Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 23, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/38/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115213661
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8115213661.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcov: 1./ Y. M., A.. XX.XX.XXXX,
S. W. F. O. W. XX, XXX XX F., 2./ P. M., A.. XX.XX.XXXX, S. W. F. O. W. XX, XXX XX F., 3./ X. M.,
A.. XX.XX.XXXX, S. W. F. O. W. XX, XXX XX F., zastúpených Mgr. Petrom Troščákom, advokátom, so
sídlom Hlavná 50, 080 01 Prešov, IČO: 50 003 500 proti žalovaným: 1./ G.. U. O., A.. XX.XX.XXXX, S. W.
F. O. W. XX, XXX XX F., 2./ F.. Ľ. O., A.. XX.XX.XXXX, S. W. F. O. W. XX, XXX XX F., zastúpeným JUDr.
Danielou Strakovou, advokátkou, so sídlom Konštantínova 6, 080 01 Prešov, IČO: 31 944 779, o určenie
rozsahu dedičstva s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa

04.06. 2020, č. k. 9C/223/2015 - 302, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Sudca JUDr. Rastislav Sikorjak nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci Okresného súdu
Prešov sp. zn. 9C/223/2015.

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalobcom uložil povinnosť spoločne

a nerozdielne nahradiť žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100 % a zároveň žalobcom uložil
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť znalcovi G.. P. M., F.., znalečné v rozsahu 100 %, to všetko
do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že vzhľadom k úmrtiu pôvodného žalobcu
v konaní pokračovalo sa v spore s jeho dedičmi a došlo k zmene petitu žaloby o určenie, že pozemok
vo výmere 159 m2, ktorý je zahrnutý vo výmere 1143 m2 pôvodnej parcely č. XXXX/X, vyvlastnenej

rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX v častiach označených písmenom „c“ vo výmere 216 m2 a písmenom
„j“ vo výmete 927 m2. Súd prvej inštancie poukázal na závery znaleckého posudku č. XX/XXXX,
ktorý vyhotovil znalec G.. P. M., F.. a ktorý dospel k jednoznačnému záveru, že k žiadnemu posunu
parcely mpč. XXXX/X, kat. úzu. F., do parcely mpč. XXXX/X, toho času parcely KNC č. XXXX, nedošlo.
Tento znalecký posudok dospel k záverom totožným ako v znaleckom posudku G.. S., vykonanom v
jednom z mnohých správnych konaní vyvolaných právnym predchodcom žalobcov. Pri formulácii petitu
žaloby však podľa súdu prvej inštancie na zamietnutie žaloby stačilo už len to, že žalovať sa malo

určenie do dedičstva po rodičoch nebohého žalobcu, čo by však vyžadovalo aj iný okruh strán sporu
ako je tomu v prejednávanej veci. Pokiaľ ide o žalovaných, títo zotrvali na svojej argumentácii a so
znaleckým posudkom znalca G.. M. súhlasili. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že znalecký posudok
v konaní ustanoveného znalca bol predložený dňa 20.01.2020 a tento posudok bol doručený stranámkonania na vyjadrenie. Uviedol, že posledné pojednávania vo veci bolo určené na termín 04.06.2020
s predvolaním právnych zástupcov strán sporu a právny zástupca žalobcov si toto predvolanie prevzal
dňa 01.04.2020. Až do pojednávania právny zástupca žalobcov na rozdiel od predtým vytýčených

pojednávaní nežiadal o odročenie pojednávania z dôvodu záujmu účasti jeho klientov, ale na toto
pojednávanie sa aj dostavil. Na pojednávaní vzniesol námietku nedoručenia predvolania pojednávania
žalobcom s tým, že žalobkyňa v 3. rade sa bez predvolania vraj nemohla uvoľniť zo zamestnania
a žalobkyňa v 1.rade sa pojednávania nemohla zúčastniť z dôvodov zdravotného stavu. Na otázku
súdu prvej inštancie právnemu zástupcovi žalobcu, či by tento aj v prípade predvolania žiadal odročiť

pojednávanie pre v tom čase ničím nepreukázané nevoľnosť žalobkyne v 1. rade uviedol, že áno.
Na to zákonný sudca reagoval tak, že spôsoby právneho zástupcu žalobcov sú mu známe a jeho
konanie v tomto smere považuje za účelové a že pojednávanie odročené nebude. Súd prvej inštancie
zotrval na hodnotení postupu zástupcu žalobcov a pokiaľ by sa prijal jeho názor o možnosti konať
pojednávanie iba v prítomnosti strán, bola by to strana sporu, ktorá by súdu určovala podľa toho, ako
sa jej chce alebo nechce, kedy súd pojednávanie vykoná. S týmto poňatím tvrdeného práva zúčastniť

sa pojednávania súdu prvoinštančný súd nesúhlasil. Uviedol, že vyjadrením sudcu sa právny zástupca
žalobcu na pojednávaní cítil dotknutý, vzniesol námietku zaujatosti, ktorú prvoinštančný súd vyhodnotil
v zmysle predpokladov § 49 ods. 3 CSP so zdôraznením, že vyššieho uvedené hodnotenie zákonného
sudcu v súvislosti s procesným postupom právneho zástupcu žalobcov bolo jeho procesným postupom a
pojednávanie neodročil a námietku zaujatosti osobitne nepredložil nadriadenému súdu na rozhodnutie.

3. O trovách konania strán sporu rozhodol prvoinštančný súd podľa § 255 a nasl. CSP.

4. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia, a to proti všetkým výrokom rozhodnutia a
navrhli, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, a to inému sudcovi s poukazom na, podľa ich názoru, preukázanú zaujatosť zákonného
sudcu. V dôvodoch odvolania žalobcovia uviedli, že na pojednávaní konanom dňa 04.06.2020,
žalobcovia vzniesli námietku zaujatosti voči sudcovi z dôvodu, že na tomto pojednávaní vo vzťahu k
ich právnemu zástupcovi použil slovné vyjadrenie typu „poviem to jemne, o Vás pán právny zástupca
je tu na súde všeobecne známe, že postupujete účelovo“. Majú za to, že z takéhoto slovného

vyjadrenia zákonného sudcu na adresu právneho zástupcu je možné dôjsť len k takému záveru, že
tento sudca má nepriateľský (negatívny) pomer k právnemu zástupcovi žalobcov. Na tom základe
bolo priamo povinnosťou právneho zástupcu žalobcu vzniesť námietku zaujatosti voči zákonnému
sudcovi. Zdôrazňujú, že zákonný sudca v dôsledku takéhoto slovného vyjadrenia na adresu ich
právneho zástupcu priamo na pojednávaní má, resp. už musí mať nepriateľský, negatívny pomer k

právnemu zástupcovi, čím je nepochybné, že u sudcu sú dané symptómy vážneho nedostatku, ako
subjektívnej, tak aj objektívnej nestrannosti. Nezákonný a svojvoľný postup sudcu spočíva v tom,
že nemôže na pojednávaní uvádzať slovné vyjadrenie typu ...Poviem to jemne, o Vás pán právny
zástupca, je tu na súde všeobecne známe, že postupujete účelovo... a tým prejavovať svoj nepriateľský
- negatívny pomer k právnemu zástupcovi žalobcov. Uvedené je takou subjektívnou a objektívnou

skutočnosťou, ktorá bez akýchkoľvek pochybností zakladá závažnú obavu o nedostatku nestrannosti
sudcu v predmetnej veci. Uvádzajú, že takéto slovné spojenie použité na adresu právneho zástupcu
je v právnom štáte neprípustné, pričom narúša vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu a ohrozuje dôveru
v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Navrhli preto, aby sudca Okresného súdu
Prešov JUDr. Rastislav Sikorjak bol vylúčený z prejednávania a rozhodovania danej veci. K veci

samej žalobcovia uvádzajú, že nesúhlasia s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý žalobu zamietol.
Zdôrazňujú, že doposiaľ správnymi orgánmi ani súdom nebola jednoznačne vyriešená otázka, či došlo
k posunu hranice parcely mpč. XXXX/X v prospech parcely mpč. XXXX/X, kat. úz. F. a v akom rozsahu,
za účelom zistenia, či vôbec je na strane žalobcu daná aktívna legitimácia v konaní o predmetnej
určovacej žalobe voči žalovaný. Žalobcovia tvrdia, že súd prvej inštancie odmieta rešpektovať právny

názor odvolacieho súdu vyjadrený v predchádzajúcom rozhodnutí v priebehu tohto konania. Súd prvej
inštancie na pojednávaní konanom dňa 04.06.2020 nerozhodol o pripustení zmeny petitu žaloby v
zmysle ich podania z 01.10.2018 a tvrdia, že prvoinštančný súd uznesenie sp. zn. 9C/223/2015 zo dňa
04.06.2020 o pripustení zmeny petitu žaloby, mohol vydať jedine po pojednávaní, keďže na pojednávaní
takéto uznesenie nevyhlásil. Žalobcovia so znaleckým posudkom č. XX/XXXX už v priebehu konania

nesúhlasili, považujú ho za nezákonný a nepoužiteľný, pretože znalec žalobcom znemožnil zúčastniť sa
kontrolných meraní, ktoré mali byť údajne vykonané dňa 30.12.2019. Podľa žalobcov je napokon výrok
rozsudkuozamietnutížalobynedostatočneodôvodnenýsprihliadnutímnaúsečnúprávnuargumentáciu
a tiež nepresvedčivý, podľa ich názoru, odkazu na konštantnú rozhodovaciu prax vyšších súdov vskutkovo obdobných veciach. Na základe týchto dôvodov navrhli žalobcovia podanému odvolaniu
vyhovieť.

5. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie, a to podaním vyhotoveným dňa 10.06.2020, žalobcovia vo
vzťahu k sudcovi Okresného súdu Prešov JUDr. Rastislavovi Sikorjakovi, vzniesli námietku zaujatosti a
navrhli, aby nadriadený súd ho vylúčil z prejednávania a rozhodovania danej veci. Námietku zaujatosti
menovaného sudcu žalobcovia odôvodnili už spomínaným vyhlásením sudcu na pojednávaní konanom
dňa 04.06.2020 „Poviem to jemne, o Vás pán právny zástupca je tu na súde všeobecne známe,

že postupujete účelovo“. Z tohto slovného vyjadrenia sudcu na adresu právneho zástupcu žalobcov
možno, podľa ich názoru, dospieť len k takému záveru, že menovaný sudca má k nemu nepriateľský,
či negatívny pomer. U sudcu sú so zreteľom na tieto skutočnosti dané symptómy vážneho nedostatku
tak subjektívnej, ako aj objektívnej nestrannosti, pre ktoré je nevyhnutné, podľa žalobcov rozhodnúť
o jeho vylúčení z prejednávania a rozhodovania vecí. Existencia tejto závažnej skutočnosti zakladá
vážnu obavu o nedostatku nestrannosti menovaného sudcu, pretože jeho slovné vyjadrenie prednesené

ako všeobecne známa skutočnosť, teda paušalizované, na adresu právneho zástupcu žalobcov, je v
právnom štáte neprípustné, narúša vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu a ohrozuje dôveru v nezávislé,
nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov.

6. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrili žalovaní, ktorí navrhli rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako

vecne správny so zdôraznením, že prvoinštančný súd dodržal úlohu, ktorú mu uložil odvolací súd a
výsledkom dokazovania je znalecký posudok č. XX/XXXX. Z tohto znaleckého posudku jasne vyplýva
záver, že žiadna časť pozemku žalovaných nie je identická ani sčasti s pôvodnou parcelou právnych
predchodcov žalobcov - parcela č. XXXX/X, ktorá bola vyvlastnená jeho rodičom rozhodnutím č. XXXX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v častiach označených písmenom „c“ alebo písmenom „j“.

7. K námietke zaujatosti vyjadrenej žalobcami v podaní z 10.06.2020 (č. l. 309 - 312) sa vyjadril zákonný
sudca JUDr. Rastislav Sikorjak tak, že necíti sa byť vo veci zaujatý a k právnemu zástupcovi žalobcov
nemá žiaden kladný alebo negatívny vzťah, jeho vzťah k nemu je neutrálny, ako ku každému inému
právnemu zástupcovi.

8. Podľa § 49 ods. 1, 3 CSP sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom
na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať
odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré
spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

9. Podľa § 52 ods. 1 CSP strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.

10. V záujme zabezpečenia nezávislosti a nestrannosti súdnictva, vec patriacu do právomoci súdov
prejednávazákonnýsudca,ktorýmjesudca,ktorémubolavecpridelenánavybavenievsúladesplatným

rozvrhom práce príslušného súdu. Sudca nemá právo si vyberať vec, ktorú bude rozhodovať a rovnako
ani strany sporu nemajú právo vyberať si sudcu zodpovedajúceho ich predstavám. Sudca, ktorému bola
vec pridelená, je povinný v nej konať až do jej právoplatného skončenia. Vec mu môže byť odňatá len
výnimočne nadriadeným súdom za splnenia zákonných podmienok.

11. Vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania vo veci predpokladá takú situáciu, že možno
mať pochybnosti o tom, že sudca i pri vynaložení úsilia o objektívne posúdenie veci nemôže byť
nestranný vo vzťahu k sporu, k stranám sporu, ich zástupcom alebo bude mať záujem na určitom
meritórnom ukončení konania. Takúto situáciu predpokladá najmä príbuzenský vzťah k stranám alebo
ich zástupcom, priateľský alebo nepriateľský pomer k týmto osobám, osobný alebo ekonomický záujem

na určitom ukončení veci a podobne. Musí však ísť o okolnosti vyvolávajúce dôvodnú obavu, že by
sudca nemohol objektívne a spravodlivo vec posúdiť.

12. Podľa článku 48 ods. 1 Ústavy SR, nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Týmto sa
rozumie sudca, ktorému bola vec pridelená v súlade s platným rozvrhom práce príslušného súdu a

tento je povinný v nej konať až do právoplatného vybavenia. Vec mu môže byť odňatá len výnimočne
nadriadeným súdom za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 49 ods. 1, § 52, § 54 ods. 1, 2
Civilného sporového poriadku, alebo s jeho súhlasom, predsedom súdu podľa § 50 Civilného sporového
poriadku.13. Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že nie je možné uspokojiť sa len so subjektívnym
hľadiskomnestrannosti,alejepotrebnéskúmať,čisudcaposkytujezárukynestrannostiajzobjektívneho

hľadiska. Objektívna nestrannosť sa pritom neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale
podľa vonkajších objektívnych skutočností. Je potrebné zdôrazniť, že sudca môže síce subjektívne
rozhodovať absolútne nestranne, ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť spochybnená so zreteľom
na jeho status, ktorý môže súvisieť s prejednávanou vecou. Práve tu Európsky súd uplatnil tzv. teóriu
zdania (théorie des apparences), podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa

ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná; musí sa aj javiť,
že má byť vykonávaná (Justice must not only be done; it must also be seen to be done).

14. Nadriadený súd s poukazom na obsah vyjadrenia zákonného sudcu Okresného súdu Prešov JUDr.
Rastislava Sikorjaka v spojení s obsahom spisu, dospel k záveru, že nemožno mať pochybnosti o
nezaujatosti tohto sudcu, ktoré by boli relevantné z pohľadu ust. § 49 CSP, keď neexistuje žiaden dôvod

objektívne zakladajúci pochybnosti o jeho nezaujatosti. Namietaný sudca neoznámil žiaden relevantný
osobný vzťah k prejednávanej veci, k stranám konania, či ich zástupcom, ktorý by pri všetkej snahe
o správnosť prejednávania veci ovplyvnil jeho objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by
mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Niet dôvodu bez ďalšieho pochybovať o tom, že by
v konaní a rozhodovaní zákonný sudca nepostupoval v súlade s § 30 zákona č. 385/2000 Z. z. o

sudcoch a prísediacich v uvádzaných intenciách sudcovskej nezávislosti a nestrannosti. Skutočnosť, že
na pojednávaní konanom dňa 04.06.2020, zákonný sudca po predchádzajúcom zisťovaní dôvodov, pre
ktoré právny zástupca žalobcov opakovane žiadal odročiť pojednávanie vo veci so zhodnotením, že ide
podľa jeho názoru o účelový postup, ktorý neodôvodňuje odročenie tohto pojednávania, bez ďalšieho
neznamená a nepreukazuje namietaný nepriateľský pomer sudcu k právnemu zástupcovi žalobcov.

Uplatnená námietka zaujatosti sa týkala vo svojej podstate procesného postupu sudcu v súvislosti so
žiadosťou právneho zástupcu žalobcov o odročenie pojednávania. Keďže nebolo preukázané, že by v
tomto konkrétnom prípade išlo o také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vylúčenie zákonného sudcu
z prejednávania a rozhodovania tejto právnej veci pre pomer k účastníkom konania, ich zástupcovi,
ktorý by bol príbuzenský, priateľský alebo nepriateľský, nadriadený súd vzhľadom na vyššie uvedené

rozhodol, že zákonný sudca nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania tejto právnej veci.

15. Pokiaľ ide o vec samú, odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a nasl. CSP, spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov dôvodné nie je.

16. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav,
vec správne právne posúdil, následne o veci správne rozhodol a skutkové zistenia prvoinštančného
súdu majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

17. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (do pozornosti nález Ústavného súdu SR II. ÚS 78/05).

18. Odvolací súd sa vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcov zaoberal predovšetkým tým, či
postupomsúduprvejinštancienedošloktakémunesprávnemuprocesnémupostupu,ktorýbyznemožnil
stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces (odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) CSP).

19. K námietke žalobcov o nesprávnom postupe súdu prvej inštancie spočívajúcom v nerozhodnutí
o zmene žaloby po tom, čo v priebehu konania zomrel ich právny nástupca, je potrebné uviesť, že
písomným podaním zo dňa 01.10.2018 (doručeným súdu prvej inštancie dňa 03.10.2018), žalobcovia

zmenili pôvodne podanú žalobu a žiadali určiť, že do dedičstva po poručiteľovi (pôvodnom žalobcovi)
patrí pozemok vo výmere 159 m2, ktorý je zahrnutý vo výmere 1143 m2, ktorá predstavuje výmeru z
pôvodnej parcely č. XXXX/X, ktorá bola vyvlastnená rodičom poručiteľa, rozhodnutím č. XXXX/XXXX zo
dňa XX.XX.XXXX, v častiach označených písmenami „c“ vo výmere 216 m2 a písmenom „j“ vo výmere927 m2. Ustanovenie § 142 CSP nijakým spôsobom nevylučuje, aby súd o prípustnosti zmeny žaloby
rozhodol aj mimo pojednávania a takýmto spôsobom postupoval aj prvoinštančný súd, ktorý uznesením
zo 04.06.2020, č. k. 9C/223/2015 - 298, rozhodol o pripustení zmeny žaloby v zmysle ich písomného

podania z 01.10.2018.

20. Nie je dôvodná ani ďalšia námietka žalobcov v zmysle tom, že súd prvej inštancie v konaní
nepostupoval správne, keď neakceptoval ich žiadosť o odročenie pojednávania konaného dňa
04.06.2020 z dôvodu neprítomnosti žalobcov v 1. a 3. rade. Z obsahu spisu je zrejmé, že žaloba v

predmetnej veci bola podaná právnym predchodcom žalobcov, a to X. M., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol v
priebehu prvoinštančného konania vypočutý na pojednávaní konanom dňa 17.10.2016. Z dôvodu úmrtia
pôvodného žalobcu Krajský súd v Prešove vydal uznesenie z 31.05.2018, č. k. 2Co/18/2017 - 172 o
pokračovaní v konaní s dedičmi poručiteľa - pôvodného žalobcu, terajšími žalobcami v 1. až 3. rade.
V ďalšom priebehu konania, po vyhotovení znaleckého posudku znalca G.. P. M., súd prvej inštancie
vytýčil pojednávanie vo veci na deň 30.03.2020. Žalobcovia podaním z 20.02.2020 súdu prvej inštancie

prostredníctvom právneho zástupcu oznámili, že do 10.04.2020 sa budú zdržiavať mimo Slovenskej
republiky, preto požiadali súd o odročenie pojednávania v termíne po 10.04.2020. Súd prvej inštancie
vyhovel žiadosti žalobcov o odročenie tohto pojednávania a ďalší termín stanovil na 16.04.2020. Aj toto
pojednávania žalobcovia žiadali odročiť na iný termín z dôvodu, že boli odcestovaní a po príchode na
územie Slovenskej republiky by mali byť v zmysle nariadení príslušných orgánov v karanténe 14 dní.

Pojednávanie určené na deň 16.04.2020 súd prvej inštancie odročil na deň 30.04.2020 a následne na
deň 04.06.2020 a právny zástupca žalobcov predvolanie na toto pojednávanie prevzal dňa 01.04.2020.

21. Pojednávania určeného na deň 04.06.2020 sa zúčastnil právny zástupca žalobcov, ktorý žiadal
pojednávanie opätovne odročiť z dôvodu zdravotných problémov žalobkyne v 1. rade, nepodložených

lekárskym potvrdením a zároveň uviedol, že žalobkyňu v 3. rade zamestnávateľ neuvoľnil k účasti na
pojednávaní pre chýbajúce predvolanie. Je teda zrejmé, že o termíne určeného pojednávania mali
žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu vedomosť v dostatočnom časovom predstihu a
so zreteľom na všetky okolnosti veci a priebeh prvoinštančného konania neobstojí ich argumentácia
o opodstatnenosti a povinnosti súdu prvej inštancie akceptovať ich žiadosť (opätovnú) o odročenie

pojednávania.

22. Právo na spravodlivý proces je veľmi široko koncipovaný pojem, pričom medzi jeho zložky možno
zaradiť práva ako prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo
na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach, právo navrhovať

dôkazy a vyjadrovať sa k nim, ako aj ďalšie iné. Porušenie akéhokoľvek čiastkového práva strany sporu
postupomsúdupredstavujepochybeniezjehostrany.Oporušenieprávanaspravodlivýproceszostrany
súdu však ide len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu
dosiahne takú intenzitu, ktorá jednoznačne odôvodní záver, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé.
Konkrétne konanie súdu preto musí byť hodnotené vždy v kontexte celého konania. Aj s prihliadnutím

na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že takto všeobecne namietané konanie súdu prvej inštancie
zo strany žalobcov porušujúce ich práva na spravodlivý proces nebolo zistené.

23. Pokiaľ ide o vec samú je zrejmé, že žaloba právneho predchodcu žalobcov súvisela aj s tým, že z
jeho strany bol dňa 09.03.1992 uplatnený reštitučný nárok na pozemky zapísané v pozemnoknižných

vložkách č. XXXX a č. XXX v kat. úz. F., ktoré boli vyvlastnené odborom pre výstavu a vodné
hospodárstvoRadyMsNVvF.,č.j.výst.XXXX/XXXXzodňaXX.XX.XXXX.Konkrétneišlooparcelympč.
XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, zapísané v PK č. XXXX a parcelu mpč. XXXX, zapísanú v pozemnoknižej
vložke č. XXX, všetko kat. úz. F.. Listom zo dňa 18.09.2008 žalobca požiadal Správu katastra F. o
informáciu k zmene hraníc mpč. XXXX/X v prospech mpč. XXXX/X (toho času CKN XXXX, kat. úz.

F.), čím sa začalo konanie o predbežnej otázke, v dôsledku ktorej správny orgán konanie prerušil
rozhodnutím zo dňa 24.11.2008 do vyjadrenia bývalého katastrálneho úradu o príčinách posunu hraníc
z pôvodnej parcely mpč. XXXX/X v prospech parcely mpč. XXXX/X, kat. úz. F.. Správny orgán už o
reštitučnom nároku žalobcov rozhodol okrem časti parcely mpč. XXXX/X, na ktorej malo dôjsť k posunu
hranice v prospech hranice mpč. XXXX/X, ako to tvrdia žalobcovia, na ktorú bolo reštitučné konanie

prerušené (správa Okresného úradu F. z 01.03.2018).

24. Príslušnými orgánmi štátnej správy ani súdom tak dovtedy nebola jednoznačne vyriešená otázka,
či došlo k posunu hranice parcely mpč. XXXX/X v prospech parcely mpč. XXXX/X, kat. úz. F. a v akomrozsahu a v tejto súvislosti odvolací súd už v predchádzajúcom štádiu konania akcentoval, že správny
orgán prejednávajúci reštitučný nárok žalobcov nie je oprávnený riešiť spory o vlastníctvo, keďže táto
právomoc bola zverená iba súdom v riadnom sporovom konaní. V prípade preukázania začlenenia časti

parcelympč.XXXX/Xdoparcelympč.XXXX/X,kat.úz.F.,bytaksprávnyorgánprejednávajúcireštitučný
nárok právneho predchodcu žalobcov reštitučné konanie prerušil až do ukončenia sporu o vlastníctvo.

25. Znalec G.. P. M., F.., v znaleckom posudku č. XX/XXXX uviedol, že sa oboznámil s obsahom
dodanéhospisovéhomateriálu,vykonalšetrenievoperátekatastranehnuteľnostínaOkresnomúradeF.,

odborkatastrálny,vykonalkontrolnémeraniearekognoskáciuvterénezaúčelomvykonaniaidentifikácie
pôvodnej parcely mpč. XXXX/X, vedenej v PK č. XXXX, kat. úz. F. a posúdenia, či bola, a to aspoň sčasti
začlenená do parcely mpč. XXXX/X (t.č. CKN XXXX, LV č. XXXX, kat. úz. F.).

26. Z vykonanej identifikácie podľa zistení znalca vyplýva, že časť hranice medzi parcelami mpč. XXXX/
X, vedenej v PK č. XXXX a parcelou mpč. XXXX/X, je identická s hranicou určenou kontrolným meraním,

a to pod bodmi č. X Y. X. Jednoznačne vyjadril, že parcela mpč. XXXX/X nezasahuje svojou polohou do
parcely mpč. XXXX/X, t. č. do pozemku registra CKN č. XXXX vedenej na LV č. XXXX. Z predloženej
grafickej identifikácie tak vyplynulo, že vlastnícka hranica medzi parcelami registra CKN XXXX a XXXX
(pozemok žalovaných) je identická s hranicou určenou kontrolným meraním pod bodmi č. X Y. X, čo
znamená, že ani parcela registra CKN č. XXXX svojou polohou nezasahuje do parcely registra CKN č.

XXXX. Podľa vyvlastňovacieho rozhodnutia z roku XXXX, z parcely mpč. XXXX/X nevyvlastnené ostali
pozemky parcelné č. XXXX/X vo výmere 8 m2, č. XXXX/X vo výmere 63 m2, č. XXXX/X vo výmere 102
m2 a č. XXXX/X vo výmere 14 m2. Z toho parcely č. XXXX/X a XXXX/X boli predané na podklade kúpnej
zmluvy zo dňa 06.03.0961 (U. M. Y. P. M. ako predávajúci a W. P. a P.H. P. ako kupujúci). Parcela mpč.
XXXX/X vo výmere 14 m2 pri miestnom prešetrení THM prešla do parcely mpč. XXXX a nevyvlastnenou

tak zostala časť mpč. XXXX/X vo výmere 8 m2, ide o zbytkovú parcelu vytvorenú geometrickým plánom
č. XXX - XX - XXX - XXX - XX a aktuálne je súčasťou parcely registra CKN č. XXXX/X (iný vlastník).

27. Žalobcovia nesúhlasili so závermi znalca vyjadrenými v tomto znaleckom posudku a namietali, že
nemali možnosť byť účastní pri vykonávaných kontrolných meraniach.

28. Znalec G.. P. M., F.. sa písomne vyjadril k námietkam žalobcov, zotrval na záveroch vyjadrených
v podanom posudku a zdôraznil, že znalecký posudok vypracoval ako znalec zapísaný v Zozname
znalcov, tlmočníkov a predkladateľov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR pre odbor geodézie a
kartografie a odvetvie geodézie, kartografie a fotogrametrie. Uviedol, že po šetrení v operáte katastra

nehnuteľností pristúpil k zameraniu hranice medzi pozemkami CKN XXXX Y. I. XXXX, kat. úz. F., keď
hranica medzi týmito parcelami nie je hranicou pozemkov žalobcov a žalovaných. Preto nepožadoval
sprístupniť nehnuteľnosti a nepovažoval za nutnú účasť pri meraní danej hranice žalobcov, resp.
ich právneho zástupcu. Ani odvolací súd so zreteľom na prezentované námietky žalobcov nemal
pochybnosti o správnosti záverov v konaní ustanoveného znalca v podanom znaleckom posudku a

súd prvej inštancie nepochybil, pokiaľ pri rozhodovaní o veci samej vychádzal z takto vykonaného
dokazovania.

29. Pokiaľ dokazovanie vo veci nepotvrdilo, že pôvodná parcela mpč. XXXX/X, vedená v PK č. XXXX,
kat. úz. F., je čo i len čiastočne začlenená do parcely pôvodnej mpč. XXXX/X, t. č. XXXX, vedenej na

LV č. XXXX, kat. úz. F., súd prvej inštancie opodstatnene žalobu zamietol. Za situácie, že správne je
aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania, odvolací súd so zreteľom na všetky uvádzané
dôvody rozsudok potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP.

30. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

a nasl. CSP. Žalobcovia vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemajú právo na náhradu trov a
žalovaní si neuplatnili náhradu trov tohto štádia konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).