Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Michal Boroň

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/19/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8511201643
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8511201643.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu DADY, s.r.o. so sídlom Horná Ves 365, 972 48 Horná Ves,
IČO: 45 565 031, právne zastúpený JUDr. Martinom Lukačovičom, vykonávajúceho advokáciu v mene a
na účet spoločnosti JUDr. Martin Lukačovič - advokát, s.r.o so sídlom F. Madvu 330/27, 971 01 Prievidza,
IČO: 36 860 247 proti žalovanej U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX J., štátna občianka
SR, právne zastúpená JUDr. Stanislavom Lampartom, advokátom, AK so sídlom Námestie sv. Mikuláša

č. 29, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2C/68/2011-92 zo dňa 29.11.2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom určil, že Dohoda o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov zo dňa 06.10.2009 uzavretá medzi manželmi O. Y., nar. XX.XX.XXXX bytom

L. XXX/XX, XXX XX J. a U. Y., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX J., teda žalovanou,
ktorej vklad bol povolený Správou katastra Stará Ľubovňa dňa 28.10.2009 pod číslom vkladu V 1031/09,
a na základe ktorej sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v
kat. území J., okres Stará Ľubovňa, obec Plaveč, vedených v KN Správa katastra Plaveč, a to stavby
- rodinného domu súp. č. 387 postaveného na pozemku evidovaného ako parcela registra „C“ parc.
č. 359/4 - zastavené plochy a nádvoria vo výmere 539 m2 ako aj pozemku evidovaného ako parcela

registra „C“ parc. č. 359/4 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 539 m2 v celosti je voči žalobcovi
právne neúčinná.

Zároveň zaviazal žalovanú k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že ich
výšku súd určí po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná
nepreukázala súdu, že úmysel dlžníka - svojho manžela ukrátiť veriteľa nemohla v dobe vykonania
odporovateľného právneho úkonu aj pri vyvinutí náležitej starostlivosti rozpoznať. Úspešná obrana
žalovanej-dlžníkovejblízkejosoby spočívanielenvtvrdení,žeoúmysledlžníkaukrátiťodporovateľným
právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť, ale aj v tvrdení a preukázaní, že o tomto
úmyslu nevedela a ani nemohla vedieť, napriek tomu, že vyvinula náležitú starostlivosť k rozpoznaniu

tohto úmyslu. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba dlžníkovi blízka vykonala s
ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím k obsahu právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu),
aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe odporovateľného právneho úkonu objektívne musel
byť, z ich výsledkov poznala t.j. aby sa o tomto úmysle dozvedela. Zákon pri dlžníkovej blízkej osobe
požaduje, aby sa pri právnych úkonoch dlžníka alebo pri právnych úkonoch, ktoré dlžník učinil v jej
prospech takýmto spôsobom presvedčila, že právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka a vedie ju k tomu

abynevykonalaprávnyúkon(neprijalapodľanehoplnenie)naujmuprávveriteľadlžníka.Vprípadeaksatak nezachová musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky
tiež z majetku, ktorý na základe takéhoto právneho úkonu do dlžníka nadobudla.

Poukázal na to, že sama žalovaná uvádza, že počas celej doby čo manžel podniká žili v spoločnej
domácnosti, manžel podniká od roku 1994, pričom návrh na zrušenie BSM podala až v roku 2009 v
ktorom došlo aj k jeho vyporiadaniu, pričom žalovaná netvrdila a nepreukázala, že o úmysle ukrátiť
odporovateľným právnym úkonom veriteľa nemohla vedieť ani pri vynaložení náležitej starostlivosti.

Prvostupňový súd ustálil, že právny úkon - dohoda o vyporiadaní BSM zo dňa 6.10.2009 je právnym
úkonom, ktorý manžel žalovanej urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, teda
žalobcu, pričom žalovaná nepreukázala, aby o tomto úmysle nemohla vedieť ani pri vyvinutí náležitej
starostlivosti.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý

rozsudok a žalobu v celom rozsahu zamietol. V odvolaní ďalej uviedla, že v danom prípade zo
strany súdu došlo k nesprávnemu právnemu vyhodnoteniu dôkazov ako aj k nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci. Žalovaná v konaní jednoznačne a nepochybne preukázala, že z jej strany ani zo strany
jej manžela nedošlo k ukráteniu veriteľa - žalobcu. V odvolaní tiež uviedla, že v žiadnom prípade
nevedela o nevysporiadaných záväzkoch manžela, ani o stave v jeho podnikaní. Manžel jej o tom nikdy

nehovoril. O všetkých týchto veciach sa dozvedela až zo žaloby na súde. Ako sa na súde dozvedela,
manžel v čase zrušenia BSM nemal žiadne súdne rozhodnutia, ktoré by ho k niečomu zaväzovali a
nevedela, že by mal nejaké dlhy. Ako bolo v konaní preukázané, spor so žalobcom na Okresnom súde
v Starej Ľubovni jednoznačne vyhral a nepochyboval o svojom práve. Po formálnom zrušení rozsudku
Krajský súd v Prešove uložil BEBA - CARGO predložiť nejaké doklady týkajúce sa dopravy, pričom on

ich nepredložil a ani predložiť nemohol, lebo žiadne neexistovali, nakoľko prepravu nevykonával a teda
manžel sa vyjadril, že si bol absolútne istý svojim úspechom v konaní a o neopodstatnenosti žaloby
BABA CARGO. Neskôr spor podľa manželového názoru nepochopiteľne prehral. Ako sa dozvedela
zákon mu nedovoľoval podať dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky a teda rozsudok zostal
právoplatným.

Odvolací súd preskúmal rozsudok, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených
v ust. § 212 O.s.p. Odvolací súd nariadil vo veci pojednávanie a zistil, že nie sú splnené podmienky na
potvrdenie, ani na zmenu napadnutého rozsudku (§ 219, § 220 O.s.p.).

Podľa ust. § 157 ods.2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Preskúmateľným, teda zrozumiteľným a riadne odôvodneným je rozhodnutie, ktoré v súlade s
požiadavkami ustanovenými v § 157 ods.2 O.s.p. obsahuje stručný a jasný výklad o tom, ktoré
skutočnosti mal súd za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými
úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a z

akéhodôvodunerealizovalžiadnezisteniazniektorýchvykonanýchdôkazov.Nevyhnutnoupožiadavkou
riadneho odôvodnenia rozhodnutia je súdom prijatý záver o skutkovom stave veci a naň nadväzujúcom
právnom posúdení veci.

V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na závery vyslovené v rozhodnutiach Ústavného súdu SR,

ako aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí ústavného súdu vyplýva, že tak
základné právo podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru v sebe
okrem iných práv a záruk zahŕňajú aj právo na odôvodnenie rozhodnutia.

Ústavný súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil napríklad, že „súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dávaodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.
s uplatnením nároku a s obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnením rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, je realizované
základné právo účastníka na spravodlivý proces“.

Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že „právo na spravodlivý proces zahŕňa

ajprávonaodôvodneniesúdnehorozhodnutia.Odôvodnenierozhodnutiavšakneznamená,ženakaždý
argumentsťažovateľajesúdpovinnýdaťpodrobnúodpoveď.Splneniepovinnostiodôvodniťrozhodnutie
je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad“ (napr. Georgias v. Grécko) „Právo na
spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený
v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument, ktorý je z hľadiska súdneho rozhodnutia
považovaný za rozhodujúci“ (Ruistoria v. Španielsko. Rozsudok z roku 1994).

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení skutočností na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. „V prípade, keď sú
právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v
žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie

považovať za rozporné z čl. 46 ods. 1 Ústavy. Naopak, ak všeobecný súd rešpektuje kautely určujúce
minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, nejde o rozhodnutie
nepreskúmateľné.“ (porov. nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/07 zo dňa 3. 7. 2008).

V tomto smere odvolací súd musí skonštatovať, že napadnutý rozsudok nepovažuje za riadne

odôvodnený taký, ktorý by zodpovedal zákonnosti, ako aj skutkovým zisteniam. Odvolací súd
poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia uvedeného na strane 6 rozhodnutia, že „žalovaná
nepreukázala súdu, že úmysel dlžníka - svojho manžela ukrátiť veriteľa nemohla v dobe vykonania
odporovateľného právneho úkonu aj pri vyvinutí náležitej starostlivosti rozpoznať. Úspešná obrana
žalovanej-dlžníkovejblízkejosoby spočívanielenvtvrdení,žeoúmysledlžníkaukrátiťodporovateľným

právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť, ale aj v tvrdení a preukázaní, že o tomto
úmyslu nevedela a ani nemohla vedieť, napriek tomu, že vyvinula náležitú starostlivosť k rozpoznaniu
tohto úmyslu. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba dlžníkovi blízka vykonala s
ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím k obsahu právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu),
aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe odporovateľného právneho úkonu objektívne musel

byť, z ich výsledkov poznala t.j. aby sa o tomto úmysle dozvedela. Zákon pri dlžníkovej blízkej osobe
požaduje, aby sa pri právnych úkonoch dlžníka alebo pri právnych úkonoch, ktoré dlžník učinil v jej
prospech takýmto spôsobom presvedčila, že právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka a vedie ju k tomu
abynevykonalaprávnyúkon(neprijalapodľanehoplnenie)naujmuprávveriteľadlžníka.Vprípadeaksa
tak nezachová musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky

tiež z majetku, ktorý na základe takéhoto právneho úkonu do dlžníka nadobudla“.

Z uvedeného je zrejmé, že na strane jednej konštatuje prvostupňový súd, že žalovaná nepreukázala
súdu, že úmysel dlžníka - svojho manžela nemohla v dobe vykonania právneho úkonu ani pri vyvinutí
náležitej starostlivosti rozpoznať, na strane druhej tvrdí, že úspešná obrana žalovanej dlžníkovej blízkej

osoby spočíva nielen v tvrdení o úmysle dlžníka ukrátiť odporovateľným právnym úkonom, že nevedela
a ani nemohla vedieť, ale aj v tvrdení a preukázaní, že o tomto úmysle nevedela a nemohla vedieť
napriek tomu, že vyvinula náležitú starostlivosť k rozpoznaniu tohto úmyslu. Vzhľadom na uvedené nie
je zrejmé, že na strane jednej konštatuje súd úspešnú obranu žalovanej, čo však nezodpovedá ďalším
záveromsúduprvéhostupňa,keďženáslednežalobuzamietolprávezdôvoduonepreukázanínastrane

žalovanej, aby o úmysle ukrátiť veriteľa nemohla vedieť ani pri vyvinutí náležitej starostlivosti.

Už len z týchto uvedených hľadísk je rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný a
nepreskúmateľným rozhodnutím sa odníma účastníkovi konania možnosť konať pred súdom, čo je
dôvodom pre zrušenie rozsudku v zmysle ust. § 221 ods.1 písm.f/ O.s.p.

Je navyše potrebné súhlasiť aj so žalovanou a s jej námietkami, ktoré uvádza v odvolaní, že
prvostupňový súd neodôvodnil náležite, či sú splnené skutočne všetky predpoklady úspešného
odporovania právnemu úkonu dlžníka, ktoré musí veriteľ preukázať. To znamená, že veriteľ musí tvrdiťa dokázať, aby jeho žaloba bola úspešná, okrem ostatných predpokladov aj skutočnosť, že konkrétny
právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Prvostupňový súd sa
náležitým spôsobom nezaoberal, že predmetom dohody o vyrovnaní BSM, nebola len nehnuteľnosť,

ktorú získala do výlučného vlastníctva žalovaná, ale aj hnuteľné veci, ktorých hodnotou sa vôbec
prvostupňový súd nezaoberal práve v súvislosti s preukázaním skutočnosti, že právny úkon dlžníka
spôsobil ukrátenie, teda uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu.

Prvostupňový súd sa bude musieť vyporiadať s preukázaním predpokladu úspešnosti žaloby na strane

žalobcu a teda musí žalobca preukázať, že bol napadnutým právnym úkonom ukrátený aj s prihliadnutím
na obsah dohody o vyporiadaní BSM.

Prvostupňový súd správne zhodnotil, že úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa v takomto prípade, ak ide o
blízku osobu, tak je práve na osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali opak, to znamená, že úmysel
dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli aj pri náležitej starostlivosti poznať.

Úlohouprvostupňovéhosúduvšakbudenáležitýmspôsobomzisťovaťpravdivostidoposiaľponúknutých
tvrdení a dôkazov zo strany žalovanej, ktorá tvrdí, že ani pri náležitej starostlivosti nepoznala, aby mal
jej manžel úmysel ako dlžník ukrátiť veriteľa.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods.1 písm.f/, § 221 ods.2 O.s.p.).

Prvostupňový súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.