Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 15, 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 9T/88/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117012336
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2117012336.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom Mgr. Michalom Pollákom v trestnej veci proti obžalovanému M.

H., nar.: XX.XX.XXXX pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. júla 2021, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

M. H. nar. XX.XX.XXXX v R.
trvale bytom: G. L. XXX/XXX, T. L.
t. č. S. Q.

sa uznáva za vinného, že

dňa 21.03.2014 v presne nezistenom čase v Bratislave osobne prevzal výzvu Okresného súdu Piešťany
sp. zn. 2T 52/2012 na nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu rozsudkom
Okresného súdu Piešťany, č. k. 2T/52/2012 zo dňa 19.02.2014, právoplatným dňa 19.02.2014 v trvaní
14 mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia, s termínom nástupu najneskôr do 8 dní od prevzatia výzvy na nástup trestu v Ústave
na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov, a napriek tomu bez vážnych a opodstatnených dôvodov
výzvu nerešpektoval a do výkonu trestu nenastúpil, pričom do výkonu trestu odňatia slobody bol na
základe príkazu súdu dodaný príslušníkmi PZ až dňa 10.08.2016,

teda

maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v

lehote stanovenej súdom,

čím spáchal

prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. a) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m)
Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného
zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa ruší výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava IV
zo dňa 08.06.2017, sp. zn. 3T/126/2016, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa
19.09.2017, sp. zn. 3To/83/2017, právoplatný dňa 19.09.2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 05.12.2017 na Okresnom súde Trnava obžalobu na

obvineného M. H. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku.

Po preskúmaní obžaloby súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie.

- Výrok o vine -

Po prednese obžaloby prokurátorom Okresnej prokuratúry Trnava bol obžalovaný na hlavnom
pojednávaní poučený o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže urobiť vyhlásenie podľa §

257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení urobil obžalovaný vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm.
b/ Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne súd postupoval
primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, pričom na všetky položené
otázky v zmysle tohto zákonného ustanovenia obžalovaný odpovedal „áno“. Prokurátor na hlavnom
pojednávaní následne vyjadrili súhlas s tým, aby súd prijal jeho vyhlásenie. Po takomto zistení súd

vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania stíhaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej
totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, teda ako prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, a pretože boli
naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky tohto trestného činu - prečinu, t. j. subjekt, subjektívna
stránka, objekt i objektívna stránka a závažnosť spáchaného prečinu je vzhľadom na spôsob vykonania

činu a jeho následok, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného
vyššia ako nepatrná podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade výsledkov
dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že
dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná len k výroku o treste.

- Výrok o treste -

Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia §
34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu

k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu

obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby v tejto trestnej
veci, je vo viacčinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. d) Trestného zákona, pre ktorý bol obžalovaný odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava

IV zo dňa 08.06.2017, sp. zn. 3T/126/2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa
19.09.2017, sp. zn. 3To/83/2017 a obžalovanému je potrebné uložiť súhrnný trest (skutok v konaní
vedenom na Okresnom súde Bratislava IV, sp. zn. 3T/126/2016 bol spáchaný dňa 10.08.2016, vo veci
bol vydaný aj trestný rozkaz, ktorý bol obžalovanému doručený dňa 02.05.2017).Súd vychádzal pri ukladaní súhrnného trestu z absorbčnej zásady upravenej v § 41 ods. 1 Trestného
zákona,vzmyslektorejsúdvprípadesúbehutrestnýchčinovukladátrestpodľazákonnéhoustanovenia,
ktorý sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, v tomto prípade za prečin marenia výkonu

úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, pri ktorom je trestná sadzba trestu odňatia
slobody určená do 2 rokov. Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2
Trestnéhozákona,dospelsúdkzáveru,žejepotrebnéupraviťzákonomstanovenútrestnúsadzbutrestu
odňatia slobody podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona, a to z dôvodu prevažujúceho pomeru priťažujúcich
okolností, keď súd zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, teda

že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, jednu priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, teda že obžalovaný spáchal viac trestných činov a druhú
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda že obžalovaný už bol za trestný čin
odsúdený (napr. odsúdenie Okresným súdom Bratislava II, sp. zn. 1T/2/2012). Pri ukladaní súhrnného
trestu súd aplikoval § 42 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého súhrnný trest nemôže byť miernejší ako
trest uložený skorším rozsudkom. Pre prípad uloženia súhrnného trestu odňatia slobody súd vychádzal

zo sadzby trestu odňatia slobody od 8 mesiacov do 2 rokov. Súd obžalovanému uložil trest odňatia
slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 8 mesiacov, ktorý považuje vzhľadom na naplnenie
účelu trestu za primeraný, keď zohľadnil aj čas spáchania jednotlivých trestných činov, za ktorý ukladal
súhrnný trest.

Súd nemohol obžalovanému uložiť iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko s poukazom
na trestnú minulosť obžalovaného, ktorý bol doposiaľ 16 krát odsúdený, by tzv. alternatívny trest
nebol spôsobilý naplniť u obžalovaného účel trestu, pričom nepodmienečný trest odňatia slobody bol
obžalovanému uložený aj v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV, sp. zn. 3T/126/2016.

Napriek vyhláseniu o vine a priznaní poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, súd
u odsúdeného nepristúpil k analogickej aplikácii § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, nakoľko s
poukazom na trestnú minulosť odsúdeného nemožno konštatovať, že by u neho mohol byť dosiahnutý
účel trestu uložením trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia, a to s poukazom na tú skutočnosť, že obžalovaný bol pred
spáchanímtohtotrestnéhočinuvovýkonetrestuodňatiaslobodyzaúmyselnýtrestnýčin(napr.rozsudok
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15.03.2012, sp. zn. 1T/2/2012, trest vykonal dňa 07.05.2012) a
tento spôsob výkonu trestu odňatia slobody mu bol uložený aj rozsudkom Okresného súdu Bratislava

IV zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. 3T/126/2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa
19.09.2017, sp. zn. 3To/83/2017, ku ktorému súd ukladal súhrnný trest.

S poukazom na ustanovenie § 42 ods. 2 Trestného zákona súd pri ukladaní súhrnného trestu
obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere

30 mesiacov, nakoľko tento trest mu bol uložený aj rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa
08.06.2017, sp. zn. 3T/126/2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.09.2017,
sp. zn. 3To/83/2017.

Súd podľa § 42 ods. 2 zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 08.06.2017,

sp. zn. 3T/126/2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.09.2017, sp. zn.
3To/83/2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Takto uložený trest, podľa názoru súdu, v sebe obsahuje tak požadovaný prvok represie (zabránenie v

páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok
generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného
zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom

podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnostitoho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať

práva podať odvolanie. Odvolanie má odkladný účinok.