Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 29, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215206165
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8215206165.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, právnej veci žalobcu: APREX s.r.o., so
sídlomMedzimostami1,04001Košice,IČO:36200646,právnezastúpenéhoAdvokátskoukanceláriou
GOGA a spol., s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 36 863 947, proti žalovanému: Y.. L.
Q., bytom N. XX, XXX XX Y., právne zastúpený Mgr. Milan Migo, advokát, so sídlom Radlinského 29,
026 01 Dolný Kubín, o náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 2C/398/2015-165 zo dňa 21.2.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I., II., IV.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania
1. Žalobca sa v konaní domáhal nároku na náhradu škody a vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré
mu vznikli v súvislosti s predajom a užívaním koňa v jeho vlastníctve - žrebca K., plemeno Q., výpalné
číslo VS XXXX žalovaným.
2. Žalovaný si kompenzačnou námietkou uplatnil nevyhnutné náklady spojené s ustajnením, kŕmením
a opatrovaním koňa vo vlastníctve žalobcu.

Obsah napadnutého rozhodnutia
3. Okresný súd Bardejov ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol tak, že cit.:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 484,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,15 % ročne zo sumy 484,30 eur od 1.7.2014 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
III. Vo zvyšnej časti vzájomný návrh zamieta.

IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. “
4. Svoje rozhodnutie vo vzťahu k predmetu konania odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané.
že je nesporným, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu ústnej (neformálnej) dohody,
na základe ktorej žalovaný prevzal koňa žalobcu s tým, že sa oňho bude starať. Dňa 8.7.2011 uzavrel
žalobca s H. V. kúpnopredajnú zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k
žrebcovi K., plemeno Q., nar. X.X.XXXX, ryšiaka, výpalné číslo VS XXXX. Žalobca si zabezpečil koňa
za účelom vykonávania hospodárskej činnosti, teda ako pracovné zviera. Keďže kôň nebol dostatočne

vycvičený a pripravený vykonávať činnosť, za účelom ktorej bol obstaraný, žalobca sa so žalovaným
dohodli, že žalovaný ho prevezme a bude sa oňho starať. Za týmto účelom žalovaný koňa prevzal dňa
11.7.2011 a odviezol ho do miesta svojho bydliska. Keďže strany sporu zotrvali na svojich skutkových
tvrdeniach ohľadom oprávnenia na predaj koňa s tým, že žalobca v podaní zo dňa 30.9.2018 tvrdil, že šlolen o návrh riešenia, ktoré zo strany žalovaného nebolo prijaté a žalovaný v podaní zo dňa 27.12.2018
tvrdí, že mu bol navrhnutý predaj koňa, čo aj zrealizoval, preto postupoval súd posúdiac zápisnicu
o stretnutí zo dňa 12.1.2013 tak, ako to realizoval odvolací súd s tým, že podľa odvolacieho súdu z

nej vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode, ktorou žalobca splnomocnil žalovaného
na predaj koňa. Z uvedenej zápisnice nevyplýva, či bol žalovaný splnomocnený na predaj koňa za
určitú cenu alebo či cenu mohli určiť podľa vlastného posúdenia. V prípade, ak medzi stranami nebolo
dohodnuté inak, žalovaný mal splnomocnenie na predaj koňa, a teda predaj koňa nemožno posúdiť
ako protiprávne konanie žalovaného, ktoré predstavuje jednu zo základných podmienok na uplatnenie

nároku na náhradu škody. Po doručení výzvy na vrátenie koňa doručenej žalovanému zo dňa 5.9.2013
prestala byť držba koňa žalovaným oprávnenou.
5. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že k predaju koňa došlo v mesiaci jún 2014, pričom žalovaný kúpnu cenu žalobcovi
nevyplatil, preto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Pokiaľ sa jedná o výšku bezdôvodného
obohatenia spočívajúcu v kúpnej cene za koňa, žalovaný nepreukázal jej výšku, preto súd vychádzal

zo znaleckého posudku znalca Y.. T. L., znalca z odboru veterinárstvo, ktorý vychádzal pri určení výšky
ceny koňa z vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku metódou
porovnávacou a aplikáciou písmena d) prílohy č. 8 spomenutej vyhlášky a určil ju k júnu 2014 na
sumu 775 Eur. Žalovaný mal vo svojej držbe a užíval koňa aj po termíne 30.9.2013 (vychádzajúc z
písomnej výzvy na vrátenie koňa doručenej žalovanému zo dňa 5.9.2013), od ktorého už od vlastníka

koňa na takéto užívanie súhlas nemal. Žalovaný dňa 15.8.2016 na pojednávaní uviedol, že žalobca sa
o koňa nezaujímal, či je nakŕmený a či je oňho postarané. Následne v odvolacom konaní v predloženom
odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu sp. zn. 2C/398/2015 zo dňa 1.2.2017 žalovaný namietal,
že mu v súvislosti s držbou koňa vznikli náklady spojené s ustajnením, kŕmením a opatrovaním,
pričom bežná suma za ustajnenie koňa je od 100 Eur do 250 Eur mesačne. Len náklady na krmivo

predstavujú cca 2 Eur denne, čo znamená, že od 11.7.2011 do 30.6.2014 musel vynaložiť na udržanie
koňa pri živote 2.170 eur. Náklady na kŕmenie a ustajnenie koňa boli vyššie ako znalcom vyčíslená a
súdom priznaná suma denného prenájmu koňa, pričom žalovaný koňa v prenájme nemal. Žiadal žalobu
zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Posúdiac uvedené, riadiac sa názorom odvolacieho
súdu ako kompenzačnú námietku, vysporiadal sa s ňou prvostupňový súd nasledovne. V období od

11.7.2011do11.9.2013(dobaoprávnenejdržby)stranysporunemalizaužívaniekoňadohodnutúžiadnu
odplatu, ani sa nedohodli na povinnosti žalobcu znášať náklady spojené s ustajnením a kŕmením koňa,
preto im vychádzajúc z uzavretej ústnej (neformálnej) dohody nevznikli nároky spojení s prenechaním
veci do bezplatného užívania. Následne odo dňa nasledujúceho po doručení výzvy na vrátenie koňa,
t.j. od 12.9.2013 do 30.6.2014 (predaj koňa), však už súd posúdil držbu koňa zo strany žalovaného

ako neoprávnenú. V uvedenom období sa žalovaný neoprávneným užívaním koňa obohatil, pričom
výška bezdôvodného obohatenia bola určená súčinom počtu dní neoprávneného užívania a hodnoty
denného prenájmu koňa, t.j. 291 dní x 2,30 eur/deň, t.j. spolu 669,30 eur. Žalovaný namietal výšku
bezdôvodného obohatenia stanovenú znaleckým posudkom, avšak nepredložil žiaden dôkaz, ktorým
by uvedenú výšku spochybnil, preto súd vychádzal zo sumy v znaleckom posudku uvedenej. Na druhej

strane však vychádzajúc z ustanovenia § 131 ods. 1 Občianskeho zákonníka nedobromyseľný držiteľ
(pretože žalovaný vedel, že drží cudziu vec) má právo odpočítať si voči vlastníkovi náklady potrebné
pre údržbu a prevádzku veci, teda na náhradu nevyhnutných nákladov vzniknutých mu v súvislosti so
starostlivosťou o koňa. Za obdobie od doručenia výzvy do predaja koňa, teda za obdobie od 12.9.2013
do 30.6.2014, t.j. 9 mesiacov a 18 dní je výška týchto nákladov (pri prepočte podľa pripojeného inzerátu

na č.l. XXX-XXX, t.j. 100 Eur/mesiac) v celkovej sume 960 eur. Pokiaľ sa jedná o námietku premlčania
žalobcu vo vzťahu ku kompenzačnej námietke, táto je podľa názoru súdu nedôvodnou. Po právnej
stránke vychádzal súd z ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka. Námietku premlčania vzájomnej
pohľadávky možno s úspechom uplatniť iba vtedy, ak bola vzájomná pohľadávka premlčaná už v čase,
kedy sa pohľadávky stretli (R XX/XXXX). Pre posúdenie otázky premlčania vzájomnej pohľadávky je

rozhodujúciokamih,kedysapohľadávkystretli,aniečas,keďbolurobenýprejavsmerujúcikzapočítaniu
vzájomnej pohľadávky; tento čas nemá pre uplynutie premlčacej lehoty vzájomnej pohľadávky význam.
Námietku premlčania vzájomnej pohľadávky možno s úspechom uplatniť iba vtedy, keď vzájomná
(započítavaná) pohľadávka bola premlčaná už vo chvíli stretnutia sa so žalovanou pohľadávkou. O
taký prípad v prejednávanej veci však nejde, lebo vzájomná pohľadávka žalovaného v čase stretnutia

so žalobnou pohľadávkou premlčaná nebola a žalobca to ani netvrdil. Pokiaľ sa jedná o námietku
žalobcu ohľadom výšky nákladov na údržbu a prevádzku veci (ustajnenie koňa) stanovenou pomocou
inzerátov, určením primeraných nákladov s tým, že účelom odčítania nákladov podľa § 131 ods. 1
Občianskeho zákonníka je odčítanie skutočných nákladov, sa žiada uviesť, že obdobne, ako súdneakceptoval námietku žalovaného vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu vyčíslenému na základe
znaleckého posudku s určením predpokladaného obohatenia bez relevantného spochybnenia uvedenej
výšky predložením dôkazu, rovnako tak neakceptoval námietku žalobcu, ktorý nepredložil žiaden dôkaz,

ktorým by spochybnil výšku nevyhnutných nákladov potrebných na údržbu a prevádzku veci (t.j.
ustajnenie koňa).
6. Aplikoval ust. § 659, § 492, § 451, ods. 1,2, §130, ods. 1-3, § 131, ods. 1 OZ.
7. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 CSP v spojení s ustanovením
§ 262 ods. 1 C.s.p. s tým, že vzhľadom na obdobný pomer úspechu a neúspechu žiadnej zo strán

náhradu trov konania nepriznal.
Obsah odvolania
8. Proti výroku rozsudku II. a IV. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktoré
odôvodnil tým, že v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutých
častiach zmenil a vyhovel žalobnému návrhu v celom rozsahu, alebo zrušil a v rozsahu zrušenia vec

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca má za to, že nákladom
potrebným na údržbu a prevádzku veci sú len nevyhnutné výdavky vynaložené v súvislosti s tým, aby
sa vlastníkova vec neznehodnotila. Náklady potrebné na údržbu a prevádzku veci nemožno preukázať
všeobecným inzerátom tak, ako to vyhodnotil súd prvej inštancie. Tretia osoba inzerujúca ustajnenie a
starostlivosť o koňa prezentuje svoju službu, ktorá zahŕňa nielen nevyhnutnú starostlivosť na „udržanie

koňa pri živote", ale poskytuje aj služby, ktoré je možné označiť ako nadštandardné, obsahujúce aj
iné úkony starostlivosti s cieľom prilákať vlastníkov koní, aby využili služby inzerenta. Za takéto služby
možno zarátať okamžitú dispozíciu služieb veterinára, kováča, osoby, ktorá zabezpečí výbeh koňa.
Zabezpečenie pripravenosti týchto služieb je prejavom nadštandardu, ktoré sa premietajú do konečnej
odplaty za ustajnenie a starostlivosť. Inzerent navyše túto službu poskytuje s cieľom dosiahnuť zisk.

Obsahom náhrady podľa § 131 Občianskeho zákonníka majú byť nevyhnutné a skutočne vynaložené
výdavky na údržbu a prevádzku veci, nie iba predpokladané, ktoré by bolo možné očakávať. Podľa
názoru žalobcu je nespravodlivé a v rozpore s obsahom a účelom § 131 Občianskeho zákonníka
priznať nedobromyseľnému držiteľovi aj úhradu nákladov, ktoré nie sú nevyhnutné alebo ich skutočné
vynaloženie nie je reálne preukázané. Žalovaný je povinný preukázať, aké náklady vynaložil, v akom

rozsahu a za akým účelom, aby bolo možné v konkrétnom individuálnom prípade posúdiť ich skutočné
vynaloženie, rozsah a nevyhnutnosť. Každý kôň si totiž vyžaduje individuálnu starostlivosť. U každého
koňa je preto s ohľadom na viaceré faktory možné kvalifikovať rôzne výdavky ako nevyhnutné. Napríklad
preventívnu prehliadku, pokiaľ by bez nej kôň neutrpel zdravotnú ujmu, nie je možné považovať ako
nevyhnutný výdavok, avšak v prípade zdravotných komplikácii je náklad na veterinára nevyhnutný, a

teda oprávnený. Žalobca má za to, že žalovaný v tejto súvislosti neuniesol dôkazné bremeno ohľadom
výšky skutočne a nevyhnutne vynaložených nákladov. Žalobcovi totiž nie je zrejmé, akým spôsobom
žalovaný preukázal, že aspoň raz koňa nakŕmil, čím a v akej hodnote, či v prípade potreby skutočne
zabezpečil prítomnosť veterinára, koľko služby veterinára stáli, či vôbec bola prítomnosť veterinára
potrebná. S ohľadom na dôkazný stav zabezpečený žalovaným nie je totiž vylúčené, že kôň zahynul

ešte pred začiatkom obdobia neoprávnenej držby alebo v priebehu jej trvania, za ktoré si žalovaný
kompenzačnú námietku uplatnil. Žalovaný je oprávnený uplatniť si kompenzačnú námietku len vo
vzťahu k bezdôvodnému obohateniu žalobcu. Kompenzáciu žalovaného nie je teda možné uplatniť voči
peňažnýmprostriedkomzvýťažkuzpredajakoňa,nakoľkotentonároknebolvočižalovanémuuplatnený
v zmysle § 131 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale bol priznaný z plnenia zo záväzkového vzťahu

vzniknutého na základe dohody o plnomocenstve o predaji koňa.
9. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že má za to, že súd sa s námietkami
odvolateľa riadne vysporiadal vo svojom odôvodnení rozsudku. Má za to, že na preukázanie výšky
bežných nákladov pre štandardnú starostlivosť o koňa je postačujúce poukázať na bežnú cenu,
napr. inzerovanú v občianskej inzercii. Z obsahu vyjadrenia žalovaného vyplýva jeho nespokojnosť s

rozhodnutím súdu o trovách konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že aj vzhľadom
na to, že vyjadrenie žalovaného bolo podané takmer dva mesiace po doručení rozsudku, nie je možné
toto ani podľa obsahu považovať za odvolanie žalovaného proti výroku o trovách konania, preto naň
odvolací súd pri rozsahu prieskumu napadnutého súdneho rozhodnutia neprihliadal.
Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1
a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v jeho napadnutých častiach, ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, beznariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil
na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti rozsudku nie je dôvodné.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
12. Žalobca namieta, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie nevyhnutných nákladov
potrebných na údržbu a prevádzku veci. Má za to, že tieto náklady nemožno vyčísliť s odkazom na
inzerciu tretích osôb vzhľadom k tomu, že tretia osoba inzerujúca ustajnenie a starostlivosť o koňa
prezentuje svoju službu, ktorá zahŕňa nielen nevyhnutnú starostlivosť na udržanie koňa pri živote, ale
poskytuje aj služby, ktoré je možné označiť ako nadštandardné. Žalobca má za to, že žalovaný v tejto

súvislosti neuniesol dôkazné bremeno ohľadom výšky skutočne a nevyhnutne vynaložených nákladov.
13. Zákon ukladá neoprávnenému držiteľovi povinnosť vec vydať spolu s jej plodmi a úžitkami a
nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Na druhej strane mu umožňuje odpočítať si
tzv. nutné náklady, t.j. náklady, ktoré by na údržbu a prevádzku veci musel nevyhnutne vynaložiť
aj vlastník veci, keby ju mal v držbe. Neoprávnený držiteľ nemá právo odpočítať si to, čo na vec

vynaložil nad rámec nevyhnutných nákladov. Z uvedeného je možné mať za to, že zákon považuje
za spravodlivé, aby si neoprávnený držiteľ mohol odpočítať všetko, čo by vlastník veci pri obvyklom
nakladaní (hospodárení) s ňou musel vynaložiť sám. K bežnej starostlivosti o hospodárske zviera - koňa
(„udržanie koňa pri živote“) patrí okrem kŕmenia aj starostlivosť po stránke zootechnickej, veterinárnej
a bezpečnostnej, zabezpečenie jeho ustajnenie podľa požiadaviek zodpovedajúcim hygienickým,

veterinárnym, zootechnickým a bezpečnostným predpisom, zabezpečenie veterinárnej starostlivosti v
prípadeochorenia,poraneniaaleboúhynukoňa,pravidelnévychádzkyapod.,bezktorýchbybolozviera
ohrozené na živote a zdraví. Preto je potrebné tieto náklady považovať za náklady nevyhnutné pre
údržbu a prevádzku veci podľa § 131 OZ. Tieto náklady by musel vynaložiť aj vlastník koňa v prípade,
ak by ho mal sám v držbe.

14. Žalovaný na preukázanie týchto nákladov súdu predložil listinné dôkazy v podobe občianskej
inzercie, ktorá inzerovala ponuky na ustajnenie koní, ktoré sa pohybovali v rozsahu 100 Eur až 190
Eur mesačne ( čl. 102-109). Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení ( čl.135) ako aj pojednávaní (čl.
151) namietol výšku týchto nákladov s poukazom, že je potrebné vyčíslenie skutočnej výšky, nie iba
odkaz na inzerciu. Súd pri určení výšky náhrady vychádzal z dôkazu predloženom žalovaným, a to z

najnižšej sumy za inzerciu na uskladnenie a uviedol, že žalobca v konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorý
by spochybnil žalobcom uplatnenú výšku týchto nákladov. Ako to vyplýva z inzerátov o ustajnení koní
predložených žalovaným, ide o bežné ustajnenie koní bez nadštandardných služieb. Odvolací súd má
v zhode so záverom súdu prvej inštancie za to, že tento spôsob určenia výšky nákladov zodpovedá
spravodlivému usporiadaniu pomerov.

15. Žalobca namieta, že žalovaný nemohol uplatniť kompenzáciu voči peňažným prostriedkom z
výťažku z predaja koňa, nakoľko tento nárok nebol voči žalovanému uplatnený v zmysle § 131 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ale bol priznaný z plnenia zo záväzkového vzťahu vzniknutého na základe
dohody o plnomocenstve o predaji koňa. Ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku,
vzhľadom k tomu, že vydanie koňa nebolo možné, súd pri určení povinnosti nahradiť škodu, ktorá vznikla

vlastníkovi v súvislosti s neoprávnenou držbou, vychádzal z bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v
kúpnej cene koňa a hodnoty denného prenájmu koňa. Záväzok žalovaného tak vznikol na základe ust. §
131, ods. 1 OZ. Nárok na odpočítanie nákladov podľa § 131 ods. 1, veta druhá OZ je možný za situácie,
kedy bola podaná žaloba na vydanie veci, prípadne na náhradu škody. Súd žalovanému priznal plnenie
na základe uplatneného kompenzačného prejavu (započítacej námietky) zo záväzkového vzťahu podľa

§ 131 OZ a nie zo záväzkového vzťahu vzniknutého na základe dohody o plnomocenstve o predaji koňa,
ako to v odvolaní tvrdí žalobca.
16. Odvolanie žalobcu, vzhľadom na dôvody v nich uvedené, nemá za následok nesprávnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Majúc na zreteli uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdil postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 255, ods.
1 C.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov odvolacieho
konania.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).