Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 8, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoCsp/42/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119438219
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:6119438219.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným zástupcom
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739,
proti žalovanému Ing. W. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X. X. XXXX/X, T. B., o zaplatenie 3.000,-
eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k.
22Csp/58/2020-236 zo dňa 30. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanému zaplatenia
3.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.000,- eur od 22.05.2018 do
zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
nepriznal. Mal preukázané, že O. O., a. s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 11.11.2002
zmluvu o kontokorentnom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru číslo
0056492032/1 vo výške úverového rámca 25.000,- Sk. O. O., a. s. dňa 20.07.2017 vypovedala

zmluvu o poskytnutí povoleného prečerpania k účtu a vyhlásila mimoriadnu splatnosť povoleného
prečerpania s výškou 3.727,90 eur. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu mal preukázanú zmluvou o
postúpení pohľadávok číslo 0398/2018/CE, uzavretou medzi O. O., a. s. ako postupcom a žalobcom ako
postupníkom dňa 21.05.2018 a oznámením o postúpení pohľadávky. V konaní považoval za nesporné
uzavretie zmluvy, výšku dojednaného úverového rámca, výšku kreditných a výšku debetných položiek
zúčtovaných na účte žalovaného. Pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 52 OZ, § 2 písm. a), b), § 1 ods.
3, § 4 ods. 1, ods. 2 písm. g), ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení

účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o kontokorentnom úvere (k 11.11.2002) a mal za to, že vzhľadom na
charakter a obsah zmluvy sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Dôvodil tým, že z vyjadrení
žalobcu a aj z výpisov z účtu žalovaného mal preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanému úver formou kontokorentného úveru, ktorý žalovaný čerpal aj prostredníctvom platobnej
karty. Po ustálení, že vzťah medzi sporovými stranami je vzťahom spotrebiteľským, dospel k záveru,
že zmluva o kontokorentnom úvere neobsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, a preto
považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Keďže suma kreditných operácií (235.751,26

eur) na účte žalovaného bola vyššia ako suma debetných (233.436,89 eur), neprináležal žalobcovi
nárok na žiadne peňažné plnenie zo zmluvy. Neprináležal by mu ani nárok na poplatky, ktoré neboli so
žalovaným individuálne dojednané (§ 4 ods. 5). O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSPs poukazom na úspech žalovaného v spore, ktorý si ale ich náhradu neuplatnil a ani z obsahu spisu
vznik žiadnych trov konania nemal preukázaný.

2.Protitomutorozsudku,podalvzákonnejlehoteprostredníctvomprávnehozástupcuodvolaniežalobca
z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok zmenil tak, že vyhovie žalobe, resp. ho zruší a vec vráti súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nesúhlasil, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Uviedol, že

súd nesprávne na danú vec aplikoval ust. § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
nakoľko jeho aplikácia je vylúčená ust. § 1 ods. 3. Možno aplikovať len ust. § 3 ods. 6 cit. zákona, ktoré
bolo dodržané. Podstatou úveru, kde veriteľ poskytuje dlžníkovi úverový rámec je, že veriteľ realizuje
príkazy dlžníka na prevod a výbery finančných prostriedkov, a to až do výšky úverového rámca. V čase
uzavretia zmluvy nie je možné určiť určité náležitosti tohto úveru, ktoré zákon vyžaduje pri iných druhoch
spotrebiteľských úverov. Zákonodarca preto predmetný úver vylúčil spod úpravy zákona č. 258/2001 Z.

z. V odvolaní poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/5/2018 z 31.01.2019.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní

(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, zo spisového
materiálu, ako aj zo skutkového stavu, tak ako ho zistil súd prvej inštancie. V konaní sa riešila otázka,

či zmluva o kontokorentnom úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom
a žalovaným ako dlžníkom dňa 11.11.2002 podlieha právnej úprave zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy a ak áno, či obsahuje všetky náležitosti
požadované týmto zákonom. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie nemohol aplikovať ust. § 4 cit.
zákona (ktorý určuje, aké náležitosti má zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí

obsahovať), pretože to vylučuje § 1 ods. 3 cit. zákona, podľa ktorého sa zákon nevzťahuje na úver
formoupreddavkunabežnýúčetposkytnutýbankouinýmspôsobomakonakreditnékarty.Zrozhodnutia
súdu prvej inštancie vyplýva, že pri rozhodovaní vychádzal zo žalobcom produkovaných tvrdení a
predložených listín (keďže žalovaný bol v spore pasívny), z ktorých mal preukázané (a v konaní nebolo
sporné), že debetné operácie na účte pozostávajú aj z výberov a platieb kartou, na základe čoho dospel

k záveru, že žalovaný kontokorentný úver čerpal aj prostredníctvom platobnej karty.

6. Žalobca už v podanej žalobe uviedol a mal za to, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky
podstatnénáležitostizmluvyoúverepodľaustanovenia(okrem§497až507ObZ)ajzákonač.258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986

Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Žalobca si v istej miere protirečí, keď teda na jednej strane už v žalobe tvrdil, že
zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti, aké má mať spotrebiteľská zmluva a na druhej strane v
odvolaní tvrdí, že zmluva nemusela obsahovať RPMN, nakoľko zákon č. 258/2001 Z. z. sa nevzťahuje

na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty
(§ 1 ods. 3). Znamenalo by to pritom to, že na predmetnú zmluvu by nemohol byť vôbec aplikovaný
zákon č. 258/2001 Z. z. z dôvodu, že by sa nejednalo o spotrebiteľský úver, a preto je nelogické tvrdenie
žalobcu, že na daný prípad možno aplikovať len ust. § 3 ods. 6 cit. zákona, ktoré bolo podľa neho
dodržané. Aj odvolací súd má z vyjadrení žalobcu zo dňa 07.06.2021 preukázané, že debetné operácie

predstavovali súčet výberov kartou, platieb kartou a odchádzajúcich platieb z účtu. To, že žalovaný
uskutočňoval výbery kartou a aj platby kartou vyplýva zo žalobcom predložených listín, a preto ani
odvolaciemu súdu neprináležalo vyvodiť iný záver ako ten, ktorý konštatoval súd prvej inštancie, keďže
žalobca v odvolaní žiadnym spôsobom netvrdil skutočnosti ohľadom toho, že žalovaný čerpal úver aj
prostredníctvom platobnej karty.

7. Na základe takto zistených skutočností je možné konštatovať, že súd prvej inštancie v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade
s ust. § 195 CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnomrozsahu stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Súd prvej inštancie v
odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne

predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň
primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 220 CSP zdôvodnil.

8. Na základe uvedeného preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, stotožniac sa s
jeho závermi, ako vecne správne potvrdil.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalovaný, aj keď ostal v odvolacom konaní nečinný, mal v ňom úspech, a preto by mal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. Vzhľadom na jeho nečinnosť v odvolacom konaní mu súd nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal (návrh nepodal a zo spisu mu trovy nevyplývajú).

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).