Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 16, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/26/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512010114
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3512010114.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov
JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. mája 2016
prejednal odvolania J. W. a obžalovaného

V. W.

nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom J., X. D. č. XXXX/X, t.č. v mieste bydliska,
ktoré podali proti rozsudku R. súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 1T/49/2012-483 zo dňa 06.11.2015
a takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie oblažovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

II.

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. sa odvolanie J. W. z a m i e t a , pretože bolo podané osobou neoprávnenou.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 1T/49/2012-483 zo dňa 06.11.2015 bol

obžalovaný V. W. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3
písm. b), c) Trestného zákona s použitím § 138 písm. b) Trestného zákona, pretože ako otec mal. V. W.,
nar. XX.XX.XXXX, S. W., nar. XX.XX.XXXX, v O. pod O. /v mieste bydliska oprávnených osôb/ a inde
v období od XX.XX.XXXX až doposiaľ riadne si neplní vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z ust.
Zákona o rodine a z rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. NM-7P/369/2004-66 zo dňa 01.02.2006,
ktorým mu bola určená vyživovacia povinnosť na mal. V. sumou 624,- Sk mesačne s účinnosťou od

09.08.2004 do 30.06.2005 a sumou 645,- Sk mesačne s účinnosťou od 01.07.2005 do 31.08.2007, na
mal. S. sumou 624,- Sk mesačne s účinnosťou od 09.08.2004 do 30.06.2005 a sumou 645,- Sk mesačne
s účinnosťou od 01.07.2005 do 31.08.2007, k rukám matky J. W., rozsudkom Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom č. k. 5P/157/2008-68 zo dňa 13.05.2009, ktorým s účinnosťou od 01.09.2007 mu
bolo určené výživné v sume 70,- Eur mesačne na mal. V. a sumou 70,- Eur mesačne na mal. S., čím
spôsobil dlh na výživnom v sume 1 465,46 Eur k rukám matky, pričom od 01.03.2009 do 31.08.2009 a

od 01.03.2010 do 30.09.2010 poberal dávky v hmotnej núdzi, v období od 16.01.2009 do 31.07.2009 bol
evidovaný v evidencii nezamestnaných, odkiaľ bol vyradený pre nespoluprácu, v čase od 17.08.2009
do 31.10.2009 a od 07.02.2011 do 28.02.2011 bol zamestnancom C. W., s.r.o., V. od 13.09.2010 do
21.12.2010 zamestnancom A., s.r.o., V., kde vyživovaciu povinnosť nenahlásil, hoci trestným rozkazom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 2T 303/2008 zo dňa 17.12.2008, právoplatným dňa
08.01.2009bolodsúdenýpreprečinzanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.1,3písm.b)Trestného

zákona,Bol za to odsúdený podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona,
§ 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr . zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok. Podľa § 49 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil. Podľa §

50 ods. 1 Trestného zákona sa mu určil skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov. Podľa § 50 ods. 2 Trestného
zákona a § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona súd obvinenému uložil povinnosť v skúšobnej dobe
uhradiť zameškané /dlžné/ výživné k rukám poškodenej a včas a riadne platiť bežné výživné k rukám
poškodenej.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania poškodená J. W. a obžalovaný V. W..
Poškodená v dôvodoch odvolania namietala, že dlžná suma na výživnom, ktorá bola vyšpecifikovaná
v skutku napadnutého rozsudku, je príliš nízka a domáhala sa, aby súd opätovne prepočítal výšku
dlhu na výživnom. Zároveň uviedla, že až do dnešného dňa si obžalovaný vyživovaciu povinnosť voči
maloletým neplní. Obžalovaný v odvolaní namietal, že súd pochybil, pokiaľ nezohľadnil ako uhradené
výživné vymoženú sumu, ktorá je uložená na depozitnom účte exekútorského úradu. Platby, ktoré sú

na depozitnom účte exekútorského úradu sú zadržané z dôvodu, že Okresný súd Spišská Nová Ves
vydal uznesenie o povolení odkladu exekúcie až do právoplatného rozhodnutia o návrhu povinného
na zastavenie exekúcie. Obžalovaný dal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, lebo je toho názoru,
že dlžné výživné nielenže týmto spôsobom zaplatil, ale aj preplatil. Naviac, obžalovaný dňa
21.10.2015 podaním na Okresný súd Spišská Nová Ves udelil súhlas s poukázaním zadržaných platieb

na depozitnom účte súdneho exekútora poškodenej. Nie jeho vinou, pokiaľ sa týka návrhu na odklad a
zastavenie exekúcie na Okresnom súde Spišská Nová Ves, sa predmetná vec pojednáva viac ako tri
roky. V čase, kedy sa súd odobral na záverečnú poradu, preukázali úhradu spolu vo výške 13.494,41
€, za mesiac október 2015 bola ešte obžalovanému zrazená exekučne suma 341,44 €, a teda uhradil
na výživné za predmetné obdobie spolu sumu 13.835,85 €. Na verejnom zasadnutí fotokópiami z

výplatných pások preukázal ďalšie zrážanie výživného zo strany zamestnávateľa exekučným spôsobom
za mesiac november 2015 až apríl 2016. Je toho názoru, že zrážaním výživného exekučným
spôsobom si splnil svoju povinnosť, nie jeho vinou oprávnená peniaze nedostáva, a preto je toho
názoru, že sa vzťahujú na neho ustanovenia o účinnej ľútosti, a žiadal, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok v celom rozsahu a s použitím ustanovenia § 86 písm. a) Tr. zák. podľa § 285

písm. f) Tr. por. ho oslobodil spod obžaloby.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach poukázala na
správnosť výrokov napadnutého rozsudku, uviedla, že pokiaľ exekučne vymožené výživné nebolo
doručené k rukám matky, je obžalovaný vinným a žiadala odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr.

por. ako nedôvodné zamietnuť.
Pokiaľ sa týka odvolania poškodenej, táto v zmysle ustanovenia § 307 ods. 1 písm. c) Tr. por., môže
rozsudok odvolaním napadnúť iba pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a preto odvolací súd
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. musel jej odvolanie zamietnuť ako podané osobou neoprávnenou, pretože
smerovalo proti skutkovým zisteniam súdu prvého stupňa, teda proti výroku o vine.

Pokiaľ sa týka odvolania obžalovaného, Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre
zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého
rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a
postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie

obžalovaného nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
V rámci preskúmavania súdom prvého stupňa zisteného a ustáleného skutkového stavu odvolací súd
dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal vo veci všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy v
rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i v ich

súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým
zisteniam i právnym záverom. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne
správne odôvodnil v napadnutom rozsudku. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách
logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje.
K námietkam obžalovaného prezentovaných v podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že je síce

pravdou, že obžalovanému je zmeškané ako aj dlžné výživné exekučným spôsobom strhávané z
jeho zárobku a celá vymožená suma sa nachádza na depozitnom účte exekútora. Je pravdou aj
to, že obžalovaný dal podanie na súd, v ktorom žiadal rozhodnúť, aby vymožená suma bola
zaslaná z depozitného účtu exekútora k rukám matky, o ktorom návrhu však súd doposiaľ nerozhodol.Odvolací súd sa stotožňuje s názorom obžalovaného, že pokiaľ bolo dlžné aj bežné výživné vymožené
exekučnou cestou, možno tento spôsob považovať za plnenie si vyživovacej povinnosti, ale podľa
odvolacieho súdu iba v prípade, keď vymožené sumy sú zároveň doručované k rukám oprávnenej. V

tomto prípade však aktívnym konaním obžalovaného a to jeho podaním návrhu na zastavenie exekúcie,
bolo zamedzené vyplácaniu vymožených čiastok oprávnenej. Vychádzajúc z uvedeného nemal
potom ani odvolací súd o vine obžalovaného žiadne pochybnosti a odvolanie obžalovaného v tomto
smere nepovažoval za dôvodné.
Ani po preskúmaní výroku o treste nezistil odvolací súd zo strany súdu prvého stupňa žiadne

pochybenie. Aj keď obžalovaný bol v minulosti súdne trestaný a bol vo výkone trestu odňatia slobody pre
prečin zanedbania povinnej výživy, súd prvého stupňa nepochybil, keď vzhľadom na okolnosti tohto
prípadu vyplývajúce z vyššie uvedených záverov, uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo
výmere jedného roka, avšak s podmienečným odkladom výkonu tohto trestu. Správne mu súd prvého
stupňa uložil aj skúšobnú dobu v trvaní troch rokov a povinnosť v skúšobnej dobe uhradiť zameškané
výživné k rukám poškodenej a včas a riadne platiť bežné výživné k rukám poškodenej. Je predpoklad,

že počas takejto dlhej skúšobnej doby, aj za využitia prvostupňového rozhodnutia v tejto veci,
súdy rozhodujúce o návrhoch oblažovaného vo veci exekúcie, prednostne rozhodnú, pretože je to
predovšetkým v záujme detí, ktorým je vymožené výživné určené.
Z takto uvedených dôvodov preto odvolací súd o odvolaniach poškodenej J. W. a obžalovaného
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.