Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, October 21, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Tos/104/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6221010135
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6221010135.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a
sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. v trestnej veci proti obvinenému O. X.,
nar. XX.XX.XXXX vo veci návrhu na uloženie ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou, na
neverejnom zasadnutí dňa 21. októbra 2021, o sťažnosti obvineného proti uzneseniu Okresného súdu
Veľký Krtíš sp. zn. 10Nt/10/2021 zo dňa 03. septembra 2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.
zn. 10Nt/10/2021 zo dňa 03.09.2021 a Okresnému súdu Veľký Krtíš u k l a d á, aby vo veci znovu konal
a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením sp. zn. 10Nt/10/2021 zo dňa 03. septembra 2021 Okresného súdu Veľký Krtíš bolo podľa §
73 ods. 1 Tr. zák. O. X. nariadené ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený cestou ustanoveného obhajcu priamo do zápisnice o verejnom
zasadnutí zo dňa 03.09.2021 sťažnosť, ktorú bližšie zdôvodnil taktiež prostredníctvom obhajcu podaní
doručeným prvostupňovému súdu dňa 11.10.2021. V sťažnosti v podstate uviedol, že mu napadnuté
uznesenie okresného súdu ani jeho ošetrujúcemu lekárovi doručené nebolo. Napadnuté uznesenie
považuje za nesprávne a nezákonné. Namietal, že od začiatku trestného stíhania boli porušené jeho

základné práva, pričom akcentoval, že namietal aj zastavenie trestného stíhania prokurátorom podľa §
215 ods. 1 písm. e) Tr. por. Dôvodil, že umiestnenie do psychiatrickej nemocnice bolo realizované na
základe znaleckého posudku MUDr. Zelmana č. 38 zo dňa 29.03.2021, pričom k záveru dospel znalec
na základe krátkeho objektívneho pozorovania. Uviedol, že umiestnenie do psychiatrickej nemocnice je
jedným z najväčších zásahov do osobnej slobody, pričom môže sa tak stať len na základe rozhodnutia
súdu. Súd o nariadení psychiatrického liečenia ústavnou formou rozhodol až po piatich mesiacoch,

na základe podľa neho neaktuálneho znaleckého posudku, pričom znalec nebol vypočutý a návrh
prokurátora na uloženie ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou nebol jeho obhajcovi
vôbec doručený. Ďalej namietal, že nebol napriek jeho záujmu o účasť na verejnom zasadnutí vypočutý,
údajne preto, že dal súhlas aby sa verejné zasadnutie uskutočnilo v jeho neprítomnosti. Dôvodil,
že toto nie je pravda, keďže mu dali podpísať nejaký papier, nevedel čo podpisuje, keďže nevie
po slovensky. Uviedol, že boli porušené jeho základné ústavné práva. V závere akcentoval, že v

psychiatrickej nemocnici je nezákonne už viac ako šesť mesiacov a doposiaľ mu nebolo doručené
napadnuté uznesenie. Na základe uvedeného navrhol, aby bolo napadnuté uznesenie prvostupňového
súdu zrušené a vec vrátená okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie a súčasne navrhol, aby
po vypracovaní znaleckého posudku, prípadne vyjadrení Psychiatrickej nemocnice Kremnica v prípade
potrebu liečby mu bola nariadená liečba ambulantná.

Podľa § 192 ods. 1/ písm. a/, b/ Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konaniepredchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský
súd dospel k záveru, že sťažnosť obvineného bola podaná dôvodne.

Krajský súd zo spisového materiálu zistil, že uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Veľký
Krtíš sp. zn. Pv 55/21/6610-37 zo dňa 08.04.2021, v spojení s uznesením krajského prokurátora
Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici sp. zn. 1KPt 79/21/6600-16 zo dňa 09.06.2021, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 09.06.2021, bolo trestné stíhanie proti obvinenému O. X., za prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. zastavené, lebo obvinený nebol v čase činu pre

nepríčetnosť trestne zodpovedný.

Dňa 01.07.2021 prokurátor Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš doručil okresnému súdu návrh na uloženie
ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou O. X. z dôvodu uvedeného § 73 ods. 1 Tr. zák.,
s poukazom na závery znaleckého posudku č. 38/2021 vypracovaného MUDr. Z. T., znalcom z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatrie.

Podľa § 73 ods. 1 Tr. zák. súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods. 2 písm. c) a
§ 40 ods. 1 písm. d) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný
a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia podmienkou na obligatórne uloženie ochranného liečenia
je náležité zistenie, že došlo k spáchaniu činu inak trestného, a že jeho páchateľ nie je pre nepríčetnosť
trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.

Ochranné liečenie je jedno z najvýznamnejších a najdôležitejších druhov ochranných opatrení. Význam

ochranného liečenia je v záujme spoločnosti na ochranu pred páchateľmi trestných činov a činov ináč
trestných a má veľký význam aj pre samotné osoby, ktorým sa ukladá, a to z hľadiska kladného
dopadu liečenia na ich ďalší život. Poskytuje ochranu pred duševne chorými alebo návykovo závislými
osobami ich izoláciou v ústavoch alebo ich ošetrením v príslušnej ambulancii bez takej izolácie, pričom
páchateľovi umožňuje liečiť sa poskytnutím odbornej lekárskej starostlivosti.

Konanieouloženíochrannéholiečenia(vrátanezmenyformyochrannéhoopatrenia)vzmysleTrestného
zákona a podľa Trestného poriadku voči osobe, ktorej procesné postavenie obvineného zaniklo v
dôsledku zastavenia trestného stíhania pre nepríčetnosť, nerieši otázku viny za trestný čin, ale otázku
spáchania činu ináč trestného.

Keďže v ňom nejde o obvineného a vinu za trestný čin, ale sa týka rozhodovania o občianskom
práve, lebo možné uloženie ochranného liečenia predstavuje zásah do práva na súkromie, nie sú naň
aplikovateľné práva podľa čl. 50 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ale práva týkajúce sa spravodlivého súdneho konania

(napr. podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd).

Uloženie ochranného liečenia je z hľadiska práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd ústavne akceptovateľné vtedy, ak k nemu dôjde na základe spravodlivého súdneho

konania rešpektujúceho zároveň základné náležitosti pre jeho uloženie podľa Trestného zákona.

Nemožno pri tomto konaní opomenúť článok 12 ods. 1 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným
postihnutím, podľa ktorého tieto osoby majú kdekoľvek právo na uznanie svojej osoby ako subjektu
práva.

Krajský súd primárne uvádza, že okresný súd v tejto veci nepostupoval dôsledne, v súlade s
ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. Povinnosť vyplývajúca z citovaného ustanovenia, teda povinnosť
zistiť skutkový stav veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí aj
pre rozhodovanie o ktorejkoľvek otázke, ktorú treba v trestnom konaní riešiť. Náležite teda musí byť

zistené aj to, či u osoby, u ktorej bolo trestné stíhanie zastavené pre nepríčetnosť v čase spáchania
skutku, sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre uloženie ochranného liečenia, ako i to, či
ochranné liečenie je nutné uložiť v ústavnej forme, alebo či účel ochranného liečenia možno dosiahnuťi jeho výkonom v ambulantnej forme, ako aj skutočnosť, či uloženie ochranného liečenia vo vzťahu ku
konkrétnej osobe je účelné. Z takýchto zistení je potrebné vychádzať pri rozhodovaní.

Okresný súd si dokazovaním na verejnom zasadnutí nevytvoril dostatočný skutkový základ pre
rozhodnutie, či O. X. je nutné uložiť ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou, pričom pre
takéto rozhodnutie podľa právneho názoru krajského súdu neboli splnené všetky zákonné podmienky.
Možno konštatovať, že okresný súd nepostupoval pri vydaní napadnutého uznesenia v súlade so
zákonom. Okresný súd pri rozhodovaní o návrhu na uloženie ochranného liečenia ústavnou formou

procesne niekoľkokrát pochybil, keď najmä znalca MUDr. Z. T., ktorý na O. X. vypracoval znalecký
posudok ohľadne vyšetrenia jeho duševného stavu ešte v pôvodne vedenom trestnom konaní, na
verejnom zasadnutí nevypočul, najmä ku skutočnosti či aj naďalej zotrváva na záveroch písomne
podaného znaleckého posudku, ako aj skutočnosť, či aj naďalej navrhuje uložiť obvinenému ochranné
ústavnépsychiatrickéliečenie.Krajskýsúdďalejmusíkonštatovať,žezobsahupredloženéhospisového
materiálu ďalej nevyplýva, či návrh prokurátora na uloženie ochranného psychiatrického liečenia

ústavnou formou bol doručený ustanovenému obhajcovi obvineného. S poukazom na sťažnostné
námietky obvineného krajský súd akcentuje najmä skutočnosť, že prvostupňový súd procesne pochybil
a predčasne rozhodol, keď o uložení ochranného liečenia, v ktorom sa rozhodovalo o občianskom
práve, lebo možné uloženie ochranného liečenia predstavuje zásah do práva na súkromie, rozhodol na
verejnom zasadnutí bez prítomnosti obvineného. Z obsahu predloženého spisu (čl. 158) síce vyplýva,

že dňa 23.08.2021 bol okresnému súdu doručený rukou písaný súhlas obvineného, aby sa verejné
zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti, avšak udelenie tohto súhlasu bolo negované tak obhajcom
obvineného na verejnom zasadnutí konanom dňa 03.09.2021, ako aj v písomných dôvodoch sťažnosti.
Naviac je zrejmé, že obvinený neovláda slovenský jazyk a jeho vzdanie sa účasti na verejnom zasadnutí
nebolo pretlmočené. Preto pre spravodlivé súdne konanie a náležité zistenie skutkového stavu a

následné rozhodnutie okresného súdu bude potrebné v ďalšom konaní odstrániť procesné pochybenia
prvostupňového súdu v zmysle vyššie uvedeného, nakoľko až na základe takto zisteného skutkového
stavu bude môcť prvostupňový súd rozhodnúť.

Vychádzajúc z ust. § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší

napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, uloží orgánu, proti ktorého
rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd v zmysle citovaného ustanovenia napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby v nej znovu konal a rozhodol.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Tr. por. v spojení s §
180 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.