Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 15, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 11P/92/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520203713
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Gašparová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2021:1520203713.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, vo veci starostlivosti

súdu o maloleté deti: X. R., nar. XX.XX.XXXX a Y. R., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava,
deti rodičov - matky: Y.Q. X., Q.. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. - Y. J., prechodne bytom F. XX, U., a
otca: J. PoŽ., Q.. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, U., t.č. bytom Za Š. XXX/X, X., v konaní o návrhu
otca na zníženie výživného na maloleté deti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd znižuje vyživovaciu povinnosť otca k mal. X. R., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 150,- eur mesačne
na sumu 130,- eur mesačne od 4.6.2020 a vyživovaciu povinnosť k mal. Y. R., nar. XX.XX.XXXX zo

sumy 120,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne od 4.6.2020, ktorú je otec povinný uhrádzať
vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.

II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č. konania XXP/XX/XXXX-XX zo dňa
26.6.2019 v časti výroku o výživnom.

III. Vo zvyšku súd návrh otca zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 04.06.2020, sa otec domáhal zníženia
výživného na maloletého X. zo sumy 150,- eur na sumu 80,- eur mesačne a na maloletú Sáru zo sumy
120,- eur na sumu 50,- eur mesačne.

2. Svoj návrh otec odôvodnil tým, že od poslednej úpravy výživného došlo u neho k zásadnej zmene
pomerov. V čase posledného rozhodovania o výške výživného súd vychádzal z príjmových pomerov u

vtedajšieho zamestnávateľa, keď otec zarábal približne 700,- eur plus daňový bonus 47,32 eur mesačne.
Po skončení tohto zamestnania pre problémy s dennou dochádzkou do práce cca 80 km denne si
otec hľadal zamestnanie v blízkosti svojho bydliska. Prostredníctvom agentúry dočasného zamestnania
bol dočasne pridelený na výkon práce do spoločnosti so sídlom v Námestove na obdobie od 3.2.2020
do 2.2.2022. V dôsledku zdravotnej pandémie mu zamestnávateľ dňa 19.3.2020 oznámil ukončenie
pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Dôvodom takéhoto postupu zamestnávateľa a to aj vo vzťahu k
iným zamestnancom bol všeobecný pokles výroby a odbytu v celom sektore automobilového priemyslu

v SR a vo svete. Momentálne je otec nezamestnaný a zaradený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Vzhľadom k tomu nie je v jeho možnostiach platiť na maloleté deti výživné spolu v sume 270,- eur.
Nakoľko má otec v súčasnosti problém nájsť si nové zamestnanie, je nútený domáhať sa zníženia
výživného.3. Matka vo svojom písomnom vyjadrení nesúhlasila so znížením výživného na maloleté deti. Bez
výživného zo strany otca nevie totiž uhradiť všetky mesačné výdavky. Keďže otec jej neplatil stanovenú

sumu výživného, matke narástol dlh na nájomnom v hodnote 400,- eur, ktoré sa snaží splácať v
mesačných splátkach. Mobilný telefón jej slúži na komunikáciu so zamestnávateľom, so školou či
škôlkou, prípadne ohľadne jednodňových brigád. Celkové mesačné náklady na stravovanie, cestovné,
školu, škôlku, nájom a paušál sú približne vo výške 930,- eur. V súčasnej situácii má matka mesačný
príjem 160,- eur plus jednodňové brigády približne 500,- eur mesačne, ktoré jej bez platenia výživného

zo strany otca nepokryjú všetky náklady na živobytie. Častokrát je matka nútená obrátiť sa na svoju
kamarátku, ktorá je ako jej druhá mama a pomáha jej finančne ako aj so strážením detí. Nakoľko otec
riadne neplatil stanovené výživné, matka bola nútená podať na neho návrh na začatie exekučného
konania. V mesiacoch apríl až august 2020 otec uhradil na účet matky celkom len sumu 460,- eur. Otec
za posledné dva roky neprejavil žiadny záujem o deti, nestretával sa s nimi, nevolal im počas sviatkov.
Platenie výživného vo výške 270,- eur je to najmenej, čo otec môže pre nich robiť.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka maloletých detí,
oboznámil sa s rodnými listami detí, pracovnými zmluvami, potvrdeniami o príjme oboch rodičov,
oznámením ÚPSVaR Bratislava o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie, upovedomením
o začatí exekúcie, exekučnými príkazmi, nájomnou zmluvou, potvrdeniami o poberaní rodičovského

príspevku a prídavku na deti, rozhodnutiami ÚPSVaR Bratislava o priznaní náhradného výživného na
maloleté deti, obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. XXP/XX/XXXX, ako aj
ostatnými listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav veci.

5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 26.6.2019 súd zveril

obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletých a spravovať ich
majetok budú obidvaja rodičia a otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého X. v sume 150,- eur
mesačneanamaloletúY.vsume120,-eurmesačneododňavyhláseniarozsudku.Rozsudoknadobudol
právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX a v časti výroku o výživnom sa stal vykonateľný dňom XX.XX.XXXX.

6. V čase posledného súdneho rozhodnutia o výživnom mal maloletý X. 6 rokov a navštevoval
predškolské zariadenie. Maloletá Y.N. mala 2 roky a bola v celodennej starostlivosti matky. Matka
mala príležitostný príjem na základe dohôd o vykonaní práce, ten priemerne mesačne výšku 46,- eur.
Poberala rodičovský príspevok vo výške 220,70 eur a prídavok na deti vo výške 48,68 eur mesačne.
S maloletými deťmi bývala v prenajatom 3-izbovom byte, za ktorý platila 300,- eur mesačne. Otec

maloletých detí bol zamestnaný, dosahoval priemernú mesačnú mzdu 699,48 eur netto a tiež mu bol
vyplácaný daňový bonus v priemernej výške 47,32 eur mesačne. Býval v prenajatom 2-izbovom byte,
ktorý patril otcovi jeho partnerky, za úhradu 300,- eur mesačne. Za pôžičku, ktorú si zobral spoločne
s matkou maloletých detí, splácal 100,- eur mesačne. Ani jeden z rodičov nemal ďalšiu vyživovaciu
povinnosť.

7. V súčasnosti je maloletý X. žiakom 1. ročníka základnej školy. Maloletá Y. navštevuje predškolské
zariadenie. Maloleté deti sú zdravé a nemajú žiadne špeciálne výdavky.

8. Matka maloletých detí je od 17.10.2020 zamestnaná v spoločnosti P. F. Y..N..K.., kde dosahuje

priemerný mesačný príjem 942,01 eur netto. Predtým mala len príležitostné príjmy na základe dohôd o
pracovnej činnosti, prípadne z pracovného pomeru, ktorý však bol skončený zo strany zamestnávateľa
v skúšobnej dobe. Na maloleté deti poberá prídavky vo výške 49,90 eur a uplatňuje si daňový bonus
vo výške 69,66 eur mesačne. Spolu s maloletými deťmi býva v prenajatom byte. Medzi svoje mesačné
výdavky matka zahrnula: nájom 1-izbového bytu 500,- eur, telefón 60,- eur, cestovné 30,- eur, výdavky

na stravu a drogériu pre matku a deti cca 250,- eur. Nemá ďalšie vyživovacie povinnosti.

9. Otec maloletých detí bol v období od 21.4.2020 do 4.8.2020 nezamestnaný, evidovaný v evidencii
uchádzačov o zamestnanie a poberal podporu v nezamestnanosti vo výške 477,- eur. Od 28.08.2020
je zamestnaný v spoločnosti B. Y. SK Y..N..K.., kde podľa predložených výplatných pások dosahuje

priemerný čistý mesačný príjem vo výške 739,- eur. Medzi svoje mesačné výdavky otec zahrnul: nájom
1-izbového bytu 150,- eur, strava, spotrebný úver na práčku cca 150,- eur, telefón 31,50 eur, cestovné
náklady cca 30,- eur, drogéria a hygiena cca 20,- eur. Býva spolu s priateľkou v prenajatom byte, v
septembri 2021 očakávajú narodenie spoločného dieťaťa.10. Otec v konaní pred súdom zotrval na svojom písomne podanom návrhu. Nezamestnaný bol do
4.8.2020, počas tohto obdobia poberal dávku v nezamestnanosti vo výške 477,- eur. Potom sa

zamestnalvspoločnosti B.Y..N..K..,tusnímaleukončilipracovnúzmluvukvôlikoronakríze.Aktuálneje
zamestnaný v spoločnosti B. Y.P. SK Y..N..K.. ako výrobný robotník a jeho príjem dosahuje výšku 480,-
eur mesačne. Otec býva v podnájme v 1,5-izbovom byte v X., za ktorý uhrádza 153,- eur mesačne.
Spolu s ním tu býva aj jeho priateľka, tá mu na bývanie niečo prispieva, ale ona si musí platiť svoje účty.
Otec má ukončenú strednú automobilovú školu. Neuvažuje nad zmenou pracoviska, treba brať ohľad aj

na súčasnú situáciu a nemožnosť vycestovať do zahraničia. S priateľkou momentálne čakajú narodenie
dieťaťa, ktoré sa má narodiť v septembri 2021.

11.Matkapredsúdomvypovedala,žesozníženímvýživného nesúhlasí.Spolusdeťmibývav1-izbovom
byte, musí platiť prenájom vo výške 500,- eur mesačne. Podala si žiadosť na pridelenie sociálneho bytu
a to v Y. J.. Pýtala sa aj na ubytovniach, ale tam jej povedali, že majú plné. V byte býva sama. Dostala

sa aj do dlžoby kvôli neplateniu nájomného. Maloletý X. navštevuje 1. ročník ZŠ, matka mu platí stravné
15,-eur a za družinu 15,- eur mesačne. Synovi kupuje električenku, ktorá stojí 15,- eur. Počas pandémie
bol syn na online vyučovaní, dcéra chodila do škôlky. Mesačné poplatky za škôlku sú vo výške cca 70,-
eur. Uhrádza sa 30,- eur fixný poplatok, potom je ešte stravné, ktoré je rôzne a závisí od toho, ako dieťa
navštevuje MŠ. Matka tiež uhradila 60,- eur za prvý polrok na ZRPŠ. Na maloleté deti matka poberá

prídavky na deti a daňový bonus. Počas materskej dovolenky sa snažila brigádovať, chodila do Tesca.
Teraz je zamestnaná v spoločnosti P. F. Y..N..K.., kde má v zmluve dohodnutú mzdu 800,- eur mesačne.
Otcova rodina jej občas pomôže , ak syn potrebuje na oblečenie niečo čo si matka nemôže dovoliť,
tak mu kúpia napr. tenisky alebo mikinu. Mobilnému operátorovi matka platí 60,- eur, z toho je 30,- eur
paušál a 30,- eur je mesačný poplatok. Telefón, ktorý splatila, dala synovi, aby jej mohol zavolať pokiaľ

potrebuje.

12. Kolízny opatrovník maloletých detí nesúhlasil so znížením výživného. To čo otec uhrádza je
minimum. Otec má možnosti získať vyšší príjem, má na to vzdelanie, môže sa napr. presťahovať za
lepšou prácou. Matka je riziková, je samoživiteľka s dvomi deťmi, starostlivosť o maloleté deti je výlučne

ne nej. Otec sa o maloleté deti nezaujíma. Aj v pôvodnom konaní súd ocenil matku, ako sa snaží získať
si nejaký príjem.

13. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu

zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv
a povinností.

14. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú

na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.17. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

18. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia
povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti
poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb
spoločnosti - deťom. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti,

možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to,
ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči
dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Pri rozhodovaní o návrhu na zníženie výživného
súd vychádzal nielen z odôvodnených potrieb maloletých detí ale i z možností, schopností ako aj
majetkových pomerov oboch rodičov a najmä prihliadal na zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej
úpravy výživného. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných

kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami
sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného,
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

19. Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene

pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom prejavia
v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd pri svojom
rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti
a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným
spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej

úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie
dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena zárobkových
možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do starostlivosti
výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného
rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie

a iné.

20. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určovanie

výživného tak v pôvodnom ako i terajšom konaní a zistil, že na strane rodičov došlo k takej zmene
pomerov, ktorá odôvodňuje primerané zníženie vyživovacej povinnosti. U otca došlo k zníženiu
vyživovacej povinnosti v čase podania návrhu a to z dôvodu zmeny zamestnávateľa a následne
ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z dôvodu pandémie. Tento stav zníženého
príjmu ( dávka v nezamestnanosti) trval do augusta 2020 kedy sa otec zamestnal a v septembri už

dosahoval príjem porovnateľný s príjmom v pôvodnom konaní. U matky došlo k podstatnej zmene
pomerov a to v októbri 2020, kedy sa zamestnala. Matka bola v čase pôvodného konania na rodičovskej
dovolenke a ako uviedla kolízna opatrovníčka, celodenne sa starala o maloletú Sáru a nemala možnosť
získať iný príjem. Táto skutočnosť, že matka má minimálny príjem a teda otec musí byť tým rodičom,
na ktorom je prevažujúca časť vyživovacej povinnosti, bola zohľadňovaná pri určovaní výživného v

pôvodnom konaní. Bolo by teda nespravodlivé neprihliadnuť na tú skutočnosť, že v súčasnosti má matka
takmer 3 násobok príjmu v pôvodnom konaní a otcovi primerane neznížiť výživné. Na druhej strane by
bolo rovnako nespravodlivé „potrestať“ aktivitu matky a vyhovieť otcovi v plnom rozsahu , obzvlášť ak
sa otec s deťmi nestretáva, nad rámec výživného im neprispieva a celá ťarcha starostlivosti je tak na
matke. Otec nemá vzhľadom na región v ktorom žije, taký dostatok pracovných príležitostí ako matka.

Pokiaľ sa práci nevyhýba a je riadne zamestnaný, nie je možné spravodlivo požadovať po otcovi zmenu
bydliska. Súd znížil vyživovaciu povinnosť o 20,- eur mesačne na každé dieťa a vo zvyšku súd návrh
otca zamietol. Takto znížené výživné vzhľadom na zvýšený príjem matky bude mať zanedbateľný vplyv
na uhrádzanie výdavkov maloletých detí. Vyživovaciu povinnosť súd znížil od podania návrhu t.j. v čase,
keď bol otec nezamestnaný, berúc do úvahy objektívne dôvody tohto stavu a to zníženie pracovných

príležitosti z dôvodu pandemickej situácie.

21. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde
Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.