Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Najvyšší súd Slovenskej republiky

Judgement was issued by JUDr. Alena Svetlovská

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/53/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811207045
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:7811207045.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne MED - ART, s.r.o., so sídlom v Nitre,
Hornočermánska 4, zastúpenej Mgr. Petrom Mesárošom, advokátom so sídlom v Nitre, Bottová 34, proti
žalovaným 1/ S. H., bývajúcej v V., Č.S. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom so
sídlom v Rožňave, Cyrila a Metoda 4, 2/ V. H., bývajúcemu v V., Č.Č. XXXX/XX, o určenie neúčinnosti
právneho úkonu, vedenom na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 4 C 120/2011, o dovolaní žalovanej

1/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 3. októbra 2019 sp. zn. 3 Co 258/2018, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 3. októbra 2019 sp. zn. 3 Co 258/2018 a rozsudok
Okresného súdu Rožňava z 13. marca 2018 č. k. 4 C 120/2011 a vec vracia Okresnému súdu Rožňava
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 13. marca

2018 č. k. 4 C 120/2011 - 266 1/ určil, že darovacia zmluva registrovaná Správou katastra Rožňava
pod č. V 1108/09 - 1090/09, uzatvorená medzi žalovanou 1/ na strane obdarovanej a O. H. na strane
darcu, predmetom ktorej je bezplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - byt č. 10 vo vchode
13, nachádzajúci sa na 1. poschodí bytového domu, súpisné č. XXXX, postavenom na parcele č. XXX/
XXX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v pomere 481/10000,
zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie V. z dlžníčky na žalovanú 1/ je voči žalobkyni

právne neúčinná, II. určil, že darovacia zmluva registrovaná Okresným úradom Rožňava, katastrálny
odbor pod č. V 485/16, uzatvorená 23. marca 2016 medzi žalovanou 1/ na strane darcu a žalovaným 2/
na strane obdarovaného, predmetom ktorej je bezplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - byt
č. 10 vo vchode 13, nachádzajúci sa na 1. poschodí bytového domu, súpisné č. XXXX, postavenom na
parcele č. XXX/XXX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v pomere
481/10000, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie V. je voči žalobcovi právne

neúčinná, III. žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni peňažnú
náhradu vo výške 30 846,86 do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a žalobkyni priznal náhradu
trov konania proti žalovaným 1/ a 2/ v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté
samostatným rozhodnutím. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná 1/ darovacou zmluvou z 8.
júla 2009 uzatvorenou s jej matkou O. H. nadobudla do svojho vlastníctva nehnuteľnosť - byt č. 10 vo
vchode 13, nachádzajúci sa na 1. poschodí bytového domu, súpisné č. XXXX, na Č. ulici, postavenom

na parcele č. XXX/XXX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu v pomere 481/10000, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX. Týmto bezodplatným prevodom
spornej nehnuteľnosti došlo k zmenšeniu majetku O. H., nakoľko existuje vymáhateľná pohľadávka
žalobkyne voči matke žalovanej 1/ priznaná platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Rožňava
5. mája 2011 sp. zn. 8Rob 26/2011 na zaplatenie sumy 31 024,86 eur s príslušenstvom, pričom matka
žalovanej 1/ nemá iný majetok ako ten, ktorý previedla darovacou zmluvou. Ďalej zistil, že v súčasnosti

je vlastníkom predmetného bytu žalovaný 2/, ktorý ho nadobudol do vlastníctva darovacou zmluvou
uzatvorenou so žalovanou 1/. Z takto zisteného skutkového stavu vyvodil záver, že vo vzťahu k prevodunažalovanú1/išloodarovanieúčelové,ktorépotvrdiloúmyselukrátiťžalobkyňuakoveriteľaavžiadnom
smere nesúviselo s údajným osamostatnením sa žalovanej 1/. Uviedol, že bez predchádzajúceho
vynaloženia náležitej starostlivosti vo vzťahu k oboznámeniu sa s ukracujúcim úmyslom dlžníka nemôže

žalovaná strana efektívne vyvrátiť zákonnú domnienku o poznaní ukracujúceho úmyslu dlžníka. Mal
za to, že k prevodu medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/ došlo účelovo s cieľom zmariť účel podanej
odporovanej žaloby v tomto súdnom konaní a preto je darovacia zmluva uzavretá medzi žalovanou 1/
ako darkyňou a žalovaným 2/ ako obdarovaným neplatným právnym úkonom, keď k prevodu predmetnej
nehnuteľnosti a nadobudnutiu bratom žalovanej 1/ nedošlo dobromyseľne, nakoľko obdarovaný mal

a musel mať vedomosť o tomto súdnom konaní. O povinnosti žalovaných zaplatiť peňažnú náhradu
žalobkyni rozhodol z dôvodu, že majetok, na ktorý bola pôvodne vedená exekúcia bol prevedený na
tretiu osobu a v prejednávanom spore ide o peňažnú náhradu vo výške rovnajúcej sa prospechu, ktorý
tretia osoba mala z odporovateľného právneho úkonu.

2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej 1/ rozsudkom z 3. októbra

2019 sp. zn. 3 Co 258/2018 rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým bolo rozhodnuté, že
darovacia zmluva z dlžníčky na žalovanú 1/ je voči žalobkyni právne neúčinná potvrdil, vo výroku
II. rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol, vo výroku III. rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že žalovanej 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 30 846,86 eur do troch dní od
právoplatnostirozsudkuažalobuvočižalovanému2/zamietol.Uviedol,žesúdprvejinštanciesanáležite

venoval otázke skúmania vynaloženia náležitej starostlivosti, keď vychádzal najmä z posúdenia dôvodu,
pre ktorý sa darkyňa rozhodla previesť vlastnícke právo k spornému bytu na žalovanú 1/ na základe
darovacej zmluvy. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie podľa ktorého zistená skutočnosť, že aj
po darovaní bytu ostala v byte bývať žalovaná 1/, jej matka a jej brat nesvedčí o dôvode prevodu, ktorý
žalovaná 1/ použila ako procesnú obranu a to osamostatnenie sa žalovanou 1/. Uviedol, že vzhľadom

na žalobný petit mohol posudzovať iba otázku, či druhá darovacie zmluva je voči žalobkyni ukracujúcim
právnym úkonom a uzavrel, že pre tento záver nie je splnený základný predpoklad a to existencia
vymáhateľnej pohľadávky žalobkyne voči žalovanej 1/. Bol názoru, že ak žalovaná 1/, u ktorej sú splnené
predpoklady pre vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu, už nie je vlastníčkou sporného bytu, nastupuje
tu možnosť za súčasného vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu priznať žalobkyni aj uplatnený nárok

na uspokojenie pohľadávky veriteľa vo forme peňažnej náhrady a žalovanej 1/ uložil povinnosť zaplatiť
žalobkyni 30 846,86 eur. Skonštatoval, že súd prvej inštancie nerozhodol o zmene žaloby postupom
podľa § 142 ods. 1 C.s.p., avšak svojimi procesnými úkonmi túto procesnú vadu zhojil a v dôsledku jeho
postupu tak nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. O náhrade trov konania rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 C.s.p.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná 1/ (ďalej aj „dovolateľka“), ktorého
prípustnosť aj dôvodnosť vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p. a § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p.
Namietala, že nesprávnym postupom súdu jej bolo znemožnené, aby uskutočňovala svoje patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uviedla, že písomným

podaním z 18. mája 2016 navrhla, aby súd pripustil do konania vstup V. H. ako žalovaného 2/ a
zároveň požiadala o zmenu žalobného petitu. Bola názoru, že na pojednávaní 11. januára 2018 mal
súd prvej inštancie pripustiť zmenu petitu, ktorý mal byť v ďalšom konaní predmetom konania, a o
zmenenom návrhu mal vypracovať uznesenie a doručiť ho stranám sporu, resp. ich právnym zástupcom.
K odstráneniu tejto závažnej chyby však nedošlo a žalobkyňa za zmenenú žalobu ani nedoplatila

súdny poplatok. Uviedla, že týmto postupom súdu bola uvedená do omylu, pretože jej procesné návrhy
smerovali len k pôvodnej žalobe a aj dokazovanie súdom prvej inštancie nebolo zamerané na okolnosti
zmenenej žaloby najmä k navrhovanému rozhodnutiu o povinnosti zaplatiť žalobkyni peňažnú náhradu
vo výške 30 846,86 eur, keď súd prvej inštancie k tomuto návrhu nevykonal žiadne dokazovanie.
Namietala, že rozhodnutia súdov nižších inštancií vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci

a poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 MCdo 19/2008 a sp. zn.
4 Cdo 44/2007. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedla, že súd prvej inštancie podanie žalobkyne s novým

petitom doručil žalovanej 1/ a umožnil jej sa k nemu vyjadriť a preto nemohlo dôjsť k tak závažnému
procesnému pochybeniu, pri uskutočňovaní procesných práv žalovanej 1/. Navrhla, aby dovolací súd
dovolanie žalovanej 1/ odmietol, resp. zamietol.5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací
(§ 35 C.s.p.), po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) účastník, v
ktorého neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), zastúpený advokátom (§ 429

ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že dovolanie žalovanej
1/ je dôvodné.

6. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu

spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo
domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho
stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky,
za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky
štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).

7. Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné postavenie.
Na rozdiel od odvolania (riadneho opravného prostriedku), ktorým možno napadnúť ešte neprávoplatné
rozhodnutie, je dovolanie mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť rozhodnutie
odvolacieho súdu, ktoré už nadobudlo právoplatnosť. Občiansky súdny poriadok vychádza z tejto
mimoriadnej povahy dovolania a v nadväznosti na to aj upravuje podmienky, za ktorých je dovolanie

prípustné. Pokiaľ je odvolanie zásadne prípustné (ak Občiansky súdny poriadok v prípade niektorých
rozhodnutí výslovne neustanovuje inak), dovolanie - naopak - je prípustné, len ak to Občiansky
súdny poriadok výslovne uvádza. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach túto mimoriadnosť dovolania
často zdôrazňuje konštatovaním, že dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nie je treťou
inštanciou,vktorejbybolomožnépreskúmaťakékoľvekrozhodnutie(por.rozhodnutianajvyššiehosúdu,

napr. sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6
Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012).

8. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 C.s.p.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť

vytýkaná v dovolaní (viď § 428 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba
tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa
vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

9. Žalovaná 1/ v dovolaní namieta vadu konania podľa § 420 písm. f/ C.s.p., t. j., že súd jej nesprávnym

procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktoré podľa jej názoru spočíva v nerozhodnutí súdu prvej
inštancie o zmene žalobného petitu, ktorého zmenu navrhla žalobkyňa písomným podaním z 18. mája
2016.

10. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p. treba rozumieť taký vadný
postup súdu, ktorý sa prejavuje v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, vymykajúcich
sa nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo

nazastúpeniezvolenýmzástupcom,právonapredvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistrán
v konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Pri posudzovaní
znemožnenia uskutočňovať strane jej patriace procesné práva, je nevyhnutné skúmať intenzitu zásahu
do práva na spravodlivý proces a jednotlivé konkrétne porušenia procesných práv je potrebné hodnotiť

v kontexte celého súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie procesné postupy súdu a možnosti
strany namietať alebo zvrátiť nesprávny postup súdu.

11. O taký prípad v prejednávanej veci ide z dôvodu, že súd prvej inštancie pri prejednávaní a
rozhodovaní veci nepostupoval v súlade s právnymi predpismi a dovolateľke znemožnil uplatniť

procesné práva priznané jej právnym poriadkom na zabezpečenie jej práv a oprávnených záujmov a
odvolací súd na túto vadu síce prihliadol, ale ju neodstránil, čím takisto odvolacie konanie touto vadou
zaťažil.12.Základnéprávonasúdnuochranupodľačl.46ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky(ďalejlen„Ústavy“)
zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“)
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach
alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť

vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v
záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo
keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu
považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť
konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

14. Podľa § 139 C.s.p. žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

15. Podľa § 140 ods. 1 C.s.p. zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností
tvrdených v žalobe (§ 140 ods. 2 C.s.p.). Za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení

uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu
(§ 140 ods. 3 C.s.p.).

16. Podľa § 142 ods. 1 C.s.p. o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na
ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola

zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania. Uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby,
doručuje súd subjektom, ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných
rúk (§ 142 ods. 2 C.s.p.).

17. Podľa § 218 ods. 1 veta prvá C.s.p. v spojení s § 234 ods. 2 C.s.p. obsah rozhodnutia vysloví súd

vo výroku uznesenia (obdobne § 155 ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.).

18. Z dispozičnej zásady ovládajúcej začatie civilného sporového procesu vyplýva, že návrh môže
meniť výlučne žalobca, ktorý podal žalobu, príp. urobil v prebiehajúcom konaní určitý návrh spojený s
požiadavkou, aby o ňom súd rozhodol. Žalovaný môže zmeniť len vzájomnú žalobu, lebo v konaní o

nej má právne postavenie žalobcu.

19. K zmene žaloby môže dôjsť kedykoľvek za sporového konania, dokiaľ nebolo vyhlásené (vydané)
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.

20. Pretože zmena žaloby nemôže byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, stanoví sa, že k
tomuto procesnému úkonu je potrebný súhlas súdu a že súd môže pripustiť zmenu návrhu len vtedy, ak
sú splnené stanovené predpoklady. Ustanovenie § 139 a nasl. C.s.p. sa použije v sporovom konaní a
ak konanie bolo začaté na návrh alebo ak bol v jeho priebehu urobený určitý návrh, tiež v nesporovom
konaní.

21. Zmena návrhu je podaním vo veci samej a žalobca (navrhovateľ) ju môže urobiť ktorýmkoľvek zo
spôsobov uvedených v § 125 C.s.p. a s dodržaním podmienok uvedených v § 127 C.s.p.

22. Súd je povinný doručiť zmenený návrh (žalobu alebo návrh na začatie konania) ostatným sporovým

stranám (účastníkom) do vlastných rúk spravidla ešte pred rozhodnutím o tom, či zmenu pripustí;
doručenie zmeneného návrhu nie je treba, ak ku zmene návrhu došlo na pojednávaní a strana sporu
(účastník), ktorej by mala byť zmena žaloby doručená, bola na tomto pojednávaní prítomná. V prípade,
že žaloba bola zmenená na pojednávaní ústne do zápisnice, splní súd povinnosť doručiť zmenenú
žalobu sporovej strane (účastníkovi), ktorá na pojednávaní nebola prítomná, spravidla tým, že jej zašle

opis zápisnice o pojednávaní alebo prepis zvukového záznamu z pojednávania (jeho časť).

23. O zmene žaloby rozhodne súd uznesením, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, a to ani v
prípade, ak ho vydal súd prvej inštancie (§ 357 C.s.p. a contrario,); ak bolo uznesenie vyhlásené napojednávaní, doručuje sa jeho písomné vyhotovenie len tým účastníkom, ktorí neboli prítomní pri jeho
vyhlásení.

24. Uznesením, ktorým bolo rozhodnuté o zmene žaloby, je súd viazaný (por. § 237 ods. 1 C.s.p.).

25. Dokiaľ súd nerozhodne o uplatnenej zmene petitu žaloby, nemôže pokračovať v konaní o pôvodnej
žalobe.

26. V danom prípade však súd prvej inštancie v zmysle hore uvedeného nepostupoval a odvolací súd
nesprávny postup v konaní pred svojím rozhodnutím neodstránil, čím svoje konanie zaťažil vadou, ktorá
nachádza svoje vyjadrenie v ustanovení § 420 písm. f/ C.s.p.

27. Ako je zrejmé z obsahu spisu, žalobou doručenou súdu prvej inštancie sa žalobkyňa domáhala
určenia, že darovacia zmluva registrovaná Správou katastra Rožňava pod č. V 1108/09 - 1090/09,

uzatvorená medzi žalovanou 1/ na strane obdarovanej a O. H. na strane darcu, predmetom ktorej je
bezplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - byt č. 10 vo vchode 13, nachádzajúci sa na
1. poschodí bytového domu, súpisné č. 1685, postavenom na parcele č. XXX/XXX, podiel priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v pomere 481/10000, zapísaným na liste
vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Rožňava z dlžníčky na žalovanú 1/ je voči žalobkyni právne

neúčinná. Písomným podaním z 18. mája 2016 žiadala žalobkyňa pripustiť do konania na strane
žalovaných V. H. a zároveň pripustiť zmenu žalobného petitu tak, aby súd určil, že I. darovacia zmluva
registrovaná Správou katastra Rožňava pod č. V 1108/09 - 1090/09, uzatvorená medzi žalovanou 1/
na strane obdarovanej a O. H.Q. na strane darcu, predmetom ktorej je bezplatný prevod vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti - byt č. 10 vo vchode 13, nachádzajúci sa na 1. poschodí bytového domu, súpisné

č. XXXX, postavenom na parcele č. XXX/XXX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu v pomere 481/10000, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie
Rožňava z dlžníčky na žalovanú 1/ je voči žalobkyni právne neúčinná, II. určil, že darovacia zmluva
registrovaná Okresným úradom Rožňava, katastrálny odbor pod č. V 485/16, uzatvorená 23. marca
2016 medzi žalovanou 1/ na strane darcu a žalovaným 2/ na strane obdarovaného, predmetom ktorej

je bezplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - byt č. 10 vo vchode 13, nachádzajúci sa na
1. poschodí bytového domu, súpisné č. XXXX, postavenom na parcele č. XXX/XXX, podiel priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v pomere 481/10000, zapísaným na liste
vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Rožňava je voči žalobcovi právne neúčinná, III. žalovaným 1/
a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni peňažnú náhradu vo výške 30 846,86 do

trochdníododňaprávoplatnostirozsudku.Súdprvejinštancienásledneuznesenímsp.zn.4C120/2011
- 220 z 25. júla 2016 pripustil do konania na strane žalovaných ako ďalší subjekt V.G. H., avšak o zmene
žaloby nerozhodol a pokračoval v ďalšom konaní bez toho, aby o zmene žalobného petitu rozhodol.

28. Odvolací súd vo svojom rozsudku síce skonštatoval, že súd prvej inštancie sa dopustil procesného

pochybenia tým, že nerozhodol o zmene žaloby postupom podľa § 142 ods. 1 C.s.p., ale svojimi
procesnými úkonmi túto procesnú vadu zhojil. Odvolací súd však neuviedol, ktoré procesné úkony, resp.
aký procesný postup mal na mysli a ani akým spôsobom súd prvej inštancie zhojil a ďalej sa nezaoberal
skutočnosťou, že uznesenie o pripustení zmeny návrhu nebolo vypracované súdom prvej inštancie a
doručenéstranámsporuatonapriektomu,ženebolprávoplatneustálenýpredmetkonania,ažetakýmto

nesprávnym procesným postupom súdu bolo žalovanej 1/ znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

29. Z hore uvedeného je nepochybné, že žalovanej 1/ bolo ako sporovej strane nesprávnym procesným
postupom oboch súdov znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to tým, že uznesenie o zmene žaloby nebolo riadne
vyhlásené na pojednávaní a ani neskôr písomne vypracované a sporovým stranám doručené. Takýmto
nesprávnym procesným postupom oba súdy zavinili, že predmet konania nebol ustálený a žalovaná 1/
nemohla uviesť všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení.

30. Vadu konania súdu prvej inštancie spočívajúcu v znemožnení žalovanej 1/ nesprávnym procesným
postupom, aby uskutočňoval jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, odvolací súd neodstránil. Naopak, sám zaťažil touto vadou svoje konanie, keď
napriek tomu, že o požadovanej zmene návrhu nebolo okresným súdom právoplatne rozhodnuté dovyhlásenia rozsudku vo veci samej, z ktorého dôvodu v čase rozhodovania o veci samej nebol platne
ustálený predmet konania.

31. Vzhľadom k zisteniu, že v konaní došlo k procesnej vade podľa § 420 písm. f/ C.s.p., ktorá skutočnosť
je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie
vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne,
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok súdu prvej inštancie i odvolacieho súdu uznesením zrušil
(§ 449 ods. 1 C.s.p.) a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 450 C.s.p.). V ďalšom konaní

bude povinnosťou súdu prvej inštancie ustáliť predmet konania, vydať rozhodnutie o zmene predmetu
konania, resp. zmene žalobného petitu, a vec opätovne prejednať a rozhodnúť. S prihliadnutím na dôvod
zrušenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie, sa najvyšší súd nezaoberal
ďalšími, v dovolaní namietanými vadami.

32. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej

inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 C.s.p.). Ak dovolací
súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C.s.p.).

33. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.