Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 27, 2021

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820200329
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2021:3820200329.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobkyne: N.. Bc. P. W., nar.

X.X.XXXX, trvale bytom X., I. XX, proti žalovanej: V. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., B. sv. S. XX/
X, zast. Mgr. Martinom Hurtišom, advokátom so sídlom v Prievidzi, ul. Matice Slovenskej č. 17, o určenie
vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaná má voči žalobkyne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, podanou na tunajší súd, dňa 24.1.2020, žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť jej sumu 3.500 eur ako „alikvotný podiel hodnoty“ nižšie špecifikovaného bytu.

Návrh zdôvodnila tým, že na základe dedičského konania, vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. D
1260/1997, Dnot 137/1997, zdedila po svojej matke, V. W., rodenej C., r. č. XXXXXX/XXX, zomrelej dňa
6.10.1997, jednu štvrtinu dvojizbového bytu v Prievidzi, Ul. B. sv. S. XX/X. Žalovaná jej túto nehnuteľnosť
neumožnila užívať, takisto nedala žalovanej súhlas, aby v tejto nehnuteľnosti bývala, resp. sa tam
prihlásila k trvalému bydlisku. Napriek jej výzvam ju doposiaľ z tejto nehnuteľnosti nevyplatila.

2. Z dôvodu, že žalobný návrh neobsahoval všetky zákonné náležitosti podania (§ 127 Civilného

sporového poriadku), vyzval súd žalobkyňu, uznesením, č.k. 12C/2/2020-20, zo dňa 24.2.2020, na
doplnenie žaloby - pravdivého a úplného uvedenia rozhodujúcich skutočností, na základe ktorých si
uplatňuje svoj nárok a na označenie a predloženie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení.

3. Podaním, zo dňa 11.3.2020, označeným ako ,,odvolanie“, žalobkyňa okrem iného uviedla, že
dodnes jej nebola zaplatená suma 3.500 eur a preto rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva k predmetnému bytu je neplatné. K vyššie uvedenému podaniu nepripojila žiadne

listinné dôkazy a ani na žiadne z nich sa neodvolala, z dôvodu ktorého súd uznesením, č.k.
12C/2/2020-26, zo dňa 1.4.2020, podanie žalobkyne, zo dňa 24.1.2020, doplnené podaním zo dňa
6.3.2020, v zmysle ustanovenia § 129 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), odmietol.

4. Dňa 29.4.2020 podala žalobkyňa na tunajší súd odvolanie proti uzneseniu, č.k. 12C/2/2020-26, zo
dňa 1.4.2020. K odvolaniu pripojila viacero písomností z obdobia rokov 2000-2001, pričom z jej podania
vyplynulo, že sa v konaní domáha, aby súd určil, že je vlastníčkou nehnuteľností - X.. X vo vchode č. XX

na treťom poschodí, nachádzajúci sa v L., B. sv. S. XXX/XX, v obytnom dome, súpisné číslo XXXXX,
postavenom na pozemku parcela č. XXXX/X a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu v XXX/XXXXX, zapísanom na LV č. XXXX v podiele 1 (ďalej aj len „predmetný byt“).
Z obsahu vyššie uvedeného podania takisto vyplýva, že žalobkyňa nesúhlasí s rozsudkom tunajšiehosúdu, sp.zn. 4C/259/2001. Tvrdí, že je stále podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti,
pričom svoj pôvodný žalobný návrh o zaplatenie sumy 3.500 eur zmenila, čím došlo zo strany žalobkyne
podľa právneho názoru súdu o zmenu žaloby (§ 139 CSP).

5. Uznesením, č.k. 12C/2/2020-39 zo dňa 15.6.2020, súd zrušil uznesenie Okresného súdu Prievidza
č.k. 12C/2/2020-26, zo dňa 1.4.2020, ktorým žalobný návrh žalovanej odmietol a súčasne pripustil
zmenu žaloby žalobkyne v tomto znení: ,,Žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti - bytu č. X vo vchode
č. XX na treťom poschodí nachádzajúci sa v L., B. sv. S. XXX/XX v obytnom dome, súpisné číslo XXXXX

postavenom na pozemku parcela č. XXXX/X a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu v XXX/XXXXX zapísanom na LV č. XXXX v podiele 1“.

6. Žalovaná v priebehu celého konania žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, poukazujúc na to,
že tunajší súd už v inom konaní rozhodol, že je výlučnou vlastníčkou predmetného bytu, keď zrušil
podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetnému bytu a určil, že ona je výlučnou vlastníčkou bytu,

pričom jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva
sumu 92.633,85 Sk (3.074,88 eur). Takisto v priebehu konania poukazovala na to, že v minulosti sa
opakovanesnažilasplniťsisvojzáväzokauhradiťžalobkynikonkrétnusumupeňazítitulomvyporiadania
podielového spoluvlastníctva k bytu, peniaze žalobkyni aj poslala, táto si ich však odmietla prevziať. I v
súčasnosti má stále záujem vyššie uvedenú sumu peňazí žalobkyni uhradiť, avšak táto o to nemá ani

najmenší záujem.

7. Žalovaná, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, takisto uviedla, že pôvodne žalovanú
sumu bola žalovaná vo výške 92.633,85 Sk povinná žalobkyni zaplatiť na základe rozsudku, sp.zn.
4C/259/2001, zo dňa 8.4.2005, už v roku 2005, o čom predložila súdu aj dôkaz. Z dôvodu, že žalobkyňa

neprevzala predmetnú sumu, žalovaná ju písomne vyzvala, listom zo dňa 9.3.2006, aby oznámila, aký
spôsob platby si praje, pričom ani na uvedený list nereagovala konštruktívne a teda žalovaná nemala
ako zaplatiť dlžnú čiastku. Napriek tomu, že sú názoru, že nárok na predmetnú sumu je už premlčaný (z
pohľadu návrhu na podanie exekúcie), po konzultácii so žalovanou, táto chcela uhradiť dlh aj počas tohto
konania, a to dňa 19.10.2020, ktorá platba jej však bola vrátená ako neprevzatá. K určeniu vlastníctva

je potrebné taktiež uviesť, že súd o ňom rozhodol v rozhodnutí tunajšieho súdu, sp.zn. 4C/259/2001, zo
dňa 8.4.2005, s tým, že od uvedeného rozhodnutia nedošlo k žiadnej zmene pomerov strán sporu. Teda
skutkový aj právny stav zostal nezmenený. Žalobkyňa uvádza len skutočnosti, ktoré boli súdu známe
počas konania vo vyššie uvedenej spisovej značke. Preto im nie je zrejmé, na základe čoho by mal
súd rozhodnúť v súlade s návrhom žalobkyne. Žiadal žalobu zamietnuť. Pokiaľ sa žalovaná vo svojom

podaní, zo dňa 4.2.2021, domáhala, aby súd uložil žalobkyni povinnosť prevziať od nej finančné plnenie
podľa rozsudku, č.k. 4C/259/2001-224, zo dňa 8.4.2005, nešlo o vzájomný žalobný návrh vo veci zo
strany žalovanej, ale išlo len o jej reakciu na skutočnosť, že žalobkyňa si odmieta svoje povinnosti,
uložené jej vyššie uvedeným rozsudkom, plniť.

8. Žalovaná sa na pojednávanie neustanovila, napriek riadne vykázanému predvolaniu na pojednávanie.
Jej neúčasť na pojednávaní ospravedlnil jej právny zástupca, s tým, že žalovaná súhlasila, aby súd
pojednával vo veci aj v jej neprítomnosti. V súlade s ustanovením § 180 CSP pojednával súd vo veci
v neprítomnosti žalovanej.

9. Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím žalobkyne, právneho zástupcu žalovanej a
oboznámením obsahu spisu, osobitne s písomnými podaniami strán, s rozsudkom Okresného súdu
Prievidza č.k. 4C/259/2001-224 zo dňa 8.4.2005 č.l. 44, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k
5Co/251/05-253 zo dňa 7.10.2005 č.l. 48, uznesenie Okresného súdu Prievidza č.k. 4C/259/2001-263
zo dňa 5.1.2006, uznesenie Okresného súdu Prievidza č.l. 39, výpis z listu vlastníctva č. XXXX č.l.

XX, XX, XXX, Uznesenie o dedičstve sp.zn. 6D/13/2008, Dnot 137/2008, uznesenie Krajského súdu v
Trenčíne č.l. 80, mal súd zistený tento skutkový stav veci:

10. Z prejavu žalobkyne na pojednávaní, ako i z písomností doručených do spisu oboma sporovými
stranami, mal súd preukázané, že vzájomné vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanou (sestrami), sú

už dávnejšie vážne narušené, pričom dôvodom ich narušených vzťahov sú aj okolnosti týkajúce sa
vlastníckych a užívacích vzťahov k predmetnej nehnuteľnosť, bytu, na adrese ktorého má žalovaná
trvalé bydlisko.11. Najmä žalobkyňa v priebehu konania opakovane deklarovala svoje nevraživé správanie voči
žalovanej (napríklad č.l. 60, 66, zápisnica z pojednávania), pričom z jej prejavu je zrejmé, že sa
až doposiaľ nedokázala zmieriť so skutočnosťou, že už nie je v evidencii nehnuteľností vedená ako

podielová spoluvlastníčka spornej nehnuteľnosti. V súvislosti s tým žalobkyňa posielala takisto rôzne
listy rôznym inštitúciám (napríklad č.l. 29, 32, 33, 34, 35), v ktorých deklarovala svoj nesúhlas s
postupmi a rozhodnutiami súdov, orgánov činných v trestnom konaní a notárskeho úradu v Prievidzi, vo
veciach, týkajúcich sa predmetného bytu, pričom sa vo vzťahu k nim na viacerých miestach vyjadrovala
znevažujúco.

12. Uznesením o dedičstve, sp.zn. 6D/13/2008, Dnot 137/2008, zo dňa 22.12.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 1.4.2014, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 19CoD/9/2012-110,
zo dňa 28.2.2014, súd určil všeobecnú hodnotu majetku poručiteľa (matky strán sporu) a súčasne čistú
hodnotu dedičstva vo výške 1.335,96 eur a súčasne potvrdil nadobudnutie dedičstva (hnuteľné veci)
podľa zákonných dedičských podielov tak, že žalobkyňa i žalovaná nadobudli tieto hnuteľné veci v

podiele 1, spolu aj s ďalšími dedičmi, P. W. a T. W.. Nehnuteľnosti v k.ú. W. pod P., takisto každý z
dedičov nadobudol po poručiteľke v 1-ine.

13. Rozsudkom tunajšieho súdu, č.k. 4C 259/01-224, zo dňa 8.4.2005, ktoré rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.10.2005, tunajší súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetnému

bytu a vyporiadal ho tak, že predmetný byt prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorej súčasne
uložilpovinnosťzaplatiťžalobkyniztituluvyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvasumu92.633,85Sk.

14. Z odôvodnenia vyššie uvedeného rozsudku okrem iného vyplýva, že podľa osvedčenia o dedičstve,
vydaného notárom ako súdnym komisárom, JUDr. Bibiánou Burianovou, vo veci sp.zn. D 1338/01,

po nebohom otcovi strán sporu, P. W., predmetom prejednania dedičstva nebol predmetný byt. Tento
pôvodne nadobudla do svojho výlučného vlastníctva V. W., nar. XX.X.XXXX, a to zmluvou o prevode
vlastníctva družstevného bytu, uzatvorenej medzi OSBD Prievidza ako prevádzajúcim a vtedajšou
členkou družstva, V. W., ako nadobúdateľom. Predmetný byt bol predmetom dedičského konania po
V. W., matky strán sporu, ktorá zomrela 6.10.1997. Dedičské konania po nej sa viedlo na tunajšom

súde pod sp.zn. D 1260/1997. Predmetom prejednania dedičstva bol i predmetný byt v celosti a tento
podľa uznesenia o dedičstve, zo dňa 9.2.2000 nadobudli N.. P. W., V. P., N.. P. W. a T. W., všetci po 1.
Následne vo vzťahu k predmetnému bytu bola uzatvorená dňa 2.1.2001 darovacia zmluva a to na jednej
strane medzi darcami, V. P., T. W., N.. P. W. a na strane druhej ako obdarovanou, T.. G. Z.. Predmetom
darovacej zmluvy boli príslušné podiely predmetného bytu darcov a touto darovacou zmluvou nadobudla

obdarovaná T.. G. Z. spoluvlastnícky podiel k predmetnému bytu a príslušenstvu v podiele 3. Darovacia
zmluvanadobudlaúčinnosťvkladomdokatastranehnuteľnostíapodľavýpisuzlistuvlastníctvač.XXXX,
z XX.X.XXXX, bola pôvodná žalobkyňa G. Z. evidovaná ako podielová spoluvlastníčka predmetného
bytu a príslušenstva v 3 titulom hore uvedenej darovacej zmluvy. Medzi darcami nebola žalobkyňa,
ktorej titulom dedenia zostal spoluvlastnícky podiel k 1. Pre spochybnenie tejto darovacej zmluvy súd v

predmetnej veci vypočul ako svedkov darcov T. W. a N.. P. W., ktorí zhodne vo vzťahu k tejto zmluve
uviedli, že ju považujú za platnú, jej uzatvorením prejavili svoju vôľu, zmluvu uzatvorili po plnom zvážení,
slobodne a vážne, nekonali pod tlakom alebo z donútenia. V priebehu vyššie uvedeného konania,
vo vzťahu k predmetnému bytu, došlo k ďalej zmene, keď dňa 19.8.2002 uzatvorila V. P. a T.. G. Z.
zámennú zmluvu. Podľa tejto zmluvy V. P. bola výlučnou vlastníčkou bytu č. X nachádzajúceho sa v

Prievidzi v obytnom dome č. 20073 vo vchode č. 20 a prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu a T.. Z.
bola v rovnakom čase podielovou spoluvlastníčkou predmetného bytu a príslušenstva v podiele 3. Obe
účastníčky zmluvy si zamenili nehnuteľnosti tak, že spoluvlastnícky podiel 3 k nehnuteľnosti byt č. X, v L.,
vovchodeč.XX,vobytnomdomesúpisnéčísloXXXXXapríslušnýspoluvlastníckypodielnaspoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 618/23164, nadobúda V. P. a nehnuteľnosť byt č. 2

vL.,nachádzajúcisavovchodeč.XX,vobytnomdomesúpisnéčísloXXXXXapríslušnýspoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku vo veľkosti 76/3227
nadobudla v celosti T.. G. Z.. Zámenná zmluva obsahuje záznam o vklade č. V XXXX/XX.

15. Vo vyššie uvedenom konaní súd prednostne zisťoval okruh spoluvlastníkov a výšku ich podielu.

Vzhľadom na tvrdenie žalobkyne, ktorá spochybnila platnosť darovacej zmluvy, na základe ktorej T.. Z.
nadobudla spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti v 3 a vzhľadom na tvrdenie žalobkyne,
že zámenná zmluva zo dňa 19.8.2002 je neplatná, súd sa zaoberal predbežnou otázkou platnosti, či
neplatnosti oboch právnych úkonov. Neplatnosť darovacej zmluvy, zo dňa 2.1.2001, videla žalobkyňav tom, že pochybuje, že by jej bratia T. a P. W., darovali pôvodnej navrhovateľke svoj podiel z bytu
a vyslovila názor, že pôvodná navrhovateľka sa nezákonným spôsobom zmocnila cudzieho majetku.
Predmetná darovacia zmluva má náležitosti podľa § 628 Občianskeho zákonníka, má písomnú formu,

je v nej jasne určite a zrozumiteľne označený predmet daru, zmluva má bezodplatný charakter. Darcovia
ako svedkovia vypočutí v konaní zhodne uviedli, že uzatvorenie zmluvy vykonali ako prejav svojej vôle,
slobodne, vážne, bez donútenia a nátlaku.

16. Podľa právneho názoru súdu, vysloveného vo vyššie uvedenom konaní, predmetná darovacia

zmluva je platná, keď dôvod pre jej neplatnosť podľa § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka
neboli preukázané. Rovnako súd považoval za platnú i zámennú zmluvu, zo dňa 19.8.2002. Neplatnosť
tohto právneho úkonu videla žalobkyňa v dedičskom konaní a v tom, že sa nezhodujú dátumy zmeny
trvalého bydliska u žalovanej a že k zmene trvalého bydliska na adresu B. sv. S. nemala žalovaná súhlas
žalobkyne. Súd vyslovil záver, že argumenty žalobkyne nezakladajú neplatnosť zámennej zmluvy a sú
pri posúdení platnosti, či neplatnosti zámennej zmluvy irelevantné. Na základe hore uvedeného súd

vychádzal zo zistenia, že podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti je žalovaná (výška jej
podielu je 3) a žalobkyňa (výška jej podielu je 1), čomu nasvedčuje i výpis z LV č. XXXX.

17. Z odôvodnenia vyššie uvedeného rozhodnutia súdu takisto vyplýva, že z dôvodu, že k dohode
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti medzi stranami

nedošlo, súd vo veci postupoval v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že reálne rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti možné nie
je. V danej veci o prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva prejavili záujem obe účastníčky.
Súd zvážil zistené okolnosti a prikázal predmetnú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalovanej,
pričom prihliadol na účelné využitie predmetného bytu. Žalovaná bola podielovou spoluvlastníčkou len

predmetnej nehnuteľnosti, inú možnosť ako bývať v predmetnom byte v tom čase nemala, bola v tom
čase dlhodobo spätá s regiónom mesta Prievidza a bola zamestnaná v blízkosti svojho bydliska. Vzťah k
bytu ako k bytu pôvodne patriacemu jej matke sa preukázal jej výpoveďou a takisto výpoveďou svedkov
W.. Žalovaná v tom byte v tom čase bývala, vykonávala v ňom bežnú údržbu a takisto jeho úpravu.
Dôležitou okolnosťou, na ktorú súd vzhliadol, bola aj výška jej spoluvlastníckeho podielu 3 a preukázaná

solventnosť na výplatu žalobkyne. Žalobkyňa síce rovnako preukázala svoj vzťah k bytu (ako k bytu po
zomrelej matke), do smrti matky do bytu chodila, avšak mala v tom čase vyriešenú otázku bývania v byte
v Bratislave, kde bývala od roku 1988, dlhodobo v tom čase bola spätá s mestom Bratislava, bydliskom
i pracovne. Navyše solventnosť žalobkyne na výplatu podielu žalovanej nebola dostatočná. Vo vyššie
uvedenom rozhodnutí súd za primeranú náhradu považoval príslušný podiel všeobecnej hodnoty veci,

t.j. ceny určenej v peniazoch, s prihliadnutím nielen na stavebnú stránku predmetnej nehnuteľnosti, ale
aj na dopyt a ponuku v danom mieste a čase, t.j. na cenu za ktorú by bolo možné nehnuteľnosť predať. V
danej veci súd vychádzal zo všeobecnej ceny predmetnej nehnuteľnosti určenej znalcom N.. V., pričom
ani jedna z účastníčok konania znalecký posudok nenamietala. Výška výplaty žalovanej voči žalobkyni
tak zodpovedala sume 92.633,85 Sk ( všeobecná hodnota nehnuteľnosti 370.533,40 Sk / 4).

18. Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. L. mal súd zistené, že ako výlučná vlastníčka
predmetného bytu je v katastri nehnuteľností evidovaná žalovaná z titulu nadobudnutia: Zámenná
zmluva zo dňa 19.8.2002 V 3134/2002 a Rozsudok č.k. 4C 259/01 zo dňa 8.4. 2005 - Z 3873/2005 -
VZ 3452/2005.

19. Žalobkyňa na pojednávaní tvrdila, že si nárokuje jednu štvrtinu predmetného bytu, ktorý zdedila
po svojej matke podľa uznesenia o dedičstve sp. zn. 9D/1260/1997, ktoré nadobudlo právoplatnosť
9.3.2000. Z Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý občan má právo vlastniť majetok a dedenie
sa zaručuje. Toto ust. ústavy bolo porušené, pretože od pohrebu matky nemala prístup k zdedenému

majetku. Žalovaná nadobudla nezákonným spôsobom trvalé bydlisko v predmetnom byte, na čo jej
nedala súhlas. Zámenná zmluva z 19.8.2002 je neplatná a rozsudok tunajšieho súdu vo veci sp. zn. 4C
259/01 je neprávoplatný, pretože súd ju nemôže zbaviť jej majetku a takisto donútiť, aby svoj majetok
darovala. Došlo k odcudzeniu jej majetku.

20. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní tvrdil, že v danej veci ide o otázku právnu, nie
skutkovú, pričom žalovaná popiera vykonateľnosť a právoplatnosť rozhodnutia súdu sp. zn. 4C 259/01,
pričom ako dôvod v konaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, žiaden právny dôvod, ktorým by sa
malo meniť rozhodnutie tunajšieho súdu pod sp. zn. 4C 259/2001. Rozhodnutie súdu o zrušenie avyporiadanie podielového spoluvlastníctva je možné a zákonné. Žalovaná v tom čase využila všetky
možné prostriedky právnej ochrany, vrátane dovolania. V tomto konaní ide o tú istú vec a preto by mal
súd návrh žalobkyne zamietnuť.

21. Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke
právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s
právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

22. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vlastník je v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

23. Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

24. Podľa § 126 ods. 1 a 2 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
25. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

26. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Podľa § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo

nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu.

28. Žaloba žalobkyne je žalobou určovacou podľa § 137 písm. c/ CSP. Základnou podmienkou
dôvodnosti určovacej žaloby podľa tohto ustanovenia CSP je existencia naliehavého právneho záujmu

na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem žalobcu. Ten musí byť podľa požiadavky
zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý, a teda pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať
skutočnosti,zktorýchvyplývaexistencianaliehavéhoprávnehozáujmunažiadanomurčení,čojejednou
zpodmienkounato,abysúdmoholvrozsudkužalobemeritórnevyhovieť.Naliehavosťprávnehozáujmu
je charakterizovaná určitými aspektmi, a to žalovaným je popieraná existencia (neexistencia) práva,

či právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi stranami je sporný
(existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi stranami); jestvuje ohrozenie práva, či
právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len
určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenie práva alebo právneho
vzťahu. Tento naliehavý právny záujem musí existovať aj v čase rozhodovania súdu a nepreukázaná

existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacej
žaloby. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby, musí byť naliehavý v tom
zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie
spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.

29. V danej právnej veci, podľa právneho názoru súdu, mala žalobkyňa právny záujem na určení, že
predmetná nehnuteľnosť je jej podielovým spoluvlastníctvom v 1. Pretože žalovaná popierala toto jej
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, a teda právo medzi stranami k predmetnému bytu bolo sporné,
pričom stav neistoty právneho postavenia žalobkyne, nebolo možné odstrániť inak, len predmetným
určovacím výrokom.

30. V ďalšom priebehu konania súd skúmal, že žalobný návrh žalobkyne je, resp. nie je dôvodný.
Súd sa stotožňuje s právnym názorom právneho zástupcu žalovanej, a síce, že žalobkyňa v konaní
nepreukázala, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetného bytu v podiele jednej štvrtiny. Je pravda,
že v minulosti zdedila predmetný byt po smrti svojej matky v podiele 1 a že v konaní vedenom na

tunajšom súde pod sp. zn. 4C 259/2001 bolo podielové spoluvlastníctvo k predmetnému bytu zrušené
a vyporiadané tak, že súd prikázal byt aj s príslušenstvom do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorej
súčasne uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu
92.633,85 Sk (3.074,88 eur). Vyššie uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.10.2005.31. Pokiaľ žalobkyňa žalobu zdôvodňovala nesprávnym postupom prvostupňového súdu a následným
jehorozhodnutímvovecisp.zn.4C259/2001,jepotrebnéuviesť,žeužvovyššieuvedenomkonanímala

žalobkyňa možnosť sa účinne brániť, ktorú skutočnosť však nevyužila (odvolanie voči rozsudku podala
oneskorene) a rozsudok vo vyššie uvedenej právnej veci nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. V
súvislosti so žalobou žalobkyne neobstoja ani jej tvrdenia o užívaní bytu v minulosti a takisto to, kto a
kedy bol prihlásený a akým spôsobom v predmetnom byte na trvalý pobyt, pretože tieto záležitosti sú
pre rozhodnutie súdu v tejto veci nepodstatné, resp. nemajú s prejednávanou vecou žiaden súvis, a teda

pre rozhodnutie súdu sú nepodstatné (navyše sa nimi zaoberal súd už v konaní sp. zn. 4C 259/2001).

32. Pokiaľ žalobkyňa odkazom na čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky tvrdila, že každý má právo vlastniť
majetok a dedenie sa zaručuje, súd v tejto súvislosti konštatuje, že to platí pre všetkých občanov
Slovenskej republiky a teda aj pre žalobkyňu. V minulosti mala možnosť dohodnúť sa so svojou
sestrou na užívaní predmetného bytu a takisto na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

k predmetnému bytu. Keďže k tomu nedošlo a predmetnú nehnuteľnosť nebolo možné reálne rozdeliť
na dve časti, o zrušení a vyporiadaní nehnuteľností rozhodol súd. Z pôvodne podanej žaloby v tejto
právnej veci napokon vyplýva, že žalobkyňa rozhodnutie súdu vo veci sp. zn. 4C 259/2001 akceptovala,
keď pôvodne v konaní žiadala od žalovanej zaplatenie sumy 3.500 eur, tvrdiac, že ju žalovaná napriek
jej výzvam „dodnes z tejto nehnuteľnosti nevyplatila“ a teda žiadala, aby súd zaviazal žalovanú „na

úhradu dlžnej sumy 3.500 eur, ako alikvotný podiel hodnoty tohto bytu“. Žalovaná si takisto svoju
povinnosť zaplatiť žalobkyni konkrétnu sumu peňazí z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k predmetnému bytu uvedomovala a nielenže bola ochotná túto žalobkyni zaplatiť ale v minulosti sa o
to aj opakovane snažila, z dôvodu neochoty žalobkyne však k tomu doposiaľ nedošlo.

33. Keďže skutkový a právny stav v súdom posudzovanej veci zostal po vyhlásení rozsudku vo veci
sp. zn. 4C 259/2001 až doposiaľ nezmenený, žalobkyňa v priebehu konania uvádzala len skutočnosti,
ktoré boli známe súdu už vo vyššie uvedenom konaní a v priebehu konania nepreukázala žiadne také
podstatné okolnosti, ktoré by mali za následok zmenu vlastníctva k predmetnému bytu, súd žalobu
žalobkyne v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

34. Vzhľadom na vyššie zistený skutkový stav veci a z neho vyvodené právne závery súdu, súd vo
veci na návrh žalobkyne nedoplnil dokazovanie vypočutím ďalších svedkov, ktorých žalobkyňa navrhla
vypočuť na okolnosti súvisiace s užívaním predmetnej nehnuteľnosti, odcudzením majetku žalobkyne,
evidenciou trvalého bydliska na adrese bytu, a takisto dopytom na Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky ohľadne evidencie trvalého bydliska k predmetnému bytu a jeho užívania, ktoré dokazovanie
by bolo nadbytočným, nehospodárnym a neviedlo by k inému právnemu posúdeniu veci. Navrhované
dôkazy žalobkyňou navyše nemajú ani žiaden súvis s prejednávanou vecou (pre výsledok sporu nie
je rozhodujúce kto a kedy predmetný byt užíval). Ani výpoveď svedka W., brata žalobkyne, ohľadne
toho, že potvrdí, že „darovacia zmluva je veľký podvod“ nepovažoval súd za podstatnú, keďže sa k tejto

okolnosti svedok vyjadril už v konaní sp. zn. 4C 259/2001, v ktorom konaní súd prejudiciálne rozhodol o
platnosti darovacej zmluvy a teda platnosťou predmetnej zmluvy sa už skôr, v inom konaní tunajší súd
zaoberal, pričom v tomto konaní mala možnosť žalobkyňa sa účinne brániť, možnosť ktorú nevyužila.
Navyše navrhnutie tohto dôkazu je v rozpore so zásadou koncentrácie konania (§ 153 ods. 1 CSP),
keďže vykonanie tohto dôkazu mohla žalobkyňa navrhnúť ešte pred prvým pojednávaním vo veci samej.

Preto súd návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania zamietol.

35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v konaní v celom
rozsahu úspešná a preto jej súd priznal voči žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, po

právoplatnosti rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm.
d/ CSP v spojení s § 362 ods. 1 CSP).Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.