Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 8, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/68/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318010547
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1318010547.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Blažovej a
sudcov JUDr. Petra Šamka a JUDr. Márie Šimkovej, v trestnej veci obžalovaného M. T. pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného
M. T. a poškodeného V. Z. Z. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/66/2018 zo dňa
28.01.2021, na verejnom zasadnutí konanom dňa 08.12.2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania obžalovaného M. T., nar. XX.XX.XXXX a poškodeného
V. Z. Z., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a j ú.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný M. T. uznaný vinným zo spáchania prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák.
na tom skutkovom základe, že

v čase okolo 17:40 hod. dňa 12.12.2016 v Bratislave na Roľníckej ulici v smere do centra mesta ako
vodič viedol osobné motorové vozidlo zn. S. T., EČV: BL XXXND, pričom pri budove Pošty Bratislava
36 v blízkosti zastávky MHD neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla,
poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať
a na riadne označenom priechode pre chodcov nedal prednosť chodcovi V. Z. Z., ktorý vstúpil na

vozovku a prechádzal cez priechod pre chodcov z jeho pohľadu z pravej strany a prednou časťou
motorového vozidla do neho narazil, pričom následkom dopravnej nehody utrpel poškodený V. Z. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. 8, N. pomliaždenie hlavy s tržnou ranou v spánkovej oblasti vľavo,
vnútrolebečné krvácanie v čelovej, temennej a spánkovej oblasti vpravo, neúplnú zlomeninu lebky,
zakrvácanie do stredového ucha a vonkajšieho zvukovodu ľavého ucha, zlomeninu tela 1. driekového
stavca, zlomeninu hlavičky ihlice ľavého predkolenia v oblasti kolenného kĺbu, roztrhnutie postranného

väzu ľavého kolena, roztrhnutie polmesiacovej chrupky ľavého kolena s doposiaľ neukončenou liečbou,
čím obvinený svojím konaním porušil povinnosti uložené v ust. § 4 ods. 1 písm. f) a § 16 ods. 1 zákona č.
8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Za uvedený prečin mu súd prvého stupňa podľa § 157 ods. 2, § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia
slobody v trvaní 1 (jeden) rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky a podľa
§ 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov vo výmere 14

(štrnásť) mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovaného k náhrade škody Z. poisťovni a.
s. vo výške 1.947,50 eura a S. zdravotnej poisťovni a. s. vo výške 1.846,48 eura. Podľa § 288 ods. 1 Tr.
zák. poškodeného V. Z. Z. odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal písomným podaním v zákonnej lehote obžalovaný odvolanie, ktoré
odôvodnil samostatným písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 09.07.2021. Obhajoba

uvádza, že s napadnutým rozhodnutím nesúhlasí, keďže sa sú prvého stupňa nevysporiadal so
všetkými okolnosťami dopravnej nehody a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súdprvého stupňa vychádzal predovšetkým z dvoch znaleckých posudkov odboru dopravy, ktorých
technické závery o príčine nehody prevzal bez toho, aby ich konfrontoval s platnou právnou úpravou
stanovujúcou povinnosti vodiča i chodca. I samotný znalec Ing. S. pritom uviedol, že posúdenie

správania poškodeného je právnym problémom, ktorý on ako znalec nie je oprávnený riešiť. Samotný
priebeh dopravnej nehody je vďaka kamerového záznamu dobre zdokumentovaný a súd si teda mohol
urobiť presný obraz o správaní a pohybe poškodeného pred nehodou. Je pravdou, že poškodený
prechádzal cez vozovku po priechode pre chodcov, avšak počas prechádzania uprostred vozovky
zastavil a stál na nej viac ako 2 sekundy, kým došlo k zrážke. Obaja znalci z odboru dopravy sa pritom

zhodli, že chodec má oveľa väčšie možnosti za tmy a dažďa vidieť prichádzajúce osvetlené vozidlo, než
je tomu naopak. Správanie chodcov ako účastníkov cestnej premávky upravujú všeobecné i osobitné
ustanovenia zákona č. 8/2009 Z. zn. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
znení neskorších predpisov. Poškodený tieto ustanovenia celkom zjavne nedodržal, keďže sa za dažďa
a tmy rozhodol prejsť cez vozovku, hoci vzhľadom na približujúce sa vozidlá cez ňu nemohol bezpečne
prejsť a musel uprostred priechodu pre chodcov zastaviť. Vzhľadom na porušenie povinností chodca, s

ktorými sa súd v odsudzujúcom rozsudku nijako nevysporiadal, považuje obhajoba rozhodnutie o vine
obžalovaného, ktoré mu pripisuje celé zavinenie nehody, za nesprávne. Poškodený pred vstupom do
vozovky nesprávne vyhodnotil situáciu a zjavne sa spoľahol na to, že vozidlá idúce v smere do Vajnor
mu dajú prednosť a nechajú ho prejsť. Zrejme vzhľadom na nedostatočnú viditeľnosť ( tma, dážď,
tmavé oblečenie ) prichádzajúce vozidlá ani v jednom smere na poškodeného nereagovali a tento zostal

stáť uprostred cesty, kde došlo k zrážke. Napriek tomu, že každý z účastníkov cestnej premávky je
povinný správať sa tak, aby neohrozil bezpečnosť iných, mal by v prvom rade dbať aj o bezpečnosť
vlastnú.Spoliehaniesanato,ževšetciostatnípravidládodržia amnesaničnestane,jenezodpovedným
hazardovanímsozdravímasoživotom.Vdanejsituáciimalpoškodenýobjektívneoveľaväčšiumožnosť
nehode zabrániť, keďže prichádzajúce vozidlá musel vidieť, zatiaľ čo on bol pre ne neviditeľný.

Vzhľadom na uvedené porušenie povinností poškodeného, ktorý vzniknutú dopravnú nehody minimálne
spoluzavinil, obhajoba navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a obžalovaného spod
obžaloby v zmysle § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj poškodený, ktoré odôvodnil tým, že písomným
podaním zo dňa 19.05.2021. Poškodený zastáva názor, že okresný súd aplikáciou § 288 ods. 1 TP (t.j.
odkázaním poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces) vystavil poškodeného
ako obeť trestného činu neúmernému a nadbytočnému psychickému a fyzickému zaťaženiu.
Poškodený zároveň zdôrazňuje, že si riadne uplatnil nárok v adhéznom konaní, riadne ho vyčíslil

a adekvátne zdôvodnil (viď napr. výpoveď poškodeného na hlavnom pojednávaní), akými zásahy
do života mu spôsobil trestný čin. Úvahu súdu o presiahnutí rámca trestného konania v prípade
rozhodovania o ujme poškodeného (napriek tomu, že súd prevzal do odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia obmedzenia poškodeného z výpovede znalca z odboru zdravotníctva), poškodený považuje
za odmietnutie meritórneho prieskumu nároku uplatneného v adhéznom konaní. V tomto kontexte

poškodený poukazuje na právnu vetu uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.8.2019, sp. zn. 4 Cdo
125/2019, z ktorej možno abstrahovať, že s ohľadom na podstatu a charakter konania, o aký sa jedná v
prípade rozhodovania o náhrade nemajetkovej ujmy je zo strany konajúceho orgánu nevyhnutné zvoliť
obzvlášť citlivý a osobitý prístup bez prílišného formalizmu, ktorý by mohol viesť až k denegatio iustitiae.

Nepriznanie nároku v adhéznom konaní vníma poškodený ako citeľný zásah do jeho práva na prístup
k súdnej moci. V tejto súvislosti upriamuje pozornosť na právnu vetu uznesenia Najvyššieho súdu ČR
zo dňa 25.5.2017, sp. zn. 25 Cdo 1689/2017, R 130/2018, z ktorej rezultuje záver, že pokiaľ má súd
v trestnej veci za preukázaný právny základ nároku uplatneného v adhéznom konaní môže ho priznať
do výšky, o ktorej nemá pochybnosti a so zvyšným nárokom odkázať poškodených na civilné sporové

konanie.

Napadnutý postup nemôže zhojiť ani eventuálny poukaz súdu na princíp procesnej ekonómie či
nehospodárnosť spočívajúcu v redundantnom dokazovaní. Poškodený zastáva názor, že v prípade
akýchkoľvek rozporov týkajúcich sa uplatneného nároku nebolo potrebné vykonávať rozsiahle

dokazovanie údajne odôvodňujúce odkázanie poškodeného s jeho nárokmi na civilný proces. Postup
zvolený súdom v predmetnej veci (t.j. ignorovanie podstaty nároku uplatneného v adhéznom konaní)
navodzuje u poškodeného ako poškodenej strany trestného procesu pocit, že legitímny nárokpoškodeného na adekvátnu, spravodlivú a zákonnú satisfakciu za kulpózne protiprávne konanie
obžalovaného je zo strany trestných súdov prejavom nedôležitosti, redundatnosti a určitej „nadpráce“.

Na verifikovanie dôvodnosti nároku poškodeného poškodený uvádza, že viedol usporiadaný život do
doby pokiaľ sa nestal účastníkom dopravnej nehody zapríčinenou obžalovaným. Na základe výpovede
znalca je možné konštatovať, že tieto zranenia sú vážne, o čom svedčí priznaná invalidita v rozsahu 75
%.Životpoškodenéhosaodincidentudrastickyzmenil.Pridopravnejnehodepoškodenýutrpelrozsiahle
a závažné poranenia, v dôsledku ktorých bol určitú dobu odkázaný na starostlivosť tretích osôb pri

hospitalizácií. Počas hospitalizácie bol ležiacim pacientom s obmedzeným osobným pohybom, pričom
na toaletu chodil pomocou zadržiavacich zariadení, ktoré boli k dispozície, čo preňho bolo ponižujúce.
V čase hospitalizácie bol obmedzený aj jeho kontakt s najbližšími, čo identicky negatívne vplývalo na
jeho súkromný život. Poškodený bol obmedzený prakticky vo všetkých sférach každodenného života,
nebol schopný sám sa o seba postarať a aj pri bežných úkonoch bol odkázaný na pomoc najbližších. V
čase dopravnej nehody bol poškodený v produktívnom veku a dopravná nehoda vážne zasiahla do jeho

súkromného života aj tým, že je na dlhú dobu vylúčený z pracovného života, pričom doteraz je pracovne
obmedzený. Poškodený aj po prepustení z hospitalizácie nebol schopný vykonávať základne životné
úkony, s ktorými mu museli pomáhať blízki, a to napr. zaviazanie šnúrok, nakupovanie, sprchovanie,
atď. Poškodený preto považuje za neprimerané, aby poškodený musel čakať ďalšie roky na priznanie
náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá mu právom na základe okolností prípadu náleží a zároveň ho nútiť

absolvovať celé konanie od začiatku v rámci civilného konania. Poškodený považuje za adekvátne
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti požadovať úhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.000 eur od
obžalovaného titulom náhrady strát, ktoré poškodený počas procesu utrpel.

Vzhľadom na uvedené poškodený navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že vo

výroku o náhrade škody prizná poškodenému peňažnú náhradu titulom nemajetkovej ujmy, resp.
napadnutý rozsudok vo výroku o náhradu škody zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa.

Prokurátor, obžalovaný ani poškodený nevyužili právo vyjadriť sa k odvolaniu, ktoré im bolo v súlade s
§ 314 Trestného poriadku doručené.

Odvolací súd po predložení veci nezistil žiadne vážne procesné vady konania predchádzajúceho
napadnutému rozsudku, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie na neverejnom zasadnutí, preto nariadil
vo veci verejné zasadnutie, o ktorom upovedomil procesné strany.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa obhajca obžalovaného v plnom rozsahu pridržal písomne
vypracovaného odvolania, ako aj dôvodov tam uvedených a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a
obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Splnomocnený zástupca poškodeného na verejnom zasadnutí navrhol zrušiť napadnutý rozsudok

vo výroku o náhrade škody a priznať poškodenému peňažnú náhradu titulom nemajetkovej ujmy,
zohľadniac všetky okolnosti prípadu.

Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného, ako aj poškodeného zamietnuť,
pretože rozsudok súdu prvého stupňa považuje za správny vo všetkých jeho výrokoch.

Obžalovaný sa pripojil k prednesu svojho obhajcu a uviedol, že ho celá záležitosť mrzí, je na dôchodku
a vodičský preukaz potrebuje k tomu, že si privyrába. V prípade uloženia trestu zákazu činnosti by ho to
úplnezlikvidovalo,lebožijeibazdôchodkuvovýške390euraplatísipodnájom500eur,pričomžijesám.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania, a tým absenciu
dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1
Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom
zásadou,ženachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného aj
poškodeného je nedôvodné.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.Úvodom odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky
dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobe tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10

Trestného poriadku, tieto dôkazy aj správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods.
12 Trestného poriadku vyhodnotil, a svoje rozhodnutie aj zákonným spôsobom odôvodnil.

Obžalovaný M. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ho veľmi mrzí, čo sa stalo, mal z toho traumu.
Celé sa to stalo rýchlo, išiel s autom cez Vajnory smerom na Bratislavu. Bolo škaredé počasie, boli

tam kolóny áut, nešiel rýchlo. Stalo sa to tak, že išiel v zlom počasí a zbadal pred sebou 2 alebo 3
metre veľkú postavu a došlo k nárazu. Oproti išli autá. Keď pozeral kamerový záznam tak bolo vidno,
že poškodený čaká na priechode pre chodcov. Chodec išiel smerom zo strany obžalovaného a zostal
stáť na priechode, v strede priechodu. Obžalovaný chodca zbadal 3 metre pred sebou, nachádzal sa na
vozovke. Nebolo vidno, či je tam priechod, bol zle osvetlený, zle vyznačený. Obžalovaný začal brzdiť
až po kontakte s chodcom, absolútne ho nevidel. Chodec bol oblečený celý v čiernom, nebolo ho vidno.

Obžalovaný nevedel uviesť prečo nešiel pomalšie vzhľadom na zlé počasie.

Poškodený V. Z. Z. vo svedeckej výpovedi uviedol, že bol na nákupoch na Roľníckej v lekárni. Nakúpil
lieky a išiel k prechodu. Pred priechodom sa pozrel doprava a doľava. Z ľavej strany z diaľky boli svetlá
vozidiel. Vstúpil na priechod, na ktorom zastavil, pretože z opačného pruhu z pravej strany išli vozidlá.

Prešiel asi do polovici jazdného pruhu po priechode, potom si už nič nepamätá, zobudil sa v nemocnici.
Poškodený nevie uviesť v akej vzdialenosti bolo vozidlo, ktoré išlo z ľavej strany, ale nebolo blízko. Pred
priechodom sa pozrel do ľavej a do pravej strany, podľa neho to bolo bezpečné. Cez priechod neprešiel
z dôvodu, že z proti smeru išlo veľmi rýchlo auto, poškodený sa zľakol a preto zastavil na priechode.
To auto predtým v opačnom pruhu nevidel. V čase dopravnej nehody bola tma a mrholilo. Na hustotu

premávky si nepomína. Mal oblečené modré športové tenisky, rifle, čiernu bundu s reflexným pásom,
ktoré bolo okolo vrecka z pravej strany aj na rukávoch. K svojim zraneniam uviedol, že ich liečba trvala
celý rok, doteraz sa lieči. Má také následky, že sa mu točí hlava, bolí ho hlava, nepočuje dobre na ľavú
stranu,mázávratyabolíhokolenoajkĺb. Stratilčuch.Nepracuje,jenainvalidnomdôchodku, pracujeza
neho jeho syn. Na invalidnom dôchodku je preto, lebo sa všetkého bojí, bolí ho hlava, nemôže fungovať

ako normálny človek.

Svedok N. S. vypovedal, že išiel z budovy pošty na Roľníckej ulici smerom k bicyklu, k priechodu pre
chodcov, kde mal odložený bicykel. Zrazu počul, úder, ranu, tak sa otočil a zbadal zrazeného chodca,
ktorý ležal pri zastávke na druhej strane ako bol on, t. j. smerom na Čiernu vodu. Tá zastávka je asi 10 -

15metrovodpriechoduprechodcov.Pribeholkzrazenému,užtamboliľudiaatíhodalidostabilizovanej
polohy. V tom čase pršalo, silnejší dážď, nemrzlo, bolo asi 5 stupňov Celzia, vozovka bola mokrá, nebola
zamrznutá, viditeľnosť bola zlá. Premávka bola hustá, bolo dosť áut.

Znalec z odboru cestnej dopravy, Ing. M. N., na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch svojho

písomného znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že chodec vodičovi vozidla Škoda z technického
hľadiska nevytvoril prekážku náhlu. Bezprostredne pred zrážkou s chodcom sa vozidlo Škoda
pohybovalo rýchlosťou 46 km/hod. V danom úseku je maximálna povolená rýchlosť 50 km/hod. V čase
dopravnej nehody bola znížená viditeľnosť a pršalo a dohľadná vzdialenosť podstatne kratšia, ako
vzdialenosť na rozhľad. Z uvedeného dôvodu rýchlosť primeraná dohľadu bola nižšia ako povolená. Pri

pohybe vozidla Škoda rýchlosťou primeranou dohľadu, vodič mal možnosť zabrániť dopravnej nehode,
jazdou nižšou a reakciou na chodca v čase, kedy bol pre vodiča rozpoznateľný. Na hlavnom pojednávaní
znalec tiež uviedol, že vodič reagoval na chodca neskoro a z technického hľadiska sa pohyboval vyššou
rýchlosťou na akú mal dohľad. Chodec vozidlu z technického hľadiska nevytvoril prekážku náhlu. Z
technického hľadiska pri vykonávaní analýzy vstup chodca do vozovky možno považovať za bezpečný,

chodec neporušil nič, prechádzal cez krajnicu.

Znalec z odboru cestnej dopravy, Ing. L. S. na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch svojho
písomného znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že technika jazdy vozidla Škoda bola chybná.
Prvým pochybením bola skutočnosť, že vodič neprispôsobil rýchlosť svojej jazdy daným nepriaznivým

rozhľadovým možnostiam, o ktorých aj sám vypovedal. Za daných podmienok rozhľadu mal viesť vozidlo
rýchlosťou maximálne do cc 30 km/ hod., jeho skutočná rýchlosť bola cca 46 km/ hod. Druhým chybným
prvkom v technike jazdy vodiča bola jeho oneskorená reakcia na chodca nachádzajúceho sa v jazdnej
dráhe vozidla o hodnote cca 0,82 až 0,91 s. Takýmto nesprávnym konaním vytvoril vodič vozidla navozovke kolíznu situáciou chodcovi, ktorý sa vo vozovke pohyboval a následne na priechode stál, nedal
prednosť. Chodec nevytvoril vodičovi vozidla Škoda na vozovke prekážku z technického hľadiska
náhlu. Jedinou technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča vozidla

Škoda spočívajúca v nedaní prednosti chodcovi, ktorý vstúpil do vozovky a pohyboval sa cez ňu po
vyznačenom priechode pre chodcov a v oneskorenej reakcii vodiča vozidla intenzívnym brzdením na
chodca nachádzajúceho sa na priechode. Na hlavnom pojednávaní znalec tiež uviedol, že keď chodec
vstupoval na priechod, tak vozidlo obžalovaného bolo od neho 63 metrov. Poškodený do vozovky
vstúpil tak, že obžalovaného neobmedzil ani neohrozil, vstúpil technicky korektne. Poškodený zastal

na priechode pootočený smerom do jazdného pruhu protiidúcich vozidiel, pretože odtiaľ prichádzal rad
vozidiel v smerom od mesta, a nepredpokladal, že v smere do mesta mu hrozí nejaké nebezpečenstvo.
Poškodený mal možnosť vidieť vozidlo obžalovaného, avšak v čase keď vstupoval na priechod, bolo
od neho 63 metrov.

Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia MUDr. O. S., PhD. sa na hlavnom pojednávaní pridržal

záverom písomne vyhotoveného znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že poškodený pri dopravnej
nehode utrpel pomliaždenie hlavy s tržnou ranou v spánkovej oblasti vľavo v tvare hviezdy,
vnútrolebečné krvácanie v čelovej, temennej a spánkovej oblasti vpravo liečené bez operácie, neúplnú
zlomeninu lebky - prasklina - fissúra so zasahovaním lomnej línie do pyramídovej oblasti vľavo,
zakrvácanie do stredného ucha a vonkajšieho zvukovodu ľavého ucha, zlomeninu tela 1. driekového

stavca ( L 1 ) so znížením tela o 2 mm, zlomeninu hlavičky ihlice ľavého predkolenia v oblasti kolenného
kĺbu, rozhrnutie postranného väzu ľavého kolena, roztrhnutie polmesiacovej chrupky ľavého kolena. Na
hlavom pojednávaní znalec uviedol, že doba liečenia u poškodeného presiahla dobu 12 mesiacov,
na základe čoho bol posudzovaný Z. poisťovňou za účelom rozhodovania invalidity, bol uznaný za
invalidného. Na základe štúdia zdravotnej dokumentácie znalec potvrdil, že poranenia vznikli v príčinnej

súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou.

Z listinných dôkazov odvolací súd poukazuje najmä na záznam dopravnej nehody, zápisnicu o
obhliadke miesta dopravnej nehody a fotodokumentáciu z miesta dopravnej nehody, potvrdenie o
výške vyplatených dávok, rozpis nákladov na poskytnutú zdravotnú starostlivosť, správy o povesti

obžalovaného, evidenčnú kartu vodiča a odpis registra trestov.

Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil správne jednak skutkové, ale aj právne
závery, pričom sa zaoberal dôkazmi, tak jednotlivo ako aj v súhrne a svoje rozhodnutie v intenciách
ustanovenia § 168 ods.1 Tr. por. vysvetlil a odôvodnil.

Odvolací súd sa plne stotožnil s hodnotiacimi závermi súdu prvého stupňa a uvádza, že z vykonaného
dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný nedal prednosť chodcovi - poškodenému V. Z. Z.,
ktorý vstúpil na vozovku a prechádzal cez priechod pre chodcov z pohľadu obžalovaného z pravej strany
a prednou časťou motorového vozidla do neho narazil, pričom poškodený pri dopravnej nehode utrpel

zranenia tak, ako je to konštatované vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Uvedené vyplynulo
jednak z výpovede poškodeného V. Z. Z., výpovede svedka N. S., ale predovšetkým z výpovede znalcov
z odboru cestnej dopravy Ing. M. N. a Ing. L. S. a ich znaleckých posudkov a zo znaleckého posudku
z odboru zdravotníctva.

Obhajoba obžalovaného spočívala v podstate v tom, že nenamietal ustálený priebeh skutku, ale svoju
zodpovednosť za vznik následku, pričom namietal, že nebola zohľadnená spoluúčasť ( spoluvina )
poškodeného na dopravnej nehode. Obžalovaný uvádzal, že bolo škaredé počasie, išiel v kolóne áut,
nešiel rýchlo. Zrazu zbadal, pred sebou 2 alebo 3 metre, veľkú postavu a došlo k nárazu. Poškodeného
nevidel, začal brzdiť až v okamihu nárazu. Priechod pre chodcov bol zle osvetlený aj označený. V

kontexte povinností stanovených zákonom nemožno akceptovať záver, na ktorý poukazoval obžalovaný
v dôvodoch odvolania a to, že poškodený sa rozhodol za dažďa a tmy prejsť cez vozovku, hoci vzhľadom
na približujúce vozidlá cez ňu prejsť nemohol bezpečne a musel uprostred priechodu pre chodcov
zastaviť, teda že poškodený pred vstupom do vozovky nesprávne vyhodnotil situáciu a spoľahol sa na
to, že vozidlá idúce v smere do Vajnor mu dajú prednosť. Ide totiž o nesprávny výklad vety tretej

ustanovenia § 53 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z. z., keďže zákon ukladá dodržať chodcovi povinnosti pri vstupe
na vozovku a nie pri vstupe do koridoru pohybu vozidla, ktorým môže byť hociktorý ďalší jazdný pruh
na vozovke, v ktorom sa pohybuje motorové vozidlo. Keď poškodený ako chodec vstúpil do vozovky
v smere jazdy obžalovaného sprava bezpečne ( z pohľadu obžalovaného ), pretože mu žiadny inývodič neprichádzal v pravom jazdnom pruhu zľava ( z pohľadu poškodeného ), z technického hľadiska
mal obžalovaný v zmysle § 4 písm. f) uvedeného zákona reagovať na túto situáciu a počínať si tak,
aby poškodenému ako chodcovi nevzniklo nebezpečenstvo. V súvislosti s posudzovaním správania sa

jednotlivých účastníkov tejto dopravnej nehody, považuje súd za potrebné uviesť, že v prípadoch, ak už
chodec prejde po priechode pre chodcov celý jazdný pruh, prípadne pruhy, je celkom jednoznačné, že na
priechod vstúpil a prechádza cezeň, vtedy je vodič povinný dať mu prednosť. Pritom ho nesmie ohroziť.
Po preskúmaní veci odvolací súd uzatvára, že rozhodujúcou príčinou vzniknutej dopravnej nehody v
prejednávanom prípade bolo nerešpektovanie ustanovenia 4 ods. 1 písm. f) a § 16 ods. 1 zákona č.

8/2009 Z. z. zo strany obžalovaného. Obžalovaný mal v tomto prípade dbať na zvýšenú opatrnosť a
prispôsobiťrýchlosťsvojhomotorovéhovozidlapoveternostnýmpodmienkam,ktorébolivkritickomčase
značne nepriaznivé, čo potvrdzovali okrem obžalovaného aj poškodený a svedok S. a uvedenej situácii
mal preto prispôsobiť rýchlosť ním vedeného motorového vozidla tak, aby bol schopný zastaviť vozidlo
na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Priebeh nehody preto neodôvodňuje uvažovať, že poškodený
vytvoril obžalovanému náhlu prekážku, ktorá by zbavovala obžalovaného zodpovednosti. Skutočnosť,

že obžalovaný chodca zbadal neskoro na to, aby zastavil pred miestom zrážky, resp. vôbec ho nezbadal,
zakladá jeho zavinenie. Z uvedených dôvodov nemožno hovoriť o spoluzavinení poškodeného, ako to
bolo uvádzané v odvolaní obžalovaného.

Pokiaľ ide o záver súdu prvého stupňa, že obžalovaný svojim konaním porušil dôležitú povinnosť

ako vodič, je nutné s týmto súhlasiť s poukazom na porušenie jeho povinností vyplývajúcich mu
z ustanovení § 4 ods. 1 písm. f) a § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
v znení neskorších predpisov. Porušením dôležitej povinnosti v danom prípade je nutné rozumieť také porušenie
príslušných predpisov vodiča motorového vozidla, majúce spravidla za následok nebezpečenstvo pre

ľudský život alebo zdravie, teda keď takýmto porušením môže ľahko dôjsť k takému následku. V
prejednávanom prípade je nepochybne neprispôsobenie jazdy poveternostným podmienkam a nedanie
prednosti chodcovi na priechode pre chodcov, porušením dôležitej povinnosti s poukazom na citované
ustanovenia. Odvolací súd sa teda v plnej miere stotožnil so závermi prvostupňového súdu vo vzťahu
k skutkovým zisteniam, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní a napokon tiež vo vzťahu k

právnej kvalifikácii konania obžalovaného. Obžalovaný svojim konaním nepochybne naplnil znaky
skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.

Odvolací súd nevzhliadol pochybenia ani vo výroku o treste napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa

pri ukladaní trestu rešpektoval účel trestu uvedený v § 34 ods. 1 Trestného zákona, a jeho druh a výmeru
určil v súlade s hľadiskami vyjadrenými v § 34 ods. 4 Trestného zákona.

Obžalovaný T. spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., za ktorý
zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody vo výmere 1 rok až 5 rokov. Ani odvolací súd nezistil u

obžalovaného žiadne priťažujúce ani poľahčujúce okolnosti. Správne súd prvého stupňa prihliadol na
osobu obžalovaného, ktorý sa doposiaľ dostal dva krát do rozporu so zákonom ( hľadí sa na neho akoby
nebol odsúdený ) a individualizoval trest s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu vrátane osobných
a rodinných pomerov obžalovaného. Odvolací súd považuje trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, čo
je na samej spodnej hranici trestnej sadzby, za primeraný a spravodlivý.

Súd prvého stupňa postupoval taktiež správne, keď podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného
zákona určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2 roky, čo korešponduje s potrebou
monitorovaťsprávanieobžalovanéhozhľadiskajehosúladusozákonom.Ajodvolacísúdjetohonázoru,
ževzhľadomnaosobuobžalovaného,najmäsprihliadnutímnajehodoterajšíživotaprostredie,vktorom

žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného
výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, pričom bola určená primeraná skúšobná doba, ktorá je
dostatočná na to, aby bolo u obžalovaného zistené, či bude v ďalšom viesť riadny život.

Zákonným kritériám zodpovedá aj uloženie trestu zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá vo

výmere 14 mesiacov, ktorý je v spodnej polovici zákonnej sadzby podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona.
Odvolací súd považuje výmeru tohto trestu za primeranú potrebe vyradiť na určitý čas obžalovaného z
účasti v cestnej premávke, a to z hľadiska ochrany ostatných účastníkov i z výchovného aspektu.Odvolací súd má za to, že uložené druhy trestov v uvedenej výmere zodpovedajú závažnosti
spáchanéhotrestnéhočinu,okolnostiamprípaduaosobeobžalovanéhoataktouloženýtrestjezákonný,
spravodlivý, primeraný a v celom rozsahu zodpovedajúci účelu trestu ustanoveného Trestným zákonom.

Niet zákonného dôvodu korigovať ani výrok napadnutého rozsudku o náhrade škody. Pokiaľ ide o
uplatnený nárok na náhradu škody poškodenými Všeobecná zdravotná poisťovňa a Z. poisťovňa, k
spôsobeniu škody došlo protiprávnym konaním obžalovaného, bolo preukázané spôsobenie škody
jednotlivým poškodeným v uvedenej výške, medzi konaním obžalovaného a spôsobenou škodou

je príčinná súvislosť a poškodení si náhradu škody uplatnili riadne a včas, t. j. čo do dôvodu a
výšky a do skončenia vyšetrovania ( vyčíslenie škody v prípravnom konaní). V prípade uplatnenej
škody Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a. s. išlo o úhradu nákladov na poskytnutú zdravotnú
starostlivosť poistencovi V. Z. Z. vo výške 1.846,48 eura, čo vyplýva z rozpisu nákladov za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť predložených touto zdravotnou poisťovňou. K výške náhrady škody uplatnenej
Z. poisťovňou, pobočka Bratislava odvolací súd uvádza, že poškodená spoločnosť si uplatnila náhradu

škody spočívajúcu v úhrade vyplatených nemocenských dávok poškodenému V. Z. Z. vo výške 2.700
eur, čo vyplýva z potvrdenia o výške vyplatených dávok predložených Z. poisťovňou, pobočka
Bratislava. Súd prvého stupňa však v napadnutom rozsudku uložil obžalovanému nahradiť škodu
poškodenej Z. poisťovni, pobočka Bratislava vo výške 1.947,50 eura. V dôsledku zákazu reformationis in
peius(zmenykhoršiemu)odvolacísúdvšaknemoholbezodvolaniaprokurátoračipoškodenejSociálnej

poisťovne, pobočka Bratislava túto chybu odstrániť.

Odvolací súd upozorňuje súd prvého stupňa, že výrok o náhrade škody, ktorým bol nárok priznaný,
je exekučným titulom a preto je potrebné, aby obsahoval príslušné zákonné náležitosti, ktorými sú
pri právnickej osobe okrem iného riadne označenie poškodeného názvom, IČO-m, sídlom a pod.

Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku poškodených takto neoznačil, čo však nemalo zásadný
vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia a nešlo o také podstatné chyby, ktoré by si vyžadovali
jeho zrušenie a následné rozhodnutie o tom odvolacím súdom. Odvolací súd však upozorňuje, že v
budúcnosti bude nevyhnutné, aby prvostupňový súd správne označil poškodeného, tak ako už bolo
vyššie uvedené.

Čo sa týka nároku na náhradu škody, ktorá bola zo strany poškodeného V. Z. Z. v prípravnom konaní
riadne a včas uplatnená, s týmto nárokom ho súd prvého stupňa odkázal postupom podľa § 288 ods.
1 Tr. por . na civilný
proces, lebo ohľadom nároku poškodeného na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.000 eur by bolo

treba vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho.

Odvolací súd súhlasí s týmto záverom súdu prvého stupňa, nakoľko aj podľa jeho názoru, by bolo
potrebné vykonať ďalšie rozsiahle dokazovanie na získanie potrebných podkladov na rozhodnutie
o uplatnenom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Poškodený si uplatnil nárok na náhradu

nemajetkovej ujmy vo výške 2.000 eur, avšak podľa názoru krajského súdu nie je dostatočne určité, či
sa jedná o nemajetkovú ujmu alebo o náhradu za bolesť a spoločenské uplatnenie.

Poškodený nárok na náhradu škody podľa § 46 ods. 3 Tr. por. do skončenia prípravného konania
sformuloval tak, že pri dopravnej nehode utrpel rozsiahle závažné poranenia, v dôsledku ktorých bol

určitú dobu odkázaný na starostlivosť blízky a tretích osôb. Bol obmedzený prakticky vo všetkých sférach
každodenného života, nebol schopný sám sa o seba postarať a aj pri bežných úkonoch bol odkázaný
na pomoc najbližším. Ďalšie nepríjemnosti spôsobovali poškodenému aj silné bolesti hlavy a závraty
po lekárskych zákrokoch, ktoré musel podstúpiť v dôsledku dopravnej nehody. Poškodený bol v čase
dopravnej nehody v produktívnom veku a dopravná nehoda vážne zasiahla do jeho súkromného života

aj tým, že je na dlhú dobu vylúčený z pracovného života. Poškodený podnikal a teraz jeho podnikateľskú
činnosť realizujú rodinní príslušníci, ktorí sú tým zaťažení. Kvôli jeho zraneniam majú rodinní príslušníci
veľa starostí pri pomoci poškodenému s bežnými životnými úkonmi, v dôsledku čoho vznikajú medzi
nimi hádky. Poškodený je presvedčený, že dopravná nehoda nepriaznivo zasiahla do jeho fyzickej,
psychickej integrity a rodinného zázemia. Dôsledky dopravnej nehody nepriaznivo pôsobia aj na celú

rodinupoškodeného.Jenesporné,žeprávopoškodenéhonasúkromiebolovpriamejpríčinnejsúvislosti
s dopravnou nehodou v značnej miere porušené.Odvolací súd poukazuje na to, že nemajetkovou ujmou v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho
zákonníka je taká ujma, ktorá sa premieta do psychickej sféry fyzickej osoby a do jej postavenia v
spoločnosti. Nepremieta sa teda bezprostredne do fyzickej integrity ani do majetkovej sféry fyzickej

osoby. Preto treba dôsledne odlišovať nemajetkovú ujmu od majetkovej ujmy, vrátane ujmy na zdraví
s majetkovými dôsledkami (§ 16 Občianskeho zákonníka) a inej nemajetkovej ujmy vzniknutej ako
priamy dôsledok zásahu do telesnej integrity fyzickej osoby, za ktorú sa poskytuje náhrada podľa
osobitných predpisov (§ 444 Občianskeho zákonníka). Preto zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch podľa § 13 odsek 2 Občianskeho zákonníka je dosiahnuť akúsi vyváženosť miery ujmy na

hodnotách ľudskej dôstojnosti s konkrétnym finančným vyjadrením náhrady takej nemajetkovej ujmy,
a to s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, po tom, ako prípadné iné priznané
náhrady zostali nedostatočné. Naproti tomu zmyslom náhrady ujmy vzniknutej ako priamy dôsledok do
telesnej integrity fyzickej osoby podľa § 444 Občianskeho zákonníka je pokúsiť sa o reálnu náhradu za
ujmu spôsobenú poškodením zdravia, jeho liečenia a odstraňovania následkov, čo pokrýva bolestné a
sťaženie spoločenského uplatnenia. Tieto nároky sú úplne samostatné, a preto by náhrada za bolesť

a za sťaženie spoločenského uplatnenia nemali pokrývať ujmu, ktorá sa premieta do psychickej sféry
fyzickej osoby a jej postavenia v spoločnosti.

V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu nie je zrejmé, do akej miery bol uplatnený nárok
poškodeného nárokom za škodu spôsobenú priamym zásahom do telesnej integrity poškodeného,

v akom rozsahu by mala byť pokrytá náhradou za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a v
akom rozsahu by mala byť vyjadrením náhrady nemajetkovej ujmy zasahujúcej do psychickej sféry
poškodeného (§ 13 odsek 2 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného dôvodu bolo potrebné rozhodnúť o
odkázaní poškodeného s jeho nárokom na civilný proces.

Odvolací súd uzatvára, že v danej veci na rozhodnutie o nároku poškodeného V. Z. Z. nepostačovalo
jednoduché dokazovanie, s akým „počíta“ adhézne konanie, čo by jednoznačne presiahlo potreby
trestného konania, toto by neúmerne predĺžilo a oddialilo právoplatné rozhodnutie o vine a treste, čo
nie je účelom trestného konania. Uvedenú skutočnosť v podstate potvrdil aj splnomocnený zástupca
poškodeného, ktorý v odôvodnení odvolania sám uviedol, že poškodený v prípade odkázania s nárokom

na náhradu škody by musel čakať ďalšie roky na priznanie nemajetkovej ujmy a absolvovať celé konanie
od začiatku v rámci civilného konania.

Na základe uvedených skutočnosti odvolací súd rozhodol o podanom odvolaní obžalovaného a
poškodeného spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia.

Odvolaciu námietku obžalovaného spočívajúcu v tom, že prvostupňový súd prijal závery o príčine
nehody bez toho, aby ich konfrontoval s platnou právnou úpravou stanovujúcou povinnosti vodiča
i chodca, vyhodnotil odvolací súd za nedôvodnú, keďže na tieto skutočnosti argumentačne
reagoval odvolací súd v tomto rozhodnutí a podľa ustálenej súdnej praxe odôvodnenie rozhodnutí

prvostupňového súdu a nadriadeného súdu nemožno posudzovať izolovane, keďže prvostupňové a
druhostupňové konanie z pohľadu predmetu konania tvoria jeden celok.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov
3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.