Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Monday, September 27, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/161/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115213785
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5115213785.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého

a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Nory Tomkovej, v spore žalobcov: 1/ O.. E. H., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/X, XXX XX W., štátny občan SR, 2/ A. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Q. XXXX/X, XXX XX W., štátny občan SR, 3/ P. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/
X, XXX XX W., štátny občan SR, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova
48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Mária Grochová
a partneri s. r. o., so sídlom Bočná 10, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 863 017,
o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaniach žalobcov 2/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu

Žilina č. k. 6C/233/2015-245 zo dňa 11.12.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu žalobcov 1/ až 3/ o určenie neplatnosti zmluvy
o splátkovom úvere č. 0423936433, uzavretej dňa 22.02.2007 medzi žalovaným na strane banky a
žalobcami 2/ a 3/ na strane dlžníka a o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti, uzavretej dňa 01.03.2007 medzi žalovaným na strane záložného veriteľa a žalobcom 3/
na strane záložcu z a m i e t o l a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Odvolania žalobcov 2/ a 3/ proti výroku súdu prvej inštancie, ktorým zrušil predbežné opatrenie
nariadené Okresným súdom Žilina č. k. 6C/233/2015-61 zo dňa 09.06.2015 v spojení s uznesením
Okresného súdu Žilina č. k. 6C/233/2015-124 zo dňa 27.08.2015, o d m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcov 1/ až 3/ o určenie neplatnosti zmluvy
o splátkovom úvere č. 0423936433 uzavretej dňa 22.02.2007 medzi žalovaným na strane banky a
žalobcami 2/ a 3/ na strane dlžníka a o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k

nehnuteľnosti uzavretej dňa 01.03.2007 medzi žalovaným na strane záložného veriteľa a žalobcom
3/ na strane záložcu zamietol. Zároveň zrušil predbežné opatrenie nariadené uznesením Okresného
súdu Žilina č. k. 6C/233/2015-61 zo dňa 09.06.2015 v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina č.
k. 6C/233/2015-124 zo dňa 27.08.2015. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal proti
žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

2. Nárok žalobcov posudzoval súd prvej inštancie podľa § 2 ods. 1, § 37 ods. 1, § 38 ods. 1,2, § 39, §

41, § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 až 4, § 151a, 151b ods. 1, 2, § 457 Občianskeho zákonníka a podľa
§ 23a ods. 1,2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 497 Obchodného zákonníka a § 1 ods.
2 písm. e) zák. č. 258/2001 Z. z.3. Súd prvej inštancie pristúpil k meritórnemu prieskumu dôvodov podanej žaloby, resp. dôvodov, z
ktorých žalobcovia 1/ až 3/ vyvodzovali neplatnosť sporných právny úkonov (t. j. zmluvy o splátkovom
úvere č. 0423936433 uzavretej dňa 22.02.2007 medzi žalovaným ako veriteľom, či bankou a žalobcami

2/ a 3/ ako dlžníkmi a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 5004/2007 uzavretej
dňa 01.03.2007 medzi žalovaným ako záložným veriteľom a žalobcom 3/ ako záložcom). Pre posúdenie
dôvodov súd prvej inštancie považoval za potrebné vysporiadať sa na úvod s povahou právnych úkonov
z hľadiska ich zmluvného typu. Pokiaľ ide o obe zmluvy, súd prvej inštancie tieto považoval (rovnako ako
aj odvolací súd) za spotrebiteľské zmluvy podľa ust. § 52 a nasl. OZ v spojení s cit. ust. § 23a ods. 1 a 2

zákona č. 634/1992 Zb. Ďalej dôvodil, že je zrejmé, že žalobcovia 2/ a 3/ nekonali pri uzatváraní oboch
zmlúv a plnení týchto zmlúv v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52
ods. 3 OZ) a žalovaný naopak bezpochybne konal pri uzatváraní oboch zmlúv a plnení týchto zmlúv v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 2 OZ). Charakteristickým
znakom oboch sporných zmlúv zároveň bolo, že sa bez najmenších pochybností uzavierali zo strany
žalovaného ako dodávateľa vo viacerých prípadoch a je tiež zjavné, že spotrebiteľ (žalobcovia 2/ a 3/)

ich obsah podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť. Spotrebiteľská zmluva však nie je samostatným
zmluvným typom, je definovaná len subjektmi, ktoré ju uzatvárajú (na jednej strane dodávateľ podľa
cit. ust. § 52 ods. 2 OZ a na druhej strane spotrebiteľ podľa cit. ust. § 52 ods. 3 OZ) a môže mať
tak formu rôznych zmluvných typov, čo nepochybne vyplýva už len zo samotného znenia cit. ust. §
52 ods. 1 OZ, ako aj cit. ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. Súd prvej inštancie v ďalšom

skúmal, o aký zmluvný typ malo ísť v prvom spornom prípade, teda u zmluvy o splátkovom úvere č.
0423936433 uzavretej dňa 22.02.2007 medzi žalovaným ako veriteľom, či bankou a žalobcami 2/ a 3/
ako dlžníkmi. V tomto prípade aj napriek viazanosti súdu prvej inštancie právnym názorom odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP) sa súd prvej inštancie nemohol stotožniť s vysloveným názorom odvolacieho
súdu, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu

uzavretia tejto spornej zmluvy. Uviedol, že je možné sa stotožniť s tým, že zákon č. 258/2001 Z. z. sa
vzťahoval aj na zmluvy o bezúčelovom úvere zabezpečenom záložným právom veriteľa k nehnuteľnosti
(tzv. americké hypotéky), avšak odvolací súd zrejme opomenul tú skutočnosť, že v danom prípade bol
(a zároveň aj podľa zmluvy mal byť) úver poskytnutý v sume 5.400.000,- Sk [prepočítanej konverzným
kurzom na sumu 179.247,16 eur, resp. kurzom NBS v čase uzavretia zmluvy, t. j. ku dňu 22.02.2007,

34,285 Sk = 1,- euro (zdroj: https://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/kurzovy-listok/kurzovy-listok/denny-
kurzovy-listok-nbs) na sumu 157.503,28 eur]. Pritom explicitne z cit. ust. § 1 ods. 2 písm. e) zákona č.
258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu 22.02.2007 vyplýva, že zákon č. 258/2001 Z. z. sa nevzťahuje na
zmluvy,oposkytnutíúverudohodnotyvSkzodpovedajúcej200,-euranadhodnotuvSkzodpovedajúcu
20.000,- eur. Táto právna úprava zároveň v celom rozsahu korešponduje zo znením ust. čl. 2 ods. 1

písm.f)smerniceRady87/102/EHSzodňa22.12.1986oaproximáciizákonov,inýchprávnychpredpisov
a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987)
v znení smernice Rady 90/88/EHS z 22.02.1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho
parlamentu a Rady 98/7/ES zo 16.02.1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998) a na implementáciu ktorej do
právneho poriadku SR bol vydaný zákon č. 258/2001 Z. z., v zmysle ktorého táto smernica neplatí

pre úverové zmluvy zahŕňajúce sumy nižšie ako 200,- eur alebo vyššie ako 20.000,- eur. Na spornú
zmluvu o splátkovom úvere č. 0423936433 uzavretú dňa 22.02.2007 sa v zmysle cit. ust. § 25 ods. 1
zákona č. 129/2010 z. z. tento zákon nevzťahuje, čo napokon korešponduje aj so znením ust. čl. 30
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zo dňa 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ES, v zmysle ktorého sa táto smernica nevzťahuje na zmluvy

o úvere, ktoré sú platné v čase nadobudnutia účinnosti vnútroštátnych vykonávacích opatrení (v SR
v čase účinnosti zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý implementoval túto smernicu do právneho poriadku
SR a ktorý v dotknutej časti nadobudol účinnosť dňa 11.06.2010). V kontexte uvedeného tak potom
nebol podľa názoru súdu prvej inštancie adekvátny odkaz odvolacieho súdu na rozhodnutie Európskeho
súdneho dvora vo veci C-602/2010 zo dňa 12.07.2012. V danom prípade zmluvy o splátkovom úvere

č. 0423936433 uzavretej dňa 22.02.2007 išlo z hľadiska zmluvného typu o zmluvu o úvere podľa cit.
ust. § 497 ObZ. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že v kontexte argumentácie žalobcov ohľadom
neplatnosti spornej zmluvy o splátkovom úvere č. 0423936433 uzavretej dňa 22.02.2007 pre väčší
počet nimi namietaných neprijateľných zmluvných podmienok zakotvených v tejto zmluve súd prvej
inštancie poukázal na výklad ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 (Úradný

vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) podaný v rozhodnutí Súdneho dvora
EÚ vo veci C-453/10 Pereničová, Perenič proti S.O.S. financ, spol. s r. o. zo dňa 15.03.2012, podľa
ktorého výrokovej časti: "Článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že pri posudzovaní otázky,či zmluva uzavretá medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá obsahuje jednu alebo
viacero nekalých podmienok, môže bez uvedených podmienok naďalej existovať, sa súd, ktorý o veci
rozhoduje, nemôže opierať len o prípadnú výhodnosť vyhlásenia neplatnosti dotknutej zmluvy ako

celku pre jednu zo zmluvných strán, v tomto prípade spotrebiteľa. Uvedená smernica však nebráni
tomu, aby členský štát v súlade s právom Únie stanovil, že zmluva uzavretá medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá obsahuje jednu alebo viacero nekalých podmienok, je neplatná
ako celok, pokiaľ sa ukazuje, že to zaistí lepšiu ochranu spotrebiteľa.". Podľa súdu prvej inštancie
možno konštatovať, že ust. čl. 6 ods. 1 Smernice je potrebné vykladať tak, že členský štát únie je v

súlade s právom únie (medzi iným aj ust. čl. 8 Smernice) oprávnený prijať vnútroštátnu normu, ktorá
umožňuje vyhlásiť za neplatnú ako celok zmluvu uzavretú medzi predajcom alebo dodávateľom a
spotrebiteľom, ktorá obsahuje jednu alebo viacero nekalých podmienok, pokiaľ sa ukazuje, že to zaistí
lepšiu ochranu spotrebiteľa (odsek 35 cit. rozhodnutia Súdneho dvora EÚ), avšak nie tak, že by takto
mohol urobiť aj vnútroštátny súd bez takejto vnútroštátnej právnej úpravy, keďže takýto postup súdu by
bol potom v rozpore s ust. čl. 6 ods. 1 Smernice, v zmysle ktorého výkladu (odsek 33 cit. rozhodnutia

Súdneho dvora EÚ) pri posudzovaní otázky, či zmluva, ktorá obsahuje jednu alebo viacero nekalých
podmienok, môže bez uvedených podmienok naďalej existovať, sa súd prvej inštancie, ktorý o veci
rozhodoval, mohol opierať len o prípadnú výhodnosť vyhlásenia neplatnosti tejto zmluvy ako celku pre
spotrebiteľa. Podľa súdu prvej inštancie bolo možné konštatovať, že vnútroštátny právny poriadok platný
v SR pozitívne neupravuje možnosť vyhlásiť za neplatnú ako celok zmluvu uzavretú medzi predajcom

alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá obsahuje jednu alebo viacero nekalých podmienok, pokiaľ
sa ukazuje, že to zaistí lepšiu ochranu spotrebiteľa, a preto výklad prezentovaný žalobcami by súd
mohol akceptovať iba v prípade nedostatku zmluvy o splátkovom úvere č. 0423936433 uzavretej dňa
22.02.2007 v jej esenciálnych (podstatných náležitostiach). Podľa cit. ust. § 497 ObZ. v základnom
cit. ust. § 497 vymedzuje nasledujúce podstatné časti úverovej zmluvy: a) určenie zmluvných strán, b)

určenie sumy (limitu), do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, c) záväzok veriteľa poskytnúť
na požiadanie peňažné prostriedky, d) záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky.
Dohoda o uvedených podstatných častiach zmluvy bola nevyhnutná na to, aby vznikla úverová zmluva
(§ 269 ods. 1). Ak nedôjde k dohode hoci len o jednej z uvedených podstatných častí, nemožno hovoriť
o vzniku úverovej zmluvy. V dotknutom prípade zmluva o splátkovom úvere č. 0423936433 uzavretá

dňa 22.02.2007 všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa cit. ust. § 497 ObZ obsahovala v
písomnej forme. Pokiaľ ide o samotný predmet plnenia a jeho cenu z cit. ust. § 53 ods. 2 OZ v znení
účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Preto súd prvej inštancie neakceptoval argumentáciu žalobcov 1/ až 3/ a nepovažoval za neplatnú celú
spornú zmluvu o splátkovom úvere č. 0423936433 uzavretej dňa 22.02.2007, a to aj v prípade, že by

sa stotožnil s námietkami žalobcov o neprijateľnosti nimi namietaných zmluvných podmienok, ktoré by
mohli byť neplatné v zmysle cit. ust. § 53 ods. 4 OZ, avšak ktorých neplatnosť by v zmysle cit. ust. §
41 OZ nespôsobila neplatnosť celej spornej zmluvy, keďže z povahy právneho úkonu (spornej zmluvy)
alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť
od jeho ostatného obsahu. Preto sa súd prvej inštancie v ďalšom z dôvodu nadbytočnosti konkrétne

nezaoberal jednotlivými námietkami žalobcov ohľadom neprijateľnosti nimi označených zmluvných
podmienok. V ďalšom súd prvej inštancie považoval za potrebné uviesť, že z vyjadrení strán sporu
nevyšlo najavo, že by vo vôli strán sporu a jej prejave v tomto prípade (teda spornej zmluvy o splátkovom
úvere č. 0423936433 uzavretej dňa 22.02.2007) absentovala sloboda (strany sporu netvrdili, že by
ktorýkoľvek z nich urobil svoj právny úkon súčasne v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok,

alebo pod nátlakom - fyzickým alebo psychickým donútením). V danom prípade išlo podľa súdu prvej
inštancie o právny úkon v písomnej forme, teda prejav vôle strán sporu bol zachytený na hmotnom
podklade - listine. Strany sporu svoj prejav vôle byť viazaný podmienkami uvedenými v písomnom
vyhotovení spornej zmluvy o splátkovom úvere č. 0423936433 uzavretej dňa 22.02.2007 potvrdili svojimi
podpismi pod celým jej textom. Skutočnosť, že sporná zmluva o splátkovom úvere č. 0423936433

uzavretá dňa 22.02.2007 mala formulárovú podobu, nemohla nič zmeniť na tom, že žalobcovia 2/ a
3/ a žalovaný urobili prejav vôle, ktorým akceptovali obsah jednotlivých dojednaní v spornej zmluve.
Námietky žalobcov 2/ a 3/, že sa nemali možnosť akokoľvek oboznámiť s obsahom spornej zmluvy a
jej podmienkami v kontexte skutočnosti, že táto zmluva mala písomnú podobu a že listinu zachycujúcu
obsah tejto zmluvy vlastnoručne podpísali, možno vyhodnotiť len ako účelové. Pokiaľ ide o podmienku

určitosti a zrozumiteľnosti spornej zmluvy o splátkovom úvere č. 0423936433 uzavretej dňa 22.02.2007,
zo slovného vyjadrenia jej jednotlivých ustanovení je možné jednoznačne, určite a zrozumiteľne vyvodiť,
že účastníci spornej zmluvy prejavili vôľu určitým spôsobom, ktorý sa pretavil do samotného znenia
spornej zmluvy. Z tohto znenia, ako už bolo uvedené, vyplývajú všetky podstatné náležitosti danéhoprávneho úkonu - zmluvy o úvere podľa cit. ust. § 497 ObZ, a preto nebolo možné spornú zmluvu ako
celok považovať za neplatnú z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti podľa cit. ust. § 37 ods. 1
OZ. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie konštatoval, že sporná zmluva o splátkovom úvere č.

0423936433 uzavretá dňa 22.02.2007 spĺňa požiadavky platnosti právneho úkonu podľa cit. ust. § 37
ods. 1 OZ. Nakoľko možnosť uzavretia spornej zmluvy o splátkovom úvere č. 0423936433 uzavretej
dňa 22.02.2007 umožňoval na základe dohody účastníkov vo forme zmluvy o úvere právny poriadok
SR, nemožno zákonom aprobovaný dvojstranný právny úkon strán sporu - spornú zmluvu považovať
za právny úkon v rozpore so zákonom, ani za právny úkon zákon obchádzajúci. Súčasne súd prvej

inštancie nezistil ani to, že by obsah spornej zmluvy o splátkovom úvere č. 0423936433 uzavretej
dňa 22.02.2007 bol v kolízii s dobrými mravmi. Aj vo väzbe na cit. ust. § 39 OZ vychádzal súd pri
posudzovaní prejednávanej veci z platnosti spornej zmluvy o splátkovom úvere č. 0423936433 uzavretej
dňa 22.02.2007. V konaní nevyšlo rovnako najavo, že by žalobcovia 2/ a 3/ boli obmedzení alebo
pozbavení spôsobilosti na právne úkony alebo, že by pri uzatváraní spornej zmluvy o splátkovom úvere
č. 0423936433 uzavretej dňa 22.02.2007 konali v duševnej poruche (čo platí aj o osobách konajúcich

za žalovaného, ako právnickú osobu), a preto súd prvej inštancie nezistil ani dôvod neplatnosti spornej
zmluvy o splátkovom úvere č. 0423936433 uzavretej dňa 22.02.2007 ani podľa cit. ust. § 38 OZ. Z vyššie
uvedených dôvodov, tak súd potom už bez ďalšieho (teda, aby sa pre účely rozhodnutia v danej sporovej
veci zaoberal platnosťou zmluvných podmienok uvedených vo VOP a zaoberal sa rovnako bližšie aj ich
obsahom) žalobu v časti o určenie neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere č. 0423936433 uzavretej dňa

22.02.2007 zamietol ako nedôvodnú.

4. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ ide o časť žaloby žalobcov o určenie neplatnosti
spornej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 5004/2007 uzavretej dňa 01.03.2007
medzi žalovaným ako záložným veriteľom a žalobcom 3/ ako záložcom, obdobne ako v prvom prípade

skúmal, pod aký zmluvný typ je možné túto zmluvu podradiť. V danom prípade spornou záložnou
zmluvou mali byť zabezpečené pohľadávky žalovaného vymedzené v časti I. bod 2 a 3, a to zriadením
záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli určito špecifikované časti II. článku I bodu 1 zmluvy.
Možno tak nepochybne konštatovať, že v tomto spornom prípade išlo o uzavretie záložnej zmluvy
podľa ust. § 151b OZ, ktorou bolo zriadené záložné právo (§ 151a OZ) v prospech žalovaného ako

záložného veriteľa slúžiace na zabezpečenie pohľadávok žalovaného vymedzených v časti I. bod 2 a
3 a ich príslušenstva tým, že žalobcu ako záložného veriteľa oprávňovalo uspokojiť sa alebo domáhať
sa uspokojenia špecifikovaných pohľadávok z predmetu záložného práva (zálohu, v danom prípade
špecifikovaných nehnuteľností), ak by tieto špecifikované pohľadávky neboli riadne a včas splnené.
Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia v prvom rade vyvodzovali neplatnosť spornej záložnej

zmluvy z toho, že žalobca 3/ neuzavrel spornú záložnú zmluvu slobodne a vážne a nemal možnosť si
túto poriadne prečítať. V kontexte tejto námietky súd odkázal na závery odôvodnenia rozsudku, ktoré
možno bez ďalšieho primerane aplikovať aj na sporný prípad. S odkazom na závery súd prvej inštancie
považoval argumentáciu žalobcov 1/ až 3/ za nedôvodnú. Podľa súdu prvej inštancie žalobcovia 1/ až 3/
vyvodzovali v ďalšom neplatnosť spornej záložnej zmluvy s nimi namietanej neplatnosti spornej zmluvy

o splátkovom úvere č. 0423936433 uzavretej dňa 22.02.2007, a to vzhľadom k subsidiarite a akcesorite
záložného práva vo vzťahu k hlavnému záväzku, t. j. vo vzťahu platnosti peňažného zmluvného záväzku
žalobcov 2/ a 3/ vyplývajúceho zo spornej zmluvy o splátkovom úvere č. 0423936433 uzavretej dňa
22.02.2007. Súd prvej inštancie dospel k záveru o platnosti peňažných záväzkov žalobcov 2/ a 3/
vyplývajúcich zo spornej zmluvy o splátkovom úvere č. 0423936433 uzavretej dňa 22.02.2007, t. j.

záväzkov vrátiť žalovanému ako veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť dojednaný úrok.
Súd prvej inštancie tak argumentáciu žalobcov 1/ až 3/ aj v tejto časti žaloby považoval za nedôvodnú.
Len na okraj súd prvej inštancie považoval za potrebné uviesť, že aj prípadná neplatnosť spornej
zmluvy o splátkovom úvere č. 0423936433 uzavretej dňa 22.02.2007 v celom jej rozsahu by nebola
spôsobilá zapríčiniť neplatnosť spornej záložnej zmluvy. Z textu spornej záložnej zmluvy [časť I. bod 3

písm. e)] nepochybne vyplýva, že záložné právo bolo spornou záložnou zmluvou zriadené aj pre prípad
uspokojenia pohľadávky žalovaného ako záložného veriteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia
získaného dlžníkmi (žalobcami 2. a 3.) zo spornej zmluvy o splátkovom úvere č. 0423936433 uzavretej
dňa22.02.2007,akbytátobolapotencionálneneplatná.Inýmislovamipovedanézáložnéprávovdanom
prípade malo zabezpečovať aj pohľadávku záložného veriteľa (žalovaného) na vrátenie bezdôvodného

obohatenia z neplatnej zmluvy o splátkovom úvere č. 0423936433 uzavretej dňa 22.02.2007 (§ 457 OZ).
Ani záver o neplatnosti spornej zmluvy o splátkovom úvere č. 0423936433 uzavretej dňa 22.02.2007
by tak nepredstavoval voči spornej záložnej zmluve účinky zodpovedajúce subjektívnemu presvedčeniu
žalobcov. Súd prvej inštancie mal za to, že v prípade zabezpečenia pohľadávky veriteľa z úverovejzmluvy záložným právom k nehnuteľnosti nebolo možné hovoriť o záložnej zmluve ako neprijateľnej
zmluvnej podmienke v spotrebiteľskej zmluve (§ 53 ods. 1 OZ), a preto považoval rovnako za nedôvodnú
námietku žalobcov 1/ až 3/, že žalobca 3/ pred podpisom spornej záložnej zmluvy nemal možnosť

ovplyvniť jej obsah, za právne irelevantnú. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie žalobu v celom
jej rozsahu zamietol a vzhľadom ku skutočnosti, že uznesením 6C/233/2015-61 zo dňa 09.06.2015 v
spojení s uznesením č. k. 6C/233/2015-124 zo dňa 27.08.2015, ktoré v spojení s uznesením Krajského
súdu v Žiline č. k. 7Co/603/2015-135 zo dňa 30.10.2015 nadobudlo právoplatnosť dňa 13.11.2015,
nariadil na návrh podaný žalobcami po začatí konania predbežné opatrenie, ktorým uložil žalovanému

povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne 1/ - stavba
objektu občianskej vybavenosti súp. č. XXXX stojaca na parcele KN-C č. 7605/2 a pozemok parcela KN-
C č. 7605/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 223 m2, zapísaným na LV č. XXXX evidovanom
Okresným úradom Žilina, odbor katastrálny, pre k. ú. W., a to až do právoplatného skončenia konania vo
veci samej, súčasne v zmysle ust. § 335 ods. 1 CSP v tomto rozsudku rozhodol aj o zrušení nariadeného
predbežnéhoopatrenia.Súd prvejinštanciespoukazomnaust.§262ods.1CSPajbeznávrhurozhodol

o nároku žalovaného na náhradu trov konania (vrátane trov konania o predbežnom opatrení nariadenom
v prejednávanej veci, ako aj trov odvolacieho konania podľa cit. ust. § 396 ods. 3 CSP), pričom vzhľadom
na plný úspech žalovaného vo veci, priznal žalovanému podľa cit. ust. § 255 ods. 1 CSP proti žalobcom
1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. V zákonnej lehote podal odvolanie žalobca 3/, ktorý namietal s poukazom na ust. § 365 ods. 1
písm. a) CSP nesprávne právne posúdenie, keďže nesúhlasí s aplikovaním citovaných smerníc a s
nerešpektovaním právneho názoru odvolacieho súdu, od čoho sa odvíja aj odôvodnenie napadnutého
rozhodnutie. Navrhol, aby konajúci súd zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

6. V zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa 2/, a to proti všetkým výrokom v konaní o určenie
neplatnosti právnych úkonov. Podľa názoru odvolateľky napadnutý rozsudok bol vydaný v rozpore s
§ 220 ods. 2 CSP, keďže súd prvej inštancie dostatočne nevysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán. Nevysvetlil, ktoré skutočnosti pokladá za preukázané a ktoré nie.

Z uvedených dôvodov pokladá rozsudok súdu prvej inštancie za taký, ktorý trpí nedostatkom riadneho
a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia, ktorý nedostatok je porušením práva strany sporu na
spravodlivé súdne konanie, pretože jej odníma možnosť vnímať rozhodnutie ako logicky pochopiteľný
celok a súčasne možnosť náležite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci
využitia opravných prostriedkov. Odvolateľka poukázala na to, že žalovaný nepopieral existenciu

nejakých skutočnosti, tak takéto „popretie“ žalovaným je neúčinné. Keďže niektoré skutočnosti boli
medzi stranami nesporné, súd už v tejto časti nemusel vykonávať dokazovanie, čím prvostupňový súd
nesprávne dospel v napádanom rozsudku k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom
neplatnosti právnych úkonov. Podľa názoru žalobkyne 2/ žalobcovia uniesli dôkazné bremeno, keď
preukázali podstatné okolnosti na to, aby súd ich žalobe vyhovel. Poukázala tiež na to, že predmetná

zmluva o úvere neobsahuje presný rozpis náležitosti uvedených v § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to náležitosti, sumu, počet splátok istiny úrokov a iných poplatkov.
Taktiež namietala, že započítanie pohľadávky z akéhokoľvek účtu je nejasné, nepresné a zamerané
v neprospech spotrebiteľa ako účastníka tohto právneho vzťahu. Podľa odvolateľky jednostranná
zmena podmienok zo strany veriteľa spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach veriteľa

a spotrebiteľa, pričom jednostranná zmena zmluvných podmienok je v zmysle § 53 ods. 4 písm. i)
Občianskeho zákonníka prípustná iba z vážneho objektívneho dôvodu a iba vtedy, ak veriteľ umožní
spotrebiteľovi náležite prehodnotiť jeho ďalšiu viazanosť zmluvou. O zmene zmluvných podmienok
pritom má byť spotrebiteľ náležitým spôsobom informovaný. Rovnako sa nemôže odvolateľka stotožniť
s časťou poplatky, odmeny, náklad v bode 16.3.1 VOP, kde je uvedené, že klient, ktorý je spotrebiteľom

v zmysle osobitného právneho predpisu sa zaväzuje uhradiť banke náklady na notárske, súdne a
správne poplatky, náklady na služby znalcov, prekladateľov a tlmočníkov. Okrem toho zdôraznila, že z jej
strany absentovala akákoľvek možnosť oboznámiť sa s obsahom zmluvy o úvere a tiež s podmienkami
VOP, čo spôsobuje vážny zásah do zásady rovnosti účastníkov v súkromnoprávnych vzťahoch. K
neplatnosti záložnej zmluvy odvolateľka uviedla, že podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv

a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Nemožno teda poskytnúť
súdnu ochranu neprimeranému zásahu do obydlia navrhovateľky výkonom záložného práve podľa
záložnej zmluvy, ktorú pokladá za neplatnú. Súd pri určení neplatnosti zmluvy ako celku má postupovaťex offo a žalobcovia majú iba povinnosť predložiť danú zmluvu na posúdenie. Zmluva o úvere a záložná
zmluva sú v zmysle § 37 a § 39 OZ neplatné, pretože konanie žalobcu 3/ bolo zaťažené vadou prejavu
vôle už pri podpise záložnej zmluvy. Túto nemal možnosť si poriadne prečítať a z toho vyplýva fakt, že

právny úkon je neplatný.

7. K odvolaniam žalobcov 2/, 3/ sa vyjadril žalovaný tak, že vzhľadom na obsah uvedených odvolaní, v
ktorých absentuje presná špecifikácia odvolacích dôvodov, aby ich odvolania odmietol v zmysle § 386
písm. b) CSP. Vzhľadom na uvedené potom navrhol, aby odvolací súd odvolania žalobcov odmietol,

eventuálne, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

8. V replike sa žalobca 3/ vyjadril tak, že navrhuje, aby súd druhého stupňa zákonné ustanovenia § 25
ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. a § 1 ods. 1, § 3 ods. 2, § 4 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úverochaplikovalnadanýprípadadospelkzáveru,žepredmetnézmluvysúneplatnéanávrhužalobcov
v celom rozsahu vyhovuje.

9. V replike sa žalobkyňa 1/ vyjadrila tak, aby súd pri určovaní neplatnosti zmluvy ako celku postupoval
ex offo, aj bez návrhu strany sporu s tým, že zmluva o splátkovom úvere zo dňa 22.02.2007 a na
ňu nadväzujúca záložná zmluva spolu s mandátovou zmluvou a zmluvou o zmenkovom vyplňovacom
práve zo dňa 22.02.2007 sú neplatné v zmysle § 37 a § 39 OZ, a preto ich návrhu vyhovuje. Zároveň

uviedla, že v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o
spotrebiteľskom úvere obsahuje najmä sumu, počet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V uvedenej
zmluve o splátkovom úvere je síce uvedená výška úveru, no však pri vypočítanej výške splátky počet
celého obdobia ide o navýšenie celého úveru o čiastku 231.649,70 eur, čo v skutočnosti nepredstavuje
deklarovanú RPMN 6,88 %, kde počas doby fixácie do 22.02.2012 je uvedená úroková sadzba 6,49 %.

10. Ďalej sa vyjadril žalovaný tak, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa zapodieval výlučne
skutočnosťami, ktoré by mohli privodiť žalobcami presadzovanú úplnú neplatnosť uzavretých zmlúv.
Keďže takéto skutočnosti neboli zistené, v rámci uplatnených žalobných návrhov nebol dôvod ani
možnosť zapodievať sa ďalšími domnienkami a „argumentmi“ žalobcov, keďže by nijako nemohli vyústiť

do sankcie úplnej neplatnosti. Opätovne navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie.

11. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaných odvolaní v
rozsahu danom ustanovením § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
CSP a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu žalobcov 1/ až

3/ o určenie neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere č. 0423936433, uzavretej dňa 22.02.2007 medzi
žalovaným na strane banky a žalobcami 2/ a 3/ na strane dlžníka a o určenie neplatnosti zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, uzavretej dňa 01.03.2007 medzi žalovaným na strane
záložného veriteľa a žalobcom 3/ na strane záložcu zamietol a vo výroku o trovách konania
potvrdil. Odvolanie žalobcov 2/ a 3/ proti výroku súdu prvej inštancie, ktorým zrušil predbežné opatrenie

nariadené Okresným súdom Žilina č. k. 6C/233/2015-61 zo dňa 09.06.2015 v spojení s uznesením
Okresného súdu Žilina č. k. 6C/233/2015-124 zo dňa 27.08.2015, odmietol podľa § 386 písm. d) CSP.

12. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v

dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP Odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z
uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

13. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Hodnotením dôkazov
je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti

pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi
predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje
sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.14. Neobstojí námietka žalobkyne v rade 2/, ktorá namietala, že predmetný rozsudok je
nepreskúmateľný, keďže súd prvej inštancie dostatočne nevysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán a tým znemožnil, aby strana uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti odvolací
súd konštatuje, že obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký (právo na prístup k súdu,
právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a
povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k ním, kontradiktórnosť

konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so
všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia). Medzi jeho zložky
možno zaradiť predovšetkým právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v
konanízostranysúduaprávonariadneodôvodnenierozhodnutia.Podľa§220ods.2CSPvodôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany

použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne posúdil,
pričom súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Z citovaného ustanovenia je zrejmé,
že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti boli dokazovaním alebo iným

zákonom predpísaným spôsobom podľa jeho názoru preukázané a ktoré nie, prípadne tiež, ktoré z nich
sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej preukázanej i nepreukázanej skutočnosti
musí stručne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov podľa jeho názoru záver
vyplýva a ako tieto dôkazy hodnotil, a to najmä vtedy, ak išlo o dôkazy protichodné a prečo nevyhovel
všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym

okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu
veci a uviesť ho tak, aby jeho závery v rozhodujúcich skutočnostiach neboli pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Posúdením po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad
o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal a ako ho prípadne
využil a výklad o tom, aké majú strany konania na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto

ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola ktorá vec rozhodnutá.
Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho
odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp. keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s
vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.

Podľa Ústavného súdu SR, ktorý vo viacerých rozhodnutiach judikoval, že súčasťou obsahu práva
na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo strán sporu na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a

obranou proti takému uplatneniu. Podľa krajského súdu, napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám
vyplývajúcim z ust. § 220 ods. 2 CSP a zásadám súdnej praxe, pričom je preskúmateľný a riadne
odôvodnený. V konaní nedošlo k žiadnej takej vade, ktorá by mala vplyv na správnosť rozhodnutia a
možnosť uzavrieť, že tento uplatnený dôvod nie je daný.

15. Pokiaľ ide o uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 písm. h) CSP, t. j. že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, tento dôvod naplnený nebol. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácií práva

na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale ho nesprávne
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použite správneho ustanovenia neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k

zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť
výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal a ako ho prípade
využil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto
ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola pre to vec rozhodnutá. Súdprvej inštancie použil správne právne predpisy, správne ich aj vyložil a na daný skutkový stav ich
i správne aplikoval, t. j. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne právne
závery. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie mimoriadne dôsledne a vyčerpávajúco preskúmal

všetky rozhodujúce okolnosti, pričom rozhodnutie spĺňa všetky zákonné atribúty. Zároveň možno
konštatovať, že sa zapodieval prítomnosťou zmluvných náležitostí, ktoré sú relevantnými právnymi
normami kvalifikované ako podstatné a bez ktorých by nemohlo dôjsť k platnému vzniku právneho
úkonu. Rovnako dôsledne sa zaoberal špecifickou otázkou údajne neprijateľných zmluvných podmienok
a ich možného dopadu na platnosť zmlúv ako celku. Podľa krajského súdu závery vyslovené súdom

prvej inštancie sú zrozumiteľné, ale skutočnosť, že žalobcovia nesúhlasia s argumentáciou súdu prvej
inštancie spočívajúcou v tom, že ani prípadná prítomnosť neprijateľných zmluvných podmienok by
nespôsobovala nimi presadzovanú úplnú neplatnosť uzavretých zmlúv, v žiadnom prípade nerobí
napadnutý rozsudok arbitrárnym alebo nepreskúmateľným. Súd prvej inštancie podrobil namietané
zmluvy širšiemu vecnému prieskumu, než vyplývalo z konkrétnych skutkových tvrdení žalobcov, keď
predovšetkým skúmal, či vyhovujú požiadavkám ďalších právnych noriem, rozpor s ktorými by mohol

vyústiť do úplnej neplatnosti, konkrétne ide o ust. § 37, § 38 a § 40 Občianskeho zákonníka, pričom
ani odvolací súd nezistil žiadne diskvalifikačné dôvody. V tejto súvislosti treba uviesť, že žalobcovia
na preukázanie žalobných návrhov neprodukovali, teda netvrdili a ani nepreukázali, že by podstatné
náležitosti uzavretých zmlúv trpeli vadami nezlučiteľnými s požiadavkami právnych noriem vzťahujúcich
sanapredmetnézmluvnétypy.Taktiežnetvrdilitakúkonkrétnuskutočnosť,ktorábybolaschopnávyústiť

do úplnej neplatnosti zmlúv z hľadiska zákonných kritérií určitosti a zrozumiteľnosti, slobody a vážnosti
vôle, spôsobilosti subjektov, objektívnej možnosti plnenia alebo formy. Podľa odvolacieho súdu súd prvej
inštancie správne a presvedčivo zhodnotil, že z hľadiska viacerých parametrov poskytnutého úveru
nepodliehala zmluva o splátkovom úvere zo dňa 22.02.2007 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej

inšpekciívzneníneskoršíchpredpisovavzneníúčinnomvčasejejuzavretia.Vpodrobnostiachodvolací
súd odkazuje na bod 41. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, kde k tomu uviedol jasné a
zrozumiteľné dôvody. Aj podľa odvolacieho súdu zmluva o splátkovom úvere uzavretá dňa 22.02.2007
obsahovala všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere, a to v písomnej forme, pričom pokiaľ ide o
samotný predmet plnenia a jeho cenu z hľadiska ustanovenia § 53 ods. 2 OZ, nemožno považovať za

neprijateľnú zmluvnú podmienku, ako to správne ustálil súd prvej inštancie.

16. Odvolací súd potvrdil tiež výrok o nároku na náhradu trov konania, ktorý nebol napadnutý odvolacími
námietkami odvolateľov a vykazuje vecnú správnosť.

17. Odvolania žalobcov 2 a 3 proti výroku súdu prvej inštancie, ktorým zrušil predbežné opatrenie
nariadené Okresným súdom Žilina č. k. 6C/233/2015-61 zo dňa 09.06.2015 v spojení s uznesením
Okresného súdu Žilina č. k. 6C/233/2015-124 zo dňa 27.08.2015, odvolací súd odmietol podľa § 386
písm. d) CSP. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že odvolanie odvolateľky 2, ako aj odvolateľa 3
neobsahuje riadnu konkretizáciu odvolacích dôvodov voči tomuto výroku rozsudku súdu prvej inštancie,

pričom na doplnenie odvolacích dôvodov nie je možné ani strany sporu vyzývať.

18. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ustanovenie § 396 ods. 1 s poukazom na
ustanovenie § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní úspešnou stranou sporu, preto mu patrí voči
neúspešným žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za

ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)