Decision was made at the court Okresný súd Trebišov
Judgement was issued by JUDr. Marián Sopoliga
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 3T/153/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911010550
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sopoliga
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2013:7911010550.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Trebišov JUDr. Marián Sopoliga rozhodol na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 16. mája 2013
r o z h o d o l :
obžalovaný R. W. , nar. XX.X.XXXX v W. S., bytom W.
S., ul. V. č. XXX/XXX, nezamestnaný, t.č. vo
výkone trestu odňatia slobody v E. W.,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
ako zákonný otec maloletých detí L., nar. XX.X.XXXX a W., nar. X.X.XXXX W. neplatil na nich výživné v
mieste svojho bydliska v W. S. a inde mesačne na každé dieťa 645 Sk /21,41 €/ vždy do každého 25.-
ého dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky R. L., hoci výška výživného bola určená rozsudkom
Okresného súdu Trebišov sp.zn. 10C/166/2004 zo dňa 23.6.2006 a tak za obdobie od 14.6.2009 do
30.6.2011, okrem obdobia od 15.11.2008 do 14.2.2008, dlhuje na výživnom na syna Patrika sumu
418,92 € a za obdobie od 14.8.2006 do 19.10.2012, vyjmúc obdobie od 15.11.2008 do 14.2.2009, dlhuje
na výživnom na dcéru Kiru sumu 1.553,52 €,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného
a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - do dlhší čas,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods. 3, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní
16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods.2 písm.b/ Tr.zák. obžalovaný sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredný stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :
Okresný prokurátor v Trebišove podal na R. W. obžalobu pre spáchanie prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm.b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že neplatil výživné vo výške
21,41 € mesačne na svoje dve deti L. a W. W. v období od 14.8.2006 do podania obžaloby, t.j. do
18.10.2011 a tak na zaostalom výživnom dlhuje 2.472,56 €.
Samosudca Okresného súdu Trebišov vydal vo veci trestný rozkaz dňa 2.11.2011 pod sp.zn.
3T/153/2011, tak že upravil dobu páchania prečinu do dňa vydania trestného rozkazu do 2.11.2011 a
zaostalé výživné vyčíslil na sumu 2.547,90 € a uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 28
mesiacov a pre jeho výkon ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súdne
konanie sa viedlo voči obžalovanému ako ušlému.
Okresný súd Trebišov vydal dňa 12.10.2012 európsky zatýkací rozkaz na odsúdeného, na základe
ktorého bol zadržaný policajnými orgánmi v Českej republike dňa 19.10.2012 a odovzdaný do výkonu
trestu odňatia slobody na územie Slovenskej republiky.
Na základe žiadosti odsúdeného o obnovu procesu v konaní proti ušlému Okresný súd v Trebišove
predvolal odsúdeného na výsluch a po jeho výpovedi podľa § 362 ods.2 Tr. por. zrušil trestný rozkaz
Okresného súdu Trebišov sp.zn. 3T/153/2011 zo dňa 2.11.2011. Pri výsluchu odsúdeného zistil, že
odsúdený z titulu výživného dňa 18.6.2009 zaplatil sumu 10 €, dňa 18.7.2009 sumu 10 €, dňa 18.9.2009
sumu 10 €, 17.9.2009 sumu 10 €, dňa 18.11.2009 sumu 10 €, dňa 8.2.2012 sumu 100 €, dňa 8.6.2012
sumu 50 €, dňa 17.7.2012 sumu 50 €, dňa 7.11.2011 sumu 97 €, dňa 6.10.2011 sumu 100 €, dňa
5.12.2011 sumu 96 €, dňa 3.9.2011 sumu 198 €.
Samosudca určil termín hlavného pojednávania na deň 16.5.2013, poučil obžalovaného podľa § 257
ods. 1, 2, 5, 8 Tr. por. o jeho práve podať vyjadrenie k obžalobe a po tomto poučení prehlásil, že
priznáva spáchanie skutku uvedeného v obžalobe s úpravou, tak ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku, pričom zo žalovaného obdobia sa vypustila doba neplatenia výživného v čase od 15.11.2008
do 14.2.2009, kedy bol vo výkone trestu odňatia slobody a nebola mu poskytnutá práca a za obdobie
od 10.1.2013 doposiaľ, kedy mal platiť výživné už len na dcéru W..
Podľa § 333 ods. 3 Tr. por. samosudca zistil formou otázok, či obžalovaný
c/ rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
d/ ako bol obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
f/ rozumie právnej kvalifikácie skutku ako trestného činu,
g/ bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu,
h/ dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v návrhu dohody o vine a treste
kvalifikuje ako určitý trestný čin.
Na všetky položené otázky obžalovaný odpovedal kladne.
Vzhľadom na túto situáciu samosudca vypočul svedkyňu matku detí R. L., k jeho tvrdeniu o poskytnutí
uvedených súm z titulu výživného, čo svedkyňa potvrdila. Svedkyňa ďalej uviedla, že syn L. W. koncom
júna 2011 skončil štúdium vyučným listom a ďalej v štúdiu nepokračuje.
Súd si vyžiadal správy od ÚVTOS Dubnica nad Váhom, kde obžalovaný vykonával trest odňatia slobody
od 15.11.2008 do 14.2.2009. V tom čase obžalovaný nahlásil výživné na dve nezaopatrené deti. Počas
tohto obdobia bol zaradený do práce od 17.12.2008 do 31.12.2008 a od 12.1.2009 do 19.1.2009, kedy
však nedosiahol zárobok a nebolo možné mu vykonávať zrážky na výživné. Uznesením Okresnéhosúdu Trebišov sp.zn. 3T/153/2011 zo dňa 6.2.2013 bolo rozhodnuté, že obžalovanému sa započítava do
výkonu trestu odňatia slobody uloženému vyššie uvedeným trestným rozkazom tunajšieho súdu v trvaní
28 mesiacov nepodmienečne, výkon väzby od 19.10.2012 do 30.11.2012, t.j. obdobie kedy bol zadržaný
na základe európskeho zatýkacieho rozkazu v Českej republike do odovzdania na výkon trestu odňatia
slobody na územie Slovenskej republiky dňa 30.11.2012. Podľa správy Ústavu na výkon väzby a Ústavu
na výkon trestu odňatia slobody Košice súd ďalej zistil, že od 11.1.2013 do 11.3.2013 bol obžalovaný
zaradený vo výkone trestu odňatia slobody na výkon práce, kde si pracovné povinnosti plnil a majú
vedomosť o tom, že zaslal žiadosť svojej bývalej manželke ešte dňa 17.12.2012 na vyplnenie, potrebnú
k zasielaniu výživného, ale tieto dokumenty od matky detí do 4.4.2013 neboli do výkonu trestu zaslané.
Vzhľadom na tieto skutočnosti súd vypustil z doby páchania skutku obdobie, kedy obžalovaný nezavinil
svojím konaním neplatenie výživného, a to čas kedy bol vo výkone trestu odňatia slobody a potom od
času, kedy bol na základe európskeho zatýkacieho rozkazu zadržaný v Českej republike a vzatý do
väzby, t.j. od 19.10.2012.
Po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo i súhrnne bolo preukázané, že obžalovaný
svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa §
207 ods. 1,3 písm.b/ Tr. zák., pretože úmyselne za žalované obdobie neplatil výživné na svoje dve deti aj
napriek tomu, že výška výživného bola určená rozsudkom a po úprave času páchania skutku dlhuje na
výživnom na syna L. 418,92 €, pretože u tohto dieťaťa súd upravil čas páchania skutku tak, že zaplatené
výživné započítal ako výživné na neho a oproti obžalobe trvanie spáchania skutku upravil od 14.6.2009
do 30.6.2011, keď skončil učebný proces. U neplatenia výživného na dcéru W. súd upravoval dobu
páchania prečinu až do 19.10.2012, kedy bol zadržaný a vzatý do väzby v cudzine.
Podľa charakteristiky z miesta bydliska je obžalovaný známy ako konfliktný typ, je známe, že od
viacerých obyvateľov podvodným spôsobom požičal finančnú hotovosť, vo väčšej miere užíva liehové
nápoje a celkove má v mieste bydliska veľmi zlú povesť. Podľa odpisu z registra trestov bolo zistené,
že obžalovaný bol doposiaľ 5 krát súdne stíhaný pre rôznu trestnú činnosť, naposledy pre prečin podľa
§ 221 ods.1 Tr.zák. rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp.zn. 4T 209/2009 zo dňa 16.11.2010, kedy
mu bol uložený trest odňatia slobody nepodmienečne v trvaní 5 mesiacov a pre jeho výkon bol zaradený
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a tento trest t.č. vykonáva.
Pri určení druhu a výmery trestu s prihliadnutím na zabezpečenie jeho výkonu, súd postupoval v zmysle
§ 34 Tr. zák. a prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, na
pomery a možnosti nápravy páchateľa a tiež na priťažujúce a poľahčujúce okolnosti. U obžalovaného
bola zistená poľahčujúca okolnosť spočívajúca v tom, že sa k prečinu priznal a jeho konanie oľutoval a
jedna priťažujúca okolnosť spočívajúca v tom, že je recidivista a s použitím § 38 ods.2 Tr.zák. súd uložil
obžalovanému trest odňatia slobody v 16 mesiacov a pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných 10 rokoch bol vo výkone trestu odňatia
slobody za úmyselný trestný čin.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od oznámenia, pokiaľ
sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. Obžalovaný nemá právo podať
odvolanie voči výroku o vine. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený
môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný
účinok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.