Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 26, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/77/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117012336
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2117012336.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr.
Pavla Macháča a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci obžalovaného M. H., nar. XX. U. XXXX v R., trvale
bytom T. L., G. L. XXX/XXX, okr. Šaľa, pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 15.
júla 2021, č. k. 9T/88/2017-147, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. januára 2022 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného M. H. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu marenia
výkonuúradnéhorozhodnutiapodľa§348ods.1písm.a)Trestnéhozákonananasledovnomskutkovom
základe:

„dňa 21.03.2014 v presne nezistenom čase v R. osobne prevzal výzvu Okresného súdu Piešťany sp. zn.
2T 52/2012 na nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu
Piešťany, č. k. 2T/52/2012 zo dňa 19.02.2014, právoplatným dňa 19.02.2014 v trvaní 14 mesiacov so
zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
s termínom nástupu najneskôr do 8 dní od prevzatia výzvy na nástup trestu v Ústave na výkon trestu
odňatiaslobodyLeopoldov,anapriektomubezvážnychaopodstatnenýchdôvodovvýzvunerešpektoval

a do výkonu trestu nenastúpil, pričom do výkonu trestu odňatia slobody bol na základe príkazu súdu
dodaný príslušníkmi PZ až dňa 10.08.2016.“

2. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. júla 2021 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods.
1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu obžaloba kladie za vinu, ktoré
okresný súd prijal a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie

skutku sa nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

3. Za spáchanie trestného činu uvedeného v bode 1 okresný súd obžalovanému podľa § 348
ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 4, § 41 ods. 1 a § 42 ods.
1 Trestného zákona uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere (osem) mesiacov nepodmienečne,
na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so

stredným stupňom stráženia. Okresný súd napadnutým rozsudkom zároveň obžalovanému podľa § 61
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
na dobu 30 (tridsať) mesiacov.

4. Okresný súd napokon napadnutým rozsudkom zrušil výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený
rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 8. júna 2017, sp. zn. 3T/126/2016 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave z 19. septembra 2017, sp. zn. 3To/83/2017, právoplatným dňa 19.septembra 2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

5. Po vyhlásení napadnutého rozsudku sa prokurátor vzdal práva podať odvolanie a obžalovaný po
porade s obhajcom uviedol, že si na podanie odvolania ponecháva lehotu.

6. Obžalovaný následne prostredníctvom obhajcu podal dňa 26. júla 2021 proti napadnutému rozsudku,
a to proti výroku o treste, ktoré písomne odôvodnil podaním doručeným okresnému súdu dňa 7.

septembra 2021. V odôvodnení odvolania obžalovaný uvádza, že má zato, že okresný súd pri ukladaní
súhrnného trestu postupoval nesprávne, nakoľko nezrušil aj trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava
III z 4. júna 2018, sp. zn. 0T/137/2018. Obžalovaný ďalej poukázal na to, že v prejednávanej veci
okresný súd dňa 16. mája 2018 vydal trestný rozkaz, ktorý mu bol doručený až 2. marca 2021. Keďže
skutok, za spáchanie ktorého bol uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III z 4.
júna 2018, sp. zn. 0T/137/2018 obžalovaný spáchal pred doručením trestného rozkazu v prejednávanej

veci, t. j. pred 2. marcom 2021 obžalovaný zastáva názor, že okresný súd mal zrušiť nielen výrok o
treste, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 8. júna 2017, sp.
zn. 3T/126/2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 19. septembra 2017, sp. zn.
3To/83/2017, právoplatným dňa 19. septembra 2017, ale aj výrok o treste, ktorý bol obžalovanému
uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III z 4. júna 2018, sp. zn. 0T/137/2018.

7.Obžalovanýďalejuviedol,žeužvykonaltresty,ktorémuboliuloženépredchádzajúcimirozhodnutiami,
teda rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 8. júna 2017, sp. zn. 3T/126/2016 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 19. septembra 2017, sp. zn. 3To/83/2017, právoplatným
dňa 19. septembra 2017 ako aj trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III z 4. júna 2018, sp.

zn. 0T/137/2018, pričom trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III z 4. júna 2018, sp. zn.
0T/137/2018 mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov, ktorý sa javí byť
trestom dostatočným za celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť.

8. Obžalovaný preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a

obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov za súčasného
zrušenia výrokov o treste, ktoré boli obžalovanému uložené rozhodnutiami označenými v bode 7.

9. Krajskému súdu bolo dňa 25. januára 2022 doručené doplnenie odvolania obžalovaného spísané jeho
obhajcom, v ktorom obhajca uviedol, že pokiaľ sa krajský súd nestotožní s argumentáciou obsiahnutou

v odôvodnení odvolania, potom obžalovaný navrhuje, aby mu bol uložený iný druh trestu, a to trest
domáceho väzenia. K doplneniu odvolania obhajca pripojil písomný súhlas obžalovaného, ktorým
obžalovaný dáva sľub, že sa bude v určenom čase zdržiavať v obydlí na určenej adrese a pri výkone
kontroly poskytne všetku potrebnú súčinnosť, ďalej nájomnú zmluvu na byt preukazujúcu, že obžalovaný
má zabezpečené bývanie ako aj pracovnú zmluvu preukazujúcu, že obžalovaný má stále zamestnanie.

10. Podľa § 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok
môže odvolaním napadnúť
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v

obžalobe.

11. Podľa § 309 ods. 1 Trestného poriadku (1) Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku
smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením

je až doručenie rozsudku.

12. Podľa § 311 ods. 1 Trestného poriadku (1) V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým
výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

13. Podľa § 311 ods. 4 Trestného poriadku (4) Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.

14. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku (1) Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316
ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutýchvýrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

15. Podľa § 319 Trestného poriadku Odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

16. Krajský súd na základe riadne a včas podaného odvolania, ktoré podala oprávnená osoba preskúmal
správnosť výroku napadnutého rozsudku ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k

záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné a je potrebné ho zamietnuť.

17. Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že v prejednávanej veci okresný súd o obžalobe
rozhodol trestným rozkazom dňa 16. mája 2018, ktorým uznal obžalovaného vinným podľa obžaloby,
pričom trestný rozkaz bol obžalovanému doručený dňa 2. marca 2021. Obžalovaný proti trestnému
rozkazu podal odpor, ktorý bol okresnému súdu doručený dňa 5. marca 2021.

18. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/126/2016 krajský súd zistil, že
obžalovaný spáchal dňa 10. augusta 2016 prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. d) Trestného zákona, pričom o obžalobe podanej na obžalovaného Okresný súd Bratislava
IV rozhodol dňa 5. decembra 2016 najskôr trestným rozkazom, ktorý bol obžalovanému doručený dňa

2. mája 2017, pričom proti trestnému rozkazu podal odpor prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava
IV. Okresný súd Bratislava IV preto o obžalobe rozhodol na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8. júna
2017rozsudkomsp.zn.3T/126/2016,ktorýmobžalovanéhouznalvinnýmzospáchaniaprečinumarenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, za čo obžalovanému
uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením

skúšobnej doby 3 (tri) roky a zároveň trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 30
(tridsať) mesiacov.

19. Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 8. júna 2017, sp. zn. 3T/126/2016 podal odvolanie
prokurátor, pričom Krajský súd v Bratislave na podklade odvolania prokurátora rozsudok Okresného

súdu Bratislava IV z 8. júna 2017, sp. zn. 3T/126/2016 zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a
sám obžalovanému rozsudkom z 19. septembra 2017, sp. zn. 3To/83/2017 podľa § 348 ods. 1 Trestného
zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. m) a § 38 ods. 2 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo
výmere 3 (tri) mesiace nepodmienečne so zaradením podľa § 48 ods. 2 písm. b) do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia a zároveň podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.

20.ZtrestnéhorozkazuOkresnéhosúduBratislavaIIIz4.júna2018,sp.zn.0T/137/2018,právoplatného
dňa 4. júna 2018, ktorý krajský súd oboznámil na verejnom zasadnutí vyplynulo, že obžalovaný bol týmto
trestným rozkazom uznaný vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa

§ 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, pričom skutok spáchal dňa 1. júna 2018.

21. Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona (1) Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal
skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu
súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

22. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste
uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce,akvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,stratilipodklad.Súhrnnýtrestnesmiebyť
miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných

titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest,
trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol
taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.

23. Podľa stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. októbra

2018, Tpj 31/2018 časovým rozhraním medzi viacčinným súbehom trestných činov a trestnoprávnou
recidívou je v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona moment vyhlásenia súdom prvého stupňa prvého
odsudzujúceho rozsudku za niektorý z trestných činov (skutkov) toho istého páchateľa; taký účinok má
podľa § 353 ods. 8 Trestného poriadku aj doručenie trestného rozkazu obvinenému. Na uvedený účinoknemá vplyv, ak je rozsudok súdu prvého stupňa zrušený súdom vyššieho stupňa pri rozhodovaní o
opravnom prostriedku alebo ak dôjde k zrušeniu trestného rozkazu zo zákona na základe podaného
odporu (§ 355 ods. 10 Trestného poriadku), pokiaľ v ďalšom priebehu trestného konania dôjde k

právoplatnému odsúdeniu za dotknutý trestný čin.

24. Vzhľadom na skutočnosť, že trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/126/2016 bol
obžalovanému doručený dňa 2. mája 2017 a obžalovaný bol v trestnej veci Okresného súdu Bratislava
IV vedenej pod sp. zn. 3T/126/2016 napokon uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV

z 8. júna 2017, sp. zn. 3T/126/2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 19. septembra
2017, sp. zn. 3To/83/2017, právoplatným dňa 19. septembra 2017 je zrejmé, že skutok, pre ktorý bol
obžalovaný uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III z 4. júna 2018, sp. zn.
0T/137/2018, právoplatným dňa 4. júna 2018 /pozn. skutok spáchaný dňa 1. júna 2018/ bol spáchaný
ako recidíva vo vzťahu k odsúdeniu obžalovaného v trestnej veci vedenej pred Okresným súdom
Bratislava IV pod sp. zn. 3T/126/2016. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ okresný súd napadnutým

rozsudkom nezrušil aj výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený trestným rozkazom Okresného
súduBratislavaIIIz4.júna2018,sp.zn.0T/137/2018,právoplatnýmdňa4.júna2018,rozhodolsprávne.

25. Okresný súd napadnutým rozsudkom správne aplikoval ustanovenia § 36 písm. l), § 37 písm. h),
písm. m) Trestného zákona /obžalovaný sa priznával a zároveň úprimne oľutoval celú zbiehajúcu sa

trestnú činnosť, obžalovaný spáchal viac trestných činov a zároveň už bol za trestný čin odsúdený/ a
pri prevahe priťažujúcich okolností upravil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby z 0 na
8 (osem) mesiacov, /24 : 3 = 8, 0 + 8 = 8/, teda správne aplikoval ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného
zákona. Okresný súd napokon správne do výroku o treste uviedol aj ustanovenie § 41 ods. 1 Trestného
zákona, ktorý upravuje ukladanie trestu za viac spáchaných trestných činov a tiež ustanovenie § 42 ods.

1 Trestného zákona, keďže obžalovanému ukladal súhrnný trest. Vo vzťahu ku konkrétnej výmere trestu
odňatia slobody krajský súd poznamenáva, že okresný súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody
na samej spodnej hranici upravenej trestnej sadzby, pričom takto uložený trest je podľa názoru krajského
súdu trestom zákonným a súčasne s prihliadnutím na trestnú minulosť obžalovaného, ktorý bol doposiaľ
pätnásťkrát súdne trestaným, v odpise registra trestov má šestnásť záznamov /pozn. v jednom prípade

bola jeho trestná vec riešená podmienečným zastavením trestného stíhania/, skôr trestom miernym.
Krajský súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd rozviedol svoje
úvahy pri ukladaní trestu obžalovanému.

26. Keďže okresný súd napadnutým rozsudkom ukladal obžalovanému súhrnný trest vo vzťahu k

odsúdeniu obžalovaného rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 8. júna 2017, sp. zn. 3T/126/2016
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 19. septembra 2017, sp. zn. 3To/83/2017,
právoplatným dňa 19. septembra 2017, bolo jeho povinnosťou podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona
zrušiť výrok o treste, ktorý bol obžalovanému označenými rozhodnutiami uložený, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na zrušený výrok o treste nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,

stratili svoj podklad.

27. Pokiaľ okresný súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel
akéhokoľvek druhu na dobu 30 (tridsať) mesiacov, rozhodol v súlade s ustanovením § 42 ods.
2 Trestného zákona, ktorý okresný súd zaväzoval taký trest obžalovanému uložiť, pretože tento bol

obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 8. júna 2017, sp. zn. 3T/126/2016
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 19. septembra 2017, sp. zn. 3To/83/2017,
právoplatným dňa 19. septembra 2017.

28. K návrhu obžalovaného na uloženie trestu domáceho väzenia krajský súd poznamenáva, že takýto

trest obžalovanému s poukazom na § 42 ods. 2 Trestného zákona nie je možné uložiť, pretože súhrnný
trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom, pričom v trestnej veci Okresného súdu
Bratislava IV vedenej pod sp. zn. 3T/126/2016 bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody, z čoho potom vyplýva, že okresný súd musel obžalovanému napadnutým rozsudkom uložiť tiež
nepodmienečný trest odňatia slobody. Odhliadnuc od obmedzenia podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona

krajský súd uvádza, že trest domáceho väzenia by v prípade obžalovaného vzhľadom na jeho trestnú
minulosť nebol trestom, ktorý by spĺňal účel trestu vyjadrený v ustanovení § 34 Trestného zákona.29. Keďže krajský súd nezistil žiaden dôvod na zmenu či zrušenie napadnutého rozsudku, odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.

30. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. (§ 163 ods. 4, § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.