Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, November 30, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/65/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5320203636
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5320203636.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov
senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: W. N., nar. X.X.XXXX a G. N., nar. XX.X.XXXX, obe bytom u matky, v konaní zastúpené Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, deti rodičov: matka - Ing. G. N., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX,
T., právne zastúpená JUDr. Michaelou Poláčkovou, LL.M., advokátkou so sídlom A. XX a otec - Mgr.

O. N., nar. X.X.XXXX, trvale bytom M. G. XXXX/XX, T., právne zastúpený JUDr. Michalom Roštárom,
advokátom so sídlom A. N. XX, H., o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, na
základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 9P/38/2020-143 zo dňa 13. mája
2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r dz u j e vo výroku (I.) o zverení maloletých detí do
osobnej starostlivosti matky a vo výroku (II.) zastupovaní maloletých detí a spravovaní ich majetku
oboma rodičmi.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í vo výrokoch (III. až V.) o výživnom tak, že:

-otecjepovinnýprispievaťnavýživumaloletéhoW.N.,nar.X.X.XXXXsumouvovýške150eurmesačne
a navýživu maloletej G.N.,nar. XX.X.XXXXsumou vo výške 100 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky maloletých detí;

- vo zvyšnej časti návrh matky na určenie výživného zamieta;
- zameškané výživné na maloletého W. N., nar. X.X. XXXX za obdobie od 2.12.2020 do 13.5.2021 v
sume 559,82 eur sa otcovi Mgr. O. N., nar. X.X.XXXX p o v o ľ u j e splácať v splátkach vo výške
20 eur, splatných spolu s bežným výživným, pričom prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom
po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky riadne a včas
nastáva splatnosť celého zostatku dlhu na výživnom;
- zameškané výživné na maloletú G. N., nar. XX.X.XXXX za obdobie od 2.12.2020 do 13.5.2021 v sume

295,59 eur sa otcovi Mgr. O. N., nar. X.X.XXXX p o v o ľ u j e splácať v splátkach vo výške 20
eur, splatných spolu s bežným výživným, pričom prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po
právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky riadne a včas
nastáva splatnosť celého zostatku dlhu na výživnom.

III. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í vo výroku (VI.) o úprave stretávania s maloletými deťmi

tak, že:

- otec Mgr. O. N., nar. X.X.XXXX je oprávnený stretávať sa s maloletým W. N., nar. X.X.XXXX a s
maloletou G. N., nar. XX.X.XXXX každý párny víkend v kalendárnom roku v sobotu v čase od 13.00
hod. do 15.00 hod.;
- rodičia sú povinní v prípade, ak sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť, oznámiť si
navzájom túto skutočnosť najneskôr do 48 hodín pred začiatkom styku, inak bezprostredne po vzniku

tejto skutočnosti..
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) s poukazom na aplikáciu
§ 24 ods. 1, 4, § 25 ods. 2, § 28 ods. 1 -3, § 36 ods. 1, § 38 ods. 1, 2 až 4, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, §
65 ods. 1 a § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení (ďalej v texte aj ako ZoR)
zveril maloleté deti do starostlivosti matky a vymedzil právo/povinnosť oboch rodičov deti zastupovať a
spravovať ich majetok.
2.Vychádzal z preukázanej skutočnosti, že rodičia maloletých detí spolu nežijú a otec so zverením detí

do starostlivosti matky súhlasil. Takúto úpravu odporučil i kolízny opatrovník, pričom v konaní neboli
zistené žiadne okolnosti, ktoré by zvereniu maloletých detí do starostlivosti matky bránili. Ponechaním
maloletých detí v starostlivosti matky bude zároveň zabezpečená kontinuita výchovného prostredia
nevyhnutná pre zdravý vývoj oboch maloletých detí.

3.Spornou medzi rodičmi bola otázka správy majetku maloletých detí a ich zastupovanie. Matka
navrhla, aby zastupovaním maloletých detí a správou ich majetku bola poverená ona, otec žiadal,
aby zastupovanie maloletých detí a správa ich majetku prináležala obom rodičom. Súd prvej inštancie
zdôraznil,žerodičovsképrávaapovinnostipatriaobomrodičomodnarodeniadieťaťadojehoplnoletosti,
a to bez ohľadu na to, či rodičia spolu žijú alebo nežijú. Iba jeden z rodičov vykonáva rodičovské práva

a povinnosti vtedy, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo nemá spôsobilosť na právne úkony v
plnom rozsahu, tiež vtedy, ak druhý rodič bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon
jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. Takéto zásahy do rodičovských
práv a povinností, t. j. pozastavenie výkonu rodičovských práv a povinností, ich obmedzenie alebo úplné
pozbavenie rodičovských práv a povinností možno vykonať iba za podmienok uvedených v § 38 Zákona

o rodine. Okolnosť, či maloleté deti vlastnia majetok, ktorou skutočnosťou sa matka bránila voči tomu,
aby i otec bol oprávnený maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, je preto bez akejkoľvek
relevancie. Keďže u otca neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali zasiahnuť do jeho
výkonu rodičovských práv a povinností (rovnako ako u matky), okresný súd vyslovil, že obaja rodičia sú
oprávnení zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok.

4.Pokiaľ ide o výživné, súd prvej inštancie skutkovo ustálil, že maloletý W. navštevuje prvý ročník
GymnáziaJ.M.HurbanavČadci.Vsúvislostisplnenímsvojichštudijnýchpovinnostímaloletývynakladá
náklady na študijné potreby a pomôcky (pracovné zošity, knihy, ceruzy, perá a pod.), ktoré matka vyčíslila
sumou 15 eur mesačne. Otec tieto náklady na štúdium maloletého syna rozporoval a namietal, že nie sú

vôbec vydokladované. S uvedenou obranou otca sa okresný súd nestotožnil, nakoľko i keď náklady na
školské pomôcky a potreby nie sú presne vydokladované, nie je možné prijať záver, že takéto náklady
nevznikajú. Je totiž všeobecne známou skutočnosťou, že rodičia maloletým deťom pomôcky do školy,
rôzne učebnice, zošity, písacie potreby zakupujú. Vyčíslenú čiastku preto nepovažoval na neprimeranú.
V súvislosti s predmetným štúdiom súd považoval za dôvodný aj náklad na internet, a to nielen v čase

dištančnej formy, ale aj prezenčnej formy vzdelávania sa, keď nevyhnutnou súčasťou vypracovávania
zadaní/projektov je práve práca s internetom.
5.Otec ďalej rozporoval matkou vyčíslené náklady na obedy a na stravu syna v domácom prostredí,
keď tieto náklady považoval za primerané vo výške 120 eur mesačne. Podľa súdu prvej inštancie je
nesporné, že v čase dištančného vzdelávania náklady na obedy v školskej jedálni nevznikajú, avšak sa

pretavia do nákladov na stravu v domácom prostredí. Maloletému vznikajú nielen náklady na obedy, ale
aj náklady na raňajky, desiatu, olovrant, večeru. Maloletý je pritom vo vývoji, vo veku dospievania, kedy
je požiadavka dieťaťa na stravu a jej kvalitu najvyššia. Samotný otec si na svoju stravu vyčíslil náklady
vo výške 220 eur (t. j. o 45 eur viac ako predstavujú spolu náklady na obedy v škole u maloletého syna v
sume 25 eur a ďalšie náklady na jeho stravu vyčíslené v sume 150 eur). Maloletý je aj športovo aktívny,

posilňuje, užíva vitamíny, ovocie, tvarohy. Súd preto náklady vyčíslené matkou na stravu maloletého
syna s prihliadnutím k jeho veku, športovým aktivitám a z hľadiska ich porovnania s nákladmi, ktoré otec
vyčíslil na svoju stravu, považoval za primerané a zodpovedajúce veku maloletého syna.
6.Maloletý W. v rámci voľnočasových aktivít rád bicykluje. V tejto súvislosti z výpovede matky vyplynulo,
že vynaložila prostriedky na kúpu topánok na bicykel, prilby, duše na bicykel. Maloletému vznikajú i

náklady na bežné oblečenie a obuv, matka tieto vyčíslila priemernou sumou 50 eur mesačne. Otec ajtieto náklady spochybnil a za primerané náklady na oblečenie syna považoval sumu 30 eur mesačne.
Súd prvej inštancie s prihliadnutím k tomu, že maloletý je 182 cm vysoký, veľkosť topánky má číslo
43, je mu potrebné už zakupovať oblečenie v pánskom oddelení a tiež to, že je stále vo vývoji, rastie,

mení svoju postavu, akceptoval náklady na oblečenie u maloletého vo výške 50 eur mesačne pričom
opätovne pre porovnanie poukázal na výšku otcom vyčíslených nákladov na jeho oblečenie a obuv -
50 eur mesačne.
7.Obdobne otec (u syna) namietal i náklady na ochorenie vitiligo. Vykonaným dokazovaním bolo podľa
okresného súdu nesporne preukázané, že maloletý trpí týmto ochorením. Uvedené vyplýva z lekárskej

správy Kysuckej nemocnice s poliklinikou Čadca, dermatovenerologická ambulancia zo dňa 23.5.2018,
podľa ktorej maloletému bolo diagnostikované vitiligo a bola mu odporúčaná liečba dermatickou masťou
a fotoprojekciou. Na základe takejto diagnostiky okresný súd považoval za odôvodnené a plne súladné
so záujmami maloletého dieťaťa, pokiaľ matka hľadala a využila všetky dostupné lekárske možnosti, ako
maloletému synovi pomôcť a uvedené ochorenie minimálne stabilizovať. Takýto postoj a konanie matky
hodnotil ako veľmi prospešné pre maloletého syna aj z pohľadu jeho psychickej pohody nevyhnutnej v

období dospievania. Maloletý je v citlivom veku, kedy potrebuje cítiť pomoc a podporu svojich rodičov, ich
ochotu tento zdravotný problém u neho riešiť. Náklady, ktoré matka vynakladá, na ošetrenie ochorenia
vitiligo u maloletého syna, predstavujú za jedno ošetrenie sumu 19 eur. Podľa matkou predloženej
emailovej komunikácie pravidelnosť ošetrenia sa odporúča v rozsahu dvakrát až trikrát do týždňa.
Zároveň s liečbou tohto ochorenia vznikajú i náklady na cestovné, ktoré i pri cestovaní prostriedkami

hromadnej dopravy predstavujú u matky podľa cestovného poriadku minimálne sumu 9 eur na jednu
cestu. Pri liečbe iba dvakrát do mesiaca by tieto náklady predstavovali sumu 74 eur (38 eur ošetrenie +
cestovné v sume 36 eur), hoci sa vyžaduje toto ošetrenie minimálne dvakrát do týždňa (vtedy by tieto
náklady predstavovali minimálne sumu 296 eur - 8 návštev v mesiaci x 19 eur + 9 eur cestovné matky x 2
x8).Vnadväznostinapredmetnéochorenievyhodnotilsúdzaprimeranéajmatkouvyčíslenénákladyna

hygienické potreby v sume 30 eur (len náklady na vitix gél predstavujú sumu 27,92 eur). Odôvodneným
výdavkom je i výdavok na zakúpenie dermalight lampy, ktorej hodnota podľa predloženej objednávky
predstavovala sumu 298,39 eur, čo pri prepočte na jeden mesiac s prihliadnutím k vyjadreniu matky, že
lampu je potrebné každé dva roky meniť, predstavuje sumu 12,43 eur.
8.Na maloletého syna je podľa súdu prvej inštancie potrebné započítať i pomernú časť nákladov na

bývanie,ktorématkavyčíslilavsume32eurmesačneastýmspojenénákladynapoplatkyzakomunálny
odpad v sume 2 eur mesačne, nakoľko prostredníctvom týchto nákladov maloletý syn uspokojuje svoju
potrebu bývať. Matka tiež vyčíslila náklady na vreckové u maloletého syna v sume 10 eur mesačne.
Uvedenú sumu vreckového súd považoval za primeranú. Zároveň vynakladanie tejto sumy matkou
má i výchovný vplyv na maloletého, nakoľko prostredníctvom tejto sumy sa učí nakladať s finančnými

prostriedkami.
9.Súd prvej inštancie zhrnul, že výdavky primerané veku, zdravotnému stavu, študijným povinnostiam
i voľnočasovým aktivitám prestavujú sumu minimálne 400 eur mesačne, pričom v týchto nákladoch
nie sú zahrnuté ani náklady na voľnočasové aktivity, ktoré maloletý syn ku svojmu zdravému vývoju
potrebuje, ani náklady na hovorné na telefón, na ktoré náklady súd neprihliadal ani u otca maloletých

detí. Na náklady matkou vyčíslené na dovolenku maloletého syna v sume 50 eur mesačne súd z
hľadiska určenia výšky vyživovacej povinnosti otca neprihliadal, nakoľko tieto náklady nepovažoval za
nevyhnutné/štandardné.

10.čosa týka maloletej G., okresný súd skutkovo ustálil, že táto navštevuje piaty ročník Základnej školy

M. R. S. v T.. V súvislosti s plnením povinnej školskej dochádzky u nej vznikajú náklady na zakúpenie
základných školských potrieb v hodnote 8 až 10 eur, resp. ďalších (faktúra o zakúpení školského
batohu v sume 71,90 eur) školských pomôcok. Okresný súd preto matkou vyčíslené priemerné náklady
vynakladané na školské pomôcky a potreby v sume 10 eur mesačne považoval za primerané. Hoci sa
maloleté deti určitú časť školského roka vyučovali dištančne, nezbavovalo to povinnosti ich rodičov, aby

im potreby i k takémuto dištančnému vzdelávaniu zabezpečili. Maloletá v rámci mimoškolských činností
navštevuje hudobný krúžok, krúžok mažoretiek. Matka predložila doklad o úhrade nákladov Základnej
umeleckej škole v sume 45 eur na pol roka, čo pri prepočte na jeden mesiac školského roka predstavuje
sumu 9 eur. Tiež v rámci svojej výpovede matka uviedla, že maloletej kúpila klavír, spevník, stojan na
spevník,paličkunakrúžokmažoretiek,tenisky,oblečenie.Akidúvystupovať,nakostýmsaplatísuma50

eur. Bez kostýmu na mažoretky sa potom tieto náklady na krúžkovú činnosť maloletého dieťaťa pohybujú
minimálne v sume 30 eur mesačne. Maloletá je zdravá, nemá zvýšené náklady so svojim zdravotným
stavom. Náklady na stravu maloletého dieťaťa matka vyčíslila vo výške 120 eur mesačne. Otec výšku
nákladov na stravu maloletého dieťaťa rozporoval a za primeranú považoval sumu 100 eur mesačne.11.Okresný súd s prihliadnutím na vek maloletej, jej zdravotný stav, keď neboli zistené žiadne zdravotné
problémy vyžadujúce si špeciálne požiadavky na stravovanie, ustálil za primeranú sumu na výživu
maloletej čiastku 100 eur mesačne. Pokiaľ ide o náklady na oblečenie a obuv maloletej dcéry, ktoré

matka vyčíslila v sume 50 eur mesačne, za adekvátnu považoval sumu 30 eur mesačne. So zreteľom
k veku maloletej považoval za základné, nevyhnutné náklady na oblečenie maloletej vo výške 30 eur
mesačne. Náklady na hygienické potreby maloletej vyčíslené sumou 15 eur mesačne otec nerozporoval,
preto súd predmentú položku akceptoval. Súčasne na maloletú započítal i pomernú časť nákladov na
bývanie vo výške 32 eur a nákladov na poplatky za komunálny odpad v sume 2 eur, nakoľko i maloletá

prostredníctvom týchto nákladov uspokojuje svoju potrebu bývať. Obdobne uznal i náklady na vreckové
vo výške 5 eur mesačne. So zreteľom k veku maloletého dieťaťa mal súd za to, že vznikajú i náklady na
hračky a knihy, ktorými maloletá rozvíja svoje schopnosti a zručnosti a to v sume 10 eur mesačne.
12.Vo svojom súhrne tak minimálne nevyhnutné náklady na maloletú predstavujú podľa súdu prvej
inštancie sumu 234 eur. Na náklady spojené s dovolenkou maloletej vo výške 50 eur mesačne súd
rovnako ako u maloletého W. neprihliadal.

13.U matky maloletých detí mal súd prvej inštancie preukázané, že dosahuje pravidelný príjem zo
zamestnania, ktorého priemerná výška v období od mája 2020 do decembra 2020 bola 1 650,17 eur
mesačne. Matka žije v spoločnej domácnosti s maloletými deťmi.
14.Otec maloletých detí je poberateľom výsluhového dôchodku počnúc od júla 2020 vo výške 507,80

eur mesačne. Zároveň je zamestnaný ako inštruktor v autoškole s dojednanou mzdou vo výške 580 eur
v hrubom. V období október 2020 až december 2020 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem vo výške
448,67 eur. Spolu s výsluhovým dôchodkom predstavuje priemerný mesačný príjem otca sumu 956,47
eur. Žije sám, zhoršenie zdravotného stavu, náklady so svojim zdravotným stavom otec netvrdil, ani
nepreukázal. Ako primerané nevyhnutné náklady na uspokojovanie základných životných potrieb otca

vyhodnotil výdavky na bývanie v sume 111,15 eur mesačne, na dopravu do/zo zamestnania vo výške
100eurmesačne, naoblečenievsume30eurmesačne,nahygienicképotrebyadrogériuvsume30eur
mesačne. Ostatné otcom vyčíslené náklady na mobilný telefón v sume 38,73 eur mesačne, náklady na
opravu/údržbu auta v sume 30 eur mesačne, na zákonné poistenie auta v sume 10,40 eur mesačne, na
voľnočasové aktivity v sume 30 eur mesačne nepovažoval za nevyhnutné, nakoľko výživné na maloleté

deti má prednosť pred takýmito - nie nevyhnutnými - výdavkami otca.
15.K obrane otca, že matka má vyšší príjem (a životný štandard) než on, okresný súd uviedol, že
samotná okolnosť, že rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, má vyšší príjem,
automaticky neznamená, že to povinného rodiča zbavuje jeho zodpovednosti a znižuje rozsah jeho
vyživovacej povinnosti. Vyšší príjem môže byť (a spravidla aj býva) výsledkom lepšieho vzdelania,

zvýšenej snahy pracovať alebo pracovať na sebe samom (viac pracovných aktivít, nadčasov, služobný
postup na základe predchádzajúcich dobrých výsledkov, neustále vzdelávanie a pod.). Bolo by preto
nespravodlivé a demotivujúce, ak by snaha a zvýšené úsilie jedného rodiča bolo dôvodom pre zníženie
vyživovacej povinnosti druhého rodiča. Uvedený názor platí aj naopak, t. j. ak rodič, ktorému je
dieťa zverené, má nižší životný štandard, neznamená to, že by životný štandard detí nemohol byť

zlepšený práve z výživného povinného rodiča, ktorému to pomery dovoľujú. V danej veci otec rovnako
ako matka dosiahol vysokoškolské vzdelanie. Je len na ňom, aby týmto vysokoškolským vzdelaním
získané vedomosti využil a zabezpečil si zamestnanie, z ktorého bude môcť zlepšiť životnú úroveň
tak svoju, ako aj maloletých detí. Nemôže ísť na ťarchu matky okolnosť, že matka vysokoškolským
vzdelaním nadobudnuté vedomosti využila, získala vhodné zamestnanie, z ktorého dosahuje i vyšší

príjem, navyše keď matka tým, že sa o maloleté deti i osobne stará, plní svoju vyživovaciu povinnosť
aj naturálnou formou. Rovnako za nedôvodnú okresný súd vyhodnotil i obranu otca, v rámci ktorej
poukazoval na majetkové a príjmové pomery starých rodičov maloletých detí z matkinej strany. Je totiž
bez akejkoľvek relevancie, aké sú osobné a majetkové pomery starých rodičov z matkinej strany. Nie
je možné, aby vyživovaciu povinnosť otca nahrádzali rodičia z matkinej strany. Pokiaľ otec poukazoval

na aplikačnú prax, v zmysle ktorej výživné má predstavovať 20% až 30% príjmu povinného rodiča
na všetky maloleté deti, súd prvej inštancie pripomenul ustanovenie § 75 Zákona o rodine, v zmysle
ktorého je súd povinný prihliadať aj na schopnosti a možnosti povinného rodiča, t.j. potencionalitu jeho
príjmu, inak by automatické stanovovanie výšky výživného v rozsahu 20% - 30% z aktuálneho príjmu
mohlo u povinného rodiča viesť k strate záujmu hľadať zamestnanie zodpovedajúce jeho schopnostiam,

dosiahnutému vzdelaniu, jeho vedomostiam. Otec má vysokoškolské vzdelanie, pričom nepreukázal
nepriaznivý zdravotný stav brániaci mu hľadať si iné, výhodnejšie zamestnanie. Ak otec tvrdil, že na jeho
strane existuje prekážka brániaca mu hľadať si zamestnanie mimo okresu Čadca a ku tomuto svojmu
tvrdeniuotecpredložilpreukazsvojejmatkyakoťažkozdravotnejpostihnutejosobysosprievodcom,súdtoto tvrdenie otca vyhodnotil ako účelové v snahe dosiahnuť nižšiu výšku výživného. K tomuto záveru
dospel v nadväznosti na predchádzajúcu výpoveď otca, že so svojou matkou nežije v jednej domácnosti,
keďže matka má opatrovateľku.

15.Porovnaním zistených potrieb maloletých detí s pomermi na strane (ich) rodičov okresný súd dospel
k záveru, že týmto kritériám zodpovedá u maloletého W. výživné 210 eur mesačne a u maloletej G. v
sume 140 eur mesačne a to počnúc od 2. 12. 2020, ktorým dňom začalo dané súdne konanie.

16.Zameškané výživné za obdobie od 2.12.2020 do 13.5.2021 súd prvej inštancie vyčíslil u maloletého
W. čiastkou 882,81 eur a u maloletej G. 506,06 eur ako rozdiel medzi určeným výživným a sumou, ktorú
z otcom v uvedenom období uhradeného výživného súd započítal na jednotlivé/obe deti. Takto vyčíslené
zameškané výživné otcovi povolil splácať v splátkach vo výške 10 eur mesačne na každé z maloletých
detí. Uvedenú sumu splátok zameškaného výživného považoval za zodpovedajúcu schopnostiam a
možnostiam otca i z hľadiska jeho súčasných osobných a majetkových pomerov, pri úhrade ktorých

nebude ohrozené uspokojovanie základných životných potrieb otca. Zároveň stanovil hrozbu sankcie
straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky.

17.V ďalšom postupe okresný súd vymedzil, že základným a prirodzeným právom každého dieťaťa
je jeho právo na vzťah s oboma svojimi rodičmi. Vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým

vzťahom a každé dieťa pre svoj zdravý vývoj potrebuje pocit spolupatričnosti nielen so svojou matkou,
ale aj svojim otcom. Každé maloleté dieťa má právo na starostlivosť od oboch svojich rodičov. Toto právo
dieťaťa vyplýva jednak z čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj Dohovoru o právach dieťaťa.
Rovnako Zákon o rodine preferuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom.
Tento vzťah môže maloleté dieťa s rodičom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti, pestovať

práve prostredníctvom vzájomného stretávania sa.
18.V okolnostiach súdenej veci v rozoberanej spojitosti uviedol, že otec navrhoval stretávanie sa s
maloletými deťmi najskôr v rozsahu každý párny týždeň od soboty od 10:00 hod. do nedele do 17:00
hod. a následne styk navrhol upraviť v rozsahu 2 - 3 hodín bez prespatia, nakoľko nemá ako maloleté
deti kontaktovať, keďže telefóny majú vypnuté.

19.Súd prvej inštancie konštatoval, že vzťahy medzi otcom a maloletými deťmi nie sú ideálne. Otcom
tvrdenú príčinu ochladnutia maloletých detí k nemu, a to vstupovanie matky, jej rodinných príslušníkov do
vzťahu otca a detí, programovanie detí proti otcovi, v konaní preukázanú nemal. Naopak, z vykonaného
dokazovania vyplynul záver, že matka, ani starí rodičia z matkinej strany maloletým deťom v stretávaní
sa s otcom nebránia, matka nabáda maloleté deti, aby s otcom komunikovali, poúča ich o tom, že je to

ich otec. Za tohto stavu - kedy vzťah otca a maloletých detí nie je najlepší a nebola ani zistená príčina na
strane inej osoby, ktorá by negatívne vplývala na vzťah otca a maloletých detí, tento vzťah zhoršovala
- bol súd toho názoru, že úprava styku otca s maloletými deťmi s presne vymedzeným rámcom, t. j.
ktorý deň, ktorý týždeň a presné časové rozpätie styku, hoci aj len na otcom navrhované dve - tri hodiny,
avšak napriek tomu striktne vymedzená, by mohla na vzájomný vzťah otca a maloletých detí pôsobiť

kontraproduktívne, t.j. mohla by viesť k ďalšiemu ochladzovaniu vzájomných vzťahov otca a detí. Inými
slovami, striktná úprava styku by aj s ohľadom na vek detí mohla viesť u maloletých detí aj k pocitom
nútenia na stretnutie, čo by vzájomnému vzťahu otca a detí neprospievalo, ale by tento vzťah mohlo
zhoršovať. Za súčasného stavu, v akom sa vzájomné vzťahy otca a maloletých detí nachádzajú, preto
považovalzanajvhodnejšieriešenieponechaťstykotcasmaloletýmideťminavzájomnúdohodurodičov

tak, aby si otec opätovne začal budovať svoj vzťah s maloletými deťmi.
20.Záverom okresný súd apeloval na citlivý prístup a vzájomnú spoluprácu rodičov v otázkach týkajúcich
sa ich maloletých detí. Osobitne pri otcovi akcentoval požiadavku, aby sa pri stretnutí vždy snažil
vytvoriť pozitívnu, pokojnú atmosféru, aby táto atmosféra nebola rušená výčitkami, resp. inými otázkami
než zameranými na maloleté deti. Súd požiadal otca, aby pri stretnutí s maloletými deťmi celú svoju

pozornosť zameral na maloleté deti, ako sa majú, čo ich zaujíma, čomu sa deti venujú, aby aj program
stretnutia zvolil a zameral na to, čo zaujíma maloleté deti a čomu sa deti venujú, nie na to, čo zaujíma
otca, a tak si opätovne získal dôveru maloletých detí. Rovnako požiadal matku, aby i naďalej výchovne
na maloleté deti pôsobila, aby sa s otcom stretávali.

21.O trovách konania súd rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP tak, že žiadny z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko nemal zistené žiadne dôvody, ktoré by pripúšťali výnimky
pri rozhodovaní o trovách konania.22.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenie veci na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.
23.Prioritne okresnému súdu vytýkal, že na pojednávaní dňa 13.05.2021 nariadil dokazovanie

výsluchom maloletých detí v neprítomnosti rodičov a ich právnych zástupcov. Po vykonaní tohto
dokazovania prijal uznesenie, ktorým zakázal sprístupnenie nahrávky a časti zápisnice z výsluchu mal.
detí rodičom, tretej osobe s výnimkou sprístupnenia na účely odvolacieho a dovolacieho konania a
obmedzil sa len na krátke zhrnutie bez toho, aby dôkladne oboznámil účastníkov konania s obsahom
výsluchom mal. detí. Na základe uvedeného je toho názoru, že mu ako procesnej strane bolo zo

strany súdu prvej inštancie znemožnené uplatňovať procesné práva účastníka a to oboznamovať sa so
všetkými vykonanými dôkazmi, vyjadrovať k vykonaným dôkazom pred súdom a predkladať návrhy na
doplnenie dokazovania, v dôsledku čoho mu bola odňatá možnosť uskutočňovať jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
24.Okrem toho podľa odvolateľa súd na pojednávaní nariadenom na deň 06.04.2021 predniesol svoje
predbežné právne posúdenie okrem iného aj k otázke výšky vyživovacej povinnosti na to-ktoré maloleté

dieťa, s tým, že čo sa týka výživného na staršieho syna W. stanovil výšku výživného minimálne 180 eur,
na mladšiu dcéru G. 130 eur. Na začiatku ďalšieho pojednávania nariadeného súdom na deň 13.05.2021
predniesol súd v otázke výšky vyživovacej povinnosti otca na to-ktoré maloleté dieťa, modifikované
predbežné právne posúdenie, pričom čo sa týka výšky výživného, sa súdu po prehodnotení schopnosti,
možnosti otca, potrieb detí javilo dôvodné už výživné na mal. G. v sume 140 eur a na mal. W. v sume

210 eur. Otec zdôraznil, že medzi oboma prednesenými predbežnými právnymi názormi súdu prvej
inštancie nedošlo k vykonaniu takého dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie (čo do kvantity
a kvality), aby došlo k preukázateľnej zmene skutkového základu (čo do navýšenia príjmových pomerov
otca alebo navýšenia potrieb maloletých detí), ktorý by dával súdu prvej inštancie priestor pre úpravu
predneseného predbežného právneho posúdenia súdu v otázke výšky vyživovacej povinnosti, čo podľa

otca zakladá vadu nepreskúmateľnosti, arbitrárnosti, nepredvídateľnosti a zmätočnosti predneseného
právneho posúdenia veci súdom s následkom nepreskúmateľnosti, arbitrárnosti a nepredvídateľnosti
rozhodnutia vo veci samej v otázke výšky vyživovacej povinnosti.
25.Identické dôsledky podľa otca spôsobuje aj opačná okolnosť a to, že v otázke úpravy styku otca s mal.
deťmi súd svoje predbežné právne posúdenie neuviedol. Vadou nevykonateľnosti trpí podľa odvolateľa

znenie výroku napadnutého rozsudku, nakoľko neurčuje konkrétny spôsob a rozsahu styku, ktorý je otec
oprávnenýrealizovaťaktorýbyotcovizaručovalanadruhejstranevytváralpredpokladyprenadviazanie
kontaktusobomamal.deťmiaprejehoďalšieprehlbovanie.Súdtotižlenvšeobecneponechalrealizáciu
styku otca s mal. deťmi na vzájomnú dohodu rodičov, hoci z vykonaného dokazovania nemohol mať
za preukázané, že rodičia sú schopní navzájom komunikovať za účelom dosiahnutia dohody na styku

otca s mal. deťmi.
26.Pokiaľ ide o výživné, odvolateľ namieta, že súd nevymedzuje jednoznačne, ktoré výdavky (a v akej
celkovej výške) spojené s liečbou ochorenia vertiligo považuje za odôvodnené. Ako nepreskúmateľné,
arbitrárne a nepredvídateľné hodnotí otec rozhodnutie súdu čo do výroku o určenie výšky výživného na
mal. W. v spojení s výdavkami na liečbu ochorenia vitiligo aj s ohľadom na to, že sa súd prvej inštancie

v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s námietkami otca smerujúcimi k preukázaniu skutočnosti,
ktorý lekár inicioval liečbu na klinike, stanovil spôsob či intervaly liečby, vykonával dohľad nad takto
nastavenou liečbou maloletého, vyhodnocoval prebiehajúcu liečbu, dôvodnosť jej ďalšieho trvania v
závislosti od jej úspešnosti alebo márností. Dodal, že lekárska správa z dermatologickej ambulancie je
ešte zo dňa 23.05.2018 (neaktuálnosť lekárskej správy) a neobsahuje skutočnosti o začatí a nastavení

liečby, vykonávaní kontroly nastavenej liečby maloletého, vyhodnocovaní výsledkov prebiehajúcej
liečby, závery k dôvodnosti jej ďalšieho trvania v závislosti od jej úspešnosti alebo márnosti, predložená
emailová komunikácia s Eveclinic Vitiligo nemá základná formálne a obsahové náležitosti, aby mohla
byť vôbec použitá ako listinný dôkaz. Súd ďalej ignoruje skutočnosť, že maloletý predmetnú liečbu v
dôsledku ostatnej pandemickej situácie liečbu nepodstupuje.

27.Pri výživnom na maloletú G. taktiež otec zdôraznil, že v období pandémie matka neplatila za krúžok
mažoretiek. Čo sa týka ostatných výdavkov na krúžkovú činnosť (klavír, stojan, kostým mažoretiek či
palička) je zrejmé, že tieto výdavky sú rozložiteľné na dlhšie časové obdobia (minimálne 1 až 5 rokov),
a preto tieto nie sú vynakladané matkou pravidelne mesačne na potreby maloletej.
28.S ohľadom na výšku zistených príjmov rodičov vyslovil odvolateľ presvedčenie, že súd nesprávne

vyhodnotilpomer,vakombysamaliobajarodičiapodieľaťnaprimeranýchadôvodnýchvýdavkochtoho-
ktorého maloletého dieťaťa, nakoľko nezohľadnil, že matka dosahuje preukázateľne vyšší príjem, a teda
má možnosť prispievať na výživu maloletých detí vo vyššej miere ako otec maloletých detí. V súvislosti
s rozdielnosťou príjmových pomerov rodičov otec poukazuje na to, že v dôsledku rozhodnutia súdu votázke určenia výšky vyživovacej povinnosti otca dôjde k zásadnému a neopomenuteľnému nepomeru
v príjmových pomeroch na strane matky v porovnaní s otcom, nakoľko celkový mesačný príjem matky
sa v dôsledku rozhodnutia súdu zvýši na sumu 2.000,17 €, avšak čistý príjem otca sa zníži na sumu

606,47 €. Navyše, mal súd preukázané, že starí rodičia detí zo strany matky sú poberateľmi starobného
dôchodku, pričom jeden zo starých rodičov matky maloletých detí si zároveň zabezpečuje svoj príjem
aj z podnikateľskej činnosti. Napokon otec poukázal na nesúladnosť rozhodnutia so zaužívanou praxou
súdov na území SR, ktorá vychádza spravidla z rozsahu vyživovacej povinnosti určovanej povinnému
rodičovi v rozsahu 20 - 30 % z čistého príjmu povinného rodiča.

29.Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že sa plne stotožňuje s
rozsudkom a navrhuje ho potvrdiť.

30.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu otca matka uviedla, že súd postupoval správne, keď
zakázal sprístupnenie nahrávky a časti zápisnice z výsluchu maloletých detí. Rešpektoval tak vôľu

maloletých detí, ktoré nesúhlasili so sprístupnením obsahu svojho výsluchu rodičom a ich právnym
zástupcom. Túto vôľu maloleté deti predtým rovnako prejavili aj vo výpovedi na Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny Čadca, pretože sa obávali následných výčitiek zo strany otca. Týmto procesným postupom
súd sledoval najlepší záujem maloletých detí, ktorý je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ich týkajú (čl. 5 ZoR). Maloleté deti tak neboli vystavené konfliktu lojality s otcom a

následnému pocitu viny, čo im umožnilo vypovedať slobodne, neovplyvnene a bez strachu z výčitiek
zo strany otca. Oprávnenosť obáv maloletých detí na možnú reakciu otca na ich výpoveď potvrdil aj
samotný súd, keď dospel k záveru, že otec sa pri stretnutí s maloletými deťmi zameriava na otázky
podstatné pre jeho život, nie zamerané na maloleté deti, a že v stretávaní s maloletými deťmi mu nebráni
ani matka ani jej rodinní príslušníci.

31.Matka nesúhlasí s tvrdením odvolateľa, že zmena predbežného právneho posúdenia veci v otázke
výšky výživného nebola podložená vykonanými dôkazmi. Prvé predbežné právne posúdenie veci
uviedol súd na pojednávaní dňa 06.04.2021 po vypočutí rodičov, kde matka nesúhlasila s predbežným
právnym posúdením veci v časti výšky výživného a poukazovala na príslušné výdavky maloletých
detí. Druhé predbežné právne posúdenie veci súd potom uviedol na pojednávaní zo dňa 13.05.2021.

Matka zdôraznila, že predbežné právne posúdenie veci nemusí súd osobitne odôvodňovať a nie je
ním limitovaný ani pri jeho neskoršej zmene. Povinnosť súdu zdôvodniť zmenu predbežného právneho
posúdenia sa vzťahuje len na situáciu, keď sa súd zásadne odkloní od svojho skoršieho predbežného
právneho posúdenia, čo nebol tento prípad. Pokiaľ ide o neuvedenie predbežného právneho posúdenia
v otázke úpravy styku otca s maloletými deťmi, je pochopiteľné, že v situácii, keď neboli vykonané

výsluchy maloletých detí, súd nemusel mať dostatok dostupných informácií na zaujatie predbežného
právneho posúdenia.
32.Ďalej otec nesprávne interpretuje nevykonateľnosť rozhodnutia v časti výroku o úprave styku otca
s maloletými deťmi. Výrok, ktorým bol ponechaný styk otca s maloletými deťmi na vzájomnej dohode
rodičov zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania a je vykonateľný. Skutočnosť, že odporca

svojim správaním zapríčinil, že maloleté deti ho odmietajú, nie je možné napraviť úpravou styku, ale
najskôrvybudovanímsikorektnéhovzťahusnimi.Otectýmtolenpotvrdzuje,žesichcestyksmaloletými
deťmi vynútiť bez ohľadu na ich záujem.
33.K výške vyživovacej povinnosti na maloletého W. matka uviedla, že súd vyčerpajúcim spôsobom
odôvodnil jej výšku. Otec neustále spochybňuje vážnosť ochorenia maloletého W. a považuje ho za

kozmetickú vadu. Bez adekvátnej liečby by ale došlo k vážnemu porušeniu ochrany pokožky, čomu chce
matka predísť aj za cenu vyšších nákladov na liečbu, ktoré nie sú nedôvodné, alebo zbytočné, pretože
maloletému W. liečba pomáha. Odporca spochybňovaním výdavkov detí na liečbu ochorenia vitiligo u
maloletého W. a výdavkov na krúžky maloletej G. potvrdil, že nesleduje záujem maloletých detí, ale
iba svoj vlastný. Pokiaľ by mal na prvom mieste záujem maloletých detí, mal by vedomosť o tom, že u

maloletého W. ide o autoimunitné ochorenie kože, ktoré síce nepatrí medzi život ohrozujúce ochorenia,
ale jeho prejavy sú psychicky zaťažujúce (najmä chlapca, ktorý sa nachádza v puberte) vzhľadom k
viditeľnému estetickému hľadisku, ktoré môže ovplyvňovať pacienta v osobnom, ale aj pracovnom a
spoločenskom uplatnení sa. Liečba ochorenia vitiligo je časovo náročná, dlhodobá a nie vždy úspešná.
Navyše, súd tieto výdavky znížil, keď napríklad namiesto cesty autom uprednostnil lacnejšiu verejnú

dopravu. Maloletá G. aktuálne navštevuje tréningy mažoretiek a pripravuje sa na vystúpenia. To, že
v období pandémie bolo obmedzené navštevovanie krúžkov neznamená, že maloletá G. s krúžkovou
činnosťou skončila a preto sú jej výdavky v tomto preukázané a opodstatnené.34. Všetky tvrdenia otca o majetkových pomeroch rodičov matky a majetkových prevodoch v rámci
rodiny matky sú irelevantné, pretože nesúvisia s jej mesačnými príjmami a výdavkami. Pokiaľ ide
o percentuálne stanovenie rozsahu vyživovacej povinnosti z čistého príjmu povinného rodiča matka

doplnila, že v danom prípade súd musel zvážiť u maloletého W. mimoriadne výdavky na liečbu jeho
ochorenia, a preto nebolo možné aplikovať paušálny rozsah 20 - 30 %. Navyše otec tento rozsah iba
tvrdil, pričom ustálenú rozhodovaciu prax nedokladoval konkrétnymi rozhodnutiami Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky.

35.V následnom písomnom stanovisku k vyjadreniu matky otec zotrval na dôvodoch svojho odvolania
a doplnil, že procesnú krivdu zo strany súdu prvej inštancie vníma veľmi intenzívne a nespravodlivo
najmä on ako účastník konania, ktorý nemá mal. deti v starostlivosti a nemá umožnený zo strany matky
akýkoľvek styk s deťmi. Predmetný procesne nesprávny postup súdu prvej inštancie nemožno zhojiť
„akýmsi najlepším záujmom“ mal. detí, nakoľko pokiaľ sa má najlepší záujem mal. detí dosahovať
postupom súdu spočívajúcim v nezákonností a v nereflektovaní na procesné práva účastníka konania,

len ťažko možno hovoriť o sledovaní najlepšieho záujmu mal. detí. Ďalej zopakoval, že zvolená
úprava mu neposkytuje predpoklady pre nadviazanie kontaktu s deťmi a v ďalšom období možnosť ich
eventuálneho prehĺbenia, keďže je odkázaný na svojvôľu druhého rodiča a zároveň nemá ani reálnu
možnosť domáhať sa núteného výkonu rozhodnutia v prípade nerešpektovania jeho práva na styk s
deťmi. Pokiaľ teda matka tvrdí, že vzťah otca a mal. detí nemožno napraviť úpravou styku ale najskôr

vybudovaním si korektného vzťahu s nimi, otec sa bráni tým, že opätovne si vybudovať vzťah s mal.
deťmi nie je predstaviteľné bez toho, aby matka aspoň v minimálnej miere umožňovala styk s mal. deťmi
aj realizovať.

36.Napokon, matka v poslednom vyjadrení uviedla, že otec len opakuje argumentáciu už uvedenú v

odvolaní, preto (matka) reaguje len na tvrdenie, že otcovi zamedzuje styk s maloletými deťmi. Toto
tvrdenie je nepravdivé a vníma ho ako snahu zakryť jeho zlyhanie ako rodiča. Vykonaným dokazovaním
totiž bolo zistené, že je to práve otec, ktorý svojim správaním zapríčinil, že jeho maloleté deti odmietajú
a nemajú k nemu vybudovaný citový vzťah. Táto skutočnosť nemôže byť kladená na jej ťarchu.
Maloleté deti od spoločného pojednávania dňa 13.5.2021 začali na jej naliehanie komunikovať s

otcom prostredníctvom telefonátov, sms správ. Taktiež ona pravidelne formou sms správ zasiela otcovi
informácie o zdravotnom stave detí, ich študijných výsledkov a pod.

37.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP), po zistení, že odvolanie podal
oprávnený účastník konania (§ 2 ods. 1 a § 7 CMP v spojení s § 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote

(§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP
a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario,
za súčasnej aplikácie § 219 ods. 3 CSP a § 378 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 2
ods. 1 CMP v spojení s § 388 CSP tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

38.Primárne krajský súd z pohľadu/dôvodu beznávrhového charakteru dotknutého konania odvolaciemu
prieskumu podrobil (musel podrobiť) aj osobitne nenapadnuté výroky (I.a II.) o zverení detí do
starostlivosti matky a o výkone práva zastupovať deti a spravovať ich majetok.
39.V naznačených súvislostiach platí, že súdom prvej inštancie zvolená úprava zodpovedá tak
zákonnej úprave (a ňou sledovanému určujúcemu kritériu - záujmu maloletých detí) ako i existujúcim

skutkovým zisteniam (predovšetkým kontinuite výchovného prostredia nevykazujúceho významné
deficity). Konštatované viedlo k potvrdeniu tejto časti výroku napadnutého rozsudku.

40.Následne, pokiaľ ide o úpravu vyživovacej povinnosti, je predovšetkým nevyhnutné jednoznačne
odmietnuť odvolaciu námietku založenú na tvrdení o arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti dôvodov tohto

výroku predostretého rozhodnutia. Naopak, okresný súd sa podrobne a dôsledne venoval vyhodnoteniu
uplatnených výdavkov a náležite/objektívne označil tak výdavky ktoré akceptoval, ako i náklady, ktoré
považoval za neštandardné a preto na ne neprihliadal.
41.Zjavne tendenčnou je argumentácia otca (bod 26 tohto odôvodnenia) založená na tvrdení o
neaktuálnosti lekárskej správy vo vzťahu k maloletému W.. Je totiž úplne logické, že lekárska správa

musí byť datovaná (práve a len) termínom, kedy bol predmetný zdravotný problém diagnostikovaný
a daný časový odstup v spojitosti s priebežne vynakladanými (a preukázanými - napr. objednávka
z 25.4.2020) výdavkami bez ďalšieho neznamená nič iné, než pretrvávanie daného zdravotného
problému, ktorý predstavuje autoimunitné ochorenie (bez jednoznačne zistenej príčiny vzniku auspokojivej možnosti úplného vyliečenia, preto je „liečba“ zameraná „len“ na repigmentáciu z hľadiska
estetickéhoiochranného-čobypochopiteľnemuselobyťotcoviznáme,pokiaľbysaosvojedetiúprimne
zaujímal), čo už samo osebe indikuje/naznačuje dlhodobejší charakter jeho priebehu, v protiklade s

čím však otec bez akéhokoľvek (tobôž racionálneho) vysvetlenia podsúva záver o jeho definitívnom
vyriešení/ukončení. Pravdivým sa preto javí tvrdenie matky, že záujem detí nie je prvoradým motívom/
pohnútkou konania otca. Odvolací súd tu dodáva, že značne nevierohodne/neúprimne až absurdne
vyznieva otcom neustále deklarovaný záujem o obnovenie/upevnenie vzťahov s deťmi v kontexte
podstatnej časti jeho odvolacích námietok, založených na spochybňovaní zdravotných problémov jeho

dieťaťa. Čo sa týka významu ich riešenia z aspektu psychiky dospievajúceho chlapca/dieťaťa, krajský
súd si v celom rozsahu osvojil úvahu formulovanú súdom prvej inštancie.
42.Obdobne odvolacie tvrdenie o prebiehajúcej pandémii vo vzťahu k otcom naznačovanej neexistencii
nákladov na krúžok maloletej G. postráda vecný základ, keď evidentne prehliada skutočnosť, že
aktuálna pandémia neznamená sústavné/trvalé (ale iba časovo obmedzené) prerušenie prezenčnej
formy výučby, záujmových krúžkov a teda ani nevedie k „odpadnutiu“ s tým spojených nákladov.

43. Právne irelevantnou je odvolacia námietka o porušení procesných noriem z dôvodu duplicity
okresným súdom vykonaného predbežného posúdenia veci. Predovšetkým už samotné pojmové
vymedzenie „predbežnosti“ naznačuje, že súd nie je formulovaným záverom striktne viazaný (čo
by viedlo k absurdným dôsledkom, že by musel rozhodnúť tak, ako to formuloval pri predbežnom
posúdení veci bez možnosti prihliadnutia na výsledok ďalšieho konania/dokazovania), ani nemôže byť,

keďže vychádza zo stavu zistení existujúcich v danom čase. I keď rozhodujúcu úlohu má predbežné
právne posúdenie veci pri prvom pojednávaní, žiadne procesné ustanovenie nebráni súdu v korekcii
už vysloveného predbežného posúdenia a namietaným postupom okresného súdu došlo fakticky k
posilneniu zámeru sledovaného zákonodarcom pri zavedení tohto inštitútu (zefektívnenie konania a
prevencia prekvapivých rozhodnutí), čo je nepochybne v prospech účastníkov konania, vrátane otca,

o to viac, že sudkyňa ho formulovala ako doplnenie predbežného právneho posúdenia a (ako náležite
podotkla matka) v okolnostiach súdenej veci boli medzi týmito dvoma predbežnými posúdeniami
došlo k viacerým vecným vyjadreniami účastníkov konania, čo zakladá legitimitu pre úpravu/doplnenie
predbežného právneho názoru.
44.Pokiaľ ďalej odvolateľovi v danej súvislosti nie je z odôvodnenia zrejmé (a preto ho považuje

za nepreskúmateľné) ktoré výdavky (zrejme s ohľadom na úvahu okresného súdu, ktorý pracoval s
výdavkami na cestovné na ošetrenie pri liečbe 2 x do mesiaca a následne 2 x do týždňa) súvisiace so
zdravotným stavom maloletého hodnotil okresný súd ako odôvodnené, krajský súd upriamuje pozornosť
otca na záver bodu 25 odôvodnenia okresného súdu, kde tento sumarizoval akceptované položky/
výdavky („pri zohľadnení iba dvoch návštev na klinike...hoci podľa vyjadrenia kliniky majú byť minimálne

2 x týždenne“) a zároveň ich vyjadril konečnou sumou (t.j. jednoduchým súčtom priznaných položiek)
z ktorých skutočností pri pozornom čítaní rozsudku okresného súdu nemôže vzniknúť pochybnosť o
štruktúre uznaných nákladov.
45.Úplne bezpredmetnou je argumentácia otca smerujúca k príjmovým/majetkovým pomerom starých
rodičov detí zo strany matky. Uvedené okolnosti totiž z pohľadu zákonnej konštrukcie primárnej

rodičovskej vyživovacej povinnosti nemajú žiadny význam. Pokiaľ ide o poukazovanie otca na
vyšší príjem matky, toto (ako správne argumentoval už okresný súd) neznamená zánik/neexistenciu
vyživovacej povinnosti otca, „len“ okolnosť, na ktorú súd v rámci komplexného posúdenia veci (bod 47
tohto odôvodnenia) prihliada.

46.Odvolací súd sa v danej spojitosti stotožnil aj s úvahami súdu prvej inštancie vo vzťahu k
vyčísleniu akceptovaných nákladov na stravu, ošatenie, bývanie a školské pomôcky, resp. mimoškolské
aktivity detí. Na vecnej správnosti predmetných záverov nič nemení skutočnosť, že v rámci
svojich nadväzujúcich úvah okresný súd poukázal (v konečnom dôsledku nadbytočne) aj na princíp
potencionality, hoci následne k jeho (náležitej) aplikácii nepristúpil. Odvolací súd tu nad bezprostredne

nevyhnutný rámec len poznamenáva, že ak by okresný súd mienil použiť predmetný inštitút, nestačí
poukázať na možnosť získania určitého zárobku - tu zodpovedajúceho najvyššiemu otcom získanému
vzdelaniu - ale musel by zistiť/ustáliť konkrétne podmienky takejto potencionality - predovšetkým
výška dosahovaného platu, reálne možnosti získania takéhoto zamestnania (ponuky na trhu práce v
príslušnom regióne), atď., - a na základe toho stanoviť konkrétnu sumu potencionáleho príjmu, z ktorého

by mohol vychádzať pri určení výšky výživného. Aj podľa názoru odvolacieho súdu však aktuálne otec
výkonom zamestnania popri výsluhovom dôchodku akceptovateľným spôsobom realizuje svoj potenciál
na trhu práce.47.Nadväzne, vychádzajúc z okresným súdom ustálených skutkových záverov/zistení dospel krajský
súd k záveru, že všetkým rozoberaným a relevantným zákonným kritériám, t.j. odôvodneným potrebám
maloletých detí v danom veku na jednej strane a schopnostiam a možnostiam výživou povinnej osoby

na strane druhej, zodpovedá stanovenie výšky vyživovacej povinnosti v rozsahu 150 eur mesačne na
maloletého W. a 100 eur mesačne na maloletú G.. Odvolací súd totiž výraznejšie prihliadol na celkovú
výšku otcom dosahovaného príjmu v pomere k ostatným určujúcim okolnostiam, z ktorého hľadiska je
celkové výživné v sume 350 eur mesačne nadhodnotené. Vo zvyšnej časti - do požadovaných 500, resp.
200 eur - návrh matky zamietol.

48.Následne odvolací súd rovnakou systematikou (odpočítaním reálne/nesporne hradeného výživného
od jeho určenej/stanovenej výšky) ako súd prvej inštancie vyčíslil zmeškané výživné za obdobie od
podania návrhu do dátumu rozhodovania okresného súdu, čo predstavuje u maloletého W. sumu 559,82
eur (pomerná časť za mesiac december 2020 + určené výživné za 4 mesiace + pomerná časť za mesiac
máj 2021, celkovo 808,12 eur - úhrady vo výške 248,30 eur) a u maloletej G. sumu 295,59 eur (pomerná

časť za mesiac december 2020 + určené výživné za 4 mesiace + pomerná časť za mesiac máj 2021,
celkovo 538,89 eur - úhrady vo výške 248,30 eur), ktoré čiastky umožnil otcovi splácať v mesačných
splátkach po 20 eur na každé z maloletých detí, avšak pod hrozbou straty výhody splátok.

49.Čiastočne opodstatnenou je odvolacia námietka smerujúca voči úprave styku otca s maloletými

deťmi v spojitosti s (jeho) tvrdením o odňatí možnosti konať z dôvodu zneprístupnenia zápisnice, resp.
zvukového záznamu z výsluchu detí.
50.Nie je síce možné uprieť rácio určujúcemu záveru okresného súdu, založenému na úvahe, že pri
aktuálnom veku (predovšetkým mal. W.) a „nastavení“ detí vo vzťahu k otcovi by konkrétna súdna
úprava styku predstavovala určité „donútenie“, súdom prvej inštancie založená úprava však fakticky -

pri reálnom stave vzťahov medzi rodičmi - znamená vylúčenie otca zo stretávania sa s deťmi, čo je
vo vnútornom protiklade s východiskovými (a správnymi) postulátmi samotného okresného súdu (bod
17 tohto odôvodenia) o potrebe prirodzeného vzťahu detí k obom rodičom, pričom v konkrétnostiach
posudzovanej veci okresný súd nedospel k záveru o naplnení dôvodov pre zákaz styku otca s deťmi
(neformuloval takýto záver).

51.Bezprostredne s rozoberanými skutočnosťami súvisí aj námietka okolností výsluchu maloletých
detí. Odvolací súd, po dôkladnom oboznámení sa s obsahom zvukovej nahrávky východiskovo
poznamenáva, že k spôsobu vedenia a vykonania rozhovoru zo strany zákonnej sudkyne nemožno mať
žiadne výhrady, zvolené formulácie reflektovali vek a rozpoloženie detí, otázky boli položené objektívne
a nezaujato. V rámci vyjadrení obe deti spontánne prejavili požiadavku, aby obsah ich výpovedí nebol

oboznamovaný.
52.Krajský súd považuje na tomto mieste za potrebné zdôrazniť, že hoci okresný súd vo všeobecnosti
vykonaným zisťovaním názoru detí v neprítomnosti rodičov (§ 38 ods. 2 CMP) sledoval legitímny cieľ
- eliminovanie stresových faktorov a tlaku na deti -, je však zároveň povinný garantovať účinný prístup
všetkých účastníkov konania k spravodlivosti (ktorého súčasťou je možnosť vyjadriť sa k relevantným

okolnostiam, a teda tieto poznať). V tejto spojitosti pritom v konaní nevyšli najavo okolnosti, ktoré
by naznačovali možnosť závažných dopadov/dôsledkov (napr. násilie vo fyzickej alebo psychickej
forme) oznámenia obsahu prejaveného názoru detí rodičom. Pri vzájomnom pomerovaní/vyvažovaní
týchto kolidujúcich práv - t.j. práva rodiča vyjadriť sa k relevantným skutočnostiam a práva dieťaťa
na rešpektovanie jeho vôle - sa preto ako správne riešenie javí nevyhnutnosť primeraného (t.j. aspoň

rámcového) oboznámenia rodičov s obsahom výpovedí detí.
53. Nadväzne, akceptujúc ustálený záver aplikačnej praxe o jednote prvoinštančného a odvolacieho
konania (opačný záver by odporoval zásade efektivity konania a bol by v rozpore s princípom racionality
ako základným princípom právneho štátu) krajský súd uvádza, že podstata stanovísk prezentovaných
deťmi (v neprítomnosti rodičov) sa prejavila v odôvodnení napadnutého rozsudku a to v jeho bode 34

(čím je zhojená požiadavka/potreba informovania o obsahu vyjadrení detí), v rámci ktorého (bodu) súd
prvej inštancie až doslovne prebral „myšlienky“ detí (prednesené v neprítomnosti rodičov), ktoré zhodne
ako dôvod svojho odmietavého postoja k otcovi uvádzali jeho nezáujem o nich, keďže otec spoločný čas
využíva výlučne na výčitky (voči deťom) vyplývajúce z jeho nespokojnosti so situáciou v tejto rodine a nie
na to, čo je prirodzené a žiaduce pre fungujúci/zdravý vzťah rodiča a dieťaťa, t.j. yvtvorenie podnetného

a nekonfliktného spoločného programu.

54.Zhrnúc opísané úvahy, považoval krajský súd za potrebné autoritatívne upraviť stretávanie otca s
deťmi aspoň v rozsahu 2 hodín každé 2 týždne s tým, že je na otcovi, aby upravil svoje správanie vovzťahu k deťom (viď posledná veta predchádzajúceho bodu) a to reálnymi činmi namiesto neustáleho
formálneho zdôrazňovania/opakovania pojmu záujem detí vo svojich písomných podaniach tak, aby
skutočne mohlo dôjsť k vytvoreniu/posilneniu väzby medzi ním a jeho deťmi. Pokiaľ uvedené nie je v

jeho (vlastných) silách, je potrebné, aby využil odbornú pomoc - poradenstvo, nakoľko v prípade, ak
správanie otca voči deťom prerastie do neprimeranej záťaže pre deti, nie je vylúčené ani obmedzenie,
resp. úplný zákaz styku s deťmi súdnou cestou.

55.S ohľadom na zmenu prvoinštančného rozsudku rozhodol krajský súd o trovách (celého) konania

podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 52 a § 2 ods. 1 CMP.

56.Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia. Spôsoby výkonu rozhodnutia sú upravené v § 378 a nasl. CMP.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.