teda aj plot na pozemku vo vlastníctve žalovaného.

4. Žalobkyňa v replike zo dňa 20.10.2017 poukázala na to, že podľa právnej praxe aktívna solidarita
znamená , že v sporoch s inými osobami ohľadne spoločnej veci má každý zo spoluvlastníkov

ako veriteľov samostatné právo na uplatnenie pohľadávky a môže ho uplatniť žalobou. Každý zo
spoluvlastníkov má právo požadovať od tretích osôb celé plnenie , ktoré sa týka spoločnej veci, pričom
dlžník sa týmto splnením zbaví svojho záväzku voči všetkým ostatným spoluvlastníkom. K žalovaným
uvádzanému nedostatku pasívnej solidarity žalobkyňa v uvedenom vyjadrení uviedla, že právny pomer
všetkých spoluvlastníkov k tretím osobám vzhľadom k celej veci upravuje ustanovenie § 139 ods. 1

OZ tak, že právne úkony týkajúce sa spoločnej veci zakladajú solidárne práva a záväzky pre všetkých
účastníkov spoluvlastníckeho vzťahu. Solidarita vzniká priamo zo zákona len čo niektorý spoluvlastník
či spoluvlastníci urobili právny úkon týkajúci sa spoločnej veci a nie je potrebné zvláštne dojednanie.
Ustanovenie § 511 ods. I OZ platí aj vtedy ak podieloví spoluvlastníci majú spoločne a nerozdielne určitú
povinnosť pokiaľ ide o právne úkony týkajúce sa spoločnej veci. Z uvedeného vyplýva, že v prípade ak

spoluvlastníci vystupujú na strane dlžníkov, oprávnený je plniť ktorýkoľvek z nich s účinkami pre všetkých
ostatných. Ďalej žalobkyňa v uvedenej replike poukázala na to, že Žalovaný uvádza, že plot bol údajne
postavený na jeho pozemku , čo sa nezakladá na pravde. Ako dôkaz mal predložiť starší geometrický
plán. Uviedla, že plot bol postavený na hranici pozemkov a časť z neho postavil žalovaný, no žalovaný
odstránil a zničil len tú časť plota , ktorú postavila žalobkyňa spolu so svojim nebohým manželom a

svoju časť ponechal. Hranica pozemkov bola stanovená znaleckým posudkom v konaní vedenom na
Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi pod č.k. XC/XXX/XXXX.

5. Na základe výzvy súdu uskutočnenej uznesením sp.zn. XC/XX/XXXX-XX H. Q. XX.XX.XXXX
na uvedenie jasného , zrozumiteľného a presne formulovaného žalobného návrhu (petitu žaloby),

žalobkyňa podaním zo dňa 20.05.2020 žalobný petit upravila tak, aby súd zaviazal žalovaného
povinnosťou v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku nahradiť žalobkyni spôsobenú škodu a
to navrátením do pôvodného stavu plot na hranici pozemkov parc.č.XXX/X X. XXX/X I..Ú.. C. O. medzi
domami žalobkyne a žalobcu na základoch pôvodného plotu , ktorý bude vytvorený kovovými profilmi
“U“ o šírke 8 cm a výške 170 cm a medzi profilmi “U“ sa budú nachádzať privarené rúrky o prieme 2 cm,

s tým, že od vrchu profilu “U“ budú pripevnené vo výške 30 cm a v spodnej časti 30 cm od základu plota,
na ktorých bude osadený vlnitý plech s medzerami medzi jednotlivými plechmi 12 až 15 cm.

6. Súd uvedenú zmenu žaloby pripustil uznesením sp.z. XC/XX/XXXX- XX H. Q. XX. W. XXXX.7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi , ako aj spisom tunajšieho súdu sp.zn. XC/XXX/XXXX, a zistil tento skutkový stav :

8. Žalobkyňa je toho času podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v podiele 1 k celku , a to rodinného
domu súpisné číslo XXX postaveného na parcele registra „J. evidovanej na katastrálnej mape pod
parcelným číslom XXX/X, ako aj pozemkov vedených ako parcely registra „J., a síce parcely pod
parcelným číslom XXX/X, o výmere XXX m2, Druh pozemku : Zastavané plochy a nádvoria a parcely

pod parcelným číslom XXX/XX, o výmere XXX m2, Druh pozemku : Záhrady, to všetko v katastrálnom
území O., a to podľa zápisu na Liste vlastníctva č. XXX A.edenom pre uvedené katastrálne územie.

9. Žalovaný je toho času bezpodielový spoluvlastník nehnuteľností v podiele 1/1 k celku , a to rodinného
domu súpisné číslo XXX postaveného na parcele registra „J. evidovanej na katastrálnej mape pod
parcelným číslom XXX/X, ako aj pozemku vedeného ako parcela registra „J. pod parcelným číslom XXX/

X, o výmere XXX m2, Druh pozemku : Zastavané plochy a nádvoria, to všetko v katastrálnom území O.,
a to podľa zápisu na Liste vlastníctva č. XXX vedenom pre uvedené katastrálne územie.

10. Podľa rozhodnutia Okresného úradu Spišská Nová Ves , odboru všeobecnej vnútornej správy sp.zn.
L.-O.-L.-XXXX/XXXXXX H. Q. XX.XX.XXXX bol žalovaný uznaný za vinného z priestupku proti majetku

tým, že úmyselne spôsobil škodu na cudzom majetku zničením veci podľa § 50 ods. 1 zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil na tom skutkovom
základe , že v presne nezistenom dni v období od 29.06.2016 a v presne nezistenom čase v obci O. XXX
v priestore medzi jeho domom a domom X. T. ( t.j. žalobkyne v tomto sporovom konaní- poznámka súdu)
zničil časť kovového plota vytvoreného kovovými profilmi „U" o šírke 8 cm a výške 170 cm, patriaceho

poškodenej X. T., C.. XX.XX.XXXX, S. O. XXX ( t.j. žalobkyne v tomto sporovom konaní- poznámka
súdu) tak, že spílil jeho väčšiu časť, čím jej spôsobil škodu v celkovej výške asi XXX €..

11. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplynulo, že žalovaný potvrdil v rámci priestupkového
konania , že v uvedenom období od 29.06.2016 do 17.08.2016 v presne nezistenom dni a čase zbúral na

svojom pozemku kovový plot, ktorý si tam postavila suseda - žalobkyňa. Odstránil ho preto, lebo mu na
jeho pozemok púšťala vodu a voda mu presakovala do pivnice a garáže, a preto musel zakopať medzi
domami na jeho pozemku drenážnu rúru. Aby sa dostal na miesto, kde zakopal rúru, musel odstrániť
plot. Nebol si vedomý žiadneho priestupku, nakoľko všetko vykonal na svojom pozemku, ku ktorému má
aj list vlastníctva č. XXX, z ktorého jasne vyplýva, kto je vlastníkom pozemku a dá sa pozrieť elektronicky

na katastrálnom portáli. S výpoveďou žalobkyne nesúhlasil, pretože uviedla len samé klamstvá a sama
nie je vlastníkom žiadneho pozemku, pretože vlastníkmi sú jej synovia a ona tam má právo iba dožiť.
Na záver dodal, že plot tam vôbec nemá opodstatnenie, pretože po stránke bezpečnostnej aj požiarnej
je tam nevhodný, nakoľko je medzi domami metrový priestor.

12. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného dňa 21.04.2011 súdnym znalcom Y.. X. D.,
súdnym znalcom v odbore : Geodézia a kartografia, pre sporové konanie vedené na tunajšom súde
pod sp.zn. XC/XXX/XXXX na základe žaloby žalobcu identického so žalovaným v tomto sporovom
konaní sp.zn. XC/XX/XXXX proti okrem iného aj žalovanej v 2. rade identickej so žalobkyňou v tomto
sporovom konaní sp.zn. XC/XX/XXXX, a to konkrétne z jeho grafickej prílohy č. 7 vyplynulo, že čo

sa týka vzájomnej hranice medzi parcelami č. XXX/X ( v spoluvlastníctve žalobkyne) a č. XXX/6 ( v
spoluvlastníctve žalovaného) , táto podľa meraní nezodpovedala stavu na „tvári miesta“. Ako vyplynulo
z obsahu písomnej časti uvedeného posudku ( č.l. 143 súdneho spisu sp.zn. XC/XXX/XXXX , resp. str.
3 uvedeného znaleckého posudku) uvedený znalec v tomto posudku meraný stav do grafických príloh
posudku ( teda aj grafickej prílohy č. 7 ako detailnej zväčšeniny ) zakresľoval ružovou farbou , a následne

ním zrekonštruovaný stav podľa pôvodného GP z roku 1966 modrou farbou. Z grafickej prílohy č. 7 je
zrejmé, že sa obe tieto zakreslenia medzi parcelami č. XXX/X X. Č.. XXX/6 strán sporu v časti, v ktorých
sú vybudované ich rodinné domy vzájomne neprekrývajú. Tieto nezrovnalosti však sami o sebe neboli
predmetom samotného sporu v uvedenom konaní sp.zn. XC/XX/XXXX .

13. Z doplnenia skutkových tvrdení strán sporu vyplynulo, že sporný plot bol postavený až po zameraní
sporných hraníc vykonanom vyššie uvedeným súdnym znalcom v sporovom konaní sp.zn. XC/XX/
XXXX. Ako uvádzala žalobkyňa po príchode súdneho znalca Y.. D. jej manžel už bol nebohý a nedožil
sa toho ako bol tento pozemok vytýčený, a zároveň uvádzala, že potom čo spor sp.zn. XC/XX/XXXXso žalovaným vyhrali, vždy im v uvedenom mieste ( t.j. medzi domami) robil prieky, nedalo sa s ním
nijako dohodnúť, preto povedala, že medzi domami urobí plot ako aj to, že na poslednom pojednávaní v
konaní XC/XXX/XXXX povedala, že urobí plot, lebo so žalovaným nie je nič dohodnuté a robí len hriech.

14.PodľavýpovedeX.Á.I.(č.l.č.l.49-zápisnicez05.04.2018),ktorýspornýplotžalobkynemalstavať,v
čase jeho výstavby medzi domami nebol žiaden drevený plot. Za domom žalobkyne bol betónový múrik.
Tento svedok podľa jeho tvrdení pri výstavbe plota išiel podľa starej železnej tyče, kde bol pôvodný
plot, ale nešiel na tyč, ale sa držal betónového múrika, ktorý bol posunutý do pozemku resp. k domu

žalobkyne Držal sa toho bodu kvôli tomu, lebo neveril tyči, že je pevná, betónový múrik bol pevnejší
a tam sa potreboval oprieť s plotom. Plot teda viedol od betónovej časti a nie od spomínanej tyče.
Vytýčil to šnúrkou od plota, ktorý tam teraz je, aj bol, s múrikom, ktorý bol hore. Potom si vytýčil body
na vybetónovanie stĺpikov. Snažil sa pôvodný plot medzi domami napojiť na plot, ktorý bol už nižšie
postavený. Tiež uvádzal, že sa pridržiaval geodetických bodov, tyčiek, ktoré boli v zemi.

15. Avšak z výsluchu svedka (B. B. - manželky žalovaného) a z doplnenia skutkových tvrdení strán
sporu vyplynulo, že v súvislosti so zameraniami vykonanými v konaní XC/XXX/XXXX súdnym znalcom
Y.. D. , ktorými boli takto zamerané hranice aj medzi pozemkami strán sporu , t.j. parcelami č. XXX/X X.
Č.. XXX/X predovšetkým v priestore medzi oboma rodinnými domami strán sporu v miestach, kde stál
sporný plechový plot, ktorý je predmetom tohto sporu, neboli týmto súdnym znalcom osadené nejaké

geodetické tyče, prípadne iné značky, ktoré by určovali priebeh reálnej hranice medzi pozemkami strán
sporu, tak ako to uvedený znalec zameral.

16. Podľa doplnenia skutkových tvrdení žalobkyňou mali oporný bod na betónovom múriku, z ktorého
podľa jej tvrdení Y.. D. vychádzal a iné značky medzi domami už neoznačil. Z doplnení skutkových

tvrdení žalovaného zase vyplynulo, že uvedený znalec nič nevyznačoval, mal pri sebe len pomocníka,
tam ako je oporný múr jeho pomocník zapichol tyč, išiel ďalej a zase zapichol, a zase zapichol. Na mieste
samom nebola vyznačená žiadna značka. Svedkyňa B. B. - manželka žalovaného, tiež uviedla, že na
miestach merania vykonaného uvedeným znalcom nič nebolo(zaznačené).

17. Z doplnenia skutkových tvrdení žalobkyne vyplynulo, že táto si ohlasovaciu povinnosť na výstavbu
sporného plota nesplnila.

18. Podľa § 139 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ako „Občiansky
zákonník“), z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci

spoločne a nerozdielne.

19. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

20. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

21. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

22. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

23. Podľa § 193 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako „ CSP“), súd je

viazanýrozhodnutímústavnéhosúduotom,čiurčitýprávnypredpisniejevsúladesÚstavouSlovenskej
republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa
týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom,
žebolspáchanýtrestnýčin,priestupokaleboinýsprávnydeliktpostihnuteľnýpodľaosobitnéhopredpisu,

a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

24. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.25. Podľa § 139b ods. 7 písm b./ zák.č. 50/1976 Zb. ( Stavebný zákon) v znení platnom a účinnom do
30.06.2010, za drobné stavby sa považujú aj oplotenie.

26. Podľa § 55 ods. 2 písm b./ zák.č. 50/1976 Zb. ( Stavebný zákon) v znení platnom a účinnom do
01.01.2015, Ohlásenie stavebnému úradu postačí pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu
k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie.

27. Podľa § 57 ods.1 zák.č. 50/1976 Zb. ( Stavebný zákon) v znení platnom a účinnom do 01.01.2015,
stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods.
2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný
výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o
stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu,
stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.

28. Podľa § 57 ods. 2 zák.č. 50/1976 Zb. ( Stavebný zákon) v znení platnom a účinnom do 01.01.2015,
stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1
len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K
písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú

stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), k písomnému oznámeniu pripojí overenú projektovú dokumentáciu.
Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do
dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad neurčí inak.

29. Podľa § 88 ods. 1 písm b./ zák.č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon) v znení platnom a účinnom do

01.01.2015, Stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného
povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods.
2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné
povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom.

30. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že predmetnú žalobu je potrebné zamietnuť.

31. Súd sa v prvom rade musel vysporiadať s námietkou žalovaného o neexistencii ako aktívnej vecnej
legitimácie na vedení tohto sporu na strane žalobkyne, tak aj o neexistencii pasívnej vecnej legitimácie
na strane žalovaného.

32. Súd uvádza, že sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného , že v danom prípade nie je daná ako
aktívna vecná legitimácia na strane žalobkyne tak ani pasívna vecná legitimácia na strane žalovaného
len v dôsledku toho , že obaja sú spoluvlastníkmi nehnuteľností ( parciel č. XXX/X, U.. Č.. XXX/X ,
ktoré sú relevantné v tomto spore), a teda , že ako účastné subjekty na príslušných stranách sporu

nevystupujú aj ostatní spoluvlastníci týchto nehnuteľností. V tejto súvislosti súd poukazuje na vyjadrenie
žalobkyne k tejto námietke uvedené v jej písomnej replike, s ktorým sa stotožňuje a na jeho doplnenie
zároveň uvádza následné.

33. Právne úkony týkajúce sa spoločnej veci môže vykonávať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov pokiaľ

nebolo dohodnuté inak (napr. že úkony bude robiť len spoluvlastník zabezpečujúci správu spoločnej
veci a pod.). Bez ohľadu na to sú voči tretím osobám všetci spoluvlastníci oprávnení a povinní
spoločne a nerozdielne. Zákon v tomto prípade zakladá aktívnu, resp. pasívnu solidaritu podielových
spoluvlastníkov podľa § 511 a násl. Občianskeho zákonníka a spoluvlastníci sa nemôžu dohodnúť , že z
právnych úkonov , ktoré sa týkajú spoločnej veci , je oprávnený a povinný len jeden z nich. Ustanovenie

§139ods.1Občianskehozákonníkajepotrebnévnímaťširšievtomzmysle,žehocisatotoustanovenie
zmieňuje o právnych úkonoch týkajúcich sa spoločnej veci , súdna prax pod režim § 139 zaraďuje i
prípady,ktorémajúzákladvprotiprávnychúkonoch,čivobjektívnychstavoch.Inéposudzovaniesituácie
v závislosti od toho , či ide o právny úkon , protiprávny úkon alebo objektívny stav by z pohľadu
spoluvlastníka voči tretím osobám spôsobovalo neprimerané ťažkosti , a postavenie tretích osôb by sa

nežiaducim spôsobom sťažovalo. ( porovnaj Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, J., Sedlačko,
F., Tomašovič, M. a kol, Občiansky zákonník I, § 1-450 . Komentár, Praha : C.H.Beck, 2015, str. 975)34. Aktívna solidarita podielových spoluvlastníkov znamená, že ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov bez
ohľadu na veľkosť svojho spoluvlastníckeho podielu , môže v pozícii veriteľa požadovať od tretích
osôb celé plnenie týkajúce sa spoločnej veci a ten spoluvlastník , ktorý toto plnenie prijal , je následne

povinný vyporiadať sa s ostatnými spoluvlastníkmi podľa zásad uvedených v § 511 a 513 Občianskeho
zákonníka. Plnenie poskytnuté len jednému zo spoluvlastníkov vyvolával právne účinky i voči ostatným-
ak dôjde k uspokojeniu jedného zo solidárnych veriteľov , dochádza k zániku ich spoločnej pohľadávky
a ostatní veritelia nie sú oprávnení požadovať splnenie záväzku od dlžníka. Rovnako tak v prípade
vzniku škody (bezdôvodného obohatenia) je oprávnený domáhať sa jej náhrady (vydania ) ktorýkoľvek

zo spoluvlastníkov. ( porovnaj Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, J., Sedlačko, F., Tomašovič,
M. a kol, Občiansky zákonník I, § 1-450 . Komentár, Praha : C.H.Beck, 2015, str. 975-976).

35. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa bola oprávnená aj sama domáhať sa náhrady škody v tomto
sporovom konaní , bez ohľadu na to či poškodený plot , za predpokladu že spĺňal definíciu veci aj keď
prípadne len príslušenstva hlavnej veci (rodinného domu súpisné číslo XXX , príp. parcely č. XXX/X)

bol len v jej spoluvlastníctve s ostatnými spoluvlastníkmi zapísanými na Liste vlastníctva č. XXX.

36. Pasívna solidarita podielových spoluvlastníkov znamená , že tretia osoba v pozícii veriteľa môže
požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek z podielových spoluvlastníkov , a to bez ohľadu na veľkosť
podielu spoluvlastníka , od ktorého požaduje poskytnutie plnenia. Spoluvlastník, ktorý plnenie poskytol,

je oprávnený od ostatných podielových spoluvlastníkov požadovať, aby mu uhradili pomernú časť
plnenia podľa svojich podielov. ( porovnaj Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, J., Sedlačko, F.,
Tomašovič, M. a kol, Občiansky zákonník I, § 1-450 . Komentár, Praha : C.H.Beck, 2015, str. 976).

37. Z toho je zrejmé, že u žalovaného ako spoluvlastníka parcely č. XXX/X , ktorý práve z pozície tohto

jeho spoluvlastníctva k tejto parcele zničil plot žalobkyni poukazujúc na to, že tento mal stáť práve na
tejto jeho parcele , už len z toho dôvodu bola daná pasívna vecná legitimácia v tomto spore.

38. Navyše v jeho prípade tento bol aj právoplatne uznaný v priestupkovom konaní za vinného z
protiprávneho konania, ktorého sa dopustil voči žalobkyne práve zničením sporného plota, takže aj táto

skutočnosť preukazovala pasívnu vecnú legitimáciu na jeho strane.

39. Súd teda uzaviera, že nebola preukázaná neexistencia či už na strane žalobkyne aktívnej alebo
na strane žalovaného pasívnej vecnej legitimácie, ktorá by už len z tohto dôvodu oprávňovala súd
predmetnú žalobu zamietnuť.

40. Podľa § 420 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti, pričom zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

41. V uvedenom ustanovení § 420 Občianskeho zákonníka je upravená všeobecná zodpovednosť

právnickej a fyzickej osoby za spôsobenú škodu , ktorá vychádza zo zásady zodpovednosti za
škodu spôsobenú porušením akejkoľvek právnej povinnosti. Táto zodpovednosť je zodpovednosťou
za zavinený protiprávny úkon.

42. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie

škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje
ajzavinenie.Vprípade,keďsavyžadujeajzavinenieškodcu,ideosubjektívnuzodpovednosť,vprípade,
keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť.

43. Protiprávnosť konania škodcu zahŕňa dve zložky a to : a.) protiprávny úkon a b.) protiprávnosť úkonu.

44. Protiprávny úkon ( čin) je konanie subjektu , ktoré je v rozpore s právom. Úkon je prejav fyzickej
a psychickej stránky človeka navonok. Psychická stránka spočíva v prítomnosti vedomia a vôle
konajúceho protiprávny úkon spôsobiť. Táto stránka má význam z hľadiska posúdenia zavinenia
konajúceho a je tiež jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu. Fyzická stránka predstavuje prejav

vôle navonok alebo nedostatok takého prejavu. Môže ísť buď o aktívne konanie ( culpa in committendo)
alebo opomenutie ( culpa in omittendo). Protiprávnosť konania sa vo vonkajšom svete môže prejaviť v
aktívnom konaní ( napr. poškodenie zdravia iného fyzickým útokom na jeho osobu) alebo v opomenutíkonania, na ktoré je osoba povinná. Opomenutie môže privodiť zodpovednosť za škodu, ak ide o
opomenutie takej povinnosti, keď škodca bol povinný konať.

45. Protiprávnosť úkonu spočíva v porušení právnej povinnosti , t.j. úkon je v rozpore s objektívnym
právom. Porušením právnej povinnosti má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako
fyzická ( právnická) osoba skutočne konala ( prípadne opomenula konať ) a tým, ako konať mala , aby
splnila povinnosti jej uložené právnym predpisom alebo inou právnou normou. ( porovnaj Fekete, I :
Občiansky zákonník . 1. Veľký komentár , Bratislava : Eurokódex 2011, str. 1042).

46. Podľa § 193 CSP je súd viazaný okrem iného aj rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol
spáchaný priestupok a o tom, kto ich spáchal. Viazanosť sa vzťahuje iba na výrok, nie na odôvodnenie
rozhodnutia. Z výroku o vine je potom nutné vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu a
skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie skutkovej podstaty priestupku konkrétnym konaním páchateľa.
Týmto okruhom otázok je teda súd viazaný v tom zmysle, že si o nich nemôže urobiť ani prejudiciálny

záver.

47. Vzhľadom na uvedené je preto zrejmé, že súd v tomto konaní je viazaný rozhodnutím Okresného
úradu Spišská Nová Ves , odboru všeobecnej vnútornej správy sp.zn. L.-O.-L.-XXXX/XXXXXX H. Q.
XX.XX.XXXX a na jeho základe je teda viazaný tým, že žalovaný sa dopustil priestupku proti majetku

tým, že úmyselne spôsobil škodu na cudzom majetku zničením veci podľa § 50 ods. 1 zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, a to na tom skutkovom základe , že v presne
nezistenom dni v období od 29.06.2016 a v presne nezistenom čase v obci O. XXX v priestore medzi
jeho domom a domom žalobkyne zničil časť kovového plota vytvoreného kovovými profilmi „U" o šírke
8 cm a výške 170 cm, patriaceho poškodenej - žalobkyni tak, že spílil jeho väčšiu časť, čím jej spôsobil

škodu v celkovej výške asi XXX,--EUR.

48. Skúmanie tohto protiprávneho konania žalovaného zo strany súdu v tomto prebiehajúcom sporovom
konaní a jeho prípadne posúdenie inak než to učinil priestupkový orgán nebolo teda možné. Tu len súd
poznamenáva, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že spílenie uvedeného plota skutočne vykonal

samotný žalovaný.

49. Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia samotnej škody.

50. V tejto súvislosti súd uvádza, že pokiaľ ide o škodu, táto v žiadnom právnom predpise nie je

definovaná.Podškodourozumiemeakúkoľvekujmu,ktorávzniklasubjektusúkromnéhoprávazásahom
do jeho subjektívnych práv. ( porovnaj Fekete, I : Občiansky zákonník . 2. Zväzok ( Vecné práva,
Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie) Veľký komentár , 2. Aktualizované a rozšírené
vydanie. Bratislava : Eurokódex 2015, str. 593).

51. Škoda (ako kategória občianskeho práva) sa chápe ako ujma, ktorá nastala (sa prejavuje) v
majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi ,
a je teda - ak nedochádza k naturálnej reštitúcii - nahraditeľná poskytnutím majetkového plnenia,
predovšetkým poskytnutím peňazí. ( porovnaj judikát R 55/71, resp. Stanovisko občanskoprávního
kolegia Nejvyššího soudu ČSSR z 18.1.1970 sp.zn. Cpj 87/70 k některým otázkám náhrady škody podle

obč. zákoníku (zákon č. 40/1964 Sb.) .

52. Súd ďalej uvádza, že Najvyšší súd SR v rozsudku z 29. apríla 1992 sp. zn. 2 Cz 16/92, uverejnenom
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 35/1993 vyslovil
právny záver : „v občianskom súdnom konaní je súd viazaný nielen rozhodnutím súdu v trestnom konaní

o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, ale aj právnou kvalifikáciou skutku a tým aj formou
zavinenia predpokladaným trestným zákonom". Obdobné závery vyslovil najvyšší súd v uznesení zo
17. mája 2012 sp. zn. 1 Obdo 41/2011, pričom vychádzal z právneho názoru Ústavného súdu SR
uvedeného v jeho náleze z 23. novembra 2011 sp. zn. I. ÚS 269/2011: „rozsah viazanosti všeobecného
súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom súdnom konaní v prípadoch,

v ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s okolnosťami relevantnými,
resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskoprávnom konaní, nemožno obmedziť len na závery o
protiprávnom konaní, t. j. o spáchaní trestného činu, a o tom, kto ho spáchal." Teda pokiaľ je znakom
skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý bol žalovaný právoplatne odsúdený, spôsobenie škody,potom si súd rozhodujúci o žalobe poškodeného, ktorý bol so svojím nárokom na náhradu škody
spôsobenej takýmto trestným činom odkázaný na občianskoprávne konanie, nemôže vytvoriť vlastný
názor na to, či žalobkyni bola spôsobená škoda a kto ju spôsobil. Ústavne konformný výklad § 135 ods. 1

OSP, resp. § 193 ods. 1 CSP totiž vyžaduje, aby súd rozhodujúci v občianskoprávnom konaní o náhrade
škody spôsobenej trestným činom, bol viazaný právoplatným odcudzujúcim rozsudkom trestného súdu
(jeho výrokovou časťou), a to vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia
páchateľa za tento trestný čin. Napokon obdobný názor vyslovil najvyšší súd aj v rozsudku z 29. júna
2016 sp. zn. 3 Obo 18/2015.

53. Podľa názoru súdu tieto závery je potrebné v plnej miere uplatniť aj na rozhodnutia o priestupkoch ,
keďže § 193 CSP vo vzťahu k týmto rozhodnutiam uplatňuje rovnaký režim viazanosti medzi nimi pre
civilné súdy ako je tomu v prípade rozsudkov trestných súdov.

54. Ak teda príslušné priestupkové rozhodnutie v tomto spore, ktoré prakticky vymedzuje jeden z

atribútov vzniku zodpovednosti za škodu u žalovaného , a síce protiprávnosť v jeho konaní, uvádza, že
škoda u žalobkyni predstavuje zničenie časti kovového plota vytvoreného kovovými profilmi „U" o šírke
8 cm a výške 170 cm, patriaceho poškodenej - žalobkyni a to spílením jeho väčšej časti ktorá škoda vo
finančnom vyčíslení predstavuje sumu minimálne XXX,--EUR, súd je povinný akceptovať v uvedenom
finančnom ( peňažnom ) vyčíslení existenciu takejto škody.

55. Pokiaľ ide o ďalší z atribútov , tým je príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného
a škodou.

56. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom protiprávneho úkonu škodcu, t.

j. ak jeho konanie a škoda je vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Musí byť teda preukázané,
že nebyť protiprávneho úkonu, ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť,
zodpovednosť za škodu nenastáva. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na
následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny
a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný.

Škodlivý následok nemusí byť vždy vyvolaný jedinou príčinou. Môže ísť len o jednu z príčin, ktorá sa
podieľa na nepriaznivom následku, o odškodnenie ktorého ide; vždy však musí ísť o príčinu podstatnú.
V takomto prípade už z pôsobenia prvotnej príčiny sa musí dať vyvodiť existencia vecnej súvislosti so
vznikom škodlivého následku. Nie je totiž rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a
následku (porovnaj R 21/1992).

57. Príčinná súvislosť ako základný predpoklad zodpovednosti za škodu je v Občianskom zákonníku
(§ 420 ods. 1) zašifrovaná v pojme „spôsobiť škodu“. V právnej praxi to znamená rozdeliť skutkovú
situáciu konkrétnej škodovej udalosti na príčinu vzniku škody, jej následok a ako táto príčina ovplyvnila
v konečnom dôsledku vznik škody a jej rozsah.

58. Odpoveď na otázku, ako ďaleko možno odvodiť príčinnú súvislosť medzi spôsobením škody a
jeho následkom, by mala závisieť od toho, v akom rozsahu bolo možné vznik škody v konkrétnom
prípade (pri konkrétnej činnosti) predvídať. Príčinná súvislosť je síce objektívnym predpokladom vzniku
zodpovednosti za škodu, ale nemožno ju celkom abstrahovať od subjektívnej stránky škodcu, t. j. od jeho

zavinenia. Bolo by v rozpore so zásadou slušnosti, keby škodca mal byť zaviazaný na náhradu škody aj
v takých prípadoch, keď jeho konanie je v konkrétnom prípade sprostredkovanou (nepriamou) príčinou
vzniku škody, pričom takýto následok nebolo možné za normálnych okolností predvídať ani očakávať.

59. Už v priestupkovom konaní v rámci skutkovej vety, ktorou súd v tomto sporovom konaní v

zmysle § 193 CSP je viazaný, sa konštatovalo, že žalovaný žalobkyni ako poškodenej spôsobil svojim
protiprávnym konaním bližšie vymedzeným v uvedenej skutkovej vete poškodenie plota , tým že zničil
časť tohto kovového plota vytvoreného kovovými profilmi „U" o šírke 8 cm a výške 170 cm a to
spílením jeho väčšej časti. Z takto vymedzeného vzťahu medzi príčinou ( spílenie väčšej časti plota
patriaceho žalobkyni - ako poškodenej ) a následkom ( škoda na tomto plote vyčíslená v skutkovej vete

priestupkového rozhodnutia minimálne sumou XXX,--EUR) je zrejmá danosť tejto príčinnej súvislosti.60. Napokon posledným predpokladom zodpovednosti za škodu je preukázanie existencie zavinenia
škodcu, t.j. žalovaného. I toto zavinenie na strane žalovaného je dané, keďže tento bol právoplatne
odsúdený za priestupok, ktorého sa dopustil úmyselným konaním.

61. Predpoklady zodpovednosti žalovaného za vznik škody u žalobkyne tak ako to bolo vyššie
naznačené tu teda boli dané.

62. Žalobkyňa sa však v tomto spore rozhodla uplatniť svoj nárok na náhradu škody a to uvedením veci ,

t.j. plota do pôvodného stavu.

63. Podľa § 442 ods. 3 veta za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka, uhradenie škody uvedením veci
do pôvodného stavu je možné len ak o to poškodený požiada a zároveň, ak je to možné a účelné.

64. Vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka tak podľa právnej praxe tzv.

naturálna reštitúcia ( ktorou uvedenie plota do pôvodného stavu nepochybne je) je podmienená
jednak žiadosťou poškodeného, jednak tým, že tento spôsob náhrady je možný a účelný. Účelnosť sa
posudzuje z hľadiska hospodárnosti, možnosť potom predstavuje kategóriu objektívnu, ktorá je vylúčená
tam, kde uvedenie do predošlého stavu bráni prekážka objektívnej povahy. (porovnaj napr. rozsudek
Nejvyššího soudu ze dne ze dne 27. 6. 2007, sp. zn. 25 Cdo 2032/2005, uverejnený v Souboru civilních

rozhodnutí NS ČR - C. H. BECK pod C 5251).

65. Za situácie, kedy stav, ku ktorému má byť vec vrátená, je zistený (dôkazné bremeno v tomto smere
zaťažuje žalobcu), je možné posúdiť, či a prípadne ktoré v žalobe špecifikované opatrenia (a v akom
rozsahu) sú k tomu spôsobilým prostriedkom, t.j. či skutočne smerujú k uvedeniu nehnuteľnosti do stavu

pred vznikom jej poškodenia. ( porovnaj ROZSUDEK Nejvyššího soudu ČR sp.zn. 25 Cdo 1954/2015
ze dne 02.10.2016).

66. V danom spore je medzi stranami sporné, či zničený plot bol, prípadne nebol pôvodne vybudovaný
na parcele č. XXX/X, t.j. pozemku, ktorý je v spoluvlastníctve žalobkyne, a teda či nezasahoval aj

do parcely č. XXX/X, D..j. pozemku v spoluvlastníctve žalovaného. Pokiaľ by totiž do tejto parcely
žalovaného zasiahol, šlo by o neoprávnenú stavbu a keďže súhlas s takýmto trasovaním plota žalovaný
nedal, nebolo by možné rozhodnutím v tomto spore ho nútiť k tomu, aby takýmto nezákonný stav trpel,
resp. vlastným konaním (opravou predmetného plota) dokonca sám vytváral.

67. Žalobkyňa v tomto spore nespochybniteľne nepreukázala, že ňou pôvodne vybudovaný plot, ktorý
žalovaný zničil, v skutočnosti stál len na jej pozemku - parcele č. XXX/X. Na preukázanie takejto
skutočnosti doteraz v tomto spore vykonané dôkazy uvedenú skutočnosť jednoznačne nepreukazovali.

68. Svedok X. I. síce uvádzal, že pri výstavbe uvedeného plota sa pridržiaval geodetických bodov,

tyčiek, ktoré boli v zemi, avšak zo samotných vyjadrení oboch strán sporu vyplynulo, že po zameraní
oboch parciel strán sporu (t.j. ako parcely č. XXX/X a tak aj parcely č. XXX/X) súdnym znalcom Y..
D.Č. v konaní sp.zn. XC/XXX/XXXX týmto neboli osadené nijaké geodetické tyče, prípadne iné značky,
ktoré by určovali priebeh reálnej hranice medzi oboma pozemkami strán sporu, takže nebolo možné
nespochybniteľné konštatovať, že uvedený svedok I. predmetný plot skutočne staval len na pozemku

žalobkyne.

69. V tejto súvislosti súd uvádza, že sporové konanie je ovládané hlavne princípom kontradiktórnosti a
prejednacím princípom, ktoré predurčujú, že ťarchu a zodpovednosť za výsledok konania nesú hlavne
strany sporu. Medzi povinnosti strán sporu v sporovom konaní patrí predovšetkým tvrdenie rozhodných

skutočností a navrhovanie dôkazov (tzv. povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť), prostredníctvom
ktorých poskytujú informácie potrebné pre rozhodnutie. Každé skutkové tvrdenie a každý navrhnutý
dôkaz musí najprv vychádzať z vlastnej vedomosti strany sporu o jeho existencii a obsahu.

70. Dôkazným bremenom pritom treba rozumieť procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že v

konaní nebolo preukázané jej tvrdenie, a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v
jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, pre
nečinnosť strany (v dôsledku nesplnenia dôkaznej povinnosti) alebo vôbec (objektívne vzaté) nemohlabyť preukázaná. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý
postihuje tú stranu, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno, a ktorá sa dostala do dôkaznej núdze
(neponúkla alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre

výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti). ( porovnaj rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp.zn.
8Co/23/2017 zo dňa 24. 09. 2019).

71. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer

účastníkov konania ( teraz strán sporu - poznámka súdu). Táto norma zásadne určuje tak rozsah
dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného
bremena.Napovinnosťtvrdenianadväzujepovinnosťoznačiťdôkazypreukazujúcetvrdenéskutočnosti.
Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu
( porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010).

72. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí strana sporu preukázať, tak
zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá sa má na sporný vzťah aplikovať a z ktorej potom vyplýva,
kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorá zo strán je povinná stanovený okruh skutočnosti
preukázať, a ktorú potom pri nesplnení tejto povinnosti postihuje nepriaznivý následok v podobe
neúspechu v spore. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností spočíva na tej strane sporu, ktorá

z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu,
ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. ( porovnaj rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp.zn.
8Co/23/2017 zo dňa 24. 09. 2019).

73. Tak ako už bolo vyššie uvedené, tzv. naturálna reštitúcia prichádza do úvahy okrem iného len

v prípade , ak uvedeniu do predošlého stavu nebráni prekážka objektívnej povahy, pričom dôkazné
bremeno aj na preukázanie takejto skutočnosti zaťažuje žalobkyňu.

74. Táto v tomto spore nenavrhla žiaden ďalší dôkaz, ktorý by rozptýlil pochybnosti o tom, či jej pôvodný
plotbolskutočnepostavenýlennajejpozemku,resp.ktorýbyuvedenúskutočnosťjednoznačnepotvrdil.

Súd poznamenáva, že takýmto dôkazom aj vzhľadom na nezhody medzi stranami sporu by bol zrejme
jedine príslušný znalecký posudok, príp. geometrický plán, ktorý by potvrdil , že pôvodný plot , resp. jeho
zvyšky , ktorý po ňom toho času na tvári miesta naďalej zostali, viedol práve len po pozemku žalobkyne
- parcele č. XXX/X , ktorým bol zameraný pôvodne súdnym znalcom Y.. D..

75. Okrem toho, by navyše súd v prípade vyhovenia takto formulovanej žalobe nútil žalovaného do
obnovy plota, ktorý nebol vystavený v súlade s platnou právnou úpravou stavebného zákona. Ako
vyplynulo, z vyjadrenia žalobkyne , táto si pri výstavbe tohto plota nesplnila svoju hlasovaciu povinnosť.
Táto skutočnosť sama o sebe neoprávňovala prípadne žalovaného uvedený plot odstrániť. Avšak na
druhej strane nemohla ani umožniť žalovanej domáhať sa náhrady vzniknutej škody cestou jej naturálnej

reštitúcie.

76. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd žalobu žalobkyne zamietol.

77. Keďže súd z vyššie uvedených dôvodov žalobu žalobkyne zamietol, ďalej už ani neskúmal ďalšie

vyššie vznášané námietky zo strany žalovaného v tomto spore , a síce námietku, že zo strany žalobkyne
malo dôjsť k porušeniu jej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka, ktorého sa
mala dopustiť tým, že postavila sporný plot blízko pri stene rodinného domu žalovaného , kde s nedá
vykonávať žiadna údržba , ako aj námietku porušenia stavebných predpisov pri výstavbe tohto plota
iných ako je povinnosť ohlásenia uvedenej stavby, keďže takéto skúmanie vzhľadom na vyššie uvedené

závery súdu a jeho rozhodnutie v uvedenom spore by bolo neúčelné a nehospodárne.

78. Rovnako tak súd zamietol aj návrhy žalobkyne na vykonanie ďalších dôkazov v tomto spore , a síce
vyžiadania si stanoviska Obecného úradu O. ako bola riešená sťažnosť žalobkyne vo veci zbúrania
plotu, či členovia komisie boli na mieste samom vo veci riešenia tejto sťažnosti, a zároveň vyžiadania

si stanoviska Obecného úradu O., či žalovaný od r.2012 podal sťažnosť resp. iný podnet na riešenie
veci postavenia plotu zo strany žalobkyne. Obstaranie a vykonanie týchto dôkazov súd považoval v
tomto spore za neúčelné, nakoľko by neriešili základnú otázku tejto tzv. naturálnej reštitúcie, a síce čiobnova plota žalobkyne v jeho pôvodných hraniciach je objektívne možná vzhľadom na spornosť jeho
umiestnenia medzi pozemkami strán sporu.

79. Podľa § 251 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako „ CSP“), trovy konania
sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.

80. Podľa § 255 ods.1CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

81. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

82. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

83. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

84. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP a žalobkyňu ako neúspešnú stranu

sporu zaviazal povinnosťou zaplatiť náhradu trov konania žalovanému v rozsahu zodpovedajúcom
pomeru jeho úspechu v tomto spore, čo v danom prípade znamenalo v plnom rozsahu.

85. Výrok o náhrade trov konania súd formuloval v zmysle právneho názoru vysloveného Najvyšším
súdom SR v uznesení sp.zn. 6 Cdo/65/2017 zo dňa 30.05.2017, ako aj v uznesení sp. zn. 6

Cdo 222/2016 zo dňa 23. marca 2017, podľa ktorého musí v ňom byť uvedené, kto a komu má
zaplatiť náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením, a teda len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená
požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím
o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné

vynútenie ním uloženej povinnosti.

86. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach . ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 359 CSP)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

( § 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.