Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, October 29, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/60/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4620203271
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4620203271.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu
JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v spore žalobkyne: PhDr. M. G., nar. XX. XX. XXXX,
bytom A. T. XXXX/XX, XXX XX B., zastúpená: ULC Čarnogurský s. r. o., so sídlom Tvarožkova 5, 814
99 Bratislava, IČO: 35 975 016, proti žalovaným: 1/ ACS teplo j. s. a., so sídlom Družstevná 1090/86,
956 17 Solčany, IČO: 51 962 802, zastúpený: AG LEGAL s. r. o., so sídlom Landererova 8, 811 09

Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 326 511, 2/ J&T BANKA, a. s., so sídlom Sokolovská
700/113a, Karlín, 186 00 Praha 8, IČO: 471 15 378, zastúpený: Allen & Overy Bratislava, s. r. o., so
sídlom Eurovea Central 1, Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 857 897, o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu
Topoľčany č. k. 5Cb/1/2020 - 198 zo dňa 05. 01. 2021, takto

r o z h o d o l :

I.Odvolacísúd mení uznesenieOkresnéhosúduTopoľčanyč.k.5Cb/1/2020-198zodňa05.01.2021

v napadnutej časti I., II., III., IV. a V. výroku tak, že návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia proti žalovanému v 1. rade a návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia proti
žalovaným v 1. a 2. rade z a m i e t a a žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov prvoinštančného
konania n e p r i z n á v a.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade m a j ú proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil v
prospech žalobkyne záložné právo na obchodný podiel žalovaného v 1. rade v spoločnosti ACS Plyn s. r.
o.,sosídlom:Družstevná1090/86,95617Solčany,SR,IČO:35972360,zapísanávObchodnomregistri
Okresného súdu Nitra, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 50932/N, zodpovedajúci v plnom rozsahu splatenému

vkladu žalovaného v 1. rade vo výške 8 470 000 eur do základného imania spoločnosti ACS Plyn s.
r. o., IČO: 35 972 360, vo výške 8 470 000 eur na zabezpečenie pohľadávky žalobkyne vo výške 30
000 eur s prísl. titulom dosiaľ neuhradenej menovitej hodnoty dlhopisov ARCA CAPITAL SLOVAKIA
2020, ISIN: Q séria 01 emitovaných jediným spoločníkom žalovaného v 1. rade, spoločnosťou Arca
Capital Slovakia, a. s., IČO: 35 868 856, so sídlom: Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, Slovenská
republika, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, Vložka číslo: 3202/

B, a to až do momentu právoplatného zrušenia tohto zabezpečovacieho opatrenia (I. výrok). Ďalej
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa akýchkoľvek
úkonov smerujúcich k nakladaniu s obchodným podielom žalovaného v 1. rade v spoločnosti ACS Plyn
s. r. o., so sídlom: Družstevná 1090/86, 956 17 Solčany, SR, IČO: 35 972 360, zapísaná v Obchodnom
registri Okresného súdu Nitra, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 50932/N, zodpovedajúcemu v plnom rozsahu
splatenému vkladu žalovaného v 1. rade vo výške 8 470 000 eur do základného imania spoločnosti ACS

Plyn s. r. o., IČO: 35 972 360, vo výške 8 470 000 eur, a to až do momentu právoplatného zrušenia
tohto neodkladného opatrenia (II. výrok) a súčasne žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zdržať saakýchkoľvek úkonov, ktorými by previedol vlastnícke právo k obchodnému podielu žalovaného v 1.
rade v spoločnosti ACS Plyn s. r. o., so sídlom: Družstevná 1090/86, 956 17 Solčany, SR, IČO: 35
972 360, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 50932/N,

zodpovedajúcemu v plnom rozsahu splatenému vkladu žalovaného v 1. rade vo výške 8 470 000 eur
do základného imania spoločnosti ACS Plyn s. r. o., IČO: 35 972 360, vo výške 8 470 000 eur, a to až
do momentu právoplatného zrušenia tohto neodkladného opatrenia (III. výrok) a žalovanému v 2. rade
uložil povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva zriadeného v
prospech žalovaného v 2. rade na základe záložnej zmluvy zo dňa 11. 08. 2020 k obchodnému podielu

žalovaného v 1. rade v spoločnosti ACS Plyn s. r. o., so sídlom: Družstevná 1090/86, 956 17 Solčany,
SR, IČO: 35 972 360, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra, Oddiel: Sro, Vložka číslo:
50932/N, zodpovedajúcemu v plnom rozsahu splatenému vkladu žalovaného v 1. rade vo výške 8 470
000 eur do základného imania spoločnosti ACS Plyn s. r. o., IČO: 35 972 360, vo výške 8 470 000 eur, a
to až do momentu právoplatného zrušenia tohto neodkladného opatrenia (IV. výrok) a žalobkyni priznal
proti žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude

rozhodnuté samostatným uznesením (V. výrok), pričom žalobkyňu zaviazal zaplatiť na účet Okresného
súduTopoľčanysúdnypoplatokvsume33eur,dotrochdníodprávoplatnostitohtouznesenia(VI.výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d), § 329 ods. 2,
§ 343 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 344 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 2 ods.1 písm. a)

zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a v časti trov konania s poukazom na § 255 ods. 1 CSP.
Uviedol, že žalobkyňa návrh odôvodnila tým, že ako fyzická osoba investovala finančné prostriedky do
cenných papierov (dlhopisov) spoločnosti Arca Capital Slovakia, a. s., ktorá patrí do finančnej skupiny
Arca Capital. Arca Capital Slovakia je jediným akcionárom žalovaného v 1. rade, ktorý je jediným
spoločníkom spoločnosti ACS Plyn s. r. o., pričom obchodný podiel žalovaného v 1. rade zodpovedá

v plnom rozsahu splatenému vkladu žalovaného v 1. rade vo výške 8 470 000 eur do základného
imania žalovaného v 2. rade vo výške 8 470 000 eur. Na základe výpisu z obchodného registra ACS
Plyn je zrejmé, že k obchodnému podielu ACS teplo v ACS Plyn vzniklo dňa 02. 12. 2020 záložné
právo v prospech záložného veriteľa, ktorým je žalovaný v 2. rade. Arca Capital Slovakia ako emitent
vydal dňa 12. augusta 2015 emisiu dlhopisov v celkovom objeme emisie 25 500 000 eur, s názvom:

Dlhopisy ARCA CAPITAL SLOVAKIA 2020, ISIN: SK XXX XXX XXXX, séria 01, emisný kurz: 100 %,
menovitá hodnota jedného dlhopisu: 3 000 eur, forma cenného papiera: dlhopis na doručiteľa, podoba
cenného papiera: zaknihovaný cenný papier v CDCP, emisný kurz: pevná úroková sadzba vo výške 7 %
p. a., vyplácaný ročne k 12. augustu príslušného roka (ďalej aj ako „Dlhopisy ARCA 2020“), čo vyplýva
zo sumáru emisných podmienok Dlhopisov ARCA 2020 a Prospektu Dlhopisov ARCA 2020. Dlhopisy

ARCA 2020 mali podľa sumáru emisných podmienok Dlhopisov ARCA 2020 splatnosť 12. augusta 2020.
Dlhopisy boli ponúkané a umiestňované aj prostredníctvom Q. D., o. c. p., a. s., IČO: XX XXX XXX, toho
času s obchodným menom: T. B. O. o. c. p. a. s., pričom dňa 05. 02. 2016 žalobkyňa uzatvorila so
spoločnosťou Q. D., o. c. p., a. s., IČO: XX XXX XXX, Rámcovú komisionársku zmluvu o obstaraní kúpy
alebo predaja finančných nástrojov č. 390706-3, na základe ktorej dala dňa 08. 02. 2016 spoločnosti

Q. D., o. c. p., a. s., IČO: XX XXX XXX, pokyn na obstaranie 10 ks Dlhopisov ARCA 2020. Q. D., o. c.
p., a. s., IČO: XX XXX XXX, dňa 10. 02. 2016 oznámil žalobkyni, že dňa 10. 02. 2016 vykonal pokyn
žalobkyne na základe zmluvy a zrealizoval pre žalobkyňu kúpu 10 kusov Dlhopisov ARCA 2020 celkovo
za sumu obchodu vo výške 31 348,68 eura. Listom zo dňa 12. 08. 2020 T. B. O. o. c. p. a. s., IČO: XX
XXX XXX, oznámil žalobkyni ako držiteľke Dlhopisov ARCA 2020, že Arca Capital Slovakia ako emitent

bude meškať s výplatou výnosov z Dlhopisov ARCA 2020 a menovitej hodnoty Dlhopisov ARCA 2020.
Napriek tomu, že Dlhopisy ARCA 2020 majú podľa sumáru emisných podmienok splatnosť 12. augusta
2020, Arca Capital Slovakia žalobkyni menovitú hodnotu Dlhopisov ARCA 2020 neuhradil. Pohľadávka
žalobkyne voči Arca Capital Slovakia predstavuje minimálne istinu vo výške 30 000 eur s príslušenstvom
titulom neuhradenej menovitej hodnoty Dlhopisov ARCA 2020. Je nesporné, že Arca Capital Slovakia

nerozporuje uvedený nárok žalobkyne, ale napriek tomu doposiaľ k vyplateniu nedošlo. Podľa žalobkyne
je nepochybné a nesporné, že nielen Arca Capital Slovakia, ale aj celá finančná skupina Arca Capital
má finančné problémy. Arca Capital Slovakia ako emitent Dlhopisov ARCA 2020 má v dôsledku emisie
Dlhopisov ARCA 2020 pohľadávku voči majiteľom Dlhopisov ARCA 2020 celkom vo výške 25 000 000
eur a teda vymoženie pohľadávok veriteľov Arca Capital Slovakia z uvedených dlhopisov je ohrozené, ak

nie zmarené. Rovnako je nesporné, že Arca Capital Slovakia sa zbavuje majetku, ktorý by mohol slúžiť
na uspokojenie pohľadávky žalobkyne, dôkazom čoho je zníženie hodnoty nehnuteľností vo vlastníctva
ArcaCapitalSlovakiaocca2,4miliónaeur,akoajskutočnosť,žeArcaCapitalSlovakiaposkytujepôžičky
spriazneným spoločnostiam zo skupiny Arca. Strata Arca Investments vytvorená za rok 2019 vo výškecca 9,5 milióna eur preukazuje, že dôvody na konkurz tejto spoločnosti sú reálne potvrdené. Samotné
neuspokojenie pohľadávky žalobkyne riadne a včas z majetku Arca Capital Slovakia zakladá dôvodné
podozrenie, že bude uspokojenie pohľadávky žalobkyne z majetku Arca Capital Slovakia zmarené,

čo potvrdzujú vyjadrenia jej štatutára. Podľa žalobkyne nariadením navrhovaných zabezpečovacích,
ako aj neodkladných opatrení sa zabezpečí účel konania, a to zamedzenie vzniku nenávratnej ujmy
a ohrozenia a zmarenia exekúcie a najmä jej práv pre prípad konkurzu, pričom medzi stranami sporu
nedôjde vydaním zabezpečovacieho a neodkladných opatrení k vzniku nenávratného stavu, pretože
tieto opatrenia, ak pominú ich dôvody, možno zrušiť.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že zabezpečovacie a neodkladné opatrenie je inštitútom procesného
práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je treba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu alebo
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je
tiež osvedčenie nároku (práva), ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré vyžaduje dočasnú úpravu pomerov. Samotný dlh žalovaného

nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutočnosťami, ktoré
osvedčujú, že by výkon rozhodnutia bol ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého
dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo
iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Zabezpečovacím
opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách

dlžníka a slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa. Poukázal na to, že Arca Capital
Slovakia ako emitent Dlhopisov ARCA 2020 má v dôsledku emisie Dlhopisov ARCA 2020 záväzok voči
majiteľom Dlhopisov ARCA 2020 celkom vo výške 25 000 000 eur, vymoženie pohľadávok veriteľov Arca
Capital Slovakia z uvedených dlhopisov je teda ohrozené, a to s ohľadom na uvedené skutočnosti a
verejnedostupnéinformácieohľadomskupinyArcaCapital.Jezrejmé,žežalobkyňasinemôžeuspokojiť

svoju pohľadávku priamo z majetku Arca Capital Slovakia a samotné neuspokojenie pohľadávky
žalobkyne riadne a včas z majetku Arca Capital Slovakia zakladá dôvodnú obavu, že uspokojenie
pohľadávky žalobkyne z majetku Arca Capital Slovakia bude zmarené. Tieto skutočnosti podľa názoru
súdu prvej inštancie preukazujú dôvodnosť nárokov žalobkyne a skutočnosť, že postavenie žalobkyne
a jej práva sú ohrozené.

4. Súd prvej inštancie označil za nespornú skutočnosť, že spoločnosti Arca Capital Slovakia hrozí
konkurz, v ktorom nebude žalobkyňa zjavne v celom rozsahu uspokojená. Rozhodný majetok Arca
Capital Slovakia, ktorá je jediným akcionárom žalovaného v 1. rade, a to obchodný podiel ACS teplo
v ACS Plyn, nebude mať po prednostnom uspokojení žalovaného v 2. rade z výkonu záložného práva

zriadeného dňa 02. 12. 2020 v prospech žalovaného v 2. rade ako záložného veriteľa žiadnu hodnotu.
K zriadeniu záložného práva došlo v čase, keď boli verejne známe informácie ohľadom zlej finančnej
situácie skupiny Arca. Žalobkyni nebolo poskytnuté žiadne zabezpečenie jej investície. Žalovaný v 1.
rade v čase verejne známych informácií o problémoch skupiny Arca zaťažil obchodný podiel ACS teplo
v ACS Plyn záložným právom v prospech žalovaného v 2. rade. Týmto bolo preukázané nakladanie

s majetkom, ktorý podlieha exekúcií, a ktorým bolo zasiahnuté do práv žalobkyne, ktorá má právo
byť v prípade konkurzu spoločností zo skupiny Arca rovnako uspokojená ako ďalší veritelia. Keďže k
obchodnému podielu ACS teplo v ACS Plyn je zriadené záložné právo v prospech žalovaného v 2. rade,
je jeho hodnota zjavne nízka a vzhľadom na to, že tento majetok bude zrejme uspokojený z výkonu
záložného práva v prospech žalovaného v 2. rade, sa žalobkyňa dostane do situácie, že vymoženie jej

pohľadávky môže byť zmarené, čiže aj exekúcia ohrozená.

5. Podľa názoru súdu prvej inštancie nariadením zabezpečovacieho opatrenia a neodkladných opatrení
sa vytvorí stav právnej istoty a zabezpečí sa plnenie pre prípad exekúcie dôvodného nároku žalobkyne
proti Arca Capital Slovakia aj pre prípad hroziaceho konkurzu tejto spoločnosti. Podmienka potreby

neodkladnej úpravy pomerov a nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy je splnená, keďže
žalovaný v 1. rade patrí do skupiny Arca a jeho jediným akcionárom je Arca Capital Slovakia, ktorý je
nesporným veriteľom žalobkyne, pričom žalovaný v 1. rade v čase verejne známych a aj preukázaných
finančných problémov celej skupiny Arca, založil obchodný podiel ACS teplo v ACS Plyn v prospech
žalovaného v 2. rade, čím bola splnená aj potreba neodkladnej úpravy pomerov a nebezpečenstva

bezprostredne hroziacej ujmy a je potrebné ďalšiemu nakladaniu zamedziť a ochrániť ohrozené právo
žalobkyne a zamedziť ďalšiemu ohrozeniu exekúcie. V danej veci existuje reálna a dôvodná obava, že
uvedený majetok žalovaného v 1. rade, a to obchodný podiel ACS teplo v ACS Plyn, bude tiež postihnutý
výkonom záložného práva v prospech žalovaného v 2. rade, čím sa žalobkyňa dostane do situácie, ževymoženie jej pohľadávky môže byť zmarené a teda exekúcia bude ohrozená. Prípadnou realizáciou
úkonov žalovanými súvisiacich s nakladaním s dotknutým majetkom môže dôjsť k nenávratnej ujme
žalobkyne. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia a neodkladných opatrení sa zabezpečí účel

konania, a to zamedzenie vzniku nenávratnej ujmy žalobkyne a ohrozenia a zmarenia exekúcie. Naviac,
medzi žalobkyňou a žalovanými nedôjde vydaním zabezpečovacích a neodkladných opatrení k vzniku
nenávratného stavu, pretože zabezpečovacie a neodkladné opatrenie, ako pominú jeho dôvody, možno
zrušiť.
O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech,

priznal náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100 %.
Zároveň súd prvej inštancie žalobkyňu zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v sume 33 eur podľa položky 1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov, do
troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

6. Proti tomuto uzneseniu podali žalovaní v 1. a 2. rade v zákonnej lehote odvolanie.

7. Žalovaný v 1. rade odvolaním napadol uznesenie vo výroku I, II., III., IV. a V., a to z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. a), b), f), h) CSP a domáhal sa, aby odvolací súd uznesenie v napadnutých častiach
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Bol toho názoru, že v
danom prípade neboli splnené procesné podmienky, a to osvedčenie existencie peňažnej pohľadávky

žalobkyne ako veriteľa voči žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi, ktorej má byť poskytnutá ochrana
nariadením zabezpečovacieho opatrenia, osvedčenie existencie dôvodnej obavy z bezprostredného
ohrozenia exekúcie na majetok žalovaného v 1. rade ako dlžníka a primeranosť hodnoty peňažnej
pohľadávky žalobkyne vo vzťahu k hodnote obchodného podielu zaťaženého záložným právom
zriadeným zabezpečovacím opatrením. Žalobkyňa odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu od

existencie pohľadávky voči spoločnosti Arca Investments na vyplatenie menovitej hodnoty a výnosov
z relevantných dlhopisov. Žalobkyňa v návrhu netvrdí a ani nepreukázala existenciu hmotnoprávneho
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, ani existenciu peňažnej pohľadávky voči žalovanému v
1. rade, voči ktorému sa domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a aj neodkladného opatrenia.
Z uvedeného vyplýva, že nie je splnený základný predpoklad nariadenia zabezpečovacieho opatrenia,

a to existencia hmotnoprávneho nároku žalobkyne voči žalovanému v 1. rade. V tomto smere dodal,
že dlhopisy sú finančnými nástrojmi v zmysle § 5 ods. 1 písm. a) zákona o cenných papieroch. Podľa
čl. 1 bod 1.1.1 Rámcovej zmluvy platí, že ak sa žalobkyňa písomne nedohodne so spoločnosťou T.
inak, poskytuje spoločnosť T. ako správca k finančným nástrojom vo svojom mene a na účet žalobkyne
žalobkyni držiteľskú správu vo vzťahu k finančným nástrojom, ktoré pre žalobcu spoločnosť T. obstarala,

t. j. k relevantným dlhopisom. Žalobkyňa netvrdí a ani nepreukázala, že by uzatvorila so spoločnosťou T.
písomnú dohodu o nevykonaní držiteľskej správy a aktívnu legitimáciu žalobkyňa preukazuje výpisom z
účtu klienta vedeného obchodníkom s cennými papiermi - spoločnosťou T. vystavaným k 30. 09. 2020.
Je preto preukázané, že spoločnosť T. vykonáva pre žalobkyňu vo vzťahu k relevantným dlhopisom
držiteľskú správu a súčasne má v spoločnosti CDCP zriadený držiteľský účet. Keďže spoločnosť T.

vykonáva a je povinná vykonávať vo vzťahu k relevantným dlhopisom držiteľskú správu pre žalobkyňu,
právne úkony na výkon a zachovanie práv spojených s relevantnými dlhopismi realizuje spoločnosť
T. ako subjekt vykonávajúci držiteľskú správu vo svojom mene a nie komitent, na účet ktorého boli
relevantné dlhopisy obstarané. Právne predpisy nepriznávajú žalobkyni právo vykonávať právne úkony
potrebné na výkon a zachovanie práv spojených s relevantnými dlhopismi. Toto právo a zároveň

povinnosť je zákonom o cenných papieroch zverené spoločnosti T. ako subjektu vykonávajúcemu
správu k dlhopisom. Domáhanie sa zaplatenia menovitej hodnoty a výnosov z relevantných dlhopisov
je možné subsumovať pod právny úkon potrebný na výkon a zachovanie práv spojených s dlhopismi.
V nadväznosti na uvedené preto platí, že žalobkyňa nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom
na domáhanie sa zaplatenia menovitej hodnoty a výnosov z relevantných dlhopisov voči spoločnosti

Arca Capital Slovakia, ale aktívne vecne legitimovaným subjektom je spoločnosť T.. Žalobkyňa by bola
oprávnená vymáhať od spoločnosti Arca Capital Slovakia splnenie jej záväzkov len v prípade, ak by tak
spoločnosť T. nemohla urobiť sama pre okolnosti, ktoré sa týkajú jej spoločnosti. Žalobkyňa však žiadne
okolnosti netvrdí a ani nepreukázala. Nebol predložený ani aktuálny výpis z účtu držiteľskej správy a
teda ku dňu podania návrhu a ani ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie nebolo osvedčené, že

žalobkyňa je majiteľom relevantných dlhopisov, ktoré pre ňu má spravovať spoločnosť T.. Relevantné
dlhopisysúpritomvoľneprevoditeľnéaniejemožnésurčitosťouvyvodiťzáver,žežalobkyňajeskutočne
majiteľom ňou tvrdených relevantných dlhopisov v čase vydania uznesenia. Uviedol, že ak žalobkyňa
tvrdí existenciu pohľadávky voči spoločnosti ARCA Capital Slovakia, nie je v súlade so zákonom a anidôvodné, aby sa domáhala zriadenia záložného práva k obchodnému podielu, ktorý predstavuje majetok
žalovaného v 1. rade a nie spoločnosti Arca Capital Slovakia.
Namietal, že žalobkyňa neuvádza žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé preukázať

aspoň pravdepodobnosť ohrozenia exekúcie na majetok žalovaného v 1. rade a nešpecifikuje žiadne
úkony žalovaného v 1. rade, v dôsledku ktorých by malo dôjsť k ohrozeniu exekúcie na majetok
žalovaného v 1. rade. V tomto smere súd prvej inštancie neuviedol žiadnu logickú súvislosť, ktorá by
odôvodňovalanázoroexistenciidôvodnejobavyzohrozeniaexekúcieanebezpečenstvobezprostredne
hroziacej ujmy žalobkyne. Záložné právo na obchodný podiel v prospech žalovaného v 2. rade bolo

zriadené za účelom zabezpečenia úverovej pohľadávky žalovaného v 2. rade voči žalovanému v 1.
rade na základe zmluvy o zriadení záložného práva na obchodný podiel zo dňa 11. 08. 2020 a k vzniku
došlo zápisom do obchodného registra dňa 03. 09. 2020. Žalovaný v 2. rade má voči žalovanému v
1. rade pohľadávku na splatenie poskytnutého úveru, ktorý poskytol žalovanému v 1. rade za účelom
refinancovania pôvodného úveru poskytnutého žalovanému v 1. rade spoločnosťou P., a. s., so sídlom
Q. XXX/XXXa, A., XXX XX X. X, G. republika. Pohľadávka spoločnosti P., a. s. na splatenie pôvodného

úveru bola zabezpečená záložným právom spoločnosti P. F., a. s. k obchodnému podielu zriadeným na
základe zmluvy o zriadení záložného práva k obchodnému podielu zo dňa 21. 01. 2020. V dôsledku
refinancovaniapôvodnéhoúverunovýmúverom,ktorýžalovanýv2.radeposkytolžalovanémuv1.rade,
došlo k zriadeniu záložného práva v prospech žalovaného v 2. rade k obchodnému podielu za účelom
zabezpečenia úverovej pohľadávky žalovaného v 2. rade voči žalovanému v 1. rade. Uvedené súvisí s

akvizíciou obchodného podielu, ktorá sa zrealizovala na prelome rokov 2019 a 2020 a nepredstavuje
právny úkon, v dôsledku ktorého by došlo k účelovému znižovaniu hodnoty majetku žalovaného v 1.
rade. Obchodný podiel predstavuje majetok žalovaného v 1. rade a nie majetok spoločnosti Arca Capital
Slovakia. Skupinu Arca Capital nie je možné zamieňať so žalovaným v 1. rade a ani so spoločnosťou
Arca Capital Slovakia, pretože žalovaný v 1. rade a spoločnosť Arca Capital Slovakia sú len jednými

zo subjektov patriacich do skupiny Arca Capital, ktorá nemá právnu subjektivitu. Zovšeobecnené
tvrdenia žalobkyne o nepriaznivom finančnom stave skupiny Arca Capital (resp. spoločnosti Arca Capital
Slovakia), ktoré sa navyše snaží preukázať tendenčnými a nepodloženými novinovými článkami, v
žiadnom prípade nepreukazujú skutočnosti, ktoré by mohli viesť k dôvodnej obave z bezprostredného
ohrozenia exekúcie na majetok žalovaného v 1. rade a ani k obave z bezprostredného ohrozenia

exekúcie na majetok spoločnosti Arca Capital Slovakia.
Žalobkyňa netvrdí a ani nepreukázala, aké konkrétne úkony mala uskutočniť spoločnosť Arca Capital
v súvislosti s finančnými prostriedkami na účtoch počas roka 2019, čo je predmetom ich plnenia a
aká bola protihodnota za toto plnenie, ani to, ako mali bližšie nešpecifikované úkony spoločnosti Arca
Capital Slovakia v roku 2019 bezprostredne ohrozovať exekúcie na majetok spoločnosti Arca Capital

Slovakia. Žalobkyňa účelovo neposudzuje riadnu individuálnu účtovnú závierku spoločnosti Arca Capital
Slovakia za rok 2019 a tendenčne si vyberá také položky, ktorej jej vyhovujú. Tvrdenia žalobkyne vo
vzťahu k spoločnosti Arca Capital Slovakia a žalovanému v 1. rade sú nepravdivé a vyfabulované a
nie sú spôsobilé preukázať obavu, že prípadná exekúcia na majetok spoločnosti Arca Capital Slovakia
by mohla byť ohrozená a už vôbec nie bezprostredne. Dodal, že spoločnosti Arca Capital Slovakia

a ani žalovaný v 1. rade sa nezbavujú majetku žiadnym spôsobom, ktorý by ukracoval akéhokoľvek
veriteľa spoločnosti Arca Capital Slovakia alebo žalovaného v 1. rade. K neexistencii obavy, že by
prípadná exekúcia na majetok spoločnosti Arca Capital Slovakia mohla byť ohrozená, žalovaný v 1. rade
poukázal aj na stanovisko špecializovanej spoločnosti K. X. s. r. o., so sídlom Na Q./XX, XXX XX X.
4, G. republika, identifikačné číslo: XXX XX XXX, ktorá vykonala ocenenie aktuálnych aktív spoločnosti

Arca Capital Slovakia a konzervatívne ocenila aktuálnu hodnotu projektov a dcérskych spoločností v
majetku spoločnosti Arca Capital Slovakia. Podľa stanoviska hodnota projektov a majetkových účastí v
majetku spoločnosti Arca Capital Slovakia sa pohybuje v intervale od 157 miliónov eur, čo predstavuje
odhad uvedenej likvidačnej hodnoty, do 224,3 milióna eur, čo predstavuje odhad výnosovej hodnoty
za predpokladu štandardného fungovania, dokončenia projektov a nastúpenia synergických efektov.

Vzhľadom na výšku tvrdenej pohľadávky žalobkyne voči spoločnosti Arca Capital Slovakia má žalovaný
v 1. rade za to, že hodnota všetkého majetku spoločnosti Arca Capital Slovakia niekoľkonásobne
prevyšuje hodnotu záväzkov spoločnosti Arca Capital Slovakia z emitovania dlhopisov.
Pri rozhodovaní o návrhu je potrebné súčasne zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových
pomerov žalovaného v 1. rade. Žalobkyňa neosvedčila aktuálnu hodnotu obchodného podielu vo

vlastníctve žalovaného v 1. rade. Návrh by bolo možné považovať za proporcionálny výlučne vtedy, ak
by žalobkyňa navrhla zriadiť záložné právo na majetok žalovaného v 1. rade v hodnote preukázateľne
zodpovedajúcej hodnote pohľadávky žalobkyne. Súd prvej inštancie sa s otázkou proporcionality
nezaoberal a v tomto smere absentuje akékoľvek odôvodnenie. V danom prípade nie je danáprimeranosť hodnoty pohľadávky vo vzťahu k hodnote obchodného podielu a tým ani primeranosť
navrhovaného zásahu do vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade.
Žalovaný v 1. rade za nedôvodné a nezákonné považoval aj nariadenie neodkladných opatrení voči

žalovanému v 1. rade. Ani v prípade navrhovaných neodkladných opatrení neboli splnené zákonné
predpoklady. Absentuje osvedčenie peňažnej pohľadávky, osvedčenie hmotnoprávneho vzťahu voči
žalovanému v 1. rade a hmotnoprávneho vzťahu spoločnosti Arca Capital Slovakia so žalovaným v 2.
rade. Žalobkyňou nebola osvedčená existencia obavy z ohrozenia exekúcie na majetok žalovaného v 1.
rade a ani existencia obavy z ohrozenia exekúcie na majetok spoločnosti Arca Capital Slovakia. Taktiež

nebola splnená podmienka primeranosti hodnoty pohľadávky žalobkyne vo vzťahu k zásahu do práv
žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade. V danom prípade neodkladné opatrenia nie sú takého
charakteru, aby nimi bolo možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, pričom súd prvej
inštancie neuložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej. Súd prvej inštancie neuviedol, akými
dôkazmi preukázala žalobkyňa dôvodnosť trvania nárokov a ohrozenie exekúcie nároku žalobkyne voči
spoločnosti Arca Capital Slovakia. Naviac nevysvetlil, akú súvislosť má nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia voči žalovanému v 1. rade a neodkladných opatrení voči žalovanému v 1. rade a žalovanému
v 2. rade s nárokom žalobkyne voči spoločnosti Arca Capital Slovakia a tvrdeným ohrozením exekúcie
nároku žalobcu voči spoločnosti Arca Capital Slovakia. Napadnuté uznesenie preto označil za arbitrárne
a nepreskúmateľné.
Záverom poukázal na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, v ktorých boli posudzované obdobné

skutkové a právne otázky ako v tomto konaní a v ktorých boli návrhy na nariadenie zabezpečovacieho
a neodkladného opatrenia zamietnuté.

8. Žalovaný v 2. rade odvolaním napadol uznesenie v IV. a V. výroku z dôvodov podľa § 265 ods. 1 písm.
b), f), h) CSP a navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a návrh žalobkyne

na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 2. rade zamietnuť a žalovanému v 2. rade
priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobkyne z dôvodu, že nie je v žiadnom právnom vzťahu ani s jedným zo žalovaných. Nie je zrejmé,
prečo by sa pôsobnosť žalobkyňou tvrdenej pohľadávky mala vzťahovať alebo rozširovať na žalovaného

v 1. rade a ani na základe čoho tak žalobkyňa a súd prvej inštancie usudzovali. Žalobkyňa neosvedčila,
že by medzi ňou a žalovaným v 1. rade existoval akýkoľvek právny vzťah, na základe ktorého by si
mohla uplatňovať pohľadávku voči žalovanému v 1. rade. Nepreukázala, prečo by jej pohľadávka voči
Arca Capital Slovakia mohla brániť a blokovať riadne a zákonne zriadené záložné právo žalovaného v 2.
rade na obchodný podiel žalovaného v 1. rade v ACS Plyn. Nikdy nemohla existovať obava, že exekúcia

pohľadávky žalobkyne bude vo vzťahu k žalovanému v 1. rade ohrozená, pretože žalobkyňa nikdy
nedisponovala pohľadávkou voči žalovanému v 1. rade. Záložné právo žalovaného v 2. rade zriadené
na obchodný podiel žalovaného v 1. rade v ACS Plyn nie je takým právom, ktoré by ohrozovalo právo
žalobkynevočiArcaCapitalSlovakia.Niejetakaniohrozenáexekúciaanebolopotrebnéupraviťpomery
medzi stranami sporu. Nárok žalobkyne vo výške 30 000 eur nie je možné zabezpečiť obchodným

podielom žalovaného v 1. rade v ACS Plyn zodpovedajúcim vkladu žalovaného v 1. rade do základného
imania ACS Plyn vo výške 8 470 000 eur. Žalobkyňa by sa nikdy nemohla domáhať voči žalovanému v 1.
rade uspokojenia pohľadávky vo výške 30 000 eur, pretože pohľadávku má voči Arca Capital Slovakia.
Ak chce byť žalobkyňa úspešná s vymožením svojej pohľadávky, musí sa domáhať práv proti subjektu,
voči ktorému existuje jej pohľadávka, t. j. spoločnosti Arca Capital Slovakia. S poukazom na uvedené

podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovanému v 2. rade splnené neboli. Okrem
toho medzi domnelou pohľadávkou žalobkyne a hodnotou zabezpečenia existuje disproporcia.
Záverom namietal, že súd prvej inštancie vôbec neodôvodnil nariadenie neodkladného opatrenia voči
žalovanému v 2. rade a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa nevysporiadal s tým, ako je vhodné a
potrebné nariadiť neodkladné opatrenie aj proti žalovanému v 2. rade.

9. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade navrhla uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdiť a žalobkyni priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Podľa názoru žalobkyne majú všeobecné súdy ustálený skutkový a právny stav týkajúci sa veriteľov
spoločností zo skupiny Arca, ktorým súdy poskytli právnu ochranu z dôvodu ukracovania veriteľov a

ohrozenia exekúcie. Je tiež nepochybné, že aj Krajský súd v Bratislave má ustálený skutkový a právny
stav týkajúci sa veriteľov spoločností skupiny Arca, má ustálený skutkový stav aj pokiaľ ide o majetok
spoločností skupiny Arca a právoplatne poskytol veriteľom ochranu. S poukazom na zásadu právnejistoty a legitímnych očakávaní je zrejmé, že aj v tejto veci súd správne a zákonne poskytol žalobkyni ako
veriteľovi spoločnosti Arca Capital Slovakia právnu ochranu a založil majetok patriaci do skupiny Arca.
Uviedla, že je majiteľkou 10 ks dlhopisov s názvom Dlhopisy ARCA CAIPTAL SLOVAKIA 2020,

ISIN: SK XXX XXX XXXX, séria 01, ktoré emitovala Arca Capital Slovakia dňa 12. augusta 2015
ako emisiu dlhopisov v celkovom objeme emisie 25 500 000 eur, emisný kurz: 100 %, menovitá
hodnota jedného dlhopisu: 3 000 eur, forma cenného papiera: dlhopis na doručiteľa, podoba cenného
papiera: zaknihovaný cenný papier v CDCP, emisný kurz: pevná úroková sadzba vo výške 7 % p. a.,
vyplácaný ročne k 12. augustu príslušného roka. Dlhopisy ARCA 2020 mali podľa sumáru emisných

podmienok Dlhopisov ARCA 2020 splatnosť 12. augusta 2020. Napriek splatnosti uvedených dlhopisov
jej Arca Capital Slovakia neuhradila pohľadávku. Poukázala na to, že Arca Capital Slovakia je jediným
akcionárom žalovaného v 1. rade, pričom obchodný podiel žalovaného v 1. rade v spoločnosti ACS Plyn
je nepochybne majetkom Arca Capital Slovakia.
Z ustálenej súdnej praxe najvyšších súdnych autorít, ako aj z ustálenej právnej teórie vyplýva, že
neodkladné opatrenia možno nariadiť aj voči tretím osobám. Žalovaní v 1. a 2. rade sú nepochybne

tretími osobami, žalovaný v 1. rade navyše majetkovo prepojený s dlžníkom žalobkyne Arca Capital
Slovakia. Preukázala, že Arca Capital Slovakia ani T. B. O. o. c. p. a. s. nevykonávajú úkony, ktoré by
mali smerovať k uhradeniu nespornej pohľadávky žalobkyne. Listom zo dňa 06. 11. 2020 na základe
bodu 8 Prospektu upozornila emitenta Dlhopisov ARCA 2020, a to Arca Capital Slovakia, na neplnenie
záväzkov uvedených v bode 4, písm. a) a b) Prospektu Dlhopisov ARCA 2020, ako aj v bode 8,

písm. a) a b) Prospektu Dlhopisov ARCA 2020 a zároveň vyzvala Arca Capital Slovakia ako emitenta
Dlhopisov ARCA 2020 na nápravu. Žalobkyňa má právo vymáhať pohľadávku od Arca Capital Slovakia
aj keď má uzatvorenú zmluvu, ktorú nikdy nezatajovala a má plné právo brániť a ochraňovať svoje
ohrozené a porušené práva. Právny záver žalovaného v 1. rade ohľadom nepreukázania/neexistencie
oprávnenia žalobkyne na podanie návrhu, resp. vymáhanie pohľadávky od Arca Capital Slovakia a

ďalšie s tým spojené (nedostatok aktívnej legitimácie a pod.), sú v rozpore s ustálenou rozhodovacou
praxou najvyšších súdnych autorít. V stanovisku NBS pre Arca Brokerage House o. c. p. a. s. vo
vzťahu k držiteľskej správe dlhopisov a aplikácií ustanovení komisionárskej zmluvy podľa Obchodného
zákonníka NBS uviedla, že držiteľská správa bez toho, aby klient poskytol obchodníkovi s cennými
papiermi osobitné splnomocnenie, nezahŕňa práva na vymáhanie pohľadávok alebo uplatňovanie práv

za klienta v súdnom alebo konkurznom konaní. Žalobkyňa sa v súlade so zákonom mohla domáhať
vydania zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia voči žalovaným, nakoľko žalovaný v 1. rade patrí
ako majetkovo prepojená osoba do skupiny Arca, jeho obchodný podiel v spoločnosti ACS Plyn je
majetkovým substrátom skupiny Arca, z ktorého môže byť uspokojená pohľadávka žalobkyne.
Skupina Arca spochybňuje nárok až v špekulatívnom a účelovom odvolaní, ktorým vlastne popiera

existenciu práva na vymáhanie pohľadávok z Dlhopisov ARCA 2020, ktoré sama Arca Capital Slovakia
eviduje v účtovníctve. Z účtovnej závierky Arca Capital Slovakia za rok 2019 je nepochybné, že záväzky
Arca Capital Slovakia predstavujú 178 816 394 eur a za rok 2018 evidovala výsledok hospodárenia
minulých rokov vo výške mínus - 462 822 eur. Arca Capital Slovakia napriek tomu, že má veriteľov,
poskytuje pôžičky spriazneným spoločnostiam zo skupiny Arca (za rok 2019 boli pôžičky prepojeným

účtovným jednotkám vo výške 48 566 946 eur a v roku 2018 vo výške 89 893 263 eur). Samotné
neuspokojenie pohľadávky žalobkyne riadne a včas z majetku Arca Capital Slovakia, alebo sanovanie
spriaznených a prepojených spoločností zo skupiny Arca (ktorej hrozí reorganizácia), nepochybne
zakladá dôvodné podozrenie, že uspokojenie pohľadávky žalobkyne z majetku žalovaného bude
zmarené. V účtovnej závierke Arca Capital Slovakia za rok 2019 v časti účty v bankách je uvedený ich

stav v roku 2019 vo výške 33 503 eur, pričom za predchádzajúce účtovné obdobie je uvedená výška
2 151 952 eur, čo tiež osvedčuje, že Arca Capital Slovakia nemá prostriedky na uhradenie pohľadávky
žalobkyne a zároveň aj to, že dochádza k zbavovaniu sa majetku, ktorý by mohol podliehať exekúcii.
Okrem toho sa Arca Capital Slovakia v roku 2019 zbavovala nehnuteľností obrovskej hodnoty cca 2,4
milióna eur. Pokiaľ išlo o odhad majetku žalovaného (Tarpan stanovisko), nebol vypracovaný znalcom,

čižejeneobjektívny.ObjektívnyobrazofinančnomstaveArcaCapitalSlovakiabydalalenkonsolidovaná
účtovná závierka Arca Capital Slovakia, ktorá však nebola predložená a nie je ani verejne dostupná.
Prevody pravdepodobne na spriaznenú spoločnosť skupiny Arca, a to spoločnosť T. C. (C.) E., celkom
zrejme neboli za primerané protiplnenie, pretože ak by to tak bolo, boli by veritelia uspokojení, čo tiež
preukazuje nakladanie s majetkom, ktoré odôvodňuje vyhovenie návrhu žalobkyne. Z verejne známych

zdrojov je nepochybné, že Arca posielala milióny eur za poradenstvo vlastnému manažérovi a firme,
čo narýchlo prešla na bieleho koňa, ako aj to, že zadlžená Arca vlani zaplatila za poradenské služby
až 21,7 milióna eur.Samotné neuspokojenie pohľadávky žalobkyne riadne a včas z majetku Arca Capital Slovakia zakladá
dôvodné podozrenie, že bude uspokojenie pohľadávky žalobkyne z majetku Arca Capital Slovakia
zmarené. Žalovaný v 2. rade de facto poskytol plnenie nahradzujúce vlastné zdroje, ktoré nemožno vrátiť

a nieto zabezpečiť. Arca Investments, a. s. ako subjekt insolvenčný (v úpadku) sa zbavuje majetku, ktorý
by mohol slúžiť na uspokojenie pohľadávky žalobcu, Arca Investments, a. s. hrozí konkurz, prípadne
reštrukturalizácia, resp. reorganizácia. Samotná Arca Investments, a. s. v konaní pred súdom v Českej
republike žiada reorganizáciu a deklaruje len čiastočné uspokojenie veriteľov, a to až po reorganizácii,
ktorá podľa jej vyjadrenia a predpokladov zaistí pre veriteľov len okolo 50 % návratnosti pohľadávok.

Reorganizácia nebola povolená, konkurz hrozí aj Arca Capital Slovakia.
Postavenie žalobkyne a jej práva sú ohrozené a ohrozená je aj exekúcia nároku žalobkyne proti
Arca Capital Slovakia. Práve nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo strany súdu prvej inštancie
zamedzilo vzniku nenávratnej ujmy žalobkyne a ohrozeniu a zmareniu exekúcie. Zabezpečenie zanikne
v prípade úhrady jej nespornej pohľadávky, v dôsledku čoho obava o proporcionalite odpadá. Žalobkyni
nebolo poskytnuté zabezpečenie, ako to bolo v prípade iných veriteľov Arca Capital Slovakia. Súd prvej

inštancie postupoval plne v súlade s § 336 ods. 1 CSP, ktoré nevyžaduje v prípade podania návrhu pred
začatím konania podanie žaloby vo veci samej.

10. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2. rade navrhla uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdiť a žalobkyni priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

rozsahu100%.PodľaverejnedostupnýchinformáciíOkresnýsúdTrnavadňa15.10.2020poskytolArca
Capital Slovakia dočasnú ochranu podľa § 15 ods. 1 zákona č. 92/2020 Z. z. V liste Arca Investments,
a. s. zo dňa 04. 01. 2021, ktorý bol doručený jej veriteľovi, Arca Investments, a. s. informuje, že podala
v Českej republike nový insolvenčný návrh a žiadosť o povolenie reorganizácie spoločnosti, nakoľko
pôvodný návrh bol pripojený k prebiehajúcemu insolvenčnému konaniu, ktoré bolo zastavené. Arca

Investments, a. s. v žiadosti o reorganizáciu podľa jej vyjadrenia a predpokladov zaistí pre veriteľov len
okolo 50 % návratnosti pohľadávok. Je nepochybné, že zriadením záložného práva na obchodný podiel
žalovaného v 1. rade v ACS Plyn pravdepodobne došlo k zvýhodňovaniu veriteľa, ktorým je žalovaný
v 2. rade. Išlo o plnenie spoločnosti zo skupiny Arca Capital, ktorá je v zlej finančnej situácii a toto
plnenie je potrebné považovať za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje, ktoré nemožno vrátiť a nieto ešte

zabezpečiť. K zriadeniu záložného práva k obchodnému podielu došlo v čase, keď boli verejne známe
informácie ohľadom zlej finančnej situácie skupiny Arca Capital a aj žalovaného v 1. rade a samotnej
Arca Capital Slovakia, ktorá je jediným akcionárom žalovaného v 1. rade. Žalobkyni nebolo poskytnuté
žiadne zabezpečenie jej investície, ako to bolo v prípade I. L. a žalovaného v 2. rade a ani žiadna pôžička
či krátkodobá výpomoc, ako je to v prípade prepojených spoločností zo skupiny Arca Capital, čiže aj

žalovaného v 1. rade.
Žalobkyni vznikla a vzniká ujma v dôsledku toho, že napriek tomu, že investovala rozsiahly majetok, Arca
Capital Slovakia neuspokojila jej splatnú pohľadávku a ani ju nijak nezabezpečila. Z dôvodu konania a
úkonov ovládaných a majetkovo prepojených spoločností zo skupiny Arca Capital na spoločnosť Arca
Capital Slovakia, bolo nevyhnutné ochrániť porušené a ohrozené práva žalobkyne prostredníctvom

zásahu súdu a ochrániť majetok, prostredníctvom ktorého môže dôjsť k zmareniu uspokojenia nespornej
pohľadávky žalobkyne z majetku Arca Capital Slovakia, a to obchodný podiel žalovaného v 1. rade v
ACS Plyn, nakoľko tento majetok má zásadný vplyv na hodnotu majetku Arca Capital Slovakia. Keďže
bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade s majetkom nakladá, treba ďalšiemu nakladaniu zamedziť a
je potrebné ochrániť ohrozené právo žalobkyne a zamedziť ďalšiemu ohrozeniu exekúcie. Podmienka

potrebyneodkladnejúpravypomerovanebezpečenstvabezprostrednehroziacejujmyjesplnená,keďže
možno predpokladať, že žalovaný v 1. rade sa aj naďalej bude zbavovať majetku, resp. jeho majetok
budepodliehaťhroziacemukonkurzunamajetokArcaCapitalSlovakiaajesplnenáajvtom,žežalovaný
v 2. rade získa cez záložné práva hodnotný majetok zo skupiny Arca, ktorá je v značných finančných
problémoch a tento majetok nebude predmetom rozdelenia v konkurze.

Tvrdenie žalovaného v 2. rade, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa si môže uplatňovať
svoju pohľadávku voči žalovanému v 1. rade a tým brániť výkonu záložného práva žalovaného v 2. rade
zriadeného k obchodnému podielu ACS teplo v ACS Plyn neobstojí, pretože v napadnutom rozhodnutí
uvedený záver nie je konštatovaný.
Ďalej žalovaný v 2. rade v odvolaní uvádza, že nikdy nemohla existovať obava, že exekúcia pohľadávky

žalobkyne bude ohrozená vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, pretože žalobkyňa nikdy nedisponovala
pohľadávkou voči žalovanému v 1. rade a zriadenie záložného práva k obchodnému podielu ACS
teplo v ACS Plyn žalovaného v 1. rade nie je právom, ktoré by ohrozovalo práva žalobkyne vo
vzťahu k Arca Capital Slovakia. V napadnutom rozhodnutí uvedený záver nie je konštatovaný, čižetento odvolací dôvod ohľadom nesprávneho právneho posúdenia nie je dôvodný. Podľa žalobkyne
nesprávny základ argumentácie žalovaného v 2. rade v odvolaní a nepochopenie záverov súdu prvej
inštancie má za následok, že aj námietka žalovaného v 2. rade ohľadom porušenia práva na spravodlivý

proces v dôsledku absencie odôvodnenia je nedôvodná. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je
nepochybné, že súd prvej inštancie nemohol dospieť k žalovaným v 2. rade tvrdeným skutkovým
zisteniam, keďže v rozhodnutí namietané závery žalovaného v 2. rade nie sú konštatované, čiže je
potrebné dospieť k záveru, že odvolací dôvod ohľadom nesprávnych skutkových zistení nie je daný.
Uvedené možno aplikovať aj na záver žalovaného v 2. rade, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil

situáciu tak, akoby žalobkyňa a žalovaný v 2. rade boli obaja veriteľmi žalovaného v 1. rade, ktorý
záver nebol konštatovaný súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne ochránil ohrozené právo
žalobkyne, existuje obava, že žalovaný v 2. rade získa cez záložné práva hodnotný majetok zo skupiny
Arca, ktorá je v značných finančných problémoch a tento majetok nebude predmetom rozdelenia v
konkurze a správne vyhodnotil, že vymoženie pohľadávok veriteľov Arca Capital Slovakia je ohrozené,
tedaajžalobkyne,ažepostaveniežalobkyneajejprávasúohrozené,pričomakbyArcaCapitalSlovakia

mala majetok dostačujúci na úhradu pohľadávok veriteľov, pohľadávka žalobkyne by bola uhradená a
Arce Capital Slovakia by nehrozil konkurz. Ak v prípade konkurzu, resp. iného konania Arca Capital
Slovakia, nebude pohľadávka žalobkyne uhradená v celom rozsahu, nie je spravodlivé, aby v dôsledku
zriadenia záložného práva žalovaným v 1. rade v prospech žalovaného v 2. rade na majetku, ktorý patrí
skupiny Arca a má vplyv na hodnotu majetku Arca Capital Slovakia, tento majetok, resp. jeho hodnota,

čiže obchodný podiel ACS teplo v ACS Plyn, nebude mať po prednostom uspokojení žalovaného v 2.
rade z výkonu záložného práva zriadeného v prospech záložného veriteľa žiadnu hodnotu. Žalovaný v
2. rade žiadnym spôsobom na obranu jeho ohrozených práv nešpecifikoval výšku jeho pohľadávky voči
žalovanému v 1. rade, ktorá je zabezpečená záložným právom v prospech žalovaného v 2. rade.
Ak žalovaný v 2. rade v odvolaní tvrdil, že ochrana pohľadávky žalobkyne proti Arca Capital Slovakia

sa nemôže rozširovať na žalovaného v 1. rade, je tento záver nesprávny. Rovnako tak je nesprávny
záver ohľadne nepomeru medzi výškou pohľadávky žalobkyne a hodnotou zabezpečenia. Dodala, že
proporcionalita z CSP vôbec nevyplýva a samotné zabezpečovacie opatrenie svojím obsahom v sebe
istú proporcionalitu už má, pretože sa ním zriadi záložné právo. Námietka žalovaného v 2. rade ohľadom
neprimeranosti zabezpečovacieho opatrenia na majetok žalovaného v 1. rade nie je dôvodná a ani

nebolo potrebné skúmať hodnotu zabezpečovaného majetku, nakoľko proporcionalita v tejto súvislosti
nevyplýva z CSP, ale zo samotnej povahy zabezpečovacieho opatrenia, ktorým je súdom zriadené
záložné právo. Je nepochybné, že samotné CSP umožňuje uložiť zabezpečovacie opatrenie aj na
majetok osoby odlišnej od dlžníka, teda tretej osoby. Keďže dlžníkom žalobkyne je spoločnosť Arca
Capital Slovakia (materská spoločnosť), ktorá je jediným akcionárom žalovaného v 1. rade (dcérska

spoločnosť) a žalovanému v 1. rade patrí obchodný podiel ACS teplo v ACS Plyn, je nepochybné, že
ide o majetok v širšom zmysle slova patriaci skupine Arca a nepochybne ide o majetok spoločnosti Arca
Capital Slovakia, čiže ide o majetok dlžníka, pretože žalovaný v 1. rade je 100 % dcérska spoločnosť
dlžníka žalovanej, spoločnosti Arca Capital Slovakia. Keďže žalovaný v 2. rade namietal spornosť
pohľadávky žalobkyne, uviedla, že s poukazom na § 4 ods. 2 zákona č. 530/1990 Zb. a s poukazom na

bod 1, písm. d) Prospektu ARCA CAPITAL SLOVAKIA 2020, je táto námietka nedôvodná, keďže podľa
na § 4 ods. 2 zákona č. 530/1990 Zb. a s poukazom na bod 1, písm. d) Prospektu ARCA CAPITAL
SLOVAKIA 2020, majiteľom dlhopisu je osoba vedená nielen na účte majiteľa vedenom CDCP, ale aj
osoba vedená na účte majiteľa vedenom členom CDCP, ktorým nepochybne je obchodník s cennými
papiermi T. B. O. o. c. p. a. s., ktorý je členom CDCP.

11. Žalovaný v 1. rade v odvolacej replike zotrval na argumentácii uvedenej vo svojom odvolaní a
poukázal na rozhodnutia okresných súdov, v ktorých boli posudzované obdobné skutkové a právne
otázky ako v tomto konaní a v ktorých došlo k zamietnutiu návrhov na nariadenie zabezpečovacieho
alebo neodkladného opatrenia.

12. Žalovaný v 2. rade v odvolacej replike uviedol, že žalobkyňa nie je veriteľom žalovaného v 1. rade, ale
spoločnosti Arca Capital Slovakia. Podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovanému
v 2. rade splnené neboli, keďže nikdy nemohla existovať obava, že exekúcia pohľadávky žalobkyne
bude ohrozená vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, pretože nedisponovala pohľadávkou voči žalovanému

v 2. rade. Nebolo možné aplikovať ustanovenia CSP o neodkladnom opatrení voči žalovanému v 2.
rade, pretože záložné právo na obchodný podiel žalovaného v 1. rade v ACS Plyn nie je právo, ktoré
by ohrozovalo práva žalobkyne vo vzťahu k Arca Capital Slovakia. V danom prípade absentuje riadne
odôvodnenie nariadenia neodkladného opatrenia voči žalovanému v 2. rade.13. Žalobkyňa v odvolacej duplike k vyjadreniu žalovaného v 1. rade poukázala na rozhodnutia
okresných súdov, v ktorých bola poskytnutá ochrana veriteľom spoločnosti zo skupiny Arca Capital.

Mestský súd v Prahe uznesením zo dňa 11. 05. 2021 rozhodol o insolvenčnom návrhu Arca Investments
a začal miestne insolvečné konanie, ktoré sa týka majetku Arca Investments na území Českej republiky
podľa čl. 3 ods. 2, 4 nariadenia EP a Rady 2015/848. Povolenie reštrukturalizácie na majetok spoločnosti
Arca Capital nemá vplyv na rozhodovanie o zabezpečovacom opatrení, keďže nejde o konanie o
samotnej pohľadávke, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou. Ochrana spoločnosti Arca

Capital Slovakia v zmysle reštrukturalizačného konania by nemala byť poskytovaná na úkor veriteľov
dlžníka. Žalobkyňa má za to, že je potrebné nariadiť zabezpečovacie opatrenie s účinkami aj pre
reštrukturalizačné konanie. Pokiaľ nedôjde k zabezpečeniu pohľadávky žalobkyne prostredníctvom
zabezpečovacieho opatrenia záložným právom, existuje obava, že vymoženie pohľadávky žalobkyne
bude ohrozené.

14. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v medziach odvolaní
podaných žalovanými v 1. a 2. rade (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
zistil, že odvolania žalovaných sú dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).

15. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,

právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

17. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

18. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.

19. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie

20. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

21. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

22. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

23. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

nenakladala s určitými vecami alebo právami.

24. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

25. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na

ktoré sa odvoláva.26.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

27. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

28. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

29. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

30. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

31. Odvolací súd v rámci preskúmavania odvolaním napadnutého uznesenia zdôrazňuje, že pri

rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o nariadenie neodkladného
opatrenia sa nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a pre zabezpečovacie opatrenie a neodkladné
opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania napadnutého uznesenia súdom prvej inštancie.

32. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného

práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo
možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Základnými predpokladmi na to, aby bolo
zabezpečovacie opatrenie nariadené, sú: a) existencia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, b) spôsobilý predmet záložného práva, c) zriadenie záložného práva na zabezpečenie

peňažnej pohľadávky, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

33. Zabezpečovacie opatrenie predstavuje nový inštitút civilného sporového procesu, účelom ktorého
je posilnenie istoty veriteľa, že pre prípad úspechu v konaní bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi
uspokojiť výkonom sudcovského záložného práva, teda po tom, ako bola pohľadávka právoplatne

súdnym konaním priznaná. Konanie o zabezpečovacom opatrení (rovnako ako konanie o neodkladnom
opatrení), sa vyznačuje tým, že súd prvej inštancie nezisťuje všetky skutočnosti nevyhnutné pre
rozhodovanie vo veci samej a stanovené pre dokazovanie, ale je nevyhnutné osvedčiť okolnosti, ktoré
by odôvodňovali záver o potrebe jeho nariadenia. Pri rozhodovaní zároveň musí byť dodržaná zásada
primeranosti takéhoto zásahu do práv dotknutej osoby, a to v pomere k žalobcom osvedčenému

ohrozeniu oprávnených záujmov.

34. Pokiaľ ide o nariadenie neodkladného opatrenia, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch
prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia
bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. V rámci civilného sporového konania je

nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov.
Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné
opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Pred
nariadením neodkladného opatrenia tak súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany posudzuje,
či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a

osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia
exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne
možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným
neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený
nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným

spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), či sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).35. K možnosti nariadiť neodkladné opatrenie voči tretej osobe civilno-procesná doktrína (komentár k §
325 CSP) uvádza, že nariadiť neodkladné opatrenie (analogicky aj zabezpečovacie opatrenie) voči tretej
osobe je v zásade možné tak, ako to bolo za predchádzajúcej právnej úpravy (§ 76 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku). Uloženie povinnosti alebo obmedzenia tretej osobe má vždy povahu súčinnosti,
ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej. Nejde o bezprostredné plnenie
povinnosti voči navrhovateľovi, s ktorým tretia osoba nie je v relevantnom právnom vzťahu (ktorému má
byť poskytnutá procesná ochrana). Odvolací súd sa s týmito závermi plne stotožňuje. Voči tretej osobe
možno nariadiť neodkladné opatrenie v podobe povinnosti zdržať sa určitého konania v prípade, ak

to je od nej možné spravodlivo požadovať. Táto podmienka platila za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku. Je síce pravdou, že uvedená právna úprava sa doslovne nepreniesla do Civilného sporového
poriadku, avšak v zmysle viacerých rozhodnutí, či už prvostupňových alebo odvolacích súdov, je zrejmé,
že tieto nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe pripúšťajú. Rovnako tak túto skutočnosť
pripúšťa aj odborná literatúra (viď C.H. BECK - Civilný sporový poriadok, Števček, Ficová, Baricová,
Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.). Možnosť nariadiť neodkladné opatrenie voči tretej osobe

pripustil aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí č. k. II. ÚS/546/2018 - 21 zo dňa 28.
11. 2018, v ktorom sa okrem iného uvádza, cit.: „V súvislosti s námietkou sťažovateľov spočívajúcou
v tvrdení, že nemôžu byť stranou sporu, ústavný súd zdôrazňuje, že pánom sporu (dominus litis) je
žalobca (v preskúmanej veci žalobcovia), a teda práve žalobca je ten, ktorý v žalobe druhú stranu
sporu označí, na čo súhlas druhej strany sporu nijako nie je potrebný. Byť stranou sporu je „iba“ vecou

procesnej subjektivity, t. j. spôsobilosti byť účastníkom konania, toho, koho za (druhú) stranu sporu
označil žalobca a nie vecou jeho pasívnej vecnej legitimácie, ktorá vypovedá o tom, či žalovanému v
skutočnosti svedčí alebo nesvedčí hmotnoprávna povinnosť alebo právo. Inými slovami povedané, v
prípade sťažovateľov byť stranou sporu nijako nie je podmienené tým, či napokon právne úkony, ktorých
vyslovenianeúčinnostisažalobcoviasvojoužaloboudomáhajú,povykonanomdokazovanírozhodnutím

(rozsudkom) o veci samej za neúčinné, budú alebo nebudú určené.“ Teda aj v zmysle rozhodnutia
ústavného súdu je prípustné, aby neodkladné opatrenie bolo nariadené aj voči tretej osobe, pričom vo
vyššie citovanom uznesení naviac ústavný súd konštatuje, že cit.: „Neuvedenie označenia tretej osoby
v záhlaví rozhodnutí súdov je len formálnym pochybením všeobecných súdov bez akéhokoľvek vplyvu
na ústavnú udržateľnosť ich skutkových a právnych záverov (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II

ÚS/27/2018 z 18. 01. 2018).“

36. Súd prvej inštancie založil svoje vyhovujúce rozhodnutie na tom právnom závere, že žalobkyňa
osvedčilaobjektívnystavohrozeniaprípadnejbudúcejexekúciespoločnostiArcaCapitalSlovakia,ktorej
hrozí konkurz, v rámci ktorého nebude žalobkyňa zjavne v celom rozsahu uspokojená a rozhodný

majetok Arca Capital Slovakia, ktorá je jediným akcionárom žalovaného v 1. rade, a to obchodný
podiel ACS teplo v ACS Plyn, nebude mať po prednostnom uspokojení žalovaného v 2. rade z výkonu
záložného práva zriadeného dňa 02. 12. 2020 v prospech žalovaného v 2. rade žiadnu hodnotu. Naviac
uviedol, že žalovaný v 1. rade v čase verejne známych informácií o problémoch skupiny Arca, zaťažil
obchodný podiel ACS teplo v ACS Plyn záložným právom v prospech žalovaného v 2. rade, čím

bolo preukázané nakladanie s majetkom, ktorý podlieha exekúcii, a ktorým bolo zasiahnuté do práv
žalobkyne, ktorá má právo byť v prípade konkurzu spoločností zo skupiny Arca rovnako uspokojená
ako ďalší veritelia. Zároveň bola splnená aj potreba neodkladnej úpravy pomerov a nebezpečenstva
bezprostrednehroziacejujmy,vdôsledkučohotrebazamedziť ďalšiemunakladaniu.Súdprvejinštancie
dospel k záveru, že nariadením navrhovaného zabezpečovacieho, ako aj neodkladných opatrení sa

zabezpečí účel konania, a to zamedzenie vzniku nenávratnej ujmy žalobkyne a ohrozeniu a zmareniu
exekúcie.

37. Vyššie uvedené právne závery súdu prvej inštancie odvolací súd považoval za nesprávne, keďže
žalobkyňou nebol osvedčený objektívny stav ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie spoločnosti Arca

Capital Slovakia s tým, že pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepostačuje iba neschopnosť
dlžníka plniť svoje záväzky. Iba samotná skutočnosť, že dlžník sa nachádza v nepriaznivej ekonomickej
situácii a nie je schopný plniť svoje záväzky bez ďalšieho neodôvodňuje obavu z ohrozenia exekúcie.
Žalobkyňa neosvedčila, že by sa spoločnosť Arca Capital Slovakia zbavovala majetku jeho predajom
bez primeraného protiplnenia, jeho darovaním, resp. iným spôsobom, ktorým by dochádzalo k

znižovaniu alebo znehodnocovaniu majetku spôsobom ohrozujúcim budúcu exekúciu tejto spoločnosti.
Ani samotné vykázanie straty spoločnosti Arca Capital Slovakia a. s., resp. finančné problémy a úkony
iných dcérskych spoločností, na ktoré poukazuje žalobkyňa, nemožno vzhľadom na celkový majetok
spoločnosti Arca Capital Slovakia a. s. vo vzťahu k výške nároku žalobkyne automaticky stotožniť sohrozením exekúcie vo vzťahu k tejto spoločnosti, s ktorou jedinou je žalobkyňa v právnom vzťahu.
Podľa názoru odvolacieho súdu prvoinštančný súd nedostatočne posudzoval splnenie predpokladov na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladných opatrení a dospel k nesprávnemu záveru, že

tieto splnené boli.

38. Odvolací súd dodáva, že v procese posudzovania dôvodnosti vydania zabezpečovacieho opatrenia
bolo nevyhnuté osvedčiť existenciu právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade a až
následne posudzovať otázku existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalobkyňa neosvedčila

existenciu peňažnej pohľadávky voči žalovanému v 1. rade. Podľa petitu návrhu žalobkyne voči
žalovanému v 1. rade mala byť zabezpečená nariadením zabezpečovacieho opatrenia formou zriadenia
záložného práva pohľadávka voči spoločnosti Arca Capital Slovakia a. s. vo výške 30 000 eur s
príslušenstvom titulom dosiaľ neuhradenej menovitej hodnoty dlhopisov ARCA CAPITAL SLOVAKIA
2020, ISIN: Q séria 01 emitovaných spoločnosťou Arca Capital Slovakia, a. s. Je teda zrejmé, že nejde
o pohľadávku voči žalovanému v 1. rade. Žalobkyňa taktiež žiadala obmedziť žalovaného v 1. rade

v nakladaní s obchodným podielom v spoločnosti ACS Plyn s. r. o, ako aj v úkonoch spojených
s prevodom vlastníckeho práva k tomuto obchodného podielu a žalovaného v 2. rade obmedziť vo
výkone záložného práva zriadeného v jeho prospech na základe záložnej zmluvy zo dňa 11. 08. 2020 k
obchodnému podielu žalovaného v 1. rade v spoločnosti ACS Plyn. Žalobkyňou tvrdený nárok, ktorému
má byť zabezpečovacím opatrením a neodkladným opatrením poskytnutá ochrana, nie je nárokom

voči žalovanému v 1. rade a ani žalovanému v 2. rade, ale voči tretej osobe, spoločnosti Arca Capital
Slovakia a. s. Na zabezpečenie takéhoto nároku nie je možné postihnúť majetok tretej osoby, ale
výhradne majetok osoby, ktorá je dlžníkom žalobkyne. Je neprípustné, aby súd nariadil zabezpečovacie
opatrenie smerujúce voči tretej osobe (odlišnej od osoby dlžníka) postihujúce jej vlastnícke práva, a
to bez ohľadu na príslušnosť žalovaného v 1. rade k finančnej skupine Arca Capital, ktorej súčasťou

je aj dlžník žalobkyne, t. j. spoločnosť Arca Capital Slovakia, a. s. Nárok žalobkyne neodôvodňuje ani
vzájomné majetkové prepojenie dlžníka a tretej osoby. Žalovaný v 1. rade a ani žalovaný v 2. rade nie
sú pasívne vecne legitimovaní v konaní, keďže žalobkyňa netvrdila ani nepreukázala, že navrhovaným
zabezpečovacím opatrením žiada ako veriteľ zabezpečiť svoju peňažnú pohľadávku voči žalovanému v
1. rade alebo žalovanému v 2. rade ako svojmu dlžníkovi. Rovnako tak nie je možné nariadiť neodkladné

opatrenie obmedzujúce žalovaných nakladať s majetkom, keďže medzi žalobkyňou a žalovaným v
1. rade, resp. žalovaným v 2. rade nebol preukázaný žiaden právny vzťah. Aj keď nemožno vylúčiť
nariadenie neodkladného (a analogicky aj zabezpečovacieho) opatrenia voči tretej osobe, uvedené je
však podľa názoru odvolacieho súdu možné iba vtedy, ak je zároveň preukázaná aj existencia právneho
vzťahu medzi sporovými stranami (v tomto prípade medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade). Žalobkyňa

náležite nezdôvodnila (a ani neosvedčila), prečo by malo byť nariadené zabezpečovacie opatrenie vo
vzťahu k obchodnému podielu žalovaného v 1. rade v spoločnosti ACS Plyn s. r. o., keď spoločnosť Arca
Capital Slovakia a. s. je samostatnou entitou, právnickou osobou odlišnou od spoločnosti žalovaného v
1. rade, hoci majetkovo prepojenou. Nemožno prijať záver o existencii hmotnoprávneho vzťahu medzi
žalobkyňou a žalovaným v 1. rade na základe prenesenia hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobkyňou

a spoločnosťou Arca Capital Slovakia a. s., pretože to nevyplýva zo žiadnych žalobkyňou predložených
dôkazov. Žalobkyňa relevantným spôsobom nezdôvodnila, ako by sa mohla jej pohľadávka prípadne
uspokojiť z majetku žalovaného v 1. rade. V danom prípade obchodný podiel predstavuje majetok
žalovaného v 1. rade a nie majetok spoločnosti Arca Capital Slovakia a. s., v dôsledku čoho by sa
žalobkyňa mohla domáhať uspokojenia ňou tvrdenej pohľadávky exekúciou na majetok spoločnosti

Arca Capital Slovakia a. s. Uvedené súvisí s tým, že nie je možné zamieňať žalovaného v 1. rade
so spoločnosťou Arca Capital Slovakia a. s., prípadne Arca Investments, nakoľko ide o samostatné
právnické osoby so samostatným majetkom, samostatnými záväzkami a pohľadávkami.

39. Odvolací súd návrh žalobkyne posúdil ako nedôvodný s tým, že nepovažoval za potrebné zaoberať

sa ďalšími predpokladmi na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorými žalobkyňa dôvodila v
návrhu či vo vyjadreniach v rámci odvolacieho konania, keďže nebol preukázaný jeden zo predpokladov
na jeho nariadenie. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností bola žalobkyňa povinná súdu
poskytnúť dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku
hrozby zmarenia exekúcie, čo sa v danom prípade nestalo. Len samotné poukazovanie žalobkyne

na konkrétne časti predloženej účtovnej závierky tejto spoločnosti za rok 2019, ktorými odôvodňuje
ohrozenie prípadnej exekúcie (negatívny výsledok hospodárenia za účtovné obdobie a zníženie
finančných prostriedkov na účtoch v bankách), nie je dostatočné pre posúdenie splnenia podmienky
existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie.40. Podľa názoru odvolacieho súdu nemôže obstáť ani argumentácia žalobkyne týkajúca sa obavy z
ohrozenia exekúcie reštrukturalizačným, resp. konkurzným konaním spoločností patriacich do skupiny

Arca. V prípade tvrdenej obavy z ohrozenia exekúcie je nevyhnutné, aby žalobkyňa osvedčila existenciu
tejto obavy zo strany subjektu, voči ktorému návrh smeruje. Žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila,
že by žalovaný v 1. rade vykonával akékoľvek úkony, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu exekúcie jeho
majetku. Reštrukturalizačné a konkurzné konanie (resp. úkony dlžníka k takýmto konaniam smerujúce)
nemožno bez ďalších relevantných skutočností hodnotiť ako konanie so zámerom zmariť alebo ohroziť

exekúciu pohľadávky jeho veriteľa. Ide o legálne a legitímne spôsoby riešenia nepriaznivej finančnej
situácie dlžníkov, ktorých primárnym cieľom nie je chrániť dlžníka pred jeho veriteľmi, ale naopak chrániť
záujmy veriteľov. Veriteľ má v týchto konaniach možnosť participovať na riešení úpadku napr. formou
účasti vo veriteľskom výbore a tým reálne ovplyvniť mieru uspokojenia jeho pohľadávky.

41. Odvolací súd ďalej k veci poznamenáva, že neodkladné opatrenie možno nariadiť iba v prípade,

ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Žalobkyňa v návrhu neuviedla, z
akéhodôvoduniejemožnésledovanýúčeldosiahnuťzabezpečovacímopatrením,pričomaksadomáha
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, možno predpokladať, že ochranu vymožiteľnosti pohľadávky
možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť a
pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúceho z návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietne. To platí aj vtedy, ak ostatné zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú
splnené. Za vhodné možno považovať, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahoval
zdôvodnenie a prípadne aj osvedčenie nedosiahnuteľnosti sledovaného účelu zabezpečovacím
opatrením, hoci nejde o zákonnú náležitosť návrhu v zmysle § 326 CSP. Splnenie uvedenej podmienky

skúma súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a z úradnej povinnosti.
V tomto smere absentuje posúdenie splnenia predmetnej podmienky súdom prvej inštancie. Súd prvej
inštancie sa nezaoberal tým, či účel sledovaný požadovanými neodkladnými opatreniami nemožno v
tomto prípade dosiahnuť navrhovaným zabezpečovacím opatrením. Podľa názoru odvolacieho súdu
účel sledovaný požadovanými neodkladnými opatreniami by bolo možné dosiahnuť zabezpečovacím

opatrením, avšak za predpokladu splnenia zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, ktoré, ako už bolo vyššie konštatované, splnené neboli. Nemožno opomenúť ani skutočnosť,
že pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia je vždy potrebné
zohľadniť aj zásadu primeranosti. Uvedené platí o to viac, ak ide o zásahy do majetku, resp. výkonu
práv tretích osôb, ktoré nie sú v právnom vzťahu so žalobkyňou. Žalobkyňa pritom ani netvrdila, že by

malo dochádzať k úkonom, ktoré by smerovali k prevodu predmetného obchodného podielu. Navyše
platí, že ak by aj k takémuto prevodu malo dôjsť, je potrebné, aby takýto scudzovací úkon nebol urobený
neprimeraným spôsobom a bez zodpovedajúceho protiplnenia k hodnote obchodného podielu.

42. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

43. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

44. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Keďže žalobkyňa neosvedčila zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
proti žalovanému v 1. rade a ani pre nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovaným v 1. a 2. rade,

odvolací súd napadnuté uznesenie v časti I., II., III., IV. a súvisiaceho V. výroku o trovách konania podľa
§ 388 CSP zmenil tak, že tieto návrhy ako nedôvodné v celom rozsahu zamietol a žalovaným v 1. a 2.
rade nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal, nakoľko im pred súdom prvej inštancie
žiadne nevznikli.48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd priznal plne úspešným žalovaným v 1. a

2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

49. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.