Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, November 15, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/38/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219010305
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8219010305.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Petra

Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.11.2021, v trestnej veci
proti obžalovanej X. U. pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/,
ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn.
4T/23/2019 zo dňa 04.08.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanej X. U., rod. U., nar. XX.XX.XXXX v X.,
trvale bytom Z., ul. W. rad č. XX, okres
X.,

u k l a d á :

Podľa § 211 ods. 3 Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona a § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona s ú h r n n ýtrest
odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona obžalovanú pre výkon trestu
z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona z r u š u j e výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Bardejov
zo dňa 18.11.2020 sp. zn.1T/27/2020, ktorým bola obžalovaná uznaná vinnou zo spáchania prečinu
ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Tr. zákona, za čo jej súd uložil trest
odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú
dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovanú X. U. vinnou zo spáchania prečinu
ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona a to na
tom skutkovom základe, žeako zákonná zástupkyňa G. U., nar. XX.XX.XXXX, žiačky Základnej školy v Z. si voči svojej dcére
zanedbávala svoje zákonné povinnosti rodiča tým, že v školskom roku 2017/2018 v období od
04.03.2018 do 29.06.2018 jej dcéra G. bezdôvodne vymeškala 109 neospravedlnených vyučovacích

hodín a v školskom roku 2018/2019 v období od 01.09.2018 do 24.01.2019 vymeškala 271
neospravedlnených vyučovacích hodín, na viaceré upozornenia zo Základnej školy v Z. nereagovala, k
náprave nedošlo a o výchovu a zabezpečenie dochádzky do školy svojej dcéry sa nestarala.

Za to jej súd podľa § 211 ods. 3 Tr. zákona, § 37 písm. m/ Tr. zákona a § 38 ods. 4 Tr. zákona trest

odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsať štyri) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona obžalovanú pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala obžalovaná X. U. písomne odôvodnené

odvolanie, avšak len čo do výroku o treste. Po rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého rozsudku
uviedla, že je matkou dvoch detí, syn už je dospelý a dcéra bude mať septembri 17 rokov. Súčasne sa
stará aj o svoju matku, ktorá má 65 rokov a zdravotné problémy, čo znamená, že potrebuje jej celodennú
pomoc. Jej manžel G. U. mal dňa 18.08.2020 nastúpiť do výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 14
mesiacov, čo znamená, že ak by aj ona mala nastúpiť do výkonu trestu, deti by ostali samé a nevedeli

by sa sami o seba postarať, resp. by neboli kontrolované. Vzhľadom na uvedené, požiadala súd o
posúdenie jej situácie a zváženie premeny trestu na trest povinnej práce.
Na základe včas podaného odvolania oprávnenou osobou postupoval krajský súd v intenciách ust.
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupov konania, ktoré im
prechádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.
Vzhľadom na to, že krajský súd v prejednávanej veci nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o

treste a po takomto preskúmaní dospel k nasledovným záverom.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu v čase vyhlásenia odvolaním napadnutého rozsudku.
Ako je totižto zrejmé z výroku tohto rozsudku, krajský súd musel reagovať na skutočnosť, ktorá
nastala počas prebiehajúceho odvolacieho konania, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Bardejov

zo dňa 18.11.2020 sp. zn. 1T/27/2020, ktorým bola obžalovaná X. U. odsúdená (skutok od
02.09.2019-31.01.2020) pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/
Tr. zákona, za ktorý jej súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) mesiacov s podmienečným
odkladomjehovýkonunaskúšobnúdobu2(dvoch)rokovatedavposudzovanomprípadevzniklidôvody
pre uloženie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1, 2 Tr. zákona, keďže skutku v posudzovanom prípade

sa obžalovaná dopustila skôr, ako bola odsúdená za iný trestný čin.
Dokazovanie preto v tomto smere tak, ako ho vykonal okresný súd (v čase vyhlásenia rozsudku), bolo
vykonané v potrebnom rozsahu a vytvorilo spoľahlivý podklad pre rozhodnutie o druhu o výmere trestu v
posudzovanom prípade. Okresný súd ustálil existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (§ 36, §
37 Tr. zákona, v prospech priťažujúcich podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona bola už za trestný čin odsúdená,

čo si krajský súd osvojiť nemohol, keďže v prípade všetkých odsúdení obžalovanej pred spáchaním
skutku v posudzovanom prípade sa na obžalovanú hľadí, ako by odsúdená nebola, no súčasne sám
krajský súd zistil, že sú plnené podmienky pre priznanie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr
zákona, spáchala viac trestných činov) a v nadväznosti na to, vzhľadom na ich ustálený pomer súlade so
zákonom (§ 38 ods. 2, 4 Tr. zákona) u obžalovanej určil trestnú sadzbu, v rámci ktorej potom určil druh

a výmeru trestu v zmysle základných hľadísk a kritérií (§ 34 ods.1, ods. 4 Tr. zákona) rozhodných pre
naplnenie účelu trestu zohľadňujúc pri tom aj pravidlo (ust. § 34 ods. 3 Tr. zákona), že trest má postihovať
len páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Zohľadňujúc doposiaľ uvedené v súhrnne, krajský súd konštatuje, že v danom prípade, aby mohol
ustáliť záver, že trest tak, ako bol uložený okresným súdom, je trestom zákonným, ktorý zodpovedá

plne zásadám pre ukladanie trestov a odráža závažnosť protiprávneho konania obžalovanej X. U.,
okolnosti, za ktorých sa skutku dopustila, ako aj samotnú osobu obžalovanej, mal za to, že bolo na
mieste obžalovanej - aj po zohľadnení (trestného činu) a výmery zrušeného trestu odňatia slobody v
rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 18.11.2020 sp. zn. 1T/27/2020 - ukladať ako druh trestu- trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov so zaradením
pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, čo bol aj dôvod pre zrušenie
odvolaním napadnutého rozsudku vo výroku o treste postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods.

2 Tr. poriadku.

V reakcii na odvolacie námietky obžalovanej, len v stručnosti považuje za potrebné opätovne z obsahu
vykonaného dokazovania sumarizujúc podstatné skutočnosti poukázať na nasledovné.
Z odpisu registra trestov vyplýva, ako to správne ustálil aj súd prvého stupňa, že obžalovaná bola okrem

iného pred spáchaním žalovanej trestnej činnosti 9-krát súdne trestaná, z toho jedenkrát za totožnú
trestnú činnosť (OS Bardejov sp. zn. 2T184/2017) ako v posudzovanom prípade a teda ohrozovanie
mravnej výchovy mládeže podľa § 211 Tr. zákona, za čo je bol uložený trest odňatia slobody nespojený
s jeho výkonom na určenú skúšobnú dobu. V ďalších šiestich prípadoch bola odsúdená pre trestný čin
krádeže podľa § 212 Tr. zákona, pričom v dvoch prípadoch jej už bol ukladaný aj trest spojený s jeho
výkonom (nepodmienečný). Pri ostatnom odsúdení (trestný rozkaz OS Bardejov sp. zn. 0T/7/2019 z

14.02.2019) pred spáchaním skutku v posudzovanom prípade, jej bol dokonca uložený aj trest povinnej
práce, ktorý aj riadne vykonala.
Opierajúc sa o uvedené, krajský súd má zato, že v prípade obžalovanej X. U. ide o zjavnú recidívu
v páchaní trestnej činnosti, na čo nemôže mať vplyv ani skutočnosť, že u obžalovanej platí, že vo
všetkých uvádzaných deviatich záznamov registri trestov platí fikcia neodsúdenia a teda hľadí sa na ňu,

ako keby odsúdená nebola, pretože „zahladenie odsúdenia“ nemá vplyv na skutočnosť, že sa dopustila
protiprávneho konania a to v takej intenzite, že naplnila skutkovú podstatu niektorého z trestných činov
uvedených v osobitnej časti Trestného zákona, pre ktorý bola právoplatným rozhodnutím súdu uznaná
vinnou, pričom sa žiada zdôrazniť, že dominovala v predchádzajúcom období predovšetkým úmyselná
majetková trestná činnosť.

V osobe obžalovanej teda ide aj o špeciálnu recidivistku, ktorá sa opakovane dopúšťa totožného
trestného činu (nielen krádeže, ale aj ohrozovania mravnej výchovy mládeže), čo naznačuje, že má
ľahostajný prístup k dodržiavaniu všeobecne záväzných právnych predpisov (zákonov) a všeobecne
akceptovaných pravidiel správania sa a je neschopná poučiť sa zpred tým uložených trestov
nespojených s priamym odňatím slobody.

Krajský súd tiež považuje za potrebné zvýrazniť, že na obžalovanú v rámci predchádzajúcich odsúdení,
v ktorých dominovali tresty odňatia slobody podmienečné a bolo pôsobené aj trestom povinnej práce,
čo zjavne na ňu nemalo požadovaný želateľný výchovný účinok a obžalovaná sa aj napriek tomu ďalšej
a to rovnakej trestnej činnosti dopustila. Niet preto reálneho dôvodu sa domnievať, že práve tentokrát
už trest, ktorý nebude spojený s priamym odňatím slobody, bude trestom na nápravu obžalovanej a na

ochranu spoločnosti trestom postačujúcim a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že v súčasnosti sa musí
starať o chorú matku, resp. dnes už plnoletú dcéru.
Okrem výrazne negatívneho hodnotenia osoby obžalovanej, je potrebné ešte zdôrazniť, že v čase,
kedy sa mala dopúšťať žalovanej trestnej činnosti v posudzovanom prípade, mala už z minulosti priamu
skúsenosť s trestným stíhaním pre žalovanú trestnú činnosť a vedela teda, že sa dopúšťa takýmto

správaním protiprávneho konania, aj napriek tomu nezriadila nápravu, resp. nepožiadala o pomoc
príslušné orgány (sociálna kuratela, samotná škola, ktorú navštevovala maloletá), nakoľko ako na svoju
obranu tvrdila, že maloletá ju odmietala počúvať, rešpektovať.
Naopak zo správ sociálnej kurately, ale predovšetkým školy, ktorú maloletá navštevovala, je zrejmé, že
jej spolupráca bola so školou len minimálna, nereagovala na výzvy, nezúčastňovala sa rodičovských

združení. Inak povedané, zjavne nejavila záujem o riadnu dochádzku maloletej do školy a teda o jej
riadnu výchovu. Uvedené svedčí o tom, že jej správanie predtým ako začala vykonávať v inej trestnej
veci za totožnú trestnú činnosť trest nespojený s odňatím slobody, nesvedčilo o tom, aby mala úprimný
záujem pre zmenu svojho správania, ale aj správania maloletej.
Krajský súd považuje za potrebné ešte zdôrazniť, že objektom posudzovaného trestného činu

ohrozovania mravnej výchovy mládeže § 211 Tr. zákona je záujem na riadnej výchove osôb mladších
ako osemnásť rokov.
Pod pojmom záhaľčivý život sa rozumie parazitný spôsob života (páchanie trestnej činnosti, žobranie,
skryté formy sexuálnych služieb ako zdroj príjmov, pričom sa sem zaraďuje aj dlhšie trvajúce
záškoláctvo).

O umožnenie viesť záhaľčivý alebo nemravný život pôjde vtedy, ak sa osobe mladšej ako osemnásť
rokov vytvoria podmienky na vznik nežiaducich návykov a sklonov (napr. ponechanie dieťaťa výchove
ulicou, umožnenie dlhodobejšieho záškoláctva a pod.).Krajský súd tiež uvádza, že cieľom alternatívnych trestov (medzi ktoré považujeme také druhy trestov,
ktoré nie sú spojené s uložením trestu odňatia slobody spojeného s jeho výkonom páchateľa) je
ponechať odsúdeného na slobode a uložiť mu taký druh trestu, ktorý bude pôsobiť preventívne proti

páchaniu ďalšej trestnej činnosti, ochráni spoločnosť a v neposlednom rade uspokojí záujmy obetí
trestného činu. Takéto tresty by mali upevniť v páchateľovi návyky a postoje potrebné k vedeniu riadneho
života.
Pokiaľ obžalovaná od roku 1998 má deväť záznamov v odpise registra trestov, z toho v posledných
desiatich rokoch záznamov päť (od roku 2011), pričom len v dvoch prípadoch jej súd uložil trest odňatia

slobody spojený s jeho výkonom a ona sa opakovane aj naďalej dopúšťala protiprávneho konania - cieľ
(či filozofia) aplikácie alternatívnych trestov nebol zjavne v prípade obžalovanej X. U. ani len zďaleka
dosiahnutý.
Z pohľadu doposiaľ uvedeného, krajský súd potom prihliadajúc na jednotlivé hľadiská ukladania trestu,
vyplývajúce z ust. § 34 Tr. zákona, ktorými sú spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa a jeho pomery, možnosti jeho

nápravy, majúc na zreteli aj už spomenutý účel trestu, vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zákona a to
ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a to, že trest má súčasne iných odradiť
od páchania trestných činov a má zároveň vyjadrovať aj morálne odsúdenia páchateľa spoločnosťou,
dospel k záveru, zohľadňujúc nepriaznivú prognózu nápravy obžalovanej, ktorá nebola schopná sa

poučiť z doteraz uložených trestov, jej uložil trest odňatia slobody tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku a je trestom pre nápravu obžalovanej tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie
podľa krajského súdu trestom primeraným.
Krajský súd pri určovaní spôsobu výkonu uloženého trestu u obžalovanej určil ústav na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže pred spáchaním skutku v posudzovanom

prípade bola v posledných 10-tich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody tak, ako to predpokladá ust.
§ 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona.
Toto boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd zrušil postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods.
2 Tr. poriadku napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám obžalovanej X. U. trest uložil tak, ako je
to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.