Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 28, 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 29Cb/38/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119254019
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Janigloš

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:6119254019.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom Mgr. Marekom Janiglošom v právnej veci žalobcu: MJM TRANS, s.r.o., so

sídlom Marcheggská 1506/38, 900 31 Stupava, IČO: 36 724 203, právne zast.: AK Mikolaj s. r. o., so
sídlom Košická 56/5590, 821 08 Bratislava, IČO: 36 855 049, proti žalovanému: JRP trade, s. r. o., so
sídlom Martin nad Žitavou 257, 953 01 Martin nad Žitavou, IČO: 47 318 571, právne zast.: JUDr. Michal
Badinský, advokát, so sídlom ČSA 20, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o zaplatenie 5.585,72 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 1.688,50 eur z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.372,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 1.950,30 eur od 15.02.2019 do 19.11.2020, zo sumy 261,80 eur od 20.11.2020
do zaplatenia, zo sumy 1.110,50 eur od 02.03.2019 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,00 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 6,02 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 26.03.2019 domáhal, aby
súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.585,72 eur s príslušenstvom.
Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalobca vykonával pre žalovaného práce na stavbe Jarabinky (lokalita
Ružinov - Bratislava). Jednalo sa o prepravu, nakladanie, vykladanie a uloženie materiálu a žalovaný
práce prevzal. Žalobca uviedol, že žalovaný prvé dve faktúry vystavené v súvislosti s prácou na
tomto diele uhradil; jednalo sa o faktúru č. 180884, splatnú dňa 28.12.2018 v sume 2.119,20 eur -
uhradená 08.01.2019 a faktúru č. 180919, splatnú dňa 14.01.2019 v sume 637,20 eur - uhradená

15.01.2019. Ďalšie nasledovné dve faktúry však žalovaný už neuhradil, a to faktúru č. 190030, splatnú
dňa 14.02.2019 v sume 4.206,24 eur a faktúru č. 190076, splatnú dňa 01.03.2019 v sume 2.307,48
eur. Jednostranným zápočtom žalobcu zo dňa 13.03.2019 bola faktúra č. 190030 znížená na sumu
3.278,24 eur. Žalovaný list žalobcu zo dňa 13.03.2019 (zápočet, výzva) prevzal dňa 18.03.2019, dlžnú
sumu 5.585,72 eur doposiaľ neuhradil. Žalobca si v žalobe tiež uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania.

2. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 24Up/357/2019 zo dňa
11.04.2019, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.585,72 eur spolu
s príslušenstvom.3. Voči uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že priložené
Záznamy o prevádzke vozidla nákladnej dopravy neboli spoločnosťou žalovaného nikdy odsúhlasené,
ani podpísané oprávnenou osobou, a preto nemôžu byť použité ako podklad k fakturácii, nakoľko

spoločnosť žalovaného nemala možnosť fakturované výkony prebrať a posúdiť správnosť fakturácie,
čo do množstva a rozsahu vykonaných prác. Žalovaný tiež namietal výšku fakturovaných súm, nakoľko
tie neboli nikdy dohodnuté, čo žalobcovi namietali písomne listom zo dňa 08.02.2019, na ktorý žalobca
reagovallistomzodňa13.02.2019,pričomskutočnosť,žecenyprestavbu"Jarabinky"nebolidohodnuté,
žalobca potvrdil. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca sa v liste odvolával na jeho štandardný cenník, o

ktorom mal byť stavbyvedúci p. Drgoňa upovedomený, avšak so žiadnym cenníkom žalobcu nebola
spoločnosť žalovaného oboznámená, ani s ním nevyslovila súhlas, pričom žalovaný poukázal na § 536
ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je dohoda o cene podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo.
Žalobca mal za to, že nároky uplatnené v tomto konaní sú na základe uvedených faktúr neoprávnené,
nakoľko predmetné faktúry boli vystavené neoprávnene a nesprávne a navrhol súdu, aby návrh žalobcu
ako nedôvodný zamietol a priznal žalovanému trovy súdneho konania.

4. Žalobca k podanému odporu žalovaného uviedol, že tvrdenia žalovaného uvedené v odpore nie
sú pravdivé a sú v priamom rozpore s dohodami, ktoré medzi sebou uzatvorili zástupca žalobcu - p.
Milan Bartalský (vedúci dopravy) a zástupca žalovaného - Mgr. Peter Drgoňa. Žalobca uviedol, že začal
so žalovaným spolupracovať v auguste 2018. Na základe objednávky žalovaného zo dňa 31.07.2018

žalobca vykonával pre žalovaného práce na stavbe: Odvodnenie a rekonštrukcia komunikácie Pútnická
ulica - Záhorská Bystrica, pre ktorú si sporové strany písomne dohodli ceny (auto sklápač 29,- eur/
hodina; poplatok za skladovanie zeminy 5,00 eur/tona; poplatok za skladovanie betónu 12,00 eur/ tona,
splatnosť faktúr 15 dní). Práce na tejto stavbe sa vykonávali v období 01.08.2018 - 21.09.2018. V
súvislosti s touto stavbou žalobca žalovanému vystavil faktúry v celkovej sume 9.828,26 eur s DPH,

ktoré žalovaný zaplatil, čím boli práce súvisiace s písomnou objednávkou zo dňa 31.07.2018 ukončené.
Začiatkom decembra 2018 začal žalovaný realizovať novú zákazku na stavbe " Jarabinky " (mestská
časť Ružinov, Bratislava) a zástupca žalovaného, stavbyvedúci Mgr. Peter Drgoňa telefonicky objednal
a dohodol u vedúceho dopravy žalobcu (p. Milan Bartalský) prepravu materiálu, nakladanie, vykladanie
a uloženie materiálu. Zástupca žalovaného bol viackrát informovaný o štandardnom cenníku žalobcu

a prijal nasledovnú cenovú ponuku: (sklápače na odvoz odpadu v cene 30,00 eur/hodina, najazdené
kilometre 1,3 eur/ km a uloženie odpadu na skládke v cene 20,00 eur/tona podľa priložených vážnych
lístkov). Ústnou formou došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo ako aj k dohode o cene za vykonanie diela,
čoho dôkazom je skutočnosť, že žalovaný žalobcovi zaplatil prvé dve faktúry za práce vykonané na
stavbe "Jarabinky". Žalobca ďalej uviedol, že ak by bolo pravdivé tvrdenie žalovaného, že na stavbu

"Jarabinky" sa vzťahujú ceny dohodnuté dňa 31.07.2018, alebo že neboli dohodnuté žiadne ceny, bol
by žalovaný predmetné faktúry vrátil, žalovaný však tieto faktúry bez jedinej výhrady zaplatil. Žalobca
k listu žalovaného zo dňa 08.02.2019 (ktorým vrátil žalobcovi faktúru č. 190030, ale súdu nepredložil
"objednávku s dohodnutými cenami" ktorá sa v liste spomína) uviedol, že žalovanému bola v tom čase
doručená v poradí tretia faktúra žalobcu týkajúca sa stavby "Jarabinky" - faktúra č. 190030, vystavená

dňa 31.01.2019, splatná 14.02.2019, v sume 4.203,24 eur. Žalovaný ju podrobil kontrole a požiadal o jej
opravu z dôvodu, "že vyúčtované ceny neboli dohodnuté a objednané. Žalovaný prosí o opravu faktúry
a opätovné zaslanie". Z gramatického výkladu predmetného listu jednoznačne vyplýva, že žalovaný
namieta iba vyfakturované jednotkové ceny, dátum vykonania prác, časový rozsah, najazdené kilometre
a váha prepravovaného a na skládku uloženého materiálu boli pre žalovaného zjavne nesporné. Na

vrátenú faktúru žalobca zareagoval listom zo dňa 13.02.2019, v ktorom žalovanému v liste vysvetlil
rozdiel medzi stavbami v Záhorskej Bystrici a v Bratislave, poukázal na cenovú dohodu s H.om o
použití štandardného cenníka, poukázal na dve uhradené faktúry týkajúce sa stavby Jarabinky, ktoré boli
fakturované v zmysle novej ústne uzatvorenej zmluvy s H.m a v rámci odpovede žalobca žalovanému
opätovne zaslal faktúru č. 190030 na sumu 4.203,24 eur. O dva dni neskôr (dňa 15.02.2019) žalobca

vystavil žalovanému poslednú faktúru súvisiacu s prácami na stavbe "Jarabinka" - faktúru č. 90076,
splatnú dňa 01.03.2019 v sume 2.307,48 eur. Žalovaný faktúru prevzal, k jej obsahu sa nevyjadril. V
tomtoobdobísazástupcažalovaného(.)telefonickysnažilobjednaťuH.dopravunaďalšiedni.Zástupca
žalobcu mu vysvetlil, že meškajú s úhradou faktúry a má pokyn od konateľa (p. Pleva), aby ďalšie
objednávky prijal až po úhrade faktúry. H.a bol prekvapený, nevedel o meškajúcej faktúre a sľúbil, že

všetko preberie s konateľom (.) a zabezpečí úhradu realizovaných prác a výkonov. Mgr. Drgoňa sa
v telefonickom rozhovore H. vyjadril v zmysle: "práce boli vykonané, nevidím dôvod, prečo by nemali
byť zaplatené". Po opätovnom zaslaní faktúry č. 190030 aj konateľ žalobcu, (H.) telefonicky vysvetlil
konateľovi žalovaného (p. S.adoslav Palovčík) vzniknutú situáciu a opätovne ho požiadal o úhraduneuhradených faktúr, pričom pán H.ík trval na znížení jednotkových cien a ďalej sa už neozval. Na
podporu svojich tvrdení ohľadne realizovaných objemov materiálu žalovaného, ktorý žalobca naložil,
vyložil a uložil na skládke, žalobca predložil "vážne lístky", kde "tonáž" uloženého materiálu je totožná

s tonážou materiálu fakturovanou žalobcom žalovanému.
Faktúra č. 1900030:
Dňa 23.01.2019fakturované uloženie odpadu23,18t = 13,02t + 10,16t
dňa 24.01.2019 fakturované uloženie odpadu 41,36t = 11,76t + 10,14t + 10, l0t + 9,36t
dňa 29.01.2019 fakturované uloženie odpadu 21,96t = 1 l,40t + 10,56t

Faktúra č. 190076:
dňa 01.02.2019 fakturované uloženie odpadu 30,00t = 11,12t + 10,36t
dňa 05.02.2019 fakturované uloženie odpadu 19,24t = 9,22t + 10,02t
Žalobca tiež podotkol, že v súvislosti s vykonávaním prác na stavbe "Jarabinka" žalovaný žalobcovi
zaplatil dve faktúry spolu v sume 2.756,40 eur a nezaplatil nasledovné faktúry:
- faktúru číslo 190030, splatnú dňa 14.02.2019 v sume 4.206,24 eur,

- faktúru číslo 190076, splatnú dňa 01.03.2019 v sume 2.307,48 eur a že jednostranným zápočtom
žalobcu zo dňa 13.03.2019 bola faktúra č. 190030 znížená na sumu 3.278,24 eur. Žalovaný list žalobcu
zo dňa 13.03.2019 (zápočet, výzva) prevzal dňa 18.03.2019, dlžnú sumu 5.585,72 eur do dnešného dňa
neuhradil. Žalobca poukázal na skutočnosť, že pri porovnaní všetkých štyroch faktúr prišiel k záveru,
že žalobca žiadnym spôsobom nemenil ústne dohodnuté jednotkové ceny a v súvislosti so stavbou

"Jarabinky" vždy fakturoval žalovanému rovnako. Na záver žalobca uviedol, že v rámci žalobného
návrhu žalobca ako účtovná jednotka - platiteľ dane z pridanej hodnoty v zmysle § 3 ods. 5 zákona
o upomínacom konaní č. 307/2016 Z.z. neuhradené faktúry vedie v účtovníctve a uviedol ich aj v
príslušných kontrolných výkazoch. Žalobca podotkol, že z odporu podaného žalovaným je zrejmé, že
žalovaný si nesplnil zákonné povinnosti vyplývajúce z § 11 ods. 3, 4 zákona o upomínacom konaní,

pretože v odpore voči platobnému rozkazu neuviedol, ako z pohľadu účtovníctva a DPH naložil s
opätovne doručenou faktúrou č. 190030 ako aj s následnou faktúrou č. 190076. Na základe uvedeného
žalobca požiadal súd, aby podľa § 12 ods. 4 zákona o upomínacom konaní požiadal o súčinnosť
príslušný orgán štátnej správy v oblasti daní, ktorý odpovie na otázku, či žalovaný faktúry uplatnené v
tomto súdnom konaní eviduje vo svojom účtovníctve a aby súd pokračoval v konaní na súde príslušnom

na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku, t. j. Okresnom súde Nitra a aby po vykonanom
dokazovaní priznal pohľadávku žalobcu.

5. Dňa 20.09.2019 bol spis postúpený z Okresného súdu Banská Bystrica na Okresný súd Nitra (ďalej
len "súd") podľa § 13 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, nakoľko žalobca v zákonom

stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 10 ods. 3, resp. v
zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní.

6. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu k odporu uviedol, že ceny prác a výkonov súvisiacich s novou stavbou
"Jarabinky" boli dohodnuté v rovnakej výške ako ceny pre stavbu "Pútnická ulica - Záhorská Bystrica"

v zmysle objednávky zo dňa 31.07.2018 s rozdielom, že konatelia žalobcu a žalovaného sa telefonicky
dohodli na úprave ceny položky "auto sklápač" na cenu 25,00 eur/ hodina, namiesto pôvodnej ceny
29,00 eur/hodina. Žalovaný potvrdil, že zo strany žalovaného došlo k úhrade prvých dvoch faktúr (č.
180884 a č. 180919), avšak len z dôvodu, že žalovaný z nepozornosti neskontroloval obsah doručených
faktúr, spoľahol sa na dohodu o cenách so žalobcom a faktúry v dobrej viere uhradil, až následne

zistil, že boli vystavené s inými než dohodnutými cenami. Po doručení ďalších dvoch faktúr (č. 190030
a č. 190076) žalovaný po ich kontrole zistil, že aj tieto obsahujú nesprávne ceny, o čom informoval
žalobcu a v telefonickom rozhovore sa konateľ žalobcu - p. Pleva a konateľ žalovaného - p. Palovčík
dohodli, že prvé dve faktúry nakoľko už boli nedopatrením uhradené, žalobca upravovať nebude, ale
upraví ďalšiu fakturáciu tak, aby zodpovedala popísanej dohode o cenách. Žalovaný si všetky 4 faktúry

zaevidoval v účtovníctve, na základe dohody so žalobcom, že v ďalšej fakturácii dôjde k náprave
a žalovaný si vo svojom účtovníctve nasledujúce dve faktúry (t. j. č. 190030 a č. 190076) vymení
za opravené faktúry so správnymi cenami a čakal na doručenie upravených faktúr, no žalobca na
neho podal žalobný návrh. Žalovaný vo svojom vyjadrení na záver uviedol, že tvrdenie, že zástupca
žalovaného, stavbyvedúci E.a, dohodol u vedúceho dopravy žalobcu pána E. T. nové ceny, teda že bol

informovanýoštandardnomcenníkuatakútoponukuprijalsanezakladánapravde,nakoľkobyE..C.ani
nebol oprávnený žalovaného zaväzovať v rámci dohody o cenách. W. navrhol ako dôkaz výsluch Mgr.
Petra C. a zároveň namietol v celom rozsahu položku "najazdené kilometre" vo všetkých vystavených
faktúrach z dôvodu, že ceny za tieto položky neboli dohodnuté ani telefonicky ani v objednávke.7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného podaním zo dňa 02.04.2020 vyjadril, že tvrdenia žalovaného nie
sú pravdivé, konateľ žalobcu sa s konateľom žalovaného nikdy nedohodli na oprave vystavených faktúr,

dve neuhradené faktúry žalobca vystavil dňa 14.02.2019, resp. 01.03.2019 a fakturované jednotky boli
rovnaké ako u dvoch predchádzajúcich faktúr z tej istej stavby, ktoré žalovaný zaplatil. K tvrdeniam
žalovaného, že si faktúry zaradil do účtovníctva, ale počítal s tým, že žalobca ich opraví a on si faktúry
vymení, žalobca uviedol, že sú absurdné, nakoľko daňový subjekt nemôže zaradiť do účtovníctva faktúry
s vedomím, že sú chybné a nemieni ich zaplatiť. Námietku žalovaného ohľadne položky "najazdené

kilometre" žalobca označil za nedôvodnú, keďže v zmysle cenníka si žalobca oprávnene vyfakturoval
aj položku 1,30 eur bez DPH za každý najazdený kilometer. Žalobca záverom podotkol, že žalovaný
potvrdil, že faktúry od žalobcu uviedol v kontrolnom výkaze, a preto navrhol, aby súd jeho pohľadávku
rozsudkom priznal.

8. Pojednávania nariadeného na deň 14.08.2020 sa zúčastnili právny zástupca žalobcu, konateľ

žalovaného a právny zástupca žalovaného, nezúčastnil sa ho žalobca. Toto pojednávanie bolo na návrh
právnych zástupcov strán sporu z dôvodu mimosúdnych rokovaní odročené na deň 16.10.2020 o 09:30
hod.

9. Vyjadrením zo dňa 22.09.2020 žalobca uviedol, že žalobca trvá na podanej žalobe v plnom rozsahu,

vyfakturované sumy korešpondujú s ústnou zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi konania, žalobca
opätovne poukázal na skutočnosť, že dve zo štyroch faktúr žalovaný zaplatil, čo žalobca považuje za
uznanie zvyšku dlhu v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka a obranu žalovaného o uhradení
prvých dvoch faktúr omylom považuje žalobca za absurdnú. Žalobca uviedol, že je ochotný vziať žalobu
späť v prípade, ak žalovaný do 10.10.2020 zaplatí žalobcovi istinu 5.585,72 eur (úroky z omeškania by

žalobca odpustil) a trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi žalobcu. Žalobca by si neuplatnil
úkon - vyjadrenie zo dňa 02.04.2020, neuplatnil by si cestovné, náhradu za stratu času ani paušály,
žalobcovi by súd vrátil súdny poplatok.

10. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu podaním zo dňa 24.11.2020 uviedol, že s návrhom žalobcu nesúhlasí,

nakoľkožalovanýstáletrvánazaplatenícelejistiny,zktorejžalobcauznávalenčasťajehonávrhdohody
spočíva len v odpustení úroku z omeškania a časti trov konania, ktoré príslušenstvo sa žalovaný necíti
povinný platiť, keďže v súlade so svojimi doterajšími vyjadreniami mal so žalobcom uzatvorenú dohodu o
oprave nesprávne vystavených faktúr, ktoré sú predmetom tohto konania. Žalovaný v súlade s dohodou
strán a v zmysle svojich doterajších vyjadrení uznáva zo žalovaného nároku na základe predmetných

faktúr len položky "auto sklápač" - 29,00 eur/hod = 34,80 eur s DPH, a "poplatok za skladovanie betón"
- 12,00 eur/t = 14,40 eur s DPH. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ žalobca fakturoval položku "auto
sklápač" v jednotkovej cene 30,00 eur/hod bez DPH, takáto fakturácia nemá oporu v žiadnom dojednaní
sporových strán, kedy posledná dohoda bola vzhľadom na skutočnosť, že práce mali trvať 2 roky vo
výške 25,00 eur/hod. V snahe racionálne riešiť predmet sporu žalovaný teda akceptuje jednotkovú

cenu 29,00 eur/hod (34,80 eur s DPH), dohodnutú v zmysle objednávky zo dňa 31.07.2018. Taktiež
žalovaný v položke "poplatok za skladovanie betónu" (uloženie odpadu) neuznáva z rovnakých dôvodov
fakturovanú jednotkovú cenu 20,00 eur/t bez DPH, ale uznáva len dohodnutú cenu 12,00 eur/t (14,40 eur
s DPH). Položku "najazdené kilometre" žalovaný neuznáva z dôvodu, že táto nebola medzi sporovými
stranami dohodnutá a teda nebol dôvod ju fakturovať. Na základe uvedeného žalovaný v súvislosti s

faktúrami, ktoré sú predmetom konania uznáva, resp. neuznáva položky podľa nasledovného výpočtu:
3. Faktúra - č. 190030

1. položka - 5,25 hod x 34,80 eur = 182,70 eur
2. položka - 0,- eur

3. položka - 23,18 t x 14,40 eur = 333,80 eur
4. položka - 4,50 hod x 34,80 = 156,60 eur
5. položka - 0,- Eur
6. položka - 41,36 t x 14,40 % = 595,60 eur
7. položka - 3 hod x 34,80 = 104,40 eur

8. položka - 0,- eur
9. položka 3 hod x 34,80 = 104,40 eur
10. položka - 0,- eur
11. položka - 3,50 hod x 34,80 = 121,80 eur12. položka - 0,- eur
13. položka - 21,96 t x 14,40 = 316,20 eur
14. položka - 4 hod x 34,80 = 139,20 eur

15. položka - 0,- eur
Spolu uznané položky 1.950,30 eur s DPH (pôvodne fakturovaná suma 4.206,24 eur s DPH - zápočtom
žalobcu znížená na 3.278,24 eur s DPH).

4. Faktúra - č. 190076

položka - 4,50 hod x 34,80 eur = 156,60 eur
položka - 0,- eur
položka - 3 hod x 34,80 eur = 104,40 eur
položka - 0,- eur
položka - 30 t x 14,40 = 432,- eur

položka - 3,75 hod x 34,80 = 130,50 eur
položka - 0,- eur
položka - 19,24 t x 14,40 = 277,- eur
Spolu uznané položky 1.110,50 eur s DPH (pôvodne fakturovaná suma 2.307,48 eur s DPH)

Spolu obe faktúry č. 190030 a č. 190076 - uznané položky = 3.060,80 eur.

Žalovaný ďalej uviedol, že nakoľko zo strany žalovaného došlo omylom k uhradeniu aj prvých
dvoch faktúr č. 180884 a č. 180919, a teda došlo aj k úhrade neuznaných položiek a pri uznaných
položkách k úhrade nesprávne fakturovaných jednotkových cien, v zmysle vyššie uvedeného na základe

nasledujúceho výpočtu došlo k nižšie uvedeným platbám navyše.

1. Faktúra - č. 180884

položka - 2 hod x 34,80 eur = 69,60 eur

položka - 0,- eur
položka - 7,50 hod x 34,80 eur = 261 eur
položka 0,- eur
položka - 5,60 t x 14,40% = 80,64 eur
položka - 3,50 hod x 34,80 = 121,80 eur

položka - 0,- eur
položka - 24,06 t x 14,40 = 346,46 eur
položka - 5,25 hod x 34,80 = 182,70 eur
položka - 0,- eur
Spolu uznané položky 1.062,20 eur s DPH (pôvodne fakturovaná a uhradená suma 2.119,20 eur s DPH)

- rozdiel, t. j. uhradené navyše = 1.057,00 eur

2. Faktúra - č. 180919

položka - 6,50 hod x 34,80 eur = 226,20 eur

položka - 0,- Eur
položka - 2,75 hod x 34,80 eur = 95,70 eur
položka - 0,- Eur
Spolu uznané položky 321,90 eur s DPH (pôvodne fakturovaná a uhradená suma 637,20 eur s DPH)
- rozdiel, t.j. uhradené navyše = 315,30 eur.

Spolu za faktúry 1 a 2 uhradené navyše = 1.372,30 eur.

V ďalšom texte žalovaný opätovne zhrnul, že k úhrade prvých dvoch faktúr došlo z nepozornosti. K
neuhradeniu sumy, ktorú žalovaný uznal, nedošlo, pretože žalovaný čakal v zmysle dohody na opravu
a výmenu nesprávne vystavených faktúr. Až z okolností, ktoré vyplynuli na pojednávaní a z vyjadrenia

žalobcu zo dňa 22.09.2020 vyplynulo, že žalobca definitívne nie je a ani nebude ochotný dohode dostáť
a k oprave faktúr z jeho strany nedôjde. Žalovaný podotkol, že sporové strany sú obaja daňové subjekty,
pričom majú povinnosť tak v zmysle daňových ako aj účtovných predpisov vykonávať platby na základe
riadne a správne vystavených daňových dokladov. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si nárokuježalobu podľa nesprávne vystavených faktúr, ktoré ešte nemôžu byť po splatnosti, žalovaný nemôže
byť v omeškaní s ich zaplatením, čím nemohol žalobcovi vzniknúť nárok na úroky z omeškania, ani na
podanie samotnej žaloby. Na záver žalovaný uviedol, že na základe uvedeného žalovaný uznáva sumu

1.688,50 eur, ktorú poukázal v prospech účtu žalobcu, vo zvyšku žalovaného nároku žalovaný trvá na
svojich doterajších vyjadreniach.

11. Žalobca vyjadrením zo dňa 09.03.2021 potvrdil, že od žalovaného prijal dňa 19.11.2020 platbu vo
výške 1.688,50 eur, a preto vzal žalobu zo dňa 26.03.2019 z dôvodu čiastočného plnenia žalovaného v

časti o zaplatenie istiny 1.688,50 eur späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť (čiastočné zastavenie
konania procesne zavinil žalovaný, pretože platil po podaní žaloby). Žalobca uviedol, že keďže žalovaný
zaplatil na účet žalobcu jednu platbu a z jeho písomného podania nie je zrejmé, akú časť z ktorej
žalovanej faktúry zaplatil, žalobca priradil platbu k najstaršej neuhradenej faktúre (č. 190030). Na
základe uvedeného žalobca upravil žalobný petit v časti úrokov z omeškania, avšak trvá na zostatku
žalovanej pohľadávky. V súvislosti s vykonávaním prác na stavbe " Jarabinka - Ružinov" žalobca vystavil

žalovanému štyri faktúry:
Nežalované faktúry:
- faktúru číslo 180884, splatnú dňa 28.12.2018 v sume 2.119,20 eur - úhrada 08.01.2019
- faktúru číslo 180919, splatnú dňa 14.01.2019 v sume 637,20 eur - úhrada 15.01.2019
Žalované faktúry:

- faktúru číslo 190030, splatnú dňa 14.02.2019 v sume 4.206,24 eur, jednostranným zápočtom žalobcu
zo dňa 13.03.2019 bola faktúra znížená na sumu 3.278,24 eur - úhrada 1.688,50 eur dňa 19.11.2020,
neuhradený zostatok 1.589,74 eur
- faktúru číslo 190076, splatnú dňa 01.03.2019 v sume 2.307,48 eur - neuhradená. Žalobca ďalej
uviedol, že žalovaný po takmer dvoch rokoch od vystavenia faktúr a po tom, ako si tieto faktúry

zaradil do účtovníctva a mal z ich účtovania prospech (odpočet DPH, zníženie daňového základu), bez
akéhokoľvek dôkazu popiera žalobcom fakturované položky, oprávnenosť aj prvých dvoch faktúr, ktoré
údajne zaplatil omylom, pričom s týmito účelovými tvrdeniami prišiel žalovaný až vo vyjadrení z februára
2020. Žalobca podotkol, že s predchádzajúcim zmluvným vzťahom medzi žalobcom a žalovaným
(odvodnenie a rekonštrukcia komunikácie Pútnická ulica - Záhorská Bystrica) nemajú faktúry uplatnené

touto žalobou nič spoločné, nakoľko k predchádzajúcej zákazke bola podpísaná písomná objednávka,
ktorú žalobca dodržal a práce na tejto stavbe sa vykonávali v období 01.08.2018 - 21.09.2018. V
súvislosti s touto stavbou žalobca žalovanému vystavil faktúry v celkovej sume 9.828,26 eur s DPH,
ktoré žalovaný zaplatil, čím boli práce súvisiace s písomnou objednávkou zo dňa 31.07.2018 ukončené.
Žalobca zopakoval ceny novej zákazky a to, že ústnou formou došlo k uzatvoreniu zmluvy ako aj k

dohode o cene. Žalobca ďalej uviedol, že jednoznačným dôkazom, že medzi žalobcom a žalovaným
došlo k dohode o cene realizovaných výkonov je skutočnosť, že žalovaný práce prevzal a žalobcovi
zaplatil prvé dve faktúry. Žalovaný v konaní potvrdil, že všetky faktúry od žalobcu zaúčtoval a uviedol ich
v kontrolnom výkaze DPH. Ak účtovný subjekt neuznáva fakturáciu, nezaradí ju predsa do účtovníctva,
ale vráti ju. Žalovaný v podaní zo dňa 24.11.2020 tvrdí, že uznáva jednotkovú cenu práce auto sklápača

29 eur/hod (34,80 eur s DPH) a uskladnenie odpadu v cene 12 eur/t (14,40 eur/t s DPH), žalovaný
neuznáva položku "najazdené kilometre", pretože údajne nebola dohodnutá - použijúc vyššie uvedené
cenyžalovanýprepočítaljednotlivépoložkyfakturovanéžalobcomvovšetkýchštyrochfaktúrachaprišiel
k záveru, že žalobcovi ešte dlží sumu 1.688,50 eur, ktorú dňa 19.11.2020 zaplatil. V súvislosti s prácami
na diele jarabinka - Ružinov žalobca vyfakturoval žalovanému 4 faktúry v celkovej sume 9.270,12 eur,

žalovaný zaplati1 sumu 4.444,90 eur (2.119,20 + 637,20 + 1.688,50), o sumu 928,00 eur bola celková
fakturácia zníženia zápočtom, neuhradená zostáva suma 3.897,22 eur, čiže žalovaný sa špekulatívnymi
tvrdeniami pokúša žalobcovi nevyplatiť cca 42 % celkovej fakturácie a žiadna firma by fakturovaný objem
prác nevedela zrealizovať za sumu 5.372,90 eur, je to ekonomicky nemožné. Tvrdenie žalovaného o
tom, že najazdené kilometre sa fakturovať nebudú je nepravdivé, pričom na pojednávaní konanom dňa

14.08.2020 žalobca ozrejmil súdu, že pri zákazke Pútnická ulica - Záhorská Bystrica sa kilometrovné
neúčtovalo, pretože "pracovné miesto" a skládka boli blízko. Pri diele Jarabinka - Ružinov, BA sa odpad
vozil do obce Zohor, t. j. viac ako 30 km od "pracovného miesta", kilometrovné v sume 1,30 eur bez
DPH za km bolo samozrejmou súčasťou dohody o cene. Žalobca k položke uloženie odpadu uviedol, že
žalovanýsvojvoľne"ohodnotil"tútopoložkusumou12eur/t(14,40eur/tsDPH),žalobcatrvánafakturácií

20,00 eur/t (24,00 eur/t s DPH), keďže od 01.01.2019 skládka Zohor zvýšila poplatok za uskladnenie
betónu na sumu 35,00 eur/bez DPH (42 eur/t s DPH). Nadštandardné podnikateľské vzťahy žalobcu s
prevádzkovateľom skládky umožnili žalobcovi dodržať zmluvnú cenu so žalovaným. Suma fakturovaná
žalobcom žalovanému (t. j. 20 eur/t bez DPH) je rovnaká, akú žaloba zaplatil spoločnosti FCC Slovenskos.r.o. (prevádzkovateľ skládky Zohor), za kód odpadu 170107 platil žalobca 13 eur/t + 7 eur/t základný
poplatok obci. Na položke uloženie odpadu žalobca na žalovanom nezarobil nič. K listu žalovaného zo
dňa 08.02.2019, žalobca opätovne poukázal na skutočnosti, ktoré boli už predmetom jeho vyjadrenia k

podanému odporu. Žalobca na záver predložil mailovú žiadosť účtovníčky žalovaného (p. Vastušková)
zo dňa 02.06.2020, v rámci ktorej žalovaný žiada, aby žalobca potvrdil otvorené saldokonto záväzok
žalovaného voči žalobcovi vo výške 6.513,72 eur, pričom po odpočítaní neskoršieho zápočtu (928,- eur)
sa dostaneme k sume 5.585,72 eur, t. j. k pohľadávke žalobcu uplatnenej v tomto konaní. Predložená
žiadosť dokazuje, že ešte v lete 2020 žalovaný evidoval voči žalobcovi záväzok v žalobou uplatnenej

výške a obranu žalovaného je nutné vyhodnotiť iba ako účelovú konštrukciu konateľa žalovaného, ktorý
sa rozhodol nevyplatiť zmluvnému partnerovi 42 % objemu fakturácie. Na základe vyššie uvedeného
žalobca navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 3.897,22 eur s príslušenstvom a trovy konania.

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 26.05.2021 uviedol, že si uvedomuje, že predchádzajúci

ukončený zmluvný vzťah medzi sporovými stranami (Pútnická ulica - Záhorská Bystrica), vrátane v
rámci neho dohodnutých cien, nemá s aktuálnym predmetom sporu nič spoločné a ceny vychádzajúce
z uvedeného dojednania (Objednávka zo dňa 31.07.2018) žalovaný uznal v snahe urýchliť riešenie
sporu. Žalovaný opätovne uviedol, že k žalobcom deklarovanej dohode o cene v zmysle cenníka
medzi sporovými stranami nedošlo, s existenciou cenníka žalobcu sa žalovaný oboznámil až počas

tohto konania, že dohoda sporových strán bola pri položke "auto sklápač" vo výške 25,00 eur/hod
a pri položke "poplatok za skladovanie betónu" vo výške 12,00 eur/t bez DPH. K tvrdeniam žalobcu
ohľadom ekonomickej nemožnosti poskytovať služby zo strany žalobcu za ceny aké uvádza žalovaný,
žalovaný uviedol, že malo ísť o dlhodobú spoluprácu v trvaní cca. 2 rokov (stavba, ktorá je už v
súčasnosti ukončená, skutočne toľko reálne trvala), pri ktorej by ceny, ktoré uvádza žalovaný a ktoré

boli dohodnuté, dávali ekonomický zmysel vzhľadom na objem prác pri tak dlho trvajúcej spolupráci.
Podľa názoru žalovaného, žalobca označil cenník, na ktorý sa odvoláva ako štandardný cenník žalobcu,
avšak uvedený cenník sa nenachádza ani na webovej stránke žalobcu www.mjmtrans.sk, na uvedenej
stránke sa nenachádzajú dokonca akékoľvek informácie o štandardných cenách služieb poskytovaných
žalobcom, a teda skutočnosť, že žalovaný popiera vedomosť o cenníku žalobcu podporuje aj to, že v

Obchodných podmienkach žalobcu zverejnených na jeho webovej stránke sa žiadny cenník nespomína,
uvedené Obchodné podmienky (OP) neobsahujú na cenník ani žiadny odkaz. Naopak v ustanovení o
cene (čl. II) OP hovoria o tvorbe ceny na základe ponúknutej ceny, resp. dohody, čo vyvracia tvrdenia
žalobcu o štandardnom cenníku a podporuje (spolu s existenciou Objednávky z 31.07.2018 vzťahujúcej
sa na predchádzajúci obchodný prípad) tvrdenie žalovaného, že o žiadnom cenníku nemal vedomosť a

ceny sa medzi sporovými stranami dojednávali ad hoc na konkrétny obchodný prípad. Navyše cenník
predložený v konaní obsahuje ceny len za prepravu aj to s platnosťou od 01.01.2019, pričom samotný
žalobca uvádza, že práce začínal začiatkom decembra 2018. Žalovaný opätovne uviedol, že prvé dve
faktúry vyplatil z dôvodu nepozornosti a omylu. Ohľadom údajnej dohody Mgr. Drgoňa s p. Bartalským
ohľadne cien žalovaný uviedol, že Mgr. Drgoňa ceny nedojednával, nemal na to ani oprávnenie, robil

tak štatutár žalovaného p. Palovčík, a teda Mgr. Drgoňa nemohol mať vedomosť z akého dôvodu
došlo k problému s úhradou faktúr. Taktiež externá účtovníčka p. Vastušková takúto informáciu nemala
a u žalobcu jednoducho automaticky overovala saldokonto, keďže nemala informáciu od konateľa
žalovaného p. Palovčíka, že sa dohodla výmena nesprávne vystavených faktúr. Žalovaný na záver
podotkol, že nemal nikdy v úmysle vykonané práce neuhradiť, jediným dôvodom vzniknutého sporu

je fakturácia cien zo strany žalobcu, ktoré vo fakturovanej výške neboli dohodnuté, dôkazom čoho je
aj skutočnosť, že žalovaný svoje záväzky v dohodnutej výške uhradil a to, že tak urobil až po začatí
súdneho konania bolo z dôvodu, že až potom sa stalo zrejmým, že k naplneniu dohôd o výmene
nesprávnych faktúr definitívne nedôjde, v ostatnom sa žalovaný pridržiava svojich písomných a ústnych
vyjadrení a navrhol, aby súd po vykonaní dokazovania žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal

žalovanému náhradu trov konania.

13. Pojednávania nariadeného na deň 29.09.2021 sa zúčastnili konateľ žalobcu, právny zástupca
žalobcu, konateľ žalovaného a právny zástupca žalovaného, svedkovia: MO.a.

14. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že strany sporu v roku 2018 spolupracovali
najskôr na stavbe v Záhorskej Bystrici, Putnícka ulica. Na tomto diele si žalovaný objednal odvoz
materiálu a žalobca vykonal požadované práce, tieto práce vyfakturoval a boli zo strany žalovaného aj
zaplatené. Tým bol zmluvný vzťah viažuci sa na práce v Záhorskej Bystrici ukončený. Niekedy koncomr. 2018 zástupca žalovaného p. Drgoňa oslovil zástupcu žalobcu p. Bartalského, že žalovaný začína
realizovať práce na stavbe v Bratislave - Ružinov, názov Jarabinka. Keďže p. Bartalský poznal zástupcu
žalovaného p. Drgoňa z práce na predchádzajúcom diele, ústnou formou ho informoval o cenách

vzťahujúcich sa k práci v Bratislave. Bola dohodnutá cena za uskladnenie materiálu 20,00 eur/tona, cena
za prácu sklápača 30,00 eur/hodina a kilometrovné 1,30 eur/km. Bolo vysvetlené, že ceny v Záhorskej
Bystrici nemôžu byť použité z dôvodu, že skládka v Stupave je od jesene zatvorená, je nutné voziť
materiál, odpad na skládku do Zohora, kde žalobca platí prevádzkovateľovi skládky skladné vo výške
20,00 eur/ton bez DPH. Žalobca vyšiel žalovanému v ústrety a za cenu uloženia odpadu na skládke

Zohora si nepripočítal žiadnu maržu a fakturoval rovnakú sumu, ako platil prevádzkovateľovi skládky.
V súvislosti s týmto poukázal právny zástupca žalobcu na obsah spisu, kde precízne vydokladovali
tak tonáž uskladneného materiálu v prospech žalovaného ako aj cenu pre skladovateľa skládky.
Zástupcom žalovaného p. Drgoňom bola navrhovaná cena prác súvisiacich so stavbou Jarabinka
akceptovaná a žalobca začal vykonávať práce pre žalovaného. V ďalšej časti opísal vystavenie faktúr,
uhradenie prvých dvoch faktúr žalovaným, ako aj už skôr uvedené skutočnosti týkajúce sa tretej a

štvrtej faktúry, ich neuhradenie, komunikáciu s p. Plevovou, ktorá poukázala na skutočnosť, že prvé dve
faktúry boli zaplatené, čo jednoznačne potvrdzuje akceptáciu cenovej ponuky žalobcu. Právny zástupca
žalobcu ďalej uviedol, že si myslí, že následne prebehol telefonický dohovor medzi konateľmi žalobcu
a žalovaného, kde konateľ žalobcu trval na dohodnutých zmluvných cenách, konateľ žalovaného sa
vyjadril, že takéto ceny neakceptuje a preto vo februári 2019 boli práce zastavené. Pre úplnosť uviedol,

že tieto práce boli vyfakturované faktúrou č. 190076 splatnou 01.03.2019 v sume 2.307,48 eur. Z titulu
neuhradenia 2 zo 4 faktúr, po znížení fakturácie zápočtom, si žalobca uplatnil formou žaloby pohľadávku
vo výške 5.585,72 eur. Vzhľadom na písomné vyjadrenia, ktoré sa v procese konania vystriedali,
žalovanýdoplatil1.688,50eur.Kdnešnémudňuzostávaneuhradenáprácavsume3.897,22eur.Právny
zástupca žalobcu ďalej poukázal na absurdnosť obrany žalovaného v tom smere, že prijal prvú faktúru

od žalobcu, zaradil si ju do účtovníctva a dňa 08.01.2019 ju zaplatil, o ktorej tvrdí, že ju zaplatil omylom.
Žalovaný prijal druhú faktúru, ktorú zaplatil 15.01.2019, o ktorej tvrdil, že ju zaplatil omylom. Tretiu vrátil,
medzičasom prijal aj štvrtú, prijal si ju účtovníctva s tým, že ich neuznáva a má za to, že budú vymenené.
Z účtovného hľadiska je to nelogické. Trval na tom, že došlo ústnou formou k uzatvoreniu zmluvy, tieto
ceny žalovaný akceptoval, čo potvrdzuje aj úhrada prvých dvoch faktúr, ktoré v texte precízne udávajú,

čo je fakturované.

15. Právny zástupca žalovaného v reakcii na tom istom pojednávaní uviedol, že v podstate samotný
nárok, o ktorý sa opiera žalobca pri uplatnení nároku, nie je daný, nakoľko k žiadnej dohode o cene
v zmysle žaloby nedošlo. Nie je pravdou, že zástupcovia sporových strán p. Drgoňa a p. Bartalský

uzatvárali dohodu o cenách, nikdy sa tak nedialo ani v predchádzajúcej spolupráci sporových strán.
Títo páni na uzatvorenie takejto dohody nemajú oprávnenie. Dohodu o cenách vždy dohadovali
konatelia sporových strán, ktorá bola v tomto prípade, ako je obsahom vyjadrení žalovaného pri položke
autosklápač 25,00 eur/hodinu a pri položke skladovanie betónu 12,00 eur/hodinu za tonu bez DPH.
Pokiaľ žalobca namieta nerentabilnosť takéhoto dojednania, opätovne uviedol, že sa malo jednať o

dlhodobúspoluprácu,vrámciktorejbyboladosiahnutárentabilnosť,pričompodotkol,ževdnešnejdobe,
keď je už daná stavba ukončená, reálne trvala približne dva roky, na ktorú dobu mala byť spolupráca
dohodnutá. Ohľadne skutočností zaúčtovania predmetných faktúr uviedol, že nie konateľ spoločnosti
žalovaného vykonáva v spoločnosti žalovaného účtovné operácie, a preto je úplne logické, že si chybu
vo fakturácii všimol až s časovým odstupom potom, ako došlo zo strany účtovníčky žalovaného k

úhrade prvých dvoch predmetných faktúr. Po zistení tejto skutočnosti došlo k ústnej dohode medzi
konateľmi sporových strán o tom, že fakturácia zo strany žalobcu bude opravená, nakoľko presne ako
to poznamenal právny zástupca žalobcu, muselo by sa pracne opravovať účtovníctvo. Z tohto dôvodu,
keďže v tom čase žalovaný stále predpokladal, že sa jedná len o nedorozumenia a vychádzal z toho,
že obchodná spolupráca bude trvať minimálne najbližšie dva roky, ponechal si predmetné faktúry v

účtovníctve čakajúc na ich opravu a výmenu. Namiesto toho obdržal žalobu a keď v rámci pokusu o
zmier v rámci tohto súdneho konania sa stalo zrejmým, že k žiadnej náprave nedôjde, uhradil práce
za vykonané diela v zmysle uzatvorenej dohody o cenách, pričom má žalovaný za to, že touto úhradou
vysporiadal všetky nároky žalobcu, a teda vo zvyšku považuje nárok za neoprávnený a navrhuje, aby
súd žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania. Právny zástupca žalovaného tiež

poukázal na to, že vzdialenosti uvedené v zázname o prevádzke vozidla nekorešpondujú s reálnymi
vzdialenosťami.16. Právny zástupca žalobcu v reakcii poukázal na zásadu koncentrácie a poučenie, ktoré bolo stranám
sporu doručené spolu s platobným rozkazom, kde v odpore takúto námietku žalovaný nevzniesol.

17. Z výsluchu svedka - p. Milana Bartalského vyplynulo, že je zamestnancom žalobcu. Raz sa videl
so žalovaným. Uviedol, že vie, čo je predmetom tohto sporu. So žalovaným mali dve akcie. Pri druhej
akcii nastali nezhody s tým, že si u neho objednávali techniku podľa platného cenníku s tým, že nastali
nezhody ohľadne ceny. Na otázku právneho zástupcu žalobcu vo vzťahu k druhej akcii, kto ho oslovil a
s kým dohodol ceny, svedok uviedol, že to bol p. Drgoňa, ktorý mu volal, že potrebuje od neho auto na

Jarabinky pre odvoz betónu na skládku. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, akú cenovú ponuku p.
Drgoňovi predostrel, svedok uviedol, že pri jeho požiadavke to bolo auto, na ktoré účtujú 1,30 eur/km a
30,00 eur/hodina nakládky a vykládky. Čo sa týka likvidácie, vozenia na skládku, oznámil H.vi, že cena
je vyššia ako na akcii v Záhorskej Bystrici, nakoľko skládka z prvej akcie bola už uzavretá. Na otázku
právneho zástupcu žalobcu, či si spomenie na cenu ukladania materiálu na skládku Zohor, svedok
uviedol, že to bolo 20,00 eur. Na zákazke Jarabinka robili asi tri mesiace. S p. Drgoňom komunikovali

bežne podľa potreby. Raz mu p.. volal, potreboval auto, kde mu svedok povedal, že to musí prebrať
s konateľom, nakoľko sú tam nejaké neuhradené faktúry, na čo mu p. Drgoňa povedal, že to nie je
možné, ale preverí to. Táto akcia začala v roku 2019, začiatok stavby október - november 2018. Svedok
ďalej uviedol, že so žalovaným spolupracoval aj na predchádzajúcej akcii. Na otázku právneho zástupcu
žalovaného, či aj na tejto predchádzajúcej akcii on dojednával ceny s p. Drgoňom svedok uviedol, že

áno. Na prvej akcii mali zľavu na auto, zľava bola v kompetencii konateľa. K dohodám dochádzalo
telefonicky ale aj osobne. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či pri poskytovaní cien predkladal
p. C.vi cenník, alebo mu vymenoval konkrétne položky, svedok uviedol, že mu vymenoval konkrétne
položky. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, ako H.eagoval na uvedené ceny svedok uviedol,
že reagoval že dobre, že dohodnuté.

18. Z výsluchu svedka p. H.a, vyplynulo, že nepozná žalobcu, kde žalovaný je jeho bývalý
zamestnávateľ. Mal vedomosť o tom, že je tu spor ohľadom nejakej ceny. P. T. pozná z videnia. U
žalovaného pracoval ako stavbyvedúci, kde bolo jeho náplňou práce starať sa o chod, aby stavba
prebehla riadne a riadenie pracovníkov Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či v rámci jeho

povinností bolo aj objednávanie služieb u žalobcu, svedok uviedol, že čo sa týka služieb, že objednávať
počet áut, tak áno, pričom tieto služby objednával telefonicky. Čo sa týka cien, žiadne ceny nikdy
nedohadoval. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či sa vie vyjadriť k tvrdeniam žalobcu o tom,
že mu bol položkovite oznámený cenník, respektíve ceny za jednotlivé výkony, svedok uviedol, že
o tomto nevie, že by bol takýto rozhovor, nikdy žiadne ceny nedohadoval so žiadnym dodávateľom,

ktorý robil subdodávku. Nepotvrdzoval ceny ohľadom stavby Jarabinka žalobcovi ani nedohadoval ceny
predchádzajúcej stavby v Záhorskej Bystrici. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, ako manažoval
práce na stavbe žalobcu, svedok uviedol, že dostal tel. kontakt, dojednával počet, množstvo áut. Na
otázku právneho zástupcu žalobcu, ako hodnotí práce žalobcu pre žalovaného svedok uviedol, že
nemali sme žiadny konflikt. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, prečo skončil žalobca na prácach

pre žalovaného na stavbe v Jarabinke, či má o tom vedomosť, svedok uviedol že nie, asi čo sa týka
jeho, už nepotrebovali ďalšie práce.

19. Právny zástupca žalobcu v záverečnom návrhu poukázal na obsah spisu a posledné vyjadrenie zo
dňa09.01.2021,kdežalobcazareagovalnaplatbužalobcurealizovanúpočassúdnehokonaniaaupravil

žalobný petit tak, ako je uvedené v závere tohto podania. Čo sa týka vykonaných dôkazov, sú tu dve
protichodné tvrdenia zamestnancov sporových strán, tie vyhodnotí súd. V spisovom materiáli podľa jeho
názoru, nie je žiadny dôkaz, ktorý by podporil tvrdenia žalovaného. Na strane žalobcu sú realizované
práce, vystavené faktúry v zmysle cenovej dohody, zaúčtované štyri faktúry v zmysle cenovej dohody,
splnené daňové povinnosti zo všetkých štyroch úhrad a najmä úhrada dvoch faktúr, ktorá potvrdzuje

cenovú dohodu uzatvorenú ústnou formou medzi zástupcami sporových strán. Žiadna dohoda medzi
konateľmi sporových strán o oprave faktúr 3, 4 neexistovala, ak súd uzná za vhodné, môžu sa k tomu
vyjadriť. Za veľmi dôležité považoval vyjadrenie svedka C., ktorý hovorí, že žalobca prestal pracovať na
stavbe Jarabinka preto, lebo žalovaný ho už nepotreboval. Je to v priamom rozpore s teóriou žalovaného
o tom, že toto bola druhá zákazka na dva roky, kde mali byť nižšie ceny a práve dĺžka tejto zákazky,

by žalobcovi ekonomicky odôvodnila poskytnutie zľavy. Vyjadrenie svedka preukazuje, že boli zneužití
na odvoz materiálu a jeho uskladnenie a následne žalovaný vykonštruoval teóriu o neexistencii dohody
o cene za práce na stavbe Jarabinka. Podotkol, že p. C. a p. T. sa poznali zo zákazky W. Bystrica. P.
Bartalského oslovil p. Drgoňa a preto ho p. Bartalský v dobrej viere informoval o jednotlivých položkácha H.a ich akceptoval. Zaplatenie dvoch faktúr je jednoznačným dôkazom toho, že dohoda o cene, ako
bolaprezentovanážalobcomvžalobnomnávrhuajpočasceléhosúdnehokonania,existovala.Poukázal
na § 15 Obchodného zákonníka, podľa ktorého konanie zástupcu žalovaného zaväzuje žalovaného a

úhrada prvých dvoch faktúr potvrdzuje tento jeho právny názor. Na základe uvedeného trval na podanom
návrhu v plnom rozsahu a žiadal, aby súd rozhodol v zmysle petitu upraveného v písomnom podaní
zo dňa 09.03.2021.

20. Právny zástupca žalovaného v záverečnom návrhu uviedol, že žalobca počas celého konania, ale

ani v rámci tohto konania nepreukázal základný predpoklad na uplatnenie svojho nároku a to existenciu
dohody o cenách v takej výške, v akej boli v žalobnom návrhu uplatnené. Pokiaľ považuje žalobca
úhradu prvých dvoch faktúr predtým ako došlo k zisteniu chybovosti za uznanie existencie dohody
o cenách, nebodaj za uznanie celého záväzku upozornil na znenie § 407 obch. zákonníka. Pokiaľ
žalovaný uvádza, že k dohode o cenách došlo prostredníctvom zástupcov sporových strán s poukazom
na § 15 Obchodného zákonníka poukázal na to, že žalobca už od počiatku vedel, že stavbyvedúci

žalovaného nie je osobou oprávnenou uzatvárať akékoľvek dohody o cene. Už v rámci objednávky z
31.07.2018 na predchádzajúcu stavbu bolo písomne uvedené, že svedok C.e len kontaktnou osobou
a z tohto dôvodu režim § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka nie je možné uplatniť. Rovnako svedok C.
na dnešnom pojednávaní výslovne uviedol, že nie len v rámci tohto obchodného prípadu, ale v rámci
všetkých prípadov počas jeho šesť ročného pôsobenia pre žalovaného v pozícii stavbyvedúceho nebol

oprávnený dohadovať ceny a ani tak nikdy neurobil. Ceny dohadovať bol oprávnený výlučne štatutár
žalovaného. Uvedená výpoveď svedka C. je aj v priamom rozpore s výpoveďou svedka BI.ho, ktorý
tvrdil, že oboznamoval p. C. s platnými cenami podľa cenníka žalobcu v období október, november 2018,
pričom cenník žalobcu v zmysle súdneho spisu je platný od 01.01.2019 a teda dané ceny v tomto období
ešte neexistovali. Rovnako poukázal na časť výpovede svedka T., kedy uviedol, že on dohadoval s p. C.

ceny aj ohľadne stavby v Záhorskej Bystrici, pričom zo spisu vyplýva, že takéto tvrdenia sa nezakladajú
na pravde. K výpovedi svedka Drgoňu uviedol, že pokiaľ svedok uviedol, že žalovaný už služby žalobcu
nepotreboval, uviedol tak s tým, že stavba bola v tom čase čiastočne ukončená, pričom poukázal na to,
že sa jednalo len o prvú z piatich etáp danej stavby a v tom čase žalovaný rátal so službami žalobcu
aj na zvyšné etapy stavby. Vo zvyšku sa pridržal svojich doterajších vyjadrení, mal za to, že zo strany

žalovaného, keďže došlo k uznaniu výšky cien v zmysle dohody, bol jeho záväzok splnený, zvyšný nárok
žalobcu nemá oporu v dokazovaní a žalovaný je toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
ohľadne podloženia ním uplatneného nároku v tomto konaní.

21. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), v žalobe sa okrem všeobecných

náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností,
označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

22. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

23. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

24. Podľa § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

25. Podľa § 218 ods. 1 CSP, obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku
súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

26. Súd vo veci vykonal dokazovanie nasledujúcimi listinami: Faktúra č. 190030 zo dňa 31.01.2019 a
záznam o prevádzke vozidiel, Faktúra č. 190076 zo dňa 15.02.2019 a záznam o prevádzke vozidiel,

List žalobcu zo dňa 13.03.2019 (zápočet, výzva), podací lístok, potvrdenie o doručení, úrokové sadzby
ECB, List žalovaného zo dňa 08.02.2019 (Vrátenie faktúry č. 190030), List žalobcu zo dňa 13.02.2019,
odpovede na žiadosti o súčinnosť Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ceník prepravy žalobcu
platný od 01.01.2019, Objednávka zo dňa 31.07.2018, Faktúra č. 180884 zo dňa 14.12.2018, Faktúra
č. 180919 zo dňa 31.12.2018, vážny lístky zo dňa 23.01.2019, vážne lístky zo dňa 24. a 25.01.2019,

vážne lístky zo dňa 29.01.2019, vážne lístky zo dňa 01.02.2019, vážne lístky zo dňa 05.02.2019, cenník
zneškodnenia Zohor platný od 01.01.2019, faktúry spoločnosti FCC Slovensko, s.r.o., mail zo dňa
02.06.2020 - saldokonto záväzkov žalovaného, všeobecné obchodné a pracovné podmienky žalobcu;ďalej písomnými podaniami strán konania a ústnymi prednesmi na pojednávaní, ako aj výsluchom
svedkov: E.a.

27. Súd posudzoval predmetný spor podľa nasledujúcich ustanovení zákona:

Podľa § 261 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len "ObZ"), táto časť zákona
upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky
okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 269 ods. 2 ObZ, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy.
Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 536 ods. 1 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa
zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 610 ObZ, zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec
(zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia) a odosielateľ
sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné)

Podľa § 365 ods. 1 ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 365 ods. 2 ObZ, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní
riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia

veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak
je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia
veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď
záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

Podľa § 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky

z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 407 ods. 3 ObZ, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku
dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže
veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej
centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená
sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

Podľa § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného
zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1
zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 153 ods. 1 Civilného sporového poriadku, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného
útokuaprostriedkyprocesnejobranyvčas.Prostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobranynie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na
rýchlosť a hospodárnosť konania.

Podľa § 153 ods. 2 Civilného sporového poriadku, na prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo
nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

Podľa § 153 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo

prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

28. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je nárok žalobcu čiastočne dôvodný.
Súd po oboznámení sa s predloženými listinnými dokladmi zistil, že žalobca vykonával pre žalovaného
činnosti na stavbe Jarabinka - prepravu, nakladanie a uloženie materiálu, pričom za vykonané práce
vystavil celkovo štyri faktúry. Uvedený právny vzťah súd nevyhodnotil ako zmluvu o dielo, ale ako

nepomenovanú zmluvu s prvkami zmluvy o preprave veci, keďže predmetom činnosti žalobcu bola
preprava materiálu na skládku. Prvé dve faktúry č. 180884 a č. 180919 žalovaný uhradil v plnom
rozsahu, z čoho vyplýva odplatnosť tohto zmluvného vzťahu. Predmetom tohto sporu sú zvyšné dve
faktúry č. 190030 a č. 190076, ktoré žalovaný neuhradil z dôvodu, že tieto faktúry boli podľa neho
vystavené v nesprávnej výške, teda s inými než dohodnutými cenami, kde aj prvé dve faktúry mali byť

podľa žalovaného uhradené z dôvodu, že žalovaný z nepozornosti neskontroloval obsah doručených
faktúr. Súd mal v danom prípade za sporné v akej výške bola medzi stranami dohodnutá cena za
vykonané práce, keďže skutkové tvrdenia strán si v tomto smere odporovali. Rozsah vykonaných prác
nemal súd za sporný, nakoľko tento po doručení ďalších dokladov (predložené vážne lístky) nebol
žalovaným spochybňovaný, zároveň žalovaný uznal jednotlivé položky vo faktúrach, pričom neuznal

len položku najazdené kilometre, keďže táto nemala byť podľa jeho skutkových tvrdení dohodnutá.
Žalovaný zároveň až na pojednávaní nariadenom na deň 29.09.2021 spochybnil vzdialenosti uvedené
v zázname o prevádzke vozidla, keď tieto nemali korešpondovať s reálnymi vzdialenosťami, pričom súd
na toto neprihliadol s poukazom na § 153 ods, 2 Civilného sporového poriadku. Nič to však nemení
na skutočnosti, že žalobcu zaťažovalo v konaní dôkazné bremeno preukázania dohody ohľadom ním

tvrdených cien - sklápače na odvoz odpadu v cene 30,00 eur/hodina, najazdené kilometre 1,3 eur/ km a
uloženie odpadu na skládke v cene 20,00 eur/tona, pre úspešné uplatnenie nárokov z faktúr č. 190030
a č. 190076.

29.Súdkonštatuje,ženazákladevykonanýchdôkazovnemázapreukázanédohodnutiecientak,akosú

prezentované žalobcom, ale ani ako sú prezentované žalovaným. Súd síce nespochybňuje, že prvé dve
faktúry boli žalovaným uhradené, čo medzi stranami sporu ani nie je sporné, uvedené však podľa názoru
súdu nemožno automaticky považovať za uznanie existencie dohody o cenách tak, ako sú v konaní
uvádzané žalobcom. Súd je tiež toho názoru, že nemožno usudzovať, že takýmto plnením žalovaný
uznal aj zvyšok dlhu pri faktúrach č. 190030 a č. 190076, kde z následného správania žalovaného

(popieranie nárokov žalobcu) nemožno takúto skutočnosť vyvodiť. Uvedená skutočnosť, t. j. zaplatenie
dvoch faktúr, nemôže jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom preukázať skutočnú dohodu strán
ohľadom ceny za vykonané práce a to ani odkazmi na to, kto a akým spôsobom tieto faktúry vykazoval
v účtovníctve. Pokiaľ ide o subjektívne stanovisko svedka - p. Drgoňa o tom, prečo boli práce ukončené,
toto tiež nepreukazuje reálnu dohodu cien medzi stranami sporu. Pokiaľ ide o cenníky zneškodnenia

Zohor, respektíve faktúry spoločnosti FCC Slovensko, ide o listiny tretích osôb mimo právneho vzťahu
žalobca - žalovaný. Súd je preto toho názoru, že vyššie uvedené skutočnosti, na ktoré poukazoval
žalobca iba nepriamo naznačujú, že jednou z možností by mohla byť aj existencia dohody o cene tak,
ako bola prezentovaná žalobcom, uvedené však súd nemal za nepochybne preukázané, keďže toto v
konaní nebolo podporené ďalšími dôkazmi priamejšieho charakteru. Takým nie je ani tá skutočnosť, že

žalovaný evidoval ešte v lete roku 2020 voči žalobcovi záväzok v žalobcom uplatňovanej výške, keďže
žalovaný už dňa 08.02.2019 vrátil žalobcovi faktúru č. 190030, respektíve nárok žalobcu rozporoval už
v priebehu roka 2019, a to aj v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica.

30. Súd žalobcom tvrdené skutočnosti nemal preukázané ani výpoveďami svedkov. Svedecké výpovede

p. BI.ňa si priamo odporovali, keď svedok p. T. v rámci svojej výpovede uvádzal, že oboznamoval p.
C. s konkrétnymi položkami cenníka, pričom svedok C. uviedol, že žiadne ceny nikdy nedohadoval, ani
nepotvrdzoval, ceny nedohadoval ani ohľadom predchádzajúcej stavby a uviedol tiež, že nevie o tom, že
bymubolioznámenécenyzajednotlivévýkony,sktorýmibyvyslovilsúhlas,respektíve,žebybolotomtonejaký rozhovor ohľadom cien za jednotlivé položky. Výpovede svedkov si tak priamo odporovali, teda
súd nemal ani na základe týchto výpovedí za preukázanú dohodu o cene v rozsahu tvrdenom žalobcom,
respektíve, že by došlo k dohode podľa cenníka, a teda súdu v konaní v konečnom dôsledku absentoval

priamy dôkaz ohľadom dohody ceny prác. V prípade faktúr č. 190030 a č. 190076 zaťažovalo dôkazné
bremeno žalobcu, keďže tento si uplatňoval nároky z týchto faktúr, pričom jeho tvrdenia ohľadom ceny
a akceptácie tejto ceny žalovaným pre úspešné uplatnenie nárokov z týchto faktúr nie sú preukázané.
Súd tak mohol mať nárok žalobcu z týchto dvoch faktúr preukázaný len v rozsahu, v akom ho urobil
nesporným sám žalovaný, ktorý uznal položku vo výške 1.950,30 eur pre faktúru č. 190030 a takisto vo

výške 1.110,50 eur pre faktúru č. 190076. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru že nárok žalobcu je pri
týchto dvoch faktúrach dôvodný v žalovanom uznanom rozsahu.

31. Pokiaľ ide o tú skutočnosť, že žalovaný od týchto uznaných súm odpočítaval ešte úhrady z faktúr
č. 180884 a č. 180919, súd uvádza, že toto vyhodnotil ako kompenzačnú námietku žalovaného, ktorú
však žalovaný neuplatnil včas ale až vo svojom v poradí treťom vyjadrení, teda nebol tento prostriedok

procesnej obrany žalovaného uplatnený v lehotách podľa § 167 Civilného sporového poriadku, bol
uplatnený až po prvom nariadenom pojednávaní vo veci, súd preto na tento prostriedok procesnej
obrany žalovaného neprihliadol. Navyše súd uvádza, že tieto faktúry neboli predmetom tohto konania
a súd tiež reálne ani nemal preukázanú cenu dohodnutých prác tak, ako bola tvrdená žalovaným, ani
zo strany žalovaného, keďže absentuje vo veci písomná dohoda respektíve také dôkazy, na základe

ktorých by súd vedel zistiť, na akej výške ceny sa strany dohodli. V spisovom materiáli nie je dôkaz,
ktorý by podporil tvrdenia žalovaného o cene 29,00 eur/hod pre položku auto sklápač a poplatok za
skladovanie betónu v cene 12,00 eur/t, pričom všetky skutočnosti tvrdené žalovaným sú v tomto smere
založené len na skutkových tvrdeniach žalovaného bez reálneho preukázania toho, že medzi stranami
boladohodnutácenatak,akojuprezentuježalovaný.Tiežnieježiadnymspôsobompreukázanétvrdenie

žalovaného, že medzi konateľmi sporových strán existovala dohoda o oprave faktúr č. 190030 a č.
190076 z dôvodu preplatenia prvých dvoch faktúr. Vyššie uvedené skutočnosti boli zároveň žalobcom
rozporované. Súd bol toho názoru, že dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preplatenie faktúr č. 180884 a
č. 180919 zaťažuje žalovaného, teda ak si žalovaný odpočítal ešte ďalšie nároky, v tomto prípade to
bol práve žalovaný, ktorý mal preukázať, že dojednaná cena bola len v ním tvrdenej výške a že vo

zvyšku sa žalobca na jeho úkor bezdôvodne obohatil, pokiaľ ide o faktúry č. 180884 a č. 180919. Súd
bol toho názoru, že ani v samostatnom konaní, pokiaľ by sa žalovaný domáhal vrátenia ním tvrdeného
preplatenia uvedených faktúr v samostatnom konaní, by nemohol byť žalovaný úspešný, vzhľadom na
vyššie uvedené nepreukázané skutkové tvrdenia žalovaného, nakoľko dôkazné bremeno preukázania
bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu by bolo na žalovanom. Súd dospel k záveru, že nie

je možné priznať žalovanému relevantnosť započítania/odpočítania úhrady, keďže nie je preukázaná
oprávnenosť takéhoto odpočtu úhrad, ktoré mali byť podľa žalovaného zaplatené navyše, za stavu, kedy
je rovnaká dôkazná situácia pre obe strany, teda keď ani jedna strana nepreukázala výšku dohodnutej
ceny relevantným a nespochybniteľným spôsobom a keď v danom prípade zaťažuje dôkazné bremeno
preplatenia faktúr žalovaného, ktorého skutkové tvrdenia sú zároveň protistranou popreté a nie sú

žiadnym spôsobom preukázané akýmkoľvek dôkazom.

32. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru že je nárok žalobcu dôvodný v žalovaným uznanej časti
1.950,30 eur pre faktúru č. 190030 a takisto vo výške 1.110,50 eur pre faktúru č. 190076, spolu v sume
vo výške 3.060,80 eur krátenej o žalovaným uhradenú sumu vo výške 1.688,50 eur, v ktorej časti súd

konanie zastavil, t. j. nárok žalobcu je dôvodný vo výške 1.372,30 eur. Súd tiež žalobcovi priznal úroky z
omeškania z vyššie uvedených žalovaným uznaných nárokov žalobcu vo výške 1.950,30 eur a 1.110,50
eur, z ktorých úhradou sa žalovaný dostal do omeškania od splatnosti faktúr č. 190030 a č. 190076, pri
zohľadnený žalovaným uskutočnenej platby vo výške 1.688,50 eur zo dňa 19.11.2020. Súd tiež priznal
žalobcovi náklady spojené s uplatnením pohľadávky v zmysle § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.

33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca
má ku dňu vydania tohto rozhodnutia v konaní úspech spolu v sume 3.699,11 eur, ktorý pozostáva z časti
žalovaným uznaných nárokov vo výške 3.060,80 eur (priznaná istina vo výške 1.372,30 eur + platba

žalovaného vo výške 1.688,50 eur, ku ktorej došlo až po podaní žaloby), spolu s úrokom z omeškania
vo výške 309,69 eur (čo predstavuje úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.950,30 eur od
15.02.2019 do 19.11.2020 - deň úhrady sumy 1.688,50 eur), s úrokom z omeškania vo výške 22,20 eur
(čopredstavujeúrokyzomeškaniavovýške9%ročnezosumy261,80eurod20.11.2020do29.10.2021- deň vydania rozsudku), s úrokom z omeškania vo výške 266,42 eur (čo predstavuje úroky z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 1.110,50 eur od 02.03.2019 do 29.10.2021 - deň vydania rozsudku) a
nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur.

34. Celkovo uplatňované nároky žalobcu podľa žalobného petitu ku dňu vydania tohto rozsudku
predstavujú sumu vo výške 6.977,95 eur, ktorá pozostáva zo žalovanej istiny vo výške 5.585,72 eur,
úrokov z omeškania vo výške 798,63 eur (čo predstavuje úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 3.278,24 eur od 15.02.2019 do 29.10.2021 - deň vydania rozsudku), s úrokom z omeškania vo
výške 553,60 eur (čo predstavuje úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.307,48 eur od

02.03.2019 do 29.10.2021 - deň vydania rozsudku) a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo
výške 40,00 eur.

35. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že mal žalobca ku dňu vydania rozsudku úspech v konaní 53,01
% (v sume 3.699,11 eur z celkovej sumy 6.977,95 eur ku dňu vydania rozsudku), a teda v 46,99 %
bol žalobca v konaní neúspešný. Pokiaľ ide o pomer úspechu vo veci, tak v konečnom dôsledku bol v

konaní úspešný žalobca, a to v rozsahu 6,02 % (rozdiel 53,01 % - 46,99 %).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.