Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 30, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/113/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117234574
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5117234574.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu - Ing. Y. Q.,
nar.X.X.XXXX, trvale bytom O. XXXX/XX, XXX XX G., proti žalovanému - Slovenská republika, za
ktorú koná Ministerstvo financií SR, so sídlom Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, o náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č.k. 42C/110/2017-163 zo dňa 18.2.2020 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, v ktorom zamietol žalobu vo zvyšnej časti
a vo výroku o náhrade trov konania.

N e d o t k n u t ý m z o s t á v a výrok rozsudku o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 1.417,97
eur titulom náhrady škody materiálnej povahy a sumy 708,98 eur titulom náhrady škody nemateriálnej
povahy spolu s 3% úrokom ročne odo dňa 23.8.2017 do zaplatenia.

Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti žaloby o
zaplatenie sumy 1.417,97 eur uplatnenej titulom náhrady škody materiálnej povahy a zastavil konanie

v časti žaloby o zaplatenie sumy 708,98 eur uplatnenej titulom náhrady škody nemateriálnej povahy,
všetkospolus3%-nýmúrokomročneododňa23.8.2017dozaplatenia.Vozvyšnejčastižalobuzamietol.
Žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Predmetom rozhodovania bol po pripustení zmeny žaloby uznesením č.k. 42C/110/2017-110 zo dňa
19.12.2019 nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2.627,07 eur titulom náhrady škody materiálnej povahy
ku dňu 19.11.2019 a z tejto sumy uplatnených 50 %, t. j. nárok na zaplatenie sumy 1.313,53 eur

titulom náhrady ujmy nemateriálnej povahy ( tvrdiac žalobca - že za stresy a šikanovanie spôsobené
orgánmi žalovaného ), spolu s 3%-ným úrokom ročne od 23.8.217 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Žalobca dôvodil, že náhradu škody materiálnej povahy si uplatňuje vo výške
vykonaných mesačných zrážok z jeho dôchodku v období od 20.4.2016 ku dňu 19.11.2019. Zrážky
z jeho dôchodku boli vykonávané na základe platobného výmeru Daňového úradu II Žilina zo dňa
5.10.2010 pod číslom 894/230/69156/10/Rem na sumu vo výške 18.665,45 eur a rozhodnutia Daňového
úradu Žilina II pod č. 894/230/52058/Rem zo dňa 4.8.2011 o uložení mu pokuty vo výške 1.868,60

eur. K spôsobenej škode podľa žalobcu došlo nesprávnym úradným postupom Daňového úradu Žilina
II ( žalobca v žalobe uviedol aj okolnosti ktoré považoval za nesprávny postup orgánu verejnej moci )
vrátane prekročenia jeho právomoci vydaním označených rozhodnutí. Dodal, že o spôsobenej škode sa
dozvedel pri výkone zrážok zo starobného dôchodku.3. Okresný súd zistil vykonaným dokazovaním, že Dodatočným platobným výmerom č.
894/230/69156/10/Rem zo dňa 5.10.2010 vyrubil Daňový úrad Žilina II daňovému subjektu - žalobcovi

povinnosťdoplatiťrozdieldanevsume18.686,01eurdo15dníododňaprávoplatnostinaúčetdaňového
úradu. Na základe odvolania žalobcu Daňové riaditeľstvo SR, Banská Bystrica dňa 24.3.2011 pod. č.
I/228/80-37893/2011/993202 rozhodnutie Daňového úradu Žilina II, o vyrubenie rozdielu dane z príjmu
fyzických osôb vo výške 18.686,01 eur voči žalobcovi potvrdilo. Predmetné rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 6.4.2011 a vykonateľnosť dňa 22.4.2011.

4. Daňový úrad Žilina II následným rozhodnutím pod č. 894/230/52058/11/Rem zo dňa 4.8.2011
žalobcovi uložil pokutu vo výške 1.868,60 eur splatnú do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia. O odvolaní žalobcu proti označenému rozhodnutiu Daňového úradu rozhodovalo Finančné
riaditeľstvo SR, Banská Bystrica, pod č. 1100308/1/274659/2014 zo dňa 12.6.2014 tak, že pokutu
uloženú žalobcovi vyššie uvedeným rozhodnutím Daňového úradu II vo výške 1.868,60 eur potvrdilo.

Rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica nadobudlo právoplatnosť dňom 4.7.2014 a
vykonateľnosť dňa 22.7.2014.

5. Exekúcia z dôchodku žalobcu sa vykonala na základe exekučného príkazu Daňového úradu Žilina
č. 20392710/2015 zo dňa 17.6.2015 pre vymoženie prednostnej pohľadávky v sume 1.868,60 eur a na

základe daňového exekučného príkazu Daňového úradu Žilina č. 20766071/2015 zo dňa 3.9.2015 pre
vymoženie prednostnej pohľadávky v sume 18.545,41 eur.

6. Žalobca vykonané zrážky z dôchodku v tvrdenej výške podložil listinnými dôkazmi - potvrdením o
dávkachdôchodkovéhopoisteniazodňa15.12.2016,zodňa9.1.2018azodňa3.5.2019,uvedenélistiny

preukazovali, že zrážky z dôchodku žalobcu boli vykonávané na základe ním tvrdených rozhodnutí, v
akej výške a za aké obdobie.

7. Podľa názoru žalobcu rozhodnutia daňových orgánov, ktorými mu bola uložená povinnosť zaplatiť daň
(rozdiel dane) a pokutu sú výsledkom nesprávneho úradného postupu a spôsobili mu škodu v žalovanej

výške. Nesprávny úradný postup videl žalobca v tom, že pri zdanení jeho príjmu z prevodu nehnuteľnosti
daňové orgány ho neuznali za osobu oslobodenú od dane podľa § 9 ods. 1 písm. c/ zák. č. 595/2003
Z.z., keď žalovaný nepripustil delenie príjmov a výdavkov pri prenájme nehnuteľností na O. ulici v G.,
tvrdiac žalobca, že sfalšovali ustanovenie §-u 10 ods. 1. Zák. č. 595/2003 Z.z., keď o jeho námietke
podanej podľa §-u 58a zák. č. 511/1992 Zb. konali podľa §-u 50 tohto zákona a príslušné daňové orgány

pri vykonaní daňovej kontroly u neho/žalobcu prekročili svoje právomoci.

8. Žalobca písomnými žiadosťami požiadal aj Ministerstvo financií SR o náhradu škody spôsobenej
mu nesprávnym úradným postupom správcu dane a jeho nadriadeného orgánu, avšak listom zo dňa
31.10.2017 mu oznámil žalovaný, že ním - žalobcom vyčíslenú škodu titulom skutočnej škody a

nemajetkovej ujmy nezaplatia, hodnotiac jeho nárok za neopodstatnený.

9. Potom ako si v priebehu konania žalobca uplatnil čiastočné späťvzatie žaloby čo do zaplatenia sumy
1.417,97 eur uplatnenej titulom náhrady škody materiálnej povahy a sumy 708,98 eur uplatnenej titulom
náhrady škody nemateriálnej povahy spolu s 3%-ným úrokom ročne odo dňa 23.8.2017 do zaplatenia,

o tejto časti žaloby okresný súd za súhlasu žalovaného konanie podľa § 145 ods. 2 CSP o tejto časti
žaloby zastavil a predmetom posudzovania sa stal zvyšný nárok žalobcu na náhradu škody materiálnej
povahy a zvyšný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy.

10. Po právnej stránke okresný súd posúdil vec z pohľadu ustanovení § 1, § 3 ods. 1, písm. d/, § 9

ods. 1 a ods. 4, § 15 ods. 1 a ods. 2, § 16 ods. 4 a ods. 5, § 17 ods. 1, 2, 4 zák. č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

11. Súd jednoznačne ustálil, že žalobca sa v konaní domáhal uspokojenia nároku na základe
zodpovednosti za škodu štátu v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. voči Slovenskej republike, ktorú v konaní

zastupuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Skutočnosti a zdôvodnenia uvádzané žalobcom
nezakladajú podľa názoru okresného súdu zákonné podmienky zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom, nebolo totiž v konaní preukázané, že by
ktorýkoľvek daňový orgán opísaný žalobcom porušil pravidlo určené mu zákonom, ktorý by bolo možnédefinovať ako nesprávny úradný postup s následkom vzniku škody na strane žalobcu, definovanej ako
ujmy (majetkové alebo nemajetkové), ktorú by si mohol žalobca uplatniť podľa zák. č. 514/2003 Z.z. z
titulu nesprávneho úradného postupu. O škodu takého charakteru by sa jednalo v prípadoch, keď by bola

vyvolaná inou činnosťou štátnych orgánov než rozhodovacou. Hoc nie je vylúčené, aby škoda , za ktorú
štát zodpovedá, bola spôsobená aj nesprávnym úradným postupom vykonávaným v rámci rozhodovacej
činnosti, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu sami o sebe nevedú
k vydaniu rozhodnutia a ak je rozhodnutie vydané bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazia. Z tohto
hľadiska charakter nesprávneho úradného postupu súvisiaci s rozhodovacou činnosťou má napríklad

nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo byť vydané v stanovenej lehote, prípadne iná
nečinnosť štátneho orgánu, alebo iné vady v spôsobe vedenia konania. Nakoľko postup správcu dane v
súdenom prípade vyústil do vydania dodatočného platobného výmeru zo dňa 5.10.2010 a rozhodnutia o
uložení pokuty zo dňa 4.8.2011, obe tieto rozhodnutia sú právoplatné, nikdy neboli zrušené, nie je možné
označiť postup správcu dane pred ich vydaním za nesprávny a z tohto titulu si uplatniť nárok na náhradu
škody voči štátu. Pokiaľ teda namietal žalobca nesprávny úradný postup, mal sa svojich práv domáhať

ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku podľa § 244 a nasledovných v rámci správneho
súdnictva, teda mal podať na súd žalobu, alebo priamy opravný prostriedok, aby bola preskúmaná
súdom zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, medzi ktoré patria určite aj tie
rozhodnutia, ktoré sú predmetom tohto konania. Celkové skutkové zdôvodnenie žalobcu aj smeruje k
namietaniunezákonnostinapadnutýchprávoplatnýchrozhodnutí,všetkypochybeniasprávnychorgánov

tvrdené žalobcom sú ním zdôvodnené nesprávnou aplikáciou hmotnoprávnych noriem upravujúcich
vyrubenie daní vo vzťahu k nemu, následne vyrubenie aj potom pokuty v daňovom konaní. Všetky
námietky žalobcu sa dotýkajú nesprávneho právneho posúdenia veci orgánom verejnej moci, tie ale
mali byť uplatnené priamo v správnom konaní, či už v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu
a v prípade nevyhovenia tomuto odvolaniu mali byť uplatnené žalobou v konaní pred správnym

súdom. Okresný súd je názoru, že právomoc preskúmavať zákonnosť právoplatných rozhodnutí majú
súdy len v rámci správneho súdnictva, ktoré pri svojej rozhodovacej činnosti súčasne určia, či bol
postup správneho orgánu pred vydaním rozhodnutia v súlade so zákonom. Pokiaľ žalobca si neuplatnil
svoje práva zákonom upraveným spôsobom a z akýchkoľvek dôvodov nepodal správnu žalobu o
preskúmanie zákonnosti teraz ním napadnutých rozhodnutí, takéto opomenutie nemôže zhojiť tým, že

bude žalobou domáhať sa ochrany svojich práv podľa právneho režimu zák. č. 514/2003 Z.z. Ďalším
dôvodom zamietnutia žaloby bola žalovaným účinne a opodstatnene vznesená námietka premlčania
voči žalobou uplatnenému peňažnému nároku. Námietku premlčania vznesenú žalovaným okresný
súd vyhodnocoval a posúdil z pohľadu ust. § 19 ods. 1, 3 zák. č. 514/2003 Z.z... Súd vychádzal
z tej skutočnosti, že rozhodnutia správnych orgánov, od ktorých odvodzuje žalobca svoj nárok na

náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a to - rozhodnutie správcu dane Daňového
úradu Žilina II č. 894/230/69156/10/REM zo dňa 5.10.2010 (dodatočný platobný výmer), ktorý nadobudol
právoplatnosťdňa6.4.2011avykonateľnosťdňa22.4.2011a-rozhodnutieFinančnéhoriaditeľstvaSRč.
1100308/1/274659/2014 zo dňa 12.6.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Žilina č.
894/230/52058/11/REM zo dňa 4.8.2011o uložení pokuty za zdaňovacie obdobie 2007 v sume 1.868,60

eur nadobudlo právoplatnosť 4.júla 2014 a vykonateľnosť dňa 22.7.2014. Dodatočný platobný výmer bol
žalobcovi doručený dňa 13.10.2010, teda o tvrdenej škode podľa názoru okresného súdu sa žalobca
dozvedel už v roku 2010, najneskôr v roku 2011 a nie až pri výkone zrážok z jeho dôchodku - ako to
žalobca účelovo tvrdil. Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o náhrade škody sa právo na náhradu
škody premlčí za 3 roky odo dňa kedy sa poškodený dozvedel o škode, pričom v prejednávanej veci

podľa názoru súdu preukázateľne žalobca o ním tvrdenej škode dozvedel už v roku 2010, najneskôr v
roku 2011 a pokiaľ žalobu podal až 29.12.2017, stalo sa tak po uplynutí premlčacej lehoty.

12. O náhrade trov konania okresný súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2
CSP tak, že žalovanému plne úspešnému priznal voči žalobcovi plne neúspešnému nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100%.

13. Proti rozsudku čo do výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a do výroku o priznaní náhrady trov
konania žalovanému v rozsahu 100 % sa odvolal v zákonnej lehote žalobca.

14. Zdôrazňuje, že najmenej v 10 bodoch žaloby a jej doplnení podaniami zo dňa 20.6.2019, z
19.11.2019 a 6.1.2020 a dôkaznými listinami preukázal prekročenie právomoci príslušných daňových
orgánov žalovaného, v konkrétnostiach súdenej veci žalobca uvádza najmä, že :- absentuje zákonné ustanovenie upravujúcu možnosť o námietke podanej podľa § 58a zák. č. 511/1992
Zb. proti výzve podanej podľa tejto normy rozhodovať podľa § 50 ods. 3 zákona, ako to učinili príslušné
daňové orgány žalovaného, čo je aj v rozpore s Ústavou SR článok 2, ods. 2. tak príslušné daňové

orgány žalovaného svojvoľne určili, že predávaná nehnuteľnosť „bola zavedená do obchodného majetku
v roku 1995“ a zneužili na to listinu č. 12/12, ktorej predmetom nie je jeho vlastnícky podiel.

-daňovéorgányžalovanéhooklieštilizákonnéustanovenie§10ods.1zák.č.595/2003Z.z.vynechaním
jeho časti pojednávajúcej o príjmoch dosiahnutých zo spoločných práv a dohodnutého iného podielu,

akojetomuvprípadežalobcuajehomanželkyaneakceptovaliichdohoduorozdelenípríjmuzprenájmu
nehnuteľnosti O. XX, XX zo dňa 21.7.2006.

- oznámenie o výkone daňovej kontroly č. 894/320/55756/2009 zo dňa 28.8.2009 je podpísaná na to
nie legitímne oprávnenou osobou.

- protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly č. 894/320/64754/2010/Cab z 10.9.2010 nie je
podpísaný zamestnancom správcu dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu, ako to striktne stanovuje §
15 ods. 11, písm. k/ zák. č. 511/1992 Zb.

15. Vytýka ďalej, že konajúca sudkyňa z odôvodnenia rozhodnutia súdu vynechala text týkajúci sa

rozhodnutia správcu dane podľa § 50 zák. č. 511/1992 Zb. o námietke, ktorú on/ žalobca podal podľa
§ 58a tohto zákona (obsah tejto námietky žalobca v odvolaní zacitoval), vynechala aj text o jeho návrhu
na vykonanie dokazovania dôkaznými listinami v žalobe pod č. 3, 13, 14, 15 a 16, preto navrhuje,
aby súd dôkaz dôkaznou listou č. 13 a pod č. 14 vykonal. Hoc bod 8 odôvodnenia je venovaný jeho
podaniu zo dňa 16.1.2019, z neho však sudkyňa vynechala celú záverečnú časť - text v konkrétnom

znení „keďže poverenie č. 894/100/39500/2004/Cha zo dňa 18.5.2004 sa už v spise 21S/21/2011
na Krajskom súde v Žiline nenachádza, žalobca si dovoľuje požiadať súd, aby ho od žalovaného
zadovážil.“Vynechanie uvedeného textu sudkyňou považuje za porovnateľné s prekročením a zneužitím
jej právomoci verejného činiteľa na ujmu jeho žalobcu.

16. Tvrdenie v bode 9 odôvodnenia rozsudku, že súd vykonal všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy,
považuje odvolateľ za v príkrom rozpore so skutočnosťami, ktoré uvádza on vo svojom odvolaní. Práve
naopak, ani jeden z dôkazov listinami súd nevykonal, ktoré on navrhoval spôsobom podľa § 188 a § 204
CSP. Taktiež je v odôvodnení rozsudku ignorovaný jeho prednes na pojednávaní dňa 18.2.2020 súdu
podaný i v písomnej podobe, v ktorom on opätovne poukázal na rozhodujúce skutočnosti - konkretizuje

žalobca podrobne v bode 3., bod 2. odvolania na ktorú časť v podrobnostiach odvolací súd odkazuje.

17. Žalobca vytýka ďalej, že :
- ( v bodoch 10 až 15 ) súd odignoroval konkrétne časti žaloby a jej doplnení, tie odvolateľ vymenúvava
- v bode 21. až 27. odôvodnenia bolo uvedených viacero citácií zo zákona č. 514/2003 Z.z., avšak

ten jeden z najpodstatnejších pre rozhodovanie sa vôbec neuvádza
- v bode 27. odôvodnenia síce bolo sudkyňou uvedené ustanovenie § 17 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003
Z.z., no predmetným ustanovením pri rozhodovaní sa súd neriadil.

18. Odvolateľ zastáva názor, že ku skutočnej škode na jeho úkor došlo až vtedy, keď mu Sociálna

poisťovňa na podnet Daňového úradu Žilina stiahla príslušné čiastky z jeho starobného dôchodku,
o ktorej škode sa práve takto dozvedel, teda najskôr o škode v sume 73,18 eur dňa 20.4.2016 a
postupne po ďalších zrážkach (konkrétne bod 16. odôvodnenia rozsudku). Podľa výkladu sudkyne si
on mal nárokovať náhradu škody vo výške 18.686,01 eur (odkazuje odvolateľ na body 11., 12., 13. a 14.
rozsudku) podľa príslušných rozhodnutí správcu dane, ktoré sumy sú však iba imaginárnymi škodami,

nie skutočnými. Hoc pri posudzovaní námietky premlčania bolo citované ustanovenie § 19 ods. 1 zák.
č. 514/2003 Z.z. - upravujúce trojročnú premlčaciu lehotu, avšak § 19 ods. 2 v odôvodnení rozhodnutia
sudkyňa vynechala. Podľa tohto ustanovenia najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za 10 rokov
ododňa,keďbolopoškodenémudoručené/oznámenérozhodnutie,ktorýmmubolaspôsobenáškoda;to
neplatí,akideoškodunazdraví,aleboškoduspôsobenúpodľa§7a8.Predmetnézákonnéustanovenie

podľa odvolateľa je akoby ušité na mieru pre danú vec, keďže sudkyňa odvodzuje časť od doručenia
rozhodnutí príslušných orgánov žalovaného, ktoré uviedla v bodoch 11. až 15. svojho odôvodnenia
rozsudku a podľa nich sa jedná o škodu značného rozsahu (18.686,01 eur + 1.868,60 eur) a jedná sa
aj o škodu na jeho zdraví/žalobcu. Takéto počínanie vyhodnocuje za zámerné obchádzanie zákona.19. Považuje počínanie súdu sudkyňou „za určitý druh folklóru“ v prípade odôvodnenia rozsudku v
bode 32. aj obsah bodu 33. odôvodnenia, no zvlášť text: „uplatnenie námietky premlčania spôsobuje

zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže uznať“, teda akoby už len
samotný akt uplatnenia námietky bol pre súd smerodajný a záväzný.

20. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza len skutočná škoda a ušlý zisk a v súdenom
prípade žalobca zastáva názor, že sú to vykonané zrážky z jeho starobného dôchodku a nie 18.686 eur,

resp. 1.868,60 eur na papieri.

21. Žalobca označuje za vzájomne protirečivé argumenty súdu v bodoch 35., 41., 36., 38., 44.,
odôvodnenia rozhodnutia, tie žalobca i konkretizuje ( odvolací súd na podanie žalobcu v tejto časti
odkazuje ).

22. Odôvodnenie rozhodnutia súdu v bode 44 v znení „nakoľko postup správcu dane v prejednávanom
prípade vyústil do vydania dodatočného platobného výmeru zo dňa 5.10.2010 a rozhodnutia o uložení
pokuty zo dňa 4.8.2011 a obe tieto rozhodnutia sú právoplatné, nikdy neboli zrušené, nie je možné
označiť postup správcu dane pred ich vydaním za nesprávny a z tohto titulu si uplatniť nárok na náhradu
škody voči štátu“ označuje žalobca za v príkrom rozpore s ustanovením § 6 ods. 4 zák. č. 514/2003

Z.z., podľa ktorého „ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým tento orgán
verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť
podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody“. A pokiaľ v odôvodnení rozsudku sa uvádza, že
namietaná nezákonnosť napadnutých rozhodnutí mala byť uplatnená v správnom konaní, text sudkyňa
opísala z rozsudku 25C/251/2015.

23. Podľa odvolateľa súd ( sudkyňou) nevykonal ani jeden dôkaz dôkaznou listinou spôsobom podľa
zákona.

24. Na základe súhrnu v žalobe uvádzaných skutočností podľa žalobcu rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdiť nemožno. Navrhuje preto, aby na základe dostatočných dôkazov v príslušnom spise rozhodol
odvolací súd vo veci sám tak, aby odvolaním napadnutý rozsudok zmenil a žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť mu/žalobcovi sumu 1.214,56 eur, spolu s 3 % úrokom z omeškania ročne odo dňa 23.8.2017
do zaplatenia a uhradiť trovy konania, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Ďalej žiada uložiť
žalovanému povinnosť zaplatiť mu/žalobcovi aj sumu 607,28 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti

rozsudku. Pre prípad zrušenia rozsudku navrhuje zabezpečenie opätovného prejednania žaloby z
dôvodu vhodnosti iným sudcom prvostupňového súdu a nie s pani JUDr. Evou Kráľovou a JUDr.
Drahomírom Mrvom.

25. Žalovaný písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nedoručil.

26. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej iba „CSP“), po
zistení, že odvolanie v zákonom stanovenej lehote podala na to oprávnená procesná strana, proti
rozhodnutiu ktorému je odvolanie prípustné, krajský súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania, postupujúc podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3

CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku zamietnutia žaloby a v súvisiacom výroku o náhrade trov
konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Odvolaním nenapadnutého výroku (čiastočné zastavenie
konania) sa nedotýkal.

27. Odvolaniu žalobcu odvolací súd vyhovieť nemohol.

28. Odvolací súd prioritne sa vyjadruje k obsahu písomného odôvodnenia rozhodnutia, keďže odvolateľ
obšírnejšie vytýka súdu neuvedenie v odôvodnení podľa jeho názoru ním vznesené skutočnosti,
ustanovenia právnych predpisov na ktoré on poukazoval jednak v žalobe a v štádiu konania pred súdom
prvej inštancie a ich považoval za významné. Treba prisvedčiť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia

má podať jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Podľa názoru
odvolacieho súdu okresný súd dal relevantné odpovede na všetky podstatné a zásadné skutkové otázky
ktoré po vecnej stránke boli významné, uviedol konkrétne ustanovenia právnych predpisov v zmyslektorýchpriprávnom posúdenívecisariadil,tiesprávneajnadanúvecaplikovalasporuzavrelvsúlades
právom.AjpodľaustálenejrozhodovacejpraxeÚstavnéhosúduSRvšeobecnýsúdnemusídaťodpoveď
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré skutočne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je realizované základné právo účastníka na spravodlivé
súdne konanie ( viď napr. II.ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I ÚS 117/05). Uvedeným kritériám zodpovedá

v tejto konkrétnej súdenej veci aj písomné odôvodnenie rozhodnutia, keďže súd prvej inštancie nielen
stručne ale aj v komplexnej súvislosti objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia, pre ktorý nebolo
možné žalobe žalobcu vyhovieť, odvolací súd sa stotožnil s písomným odôvodnením rozhodnutia súdu
prvej inštancie ( § 387 ods. 2 CSP ) považuje ale za svoju povinnosť voči odvolateľovi, vyjadriť sa
k zásadným skutkovým a právnym otázkam, ktoré i odvolací súd hodnotí za určujúce vo vzťahu k
odvolaním napadnutým výrokom.

29. Žalobca si nárokuje od žalovaného náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy titulom
zodpovednosti štátu za škodu v zmysle právnej úpravy Z.č. 514/2003 Z.z. , vo svojej podstate tvrdí,
že ním označené konkrétne rozhodnutia orgánov štátu ( daňových orgánov ) - sú výsledkom ich
nesprávneho úradného postupu, pretože pri zdanení jeho príjmu ho neuznali za osobu oslobodenú od

danepodľa§9ods.1písm.c/Z.č.595/2003Z.z.keďnepripustilideleniepríjmovavýdavkovpriprenájme
nehnuteľnosti,tvrdiacžalobcanajmä,žesfalšovaliust.§10ods.1Z.č.595/2003Z.z.keďojehonámietke
podanej podľa § 58 z.č. 511/1992 Zb. konali podľa § 50 tohto zákona a príslušné daňové orgány pri
vykonaní daňovej kontroly v jeho prípade prekročili svoje právomoci.

30. Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom v ust. § 9 ods. 1. Súdna prax už ustálila, že z obsahu pojmu „ nesprávny úradný
postup“ vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť
spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním

dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k
porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup
nie je spravidla v právnom predpise možné upraviť čo do najmenších podrobností, treba správnosť
úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje.
Nesprávnym úradným postupom sa rozumie porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre

počínanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, spravidla ide o postup, ktorý nesúvisí s rozhodovacou
činnosťou. Hoc nie je vylúčené, aby škoda, za ktorú zodpovedá štát, bola spôsobená aj nesprávnym
úradným postupom vykonávaným v rámci rozhodovacej činnosti, žalobcom uvádzané skutočnosti
ktorými ale dôvodí a vymedzuje nesprávny úradný postup daňových orgánov sa bezprostredne dotýkajú
rozhodovacej činnosti orgánu štátu, vecnej ( ne ) správnosti záverov právoplatných rozhodnutí, tie ale

civilný súd konajúci o žalobe podľa režimu z.č. 514/2003 Z.z. nemôže - nie je oprávnený podrobiť
prieskumu ich vecnej správnosti. Správne potom súd prvej inštancie konštatoval, že vecná správnosť/
vecná nesprávnosť postupu ( úradného ) orgánu štátnej moci, zákonnosť jeho rozhodnutí mohla
byť podrobená súdnemu prieskumu iba v rámci režimu tzv. správneho súdnictva ( v rozhodnej dobe
postupom podľa § 244 a nas. Občianskeho súdneho poriadku - v znení účinnom do 30.6.2016)

na základe podanej žaloby žalobcom, prípadne v tej dobe prípustného prostriedku nápravy - takýto
prostriedok ochrany ale žalobca si neuplatnil. Rozhodnutia daňových orgánov ( na základe ktorých
prakticky sa vykonáva tzv. daňová exekúcia zrážkami z dôchodku žalobcu ) neboli ani zmenené, ani
zrušené. V takomto type sporu ako je tomu v súdenom prípade totiž by pre súd konajúci o nároku
na náhradu škody podľa z.č. 514/2003 Z.z. zmenené alebo zrušené rozhodnutie pre nezákonnosť

( v dôsledku nesprávneho úradného postupu vedúceho k vydaniu rozhodnutia ) by bolo rozhodnutím
záväzným, takéto rozhodnutia ale v súdenom prípade absentujú, neexistujú. Následne tak nebola
splnená primárna - základná podmienka zodpovednosti štátu za škodu : existencia nezákonného
rozhodnutia,existencianesprávnehoúradnéhopostupu.Pokiaľžalobcaargumentuje,žetátopodmienka
uplatnenia práva na náhradu škody v jeho prípade nemusí byť splnená, pretože podľa jeho názoru

daňové orgány - ako orgány verejnej moci svojim rozhodnutím prekročili svoju právomoc - túto jeho
argumentáciu si odvolací súd nemohol osvojiť, žalobca totiž prekročenie právomoci daňovými orgánmi
opakovane dôvodí nesprávnou aplikáciou právnych predpisov pri vyrúbení mu daňovej povinnosti,
pokuty - teda opakovane dôvodí námietkami vecnej nesprávnosti rozhodnutí.31. Napokon aj za stavu, že by bol splnený právny základ nároku, je následne právne významná
otázka, či žaloba bola podaná v lehote. Podľa § 19 ods. l z.č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody

sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia
práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie lehota odo dňa
doručenia ( oznámenia ) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. V
súdenom prípade posúdenie plynutia lehoty ( premlčacej ) je dané vymedzením v uvádzanej právnej
norme. Teda pri posudzovaní plynutia premlčacej doby je právne významná rozhodná doba - kedy

boli rozhodnutia daňových orgánov žalobcovi doručené a nie časový moment kvalifikovanej vedomosti
žalobcu o vykonaných zrážkach ako sa mylne domnieva žalobca, pretože podkladom vykonaných
zrážok - titulom ich výkonu - boli tie rozhodnutia daňových orgánov, ktorých nezákonnosť v dôsledku
nesprávneho úradného postupu namieta v spore žalobca. Hoc podľa § 19 ods. 2 uvádzaného zákona
najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené
( oznámené ) rozhodnutie ktorým mu bola spôsobená škoda a od ich doručenia žalobcovi neuplynula

10-ročná objektívna premlčacia lehota do podania žaloby u súdu, ale v rámci tejto tzv. objektívnej
lehoty plynula a aj uplynula 3 - ročná lehota určená na uplatnenie práva podľa ust. § 19 ods. l Z.č.
514/2003 Z.z Žiada sa tiež dodať, že právna podstata premlčania práva spočíva v tom, že ak sa určité
právo po zákonom stanovenú dobu ( premlčaciu dobu) nevykonáva alebo sa v priebehu premlčacej
doby neuplatní na súde oslabuje sa možnosť jeho úspešného uplatnenia. Dovolanie sa premlčania pred

súdom má za následok oslabenie nároku do takej miery, že právo vyplývajúce z tohto nároku súd
nemôže priznať aj keby bol základ nároku daný.

32. Krajský súd na základe uvádzaných súvislostí musel konštatovať vecnú správnosť rozhodovania

súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku I. o zamietnutí žaloby a odvolaniu žalobcu vyhovieť
nemohol.

33. Je vecne správne rozhodnutie okresného súdu aj v bezprostredne súvisiacom výroku o náhrade
trov konania podľa zásady úspechu/neúspechu strán v spore pretavenú do aplikovanej procesnoprávnej

úpravy v ust. § 255 ods. 1 CSP.

34. Podľa § 396 ods. l CSP v spojení s § 255 ods. l CSP rozhodoval odvolací súd o náhrade trov
tohto odvolacieho konania tak, že stranám sporu ich náhradu nepriznal. Žalobca totiž v odvolacom
konaní úspešný nebol a strana žalovaná ( úspešná ) náhradu trov si neuplatnila, navyše z obsahu spisu

nevyplynulo, že by v súvislosti s podaným odvolaním mali vzniknúť tejto úspešnej strane nejaké trovy
v odvolacom konaní.

35. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde

(§ 427 ods. 2 CSP).Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených

v § 429 ods. 2 CSP.