Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118202364
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3118202364.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínvsporežalobcu:MestoDubnicanadVáhom,sosídlomBratislavská434/9,Dubnica

nad Váhom, IČO: XXXXXXXX, zastúpený JUDr. Jozefom Podobom, advokátom so sídlom v Dubnici nad
Váhom, ul. N. 354/32, proti žalovanému: Y. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. nad S., ul. P. XXX/
XX - XX, zastúpený zástupcom: JUDr. Juraj Klimčo s.r.o., so sídlom Bobot 176, o vypratanie bytu a iné,
sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 14.03.2019 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáha

rozhodnutia súdu o splnení povinnosti žalovaného vypratať byt č. XX, o výmere XX,XX m2, v bytovom
dome so súp. č.XXX zapísaný na LV č. XXXX, vedenom katastrálnym odborom P. úradu L., pre okres
L., obec W. nad S., katastrálne územie W. nad S., zdržať sa užívania tohto bytu, odovzdať kľúče k bytu
žalobcovi a zaplatiť žalobcovi sumu 812,40 eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,005 % zo
sumy 425,15 eur od 01.01.2016 a zo sumy 387,25 eur od 01.01.2017, v lehote 5 dní od právoplatnosti
rozsudku.

2. Túto žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom bytového domu so súpisným číslom XXX, ktorý sa
nachádza na adrese P. XXX/XX v W. nad Váhom. W. mestská príspevková organizácia je oprávneným
správcom na základe Zmluvy o zverení majetku do správy č.379/2008 zo dňa 30.3.2008. Žalobca ako
prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli Zmluvu o nájme bytu podľa § 685 a nasl. Občianskeho
zákonníka, evidovanú pod číslom XX/Nz/XXXX dňa 01.12.2016, ktorou žalobca prenechal žalovanému
do užívania byt č. XX v bytovom dome so súp. č. XXX/XX na ulica P. v W. nad S., ďalej aj ako „byt“. Byt
pozostáva z izby, kuchyne, predsiene, kúpeľne a WC s celkovou rozlohou 28,32 m2. Výška nájomného

bola stanovená v zmysle Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 25.septembra 2008 č.
02/R/2008, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 23. apríla
2008 č. 01/R/2008 o regulácii cien nájmu bytov na výšku 39,20 eur. Predmetnú výšku nájmu bol žalovaný
povinnýplatiťpriebežnemesačnevždyk20.dňuvmesiacipoštovoupoukážkounaúčetžalobcu.Úhradu
za plnenia poskytované s užívaním bytu prenajímateľom mal žalovaný platiť v priebežných mesačných
zálohových platbách podľa predpisu mesačných záloh, ktoré bolí splatné spolu s nájomným. Podľa čl.
V zmluvy bol nájom dohodnutý na dobu určitú a to počnúc dňom 01.12.2016 do 31.01.2017. V prípade,

že nájomca neporuší ustanovenia predmetnej nájomnej zmluvy, bude mu doba nájmu opakovane
predlžovaná formou písomných dodatkov. V zmysle čl. VI Zánik nájmu bytu bod. 1 zmluva okrem iného
zaniká uplynutím doby nájmu. Písomnými dodatkami k Zmluve o nájme bytu č. 14/Nz/2016 bola nájomná
zmluva predĺžená a to nasledovne: Dodatkom č. 1 zo dňa 07.02.2017 do 28.02.2017, Dodatkom č.2 zo dňa 15.03.2017 do 31.03.2017, Dodatkom č. 3 zo dňa 10.04.2017 do 30.04.2017, Dodatkom
č. 4 zo dňa 19.05.2017 do 31.05.2017, Dodatkom č. 5 zo dňa 19.06.2017 do 30.06.2017, Dodatkom
č. 6 zo dňa 11.07.2017 do 31.07.2017. Dňa 31.12.2016 bola Žalovanému vystavená upomienka s

vyčíslením nedoplatkov, ktoré mu v súvislosti s užívaním bytu aj za predchádzajúce obdobia vznikli.
Žalobca, pridržiavajúc sa nadmernej serióznosti a snahe vyjsť žalovanému v ústrety, predĺžil dobu
trvania nájmu napriek samotnému porušeniu zmluvy z dôvodu neplnenia si úhradovej povinnosti zo
strany žalovaného. Dňa 15.03.2017 bola žalovanému zaslaná výzva na uhradenie nedoplatku, ktorú si
neprevzal a to ani v odbernej lehote na príslušnej pošte. Ďalšia výzva mu bola zaslaná 13.06.2017 a

to na vypratanie bytu, ktorú si už prevzal a to 21.06.2017. Obdobná výzva bola zaslaná 10.07.2017 a
posledná výzva mu bola adresovaná dňa 14.08.2017, ktorú si taktiež neprevzal ani v odbernej lehote.
Žalovaný napriek výzvam svoj dlh neuhradil a naopak jeho dlh voči žalobcovi vzrástol. Na vzniknutú
situáciu, ktorá začala byť neúnosná, reagoval žalobca tak, že žalovanému zmluvu nepredĺžil. Žalobca
mal snahu riešiť spor čo najmiernejšími a nenákladnými prostriedkami. Žalovaný však na upomienky ani
výzvy nereagoval. Táto situácia je pre žalobou ďalej neúnosná a domáha sa ochrany svojich práv. Spor

je nutné vnímať v súvislosti celej nehnuteľnosti, kde sa podobná situácia opakuje. Žalobca každý mesiac
prichádza o značnú peňažnú sumu, neopomínajúc fakt, že je to majetok mesta a je teda financovaný
z verejných zdrojov. Žalovaný svojim konaním popísaným vyššie, v rozpore s právnymi predpismi a
zmluvou neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu, ktorý v dôsledku jeho konania nemôže
využívať svoje vlastnícke právo a zároveň mu vzniká škoda, v dôsledku neoprávneného užívania bytu,

t.j. nájomné, energie a opotrebovanie.

3. Na doručenú žalobu reagoval žalovaný udelením plnej moci advokátovi, ktorý dňa 23.07.2018 súdu
doručil vyjadrenie žalovaného k žalobe. V ňom uviedol, že z nájomnej zmluvy predloženej samotným
žalobcom je evidentné nerovnovážne postavenie zmluvných strán. Žalovaný ako nájomník, rovnako ako

všetci ostatní nájomníci (Rómovia) v danom dome, nemali šancu zjednávať zo správcom vlastníka domu
o podmienkach nájomnej zmluvy. Tá im bola vnútená v tej podobe, v akej ju museli bez výhrady prijať.
Už len samotná skutočnosť, že zmluva je uzatváraná s každým nájomcom len na l až 2 mesiace a potom
je vždy jej platnosť predlžovaná spravidla vždy len o 1 mesiac znamená zjavnú diskrimináciu slabšej
strany. Znamená totálnu neistotu v základnej otázke života každého jednotlivca v otázke bývania. A to za

situácie, že každý z nájomcov má rodinu, má viacero detí a žije len zo sociálnych dávok, nakoľko každý
zamestnávateľdáprednosťNe-Rómovi.PodľapôvodnéhočlánkuVIII.,ods.3pôvodnejnájomnejzmluvy,
ktorá je doteraz platná a vzťahuje sa na mnohých nájomcov daného domu, mohol prenajímateľ cestou
svojho správcu DUMAT svojvoľne otvoriť ktorýkoľvek byt a vstúpiť doň bez súhlasu nájomcu, (resp.
bývalého nájomcu, pokiaľ nájomný vzťah z akéhokoľvek dôvodu zanikol), mal možnosť ho svojvoľne

vypratať, možnosť vymeniť zámok na vstupných dverách do bytu a to s apriori súhlasom nájomcu
vyjadreným v dotknutej nájomnej zmluve a žalobca to tak veľmi často, zneužívajúc pritom svoju mestskú
políciu, robil. Je evidentné, že dotknutý článok nájomnej zmluvy bol pre rozpor zo zákonom a s dobrými
mravmi absolútne neplatný, resp. neplatná bola celá zmluva. Pretože na túto nezákonnosť bol žalobca
písomne upozornený právnym zástupcom niektorých nájomcov a žalobca si zrejme danú skutočnosť

uvedomil, dal prevažnej väčšine obyvateľov daného domu podpísať nové zmluvy datované dňom
l.12.2016. Žalovaný však namieta, že za absolútne neplatné nepovažuje len všetky predchádzajúce
písomné nájomné zmluvy, ale aj žalobcom do súdneho spisu doloženú nájomnú zmluvu č. 03/Nz/2016
zo dňa 1.12.2016 včítane všetkých jej dodatkov. Táto zmluva je, resp. s ohľadom na jej predmet a obsah
(odhliadnuc od jej formálneho názvu), by mohla byť, skôr zmluvou ubytovacou, avšak nie je zmluvou

o nájme bytu. To však neznamená, že medzi žalovaným a žalobcom nie je nájomný vzťah. Ten však
podľa názoru žalovaného vznikol už pred viac ako desiatimi rokmi v roku 2007 formou ústnej zmluvy, keď
žalovanýsasožalobcomdohodolnapredmetenájmu,nanájomnom,jehosplatnosti,navýškeúhradyza
plnenia poskytované spolu s nájmom a na splatnosti týchto úhrad a na všetkých ostatných náležitostiach
nájomnej zmluvy a žalobca mu následne odovzdal daný byt a kľúče od neho a žalovaný ho so súhlasom

a vedomím žalobcu užíval a platil mu nájomné a preddavky. Zákon pre platné uzatvorenie nájomnej
zmluvy nevyžaduje písomnú formu. Žalovaný má zato, že tento nájomný vzťah trvá doteraz a všetky
písomné zmluvy na l až 2 mesiace, ktoré žalovanému vnucoval žalobca, nie sú a nikdy neboli platné.
Žalovaný ďalej namieta, že žalobca žiada okrem vypratania tiež zaplatenie čiastky 812,40 eur, ktorú
však nijako bližšie nešpecifikuje a ničím ju nepreukazuje. Neuvádza žiadny právny dôvod tohto plnenia.

Iba z kontextu žaloby je možné vyvodiť, že sa jedná buď o splatné nájomné, alebo o splatné preddavky
na plnenia, ktoré mu mali byť zaplatené titulom plnení poskytnutých spolu s nájmom bytu, resp. sa jedná
o bezdôvodné obohatenie titulom obvyklého nájomného. Z uvedenej sumy nie je zrejmé, aká jej časť
pritomtvorídlžnénájomné,ktorúčasťpovažuježalobcazabezdôvodnéobohatenie,ktoráčasťjedlžnýmplnením za služby spojené s nájmom bytu a ktorá je dlhom titulom vyúčtovania preddavkov na úhradu
za služby spojené s nájmom bytu. Žalovaný popiera nárok žalobcu na akékoľvek plnenie. Z tvrdenia
žalobcu v žalobe expresis verbis nevyplýva, že nájomný vzťah z nájomnej zmluvy predloženej žalobcom

trval medzi stranami od 1.12.2016 do 31.7.2017 a že ku dňu 31.7.2017 zanikol. Žalobca v žalobe
konštatuje iba deň, v ktorom uzatvoril zo žalovaným zmluvu a na akú dobu a kedy a na akú dobu uzatvoril
jej dodatky a tak predlžil jej platnosť a účinnosť. Neuvádza však v žalobe k akému dátumu zanikol
právny vzťah z danej zmluvy a dokonca ani akým spôsobom. Konštatuje iba, že zaslal žalovanému
upomienky na zaplatenie a výzvy na vypratanie a tak iba interpretáciou je možno usúdiť, že žalobca

zánik právneho vzťahu konštruuje titulom uplynutia dohodnutej doby a nie výpoveďou, či odstúpením od
zmluvy. Žalovaný namieta, že nemohlo dôjsť k zániku právneho vzťahu z nájomnej zmluvy predloženej
žalobcom uplynutím doby, keďže tá je podľa názoru žalovaného od počiatku neplatná, nakoľko tu bola
a je platná a účinná nájomná zmluva na dobu neurčitú uzatvorená medzi stranami ústne v roku 2007.
A keďže ide o zmluvu na dobu neurčitú, táto objektívne nemohla skončiť uplynutím doby. Žalobca
rozporne na jednej strane hovorí o zmluve zo dňa 1.12.2016 a šiestich jej dodatkoch pokrývajúcich

obdobie do 30.7.2017, na strane druhej však k žalobe predložil vyúčtovanie za rok 2015, ktorý sa na ním
prezentovanú dobu ako doba nájmu vôbec nevzťahuje, a v ktorom vyúčtovaní sú sumy aj za rok 2011,
rok 2013 a 2014 . Rovnako vo vyúčtovaní za rok 2016 sú sumy za roky 2011, 2013, 2014 a 2015. Za
danej situácie, zo žaloby a dokladov, nie je potom ani jasné aká konkrétna čiastka sa má vzťahovať na
dotknuté obdobie od decembra 2016 do júla 2017. Týmito dokladmi však žalobca v rozpore s vlastnými

záujmami potvrdzuje, že už v období od roku 2011 až doteraz v danom byte žalovaný s vedomím žalobcu
a z jeho súhlasným prejavom vôle býval, čo nakoniec potvrdí množstvo obyvateľov daného domu. Z
článku IV. ods.1 nájomnej zmluvy vyplýva, že mesačné nájomné činí 39,20 eur, teda ak by zmluvný
vzťah skončil k 31.7.2017, na nezaplatenom nájomnom za všetkých sedem mesiacov od 31.12.2016
do 30.7.2017 (pokiaľ by žalovaný teoreticky vôbec nič nezaplatil), by sa jednalo iba o sumu 313,60

eur. Žalovaný má zato, že v ostatnej časti, t.j. v čiastke nad 313,60 eur do 812,40 eur by sa mohlo
jednať o bezdôvodné obohatenie vo výške obvyklého nájmu, avšak aj tu by museli byť nároky žalobcu
presne vyšpecifikované, teda aká suma tvorí tzv. obvyklé nájomné a akú sumu tvoria náklady na plnenia
poskytované spolu s bývaním. Ani žalobca v žalobe nepopiera, že žalovaný mu čiastky na jeho účet
poukazoval. Žalovaný v prílohe pripája doklady o platbách v prospech žalovaného formou priameho

vkladu na jeho účet a to v roku 2016 a 2017. Žalovaný však disponuje takýmito dokladmi za celé obdobie
od roku 2007, kedy bol nájomný vzťah založený. Naviac sám žalobca doložil k žalobe listinu datovanú
v ľ. dolnom okraji dátumom 23.6.2017 s názvom Predpísané a uhradené zálohy, z ktorej vyplýva, že
žalovaný uhradil na jeho účet príslušné čiastky v mesiaci január až máj 2017 v celkovej výške 683 eur.
Osobitne žalovaný poukazuje na okolnosť, že žalobca žiada priznať poplatok z omeškania dokonca

od 1.1.2016, v ktorom období ( medzi l.1.2016 a 1.12.2016 ) nebol medzi zmluvnými stranami, podľa
žalobcových tvrdení a podľa ním predloženej nájomnej zmluvy, žiadny právny vzťah. Podľa čl. IV. ods.2
nájomnej zmluvy okrem nájomného je nájomca povinný platiť tiež úhrady za plnenia poskytované spolu s
užívanímbytuatopodľapredpisumesačnýchzáloh.Tentopredpisjepodľadotknutéhočlánkuzmluvyjej
nedeliteľnou súčasťou, avšak zo žalobcom do súdneho spisu priloženej zmluvy o nájme bytu nevyplýva,

žeby v danom predpise skutočne išlo o neoddeliteľnú súčasť, keďže akýkoľvek predpis žalobca do
súdneho spisu nedoložil. Naviac muselo by ísť o predpis preukázateľne doručený žalovanému a ním
vlastnoručne podpísaný ako prevzatý a to na rok 2016 a opätovne na rok 2017. Žalobca však žiaden
predpis ani len k žalobe nedoručil. Žaloba sama osobe je podľa názoru žalovaného zmätočná, keď
relevantné skutočnosti nie sú v žalobe ani len tvrdené, tobôž aby boli priloženými listinami preukázané.

Naopak dôkazy preukazujú všetko iné, len nie aj tie skromné tvrdenia, ktoré v žalobe sú. Žalovaný svoj
nárok vôbec nevyšpecifikoval a nedoložil. Neuniesol tak ani len povinnosť tvrdenia, tobôž povinnosť
dôkazu.

4. Na doručené vyjadrenie žalovaného reagoval právny zástupca žalobcu písomnou replikou, doručenou

súdu dňa 01.10.2018. V nej uviedol, že tvrdenia žalovaného, že nemohol ovplyvniť znenie nájomnej
zmluvy, dokonca tvrdí že mu nájomná zmluva bola vnútená a musel ju bez výhrady prijať, možno
označiť za veľmi závažné a nepravdivé. Vzniká tu aj otázka načo by žalobca nútil do zmluvného
vzťahu osoby, ktoré mali už v tej dobe nedoplatky, čo bola len dobrá vôľa žalobcu, že im umožnil
ďalší nájomný vzťah. Vo vyjadrení v konaní 23C/13/2018 bod. č. 6 sám právny zástupca žalovaného

vo svojom vyjadrení deklaruje, že bol pri kreácii nájomných zmlúv pre tento bytový dom. T.j. právny
zástupca v mene žalovaného a iných osôb z predmetnej bytovky v ich mene spolukreoval znenie
nájomnej zmluvy. V tomto bode by bolo vhodné odstrániť závažné nedostatky k tvrdeniu o kreácii
zmluvy dôkazom výsluchu zamestnancov DUMAT m.p.o. - p. Prekopová ba je nutné navrhnúť aj vysluchsamotného právneho zástupcu JUDr. G.. Vo vyjadrení 23C/13/2018 sám priznáva túto spoluúčasť na
kreácii zmlúv. Teraz sa dovoláva neplatnosti zmluvy, ktorú mala protistrana možnosť kreovať resp.
účelovo označiť za zmluvu ubytovaciu, ktorá však vôbec nespĺňa jej zákonom stanovení znaky a

je zmluvou pre ubytovacie zariadenia podnikateľských subjektov. V ďalšom bode však sama strana
žalovaného deklaruje a priznáva trvanie a existenciu nájomného vzťahu. Tvrdenie žalovaného, že
nájomná zmluva mohla vzniknúť ústnou formou je absolútne nepravdivé a právne nesprávne. Tvrdenie
protistrany je evidentne účelové, jediný logický a jasný záver však možno vyvodiť ten, že nepopiera
existenciu nájomného vzťahu. Rovnako treba poukázať na fakt, že na jednej strane žalovaný tvrdí

neplatnosť nájomnej zmluvy resp. všetkých nájomných zmlúv a existenciu fiktívnej zmluvy o ubytovaní,
a na strane druhej deklaruje platnosť nájomnej zmluvy, ktorá mala byť uzavretá ústnou formou. Zánik
nájomnej zmluvy je zo zákona evidentný rovnako so žaloby, a to uplynutím doby nájmu, čo musí byť
zrejmé minimálne právnemu zástupcovi protistrany. Predpisy mesačných záloh si žalovaný vyzdvihoval
osobne a nie je žiadnou zákonnou prekážkou túto skutočnosť ako bol prevzatý a či prevzatie obsahuje
podpis. Všetky úhrady, ktoré boli vykonané sú zohľadnené vo vyúčtovaní. Ostatné úhrady nie je možné

považovať za dôveryhodné. Predmetom sporu je byt č. 14 v dokladoch o platbách žalovaného len časť
obsahuje poznámku, že sa jedná o úhradu v tejto veci - bytu č. 14. Ostatné úhrady obsahujú len meno
Badiová resp. poznámky nedoplatok, dlh alebo nájomné. Teda je zrejmé, že môže ísť o úhrady k bytu č.
XX (kde bola nájomcom N. a nie žalovaný N. - iná nájomná zmluva). Variabilný symbol XXXXX sa môže
vzťahovať na tento byt, ale platba k inému bytu s variabilným symbolom 29321 určite nie (je možné že

žalovaný predkladá nepravdivé dôkazy, t.j. platby v iných nájomných zmluvách). Žalovaný vo vyjadrení
viackrát deklaruje neplatnosť nájomnej zmluvy, no evidentne platil nájomné i keď v minimálnej časti
a bolo uhrádzané s poznámkou ako "nájomné" t.j. patrí k nájomnej zmluve. Keďže žalovaný tvrdí, že
má aj ďalšie doklady o platbách je podľa nášho názoru povinný predložiť ich originály súdu. Žalovaný
nepredložil žiadne relevantné dôkazy a všetky jeho tvrdenia sú evidentne účelové a nepravdivé.

5. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnili právni zástupcovia
sporových strán.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca zotrváva na podanej žalobe a odvoláva

sanajejpísomnéznenieatakistosaodvolávaajnareplikudoručenúsúdudňa01.10.2018.Vzhľadomna
procesnú ekonómiu tieto skutočnosti znova opakovať nebude. Navrhol, aby sa súd v rámci vykonaného
dokazovania oboznámil s doteraz pripojenými listinnými dôkazmi a pripojil navyše spis tunajšieho súdu
23C/13/2018, kde by malo byť zistené z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného, že sám tento
pripomienkoval predmetné nájomné zmluvy. Po vykonaní dokazovania listinnými dôkazmi dodatočne

navrhol, aby súd vykonal výsluch riaditeľa MPO DUMAT pána Jozefa X. a zamestnankyňu Elenu A.,
ktorých účasť na pojednávaní zabezpečí a to za účelom objasnenia skutočností uzatvorenia ústnej
nájomnej zmluvy so žalovaným.

7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že takisto zotrváva na svojom písomnom

vyjadrení k žalobe a dopĺňa ho o argumentáciu, že je nelogické, ak sa žalobca domáha aj zdržania sa
užívania predmetného bytu a zároveň žaluje o vypratanie bytu, nakoľko užívanie bytu je konzumované
samotným vyprataním bytu. Obsahom nájomného práva je právo vec užívať, čo by v prípade vyhovenia
žalobe vo veci vypratania nebolo ani možné. Zároveň namieta povinnosť odovzdať kľúče k bytu, nakoľko
žalovaný nevie, či vôbec dostal kľúče od bytu, či nedošlo k výmene zámku. Navrhol, aby súd v rámci

vykonaného dokazovania vypočul žalovaného a manželku žalovaného, za účelom objasnenia toho,
ako bola kreovaná predmetná zmluva o nájme bytu č. 14/NZ/2016 a takisto ohľadne predchádzajúcich
písomných nájomných zmlúv, resp. ústnych nájomných zmlúv. Vo zvyšnej časti navrhuol, aby sa súd
oboznámil z doteraz predloženými listinnými dôkazmi.

8. Na vykonanom pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: č.
l. 7 zmluva o nájme bytu č. 14/NZ/2016, č. l. 11-16 dodatky č. 1-6 k nájomnej zmluve, č. l. XX výpis z
LV č. XXXX, č. l. XX zmluva o zverení majetku do správy, č. l. 59-66 vklady v hotovosti do Prima banka,
a. s... Na základe takto vykonaného dokazovania a na základe nesporných skutkových okolností, súd
zistil skutkový stav, a vec podľa citovaných ustanovení právnych predpisov následne aj právne posúdil.

9.1 Podľa článku 8 Základných zásad Civilného sporového poriadku strany sporu sú povinné označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s
princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.9.2 Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

9.3 Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

9.4 Podľa § 491 ods.1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom

výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

9.5 Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho
sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

9.6 Podľa § 40 ods.1, ods.3 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou.

9.7 Podľa § 685 ods.1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou

prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.

9.8 Podľa § 686 ods.1 Občianskeho zákonníka nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu
a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob
ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva
neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

9.9 Podľa § 132 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí
podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie
dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť
odkazom na označené dôkazy.

9.10 Podľa § 140 ods.2 Civilného sporového poriadku zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo
doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.

10. Žalobca sa podanou žalobou domáha vypratania bytu, ktorý je jeho vlastníctvom, a ktorý prenajal
žalovanému písomnou nájomnou zmluvou zo dňa 01.12.2016. Podľa žaloby mala uplynúť doba trvania

nájmu. Zároveň sa domáha splnenia peňažného dlhu žalovaného z titulu práva na nájomné.

11. Obrana žalovaného spočívala v tom, že jednak je časť žaloby neodôvodnená, teda v časti žaloby o
zaplatenie žalovanej sumy (právo žalobcu na nájomné) neuniesol žalobca bremeno tvrdenia rozhodných
skutočností, a takisto, že žalobcove tvrdenie o zániku nájmu predmetného bytu nie je pravdivé, dôvodné.

Žalovaný tvrdí, že so žalobcom nikdy platne neuzavrel písomnú nájomnú zmluvu zo dňa 01.12.2016,
pričom je oprávnený užívať predmetný byt ďalej na základe ústne uzatvorenej nájomnej zmluvy v roku
2007.

12.1 K časti žaloby o zaplatenie sumy 812,40 eur s príslušenstvom:

12.2 Na prvom mieste je potrebné uviesť, že súd prisvedčuje obrane žalovaného, že žalobca v tejto
časti žaloby neuniesol bremeno tvrdenia rozhodných skutočností, v dôsledku čoho nemohol byť v tejto
časti úspešný. Žalobca tento žalobný návrh v žalobe vôbec neodôvodnil ani neuviedol ako dospel k
výške žalovanej sumy. V tejto súvislosti súd poukazuje na § 132 ods.2 Civilného sporového poriadku, že

opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca nemôže
s úspechom podať žalobu bez opísania rozhodujúcich skutočností s tým, že súd, resp. protistrana má
z priložených príloh (tak ako tomu bolo v prejednávanom spore) vydedukovať rozhodujúce skutočnosti.
Bremenotvrdeniažalobcaneuniesolaninapojednávaní,prostredníctvomjehoprávnehozástupcu,ktorýsa odvolal na žalobu a písomné vyjadrenie (repliku). Takisto je dôvodná obrana žalovaného, že žalobca
rozporne na jednej strane hovorí o zmluve zo dňa 1.12.2016 a šiestich jej dodatkoch pokrývajúcich
obdobie do 30.7.2017, na strane druhej však k žalobe predložil vyúčtovanie za rok 2015, ktorý sa na

ním prezentovanú dobu nájmu vôbec nevzťahuje. Za danej situácie, zo žaloby a dokladov, nie je potom
jasné aká konkrétna čiastka sa má vzťahovať na dotknuté obdobie od decembra 2016 do júla 2017.

12.3 Už len z uvádzaných dôvodov je táto časť žaloby nedôvodná a súd ju zamietol. Táto časť žaloby
je však nedôvodná aj pre nepreukázanie uzatvorenia platnej nájomnej zmluvy, na základe ktorej mal

žalovanému vzniknúť peňažný dlh, a to z nižšie uvedených dôvodov, ktoré sa týkajú aj druhej časti
žaloby.

13.1 K časti žaloby o vypratanie bytu:

13.2 Ako je uvedené vyššie žalobca sa podanou žalobou domáha vypratania bytu, ktorý prenajal

žalovanému písomnou nájomnou zmluvou zo dňa 01.12.2016, pričom doba nájmu uplynula a žalovaný
tak užíva byt bez právneho dôvodu.

13.3 Úvodom tejto časti odôvodnenia súd uvádza, že nájom bytu vznikne na základe nájomnej zmluvy
uzavretej medzi prenajímateľom a nájomcom, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné

byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez uvedenia doby užívania. Ak bola nájomná zmluva
uzavretá bez určenia doby užívania, nájom bytu je chránený. Nájomná zmluva o nájme bytu je uzavretá,
ak sa zmluvné strany dohodli na jej obsahu. Obsah nájomnej zmluvy o nájme bytu podrobnejšie
upravuje § 686. Na platnosť nájomnej zmluvy o nájme bytu Občiansky zákonník nepredpisuje žiadnu
formu. Možno ju teda uzavrieť v akejkoľvek forme. V tejto otázke Najvyšší súd Slovenskej republiky

judikoval v rozsudku sp.zn. 5Cdo/266/2007 z 31.01.2008, že: „hoci nedostatok písomnej formy nájomnej
zmluvy nespôsobuje jej neplatnosť, prejavy vôle smerujúce k uzavretiu nájomnej zmluvy museli byť
urobené spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť o tom, čo chceli účastníci konania prejaviť (§ 35 ods.
1 Občianskeho zákonníka). Záver o uzavretí zmluvy o nájme bytu konkludentným spôsobom preto
nevyhnutne predpokladá, že tu bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o nájme

bytu ako na strane prenajímateľa, tak aj na strane nájomcu (nájomcov).“

13.4 Po oboznámení obsahu žalobcom predloženej nájomnej zmluvy na pojednávaní právny zástupca
žalovaného uviedol, že na tejto zmluve sa evidentne nejedná o podpis žalovaného a rovnako tak
ani na časti dodatkov k zmluve. Súd uvedenú skutočnosť zistil z porovnania podpisu na zmluve (kde

je podpis osoby s priezviskom s koncovkou - ová) a na plnej moci, ktorou žalovaný udelil právo na
jeho zastupovanie v tomto konaní právnemu zástupcovi. Následne právny zástupca žalobcu uviedol,
že nerozporuje tvrdenie právneho zástupcu žalovaného, že sa nejedná o podpis žalovaného na
predloženej zmluve. Súd tak má za zistené, že na žalobcom predloženej nájomnej zmluve nie je
podpis žalovaného. V zmysle § 40 ods.3 Občianskeho zákonníka nie je preložený písomný právny

úkon platný, pretože nie je podpísaný konajúcou osobou (žalovaným). Žalobca tak v konaní neuniesol
dôkazné bremeno ohľadne ním tvrdenej rozhodnej skutkovej okolnosti, že žalovaný bol nájomcom
predmetného bytu na dobu určitú, ktorá mala uplynúť, na základe ním predloženej nájomnej zmluvy.
Nad rámec potreby tohto rozhodnutia súd uvádza takisto aj to, že z nej taktiež nevyplýva, že žalobca
je prenajímateľom bytu. Z jej znenia nevyplýva, že by DUMAT mestská príspevková organizácia (v

zmluve označený ako prenajímateľ), ktorá je oprávneným správcom predmetného bytového domu na
základe Zmluvy o zverení majetku do správy č.379/2008, konala ako zástupca žalobcu (prenajímateľa
ako vlastníka). Z jej znenia je zrejmé, že konala vo vlastnom mene. Prenajímateľom veci pritom nemusí
byť nevyhnutne jej vlastník.

13.5 Následne je nadbytočné a nehospodárne zisťovať (aj žalobcom navrhovanými výpoveďami
svedkov Jozefa Ublaniča a Eleny Prekopovej), či žalovaný je oprávnený užívať byt na základe ústne
uzatvorenej nájomnej zmluvy z roku 2007, pretože takouto nájomnou zmluvou žalobca neodôvodňuje
svoju žalobu. Na túto okolnosť správne a dôvodne poukázal právny zástupca žalovaného, keď na
pojednávaní uviedol, že ak chce žalobca preukazovať okolnosti uzatvorenia ústnej nájomnej zmluvy so

žalovaným, tak chce preukazovať to, čo nie je predmetom skutkových tvrdení žaloby. Žalobca si môže
podať novú žalobu. Zmenu žaloby žalobca nenavrhol, pričom je dôvodné predpokladať nepripustenie
zmeny žaloby, vzhľadom na znenie § 143 ods.1 Civilného sporového poriadku. Z uvedených dôvodovsúd nevykonal dokazovanie výpoveďami svedkov Jozefa Ublaniča a Eleny Prekopovej, ktoré navrhol
právny zástupca žalobcu.

13.6 K okolnostiam dokazovania v tomto spore, resp. k dôkazom, ktoré súdu predložil žalobca, súd
uvádza aj to, že žalobca opomenul, že ním predložená časť Dodatkov k nájomnej zmluve (a to č.
01/2017,03/2017,04/2017,05/2017)neobsahujepodpisykonajúcichosôb.Dodatokč.01/2017dokonca
neobsahuje podpis ani jedného účastníka tohto právneho úkonu.

13.7Súdpovažujezapotrebnéuviesť,žecivilnésporovékonanie(svýnimkousporovsochranouslabšej
strany podľa § 290 a nasl. CSP) je ovládané zásadou, že dôkaznú povinnosť v spore majú sporové
strany, t.zn. majú povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Iniciatíva pri zhromažďovaní
dôkazov leží zásadne na nich. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť sporovej
strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho,
že tvrdenie sporovej strany nie je preukázané na základe vykonaných dôkazov, je pre sporovú stranu

nepriaznivé súdne rozhodnutie. V prejednávanom spore tak žalobca dôkazné bremeno o rozhodnej
skutočnosti neuniesol. Dôvodnosť svojej žaloby tak založil iba na svojom tvrdení.

14.1 Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

14.2 Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

14.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaný
bol v konaní úspešný v plnom rozsahu. O výške náhrady trov žalovaného rozhodne po právoplatnosti
tohto rozsudku súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.