Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, December 13, 2021

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 11Cpr/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118320244
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Valkovič
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2021:6118320244.16

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany v právnej veci žalobcu: DC MEDICAL s.r.o., Myslavská 644/190/A, 040 16
Košice, IČO: 46 599 762, zast. Pančišinová & Partners, s.r.o., Ráusova 49, Košice - mestská časť Juh
040 01, IČO: 52 772 497, proti žalovanej: H.. B. Z. ( K.. R. ), X.. XX.X.XXXX, Y. Z. XXXX, XXX XX, zast.
JAKUBEK & PARTNERS, s. r. o., Panenská 5, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 03, IČO: 50
099 175, o zaplatenie 13500,00 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovanej súd p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým,
že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti
toho rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca domáhal zaplatenia sumy
13500,00 eur s príslušenstvom, pričom žalobu odôvodnil tým, že žalovaná pracovala v spoločnej
prevádzke žalobcu od 01.01.2016 do 18.09.2017, t.j. takmer 21 mesiacov, na pracovnej pozícii
sekundárna dermatokozmetička, neskôr kozmetička a následne povýšená aj na manažérku prevádzky.
Náplňou tejto pracovnej pozície bolo predovšetkým vykonávanie kozmetických úkonov, avšak dodatkom

č. 2 k pracovnej zmluve sa kompetencie žalovaného rozšírili, okrem iného aj o riadenie prevádzky
DERMACENTER, OC Galéria Mlyny, Štefánikova trieda 35/61, 949 01 Nitra (ďalej aj „prevádzka“).
Jednou z povinností žalovanej bolo kontrolovať na prevádzke skutočný stav tovaru, materiálov, zásob
a hotovosti, stav reálne vykonaných ošetrení a následne porovnanie s vedenou evidenciou a tiež
pravidelná kontrola a dohľad na riadne vyúčtovanie vykonaných ošetrení. Začiatkom mesiaca júl 2017
bol žalobca viacerými podnetmi od klientov prevádzky oboznámený so skutočnosťou, že žalovaná

vykonáva kozmetické ošetrenia bez oficiálneho objednania, bez evidencie termínov, bez zápisu do
zdravotnej dokumentácie klientov, resp. spolupôsobí a ponúka výkon lekárskych ošetrení MUDr. Iuliou
Laskinou. Žalobca interným šetrením, rozhovormi s ďalšími zamestnancami (najmä z tejto prevádzky)
a zasadnutiami škodových komisií zistil skutočný nesúlad stavu evidencie a skutočného stavu u
žalovanej, pričom predbežne vyčíslil vzniknutú škodu na sumu vo výške cca 8500 eur. Opakované
úmyselné spôsobovanie škody žalobcovi spočívalo v tom, že žalovaná pravidelne ponúkala tretím

osobám neoficiálny výkon akýchkoľvek ošetrení z cenníka žalobcu, osobne vykonávala kozmetické
ošetrenia, ktoré neboli zaúčtované v pokladni žalobcu, teda bez vydania pokladničného dokladu o
zaplatení vykonaného ošetrenia klientovi. Po vykonaní ošetrenia týmto osobám ich bez oficiálneho
platenia a vystavenia pokladničného dokladu nechala zámerne odísť. Skutočnú škodu predstavuje
materiál spotrebovaný pri nezaúčtovaných zákrokoch. Počas sledovaného obdobia a v nadväznosti na
počet vykonaných ošetrení, ktoré neboli žalovanou vyúčtované tak žalovaná spôsobila žalobcovi škodu

spolu vo výške 13500,00 eur teda žalobca voči žalovanému uplatňuje tak náhradu skutočnej škody,
ako aj náhradu ušlého zisku celkovo vo výške 13500,00 eur. Na základe § 517 ods. 2 Občianskehozákonníka žalobca voči žalovanej súčasne uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 13500,00 eur od 16.01.2018 do zaplatenia.

2.OkresnýsúdBanskáBystricavydalvupomínacomkonaníplatobnýrozkaz č.k.17Up/521/2018zodňa
21.08.2018, ktorým vyhovel návrhu v celom rozsahu. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná odpor.
Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec na Okresný súd Nové Zámky a Okresný súd Nové Zámky dňa
13.03.2019 postúpil vec tunajšiemu súdu, ako súdu príslušnému na konanie v zmysle ustanovenia §23
písm. d) v spojení s §43 ods. 1 zákona 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).

3. Tunajšiemu súdu bolo doručené späťvzatie žaloby žalobcom v celom rozsahu, ktorý odôvodnil tak, že
OkresnýsúdNovéZámkydňa04.03.2019postúpilvec OkresnémusúduTopoľčanyaprvépojednávanie
vo veci bolo vytýčené až dňa 03.12.2019, ktoré bolo následne odročené z dôvodov na strane súdu a
najbližší náhradný termín bol zrušený z dôvodu prijatých epidemiologických opatrení. Reálne sa teda
prvé pojednávanie v predmetnej veci uskutočnilo až dňa 04.05.2021, teda po vyše troch rokoch od

podania žaloby. Uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že od momentu vzniku škody ubehla pomerne dlhá
doba, svedkovia si už toho času nepamätajú podrobnosti a ich svedecké výpovede tak stratia ich účel.
Preto vzhľadom na dôkaznú núdzu vyvolanú okolnosťami, ktoré žalobca subjektívne nezavinil, zastáva
názor, že ďalšie konanie v tejto veci stratilo pre žalobcu význam. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti
konania, ako aj v snahe zabrániť zbytočnému zaťažovaniu súdov a ďalšiemu navyšovaniu trov konania

nemá žalobca záujem ďalej pokračovať vo vymáhaní svojho peňažného nároku súdnou cestou a žiada,
aby súd konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo sporových strán nemá nárok
na náhradu trov konania v súlade s §257 CSP, keďže tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
4. Dňa 07.09.2021 doručila žalovaná súdu súhlas so späťvzatím žaloby s poukazom na §146 CSP a
vyjadrenie k rozhodnutiu o trovách konania, s tým, že s návrhom žalobcu, aby súd nepriznal žiadnej

zo strán nárok na náhradu trov konania nesúhlasí a má za to, že v prejednávanej veci, ktorá je vecou
individuálneho pracovnoprávneho sporu, neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by
odôvodňovali postup súdu podľa § 257 CSP a teda nie sú dané dôvody, pre ktoré by súd nemal priznať
žiadnej zo strán náhradu trov konania. Žalobca tieto dôvody vidí v dĺžke trvania súdneho konania,
pričom „svedkovia si už nemajú pamätať podrobnosti a tak svedecké výpovede mali stratiť svoj účel“.

Uviedla, že touto argumentáciou sa žalobca účelovo snaží vyviniť zo zodpovednosti za nedôvodne
podanú žalobu a nárok uplatňovaný pri absolútnej absencii rozhodných skutkových a právnych okolností
pre jeho priznanie a minimalizovať tým negatívne finančné dopady na svoju spoločnosť. Už od začiatku
tvrdila, že žalobca založil uplatnený nárok výlučne na svojich tvrdeniach, ktoré nie sú ničím preukázané a
teraz sa snaží zbaviť zodpovednosti za ním zavinené trovy súdneho konania, ktoré žalovanej v súvislosti

s konaním vznikli. Uviedla, že v žiadnom prípade nemožno prisvedčiť žalobcovi, že v konaní sa mu
nepodarilo preukázať ním uplatnený nárok výlučne z dôvodu dĺžky trvania súdneho konania. V prípade
ak má byť nárok preukazovaný dôkazmi, ktoré sú prchavé (resp. pominuteľné) alebo hrozí obava,
že uvedený dôkaz nebude možné vykonať vôbec, alebo len s ťažkosťami, existuje procesný postup
upravený v CSP, ktorý umožňuje zachovať výpovednú hodnotu takého dôkazu (§ 345 a nasl. CSP). Je

pritom výlučne na žalobcovi, akým spôsobom preukazuje dôvodnosť uplatneného nároku a žalobca mal
množstvoinýchmožností,akopreukázaťnímuplatňovanýnárok(akbyboldôvodný),načovšakžalobca
úplne rezignoval. Žalovaná tvrdí, že sa nedopustila žiadneho takého konania, ktorým by spôsobila
žalobcovi škodu a keďže žalobca okolnosti vzniku škody ani jej výšku do dnešného dňa nepreukázal,
nemožno prisvedčiť argumentom žalobcu, že existujú akékoľvek dôvody hodné osobitného zreteľa,

ktoré by žalobcu zbavovali zodpovednosti za neúspech v konaní. Niet pochýb o tom, že v tejto fáze
konania zaťažovalo dôkazné bremeno práve a len žalobcu, pričom dosiaľ neprešlo k prenosu dôkazného
bremena zo žalobcu na žalovanú, keďže žalobcovi sa nepodarilo preukázať skutočnosti tvrdené v
žalobe. Navyše v tomto prípade sa tiež uplatňuje negatívna dôkazná teória, kedy nebolo povinnosťou
žalovanej preukazovať skutočnosti, ktoré sa nestali, t. j. nebolo povinnosťou žalovanej preukazovať, že

žalobcovi škodu nespôsobila. Uviedla, že má za to, že späťvzatie žaloby je len dôsledkom prehodnotenia
skutkovej a právnej situácie zo strany žalobcu, ktorý uznal argumenty a procesnú obranu žalovanej,
ktorú od začiatku konania žalovaná prezentuje. Navyše v tomto prípade ide o učebnicový dôvod podľa
§ 256 ods. 1 CSP, kedy strana žalobcu svojim podaním procesne zavinila zastavenie konania, a teda
má za to, že je povinnosťou súdu priznať žalovanej ako protistrane nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100 %. Preto navrhuje, aby súd z dôvodu späťvzatia žalobcu konanie zastavil v celom rozsahu
a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby

skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. S poukazom na späťvzatie žaloby žalobcom i na citované zákonné ustanovenie § 145 ods. 1 CSP,
súd konanie zastavil.

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane. Podľa ods. 2 ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli,
súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.
8. K zastaveniu konania došlo v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom, pričom neexistujú dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali postup súdu podľa § 257 CSP a tvrdenie, že v konaní sa
žalobcovi nepodarilo preukázať ním uplatnený nárok výlučne z dôvodu dĺžky trvania súdneho konania je
nedôvodné, preto zavinenie zastavenia konania možno procesne pričítať žalobcovi. Žalovaná má preto

v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
9. Súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania rozsahu 100 % s tým, že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným
uznesením po právoplatnosti toho rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e m o ž n é podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
Okresného súdu Topoľčany, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí v ňom byť
uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané

a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v ktorom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.