Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, December 16, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/163/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121011376
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2121011376.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Kristíny
Ferencziovej a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci odsúdeného: Z. G., nar. XX.XX.XXXX, o návrhu
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 25.8.2021 č.k. 8PP/59/2021-34, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 16.12.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku sa napadnuté uznesenie zrušuje v celom rozsahu.

II. Podľa § 66 ods. 1 písm. a), ods. 3 Trestného zákona sa odsúdený Z. G., nar. XX.XX.XXXX,
podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom
Okresného súdu Topoľčany zo dňa 19.09.2016, sp. zn. 1T/22/2016, v spojení s uznesením Okresného
súdu Topoľčany zo dňa 28.08.2019, sp. zn. 1T/22/2016 a uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa

17.10.2019.

Podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona sa odsúdenému určuje skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 25.8.2021 č.k. 8PP/59/2021-34 rozhodol o žiadosti
odsúdeného Z. G. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody takto: Podľa § 66

ods. 1 písm. a), ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 415 ods. 1 Trestného poriadku súd návrh
odsúdeného: Z. G., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom T. XXX/XX, X., t. č. vo výkone trestu odňatia
slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený: - trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 19.09.2016, sp. zn.
1T/22/2016, v spojení s uznesením Okresného súdu Topoľčany zo dňa 28.08.2019, sp. zn. 1T/22/2016
a uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 17.10.2019, a - rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo

dňa 25.10.2018, sp. zn. 1T/80/2017, v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 14.03.2019,
sp. zn. 4To/9/2019, zamieta.
2. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení,
sťažnosť. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť.
3. Odsúdený v písomnom odôvodnení sťažnosti uviedol (skrátene):

3.1 Z pohľadu odsúdeného je potrebné sa čiastočne stotožniť so závermi prvostupňového súdu, ktorý
vzhliadol naplnenie prvej (§ 66 ods. 1 písm. a), ods. 3 Trestného zákona) a druhej (odsúdený preukázal
polepšenie vo VTOS) zákonnej (formálnej) podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného z
VTOS. Tento opravný prostriedok teda smeruje najmä k posúdeniu tretej formálnej podmienky (či
odsúdený po prepustení povedie riadny život). Nadväzujúc na uvedené, odsúdený svojím správaním

vo výkone trestu odňatia slobody a plnením si svojich povinností nepochybne preukázal polepšenie a
zohľadňujúc vyššie uvedené kritériá možno od neho nadovšetkú pochybnosť očakávať, že v budúcnostipovedie riadny život. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že odsúdený je vo výkone trestu odňatia
slobody prvýkrát, preto ani doposiaľ podmienečne prepustený z výkonu iného trestu odňatia slobody
nebol. Nie je preto podľa môjho názoru možné s istotou tvrdiť, že odsúdený nepovedie riadny život.

Minulé odsúdenia, na ktoré poukazuje prvostupňový súd, nemožno vnímať, resp. hľadieť na ne tak
prísne formálne (až formalisticky), ako to prezentuje súd prvého stupňa v napádanom rozhodnutí. V tejto
súvislosti je taktiež potrebné posudzovať závažnosť skutkov, resp. trestných činov. Z odpisu z registra
trestov vyplýva, že všetky skutky, ktorých sa mal odsúdený dopustiť, sú kvalifikované ako prečiny, pričom
niektoré tresty sú odsúdenému zahladené. Súd prvého stupňa v napádanom rozhodnutí síce minulé

odsúdenia spomína, ale posudzuje ich zjavne formalisticky bez podrobnejšej analýzy. Z odôvodnenia
napádaného rozhodnutia nemožno vyvodiť žiadnu úvahu k povahe, príp. zahladeniu odsúdení.
3.2 Osobitne v tomto smere poukazujem na správu riaditeľa ÚVTOS, z ktorej nepochybne vyplýva,
že doteraz vykonaný trest v plnej miere postačuje k náprave odsúdeného. Odsúdený počas výkonu
trestu odňatia slobody nebol ani raz disciplinárne potrestaný, disciplinárne odmenený bol trikrát,
pričom ÚVTOS hodnotí jeho správanie pozitívne s odporúčaní podmienečného prepustenia. Uvedené

skutočnosti, ktoré vypovedajú o náprave odsúdeného, sú bez pochybností splnením cieľa ako aj účelu
trestu (§ 34 ods. 1 Trestného zákona), ktorý má okrem iného plniť najmä preventívnu funkciu a
odradiť od páchania ďalšej trestnej činnosti. Poukazujem taktiež na skutočnosť uvádzanú odsúdeným
už na verejnom zasadnutí, ktorý poukazoval na možnosť okamžitého nástupu do zamestnania po
podmienečnomprepustení.Otomtovprílohetohtopodaniadokladámprísľubzamestnávateľa,uktorého

odsúdený pracoval pred nástupom do VTOS. Odsúdený má taktiež zabezpečené bývanie vo vlastnej
nehnuteľností na adrese trvalého bydliska. Uvedené preukazuje potenciál plnohodnotného začlenenia
do spoločnosti.
3.3 V komparácií uvedeného zázemia, ktorým odsúdený disponuje, so zabezpečenými podmienkami
iných odsúdených, je nutné označiť podmienky pripravené pre odsúdeného po podmienečnom

prepustení z VTOS za ukážkové, nadovšetku pochybnosť poskytujúce odsúdenému všetky predpoklady,
aby mohol viesť riadny život.
4. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa § 193 ods. 1 psím. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
5. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku,
preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v
zákonnej lehote a smerujú voči výroku, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný.

6. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.
7. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonával na základe rozhodnutí uvedených v ods.
1 tohto uznesenia. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že odsúdený síce splnil formálnu

podmienku na podanie si žiadosti o podmienečné prepustenie, ako aj prvú materiálnu podmienku, no
nesplnil druhú materiálnu podmienku spočívajúcu v predpoklade vedenia riadneho života.
8. Prvostupňový súd uviedol, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody
nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ
automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza

jeho ďalšieho správania. Podmienečné prepustenie je totiž na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku
všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený
povedie aj na slobode riadny život. Podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného výchovný
vplyv a to nielen ten, že iba v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení bude odsúdený viesť
riadny život, ale predovšetkým ten, že odsúdenému je daná šanca na riadny život s tým, že sa už

trestnej činnosti viac nedopustí, nakoľko rozhodnutím o podmienečnom prepustení súd prezumuje, že
výkon trestu odňatia slobody splnil vo vzťahu k osobe odsúdeného svoj účel. Pritom platí, že ak súd
nezistí „polepšenie sa“ odsúdeného, nemôže ani dospieť k záveru, že by odsúdený po podmienečnom
prepustení viedol riadny život. Súd tiež uvádza, že z povahy inštitútu podmienečného prepustenia
vyplýva, že jeho uplatnenie nemá byť automatické a nemá sa stať pravidlom, ale má sa uplatniť iba

výnimočne, kedy jeho uplatnenie budú odôvodňovať okolnosti konkrétneho prípadu. Uplatnenie fikcie
neodsúdenia, čo znamená, že sa na odsúdeného hľadí, ako keby nebol odsúdený, nebráni tomu, aby
ju súd zohľadnil pri posudzovaní osobnosti odsúdeného, jeho náchylnosti k páchaniu trestnej činnosti,
vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným právnymi predpismi, a teda pri celkovom hodnotenímožností nápravy odsúdeného. Zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia totiž zaniká
iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, nie však aj samotná skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin
a bol zaň právoplatne odsúdený, keďže aj zahladené odsúdenie dáva obraz o osobe odsúdeného a jeho

sklonoch páchať trestnú činnosť a oprávňuje súd skúmať existenciu očakávania vedenia riadneho života
odsúdenýmpojehoprípadnompodmienečnomprepustenízvýkonutrestu(UznesenieNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky zo dňa 05.06.2019, sp. zn. 6Urtos/1/2019).
9. Podľa prvostupňového súdu, druhá materiálna podmienka, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho
života odsúdeného po jeho prepustení na slobodu, splnená nie je. Súd k uvedenému záveru dospel s

poukazom na trestnú minulosť odsúdeného, jeho 4 záznamy v registri trestov a povahu trestných činov,
za ktoré bol odsúdený. Odsúdenia z rokov 2008, 2016 a 2018 sa týkajú násilnej trestnej činnosti, najmä
výtržníctva, kde s poukazom na početnosť trestných činov a časové obmedzenie možno konštatovať,
že odsúdený je vo vzťahu k tomu trestnému činu špeciálnym recidivistom. Súd poukazuje najmä
na tú skutočnosť, že odsúdením z roku 2016 bol odsúdenému uložený podmienečný trest odňatia
slobody, teda odsúdenému bola daná šanca ukázať, že je schopný viesť riadny život, minimálne

počas skúšobnej doby, ktorú však nevyužil. Odsúdený sa počas trvania skúšobnej doby opätovne
dopustil spáchania trestného činu výtržníctva, čo viedlo k nariadeniu trestu odňatia slobody uloženého
skorším rozhodnutím. Odsúdený teda napriek potrestaniu a upozorneniu súdu na protiprávnosť
svojho konania sa tohto dopustil opäť, a od jeho spáchania ho neodradila ani hrozba nariadenia
nepodmienečného trestu odňatia slobody. Odsúdený má opakovane sklony k páchaniu trestnej činnosti

a ani predchádzajúce odsúdenie, aj keď nespojené s výkonom trestu odňatia slobody, a ani hrozba
nariadenia nepodmienečného trestu odňatia slobody, nepôsobili na odsúdeného dostatočne výchovne
a preventívne tak, aby odsúdeného prevychovali a odradili od páchania ďalšej trestnej činnosti. Súd
na základe týchto konkrétnych skutočností dospel k záveru, že od odsúdeného nemožno očakávať
vedenie riadneho života v budúcnosti. Súd má za to, že náprava odsúdeného a celkové pozitívne

pôsobenie na odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody v zmysle
uloženého trestu, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody
by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi
trestných činov. Súd vychádzal zo zistenia, že odsúdený má v registri trestov 4 záznamy a to z rokov
2008, 2016, 2018 a 2018, prevažne za násilnú trestnú činnosť.

10. Sťažnostný súd v plnom rozsahu súhlasí s úvahami a východiskami, ktoré sú citované v odseku
8 tohto uznesenia. Nestotožňuje sa však so spôsobom, akým tieto skutočnosti prvostupňový súd
vyhodnotil, najmä v tom, akú dôležitosť alebo váhu priradil jednotlivým skutočnostiam, vo vzťahu k
skúmaniu splnenia podmienok na podmienečné prepustenie.
11. V prvom rade je potrebné uviesť, že trest uložený rozsudkom Okresného súdu Topoľčany v konaní

vedenom pod spisovou značkou 1T/80/2017, odsúdený vykonal dňa 1. 7. 2020. Prvostupňový súd
túto skutočnosť v odôvodnení napadnutého uznesenia primerane nezohľadnil, pričom podľa názoru
sťažnostného súdu má aj táto skutočnosť, spoločne s ďalšími, význam pre rozhodnutie.
12. Pokiaľ ide o trestnú minulosť odsúdeného, tento mimo nepodmienečných trestov odňatia slobody,
z ktorých výkonu žiadal podmienečne prepustiť, bol odsúdený ešte 2 krát. V roku 2008 za spáchanie

prečinu výtržníctva a v roku 2018 za spáchanie prečinu nezaplatenia dane a poistného. Trest, ktorý si
v celom rozsahu vykonal (ods. 11 tohto uznesenia) mu bol uložený za spáchanie prečinu výtržníctva. V
súčasnosti si vykonáva trest odňatia slobody rovnako za spáchanie prečinu výtržníctva a za spáchanie
úmyselného ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Z uvedeného prehľadu
tak vyplýva, že predchádzajúceho odsúdenia sa netýkajú násilnej trestnej činnosti, ako to uvádza

prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. Za násilný trestný čin je potrebné považovať iba
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, pričom prečin výtržníctva je trestným
činom zaradeným v Trestnom zákone v deviatej hlave, zahŕňajúcej trestné činy proti iným právam a
slobodám. Vo vzťahu k páchaniu prečinu výtržníctva, je odsúdený špeciálnym recidivistom, no táto
skutočnosť nie je v porovnaní s ostatnými skutočnosťami, ktoré je potrebné brať do úvahy, rozhodujúca,

ktorá by mala mať za následok zamietnutie žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie. Správne
poukázal obhajca odsúdeného na to, že v prípade všetkých odsúdení išlo o spáchanie prečinov, teda
trestných činov nižšej nebezpečnosti, čo svedčí v prospech prognózy vedenia riadneho života po
vykonaní aj len časti uloženého trestu. Ďalšou skutočnosťou svedčiacou o možnosti priaznivej prognózy
po podmienečnom prepustení je zahladenie v poradí prvého odsúdenia z roku 2008, čo svedčí o tom,

že po skončení skúšobnej doby podmienečného odsúdenia viedol riadny život, následkom čoho došlo
k zahladeniu odsúdenia. Skutočnosti, ktoré sa viažu k trestnej minulosti odsúdeného tak nie je možné
vykladať jednoznačne v jeho neprospech.13. Pozitívny dopad doterajšieho výkonu trestu na správanie sa odsúdeného, vyplýva z hodnotenia
riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Rovnako aj vytvorenie podmienok na riadne vedenie
života, po podmienečnom prepustení (predloženie prísľubu zamestnania a možnosť vlastného bývania)

a to, že vo výkone trestu odňatia slobody je prvýkrát, vytvárajú predpoklady k záveru, že podmienečné
prepustenie odsúdeného, môže v tomto prípade splniť svoj účel. Zo správania sa odsúdeného vo
výkone trestu je vidieť aktívnu snahu po náprave, ktorá sa prejavila dosiahnutím troch disciplinárnych
odmien, zodpovedným plnením si pracovných povinností, udržiavaním podporných vzťahov s rodinou,
plnením určených cieľov programu zaobchádzania a kritickým postojom k trestnej činnosti. Kladenie

takého dôrazu na trestnú minulosť odsúdeného ako to urobil prvostupňový súd, považuje tunajší súd za
nesprávne, najmä v porovnaní s jeho správaním sa vo výkone trestu odňatia slobody, v ktorom je po
prvýkrát a s aktivitou, ktorú vyvinul vo vzťahu k jeho ďalšiemu životu po prepustení z výkonu trestu.
14. Suma skutočností svedčiacich o možnosti vedenia riadneho života po podmienečnom prepustení,
ako aj ich dôležitosť, v tomto prípade prevláda nad negatívami, ktorými sú opakovanie trestnej činnosti,
špeciálna recidíva i ukladanie trestov, ktoré neboli spojené s odňatím slobody. Preto dospel sťažnostný

súd k záveru, že všetky zákonné podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného boli splnené.
Preto rozhodol o zrušení napadnutého uznesenia a sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.