Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/13/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315218737
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4315218737.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr.
Marty Molnárovej a JUDr. Dariny Vargovej, v exekučnej veci oprávneného: CD Consulting s.r.o., Příkop
843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti povinnému: U. M., nar. XX. XX.
XXXX, M. R. X. XXX/XX, G., o vymoženie uloženej povinnosti, vedenej na Okresnom súde Levice pod
sp. zn. 1Er/2695/2015 a u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava,

pod sp. zn. EX 42250/15, o odvolaní oprávneného zo dňa 03. 01. 2017 proti uzneseniu Okresného súdu
Levice č. k. 1Er/2695/2015-32 zo dňa 08. 12. 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného zo dňa 03. 01. 2017 proti uzneseniu Okresného súdu Levice č.
k. 1Er/2695/2015-32 zo dňa 08. 12. 2016 v časti proti výroku o zamietnutí návrhu na zmenu účastníka
konania (I. výrok), v časti proti výroku o nepriznaní náhrady trov konania povinnému (III. výrok) a v časti
proti výroku o tom, že o trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti uznesenia (IV. výrok) o d

m i e t a .

Odvolací súd uznesenie v napadnutej časti výroku o zastavení exekúcie (II. výrok) p o t
v r d z u j e .

Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na zmenu účastníka konania (I. výrok),
exekúciu zastavil (II. výrok), povinnému nepriznal náhradu trov konania (III. výrok) a o trovách exekúcie
rozhodol tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti uznesenia (IV. výrok).

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ust. § 37 ods. 3, 4, 5, § 39 ods. 4, § 243f

ods. 1, 5 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a
o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a citáciou ust. § 251 a § 256 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. Uviedol, že dňa 04. 11. 2015 ako exekučný súd poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD. vykonaním exekúcie a dňa 29. 01. 2016 mu bolo prostredníctvom súdneho exekútora

doručené podanie spoločnosti Private Capital Investments Limited označené ako oznámenie o zmene
oprávneného, ktoré obsahovalo tiež vyjadrenie k aplikácii § 243f Exekučného poriadku v tejto exekúcii.
Obsahom tohto podania bolo oznámenie o tom, že na základe predloženej rámcovej zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 23. 12. 2015 a tiež podľa jej zodpovedajúcej prílohy bola pohľadávka oprávneného
vymáhaná v tejto exekúcii postúpená na spoločnosť Private Capital Investments Limited. Na osvedčenie
týchto skutočností bola spolu s podaním súdu zaslaná Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok a jej

Príloha.4. Súd prvej inštancie ďalej poznamenal, že z podania doručeného súdnemu exekútorovi dňa 20. 01.
2016, doručeného súdu dňa 29. 01. 2016 vyplýva, že súdny exekútor doručuje súdu doplnenie návrhu
na vykonanie exekúcie a zároveň navrhuje pripustiť zmenu účastníkov konania na strane oprávneného.

Súčasťou podania súdneho exekútora doručeného súdu dňa 29. 01. 2016 bolo taktiež doplnenie návrhu
na vykonanie exekúcie, z ktorého vyplýva, že spoločnosť Private Capital Investments Limited opísala
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vzťahu oprávneného, t. j. spoločnosti CD Consulting s.r.o., s
povinným.

5. V priebehu exekúcie nadobudol dňa 23. 12. 2015 účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým boli
zmenené a doplnené ust. § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 písm. m/, § 58 ods. 5 a § 243f Exekučného
poriadku.

6. Spoločnosť Private Capital Investments Limited, ktorá opísala rozhodujúce skutočnosti týkajúce
sa vzťahu oprávneného, t. j. spoločnosti CD Consulting s.r.o. s povinným, nie je prvotným ani iným

majiteľom cenného papiera - vlastnej zmenky, nie je indosatárom a teda svoje právo nepreukazuje
nepretržitým radom indosamentov, nemá žiaden vlastný vzťah k povinnému, čo sama uvádza v
predmetnom doplnení návrhu na vykonanie exekúcie.

7. V súvislosti s účastníctvom v civilnom súdnom konaní, ktorého súčasťou je aj exekučné konanie,

exekučný súd uviedol, že súdna prax ako aj doktrína je jednotná v názore, že v prípade, ak
dôjde k hmotnoprávnemu prevodu alebo prechodu práv alebo povinností, ktorých sa konanie týka, z
doterajšiehoúčastníkakonanianainýsubjekt,tentohmotnoprávnyprevodaleboprechodsaautomaticky
nepremietne do roviny procesnej. K zmene účastníkov konania dochádza až na základe rozhodnutia
súdu o pripustení takejto zmeny, pričom tento princíp sa uplatňuje vo všeobecnosti a existujú z neho

len zákonom presne stanovené výnimky. Exekučný poriadok v ust. § 37 obsahuje osobitnú úpravu
otázok účastníctva v exekučnom konaní, vrátane procesného postupu, ktorý je nevyhnutné dodržať
pri rozhodovaní o zmene účastníka v prípade zmeny hmotnoprávneho nositeľa práva lebo povinností,
ktoré sú predmetom konania. Z ust. § 37 Exekučného poriadku je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé,
že v prípade, ak dôjde k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného

titulu, k zmene účastníka exekučného konania v procesnej rovine dôjde až na základe právoplatného
rozhodnutia exekučného súdu o pripustení zmeny účastníka. Účastníkom sa v tomto prípade rozumie
pôvodný nositeľ práva, nie jeho nadobúdateľ, t.j. oznamovaciu povinnosť má pôvodný oprávnený.

8. Exekučným titulom je vykonateľný rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 9C/389/2013-64, z ktorého

odôvodnenia vyplýva, že bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Vychádzajúc z
vyššie uvedeného je v prejednávanej veci nepochybné, že účastníkom konania na strane oprávneného
je od začatia exekučného konania až doposiaľ spoločnosť CD Consulting s.r.o., nakoľko dosiaľ
neexistuje právoplatné rozhodnutie exekučného súdu, ktorým by ako oprávneného do konania pripustil
akýkoľvekinýsubjekt.Súčasnejenepochybné,žespoločnosťCDConsultings.r.o.,bolavprejednávanej

veci oprávneným aj ku dňu 23. 12. 2015, kedy jej zákon ako oprávnenému uložil povinnosť doplniť návrh
na vykonanie exekúcie o náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, a bola oprávneným aj
počas celej zákonom stanovenej lehoty na toto doplnenie, t. j. do 22. 01. 2016. do 24:00 hod. Pôvodný
oprávnený - spoločnosť CD Consulting, s.r.o. si túto svoju povinnosť do uplynutia stanovenej lehoty
nesplnil.

9. Súd prvej inštancie skonštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že mu ku dňu vydania napadnutého
uznesenia nebolo doručené žiadne podanie, ktorým by oprávnený - spoločnosť CD Consulting s.r.o.
doplnil rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, ktorý, ako vyplýva z
exekučného titulu, bol vystaviteľom zmenky, príp. vzťahu medzi povinným a predošlým majiteľom

zmenky, keďže opäť z exekučného titulu vyplýva, že oprávnený je indosatárom zmenky, pričom ako
vyplýva z výslovného znenia ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, uložená povinnosť doplniť návrh na
vykonanie exekúcie sa vzťahuje aj na indosatára zmenky.

10. Oprávnený zmeškal zákonnú 30 - dňovú lehotu na uskutočnenie tohto doplnenia. Právnym

následkom nesplnenia tejto zákonnej povinnosti je podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavenie
exekúcie. Súd prvej inštancie preto podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku exekúciu zastavil.11. O náhrade trov účastníkov exekučného konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 251 a §
256 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení § 200 ods. 1. Exekučného poriadku. Oprávnený
procesne zavinil zastavenie konania, preto by bol povinný povinnému zaplatiť náhradu trov konania.

Nakoľko povinnému nevznikli žiadne trovy, súd prvej inštancie mu ich k náhrade nepriznal.

12. O trovách exekúcie v zmysle § 200 ods. 5 Exekučného poriadku súd prvej inštancie nerozhodoval,
nakoľko nemal ich vyčíslenie k dispozícii, pričom poznamenal, že o nich rozhodne samostatným
uznesením po nadobudnutí právoplatnosti predmetného rozhodnutia.

13. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu (Fridrich Paľko,
s.r.o., Grösslingová 2478/4, Bratislava) v zákonom stanovenej lehote odvolanie v celom rozsahu.
Namietal,žepodľaExekučnéhoporiadkumôžesúdrozhodnúťlenonepripustenízmenyúčastníkaalebo
o jeho pripustení, nie o zamietnutí návrhu na zmenu účastníka. Konštatoval, že Exekučný poriadok
nestanovuje, že dané oznámenie podľa ust. § 37 ods. 3 Exekučného poriadku nemôže urobiť aj nový

oprávnený. Takýmto výkladom súdu by došlo k odňatiu práva na prístup k súdu. Z ust. § 37 ods. 3
Exekučného poriadku vyplýva, že účastník len oznamuje exekútorovi skutočnosti, na ktorých základe
dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností a exekútor následne podáva návrh súdu na
pripustenie zmeny účastníka. To, že oznámenie exekútorovi urobil nový oprávnený, nebráni exekútorovi,
aby podal návrh na zmenu oprávneného v súlade s ust. § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. Navyše

Exekučný poriadok neustanovuje, že návrh nemôže doplniť oprávnený v zmysle hmotného práva, a to,
že na splnenie danej povinnosti je nevyhnutné rozhodnutie súdu o zmene oprávneného.
Spoločnosť Private Capital Investments Limited preukázala v súlade s ust. § 37 ods. 3 Exekučného
poriadku, prostredníctvom zmluvy o postúpení pohľadávky, prechod povinnosti a práva z exekučného
titulu. Na základe toho bola táto spoločnosť ako nový oprávnený povinná doplniť návrh na vykonanie

exekúcie v súlade s ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Odvolateľ zastáva názor, že sa naňho
povinnosť ustanovená v § 39 ods. 4 Exekučného poriadku nevzťahuje, keďže mu súd nepriznal právo
zo zmenky rozhodnutím a nejde o oprávneného, ktorý by mal vlastné vzťahy s povinným a svoje právo
nepreukazuje ani nepretržitým radom indosamentov. Na oprávneného prešlo právo priznané exekučným
titulom indosatárovi na základe dohody o postúpení judikovaných pohľadávok. Nedošlo k rubopisu,

ani k odovzdaniu zmenky, oprávnený sa nestal majiteľom zmenky, a preto logicky nemá práva zo
zmenky. V prípade, ak je pohľadávka zo zmenky už rozsúdená, možno túto pohľadávku ako samostatný
predmet občianskoprávnych vzťahov od zmenky právne oddeliť. Je teda zrejmé, že v prípade, ak by
prechod práva z exekučného titulu bol na základe rubopisu, v takom prípade by oprávnený bol povinný
preukazovať vlastné vzťahy predchádzajúceho majiteľa zmenky (remitenta) k dlžníkovi. V danej veci

došlo k cesii pohľadávky zo zmenky, avšak cesionár pri tom zmenku nenadobudol, teda logicky si
neuplatňuje právo zo zmenky. Na podporu svojich argumentov poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 20.10.2015 v konaní pod sp. zn. 3Oboer/426/2014. S poukazom na uvedené neboli naplnené
dôvody na zamietnutie návrhu na zmenu účastníka konania.
Taktiež neboli naplnené dôvody ani na zastavenie exekúcie, pretože oprávnený svoj návrh doplnil a

zároveň nie je oprávneným, ktorému by bolo priznané právo zo zmenky rozhodnutím súdu a ktorý
by súčasne mal vlastné vzťahy s povinným a zároveň nepreukazuje svoje právo nepretržitým radom
indosamentov a nebolo rozhodnuté o pripustení nového oprávneného do exekučného konania.

14. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd odvolaniu v celom rozsahu vyhovel, zrušil napadnuté

rozhodnutie a priznal oprávnenému náhradu trov konania za podané odvolanie.

15. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok -
ďalej len „CSP“) pri skúmaní podmienok odvolacieho konania zistil, že proti I. výroku uznesenia súdu
prvej inštancie č. k. 1Er/2695/2015-32 zo dňa 08. 12. 2016 (t. j. proti výroku, ktorým súd prvej inštancie

rozhodol, že zamieta návrh na zmenu účastníka konania), odvolanie prípustné nie je. S poukazom na
túto skutočnosť dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného zo dňa 03. 01. 2017 proti I.
výroku vyššie označeného uznesenia súdu prvej inštancie je potrebné podľa ust. § 386 písm. c/ CSP
odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
Z tých istých dôvodov, teda podľa ust. § 386 písm. c/ CSP odvolací súd ako neprípustné odmietol i

odvolanie oprávneného proti IV. výroku uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 08. 12. 2016 (t. j. proti
výroku o tom, že o trovách exekúcie rozhodne exekučný súd po právoplatnosti predmetného uznesenia),
nakoľko zistil, že proti tomuto výroku odvolanie prípustné nie je, o čom boli účastníci konania i správne
poučení.Taktiež odvolací súd zistil, že oprávnený podal odvolanie i proti III. výroku vyššie označeného uznesenia
súdu prvej inštancie zo dňa 08. 12. 2016 (t. j. proti výroku o tom, že súd povinnému náhradu trov konania
nepriznal), ale nebol osobou oprávnenou na podanie odvolania proti tomuto výroku, preto bolo potrebné

jeho odvolanie proti tomuto výroku odmietnuť podľa ust. § 386 písm. b/ CSP.
Odvolanie oprávneného zo dňa 03. 01. 2017 proti II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie č. k.
1Er/2695/2015-32 zo dňa 08. 12. 2016 (t. j. proti výroku, ktorým súd rozhodol tak, že exekúciu zastavuje)
odvolací súd prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pričom bol viazaný rozsahom
odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi ako i zisteným skutkovým stavom (ust. § 379, § 380 ods.

1, 2, § 383 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného proti tomuto výroku nie je dôvodné,
preto vyššie označené rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti II. výroku podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP
potvrdil ako vecne správne, stotožniac sa i odôvodením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

16. Podľa § 37 ods. 1, 3, 4, 5 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 01.
2017, teda i v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný;

iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd
rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto
je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho
prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých

základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu,
sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi.
Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností.
Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo
dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením.

Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule,
a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
Ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku
ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia.

Ak súd zmenu účastníkov konania nepripustí, pokračuje exekútor v konaní s pôvodnými účastníkmi.

Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. 12. 2015 ako i v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo
zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce

sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý
svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja
dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

Podľa § 243f ods. 1, 4, 5, 6 vyššie citovaného zákona, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred

účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. m).

Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný
dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o
pokračovaní exekúcie.

17.Podľa§243hods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomod01.04.2020,tedaičaserozhodovania
odvolacieho súdu, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred
01. 04. 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. 03. 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí
exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných
po 01. 04. 2017.

Podľa § 243m vyššie citovaného zákona, exekučné konania začaté pred 01. 04. 2018 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. 03. 2018.18. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 03. 2017,
ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku.

19. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

Podľa § 357 písm. a/ až o/ CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a/ zastavení konania,
b/ odmietnutí podania vo veci samej,
c/ odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d/ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e/ zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1,

f/ návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
g/ zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h/ zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i/ návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j/ odklade vykonateľnosti rozhodnutia,

k/ povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l/ zabezpečení dôkazného prostriedku,
m/ nároku na náhradu trov konania,
n/ prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o/návrhunauznaniecudziehorozhodnutia,onávrhunavyhlásenievykonateľnosticudziehorozhodnutia

a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

Podľa § 386 písm. b/, c/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak
b/ bolo podané neoprávnenou osobou,
c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo

Podľa § 387 ods. 1, 2, 3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

Podľa § 470 ods. 1, 2, 3 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí

skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto
zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

20. Z predloženého súdneho exekučného spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie v predmetnej

veci sa začalo dňa 18. 09. 2015, kedy bola u súdneho exekútora spísaná zápisnica, predmetom ktorej
bol návrh oprávneného, zastúpeného právnym zástupcom, na vykonanie exekúcie, pričom exekučným
titulom bol právoplatný rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 9C/389/2013-64 zo dňa 22. 05. 2015,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. 08. 2015 a vykonateľnosť dňa 17. 08. 2015. Dňa 02. 11. 2015
bola exekučnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora zo dňa 18. 09. 2015 o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie.

21. Dňa 14. 11. 2015 vydal súd prvej inštancie poverenie pod č. 5402 144935, ktorým poveril súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. vykonaním exekúcie.22. Dňa 29. 01. 2016 súdny exekútor doručil exekučnému súdu podanie spoločnosti Private Capital
Investments Limited zo dňa 20. 01. 2016, ktorým táto spoločnosť oznamovala súdu zmenu oprávneného

s tým, že zároveň dopĺňa návrh na nariadenie exekúcie podľa ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku.
Spoločnosť tvrdila, že na základe rámcovej zmluvy o postúpení judikovaných pohľadávok zo dňa 23.
12. 2015 a podľa prílohy č. 1/404400243 k tejto zmluve nadobudla pohľadávku s príslušenstvom
proti povinnému, pričom na vymoženie tejto pohľadávky sa vedie exekúcia a je teda oprávneným v
predmetnom exekučnom konaní. V exekučnom konaní nedošlo k naplneniu podmienok aplikácie ust.

§ 243f ods. 1 Exekučného poriadku, pretože oprávnený nemá žiadny vlastný vzťah s povinným, nie je
originálnym ani následným majiteľom zmenky, nie je indosatárom zmenky v zmysle ust. § 39 ods. 4
Exekučného poriadku a právna norma v súvislosti s návrhom na nariadenie exekúcie určuje povinnosti
len týmto subjektom. Na exekučné konanie sa ust. § 243f a ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku
nevzťahuje. Opätovne zdôraznil, že nemá žiadny vzťah s povinným podľa ust. § 17 zákona č. 191/1950
Sb. zákon zmenkový a šekový v znení zákona č. 438/2015 Z. z. a svoje právo preukazuje vykonateľným

súdnymrozhodnutímarámcovouzmluvousjejprílohou.Tvrdil,žejevýlučnevpozíciiveriteľanazáklade
nadobudnutej judikovanej pohľadávky, ktorá mu bola prevedená po vydaní vykonateľného súdneho
rozhodnutia, ktoré je konečné.
V danom prípade podľa názoru spoločnosti Private Capital Investments Limited nie sú dôvody na
zastavenie konania, pretože kumulatívne nevyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so

spotrebiteľskou zmluvou a súdom nebolo zistené, že sa jedná o neprijateľné zmluvné podmienky,
obmedzenia alebo neprípustnosť použitia zmenky, príp. rozpor s dobrými mravmi. Povinný taktiež
nevzniesol žiadne procesné alebo hmotnoprávne námietky.
Nakoľko na predmetné exekučné konanie sa nevzťahuje ust. § 243f Exekučného poriadku, nemožno
exekučný titul podrobiť skúmaniu v zmysle ust. § 243f ods. 6 tohto zákona a exekučné konanie nemožno

odložiť, resp. zastaviť. V prípade, ak by súd pripisoval ust. § 243 Exekučného poriadku účinky, je na
mieste, aby rozhodol o pokračovaní v exekúcii.

23. Súdny exekútor v podaní zo dňa 20. 01. 2016 žiadal súd, aby v zmysle ust. § 243f ods. 6
Exekučného poriadku preskúmal, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1

písm. m/ Exekučného poriadku alebo rozhodol o pokračovaní v exekúcii. V predmetnom podaní súdny
exekútor zároveň navrhol, aby exekučný súd v súlade s ust. § 37 ods. 3 Exekučného poriadku pripustil
zmenu účastníka konania na strane oprávneného.

24. Následne exekučný súd preskúmal listiny doručené do súdneho spisu a rozhodol napadnutým

uznesením zo dňa 08. 12. 2016 tak, že zamietol návrh na zmenu účastníka konania, exekúciu zastavil,
o trovách konania rozhodol tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal, pričom o trovách
exekúcie rozhodne po právoplatnosti predmetného uznesenia. Oprávnený v podanom odvolaní uviedol,
že odvolanie proti uzneseniu exekučného súdu podáva v celom rozsahu, pričom navrhol, aby odvolací
súd jeho odvolaniu vyhovel a odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušil v celom rozsahu.

25. Odvolanie oprávneného spolu o súdnym spisom bolo predložené Krajskému súdu v Nitre, avšak
tento ho prípisom zo dňa 28. 08. 2017 s poukazom na § 37 ods. 3 exekučného poriadku vrátil ako
predčasne predložený s tým, aby súd prvej inštancie doručil napadnuté uznesenie spoločnosti Private
Capital Investments Limited, resp. jej právnemu zástupcovi - advokátovi Mgr. Michalovi Jendrulekovi.

Dňa 25. 10. 2017 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie Mgr. Michala Jendruleka zo dňa 23. 10.
2017, ktorým súdu oznámil, že odvolanie plnomocenstiev medzi ním a spoločnosťou Private Capital
Investments Limited. Následne súd prvej inštancie doručil napadnuté uznesenie priamo vyššie uvedenej
spoločnostiaopätovnepredložilodvolanieoprávnenéhospoluosúdnymspisomKrajskémusúduvNitre.

26. Vo vzťahu k odvolaniu oprávneného proti I. výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zamietnutí
návrhu na zmenu účastníka konania, odvolací súd uvádza, že Civilný sporový poriadok ako primárny
procesnoprávny predpis upravujúci odvolacie konanie v civilných ako aj v exekučných veciach, je
vo vzťahu k prípustnosti odvolania založený na koncepcii, že odvolanie je prípustné len proti tým
uzneseniam súdu prvej inštancie, pri ktorých samotný Civilný sporový poriadok (§ 357 CSP) alebo

osobitný právny predpis (napr. v intenciách prejednávanej veci Exekučný poriadok) výslovne pripúšťa
právo podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP).
Žiadne ustanovenie CSP ani iný zákon (predovšetkým však Exekučný poriadok) neustanovuje, že proti
uzneseniu (resp. v prejednávanej veci proti výroku uznesenia), ktorým súd prvej inštancie rozhodol onávrhu na zmenu účastníka konania (bez ohľadu na výsledok tohto rozhodovania - teda bez ohľadu na
to, či návrh na zmenu účastníka konania zamietol, alebo zmenu účastníka pripustil alebo nepripustil),
je odvolanie prípustné.

Odvolací súd v tejto súvislosti dopĺňa, že tak formulácia výroku, že súd návrh na zmenu účastníka
konania zamieta ako aj formulácia, že súd návrh na zmenu účastníka konania nepripúšťa, dostatočne
jasneazrozumiteľnevyjadruje,očomaakosúdprvejinštancierozhodol(obdobneuznesenieÚstavného
súdu Slovenskej republiky - ďalej len „ÚS SR“, č. k. II. ÚS 799/2016-8 zo dňa 27. 10. 2016). Z uvedeného
dôvodu ani formulácia výroku tak, ako je uvedená v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie nijakým

spôsobom nebránila odvolaciemu súdu v posúdení neprípustnosti odvolania proti takémuto výroku.
Ani nesprávne poučenie sporových strán súdom prvej inštancie (k akému došlo aj v prípade odvolaním
napadnutého uznesenia o zamietnutí návrhu na zmenu účastníka) o tom, že proti ním vydanému
uzneseniu je prípustné odvolanie nezakladá procesnú legitimáciu strán na uplatnenie tohto opravného
prostriedku, keďže prípustnosť odvolania je ex lege vylúčená zo zákona (obdobne rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Sžf/47/2010).

Z uvedených dôvodov, keď žiadny zákon výslovne nepripúšťa právo podať odvolanie proti uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zmenu účastníka konania (§ 9a Exekučného poriadku v spojení
s § 355 ods. 2 CSP), odvolací súd odvolanie oprávneného v časti, v ktorej odvolanie smerovalo proti
I. výroku napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, odmietol podľa ust. § 386 písm. c/ CSP ako
odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

27. Pokiaľ ide o odvolanie oprávneného proti IV. výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie (výroku o
tom, že o trovách exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti predmetného uznesenia), odvolací súd
konštatuje, že súd prvej inštancie účastníkov exekučného konania správne poučil, keď v poučení
napadnutého uznesenia uviedol, že proti predmetnému uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Odvolací

súd je taktiež toho názoru, že sa jedná o rozhodnutie o trovách exekúcie (IV. výrok napadnutého
uznesenia), proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v ust. § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom
do 31. 03. 2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov
exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by

to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo
v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017)
výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie,
preto odvolací súd, s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie oprávneného zo dňa 03. 01.
2017 proti výroku o tom, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia odmietol

ako neprípustné podľa ust. § 386 písm. c/ CSP.
Odvolací súd považuje za dôležité poznamenať, že vo vzťahu k trovám exekúcie nie je možné aplikovať
ustanovenie § 357 písm. m/ CSP, v zmysle ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej
inštancie o nároku na náhradu trov konania. Trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút upravený
Exekučnýmporiadkom,ktorýjeodlišnýodtrovkonania,pričomrozhodnutieotrováchexekúcienemožno

podľa názoru odvolacieho súdu ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov
konania“ podľa ust. § 357 písm. m/ CSP.

28. K III. výroku odvolaním napadnutého uznesenia exekučného súdu (súd povinnému nepriznal
náhradu trov konania) odvolací súd uvádza, že od 01. 07. 2016 platí ust. § 359 CSP (ktoré sa podľa

ust. § 9a Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 primerane použije i na konanie
podľa Exekučného poriadku), v zmysle ktorého odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. V exekučnom konaní, o aké ide aj v predmetnej právnej veci, sú účastníkmi
konania oprávnený a povinný, a v prípade, že súd rozhoduje o trovách exekúcie, je účastníkom konania
i poverený súdny exekútor (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku). Len uvedené osoby sú oprávnené podať

proti rozhodnutiam vydaným súdom v exekučnom konaní (ak sú splnené aj ďalšie zákonné podmienky)
odvolanie.
Súd prvej inštancie v tomto prípade rozhodoval o zamietnutí návrhu na zmenu účastníka konania, o
zastavení exekúcie, o nepriznaní náhrady trov konania povinnému a o tom, že o trovách exekúcie
rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia. Oprávnený podal odvolanie proti všetkým výrokom

uznesenia, teda vrátane výroku o tom, že súd nepriznal povinnému náhradu trov konania. Ak odvolanie
podala sporová strana, je povinnosťou odvolacieho súdu skúmať, či napadnutým výrokom rozhodnutia
bolo rozhodnuté v jej neprospech. Teda podmienkou subjektívnej prípustnosti odvolania je existencia
ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím, pričom takúto ujmu treba posudzovať výlučne z procesnéhohľadiska a musí sa vychádzať z výroku rozhodnutia napadnutého odvolaním. V prípade ak odvolací súd
dospeje k záveru, že takáto ujma sporovej strane nevznikla, tak odvolanie odmietne.
Zo spisu súdu prvej inštancie je zrejmé, že oprávnenému v prípade III. výroku napadnutého uznesenia

súdu prvej inštancie nebola spôsobená žiadna ujma a výrok exekučného súdu sa v napadnutej časti, t.
j. v časti výroku, ktorým povinnému nebola priznaná náhrada trov konania, oprávneného vôbec netýka.
Uvedené znamená, že oprávnený nebol osobou oprávnenou na podanie odvolania proti tomuto výroku,
preto bolo potrebné jeho odvolanie odmietnuť podľa ust. § 386 písm. b/ CSP.

29. Vykonanie exekúcie prichádza do úvahy iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu
právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia) a len proti tomu, kto je označený ako povinný
(pasívna exekučná legitimácia) v exekučnom titule. V praxi však nemožno vylúčiť prechod práva alebo
povinnosti z exekučného titulu na inú fyzickú alebo právnickú osobu, prípadne aj na štát. K prechodu
dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie s právnym
nástupcom, predaj podniku) a singulárnou sukcesiou, ktorá sa považuje za prevod práva alebo prevzatie

povinnosti(postúpeniepohľadávky,prevzatiedlhu,zmluvaoprevodevlastníckehoprávakveci).Výlučne
prechádza len právo alebo povinnosť z exekučného titulu alebo sa prevádza právo či preberá povinnosť
z exekučného titulu. To znamená, že k prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti dochádza po
vydaní exekučného titulu.
Na ďalší postup v exekúcii po prechode alebo prevode práva alebo povinnosti alebo prevzatí povinnosti

sa okrem iného vyžaduje: oznámenie účastníka o tom, že došlo k prechodu práva alebo povinnosti
alebo k prevodu práva alebo prevzatiu povinnosti z exekučného titulu na inú osobu, predloženie listiny
preukazujúcej prevod alebo prechod práv alebo povinností a návrh na pripustenie zmeny účastníkov
konania. Ak došlo k prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti alebo k prevzatiu povinnosti po
začatí exekučného konania, exekučný súd sa musí vysporiadať so zmenou uznesením podľa ust. § 37

ods. 3 Exekučného poriadku. Zmena účastníka exekučného konania pritom nastáva až právoplatnosťou
rozhodnutia o pripustení zmeny účastníka exekučného konania. Až do dňa nadobudnutia právoplatnosti
takéhoto rozhodnutia má v exekučnom konaní postavenie účastníka konania len subjekt, z ktorého
prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu, čo znamená, že účastníkom exekučného konania i
po uzavretí rámcovej zmluvy o postúpení judikovaných pohľadávok zo dňa 23. 12. 2015 na postupníka

(Private Capital Investments Limited) bola v predmetnej veci spoločnosť CD Consulting s.r.o. ako
oprávnený.
Povinnosťou tohto oprávneného bolo postupovať podľa ust. 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení
účinnom od 23. 12. 2015 ako i v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a doplniť návrh na vykonanie
exekúcie v zmysle ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, nakoľko je nepochybné, že v predmetnom

exekučnom konaní sa uplatňuje nárok zo zmenky, proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, čo vyplýva
priamo z predloženého exekučného titulu, t. j. rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 9C/389/2013-64
zo dňa 22. 05. 2015, čo správne konštatoval i exekučný súd.
Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23. 12. 2015 obsiahnutej v ust. § 39 ods. 4 Exekučného
poriadku, je povinnosťou oprávneného opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu

s povinným, pričom je tu odkaz na ust. § 17 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový v
znení neskorších predpisov účinnom od 23. 12. 2015 a povinnosťou exekučného súdu je potom na tieto
skutočnosti prihliadnuť, a to z úradnej povinnosti. Táto povinnosť priamo vyplýva i z ust. § 17 ods. 2
vyššie citovaného zákona, v zmysle ktorého, ak sa v konaní uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky,
z úradnej povinnosti sa prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by

ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou.
Oprávnený si túto svoju zákonom stanovenú povinnosť v zákonom určenej lehote nesplnil a spoločnosť
PrivateCapitalInvestmentsLimitedtakútopovinnosťnemala,nakoľkoniejeúčastníkomkonania,pričom
jej oznámenie zo dňa 20. 01. 2016 i s poukazom na jeho obsah (tvrdenie o tom, že nie sú naplnené

podmienky na aplikáciu ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený nemá žiadny vlastný vzťah
s povinným, nie je originálnym ani následným majiteľom zmenky, nie je ani indosatárom zmenky, ale je
výlučne v pozícii veriteľa na základe nadobudnutia judikovanej pohľadávky, ktorá mu bola postúpená
po vydaní súdneho rozhodnutia) nemohlo vyvolať relevantné právne účinky. Odvolací súd je teda toho
názoru, že boli splnené všetky podmienky na zastavenie exekúcie podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného

poriadku, čo správne zistil i súd prvej inštancie ako exekučný súd.
V súvislosti s odvolaním oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie (II. výrok napadnutého
uznesenia) odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto
zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver o potrebe zastavenia predmetnej exekúciev súlade s ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, nakoľko oprávnený návrh na vykonanie exekúcie
vôbec nedoplnil podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku a podanie spoločnosti Private Capital
Investments Limited zo dňa 20. 01. 2016 v tomto smere nevyvolalo žiadne právne účinky, nakoľko ho

podala neoprávnená osoba a navyše ani z obsahového hľadiska nespĺňalo požadované náležitosti.
Oprávnenýjevzmysleust.§39ods.4Exekučnéhoporiadkuužvnávrhunavykonanieexekúciepovinný
opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré
ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23. 12. 2015 je tak povinný urobiť aj v prebiehajúcich
exekúciách, resp. v exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom 23. 12. 2015, pretože z ust. §

243f ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa ust. § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie
podľa ust. § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením II. výroku napadnutého uznesenia o
zastavení exekúcie a v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia o

odvolaní obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
Na zdôraznenie správnosti II. výroku napadnutého uznesenia však odvolací súd uvádza, že exekučným
titulom je v tomto prípade vyššie uvedený vykonateľný rozsudok Okresného súdu Levice č. k.
9C/389/2013-64 zo dňa 22. 05. 2015, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že bol vydaný v konaní, v
ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky vystavenej žalovaným (povinný v exekučnom konaní), ktorej

pôvodným majiteľom bola spoločnosť Pohotovosť s.r.o. Účelom zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým
sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov, je zvýšiť ochranu spotrebiteľa
v súdnych konaniach pred všeobecnými súdmi Slovenskej republiky. Právna úprava má zamedziť,
aby ďalej dochádzalo k zneužitiu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľom

a zabezpečiť, aby nedochádzalo ďalej k vydávaniu rozsudkov, ktoré potvrdzujú nároky veriteľov
dosahujúce príslušenstvo vo výške dosahujúcej úžeru. Zaviedla sa tak povinnosť súdu skúmať, či v
rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom. Predpokladom tohto
je skúmanie, či si oprávnený splnil svoje zákonom stanovené povinnosti, vyplývajúce mu z ust. §
39 ods. 4 Exekučného poriadku. Pokiaľ si oprávnený tieto svoje povinnosti nesplní, ako tomu bolo v

predmetnej veci, ani exekučný súd nemôže splniť svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 17 ods.
2 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov účinnom od 23.
12. 2015. Pre takýto prípad je upravený postup exekučného v zmysle ust. § 44 ods. 3 Exekučného
poriadku, t. j. zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, resp.
v prebiehajúcich exekučných konaniach je to postup v zmysle ust. § 243 ods. 5 Exekučného poriadku,

t. j. zastavenie exekúcie.
Exekučný súd, vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení, správne dospel k záveru, že v dôsledku
prevodu práv z exekučného titulu z oprávneného (CD Consulting, s. r. o.) na spoločnosť Private
Capital Investments Limited uzavretím rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, bola spoločnosť CD
Consulting, s.r.o. (ako oprávnený v exekučnom konaní) povinná oznámiť tieto skutočnosti súdnemu

exekútorovi a zároveň ich bolo potrebné preukázať rámcovou zmluvou o postúpení judikovaných
pohľadávok zo dňa 23. 12. 2015 spolu s prílohou č. 1/404400243 k rámcovej zmluve o postúpení
judikovaných pohľadávok identifikujúcou vymáhanú pohľadávku v tomto exekučnom konaní. Takéto
oznámenie v zmysle ust. § 37 ods. 3 Exekučného priadku nepredložil oprávnený, ale namiesto neho tak
urobila spoločnosť Private Capital Investments Limited. Nedodržanie uvedeného procesného postupu

je potrebné považovať za postup v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku, čo správne primälo
súd prvej inštancie zamietnuť návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného
a zároveň exekúciu v predmetnej veci zastaviť. V tomto smere odvolací súd vzhliadol námietky
oprávneného ako neodôvodnené a uznesenie exekučného súdu v časti výroku o zastavení exekúcie
potvrdil ako vecne správne.

30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
tak, že náhradu trov odvolacieho konania v tomto konaní úspešnému povinnému nepriznal, pretože mu
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

31. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí,
ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

dovolateľrozšíriťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.Dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.