Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 16, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214208090
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8214208090.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcov: 1. E. Y., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom F. F. XXXX/XX, XXX XX W., 2. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. F. XXXX/XX, XXX
XX W., obaja právne zastúpení advokátom Mgr. Ladislav Riedl, so sídlom Levočská 4703/89, 080 01
Prešov, proti žalovanému X. X.., so sídlom S. XX, XXX XX W., G.: XX XXX XXX, právne zastúpený
advokátom JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom P.O.Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865
036, o zdržanie sa výkonu záložného práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
2C/201/2014-274 zo dňa 21. septembra 2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zo zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti uzavretej dňa 12.12.2008, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v katastrálnom území W., obec W., okres W., zapísané na LV č. XXXXX vedenom X.
katastra W., a to spoluvlastnícky podiel XX/XXXX na pozemku, parcela č. XXXX, zastavané plochy a

nádvoria o výmere XXX mX a nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, byt nachádzajúci sa v bytovom
dome súpisné č. XXXX na ulici F. F. postavenom na parcele č. XXXX, č. bytu XX, vchod XX, X poschodie,
vklad povolený X. katastra W. pod V XXXX/XX.

II.Žalobcomv1.a2.radepriznávanároknanáhraduúčelnevynaloženýchtrovkonaniavočižalovanému
v rozsahu 100 %.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 1 ods. 1, § 2 písm. a), § 3 ods. 6, § 7 ods. 1, 2, § 21 ods. 2 zákona
č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, § 151a ods. 1, § 151b ods. 1, § 151j ods. 1, § 151md ods.
1, § 100 ods. 1, 2, § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Uznesením sp. zn. 3Co/87/2017 zo dňa 03.05.2018 Krajský súd v Prešove ako odvolací súd
zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení

uviedol, že súd prvej inštancie sa nevyrovnal s absenciou súdneho prieskumu realizácie záložného
práva, pričom práve pri absencii súdneho prieskumu formou dražby podľa názoru odvolacieho súdu
dochádza k neprimeranému navyšovaniu poplatkov na úkor záložného dlžníka, preto je úlohou súdu
prvej inštancie prihliadnuť na túto skutočnosť, rovnako súd prvej inštancie je povinný vyporiadať sas námietkami týkajúcimi sa primeranosti vymoženia pohľadávky žalovaného vo forme dobrovoľnej
dražby s prihliadnutím na skutočnosť, že v priebehu dražobného konania bola cena predmetu dražby
niekoľkokrát menená pomerne veľkými rozdielmi a túto skutočnosť zohľadniť pri zohľadnení výšky dlhu

žalobcov. Taktiež je potrebné podrobiť prieskumu primeranosti to, či je možné pre žalovaného, aby sa
uspokojil na inom majetku žalobcu, ako je konštatované v rozsudku - podiel obchodnej spoločnosti a
či v tejto súvislosti sa nejaví byť neprimeraným zásahom do jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
ktorá je zároveň jeho obydlím a ktorá požíva špeciálnu právnu ochranu a až po vyporiadaní sa s touto
skutočnosťou bude možné vo veci rozhodnúť s tým, že v tomto štádiu odvolací súd považoval za

dôvodné predmetné rozhodnutie zrušiť ako nepreskúmateľné.

4. V zmysle pokynu odvolacieho súdu a z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie po zrušení veci
a vrátení na ďalšie konanie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že záložné právo slúži na zabezpečenie
práva veriteľa na splnenie záväzku dlžníkom, ktorý dlžníkovi vyplýva zo záväzkovoprávneho vzťahu.
Záložné právo má k tomuto záväzkovoprávnemu vzťahu akcesorickú povahu, čo znamená, že vznik

a trvanie záložného práva nerozlučne súvisí so zabezpečovanou pohľadávkou. S akcesorickým
charakterom záložného práva k pohľadávke súvisí aj premlčanie záložného práva, ktoré ako majetkové
právo sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe. Uviedol, že v dobrovoľnej dražbe pôsobí
nepopierateľné pnutie medzi záujmom záložcu na tom, aby bola vec predaná za čo najväčšiu cenu,
resp. na tom, aby nebol vec predaná za dlh, ktorý je v hrubom nepomere k hodnote zálohu. V tomto

zmysle pri viazanosti záverom odvolacieho súdu je nutné uzavrieť, že absentuje akákoľvek naznačená
(preventívna) súdna kontrola dôvodnosti, oprávnenosti a najmä primeranosti výkonu záložného práva,
ktorá by bola normatívnym pretavením základných hodnôt ústavného poriadku Slovenskej republiky.
Z vykonaného dokazovania rezultuje, že žalobcovia z poskytnutého úveru uhradili sumu cca 23.000,-
Eur, čo je asi polovica poskytnutého úveru. Podľa oznámenia žalovaného predstavuje pohľadávka

žalovaného neuhradená suma 49.791,04 Eur. Zo záložnej zmluvy k nehnuteľnosti nevyplýva, akou
sumou boli založené nehnuteľnosti ocenené. Následne teda došlo k ohodnoteniu nehnuteľnosti s
rozptylom ocenení asi 10.000,- Eur, čo pri novom ocenení nehnuteľnosti na 53.700,- Eur predstavuje
značný nepomer. V priebehu dražobného konania teda bola cena predmetu dražby niekoľkokrát
menená s pomerne veľkými rozdielmi, pričom uvedená suma cca 10.000,- Eur pri zohľadnení výšky

dlhu žalovaných predstavuje značný nepomer. Uviedol, že ak výkon záložného práva je neprimeraný,
žalobcom tak neostával iný prostriedok ochrany ako podanie žaloby o zdržanie sa výkonu záložného
práva. Podľa názoru súdu aj s poukazom na záver zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, z hľadiska
prieskumu primeranosti sa javila možnosť uspokojenia sa na inom majetku žalobcu, napr. podielu
obchodnej spoločnosti žalovaným primeranejšou, keďže využitie inštitútu uspokojenia pohľadávky

výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľnosti sa javí byť neprimeraným zásahom do
jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré je zároveň obydlím žalobcov, ktoré požíva špeciálnu
ochranu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k predčasnému ukončeniu úverovej zmluvy došlo
jednostranným úkonom žalovaného, a to ku dňu 10.01.2014, pričom žalobca vzniesol podaním zo dňa
27.01.2017 námietku premlčania pohľadávky, pričom súd mal za to, že túto žalobcovia účinne vzniesli,

preto došlo k premlčaniu výkonu záložného práva. Okrem uvedeného poukázal na to, že zo strany
žalovaného reálne hrozí žalobcom neprimeraný zásah do práva na obydlie a práva na súkromný a
rodinný život, pričom aj vzhľadom na existenciu iného majetku žalovaných (obchodný podiel) by bol
výkon takýto záložného práva dobrovoľnou dražbou neprimeraným. Žalovaný ako veriteľ si sám určil
výšku pohľadávky, pri realizácii výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou bez súdnej kontroly teda

by mohol vymôcť aj plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, pričom v tomto prípade dochádzalo
k viacerým oceneniam nehnuteľností, pričom rozptyl uvedených ocenení cca 10.000,- Eur, ako aj
výška pohľadávky vo vzťahu k dlhu žalovaných, ktorý nebol oprostený od prípadných neprijateľných
podmienok, nebol primeraný. Z uvedených dôvodov súd vyhovel žalobe žalobcov.

5. O trovách konania rozhodol tak, že úspešným boli v danom prípade žalobcovia v celom rozsahu, súd
im priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému pred súdom prvej inštancie v celom rozsahu,
o ktorých výške bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom samostatným uznesením.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to v celom rozsahu. Odvolanie

právne odôvodnil § 365 ods. 1 písm. a) - h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“). Namietal, že súd prvej inštancie zaťažil konanie a rozhodnutie viacerými vadami,
okrem iného dospel k nesprávnym/neúplným skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil
a postupom i výsledkom súdu prvej inštancie došlo k zásahu do základných práv žalovanéhogarantovaných Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami. Vzhľadom na všetky skutočnosti, ktoré tu sú
tiež namietal, že uvedené rozhodnutie je nielen v rozpore so zákonom, ale i v rozpore s konceptom
Slovenskej republiky ako materiálneho právneho štátu. Ďalej uviedol, že uvedené rozhodnutie, a to

predovšetkým v časti rozhodujúcej považuje za rozhodnutie vecne nesprávne, ktoré neprimeraným
spôsobom zasahuje a zasiahlo do základných ľudských práv odvolateľa a zároveň za rozhodnutie, v
ktorom v podstatnej časti absentuje relevantné odôvodnenie a uvedené rozhodnutie je tak rozhodnutím
arbitrárnym (nepreskúmateľným). Mal za to, že výrok rozhodnutie je nielen nesprávny, ale aj materiálne
nevykonateľný a predstavuje porušenie ústavného princípu zákazu ľubovôle. Navrhol, aby odvolací

súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal mu nárok na
náhradu trov konania.

7. Podaním doručeným dňa 29.10.2018 žalovaný doplnil svoje odvolanie. V uvedenom podaní sa
zaoberal charakterom podanej žaloby a dôvodmi, pre ktoré mala byť bezodkladne zamietnutá. Opätovne
poukázal na niektoré časti napadnutého rozhodnutia a k týmto tiež rozsiahlo poukázal na rozhodovaciu

prax v Slovenskej republike. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobu
v celom rozsahu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

8. Žalobcovia sa k podanému odvolaniu, ani k jeho doplneniu nevyjadrili.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu
v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného

nie je dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní iba formálne citoval v zákone uvedené odvolacie
dôvody bez toho, aby identifikoval v akom konkrétnom pochybení vidí naplnenie toho ktorého

odvolacieho dôvodu.

12. Z obsahu jeho odvolania možno vyvodiť, že namieta nepreskúmateľnosť, nesprávne zistenie
skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p.).

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
namietanou nepreskúmateľnosťou, nesprávnym skutkovým posúdením a nesprávnym právnym
posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné
právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale

iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

14. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia v
merite veci súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

15. K nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza, že nezávislosť rozhodovania súdov sa musí
uskutočňovať v ústavnom a v zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny

rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 ods.
1 a nasl. Ústavy SR a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva
na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdu svoje rozhodnutie
odôvodniť, a to spôsobom zakotveným v § 220 ods. 2 C.s.p., preto z odôvodnenia rozhodnutia musívyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a
právnymi závermi súdu na strane druhej. Povinnosťou súdu je vždy taktiež dostatočným a rozumným
spôsobom vyrovnať sa s argumentmi sporových strán, ktoré môžu mať vplyv na jeho rozhodnutie.

Neznamená to však, že súd musí rozhodnúť v súlade so skutkovým a právnym názorom tej ktorej strany,
postačuje, že sa s jej argumentmi vo svojom rozhodnutí ústavne akceptovateľným spôsobom vyrovná,
čo v súdenom spore bolo naplnené.

16. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred

súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie
predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 C.s.p.. Odvolací
súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní
jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda
spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej
veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne

normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z
najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre
rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti
tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť
v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje

aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný
postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať
návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné
na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom
reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v

ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného
procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.

17. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Odvolací
súd má za to, že ani táto odvolacia námietka naplnená nebola.

18. Podľa § 362 ods. 1 C.s.p., odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

19. Podľa § 365 ods. 3 C.s.p., odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

20. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný síce podal odvolanie v zákonnej lehote, avšak v podanom
odvolaní len uviedol odvolacie dôvody, na podklade ktorých podáva odvolanie, tieto však špecifikoval

len všeobecne. Podané odvolanie doplnil až podaním doručeným dňa 29.10.2018, teda 2 dni po uplynutí
odvolacej lehoty, v rámci ktorej mohol podané odvolanie aj doplniť (rozsudok doručený dňa 12.10.2018,
posledný deň na podanie odvolania bol dňa 27.10.2018). V zmysle vyššie ust. § 365 ods. 3 C.s.p.
vyplýva,žeodvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania, pričom v zmysle ust. § 362 ods. 1 C.s.p., prvá veta, sa odvolanie podáva v lehote

15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Z uvedeného
teda vyplýva, že odvolateľ uplynutím zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania stráca možnosť
meniť a dopĺňať aj odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie. Žalovaný v rámci plynutia lehoty na
podanie odvolania odvolanie nedoplnil.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže žalovaný nestihol zákonnú lehotu na doplnenie podaného
odvolania, odvolací súd preto na podanie žalovaného zo dňa 29.10.2018 neprihliadal a preto
nepovažoval za dôvodné vysporiadať sa s doplnenými odvolacími dôvodmi.22. Podstatou záložného práva v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka je zabezpečenie
pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa
uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva v prípadoch, ak pohľadávka dlžníka nie je riadne

a včas splnená.

23. Jedným zo spôsobov uspokojenia pohľadávky záložcu je predaj zálohu na dražbe postupom
upravený v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. V zmysle tohto zákona je veriteľ
oprávnený za zákonom stanovených podmienok siahnuť na majetok záložcu bez predchádzajúceho

udobrenia súdom, resp. iným nezávislým tribunálom a dosiahnuť tak uspokojenie svojej pohľadávky
voči záložcovi. Vo svojej podstate tak ide o exekúciu majetku záložcu, avšak s tým rozdielom, že nie je
vykonávaná súdom, ale samotným veriteľom (podnikateľom). V takýchto prípadoch výkonu záložného
práva prípadné otázky súvisiace s existenciou, či výškou pohľadávky posudzuje samotný záložný
veriteľ, ktorý má na výkone záložného práva finančný záujem. Práve v takýchto prípadoch dochádza
k nezohľadňovaniu tak možností na opätovné splácanie dlhu, ako ani závažných okolností, akými sú

napríklad ochrana obydlia, či nekalé obchodné praktiky. Pre záložných veriteľov je v takýchto prípadoch
skôr dôležitým to, že dlžník si riadne neplní, resp. vôbec neplní svoje povinnosti, a preto je daný dôvod
na výkon záložného práva, pričom rozhodujúcou je v takýchto prípadoch výška pohľadávky.

24. Odvolací súd poukazuje na to, že hoci Súdny dvor Európskej únie vo veci Kušionová c/a Smart

Capital(C-34/13)nedeklarovalrozporSlovenskejprávnejúpravymimosúdnehovýkonuzáložnéhopráva
formou dobrovoľnej dražby s únijným právom pre posúdenie dôvodnosti žaloby sú dôležité dôvody tohto
rozhodnutia. Súdny dvor Európskej únie v bodoch 63, 64 a 65 uvedeného rozhodnutia konštatoval, že
strata rodinného obydlia môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa, ale aj uviesť rodinu dotknutého
spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie. V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že

strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu
takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na
súdne preskúmanie. V práve Únie predstavuje právo na obydlie základné právo zaručené článkom 7
Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13.

25. V predmetnom prípade tak dochádza ku konfliktu dvoch práv - práva žalovaného požadovať
splnenie dlhu a práva žalobcov na obydlie. Pre vyriešenie uvedeného konfliktu je potrebné posúdenie
primeranosti výkonu záložného práva, pričom povinnosťou súdov je tento konflikt vyriešiť.

26. Výkon záložného práva (ako každý iný výkon práva) musí byť v súlade so zásadou dobrých mravov

uplatňovanou v spoločnosti. Platí totiž ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv
a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

27. Vyššie uvedené ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne

neurčitou hypotézou, teda k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym
predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jedinom prípade sám
vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého dopredu vymedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní
či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon
výslovne neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre

použitie ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci
ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce skutočnosti.

28. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaný sa ako záložný veriteľ rozhodol využiť zmluvný
inštitút výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby (mimosúdne). Odvolací súd poukazuje na

skutočnosť, že vo vzťahu k uzatvorenej zmluve neexistuje zatiaľ súdne rozhodnutie, ktoré by podrobilo
zmluvné ustanovenia súdnej kontrole prijateľnosti zmluvných podmienok. Žalovaný ako záložný veriteľ
si sám určil výšku pohľadávky, pri realizácii výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou bez súdnej
kontroly by mohol vymôcť aj plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok (poplatky za upomienku,
poplatok za poskytnutie úveru, poplatok za vedenie účtu, atď.).

29. Ako správne poukázal súd prvej inštancie, tak existujú aj iné spôsoby výkonu záložného práva podľa
osobitného predpisu podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré pri garancii prednosti záložného
práva až do konečného splnenia dlhu garantujú aj zachovanie obydlia. Ak by sa napríklad záložné právovykonalo uplatnením práva žalobou na súde, do úvahy prichádza oveľa proporcionálnejší postup, napr.
užspomínanéuspokojeniezáložnéhoveriteľanaobchodnompodieležalobcu.Odvolacísúdzdôrazňuje,
že aj v prípade že by si veriteľ zvolil takýto postup zostáva krytý záložným právom, ktoré nestráca na

prednosti. Jediným efektívnym prostriedkom ochrany je vykonanie súdnej kontroly uzatvorenej zmluvy
a neprijateľnosti zmluvných podmienok.

30. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že realizáciou
záložného práva žalovaného formou dobrovoľnej dražby dochádza k reálnej hrozbe na strane žalobcov

neprimeraný zásah do práva na obydlie, a tým aj neprimeraný zásah do ich rodinného a súkromného
života a preto nie je možné bez akejkoľvek súdnej kontroly prostredníctvom inštitútu dobrovoľnej dražby
predajom nehnuteľnosti zbaviť žalobcov ako záložcov a ich ďalších rodinných príslušníkov obydlia len na
základe písomného vyhlásenia záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú
sa výkon záložného práva realizuje, ktoré je postavené na roveň exekučnému titulu teda má priamy
dosah na ústavné práva záložcu.

31. V predmetnom spore je zrejmé, že poskytnutý úver žalobcovia splácali až do doby, kým obaja
žalobcovia neprišli o prácu a nenarodilo sa im druhé dieťa, preto sa dostali do situácie, že nedokázali
riadneavčassplácaťpravidelnésplátkyposkytnutéhoúveru.Naviacžalobcomvdôsledkurealizovaných
krokov žalovaného k výkonu záložného práva hrozí, že prídu o svoje obydlie, a teda im hrozí jeden z

najzávažnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia. Odvolací súd pripomína, že v predmetnej
veci ide o právne vzťahy, ktoré sú založené spotrebiteľskou zmluvou, preto je aj povinnosťou súdu dbať
na zabezpečenie ochrany slabšej strany tohto právneho vzťahu, v danom prípade žalobcov, pričom
iniciátorom vykonania dobrovoľnej dražby bol veriteľ.

32. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok
o trovách konania.

33. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť

č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z
19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na vyššie
uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak,
že stranám sporu nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol
úspešní žalobcovia, ktorým však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú,
anisiichneuplatnili.Vodvolacomkonaníneúspešnémužalovanému nemohlabyťpriznanánáhradatrov
odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania

nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).