Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 2, 2021

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6Pc/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219201787
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2021:2219201787.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľky: Q.

O.,K..XX.XX.XXXX,V.P.W.,I..Č..B.K.P.XX,ourčenieotcovstvakmaloletémuP.O.,K..XX.XX.XXXX,
v konaní zastúpenému procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda
a zastúpeného matkou - navrhovateľkou, proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: S. P., K..
XX.XX.XXXX, V. Q., I.. Č.. Q., Š. X, takto

r o z h o d o l :

Súdurčuje,žeS.P.,K..XX.XX.XXXXB.Q. je otcom maloletéhoP.O.,K..XX.XX.XXXX,zapísaného
v knihe narodení Matričného úradu P. W., zväzok XXX, ročník XXXX, strana XX, por. č. XXX z matky
Q. O., K.. XX.XX.XXXX.

Súd maloletého P. O., K.. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matke, ktorá je povinná a
oprávnená zastupovať ho a spravovať jeho majetok.

Otec je povinný platiť na výživu mal. P. sumu 50 eur mesačne, vždy do 20. dňa mesiaca vopred k rukám
matky, počnúc dňom 07.05.2019. Dlh na zročnom výživnom vznikol otcovi za obdobie od 07.05.2019 do
31.10.2021 v sume 1.450 eur. Súd povoľuje otcovi dlh na výživnom splácať mesačne spolu s bežným

výživným v splátkach po 45 eur, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Styk otca s mal. P. sa neupravuje.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Matka maloletého dieťaťa (ďalej aj ako navrhovateľka) podala dňa 07.05.2019 návrh na určenie
otcovstva k jej dieťaťu, za otca označila muža (ďalej aj ako žalovaný), s ktorým sa intímne stýkala
v období rozhodnom pre splodenie dieťaťa, žili v spoločnej domácnosti do septembra 2016. Výživné
neplatí. Ďalej žiadala zveriť dieťa do jej starostlivosti a určiť výživné s poukazom na to, že poberá
rodičovský príspevok a prídavky na deti, býva s deťmi u svojho súčasného partnera, deti chodia do

škôlky.

(2) Žalovanému bol návrh doručený riadne dňa 10.07.2020, k návrhu bol vypočutý dožiadaným súdom.
V čase podania návrhu bol vo výkone väzby, napriek tomu, že medzičasom bol prepustený, v konaní
ostalnečinný,hocimalvedomostioprebiehajúcomkonaní,poštovézásielkynepreberáaninamestskom
úrade mesta, v ktorom je evidovaný pobytom bez bližšieho určenia adresy, ani na adrese, nahlásenej
pri prepustení z väzby.

(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s predloženými
listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutočný stav veci:(4) Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že žalovaný je otcom dieťaťa, iný muž do úvahy
neprichádza, udržiavala len s ním intímny vzťah, spoločne žili do času, kedy bol prvýkrát obmedzený na
slobode, maloletý mal v tom čase asi tri mesiace. Uviedla, že bez zaváhania sa podrobí aj prípadnému

testu DNA. Z ich vzťahu pochádza aj ďalšie dieťa (mal. U., K.. B. X. XXXX), ku ktorému otcovstvo
priznal (pozn. súdu: na tunajšom súde vo veci p. zn. 14P/43/2020 rozsudkom zo dňa 27.04.2021 boli
upravené práva a povinnosti rodičov k maloletému U. - bol zverený do osobnej starostlivosti matke
a otec - žalovaný bol zaviazaný k plateniu výživného vo výške 30% životného minima určeného pre
nezaopatrené dieťa - v súčasnosti predstavuje sumu 29,87 eur mesačne). K svojim zárobkovým a

majetkovým pomerom uviedla, že má príjem zo zamestnania 620 eur mesačne, jej partner je súkromný
podnikateľ. Je nemajetná, bývajú v dome, patriacom jej partnerovi. Staršie dieťa navštevuje 1. triedu ZŠ
v F., zvýšené výdavky má matka na dieťa na cestovnom 20 eur, školských obedoch 35 eur a družine
20 eur, všetko mesačne. Mal. P. chodí do škôlky, s výdavkom 60 eur mesačne na poplatku a stravnom.
Obe deti sú zdravé, v tomto smere na ne matka zvýšené výdavky nemá. K pomerom žalovaného sa
nevedela vyjadriť (v čase ich spolužitia pracoval ako kuchár v reštaurácii, jeho príjem odhadla na 800

eur mesačne), nie sú jej známe prípadné jeho zdravotné problémy, pre ktoré by mohol mať obmedzenú
schopnosť pracovať.

(5) Muž, voči ktorému návrh smeroval, dňa 10.07.2020 vypovedal, že otcovstvo uznáva len k staršiemu
dieťaťu, nie je si istý, či je otcom maloletého P.. Výživné neplatí ani na staršie dieťa poukazujúc

na no, že je obmedzený na slobode s tým, že v prípade prepustenia bude schopný platiť. K svojim
pomerom uviedol, že vlastní auto zn. Škoda Fabia, výdavky na bývanie má 400 eur mesačne. Nenavrhol,
nepredložil žiadne dôkazy. Podľa informácie Sociálnej poisťovne žalovaný sa nenachádza v evidencii
poistencov ako samostatne zárobkovo činná osoba ani ako zamestnanec, nepoberá dôchodok, nebola
mu vyplácaná dávka v nezamestnanosti.

(6) Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva
ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu. Podľa § 91 ods.
1 zák. o rodine za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
Podľa ods. 2 súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.

(7) Podľa § 94 ods. 1 zák. o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže
dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Podľa ods. 2 za otca
sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej
ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

(8) Podľa § 108 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z. z. - CMP) účastníkom
konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž,
ktorého otcovstvo má byť určené.

(9) Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj

iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

(10) Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 192 Civilného sporového poriadku (zákon č.
160/2015 Z. z. - CSP) skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz

opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.

(11) V danej veci bol zistený skutočný stav veci v zmysle § 35 CMP, vyplývajúci z tvrdenia navrhovateľky
o otcovstve žalovaného. Nie je úlohou súdu vykonávať dokazovanie k popretiu tohto tvrdenia, pokiaľ
chce účastník tvrdenie iného vyvrátiť, má možnosť navrhovať dôkazy, v takom prípade však súd môže

tomuto účastníkovi uložiť povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu.

(12) Keďže žalovaný nevyvrátil tvrdenie navrhovateľky o jeho otcovstve k maloletému, súd návrhu
vyhovel a určil otcovstvo žalovaného k maloletému dieťaťu v zmysle cit. § 94 ods. 2 zák. o rodine

(13) Podľa § 110 CMP s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností a o výžive maloletého.(14) Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich
rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu
upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do

osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. (§ 36 ods. 1 zák. o rodine) Ak rodičia
maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu
o výške výživného. (§ 65 ods.1 zák. o rodine)

(15) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,

kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu,

prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine)

(16) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)

(17) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania,
ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)

(18) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

(§ 76 ods. 1 zák. o rodine)

(19) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov,
ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa,
ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka.

Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa,
ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre
všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň
dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich
schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby

dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu
na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými
potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby.
Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám
a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo

je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na
trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích
povinností.

(20) V otázke zverenia dieťaťa jednému z rodičov, v danom prípade matke, nevznikol medzi rodičmi

žiadny spor, nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by dieťa nemalo ostať v starostlivosti matky a preto
súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o dieťa starala riadne aj doposiaľ.

(21) Vyživovaciu povinnosť otca súd určil s prihliadnutím na vek dieťaťa (5 rokov), pričom matka
neuviedla, že by mala na starostlivosť o dieťa významne zvýšené výdavky, na zistené pomery oboch

rodičov. V danom prípade otec nie je zaradený do riadneho pracovného procesu, nepreukázal však
zdravotné problémy, pre ktoré by nemohol pracovať. Súd mu tak určil výživné v sume primeranej
potrebám dieťaťa, ako aj schopnostiam zdravého mladého muža, ktorý má však vyživovaciu povinnosť
aj k ďalšiemu spoločnému dieťaťu.(22) Vyživovaciu povinnosť otcovi súd zvýšil spätne, a to od podania návrhu (do konca mesiaca
predchádzajúceho rozhodnutiu, nakoľko výživné za mesiac november ešte nie je splatné). Matka

nepreukázala vážne dôvody, pre ktoré nemohla podať návrh na začatie konania skôr, preto súd
nevyhovel jej návrhu, aby bolo výživné určené aj za obdobie pred podaním návrhu na začatie konania.
Otcovi takto na výživnom vznikol dlh (keďže si vyživovaciu povinnosť za dané obdobie neplnil v žiadnom
rozsahu) za 29 mesiacov x 50 eur + 25 dní za máj 2019 - 50 eur/31 x 25, ktorý dlh je povinný splácať
spolu s bežným výživným. Výšku splátky súd určil tak, aby bol otec schopný ju platiť a dlh bol najneskôr

do troch rokov splatený.

(23) Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

(24) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu,
rozhoduje súd len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní
odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh) - § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP)
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)