Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 29, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/97/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418201913
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1418201913.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov
senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: I.
O., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom: Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka -
O.. R. R., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom: M. XX, XXX XX N., zastúpená: Advokátska kancelária VIS

LEGIS s.r.o., so sídlom: Panenská 7, 811 03 Bratislava, IČO: 47 728 949, a otca - M. O., narodený dňa
XX.XX.XXXX, bytom: D. X. O. X, XXX XX R., za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava IV, so sídlom:
Hanulova 9/A, 840 11 Bratislava, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie
matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 23. júna 2021, č.k. 13P/84/2018-495, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 23. júna 2021, č.k. 13P/84/2018-495
mení tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:

Otec je povinný platiť výživné na maloletú I. O., narodenú dňa XX.XX.XXXX vo výške 200,- € mesačne,
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej, počnúc dňom 29.09.2021.

II. Toto neodkladné opatrenia bude trvať na čas do právoplatného skončenia konania o úprave práv a

povinností k maloletej, vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 13P/84/2018.

III. Vo zvyšku návrh matky zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 23.06.2021 č.k. 13P/84/2018-495 zamietol návrh matky

na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd dočasne zaviazal otca k plateniu
výživného na maloletú vo výške 500,- € mesačne a k povinnosti doplatiť zročné výživné na maloletú v
celkovej výške 1.760,- € za obdobie od decembra 2019 do mája 2021 k rukám matky.

2. Skutkovo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka odôvodnila tým, že konanie o úpravu
rodičovských práv a povinností k maloletej I. sa vedie od roku 2018 a doposiaľ nebolo v konaní

rozhodnuté,anivoveciúpravyvýživnéhonamaloletú.Poukázalanato,žeotecmaloletejnapojednávaní
konanom dňa 26.02.2019 vyjadril vôľu prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 220,- € mesačne,
ktorá už v tom čase nepokrývala ani 50 % výdavkov na maloletú s tým, že otec ani toto výživné
neuhrádza riadne a včas. Finančne na maloletú prispievajú matke jej rodičia. Matka uviedla, že maloletá
vyžaduje čoraz vyššie finančné výdavky súvisiace so všetkými oblasťami jej života, t.j. so stravou,
ošatením, so zdravotnou starostlivosťou a osobným rozvojom, v dôsledku čoho je priebežne nútená

brať si pôžičky od tretích súkromných osôb. Otec na maloletú prispieva sporadicky a v nedostatočnej
výške, nekompenzuje jeho vyživovaciu povinnosť ani osobnou starostlivosťou o maloletú, dokonca sao maloletú vôbec nezaujíma a nepokúsil sa s ňou stretnúť už 17 mesiacov. Maloletá má z dôvodu
zdravotných a psychických problémov zvýšené náklady na stravu, zdravotnú starostlivosť a lieky, pričom
výdavky sa prirodzene zvýšili aj počas pandémie. Matka nemá vedomosť o skutočných príjmoch a

výdavkoch otca, avšak vzhľadom na jeho správanie aj počas ich vzťahu má za to, že sú vyššie, než ich
otec deklaruje v tomto konaní. Ako je zrejmé aj z doložených prehľadov platieb otca na výživu maloletej,
tieto sú nepravidelné.

3. K návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia Okresná prokuratúra Bratislava IV uviedla,

že nariadenie neodkladného opatrenia považuje za odôvodnené, z hľadiska zabezpečenia pravidelnosti
úhrady výživného zo strany otca avšak s tým, že suma výživného požadovaná matkou prevyšuje
nevyhnutný rozsah výživného. Má za to, že matkou vyslovené domnienky ohľadne vyšších (než v
konaní doposiaľ osvedčených) príjmoch otca sú na účely rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nepostačujúce, pričom zisťovanie rozsahu celkových majetkových pomerov
otca bude predmetom dokazovania súdu vo veci samej, v nadväznosti na skutkové závery čoho môže

dôjsť v meritórnom rozhodnutí k navýšeniu priznanej sumy výživného na maloletú. Vo vzťahu k rozsahu
matkou vyčíslených nákladov na maloletú poukázala na skutočnosť, že nariadeným neodkladným
opatrením možno povinnú osobu zaviazať platiť výživné len v nevyhnutnej miere, avšak aj pri
rešpektovaní zvýšených výdavkov na maloletú súvisiacich s jej nepriaznivým zdravotným stavom,
matkou vyčíslené výdavky na maloletú sú nadhodnotené, presahujúce rámec výdavkov, ktoré môžu

byť pokryté nariadeným neodkladným opatrením, navyše, v súčasnom štádiu konania v značnej časti
dôkazne neosvedčené, a to predovšetkým vo vzťahu k tzv. mimoriadnym výdavkom na maloletú.

4. Otec maloletej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za nedôvodný, nakoľko
maloletej pravidelne a dobrovoľne mesačne prispieva na výživu prevažne vo výške 200,- €, o čom

predložil súdu potvrdenia o vykonanej platbe.

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v tomto štádiu konania nie je možné bezodkladne zasiahnuť do
pomerov účastníkov konania prostredníctvom neodkladného opatrenia. Mal za to, že matka neosvedčila
dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, nakoľko z jej vyjadrenia, ako aj z predložených

potvrdení platieb výživného otca vyplýva, že otec sa na financovaní potrieb maloletej podieľa, aj keď
podľa názoru matky nedostatočne. Poukázal na to, že neodkladným opatrením možno nariadiť platiť
výživné na maloleté dieťa iba v nevyhnutnej miere, ktorej stanovenie by v zmysle bežnej rozhodovacej
praxe súdu spôsobilo v tomto prípade to, že by maloletá bola na výživnom napokon ukrátená. Návrh
matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s tým, že výživné na maloletú určí v konaní vo

veci samej, pričom rozhodne aj o doplatení zročného výživného.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podala matka maloletej v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáha,
aby odvolací súd vyhovel jej návrhu v plnom rozsahu. Matka má za to, že vydané uznesenie súdu
prvej inštancie vychádza z neúplne zisteného skutočného stavu veci. Poukázala na to, že návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia podala nielen z dôvodu nedostatočnej výšky výživného, ktorým otec
prispieva na maloletú, ale primárne z dôvodu, že doposiaľ nebolo o výživnom na maloletú rozhodnuté,
a teda v prípade, ak otec výživné v jednotlivom mesiaci neuhradí, k čomu aj naozaj dochádza, matka
nemá možnosť žiadať úhradu výživného prostredníctvom súdneho exekútora alebo následne žiadať o
náhradné výživné. Poukázala tiež na skutočnosť, že potrebu úpravy výživného neodkladným opatrením

práve z dôvodu nepravidelnosti platieb otca uznala aj Okresná prokuratúra Bratislava IV v jej vyjadrení
zo dňa 07.06.2021. Matka namieta, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav veci, keď sa
zameral na výšku výživného, avšak nie na skutočnosť, že prakticky akákoľvek výška výživného je v
súčasnosti nevymáhateľná. Matka má zároveň za to, že zamietnutím návrhu došlo k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci - neodkladným opatrením vo veci výživného v zmysle § 366 CMP má byť

nariadené platenie výživného v nevyhnutnej miere. Názor súdu, že vydaním neodkladného opatrenia
by bola maloletá na výživnom ukrátená, jednoznačne svedčí o potrebe zvýšenia výživného na maloletú
oproti v súčasnosti otcom nepravidelne uhrádzanej sumy 200,- € mesačne. Zároveň za účelom čo i
len čiastočného naplnenia nevyhnutnej miery, resp. potreby zabezpečenia výživného maloletej malo
dôjsť k vydaniu neodkladného opatrenia, s určením sumy presahujúcej 200,- €, čím by bola aspoň

čiastočne naplnená dikcia zákona o nevyhnutnosti zabezpečenia výživného, keďže v súčasnosti nie je
táto nevyhnutná miera žiadnym vymáhateľným spôsobom stanovená, v určitej minimálnej sadzbe tak,
aby skutočne boli pokryté aspoň základné potreby maloletej. Matka v odvolaní opätovne preukazuje na
výšku prijatého výživného od otca v sumách 700,- € (za rok 2016), 2.400,- € (za rok 2017), 2.220,- €(za rok 2018), 2.740,- € (za rok 2019), 1.800,- € (za rok 2020) a 800,- € (za 1-7/2021). V ďalšom obsahu
odvolania sa vyjadruje ku skutočnostiam relevantným pre posúdenie pomerov v konaní vo veci samej.

7. Otec maloletej odvolanie matky považuje za nedôvodné v celom rozsahu a žiada potvrdiť odvolaním
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu matky ako vecne správne. Poukazuje na
prehľad realizovaných platieb výživného na maloletú, z ktorého je zrejmé, že na maloletú prispieva od
momenturozchodusjejmatkoupravidelne,dlhodobo,zodpovedneabezrozhodnutiaanariadeniasúdu.
Otec má za to, že na výživu maloletej dcéry prispieva nad rámec nevyhnutnej miery a aktuálnych potrieb

maloletej. Uviedol ďalej, že napriek tomu, z dôvodu dlhodobého poškodzovania jeho rodičovských práv
zo strany matky maloletej nemá možnosť sa s dcérou stretávať, prípadne byť prítomný v jej živote
prirodzeným spôsobom ako otec. V súčasnosti absolvoval na základe uznesenia Okresného súdu
BratislavaIVč.k.17P/17/20212-34zodňa10.03.2021štyristretnutiasopsychologičkousociálnoprávnej
kurately O.. R. X., z čoho je zrejmý otcov záujem sa stretávať s maloletou. Naopak matka stretnutia
so psychologičkou sociálnoprávnej kurately O.. R. X. opakovane a účelovo odďaľuje a presúva na

iný termín. Napriek vydanému neodkladnému opatreniu zo strany súdu, ktorým bolo otcovi umožnené
stretávanie sa s maloletou za asistencie odborníka, k dnešnému dňu maloletú nevidel a má o nej len
správy z MŠ.

8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ustanovenia

§ 65, § 66 Civilného mimosporového poriadku a túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre
nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené
zákonnépodmienky(nebolopotrebnédoplniťrespektívezopakovaťdokazovanie,nevyžadujetodôležitý
verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné, a uznesenie súdu prvej
inštancie zmenil (§ 388 Civilného sporového poriadku).

9. Podľa ust. § 65 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nie je viazaný rozsahom
odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

10. Podľa § 66 Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

11.Podľaust.§387Civilnéhosporovéhoporiadkuodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,
ak je vo výroku vecne správne.

12. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť

výživné v nevyhnutnej miere.

13. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania
alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky
pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb.

Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu
ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený.
Neodkladné opatrenie iba výnimočne je takým rozhodnutím, ktoré rieši vec samu. Neodkladné opatrenie
v zásade nemá nahrádzať rozhodnutie vo veci samej a je dôvodné ho nariadiť vtedy, ak je ohrozený
záujem maloletého dieťa, jeho zdravý vývoj, výchova, jeho výživa, a bez nariadenia neodkladného

opatrenia by reálne mohlo dôjsť k poškodeniu záujmu maloletého a ohrozeniu jeho výživy.

14. Pri prijímaní neodkladného opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a neodkladným, prevláda
požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. K nariadeniu neodkladného
opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými.

Zákon nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a v
ustanovení § 329 ods. 1 CSP výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie.
Prisamotnomosvedčovanínárokupotomniejetrebadôslednedodržiavaťtieformálnepožiadavky,ktoré
zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím

o neodkladnom opatrení k obsahu návrhu a listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené
predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť.15. V zmysle § 366 Civilného mimosporového poriadku výživné v nevyhnutnej miere je určené len na
uspokojovanie základných, osobných a životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný
je schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Výživné priznané neodkladným opatrením má nevyhnutnú

mierujehoplneniaajpreoprávnenúosobuamápostačovaťnauhrádzaniezákladnýchživotnýchpotrieb.
Výživné bez ohľadu na oprávnené potreby navrhovateľa má postačovať na uhrádzanie základných
životných potrieb a tento limit sa vzťahuje na všetky druhy vyživovacích povinností.

16. V danej veci matka maloletej podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala,

aby súd dočasne zaviazal otca k plateniu výživného na maloletú vo výške 500,- € mesačne a k povinnosti
doplatiť zročné výživné na maloletú v celkovej výške 1.760,- € za obdobie od decembra 2019 do
mája 2021, pričom dôvodila tým, že od roku 2018 prebieha konanie o úpravu rodičovských práv a
povinností k maloletej a doposiaľ nebolo rozhodnuté ani o výživnom. Otec maloletej prispieva na jej
výživu nepravidelne a podľa matky v nedostatočnej výške nepostačujúcej ani na pokrytie 50 % výdavkov
na maloletú, ktoré sa s jej vekom zvyšujú.

17. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie matky ako čiastočne dôvodné. Na ozrejmenie skutočného stavu
odvolacísúddopytovalotca,abydoložilprehľadjednotlivýchplatiebvýživnéhonamaloletúI.uhradených
z jeho strany a to od januára 2018 až do augusta 2021. Z prehľadu predložených platieb vyplýva, že
otec v mesiacoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11/2018 uhradil matke výživné na maloletú I. vo výške

200,- € mesačne, v 12/2018 sumu 220,- €, v 1/2019 sumu 220,- €, vo 2/2019 sumu 220,- € + 120,-
€ = 340,- €, v 3/2019 sumu 100,- € + 220,- € = 320,- €, následne v mesiacoch 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10,
11/2019sumu220,-€mesačne,v12/2019sumu200,-€,v01/2020neuhradilmatkevýživnénamaloletú,
od 02/2020 do 06/2020 uhrádzal matke výživné na maloletú vo výške 200,- € mesačne, v 07/2020
uhradil výživné vo výške 100,- €, v mesiacoch 8, 9/2020 uhradil sumu 200,- €, v 10/2020 sumu 100,-

€, v 11/2020 sumu 200,- € a v 12/2020 neuhradil žiadnu sumu. Následne v roku 2021 otec uhradil
na maloletú výživné v mesiacoch 1, 2/2021 vo výške 200,- €, v 3/2021 neuhradil výživné, v 4/2020
uhradil 200,- €, v 5/2021 neuhradil výživné, v mesiacoch 6, 7, 8/2021 uhradil sumu 200,-
€. Z vyššie uvedeného prehľadu jednotlivých platieb otca uhrádzaných ako výživné vyplýva, že otec
neuhradil matke na maloletú I. výživné v januári 2020, v decembri 2020, v marci 2021 a v máji 2021.

Z obsahu predložených platieb taktiež vyplýva, že otec zameškané výživné za tieto mesiace matke
nedoplatil. Jedným z argumentov matky uvedených a prezentovaných aj v rámci podaného odvolania
bola medzi inými skutočnosť, že otec uhrádza výživné na maloletú nepravidelne. Odvolací súd námietku
matkytýkajúcusanepravidelnostiúhradyvýživnéhovzhliadolakodôvodnú,pričomvychádzalzprehľadu
platieb zaslaných otcom odvolaciemu súdu. Uvedené skutočnosti vzhliadol odvolací súd ako dostatočný

argument na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Keďže v danom prípade ide iba o výživné
v nevyhnutnej miere v tejto súvislosti odvolací súd ustálil, že za nevyhnutnú mieru považuje sumu
výživného vo výške 200,- € mesačne. Nevyhnutnú mieru ako predpoklad nariadenia neodkladného
opatrenia týkajúceho sa určenia výživného treba vykladať podľa názoru odvolacieho súdu výlučne v tom
zmysle, že určená výška vyživovacej povinnosti má slúžiť na uhrádzanie základných, nevyhnutných a

životných nákladov maloletého dieťaťa. Inak povedané, súd pri určovaní nevyhnutnej výšky vyživovacej
povinnosti na maloleté dieťa neodkladným opatrením nevychádza zo žiadnych dôkazov, nezohľadňuje
životnú úroveň rodičov, ani príjem rodičov, nakoľko dokazovanie v tomto štádiu konania spravidla ešte
nie je zo strany súdu realizované. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti neodkladným opatrením
t.j. v nevyhnutnej miere, prihliada súd okrem vyššie uvedeného t.j. kritérium nevyhnutnosti výdavkov,

na vek maloletého dieťaťa, ale aj k obvyklým výdavkom maloletého dieťaťa, a súčasne aj k zaužívanej
rozhodovacej praxi súdov. Na základe uvedeného odvolací súd ustálil potrebu nariadenia neodkladného
opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti platiť výživné na maloletú I. vo výške 200,- € mesačne k
rukám matky maloletej, práve z dôvodu nepravidelnosti platieb úhrady výživného zo strany otca. Toto
neodkladné opatrenie je nariadené na čas do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa končí

konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, vedené na súde prvej inštancie pod
sp. zn. 25P/97/2018. Osobné, zárobkové a majetkové pomery otca bude súd skúmať, avšak až v rámci
konania vo veci samej, nakoľko v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia na vykonávanie
dokazovania nie je zákonný priestor. Inak povedené, až v konečnom rozhodnutí vo veci samej, súd
prvej inštancie rozhodne o zverení maloletej, a súčasne uvedie výšku vyživovacej povinnosti povinného

rodiča k maloletej, v prípade splnenia zákonných podmienok a to na základe vykonaného dokazovania.
So zostávajúcimi námietkami matky, uvedenými v rámci jej odvolania sa vysporiada súd prvej inštancie v
konaní vo veci samej. Na základe uvedeného odvolací súd výrok uznesenia súdu prvej inštancie zmenil
(§ 388 CSP).18. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52
C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o

konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.

19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).