Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 17, 2021

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8C/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1719200931
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Ocelková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2021:1719200931.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPezinokvkonanípredsudkyňouJUDr.JanouOcelkovouvprávnejvecižalobkyne:E.N.,L..

XX.XX.XXXX, J. Č. J.P. XXX/X, L. X., zastúpená JUDr. František Svatuška, advokát, so sídlom Námestie
slobody 25, Humenné, proti žalovanému: G. E., L.. XX.XX.XXXX, J. B.. L. XXXX/X, G., zastúpený Mgr.
Milan Valla, advokát, so sídlom Vajnorská 43, Bratislava, o zaplatenie 15 800 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. O výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 15.05.2019 domáhala, aby súd zaviazal

žalovaného na zaplatenie sumy 15 800 eur s príslušenstvom a priznal nárok na náhradu trov konania.
Návrh odôvodnila tým, že žalobkyňa poskytla na základe ústnych zmlúv o pôžičke finančné sumy dňa
07.10.2016sumuvovýške30eur,dňa10.10.2016sumuvovýške50eur,dňa20.10.2016sumuvovýške
30 eur, dňa 27.10.2016 sumu vo výške 30 eur, dňa 12.10.2016 sumu vo výške 20 eur, dňa 05.09.2016
sumu vo výške 80 eur, dňa 23.09.2016 sumu vo výške 60 eur, dňa 30.09.2016 sumu vo výške 50 eur,
dňa 26.08.2016 sumu vo výške 100 eur, dňa 08.08.2016 sumu vo výške 100 eur, dňa 29.07.2016 sumu
vo výške 200 eur, dňa 15.07.2016 sumu vo výške 100 eur, dňa 06.07.2016 sumu vo výške 700 eur, dňa

27.06.2016 sumu vo výške 150 eur, dňa 17.06.2016 sumu vo výške 1600 eur, dňa 03.06.2016 sumu vo
výške 200 eur, dňa 02.05.2016 sumu vo výške 300 eur, dňa 30.05.2016 sumu vo výške 1000 eur, dňa
16.05.2016 sumu vo výške 2000 eur, dňa 16.05.2016 sumu vo výške 700 eur, dňa 16.05.2016 na sumu
200 eur, dňa 04.04.2016 na sumu 3500 eur, dňa 08.04.2016 sumu 1000 eur, dňa 12.04.2016 sumu 1200
eur, dňa 18.04.2016 sumu 200 eur, dňa 02.03.2016 na sumu 450 eur, dňa 04.03.2016 na sumu 250 eur,
dňa 08.03.2016 na sumu vo výške 500 eur, dňa 08.03.2016 na sumu vo výške 300 eur, dňa 15.03.2016
na sumu 700 eur, spolu 15 800 eur. Vyššie uvedené finančné prostriedky boli žalovanému poukázané

na účet v Poštovej banke a.s.. Poskytnuté finančné prostriedky sa žalovaný zaviazal žalobkyni vrátiť
najneskôr do konca roka 2017, teda do 31.12.2017. Žalovaný do dnešného dňa neuhradil žalobkyni
žiadnu sumu.

2. Žalobkyňa k žalobe priložila prílohy :fotokópie bankových potvrdení v počte 16
listov (č.l. 6-13, 33-53).

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobnému návrhu uviedol, že žalovanému nikdy neboladoručená žiadna výzva, ani iná písomnosť, ktorou by sa žalobkyňa pokúsila o zmier alebo o mimosúdne
vyriešenie predmetu tohto sporu. Žalobkyňa síce v žalobe odkazuje na svoj list zo dňa 31.07.2018, avšak
tento žalovanému nebol doručený a doposiaľ mu nie je známy jeho obsah, nakoľko mu nebola doručená

ani jeho fotokópia spolu s podanou žalobou. Vo vzťahu k hmotnoprávnemu základu nároku, ktorého
sa žalobkyňa domáha, žalovaný uviedol, že žalobkyňa a žalovaný sa dlhodobo poznajú z dôvodu ich
priateľského vzťahu. Nie je však pravdou, že by žalobkyňa poskytla žalovanému peňažné prostriedky
titulom zmluvy (alebo viacerých zmlúv) o pôžičke - takúto zmluvu strany sporu nikdy neuzavreli.
Žalobkyňou uvádzané skutkové tvrdenie o povinnosti žalovaného vrátiť jej peňažné prostriedky ku

dňu 31.12.2017 je jednostranným dodatočným tvrdením žalobkyne, ktoré nevyplýva zo žiadnej dohody
žalobkyne a žalovaného a nikdy až do oboznámenia sa so žalobou žalovaný o svojej údajnej povinnosti
nemal ani len vedomosť a už vôbec takáto povinnosť nevyplýva z nejakého prejavu jeho vôle.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že vyjadrenie žalovaného považuje za

účelové a tendenčné. Žalovaný nepoprel finančné
prostriedky vo výške 15 800 eur.

5. V duplike doručenej súdu dňa 23.12.2019 žalovaný uviedol, že žalobkyňa v podanom vyjadrení

neuviedla žiadne nové skutkové tvrdenia, žalovaný v rámci svojej reakcie uviedol súdu, že naďalej trvá
na tom, že so žalobkyňou neuzavrel zmluvu o pôžičke, t.j. nezaviazal sa jej poskytnúť (titulom vrátenia
alebo akýmkoľvek iným titulom) sumu vo výške 15.800,- € ku dňu 31.12.2017, ani k žiadnemu inému
dátumu. Tvrdenia žalobkyne sú dodatočne vykonštruované a ničím nepodložené.

6. Žalobkyňa predložila súdu prepis sms správ medzi žalobkyňou a žalovaným (č.l. 126 -238).

7. Žalovaný vo vyjadrení k predloženým listinným dôkazom (sms správam) uviedol, že žalovaný v rámci

prostriedkov procesnej obrany uviedol, že so žalobkyňou nikdy neuzavrel žiadnu zmluvu o pôžičke a
tvrdenia žalobkyne o tom, že vzťah strán sporu predstavuje zmluvu o pôžičke a žalovaný sa mal zaviazať
na vrátenie peňažných prostriedkov žalobkyni sú jednostranne vykonštruované tvrdenia žalobkyne, o
ktorých sa žalovaný dozvedel až z podanej žaloby. Žalobu navrhol zamietnuť ako nedôvodnú, nakoľko
žalobkyňa svoje tvrdenia nepreukázala a tým neuniesla dôkazné bremeno. Žalovaný k predloženým

listinným dôkazom - údajnej sms komunikácii - uviedol, že tieto listinné dôkazy nie sú sms komunikáciou
medzi stranami sporu, ale ide o obsahovo enormne rozsiahle e-mailové správy, ktoré odoslala žalobkyňa
sama sebe. Žalovaný uviedol, že považuje zo strany žalobkyne minimálne za veľmi neúctivé voči súdu
ako aj voči žalovanému ako druhej strane sporu, pokiaľ strana sporu predloží súdu listinné dôkazy
v enormnom rozsahu 193 strán textu tvrdiac, že sa jedná o vzájomnú komunikáciu medzi stranami

sporu (hoci v skutočnosti ide len o e-mailové správy, ktoré žalobkyňa odoslala sama sebe), bez toho,
aby súdu uviedla, aké relevantné skutočnosti majú z predmetných listinných dôkazov vyplývať a ktoré
konkrétne časti týchto listinných dôkazov majú tieto skutočnosti preukazovať. V tunajšom civilnom
sporovom konaní sa neuplatňuje vyhľadávacia zásada ani zásada materiálnej pravdy. Nie je prípustné,
aby strana civilného sporového konania predložila súdu takmer 200 strán textu (údajne listinných

dôkazov) so sprievodným podaním, kde iba uvedie, že zasiela listinné dôkazy a k samotnému obsahu
týchto listinných dôkazov doslova neuvedie "ani čiarku", pričom preštudovanie listinných dôkazov a
vyhľadávanie relevantných skutočností, ktoré z nich vyplývajú, už ponechá strana sporu na súde. Ide
o absolútne popretie povinnosti tvrdenia a inštitútu dôkazného bremena v rámci civilného sporového
konania, ktorého akceptácia by znamenala, že žalobca v civilnom sporovom konaní by mohol súdu v

podstate iba uviesť, čoho sa domáha (petit), bez akéhokoľvek sprievodného "okomentovania" predložiť
súduvšetkydokumenty,ktorébymohlibyťrelevantnéanásledneočakávať,žesúdbudesámdokumenty
selektovať a vyhľadávať, aké relevantné skutočnosti podporujúce dôvodnosť žalovaného nároku z nich
vyplývajú,čímbysavlastnežalobcaabsurdnedožadoval,abysúdsuplovalčinnosťadvokáta.Žalobkyňa
tak v rozpore so základnými procesnými princípmi civilného sporového konania predložila súdu listiny,

pričom si zjednodušila svoj prístup k povinnosti tvrdenia a dôkaznému bremenu tým, že dôkladné
preštudovanie a analýzu týchto listín a následné zistenie, aké pre žalobkyňu potenciálne priaznivé
skutočnosti z nich môžu vyplývať, ponecháva v celom rozsahu na súd. Uvedené žalovaný považuje
za neprípustné a v rozpore s ustanovením § 132 ods. 2 CSP, podľa ktorého "opísanie rozhodujúcichskutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy " a v rozpore s ustanovením § 150
ods. 1 CSP, podľa ktorého "strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu ". K samotným e-mailom, ktoré posielala žalobkyňa sama sebe a

ktoré žalobkyňa predložila súdu, uvádza žalovaný, že skutočnosť, že žalobkyňa sama sebe pošle e-
mail, bez ohľadu na jeho obsah, teda bez ohľadu na to, čo si sama sebe napíše, nie je hodnoverným
dôkazom a nevypovedá nič o tom, aký právny vzťah vznikol a existuje medzi stranami sporu. Tvrdenie
žalobkyne, že obsah týchto e-mailov je prepisom komunikácie medzi stranami sporu je len
tvrdením žalobkyne, ktoré nie je ničím preukázané a z ničoho nevyplýva - tvrdenia žalobkyne nie je

možné preukázať len tým, že žalobkyňa si sama sebe pošle e-mail s obsahom, ktorý sama vytvorila a
mala možnosť ho neobmedzene upravovať (keďže je odosielateľkou e-mailu) a následne tvrdí, že sa má
jednať o autentickú komunikáciu medzi stranami sporu. Vo vzťahu k zmluvám o pôžičke predloženým
žalobkyňou, ktoré sú v značnej miere nečitateľnými, žalovaný uviedol, že predmetom tohto konania a
dokazovania nie sú právne vzťahy (ani úverové) žalobkyne a iných finančných inštitúcií. Skutočnosť, či
žalobkyňa uzavrela zmluvu o pôžičke alebo úverovú zmluvu s treťou osobu, aký bol obsah tejto zmluvy

a či ju riadne plnila, nijak nesúvisí s predmetom tunajšieho konania.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného, výsluchom svedkyne K. D.,
oboznámením obsahom žaloby, fotokópiami vkladov hotovosti v Tatra banke a.s., potvrdeniami pre
klienta Poštová banka a.s, predžalobnej výzvy a zistil tento skutkový stav:

9. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že žalovanému požičiavala peniaze. Verila mu, že sú partneri.
Žalovanému sa stala nehoda a dostal sa do nemocnice. Nemal peniaze, aby ho prevážali do Prahy, tak
sa dohodli, že mu poskytne pôžičku, s tým, že do r. 2017 bude vyplatená. Vyplatená mala byť z toho, že
mu bude vyplatená poistka. V roku 2017 mali rozpor a zablokoval žalovaný žalobkyňu. Čakala, že príde

a ohlási sa. Predtým komunikovali, že príde poistka a vráti jej peniaze. Nebolo to písomne uzavreté,
ale ústne. Dôverovala mu, brala ho ako svojho partnera. Poskytla mu finančnú pomoc na operácie,
rehabilitácie. Nemal mu kto poskytnúť finančnú pomoc. Keď sa zoznámila so žalovaným bol bezdetný
a slobodný. Potom jej známi povedal, že má rodinu a dve deti. Peniaze vyplácala žalovanému na účet.
Číslo účtu jej dal žalovaný. Komunikovali cez sms - ky. Chcela ho navštíviť, ale vždy tam bola nejaká

námietka, že nechce, aby ho videla v takom stave. Dohodli sa na vrátení peňazí do konca roka 2017, s
tým, že ona nepýtala, žiadne úroky. Posielala mu peniaze, žalovaný vedel, že nebola zárobkovo činná
osoba, keď sa vyplatí pôžička finančné prostriedky vráti. Mala nasporené finančné prostriedky, taktiež
si požičala finančné prostriedky. Na uzatváraní pôžičiek sa dohodli telefonicky. Odkedy sa stal úraz ho
nevidela. Vždy sa ozval a povedal koľko potrebuje. Úraz mal 26.02.2016. Vedel, že ide o pôžičku, dohodli

sa, že keď sa mu vyplatí poistka peniaze vráti v plnej sume bez úrokov.

10. Žalovaný vo výpovedi uviedol, že žalobkyňa vedela, že je vo finančnej tiesni a z toho titulu mu
žalobkyňa dala financie. Žalobkyňa sa ani pri jednej finančnej čiastke nedomáhala vrátenia, ani netvrdila,

že ide o požičané peniaze. Keď sa už nevykryštalizoval ich vzťah mala vysoké nároky. On s ňou naďalej
komunikoval. Má len jednu dcéru. Dobre to žalobkyňa vedela. On nemal problém sa s ňou stretnúť. Vždy
hovorila, že "ja som ti tie peniaze dala". Nikdy nepadlo, že je to pôžička. Nebol si toho vedomý. Ohľadne
finančných prostriedkov komunikoval jedine so žalobkyňou. Vždy hovorila žalobkyňa slovo "dala som
ti". Žalobkyňa sa vyjadrovala "rada som Ti pomohla", keď sa vyštrbil ich vzťah vtedy začala naliehať.

Vždy sa ho pýtala, či má peniaze. Keď jej povedal, že má 100 eur, žalobkyňa uviedla, že niečo má tak
mu môže dať. Nikdy v živote nehovorila, že to bola pôžička, až po ukončení vzťahu začala apelovať, že
je to pôžička. Žalobkyňa sa ho pýtala, či má finančné prostriedky, keď jej povedal, že peniaze potrebuje
tak mu uviedla, že nie je problém. Nemá vedomosť o ústnych zmluvách o pôžičke. Nemal vedomosť, že
má vrátiť pôžičku do konca roka 2017, bolo to zmienené až vtedy keď stroskotal ich vzťah.

11. Svedkyňa K. D. v svedeckej výpovedi uviedla, že predmetom konania sú peniaze, ktoré žalobkyňa
poposielala. Žalovaný sa tváril, že má veľké zdravotné problémy, mal nehodu, ležal v Ružomberku.
Žalovaného niky nevidela, do roku 2017, keď sa vrátil z Prahy vyliečený. Chodil za žalobkyňou do
kaviarne. Žalobkyňa mu chodila do Tesca kupovať potraviny, do tašky mu ešte dávala peniaze, nebol

schopný si kúpiť fľašu vody. Tvrdil, že keď nabehnú peniaze z poisťovne, dostane výplatu, že to postupne
pospláca. Žalobkyňa jej potom povedala, že žalovaný s ňou nekomunikuje, potom bol koniec ich vzťahu.
Stretla žalovaného dvakrát, možno trikrát. Vedela, že žalobkyňa riešila úver, nakoľko chcela žalovanému
poslať peniaze.12. Žalobkyňa predložila súdu potvrdenie pre klienta Poštová banka a.s., z ktorého vyplýva uskutočnenie
vkladu na účet žalovaného dňa 07.10.2016 na sumu 30 eur, potvrdenie pre klienta Poštová banka a.s., z

ktoréhovyplývauskutočnenievkladunaúčetžalovanéhodňa10.10.2016nasumu50eur,potvrdeniepre
klienta Poštová banka a.s., z ktorého vyplýva uskutočnenie vkladu na účet žalovaného dňa 20.10.2016
na sumu 30eur, potvrdenie pre klienta Poštová banka a.s., z ktorého vyplýva uskutočnenie vkladu na
účet žalovaného dňa 27.10.2016 na sumu 30 eur, potvrdenie pre klienta Poštová banka a.s., z ktorého
vyplýva uskutočnenie vkladu na účet žalovaného dňa 12.10.2016 na sumu 20 eur, potvrdenie pre klienta

Poštová banka a.s., z ktorého vyplýva uskutočnenie vkladu na účet žalovaného dňa 05.09.2016 na
sumu 80 eur, potvrdenie pre klienta Poštová banka a.s., z ktorého vyplýva uskutočnenie vkladu na
účet žalovaného dňa 23.09.2016 na sumu 60 eur, potvrdenie pre klienta Poštová banka a.s., z ktorého
vyplýva uskutočnenie vkladu na účet žalovaného dňa 23.09.2016 na sumu 60 eur, potvrdenie pre klienta
Poštová banka a.s., z ktorého vyplýva uskutočnenie vkladu na účet žalovaného dňa 30.09.2016 na
sumu 50 eur, potvrdenie pre klienta Poštová banka a.s., z ktorého vyplýva uskutočnenie vkladu na účet

žalovaného dňa 26.08.2016 na sumu 100 eur, potvrdenie pre klienta Poštová banka a.s., z ktorého
vyplýva uskutočnenie vkladu na účet žalovaného dňa 08.08.2016 na sumu 100 eur, potvrdenie pre
klienta Poštová banka a.s., z ktorého vyplýva uskutočnenie vkladu na účet žalovaného dňa 29.07.2016
na sumu 200 eur, potvrdenie pre klienta Poštová banka a.s., z ktorého vyplýva uskutočnenie vkladu na
účet žalovaného dňa 15.07.2016 na sumu 100 eur, potvrdenie pre klienta Poštová banka a.s., z ktorého

vyplýva uskutočnenie vkladu na účet žalovaného dňa 06.07.2016 na sumu 700 eur, potvrdenie pre
klienta Poštová banka a.s., z ktorého vyplýva uskutočnenie vkladu na účet žalovaného dňa 27.06.2016
na sumu 150 eur, potvrdenie pre klienta Poštový banka, z ktorého vyplýva uskutočnenie vkladu na účet
žalovaného dňa 17.06.2016 na sumu 1600 eur, potvrdenie pre klienta Poštová banka a.s., z ktorého
vyplýva uskutočnenie vkladu na účet žalovaného dňa 03.06.2016 na sumu 200 eur, potvrdenie pre

klienta Poštová banka a.s., z ktorého vyplýva uskutočnenie vkladu na účet žalovaného dňa 02.05.2016
na sumu 300 eur, potvrdenie pre klienta Poštová banka a.s., z ktorého vyplýva uskutočnenie vkladu na
účet žalovaného dňa 30.05.2016 na sumu 1000 eur, potvrdenie pre klienta Poštový banka a.s., z ktorého
vyplýva uskutočnenie vkladu na účet žalovaného dňa 16.05.2016 na sumu 2000 eur, potvrdenie pre
klienta Poštová banka a.s., z ktorého vyplýva uskutočnenie vkladu na účet žalovaného dňa 16.05.2016

na sumu 700 eur, potvrdenie pre klienta Poštová banka a.s., z ktorého vyplýva uskutočnenie vkladu na
účet žalovaného dňa 16.05.2016 na sumu 200 eur, potvrdenie pre klienta Poštová banka a.s., z ktorého
vyplýva uskutočnenie vkladu na účet žalovaného dňa 04.04.2016 na sumu 3500 eur, potvrdenie pre
klienta Poštová banka a.s., z ktorého vyplýva uskutočnenie vkladu na účet žalovaného dňa 08.04.2016
na sumu 1000 eur, potvrdenie pre klienta Poštový banka, z ktorého vyplýva uskutočnenie vkladu na účet

žalovaného dňa 12.04.2016 na sumu 1200 eur, potvrdenie pre klienta Poštová banka a.s., z ktorého
vyplýva uskutočnenie vkladu na účet žalovaného dňa 18.04.2016 na sumu 200 eur, vklad hotovosti Tatra
banka, zo dňa 02.03.2016 na sumu 450 eur, vklad hotovosti Tatra banka, zo dňa 04.03.2016 na sumu
250 eur, vklad hotovosti Tatra banka, zo dňa 08.03.2016 na sumu 500 eur, vklad hotovosti Tatra banka,
zo dňa 08.03.2016 na sumu 300 eur, vklad hotovosti Tatra banka, zo dňa 15.03.2006 na sumu 700 eur.

13. Žalobkyňa cestou svojho právneho zástupcu adresovala žalovanému list zo dňa 31.07.2018 "Výzva
na zaplatenie, posledný pokus o uzatvorenie mimosúdnej dohody", k výzve žalobkyňa predložila podací
lístok.

14. Podľa § 657 Občianskeho zákona, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

15. Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu, t.j.
zastupiteľné, najmä peniaze, hnuteľné veci a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby

veci rovnakého druhu. Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma, zmluva sa môže
uzavrieť ústne, konkludentne alebo písomne. Zmluva o pôžičke vzniká odovzdaním peňazí dlžníkovi,
t.j. vzniká odovzdaním a prevzatím peňažnej hotovosti na účet alebo fyzicky, ktoré dlžník prevezme.
Okamihom odovzdania peňažnej pôžičky dochádza ku vzniku zmluvy o pôžičke.

16. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.17. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

19. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

20. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo.

21. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) strany majú povinnosť pravdivo
a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

22. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

23. Podľa § 191 ods. 1 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania

najavo.

24. Citované ustanovenia zakotvujú dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, teda povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na sporových
stranách. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé

dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy
o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že
dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako
procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného

dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje
za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu
(§ 185 ods. 2 a 3 C.s.p.), je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

25. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 ods. 1 C.s.p. je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané

dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade
nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je
svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Pritom súd nie je viazaný žiadnym
poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

26. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha zaplatenia žalovanej sumy z titulu uzatvorenia niekoľkých
ústnych zmlúv o pôžičke, na základe ktorých mala žalovanému poskytnúť pôžičku v celkovej sume 15
800eur, splatnosťpôžičkypodľažalobkynemalabyťnajneskôrdokoncaroka2017,tedado31.12.2017.

27. Prejednávanej veci nebola medzi stranami sporná skutočnosť, že žalobkyňa vkladala na účet
žalovaného sumy v rôznych výškach, kde o uvedenom svedčí aj žalobkyňou predložené potvrdenie o
bankovom transfere. Medzi stranami sporu bolo sporné to, či medzi nimi došlo k uzavretiu ústnych zmlúv
o pôžičke, teda účel (kauza) žalobkyňou poskytnutých finančných prostriedkov žalovanému.

28. Žalobkyňa dôkazné bremeno svojho tvrdenia neuniesla, keď žiadnym presvedčivým dôkazom súdu
nepreukázala, že skutočne mali strany sporu (žalobkyňa a žalovaný) vôľu uzavrieť zmluvu o pôžičke.
Preukázanie spôsobu konania žalobkyne je potrebné preukázať preto, že žalobkyňa tvrdí, že vkladom
finančných prostriedkov došlo k poskytnutiu pôžičky. Preto pokiaľ žalobkyňa opakovane poukazuje, ževykonala jednotlivé vklady na účet žalovaného za účelom pôžičky, tak bolo potrebné, aby žalobkyňa
priamymi dôkazmi preukázala podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke pri každej platbe jednotlivo, a
to: 1) preukázanie prejavu vôle prenechanie veci- peňazí - veriteľom dlžníkovi za účelom poskytnutia

pôžičky, 2) preukázať prejav vôle žalovaného v obsahu- povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu
ako pôžičky, 3) vymedzenie požičiavaných peňazí odovzdaných ako pôžičky, že jednotlivé platby boli
zaslané ako pôžičky, 4) dočasnosť zmluvy - t.j. že existuje dohoda strán o tom, kedy má dlžník
povinnosť vrátiť predmet pôžičky. Zároveň ak žalobkyňa poukazuje na ústnu zmluvu o pôžičke musí
preukázať kauzu teda dôvod prevodu peňazí, čo žalobkyňa nepreukázala, za akých okolností došlo

k jednotlivým pôžičkám, to znamená, že žalobkyňa ma preukázať, či ju žalovaný žiadal o poskytnutie
pôžičky, a to pri každej platbe jednotlivo. Preto pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že išlo o ústne pôžičky
mala preukázať, že jednotlivé platby boli vykonané ako prejav vôle žalobkyne za účelom poskytnutia
pôžičky, a takýto prejav vôle musí byť v súlade so spôsobom konania žalobkyne v tom čase. Žalobkyňa
nepreukázala, že jednotlivé vklady boli vykonané za účelom pôžičky, čo je zároveň potrebné preukázať
pri každej jednotlivej platbe, že došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke, nie brať ako jeden celok

po spočítaní daných súm. Zároveň zaslanie finančných prostriedkov na účet žalovaného neznamená
samo o sebe, že prevedené finančné prostriedky sú pôžičkou. Žalobkyňa predložila súdu rozsiahlu
komunikáciu medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorú namietol žalovaný v celom rozsahu. Súd poukazuje,
že žalobkyňa predložila súdu listinné dôkazy v rozsahu 193 strán textu, bez žiadneho sprievodného
listu, kde by poukázala na relevantné skutočnosti z predmetných listinných dôkazov. Žalobkyňa bez

toho, aby preukázala dôkazné bremeno, predložila súdu listiny, aby súd po preštudovaní daných listín
a následného zistenia, mal vybrať čo je pre žalobkyňu priaznivejšie, kde preniesla dôkazné bremeno
v celom rozsahu na súd, čo je v rozpore so základnými procesnými princípmi civilného sporového
konania. Z výpovede svedkyne K. D. súd nemal za preukázané, že žalobkyňa požičala žalovanému
finančné prostriedky na základe 30 ústnych zmlúv o pôžičke. Svedkyňa sama vo výpovedi uviedla,

že žalovaného do roku 2017 nevidela, potom ho videla dvakrát, možno trikrát. Svedkyňa vo výpovedi
nevedela konkretizovať ani koľko finančných prostriedkov žalobkyňa žalovanému odovzdala a kedy mal
žalovaný dané finančné prostriedky vrátiť.

29. Z hypotézy hmotnoprávnej normy uvedenej v ustanovení § 657 OZ, ktorá vymedzuje obsah

povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti veriteľa, vyplýva, že v spore o vrátenie požičanej sumy má
žalobca ako veriteľ bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že dlžníkovi
predmet pôžičky odovzdal a že dlžník požičané peniaze riadne a včas nevrátil. Z tohto bremena tvrdenia
potom pre veriteľa (žalobcu) vyplýva dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva
o pôžičke bola uzavretá a že na základe tejto zmluvy odovzdal žalovanému finančné prostriedky. Ak

neunesie veriteľ bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno v tomto smere, musí rozhodnutie súdu
vyznieť v jeho neprospech, bez toho, aby sa súd musel ďalej zaoberať pravdivosťou tvrdenia, ktoré je
súčasťou procesnej obrany žalovaného dlžníka, a týmto cieľom vykonávať dokazovanie (rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR 21 Cdo 4520/2007).

30. Žalobkyňa vôbec nepreukázala existenciu niekoľkých ústnych zmluvy o pôžičke, t.j., že by sa
žalobkyňa ako veriteľ a žalovaný ako dlžník vopred dohodli, že žalobkyňa požičia žalovanému určitú
konkrétnu sumu peňazí. Žalobkyňa bola povinná preukázať (uniesť dôkazné bremeno), že takéto ústne
zmluvy existovali. Existenciu takých prejavov vôle žalobkyne a žalovaného, ktoré by boli smerovali k
uzatvoreniu takejto zmluvy však žalobkyňa nepreukázala. Neboli preukázané ani prípadné čiastkové

dohody, týkajúce sa jednotlivých poukázaných súm. Súd teda dospel k záveru, že medzi stranami neboli
uzatvorené ústne zmluvy o pôžičke. Žalobkyňa teda nemala nárok na vrátenie uvedenej sumy titulom
pôžičky.

31. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú súdnu prax, napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/385/2012 zo dňa 06. 02. 2013, v ktorom dovolací súd uviedol, že "ak
súd rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok
po právnej stránke aj podľa iných noriem, ako je žalobcom navrhované, je povinnosťou súdu uplatnený
nárok takto posúdiť bez ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je alebo nie je
uvedený, alebo je uvedený nesprávne". Napokon v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp.zn.4MCdo/15/2010zodňa27.júla2011dovolacísúduzavrel,že"niejeporušenímzásadyviazanosti
súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura
novit curia, preto ani právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby."32. Dôkazné bremeno bolo na strane žalobkyne, že ústne zmluvy o pôžičke so žalovaným uzatvorila a
na jej základe žalovanému finančné prostriedky poukazovala. Súd vo veci dospel k záveru, že žalobkyňa
toto dôkazné bremeno neuniesla t.j. preukázať uzatvorenie niekoľkých ústnych zmlúv o pôžičke,

pričom samotný žalovaný jej tvrdenia jednoznačne poprel. Ďalšie dôkazy o uzavretí zmluvy o pôžičke
žalobkyňa nepredložila a ani nenavrhla ich vykonanie do uplatnenia sudcovskej koncentrácie. Žalovaný
však potvrdil, že finančné prostriedky mu žalobkyňa poukazovala. Pretože žalobkyňa nepreukázala
poskytovanie finančných prostriedkov žalovanému na základe zmluvy o pôžičke, pričom je však
nesporné, že finančné prostriedky žalovanému poukazovala, čo riadne vo veci aj dokladovala, preto súd

posúdil nárok žalobkyne titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

33. Ustanovenie § 451 ods. 2 OZ vymedzuje pojem bezdôvodné obohatenie a zákon uvádza jeho štyri
formy a to majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od
začiatku nebol právny dôvod na plnenie. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad
domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému. Ďalšou

formou bezdôvodného obohatenia je majetkový prospech získaný plnením z neplatného úkonu. Ďalšou
majetkový prospech získaný plnením správneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom
dodatočne odpadol. A nakoniec majetkový prospech získaný z nestatočných zdrojov.

34. Dôvodné vznesenie námietky premlčania má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe

právo (nárok) priznať. V tejto súvislosti súd konštatuje, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo. V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje

dvojročnú subjektívnu a trojročnú, resp. desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je
taký, že pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo
nemožno oprávnenému priznať.

35. Žalovaný na pojednávaní dňa 14.09.2020 vo veci vzniesol námietku premlčania. Právo na vydanie

bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa ustanovenia § 100 ods.
1 OZ. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa premlčuje jednak v subjektívnej dobe
upravenej v § 107 ods. 1 ako aj objektívnej dobe upravenej v § 107 ods. 2 OZ. Začiatok
plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ
teda žalobkyňa poukazovala predmetné finančné čiastky na účet žalovaného na jeho meno podľa

názoru súdu dňom poukázania finančných prostriedkov začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia
doba. Žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 15.05.2019, nakoľko žalobkyňa poskytla žalovanému
finančné prostriedky v období od 15.03.2016 do 07.10.2016 vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku
premlčania treba považovať nárok žalobkyne za premlčaný, a preto súd žalobu v celom rozsahu
zamietol.

36. Žalobkyňa mala za to, že nárok nie je premlčaný, pretože išlo o úmyselné konanie žalovaného, kde
podľa žalobkyne ide aj o rozpor s dobrými mravmi. Žalobkyňa rozpor s dobrými mravmi na pojednávaní
ani nekonkretizovala, nešpecifikovala. Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňa
so žalovaným mala vážny partnerský vzťah. Z rozsiahlej komunikácie ktorú predložila žalobkyňa súdu

vyplýva, že žalobkyňa posielala finančné prostriedky na základe jej slobodnej vôle a dobrovoľnosti,
kde napr. zo správy zo dňa 09.04 sama uviedla "Láska moja tak Ti pošlem nie 1000 ale 1200 eur
ešte toľko mám.", dňa 12.04 "..láska moja peniažky 1200 eur už sú na účte v Poštovej banky!!" Súd
nemal za preukázané úmyselné konanie žalovaného, taktiež ani rozpor s dobrými mravmi. Súd zároveň
poukazuje, že z dôvodu uplynutia subjektívnej lehoty nebolo potrebné posudzovať, či sa jednalo o

úmyselné bezdôvodné obohatenie a teda, či objektívna lehota bola troj- alebo desať ročná.

37. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto
mu súd priznal náhradu trov vo výške 100%. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.