Rozsudok Judgement was issued on Friday, January 12, 2018

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 6C/73/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208222770
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mikulčík

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2018:1208222770.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Marekom Mikulčíkom, v právnej veci žalobcov: 1/ E. F.,

X.. XX.XX.XXXX, L. K., XXX, K., štátny občan Slovenskej republiky, 2/ H. J.Á., X.. XX.XX.XXXX, L.
L. XXX, L., štátny občan Slovenskej republiky, obaja žalobcovia zast.: Mgr. Pavol Šuľan, advokát so
sídlom Hlavná 929/6, Galanta, proti žalovaným: 1/ U.Ó. F., X.. XX.XX.XXXX, L. R. XXXX/X, H. J. L.,
štátny občan Slovenskej republiky, zast.: JUDr. Dagmar Forbáková, advokátka so sídlom Veternicová
25, Bratislava, 2/ V. J., X.. XX.XX.XXXX, L. Y. XX, XXX XX R., štátny občan Slovenskej republiky, o
neplatnosť závetu, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že závet H. F., K.. F., X.. XX. XX. XXXX, K.. Č.. XXXXXX/XXX, B.. XX. XX. XXXX, X. L. K.

Č.. G.. XX zo dňa 1. 12. 2004 je neplatný.
Súd priznáva žalobcom voči žalovaným nárok na náhradu trov konania.
Súd priznáva štátu voči žalovaným nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1 Žalobcovia sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II dňa 7. novembra 2008 domáhali
proti žalovaným určenia neplatnosti závetu, vlastnoručne spísaného dňa 1.12.2004 poručiteľkou: H.
F., X.. XX.XX.XXXX, B.. XX.XX.XXXX, X. L. K. XX (ďalej len „poručiteľka“) a náhrady trov konania.
Poukázali na to, že sú zákonnými dedičmi po poručiteľke, ktorá bola ich tetou po ich spoločnom
otcovi E. F., X.. XX. X, XXXX, B.. XX. X. XXXX, ktorý bol starším bratom poručiteľky. Ďalej uviedli,

že Okresný súd v Pezinku uznesením č. k. 30D/378/2008 38D/1555/2006 Dnot 15/2007 zo dňa
05. 05. 2008 odkázal žalobcov ako zákonných dedičov poručiteľky, aby v lehote do 30 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia podali na Okresnom súde Bratislava II návrh na určenie neplatnosti závetu
poručiteľky zo dňa 01. 12. 2004, pričom uvedené uznesenie bolo doručené žalobcovi 1/ dňa 15.10.
2008 a žalobkyni 2/ dňa 13.10.2008. Procesne zaútočili skutkovým tvrdením, že nie celý text listiny zo
dňa 01.12. 2004 označenej žalovanou 1/ za závet poručiteľky (ďalej tiež len „listina zo dňa 01.12.2004“),
je napísaný vlastnou rukou poručiteľky, konkrétne poručiteľka nenapísala vlastnou rukou mesiac

a deň, ktorý sa nachádza v dátume „2004.12.1.“ na ľavej strane listiny zo dňa 01. 12. 2004, ďalej
nenapísala slovo „Reca“ ktoré sa nachádza taktiež na ľavej strane listiny zo dňa 01. 12. 2004 tesne
pod dátumom „2004.12.1.“, ba ani dátum „1928.1.21.“, zhodný s dátumom narodenia poručiteľky, ktorý
sa nachádza na pravej strane listiny zo dňa 01. 12. 2004 tesne pod podpisom poručiteľky, ktorý je
podpisom poručiteľky podľa tvrdenia prekladateľky. Vzhľadom na formálnu vadu, ktorou listina zo dňa
01. 12. 2004 označená žalovanou 1/ za závet poručiteľky trpí, ako závet napísaný vlastnou rukou
poručiteľky neobstojí, teda uvedený jednostranný právny úkon je neplatný. Žalobcovia ďalej skutkovo

tvrdili, že listina zo dňa 01. 12. 2004 je neplatná aj z toho dôvodu, že v čase, keď bola táto poručiteľkou
spísaná a podpísaná, trpela poručiteľka takou duševnou poruchou, ktorá ju robila pre zriadenie jej závetu
v akejkoľvek forme neschopnou. Žalobcovia tvrdili, že poručiteľka bola závislá na požívaní alkoholických
nápojov a počas svojho života absolvovala 10-krát protialkoholické liečenia, avšak tak, ako aj u inýchzávislých osôb, závislosti na alkohole sa až do svojej smrti úplne nezbavila. Po zhruba 12-ročnej
abstinencii začala poručiteľka začiatkom roka 2004 opätovne nadmerne požívať alkoholické nápoje,
čoho si všimla aj matka žalobcov pani Mária Kohútová, ktorá bola s poručiteľkou v každodennom

kontakte. Bolo to v období po smrti otca poručiteľky, od kedy sa začala častejšie stýkavať s žalovanou
1/, ktorá ju začiatkom roka 2004 začala pravidelne navštevovať, pričom niekedy u nej aj prespávala,
avšak neskôr vysvitlo, že tak konala zjavne zo zištných dôvodov. Poručiteľka taktiež trpela silným
diabetom, čo práve v kombinácii s nadmerným požívaním alkoholických nápojov malo za následok
spôsobenie psychickej poruchy takého rozsahu, ktorá poručiteľku robila neschopnú na urobenie takého

právneho úkonu, akým je závet. Žalobcovia mali za to, že žalovaná 1/ sa snažila zneužiť slabú stránku
poručiteľkinej osobnosti, jej slabosť k alkoholu, z ktorej chcela ťažiť. Za stáleho psychického tlaku, ktorý
realizovala okrem iného aj zavádzaním a klamaním poručiteľky napr. aj v tom, že žalovaná 1/ je vo
veľmi zlej majetkovej situácii, za súčasného podávania alkoholických nápojov poručiteľke malo uvedené
konanie žalovanej 1/ pre poručiteľku takmer fatálny následok už začiatkom roka 2005. Dňa 5. januára
2005, t.j. zhruba 1 mesiac od dátumu uvedeného na listine zo dňa 01.12.2004, bola poručiteľka na

odporučenie jej všeobecného lekára MUDr. Miroslava Babiaka prijatá na hospitalizáciu v Psychiatrickej
nemocnice Phillipa Pinela v Pezinku, a to v takom zúfalom psychickom, avšak i fyzickom, stave, že
prijímajúca lekárka MUDr. Janošková žalobcom, ktorí poručiteľku sprevádzali, konštatovala, že ak by
boli ešte váhali s hospitalizáciou poručiteľky o jeden týždeň, pravdepodobne by poručiteľka už nebola
medzi živými. Poručiteľkina duševná porucha, ktorou v tom čase preukázateľne trpela, bola výsledkom

bezuzdného a nekontrolovateľného nadmerného požívania alkoholických nápojov trvajúceho približne
1 rok, spojeného s ťažkým stupňom diabetu. Ďalej mali žalobcovia za to, že žalovaná 1/ dlhodobo,
sústavne a systematicky vyvíjala na poručiteľku psychický nátlak v tom smere, aby jeho výsledkom
bolo ustanovenie žalovanej 1/ univerzálnou dedičkou všetkého poručiteľkinho majetku. O podobné
konanie sa žalovaná 1/ už v minulosti pokúšala, a to v dedičskom konaní po neb. C. J., B.. XX. X.

XXXX, prejednávanom na Okresnom súde v Galante pod sp. zn. D 1113/85. Vyššie uvedenú prezumpciu
dokazuje aj ústne vyhlásenie žalovanej 1/, ktoré, takpovediac medzi štyrmi očami, urobila voči žalobcom
pri tom, ako všetci účastníci vchádzali dňa 25.1.2008 na dedičské pojednávanie do úradovne notárky
JUDr. Daniely Hlavnovej, keď vyhlásila: „Tentokrát sa nenechám, všetko bude moje“. Žalobcovia ďalej
uviedli, že poručiteľka bola z hospitalizácie z Pinelovej nemocnice prepustená na vlastnú žiadosť a

zodpovednosť dňa 25. 2. 2005. Po prepustení z hospitalizácie sa o ňu starali spoločne všetci členovia
jej najbližšej rodiny a priatelia, to znamená v prevažnej miere matka žalobcov pani H. F., žalobcovia
a žalovaná 1/, čo sa pozitívne odzrkadlilo aj na celkovom zdravotnom stave poručiteľky. Poručiteľka
zomrela na Vianoce roku 2006 dňa 26. decembra. Počas posledných dvoch rokov jej života, teda od
prepustenia z vyššie uvedenej hospitalizácie, sa poručiteľka za prítomnosti svedkyne pani H. V. vyjadrila

v tom smere, že alkoholické nápoje, ktoré nadmerne užívala v roku 2004, jej podávala v prevažnej
miere žalovaná 1/. Dňa 24. decembra 2006, teda 2 dni pred jej smrťou, sa poručiteľka idúc do kostola
na omšu zastavila u matky žalobcov, s ktorou, ako je uvedené vyššie, od prepustenia z hospitalizácie
trávila veľa času. Poručiteľka sa za prítomnosti ďalšej svedkyne pani Márie Tušovej posťažovala, že
žalovaná 1/ sa jej vyhrážala za to, ak jej celý svoj majetok neodkáže v závete. Žalobcovia mali za to, že

listina zo dňa 01. 12. 2004 po jej napísaní nebola v držbe poručiteľky. S najväčšou pravdepodobnosťou
rovnajúcou sa takmer istote sa listina zo dňa 01.12.2004 nachádzala od jej spísania a podpísania
v držbe žalovanej 1/, pričom poručiteľka v období od prepustenia z hospitalizácie až do jej smrti ani
nevedela, že by náležitú dispozíciu pre prípad svojej smrtí zriadila. Podľa žalobcov o tom svedčí jednak
tá skutočnosť, že žalovaná 1/, zrejme uvedomujúc si neplatnosť listiny zo dňa 01.12.2004, vyvíjala na

poručiteľku aj v uvedenom období tlak, aby jej nepochybne odkázala všetok svoj majetok pre prípad
smrti, ako aj tá skutočnosť, že poručiteľka tak určite so svojim majetkom naložiť nemienila vzhľadom na
jej prejavy vôle, ktoré v uvedenom 2-ročnom období urobila. Nakoľko, ak by to pravda nebola, tak by sa
poručiteľka určite nevzdala nároku na svoj dedičský podiel po svojom neb. otcovi v prospech žalobcov,
ako učinila dňa 26.9.2006 svojim písomným vyhlásením. Žalobcovia ďalej procesne zaútočili návrhmi

na vykonanie dokazovania.

2 Žalovaná 1/ sa k podanej žalobe vyjadrila v písomnom podaní doručenom súdu dňa 11. januára 2010,
v ktorom žiadala žalobu zamietnuť. Procesne sa bránila tvrdením, že poručiteľka bola jej teta (otcova
sestra) a zomrela dňa 26.12.2006 ako svojprávna, slobodná osoba. Žalovaná 1/ uviedla, že sa snažila

poručiteľke prejaviť všetku lásku a starostlivosť aj počas života jej otca, ktorý zomrel v roku 2003, a
po otcovej smrti všetok svoj voľný čas venovala poručiteľke. Žalobcovia tak neurobili, počas sviatkov
sa ani neukázali u poručiteľky, aj napriek tomu, že svoju matku H. F. Y. K. dňa 25.12.2006 navštívili.
Cesta k ich matke pritom vedie pred poručiteľkou, ale čas si na ňu nenašli, darčeky kúpené pre nichostali nedotknuté, čo poručiteľka ťažko prežívala, následkom čoho ráno zomrela u susedov na infarkt.
Poukazovala na to, že žalobkyňa 2/ H. J. sa ohľadom starostlivosti o poručiteľku vyjadrila v tom zmysle,
že u nej v dome nie je dostatok miesta, a žalobca 1/ E. F. tiež neprejavil žiadny záujem. Keď poručiteľka

videla ten nezáujem zo strany ostatných rodinných príslušníkov, tak sa cítila osamotená a ako výkrik
do tmy bolo to jej počínanie s alkoholom. Občas si vypila a rýchlo sa rozpila, nakoľko to bola staršia,
krehká osoba. Nikdy nevyvádzala, nerobila nedôstojnosti, nikomu neublížila, nikoho neohrozovala. Išlo
o bohabojnú ženu, ktorú každú nedeľu žalovaná 1/ odprevádzala do kostola. Žalovaná 1/ tvrdila aj
to, že poručiteľke venovala všetok svoj voľný čas, nikde nechodila, snažila sa poručiteľke vyhovieť

vo všetkom, varila , prala. Ďalej žalovaná 1/ uviedla i to, že písomné vyhlásenie poručiteľky ohľadne
pozemkov zo dňa 26.09.2006 napísala žalovaná 1/, aj napriek tomu, že poručiteľka mala záujem všetko
ponechať žalovanej 1/, ale pre pokoj v rodine to žalovaná 1/ napísala tak, ako je to uvedené, pričom
poukázalanato,ževždypísalavšetkypísomnostizaporučiteľku. Žalovaná1/ďalejtvrdila,žeasimesiac
posmrtiporučiteľkymatkažalobcov domporučiteľky doslova„vybielila"azobralazlato,kryštál,koberce,
záclony, hotovosť, pracie prášky, jedným slovom všetko čo videla. Žalovaná 1/ ďalej poukazovala na to,

že poručiteľka vlastnoručne podpisovala zmluvy (rok pred smrťou policajný záznam ohľadne privatizácie
z roku 1994), vlastnoručne podpisovala dôchodok, vo všetkom sa rozhodovala sama , nikdy nebola
pozbavená svojprávnosti. Poručiteľka keď „ pila v ťahu" ako je to písané v zdravotnej karte nemala
halucinačnéepizódy,nemalanikdydelírium,nebralaliekynaťažkéstavydepresie.Konzumáciaalkoholu
nemala následky vo sfére psychickej ani somatickej. Duševné schopnosti poručiteľky boli dostatočné

na to, aby rozpoznala svoje činy. Na depresie nebola kompenzovaná, občas, keď nemohla zaspať si
spravila čaj na utíšenie. Mala stavy úzkosti, ale kontakt bol s ňou primeraný, vždy spolupracovala, jej
odpovede boli adekvátne. Mala bežné choroby ako ľudia v jej veku. Žalovaná 1/ argumentovala aj tým,
že vecný obsah písomného vyjadrenia žalobcov je rozporuplný. Na jednej strane tvrdia, že poručiteľka
bola veľmi chorá, nemohla rozpoznať, čo píše, ako koná, no na druhej strane tvrdia, že bola sebestačná

aždoposlednejchvíleanepotrebovalapomocdruhých.Žalovaná1/uviedla,žeporučiteľkanapísalasvoj
závet ako to cítila, v tom jazyku, akým hovorila. Bola to prostá, jednoduchá, dedinská žena, ktorá svoju
poslednú vôľu prejavila tak ako to bolo jej najjednoduchšie. Žalovaná 1/ tiež podotkla, že ku koncu roku
2006 na ňu poručiteľka nástojila, aby išli notárovi a všetko dali „do poriadku", pričom žalovaná 1/ bola tá,
ktorá s tým otáľala. Žalovaná 1/ poznamenala, že v prípade závetu poručiteľky ide o vlastnoručný závet

tzv. hologram, ktorý má potrebné náležitosti. Na v závete podpísané svedkyne žalovaná 1/ nevyvíjala
žiaden nátlak, aby to podpísali, a nakoľko svedkyne žalovanú 1/ dobre poznali, podpísali to bez okolkov.

3 Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, žalovanej 1/ a svedkov: C. R., H. F., F. F., A. P., U. P.;
ďalej prečítaním alebo oboznámením obsahu listín založených v súdnom spise, a to: č.l. 1-8 - návrh,

č.l. 11-12 - kópia kalendára, č.l. 13-14 - správa pre ošetrujúceho lekára, č.l. 15 - kópia výmenného listu,
č.l. 16-17 - čestné vyhlásenia, č.l. 18 - prehlásenie o vzdaní sa nároku, č.l. 19-20 - zápisy o diabetickej
diéte, č.l. 36-39 - vyjadrenie k návrhu, č.l. 79-80 - uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania, č.l.
137-138 - uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania, č.l. 152 - zápisnica notárskeho úradu, č.l.
153 - kópia závetu, č.l. 154 - úradný preklad z jazyka maďarského do jazyka slovenského, č.l. 156 -

originál zápisnice sp. zn. 38D 1555/2006 (overená fotokópia závetu, úradný preklad, originál závetu),
č.l. 158a-158d - znalecký posudok ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2014/13527 zo 16.10.2014, č.l. 159-172
- znalecký posudok ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2014/13527 zo 14. 1. 2015, č.l. 173-237 príloha č. 1
znaleckého posudku, č.l. 265 - kópia odpovede na list, č.l. 266-267 - kópia kvitančného listu, č.l. 276 -
prehľad trov konania štátu, č.l. 295 - prílohová obálka (2xkvitančné listy slovenskej pošty, odpoveď na

list),č.l.300-rozšírenieokruhuúčastníkovnastranežalovaných,č.l.305-325-zdravotnádokumentácia,
č.l. 326 - uznesenie, č.l. 338 - žiadosť KEÚ PZ, č.l. 339 - žiadosť Okresného súdu Bratislava II o vrátenie
originálu závetu, č.l. 350 - žiadosť Slovenskej pošty o vrátenie zapožičaných originálov kvitančných
listov, č.l. 354-374 - Doplnenie č. 1 znaleckého posudku ČES:PPZ-KEÚ-BA-EXP-2014/13527, č.l. 375
- vyúčtovanie odmeny náhrady, č.l. 380 - faktúra, č.l. 382 - výzva na úhradu pohľadávky po lehote

splatnosti, č.l. 386 - uznesenie č. k. 6C/73/2009-386 zo dňa 27. 11. 2017, č.l. 390-391 - vyjadrenie
žalovanej 1/ k doplneniu č. 1 znaleckého posudku, č.l. 394 - vyjadrenie k doplneniu č. 1 znaleckého
posudku, č.l. 398 - vyjadrenie žalovanej 2/ k doplneniu č. 1 znaleckého posudku. Súd sa oboznámil
aj s pripojeným dedičským spisom tunajšieho súdu sp.zn. 30D/378/2008 ( pôvodne Okresného súdu
Bratislava II sp. zn. 38D/1555/2006). Žalobcovia procesne útočili aj návrhmi na vykonanie dokazovania

prečítaním listinných dôkazov týkajúcich sa zdravotného stavu poručiteľky v dobe po spísaní závetu,
navrhovali tiež doplniť dokazovanie zisťovaním zdravotného stavu poručiteľky v období cca 1 mesiac po
spísaní závetu, a to dopytom na Psychiatrickú nemocnicu Philippa Pinela v Pezinku, výsluchom znalca
a doplnením znaleckého posudku. Na pojednávaní konanom dňa 12. januára 2018 dospel súd k záveru,že doposiaľ vykonané dokazovanie je postačujúce pre meritórne rozhodnutie súdu, vykonanie dôkazov
požadovaných žalobcami je teda nadbytočné, preto v záujme hospodárnosti konania a s ohľadom na
dobu trvania sporu (9 rokov) v zmysle § 185 ods. 1 C.s.p. rozhodol, že ďalšie dokazovanie navrhované

žalobcami v rámci ich procesného útoku nevykoná.

4 Súd vyhodnotil vykonané dôkazy podľa svojej úvahy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach;
pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli subjekty
vystupujúce na stranách sporu, resp. ich zástupcovia a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca 1/ na pojednávaní konanom dňa 13. januára 2011 vypovedal, že jeho teta - poručiteľka ešte
počas svojho života mala záujem na notárstve usporiadať svoje záležitosti ohľadne majetku, vtedy s tým
žalovaná 1/ nesúhlasila a vyjadrovala sa, že radšej nie, nevie teda pochopiť, prečo sa teraz žalovaná
1/ domáha majetkov po poručiteľke. Žalobca 1/ uviedol, že dňa 1.12.2004 bola žalovaná 1/ u jeho mamy
(svedkyne H. F.) a hovorila, že treba s tetou (poručiteľkou) niečo urobiť, preto sa žalobca toho dňa v
čase o 16,30 hod vybral k poručiteľke domov. Poručiteľku našiel žalobca 1/ dňa 1.12.2004 doma samu,

bol zhrozený v akom stave sa nachádzala, lebo bola od alkoholu čierna, povedal jej vtedy, že budú
musieť vybaviť protialkoholické liečenie, čo však odmietala. Následne sa pred ním poručiteľka začala
oháňať závetom a keď sa do neho vtedy pozrel videl, že tam nemala napísaný ani dátum, ani miesto,
preto jej povedal, aby to podpísala. Poručiteľka vzala pero a závet popísala, avšak dátum nevedela,
preto dátum na závete dopísal on, a poručiteľke uviedol, že takto to má byť. Následne keď sa žalobca

1/ vracal ku svoje matke domov, chcel žalovanej 1/ povedať, že treba niečo robiť a zakročiť, lebo v
takomto stave by poručiteľka nevydržala, avšak žalovaná 1/ už u jeho mamy nebola a keď sa pýtal
mamy, táto mu povedala, že žalovaná 1/ odišla do Bratislavy. Žalobca 1/ uviedol, že dňa 1.12.2004
nevládala poručiteľka do závetu napísať ani poslednú vetu, tak bola opitá, potácala sa a nevedela
pokračovať v písaní. Žalobca 1/ tiež uviedol, že 20.12.2004 mala ísť jeho teta - poručiteľka na diabetickú

kontrolu, avšak tam nemohla ísť, nakoľko v tom období mala delírium, následne bola poručiteľka na
liečení v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela v Pezinku, preto ju na diabetickú kontrolu preobjednali
na 11.4.2005. Ďalej žalobca 1/ poukázal na to, že listine poručiteľky zo dňa 1.12.2004 nevenoval takú
pozornosť, ako riadnemu závetu preto, že ju pokladal za zdrap papiera, keďže aj oň do tej listiny niečo
dopisoval, naopak tetu vtedy upokojoval, nech si ide ľahnúť, lebo je v hroznom stave. Žalobca 1/ tiež

poukázal na to, že v závete sa presne nachádza jeho vlastnoručné písmo, čo aj presne špecifikoval v
žalobnom návrhu. Na otázku súdu, či pri písaní závetu poručiteľky bola prítomná žalovaná 1/, uviedol
žalobca 1/, že nie, nakoľko vtedy bola žalovaná 1/ u jeho mamy. Okolnosti spísania závetu popísal
žalobca 1/ tak, že prišiel k tete, ktorá sa ho spýtala, či jej doniesol pivo, víno alebo nejaký alkohol, načo
on tete povedal, že nič nedoniesol a ak to bude takto pokračovať pôjde na protialkoholické liečenie.

Teta vtedy zostala rozčúlená, povedala, že nikam nejde a oháňala sa papierom, na ktorom už mala
napísané prvé dva riadky a aj keď chcela na ten papier niečo napísať, už nevedela. Vtedy si žalobca
1/ ten papier zobral do ruky, pozrel sa, čo to je a povedal tete, že tam nemá dátum a podpis. Následne
sa poručiteľka na papier podpísala. On je potom povedal, že tam nie je napísaný rok a povedal jej, že
je rok 2004. Poručiteľka však položila pero a ďalej nepísala, pod jej podpisom vtedy na listine nebol ani

dátum narodenia, nebol tam ani mesiac a deň, ani miesto spísania, preto to napísal on, a povedal
tete, že nech sa ukľudní a nech si ide ľahnúť, papier potom zostal na stole.
Žalobkyňa 2/ na pojednávaní konanom dňa 13. januára 2011 vypovedala, že sa pridržiava výpovede
svojho brata (žalobcu 1/) a nemá k tomu čo doplniť.
Žalovaná 1/ na pojednávaní konanom dňa 13. januára 2011 vypovedala, že dňa 1.12.2004 za matkou

žalobcu 1/ vôbec nebola, nemala na to dôvod. Závet poručiteľky z 1.12.2004 bol tri a pol roka bol uložený
v dome poručiteľky v obývačke v skrini, pre prípad keby sa niečo s poručiteľkou stalo, aby žalovaná
1/ aspoň niečo mala, pokiaľ si to dajú s poručiteľkou na notárstve do poriadku, na notárstvo mali
ísť spolu prvý týždeň roku 2007, no toho sa poručiteľka nedožila. Žalovaná 1/ tiež uviedla, že všetko,
čo uviedol žalobca 1/ je vymyslené, vykonštruované a nezakladá sa na pravde, nikdy u nich nebola,

teta (poručiteľka) nikdy nemala delírium, nikdy nebola v takom stave, pretože poručiteľka pila len do
takej miery, aby vždy vedela, čo robí a koho púšťa domov. Poukázala na to, že poručiteľku nezbavili
svojprávnosti. Uviedla tiež, že aj keď mala trvalé bydlisko v Bratislave, spávala u poručiteľky. Podľa jej
názoru ide zo strany žalobcov o chamtivosť, nestačí im, že pred 30 rokmi zdedili polovičku domu, chcú
celý, nestačí im, že z domu pobrali všetko zlato a koberce. Poukázala na to, že po dvoch týždňoch

od smrti poručiteľky žalobcovia vymenili zámok na dome, aby sa aby sa tam ona nedostala. Žalovaná
1/ ďalej vypovedala, že bola osobne prítomná pritom, keď poručiteľka závet písala. Poručiteľka bola
vtedy rozladená a bolelo ju srdce, no povedala, keďže žalovaná 1/ je s ňou stále a stará sa o ňu,
napíše závet. Poručiteľka závet spísala dňa 1.12.2004 pred žalovanou 1/, avšak poručiteľka žalovanej 1/nehovorila, čo tam píše, tomu ani sa žalovaná 1 ani nevenovala, pretože ak by sa tomu venovala určite
nadiktuje poručiteľke, čo tam má napísať, aby to bolo aj v úradnom jazyku v slovenčine. Poručiteľka
závet napísala, potom ho uložila a žalovaná 1/ sa na závet ani nepozerala, ani ho nečítala, videla

ho zďaleka a nevenovala tomu pozornosť, nakoľko si vtedy myslela, že poručiteľka nie je v takom
stave, že by mohla umrieť. Teta závet písala tak, ako vedela, bola to 79 ročná, stará teta, ktorá bola
v takom psychickom rozpoložení, že považovala za potrebné napísať to, čo napísala. Žalovaná 1/
ďalej vypovedala, že s poručiteľkou boli dohodnuté, že pôjdu na notárstvo v prvý týždeň v roku 2007,
aby to dali do poriadku, nakoľko poručiteľka cítila, že by sa s ňou malo niečo stať. Teta žalovanej 1/

priebežne a viac krát hovorila, že budú musieť ísť na notárstvo dať veci do poriadku, pričom koncom
roku 2006 jej teta povedala, že už to budú musieť dať do poriadku. Žalovaná 1/ tiež uviedla, že asi
týždeň pred smrťou tety bola žalovaná 1/ osobne na notárstve JUDr. Plachej v Senci, kde jej povedali,
že je vysoký dátum a majú obsadené, aby prišli po Novom roku. Podľa žalovanej 1/ o závete poručiteľky
z 1.12.2004 nikto nevedel, keďže poručiteľka o ňom nikomu nepovedala, žalobcom to poručiteľka ani
nemohla povedať, lebo u nej na Vianoce ani neboli.

Žalovaná 2/ na pojednávaní konanom dňa 12. januára 2018 uviedla, že rešpektuje závet svojej tety
(poručiteľky), má zato, že jej sestra (žalovaná 1/) sa o tetu riadne starala a plne rešpektuje to, že teta
jej sestre v závete odkázala majetok. Poukázala ďalej na to, že celý spor sa ťahá už veľa rokov, ide
o stratu času aj peňazí, v celej veci sa vlastne jedná o polovicu domu, z ktorého žalobcovia už jednu
polovicu vlastnia. Ďalej uviedla, že nechce, aby sa súdne konanie ďalej naťahovalo, pretože je to na

smiech celej dediny, pripojila sa k návrhu žalovanej 1/ a navrhla žalobu zamietnuť.
Svedkyňa C. R., X.. X.X.XXXX, L. K.U.M. XXX, na pojednávaní konanom dňa 5. mája 2011 vypovedala,
že strany sporu pozná a nie je s nimi v príbuzenskom pomere. Svedkyňa uviedla, že býva v K.U.M. oproti
domu nebohej poručiteľky, spoločne s poručiteľkou sedávali vonku pred domom na lavičke, žalovaná 1/
býva na tej istej ulici len ďalej na opačnej strane, žalovanú 1/ svedkyňa vídavala, ako nosila poručiteľke

jedlovhrncochvtaške,nevedelavšakuviesť,čitobolokaždýdeň.Svedkyňavypovedala,že poručiteľka
bývala v dome sama až do smrti, bola mobilná, niekedy si navarila a niekedy nie, do obchodu chodila
sama,požívalaalkoholickénápoje,niejedenkrátporučiteľkušvagrináporučiteľky(svedkyňaH.F.)niesla
na protialkoholické liečenie, k lekárovi s poručiteľkou autobusom chodila švagriná poručiteľky. Ohľadom
predmetného závetu poručiteľky svedkyňa uviedla, že nevie uviesť, kto písal rukou predmetnú listu zo

dňa 1.12.2004, nakoľko nebola prítomná pri vyhotovovaní listiny. Po nahliadnutí do predmetnej listiny
svedkyňa uviedla, že sa na nej nachádza jej vlastnoručný podpis, listinu ku svedkyni domov priniesla
žalovaná 1/ asi 4 roky pred smrťou poručiteľky preto, aby svedkyňa svojim podpisom osvedčila, že
žalovaná 1/ poručiteľke nosila stravu, svedkyňa nemala vedomosť, že by sa v podpisovanej listine
jednalo o závet poručiteľky. Pred podpísaním si svedkyňa listinu prečítala, a pokiaľ sa teraz na listine

nachádza aj podpis pani D., tento na listine v čase, keď ju svedkyňa podpisovala nebol. Svedkyňa si
pamätala,žežalovaná1/ chodievala kporučiteľkedomovaniekedyuporučiteľkyvdome ajprespávala,
žalovaná 1/ však poručiteľky nákupy nenosila, pretože poručiteľka si nakupovať do obchodu chodila
sama. K starostlivosti svedkyne H. F. (švagriná poručiteľky) o poručiteľku svedkyňa uviedla, švagriná
poručiteľky s poručiteľkou chodievala k lekárovi, aj vtedy keď poručiteľke operovali oči. Svedkyňa

uviedla, že o poručiteľku sa starali aj žalobcovia, chodievali k poručiteľke domov, robili v záhrade,
žalobca 1/ niesol poručiteľke televízor a prerábal dom poručiteľky, pričom mu pomáhal manžel svedkyne.
Žalobkyňa 2/ robievala poručiteľke veľké upratovanie a piekla poručiteľke na Vianoce a Veľkú noc.
Svedkyňa H. F., X.. X.X.XXXX, L. K. XXX, na pojednávaní konanom dňa 5. mája 2011 vypovedala,
že strany sporu pozná, žalobca 1/ je jej syn, žalovaná 1/ je sesternica jej syna. Svedkyňa uviedla, že

poručiteľku poznala od roku 1980 ako svoju švagrinú. Po smrti babky sa svedkyňa starala o telesné
zdravie poručiteľky, usmerňovala ju a keďže poručiteľka mala problémy s alkoholom, 8x jej vybavila
protialkoholické liečenie v Horných Lefantovciach. V období, keď ešte žil dedko, mala svedkyňa na
starosti aj finančné záležitosti poručiteľky a disponovala s bankovým účtom poručiteľky. Svedkyňa
vypovedala, že ona poručiteľke v obchode nenakupovala, poručiteľka bola čiperná, nakupovala aj varila

si sama. Akurát pri veľkom upratovaní poručiteľke pomáhali všetci z rodiny: hlavne dcéra a vnučka
svedkyne, občas svedkyňa a syn svedkyne. Žalovaná 1/ v tej dobe chodila do školy a potom do
roboty. Svedkyňa vypovedala, že v roku 2004 keď poručiteľka začala znova piť ,nosievala poručiteľka z
obchodu pivo aj pre žalovanú 1/, s ktorou pili spolu. V ten deň, keď bol písaný závet išla ráno svedkyňa
k poručiteľke domov, pretože poručiteľka bola v takom stave že človek tam musel chodiť. Svedkyňa

ráno našla dvere zamknuté, kľúče boli z vnútra, následne prišla k poručiteľke domov aj žalovaná 1/,
poručiteľka im otvorila dvere, bola agresívna a hneď sa pustila do svedkyne, ktorej sa pýtala, čo jej
doniesla. Keď svedkyňa odpovedala, že raňajky, poručiteľka vyhlásila, že ich nechce a že chce alkohol.
Svedkyňa na poručiteľku kričala aj jej nadávala, potom jej uvarila čaj, ktorý poručiteľka piť nechcela.Poobede okolo pol jednej, druhej svedkyňa vyhlásila, že to tam ďalej nevydrží a ide preč. Žalovaná
1/ u poručiteľky zostala. Okolo štvrtej pol piatej prišla za svedkyňou žalovaná 1/, nech niečo urobí,
pretože sama s poručiteľkou nevládze, svedkyňa zavolala syna (žalobcu 1/), aby tam prišiel a nejako

im pomohol , lebo ony dve už nevládali, nedokázali poručiteľku upokojiť, poručiteľka stále vykrikovala,
že sa zblázni a ukazovala na krk, že si niečo urobí. Keď svedkyňa na druhý deň prišla k poručiteľke,
našla ju spať oblečenú, svedkyňa niečo upratala a pripravila obed, prešla sa s poručiteľkou po vonku.
Svedkyňa ďalej uviedla, že v období posledných troch až piatich rokov pred smrťou poručiteľky sa
o poručiteľku starala ona. Od roku 2004 poručiteľka nechodila ani von na záchod. Predtým, ako išla

poručiteľka na liečenie bol byt v katastrofálnom stave , vtedy svedkyňa prosila žalovanú 1/, aby im
pomohla,načožalovaná1/ povedala, žeonatonemôžerobiť, nemánatožalúdok.Vtedysvedkyňacelý
týždeň aj s vnučkou prali, celý týždeň upratovali, chlapi im pomáhali. Svedkyňa aj všetko vyžehlila, aby
keď sa poručiteľka vráti, bolo všetko v poriadku. Svedkyňa uviedla, že za tých 30 rokov už mala svoje
skúsenosti, a keď na poručiteľke videla, že potrebuje pomoc, vtedy jej pomohli. Svedkyňa poukázala
na to, že žalovaná 1/ nikomu zo susedov nedala ani svoje telefónne číslo, jedna, druhá aj tretia susedka

mali telefonický kontakt na svedkyňu, a keď niečo s poručiteľkou bolo, tak jej telefonovali, aj o smrti
poručiteľky sa žalovaná 1/ dozvedela až posledná, keďže na ňu nebol kontakt. Svedkyňa vypovedala,
že keď bolo treba ísť s poručiteľkou k lekárovi, celý čas s poručiteľkou chodila ona, poručiteľka bola
operovaná na oči, predoperačné vyšetrenia trvali aj tri mesiace, na vyšetrenia chodili autobusom.
ďalej svedkyňa uviedla, že v roku 2006 už bola poručiteľka veľmi slabá a zle sa cítila, žalobca 1/

vtedy poručiteľku zaviezol do nemocnice do Ružinova, kde povedali, že poručiteľka má srdce a cievy
veľmi slabé a treba ju operovať. MUDr. Lederer ju aj chcel operovať, poručiteľka to nedovolila. Pred
vianočnými sviatkami v roku 2006 bola v dedine predvianočná spoveď, kam poručiteľka prišla a veľmi
plakala, nadávala na žalovanú 1/, že ju núti, aby na ňu všetko prepísala. Svedkyňa uviedla, že žalovaná
1/ k poručiteľke chodila a starala sa vtedy, keď od nej potrebovala peniaze. Svedkyňa mala vedomosť,

že poručiteľka dávala žalovanej 1/ peniaze, nakoľko svedkyňa mala prehľad o financiách poručiteľky.
Keď poručiteľka za roľu dostala 30 tisíc Sk, než ich svedkyňa stihla uložiť na vkladnú knižku 10 tisíc Sk
odišlo nevedno kam, pretože ani jednu pančušku si poručiteľka nekúpila. Svedkyňa mala vedomosť aj o
tom, že po poručiteľke zostali peniaze a zlato, žalovaná 1/ vybrala zlato pre seba a peniaze sa rozdelili.
Svedkyňa uviedla, že o závete, ktorý je predmetom sporu vedomosť nemala, nakoľko o závete nikdy

nepočula, poručiteľka jej o ňom nikdy nehovorila.
SvedkyňaF.F.,X..X.X.XXXX,L.K.XXX,napojednávaníkonanomdňa3.novembra2011vypovedala,že
strany sporu pozná, žalobca l/ je jej manželom, žalobkyňa 2/ je jej švagriná a žalovaná 1/ je sesternica jej
manžela. Svedkyňa si spomenula, že dňa 1.12.2004 prišla žalovaná 1/ povedať jej svokre (svedkyni H.
F.),žeporučiteľkajeveľmiopitá,ažalovaná1/žiadala,abyjejišielniektosporučiteľkoupomôcť.Žalobca

1/ vtedy svedkyňu poprosil, aby k poručiteľke zašla, avšak svedkyňa k nej nešla, lebo ju nechcela vidieť v
opitom stave. Svedkyňa uviedla, že nebohú poručiteľku poznala natoľko, že poznala jej zvyky, preto si
nevie predstaviť, aby poručiteľka takúto listinu napísala. Svedkyňa poznamenala, že ona z predmetnej
listiny nevyčítala, že je to vôľa poručiteľky pre prípad jej smrti, a vníma to tak, že listinu poručiteľku
z vlastnej vôle nenapísala, v listine nie je ani nič upresnené. Svedkyňa vypovedala, že v roku 2006

dva týždne pred smrťou prišla poručiteľka k nim domov a povedala jej: „Povedz mi, ja ti verím, čo mám
robiť, potrebujem opateru...“. Poručiteľka ich vtedy poprosila, aby jej ako darček kúpili dvojplotenku a
vianočný stromček. Poručiteľka svedkyni povedala, že nechce svoj majetok rozdávať a nikdy jej predtým
nehovorila, že by chcela napísať závet, preto si svedkyňa myslí, že poručiteľka si nepamätala, že niečo
také napísala. Na otázky strán svedkyňa ďalej uviedla, že poručiteľka bola aj v poslednom období

svojho života stále sebestačná, nakupovala si aj si navarila. Keď poručiteľka potrebovala upratať,
zabezpečovala to jej švagriná (žalobkyňa 2/) s dcérou alebo svokra svedkyne. Poručiteľka bývala sama,
pričom žalovaná 1/ v období od jesene 2004 do smrti poručiteľky u poručiteľky doma prespávala, avšak
svedkyňa nevedela uviesť, či tam žalovaná 1/ prespávala každý deň alebo iba občas. K poručiteľke
svedkyňa chodievala, obrábali tam záhradu ale aj mimo toho sa tam niekedy svedkyňa zastavila,

pričom občas poručiteľku našla u susedky. Ďalej svedkyňa uviedla, že poručiteľka mala rada všetkých
štyroch (žalobcovia a žalovaní), keď tam však začala žalovaná 1/ prespávať, začala byť poručiteľka
nervóznejšia, začala piť, a keď sa s ňou stretli u svokry, vždy sa ponáhľala, že musí ísť, že čo jej povie
žalovaná 1/. Svedkyňa vypovedala, že to vyzeralo, ako keby poručiteľku žalovaná 1/ nejakým spôsobom
chránila, aby sa poručiteľka s inými príbuznými nestýkala. K hospodáreniu poručiteľky koncom roka

2004 a začiatkom roka 2005 svedkyňa uviedla, že väčšiu časť robila jej svokra, najmä keď sa jednalo
o lekárov. Keď v januári 2005 odviezli poručiteľku do nemocnice, chodievali ju navštevovať, pričom
predtým, ako mali poručiteľku z nemocnice prepustiť, svedkyňa s manželom, svokrou, švagrinou a
dcérou švagrinej celý dom poručiteľky upratali. Keď mali poručiteľku z nemocnice prepúšťať, išlisvedkyňa s manželom pre ňu a podpísali, že ju berú domov, no a keď priviezli poručiteľku domov,
následne tam prišla privítať poručiteľku aj žalovaná 1/ s košíkom jedla.
Svedok A. P., X.. XX.X.XXXX, L. K.U.M. XXX, na pojednávaní konanom dňa 3. novembra 2011

vypovedal, že strany sporu pozná, nie je s nimi v príbuzenskom pomere a má k nim normálny vzťah.
Svedok k veci uviedol, že žalovaná 1/ sa o poručiteľku starala, vie o tom, že poručiteľka k nej chodievala,
vie aj o tom, že žalovaná 1/ poručiteľke varila, prala a keďže poručiteľku mala veľký dvor, keď bolo treba
dvor pokosiť žalovaná 1/ ho vždy prišla poprosiť, aby išiel kosiť. Svedok ďalej uviedol, že poručiteľka
bolopotrebovalavposlednýchrokochživota pomôcťanebolasebestačná,poslednétrirokypredsmrťou

nechodila poručiteľka ani na nákupy, vždy jej nakupovala žalovaná 1/, ktorú svedok vídaval ku koncu
týždňa vždy v sobotu chodiť na veľké nákupy a keď sa pýtal načo robí také veľké nákupy, keď žije sama,
hovorila mu, že nakupuje aj pre tetu (poručiteľku). Poručiteľka si ani nevarila, svedok videl ako žalovaná
1/ k poručiteľke stále chodila s kastrólikmi. Svedok uviedol, že žalovaná 1/ pracovala v Bratislave a keď
prišla z práce, navarila poručiteľke na dva, tri dni, tak trikrát do týždňa jej varila. Svedok vypovedal,
že poručiteľka bola staršia pani a nevedela kedy chodí autobus, vždy sa k nim chodila pýtať, že

kedy príde autobus, kedy príde žalovaná 1/ z práce. Svedok nevedel uviesť kto sa ešte o poručiteľku
staral, on nikoho nevidel. K otázke, či poručiteľka hovorila o svojom majetku, že ho chce niekomu
darovať alebo prepísať, svedok uviedol, že v posledných rokoch určite nie, avšak predtým sa poručiteľka
preriekla že žalobcom by dala záhradu a žalovanej 1/ by dala dom.
SvedkyňaU.P.,X..XX.X.XXXX, L.K.XXX,napojednávaníkonanomdňa3.novembra2011vypovedala,

že strany sporu pozná, nie je s nimi v príbuzenskom pomere a má k nim neutrálny vzťah. Svedkyňa
uviedla, že poznala aj poručiteľku, nakoľko bývala oproti nej. Svedkyňa vypovedala, že vzťah medzi
žalovanou 1/ a poručiteľkou bol veľmi dobrý. Poručiteľka žila sama a vždy sa bála, že zomrie a nenájdu
ju, bohužiaľ to sa jej aj stal, prišlo jej zle a u nich pred dverami zomrela. Svedkyňa sa s poručiteľkou
veľmi veľa spolu zhovárali, avšak o závete jej poručiteľka nepovedala nič. Svedkyňa tiež uviedla,

že poručiteľka žalovanú 1/ veľmi ľúbila a ľutovala žalovanú 1/, že nemá muža a deti. Žalovaná 1/ k
poručiteľke podľa svedkyne chodievala často, odhadzovala tam sneh.
Z úradného prekladu z č.l. 132-133 mal súd za preukázané, že tento úradný preklad textu z maďarčiny
do slovenčiny vypracovala dňa 29. septembra 2013 v Šamoríne prekladateľka Gyöngyi Czére, pričom
zadávateľom prekladu bola žalovaná 1/. Prekladateľka vo svojom preklade listiny zo dňa 01.12.2004

uviedla nasledovný prepis prekladaného textu v maďarskom jazyku: „ Mideue(...)t a Nórinak hagyok.
Ö törödödt (...)el (...)m (...)öbi(...) ne(...) (...)ala(...)a (...)(...) 2004.10.1. Reca Kohut(...)(...) 1928.1.21.
GyurcsiFere(...)né Sz(...)Irm(...)“; spoznámkouprekladateľky:„(...)=nečitateľnýtext“. Ktomutoprepisu
textu uviedla prekladateľka tento slovenský preklad: „..... nechám Nóri (pozn.prekl.: Dativ-tretí pád,
komu:Nóri) Ona sa starala (pozn. prekl.: nesprávny pravopis, správne by bolo: törödött)... 1.12.2004

Reca Kohut ....(podpis) 21.1.1928 Gyurcsi Fere(...)né (podpis) nečitateľný podpis“; s poznámkou
prekladateľky: „Ostatný text sa nedá preložiť, lebo je nečitateľný.“.
Z úradného prekladu z č.l. 154 mal súd za preukázané, že tento úradný preklad textu z maďarčiny
do slovenčiny vypracovala dňa 24. januára 2008 v Bratislave prekladateľka Mária Bareková, pričom
zadávateľom prekladu bola žalovaná 1/. Prekladateľka vo svojom preklade listiny zo dňa 01.12.2004

uviedla nasledovný preklad z jazyka maďarského do jazyka slovenského: „Všetko čo mám zanechávam
Nóre (poznámka prekladateľa: slovo „Nórinak“ uvedené v pôvodine je skloňovaná forma -datív-
maďarskejpodobyzdrobnelinymena).Onasaomňa starala,ostatní(poznámkaprekladateľa:nasleduje
slovo vyjadrujúce zápor s významom buď „nie“ alebo „ne-“) (poznámka prekladateľa: nasleduje buď
jedno nečitateľné slovo, alebo dve nečitateľné slová) 1.12.2004 K. (J.:) H. F. XX.X.XXXX (J.:) D. O.

(H. O. D.) (nečitateľný podpis)“.
Zo záverov znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru ČES: PPZ-
KEU-BA-EXP-2014/13527 zo dňa 16. októbra 2014 mal súd za preukázané, že prvé tri riadky závetu,
dátum „2004 10. 1.“ a meno „F. H." sú vyhotovené jedným písacím prostriedkom s náplňou pasty
modrej farby. Zápisy „Reca“, „1928 1. 21.“, „D. O.“ a čiastočne nečitateľné meno „Sztr...slav ..rmia“ sú

vyhotovené jedným písacím prostriedkom s náplňou pasty modrej farby, avšak rozdielnym, ako texty v
hornej časti závetu.
Zo záverov znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru ČES: PPZ-
KEU-BA-EXP-2014/13527 zo dňa 14. januára 2015 mal súd za preukázané, že na znaleckým ústavom
skúmanej listine - na závete sa nachádza rukopis poručiteľky v nasledovnom rozsahu: - sporný text

vyhotovený v maďarskom jazyku v rozsahu 3 riadkov vyhotovila H. F.; -sporný zápis dátumu „2004. 12.
1." pravdepodobne vyhotovila H. F.. K pisateľovi sporného zápisu „Reca" sa znalecký ústav nevedel
vyjadriť vzhľadom na skutočnosť, že ide o extrémne krátky zápis bez výrazných identifikačných znakov.
K pisateľovi sporného podpisu sa znalecký ústav nevedel vyjadriť vzhľadom na skutočnosť, že muneboli dodané žiadne porovnávacie podpisy od H. F.. K pisateľovi sporného zápisu dátumu „1928. 1.
21." sa znalecký ústav nevedel vyjadriť vzhľadom na skutočnosť, že ide o krátky zápis bez výrazných
identifikačných znakov.

Zo záverov doplnenia č. 1 k znaleckému posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného
zboru ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2014/13527 zo dňa 6. júla 2017 mal súd za preukázané, že na
znaleckým ústavom skúmanej listine zo dňa 01.12.2004 podpis „Margita Kohútová“ rukopisom
pravdepodobne vyhotovila H. F.. K zostávajúcim súdom položeným otázkam uviedol znalecký ústav
nasledovné: „ Zistiť, či bola pisateľka pod vplyvom alkoholu, omamných látok, po mentálnom kolapse,

resp. písala pod nátlakom, je v tomto konkrétnom prípade veľmi ťažké. Z obdobia, z ktorého pochádza
zdravotná dokumentácia H. F. z Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku, nemáme k
dispozícii žiadny písomný materiál (písmo ani podpisy), preto nevieme, ako vyššie uvedené faktory mohli
ovplyvniťjejpísmočipodpis.Trebazdôrazniť,ževyššieuvedenéfaktoryvždypôsobia,anajmäprejavujú
sa individuálne. V spornom podpise boli pri porovnaní s porovnávacími podpismi zistené aj rozdielne
znaky, ktoré si nevieme vysvetliť, a teda môžu byť aj výsledkom vplyvu vyššie uvedených faktorov. V

tomto prípade však ide len o predpoklady či špekulácie, keďže nie je možné zovšeobecniť vplyv týchto
faktorov na písomný prejav pisateľov.“.

5 Okolnosti, za ktorých sa mala prejaviť posledná vôľa poručiteľky sa vykonaním dokazovaním
nepodarilo presne ustáliť, nakoľko ich rozdielne udávali vo svojich výpovediach (z hľadiska hodnotenia

dôkazov rovnocenných dôkazných prostriedkoch) žalobca 1/ a žalovaná 1/, keďže žalovaná 1/ tvrdila,
že bola prítomná pri vyhotovení celej listiny a túto vyhotovila celú poručiteľka ako celok, a žalobca 1/
tvrdil, že v čase jeho príchodu do domu poručiteľky listina neobsahovala podpis poručiteľky, ani údaj o
dni a mieste spísania listiny, pričom poručiteľka listinu iba vlastnoručne podpísala a ostané chýbajúce
údaje na listinu dopísal vlastnou rukou žalobca 1/.

6 Súd však z vykonaného dokazovania v rámci voľného hodnotenia dôkazov dospel k nasledovnému
skutkovému záveru: Dňa 1. decembra 2004 poručiteľka vo svojom dome v obci Reca v popoľudňajších
hodinách v stave opitosti spísala za prítomnosti žalovanej 1/ v maďarskom jazyku na hárku papiera
formátu A4 modrým perom a nasledovné slová: „Mideuent a Nórinak hagyok. Ö törödödt.“, pričom

za ďalšími dvoma nečitateľnými slovami pripísala slovo: „nem“ a ďalej pripísala jedno alebo dve
nezrozumiteľné slová. Ďalej poručiteľka tým istým perom na tento hárok papiera napísala dátum „2004.
12. 1.“asvojpodpis.„F.H.“.Natentohárokpapierasaneskôrinýmperommodrejfarbydňa1.decembra
2004 v obci Réca podpísali dve ďalšie osoby, najskôr C. R., a po nej A. D., ktorým túto listinu na
podpis k nim do domu priniesla žalovaná 1/.

7 Okolnosti, ktoré nasledovali po dni spísania tejto listiny zo dňa 1. decembra 2004 boli z
vykonaného dokazovania ustálené celkom jasne. Poručiteľka bola dňa 5. januára 2005 hospitalizovaná
v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela v Pezinku s diagnózou: syndróm závislosti od alkoholu,
pitie v ťahu; pričom dňa 25. februára 2005 bola z Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku

na vlastnú žiadosť prepustená. Listina spísaná dňa 1. decembra 2004 zostala uložená v dome
poručiteľky. O tom, že by dňa 1. decembra 2004 spísala závet, sa poručiteľka nikomu z príbuzných, ani
zo susedov za svojho života nezmienila. V decembri roku 2006 sa poručiteľka a žalovaná 1/ dohodli,
že poručiteľka pôjde spísať závet na notársky úrad, vo forme notárskej zápisnice. Žalovaná 1/ sa v
dobe okolo 19. decembra 2006 obrátila na notársky úrad JUDr. Plachej v Senci s požiadavkou na

spísanie závetu poručiteľky vo forme notárskej zápisnice, pričom notársky úrad žalovanej 1/ uviedol, že
kvôli vysokému dátumu a zaneprázdnenosti úradu môže poručiteľka spísať závet vo forme notárskej
zápisnice až po 1. januári 2007. Keďže dňa 26. decembra 2006 poručiteľka zomrela v obci Reca pred
dveramidomusvedkyneU.P., kspísaniujejzávetuvoformenotárskejzápisnicenikdyneprišlo. Poúmrtí
poručiteľky objavila žalovaná 1/ v dome poručiteľky v obývačke v skrini listinu zo dňa 1. decembra 2004,

ktorú si nechala úradne preložiť prekladateľke Márii Barekovej dňa 24. januára 2008. Dňa 24. januára
2008 žalovaná 1/ priniesla na notársky úrad notára prejednávajúceho na základe poverenia Okresného
súdu Bratislava II dedičstvo po poručiteľke originál listiny i s úradným prekladom prekladateľky Márie
Barekovej, pričom žalovaná 1/ pred notárom tvrdila, že sa jedná o vlastnoručný závet poručiteľky, na
základe ktorého má byť žalovaná 1/ univerzálnou závetnou dedičkou poručiteľky. Žalovaní, ako dedičia

zo zákona v prebiehajúcom dedičskom konaní po poručiteľke pred notárom spochybnili platnosť listiny
zo dňa 1. decembra 2004, ako závetu, pričom Okresný súd Pezinok uznesením z 5. mája 2008 odkázal
žalobcov ako zákonných dedičov poručiteľky, aby v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti uzneseniapodali na Okresnom súde Bratislava II návrh na určenie neplatnosti závetu poručiteľky zo dňa 01. 12.
2004.

8 Súd uvádza nasledovné právne normy:
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa§35ods.1Občianskehozákonníka prejavvôlesamôžeurobiťkonanímaleboopomenutím;môže
sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo
ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.
Podľa § 476a Občianskeho zákonníka vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou
rukou, inak je neplatný.

Podľa § 476b Občianskeho zákonníka závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou
rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho
poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.
Podľa § 477 Občianskeho zákonníka v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo
veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že

podiely sú rovnaké.

9 Aplikujúc citované právne normy a relevantnú judikatúru na z vykonaného dokazovania zistený
skutkový stav súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov je v plnom rozsahu dôvodná. Súd pripomína,
že na každý závet sa vzťahujú všeobecné náležitosti potrebné na platnosť právneho úkonu. Okrem

toho je potrebné dodržať aj osobitné náležitosti uvedené v ustanoveniach § 476 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Pokiaľ ide o všeobecné náležitosti závetu, tie sa týkajú: a) osoby poručiteľa (testamentárnu
spôsobilosť má len fyzická osoba, ktorá má plnú spôsobilosť na právne úkony); b) náležitosti vôle
(prejav vôle poručiteľa musí byť výslovný, musí z neho zreteľne vyplývať, že ide o poslednú vôľu
poručiteľa a koho a čoho sa závet týka. Pokiaľ ide o vôľu poručiteľa, aj tu platia všetky podmienky

pre vznik platného právneho úkonu. Vyžaduje sa, aby závet bol urobený slobodne a vážne. Prípadný
nátlak na utváranie vôle poručiteľa zo strany dedičia môže mať za následok dedičskú nespôsobilosť
dediča); c) listiny, na ktorej je obsah závetu zachytený (samotný závet musí zodpovedať formálnym a
obsahovým náležitostiam vyplývajúcim zo zákona. Písomná forma závetu neznamená, že závet alebo
obsah závetu musí byť zachytený na papierovej listine. Nezáleží ani na tom, v akom jazyku je závet ako

súkromná listina napísaný. Zo závetu musí vyplývať, koho ustanovuje poručiteľ za svojho dediča a v
prípade viacerých dedičov musí byť z neho zjavné, aké podiely alebo veci a práva majú každému z nich
pripadnúť.); d) náležitosti predmetu závetu (predmet závetu musí byť dovolený a možný).

10 Súd dospel k záveru, že je nepochybné, že poručiteľka predmetnú listinu spísala ako fyzická osoba

s plnou testamentárnou spôsobilosťou v dobe, keď jej spôsobilosť na právne úkony nebola v čase jej
spísania súdnym rozhodnutím nijako obmedzená.

11 Pokiaľ však ide o náležitosti vôle poručiteľky, ako aj formálne a obsahové náležitosti vyplývajúce zo
zákona, dospel súd k záveru, že listina zo dňa 01.12.2004 na ktorej má byť obsah závetu poručiteľky z

1. decembra 2004 zachytený, nespĺňa základné obsahové náležitosti závetu. V prvom rade táto listina
nie je, ako závet výslovne označená. Predmetnú listinu poručiteľka vyhotovila v maďarskom jazyku,
avšak výslovné označenie tejto listiny, z ktorého by sa dalo dovodiť, že sa jedná o listinu obsahujúcu
poslednú vôľu poručiteľky pre prípad mortis causa , t.j. jej pomenovanie v nadpise, či texte slovom
„závet“ (po maďarsky slovom „végrendelet”) sa v nej nenachádza. V druhom rade, z tejto listiny jasne

a zrozumiteľne nevyplýva, kto je ustanovený za závetného dediča, a to minimálne uvedením mena,
priezviska a dátumu narodenia závetného dediča. Súd dospel k záveru, že označenie univerzálneho
dediča v závete zdrobnelinou krstného mena, bez ďalšej špecifikácie, či už uvedením príbuzenského
vzťahu poručiteľa k takto označenému dedičovi, resp. jasným označením fyzickej osoby uvedením
jej mena, priezviska a dátumu narodenia (ak sa jedná o dediča, ktorý nie je v príbuzenskom vzťahu k

poručiteľovi), vzbudzuje pochybnosti o tom, kto má byť univerzálnym závetným dedičom poručiteľa. V
treťom rade z tejto listiny jasne a zrozumiteľne nevyplýva, čoho sa týka, t.j., či má pre prípad smrti
poručiteľa predstavovať dispozíciu celým majetkom poručiteľa alebo len časti majetku poručiteľa.12 Súd mal za preukázané, že listinu zo dňa 01.12.2004 písala poručiteľka v stave opitosti, pričom
dospel k záveru, že tento jej stav sa aj na listine prejavil v tom, že listina je čiastočne nezrozumiteľná.
Zhodnotením dvoch úradných prekladov súd dospel k záveru, že s určitosťou sa dá (mimo

nepochybnýchdátumovapodpisov) povedaťibato,žetextspísanýporučiteľkouvslovenčine znamená:
„.....zanechávam Nóre. Ona sa starala. .......nie...............“. Súdu nebolo zrejmé, z čoho prekladateľka
Mária Bareková vo svojom úradnom preklade zo dňa 24. januára 2008 vyvodila, že poručiteľka v
tejto listine v preklade do slovenčiny napísala:„Všetko čo mám zanechávam Nóre. Ona sa o mňa
starala, ostatní nie“, nakoľko táto prekladateľka vo svojom úradnom preklade vôbec neuviedla prepis

prekladaného textu z maďarského jazyka. K tomu súd dodáva, že všeobecne známou skutočnosťou
vyvoditeľnou z prekladového slovníka je to, že „všetko“ sa po maďarsky povie „mind“, resp. „mindet“, a
preto nemožno z poručiteľkou napísaného slova „Mideuent“ s určitosťou vyvodiť to, čo z neho vyvodila
táto prekladateľka. V posudzovanej veci preto vyjadrenie vôle slovami: „.....zanechávam Nóre. Ona sa
starala. .......nie...............“, s uvedením miesta vyhotovenia listiny slovom „Reca“, s uvedením dátumu
jej vyhotovenia číslicami „2004. 12. 1.", s uvedením podpisu pisateľa a dátumu jeho narodenia "H. F.

XXXX.X.XX.“, a s uvedením podpisov dvoch ďalších osôb, podľa názoru súdu nie je bez uvedenia
ďalších konkrétnych údajov spôsobilé vyvolať účinky holografného závetu (z dôvodu neurčitosti a
nezrozumiteľnosti právneho úkonu), ale ani alografného závetu, nakoľko z vykonaného dokazovania a
z okolností, za ktorých bola táto listina vyhotovená vyplýva, že osoby, ktoré na túto listinu neskôr pripojili
svoje podpisy (A. D., C. R.) pri jej vyhotovovaní vôbec neboli a nemôžu preto, ako svedkovia závetu

potvrdiť, že sa jedná práve o poslednú vôľu konkrétneho poručiteľa. Predmetná listina nevzbudzuje
podľa názoru súdu pochybnosti len o tom, že má predstavovať vôľu poručiteľa zanechať niečo (nevedno
čo) jedinému dedičovi s krstným menom „Nóra“, avšak jednoznačne vzbudzuje pochybnosť o tom, kto
je to „Nóra“, t.j. kto je univerzálnym dedičom poručiteľa, a zároveň tiež môže vzbudzovať pochybnosti o
tom, kto je vlastne poručiteľom, pretože je podpísaná troma fyzickými osobami. Inak povedané, každá

osoba s krstným menom „Nóra“ by na základe v spore posudzovanej listiny zo dňa 01.12.2004 mohla
v prebiehajúcom dedičskom konaní po Margite Kohútovej, či v prípadných dedičských konaniach po A.
D. C. C. R.K. tvrdiť, že je univerzálnym závetným dedičom, a že sa týka poslednej vôle niektorej z
týchto osôb, keďže táto listina obsahuje ich podpisy.

13 Súd dospel k záveru, že za svojho života si poručiteľka, ako aj žalovaná 1/ dobre uvedomovali,
že listina zo dňa 01.12.2004 pre jej nejasnosť ako závet neobstojí, preto sa žalovaná 1/ podľa svojej
výpovede s poručiteľkou aj dohodli, že začiatkom roka 2007 spíše poručiteľka závet vo forme notárskej
zápisnice u notárky JUDr. Plachej v Senci, avšak kvôli úmrtiu poručiteľky k spísaniu jej závetu vo
forme notárskej zápisnice neprišlo. Za toho stavu súd zistiac uvedené nedostatky náležitosti prejavu

vôle poručiteľky, ako aj nedostatok formálnych a obsahových náležitostí holografného závetu podľa
ustanovenia §477Občianskehozákonníkavspojenísustanovením§37ods.1Občianskehozákonníka
žalobe vyhovel, pričom určil, že závet poručiteľky zo dňa 1. decembra 2004 je neplatný. Ďalšími
námietkami žalobcov, od ktorých títo odvodzovali neplatnosť závetu poručiteľky zo dňa 1.decembra
2004 (zdravotný stav poručiteľky v čase vyhotovenia závetu) sa preto súd meritórne ani nezaoberal.

14 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a v spore úspešným žalobcom priznal
proti v spore neúspešným žalovaným nárok na náhradu trov konania. O konkrétnej výške tohto nároku
bude po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
( §262 ods. 2 C.s.p.).

15 V priebehu konania vznikli štátu trovy konania, ktoré pozostávali zo sumy (nepokrytej preddavkami
strán) znaleckej odmeny, ktorú súd zaplatil znalcovi zo štátnych finančných prostriedkov, keďže
suma preddavkov zložených stranami na trovy znaleckého dokazovania bola na vyplatenie celkovo
priznanej znaleckej odmeny nepostačujúca. O nároku štátu na náhradu trov súd rozhodol podľa čl. 4

ods. 2 C.s.p. pričom dospel k záveru, že pokiaľ v C.s.p. absentuje ustanovenie o tom, ako má byť
rozhodnuté o trovách konania štátu, ktoré v priebehu sporu štát zaplatil, zvolil by súd, pokiaľ by bol
sám zákonodarcom, právnu normu nasledovného znenia: „Štát má podľa pomeru úspechu strán vo
veci proti stranám právo na náhradu trov konania, ktoré platil.“; nakoľko takáto právna norma je nielen
v súlade s princípom všeobecnej spravodlivosti, ale aj v súlade s princípom, na ktorom spočíva C.s.p.

(§ 255), pričom výsledkom jej použitia bude rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
tak stav a poznatky právnej náuky, ako aj ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. V
spore boli v plnej miere neúspešní žalovaní, preto súd priznal štátu proti neúspešným žalovaným nárok
na náhradu trov konania. O konkrétnej výške nároku štátu na náhradu trov konania bude v zmysle §262 ods. 2 C.s.p. rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

16 To sú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho
doručenia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.