Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 19, 2021

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 23T/99/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715010935
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Róbert Veterník

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2021:5715010935.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred samosudcom Mgr. Róbertom Veterníkom na hlavnom pojednávaní

konanom na Okresnom súde Martin dňa 20.10.2021 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

Y. H., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F. U., F. - T., R. XXXX/XX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

- dňa 02.02.2013 v čase okolo 14:30 hod. v Y. na Ul. S. T. Č.. X v reštaurácii Koliba 77 v jedálenskej časti
si s doposiaľ nestotožnenou osobou mužského pohlavia sadli k vedľajšiemu stolu od stola, pri ktorom
sedel poškodený C. U., nar. XX.XX.XXXX, a to tak, že obžalovaný Y. H. si sadol chrbtom k poškodenému
a doposiaľ nestotožnená osoba mužského pohlavia, s ktorou do reštaurácie prišiel si sadla oproti nemu,
po čom obžalovaný využil nepozornosť poškodeného a z dreveného stĺpa nachádzajúceho sa v blízkosti
oboch stolov zvesil príručnú tašku, ktorú tam mal poškodený na dosah ruky vedľa stoličky zavesenú,

následne z tejto vytiahol tablet zn. Apple iPad 2, model A1396, výr. č. H., IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX,
čiernej farby a tento podal cez stôl doposiaľ nestotožnenej osobe mužského pohlavia, ktorá sedela
oproti nemu a následne príručnú tašku poškodeného zavesil naspäť na drevený stĺp, po čom doposiaľ
nestotožnená osoba mužského pohlavia si takto odcudzený tablet zn. Apple zasunula za chrbtom do
nohavícaprekrylasvetromanásledneobžalovanýstoutoosobouzreštaurácieodišli,čímpoškodenému
C. U. spôsobili škodu odcudzením vo výške 500,- Eur a obžalovaný Y. H. takto konal aj napriek tomu,
že bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/151/2010 zo dňa 10.05.2011 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1To/99/2011 zo dňa 31.08.2011, uznaný za vinného z

prečinu krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona
a z prečinu poškodzovania cudzej veci v spolupáchateľstve podľa § 20, § 245 ods. 1 Trestného zákona
s uložením mu trestu odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, so zaradením na jeho výkon do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia,

t e d a

- spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri
sebe, a čin spáchal, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený

č í m s p á c h a l

- prečin krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. účinného

do 31.07.2019.Z a t o s a o d s u d z u j e
podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. v spojení s § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia

slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu pri povolení podmienečného odkladu výkonu uloženého trestu odňatia

slobody určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine podal na Okresný súd Martin dňa 16.07.2015 obžalobu na
obvineného Y. H. pre prečin krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm.
b/ Tr. zák. na skutkovom základe v podstate uvedenom aj vo výrokovej časti tohto rozsudku. O obžalobe
bolo rozhodnuté trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. 23T/99/2015 dňa 29.09.2015, proti

ktorému však bol podaný riadne a včas odpor, preto vznikla súdu povinnosť prejednať vec na hlavnom
pojednávaní.

Hlavné pojednávania boli vykonávané vo veci skorším samosudcom, pričom počas konania hlavného
pojednávania došlo k zmene zákonného sudcu, v dôsledku čoho v rámci vykonávania dôkazov na

hlavnom pojednávaní, súd postupoval v zmysle aj ustanovenia § 277a Tr. por., ktorý upravuje postup
práve pri zmene samosudcu. Na konaných hlavných pojednávaniach bolo vykonané dokazovanie
výsluchom obžalovaného Y. H. vrátane prečítania jeho výpovede z hlavného pojednávania, výpoveďou
svedkyne Y. V.Í. na hlavnom pojednávaní, prečítané boli výpovede svedka - poškodeného C. U., svedka
Y. H. L.., výpoveď svedkyne F. Q., oboznámený bol znalecký posudok kriminalisticko-expertízneho

ústavu, oboznámené boli zápisnice o rekognícii osoby s opoznávajúcou svedkyňou U. I., zápisnica o
rekognícii osoby s opoznávajúcou Y. V., zápisnica o rekognícii osoby s opoznávajúcim poškodeným C.
U., oboznámený bol zabezpečený kamerový záznam, fotodokumentácia, údaje k osobe obžalovaného
s pripojenými rozhodnutiami, lustráciami a po prečítaní aj ostatného spisového a dokumentačného
materiálu bol ustálený skutkový a trestnoprávny stav veci tak, ako je uvedené aj vo výrokovej časti tohto

rozsudku.

Obžalovaný prvotne v začiatočnej fáze konania pred súdom trestnú činnosť popieral, nepochybne si byť
vedomý aj uloženého pôvodne nepodmienečného trestu odňatia slobody v trestnom rozkaze vydaného
skorších samosudcom, ktorý však bol v dôsledku ním podaného odporu zrušený a vec prejednávaná

v rámci hlavného pojednávania. Prvotne obžalovaný poukazoval na to, že v čase tvrdeného spáchania
trestného činu sa nenachádzal v Martine, i keď je pravda, že vozidlo sa tam nachádzalo, mal ho v
užívaní R. Y., ktorého však nebolo možné počas konania vypočuť a vo veci boli vykonané ďalšie dôkazy,
z ktorých je možné ustáliť bezpečne a spoľahlivo skutkový a právny stav veci tak, ako je uvedené aj
vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný ďalej poukázal na svoju priateľku F. Q., s ktorou žije v

spoločnej domácnosti, že v tom čase mal svoje vozidlo v servise, bol pri ňom, v autoservise čakal aj so
svojou priateľkou. Predmetné vozidlo zelenú Fabiu mal od svojho otca, iné vozidlo požičané nemal. Y.
je kamarát, túto zelenú Fabiu mu poskytol večer pred skutkom, nepýtal za to od neho nič, je v pohode
chlapík,vozidlomuvrátilpojednomdnivečer.NepýtalsaY.,čiidesvozidlommimoBratislavy,nenapadlo
by ho, že pôjde mimo Martin. Každé požičanie auta nehlásil otcovi, požičiaval mu ho ako synovi, dohodu

na vypožičanie vozidla aj práve v tomto čase písali obidvaja spoločne, písali to až po vrátení vozidla
vo vzťahu k písaniu vrátenia vozidla. Sám sa na Y. nakontaktovať nevedel, požičanie nebolo za žiadnu
odplatu. Obžalovaný počas konania na súde vzhľadom k prezentovanej zmene spôsobu vedenia života,
uvedomenia si iných priorít a cieľov, odstupu času, prejavil záujem na inom ukončení veci so zmenou
postoja k tejto trestnej veci, bol pripravený urobiť vyhlásenie o vine, priznať sa a mať túto vec za

ukončenú.

Svedkyňa U. I. vypovedala, že na hlavnom pojednávaní si už na vec pre uplynutie dlhej doby nepamätá,
poukazovala na skoršiu výpoveď a na skoršie identifikovanie a opoznávanie osôb, vzhľadom na odstup
času jej to už neutkvelo v pamäti. Jej kolegyňa obsluhovala osoby a aj osobu, ktorá bola predmetom

opoznávania. Pamätá si, že mal byť okradnutý Čech, vyjadrila sa k vyhotoveným fotografiám, k záznamuzpriestorureštaurácieKoliba.Spomenulasipokonfrontáciisosvojouvýpoveďouzprípravnéhokonania,
na zavesenie tašky, opätovne poukazovala na to, že si už na hlavnom pojednávaní nepamätá a
poukazovala na skoršiu výpoveď, kedy to bolo „čerstvé“. Tu potvrdila, že dňa 02.02.2013 bola v práci, o

krádeži sa dozvedela od občanov Českej republiky, pričom pri nich sedeli pri druhom stole dvaja muži,
ktorých popísala, mladší sedel chrbtom k Čechom. Pamätá si, že si objednávali nealkoholické pivo a
minerálku, boli tam asi 10 až 15 minút, prišli k baru vyplatiť a odišli, spomenula si ešte, že pri stole
Čechov naprávala práve príručnú tašku, ktorá bola spadnutá na zemi a túto zavesila na stoličku alebo
na stĺp (ide práve o tašku, z ktorej došlo k odcudzeniu tabletu).

Svedkyňa Y. V. vypovedala na hlavnom pojednávaní, že v ten deň pracovala so svojou kolegyňou,
poukázala na svoju skoršiu výpoveď vzhľadom na odstup času. Pamätala si, že tí muži si objednali
minerálky, boli dvaja, sedeli vedľa ich stola Česi, jeden z nich nahlásil odcudzenie veci. Pamätala si,
že na kamerovom zázname videli, že vytiahli notebook, bližšie na tento kamerový záznam poukázala.
V tom čase si pamätala dobre tvár toho muža. Stôl, kde sedeli Česi bol za stolom, kde sedeli tí dvaja

podozriví, svoj stôl posúvali bližšie k stolu, kde sedeli Česi, taška bola buď na stoličke alebo zavesená,
položená,nahlavnompojednávanísiužnatonepamätala.Vrámcipoukazovaniaapotvrdeniavýpovede
z prípravného konania v nej svedkyňa vypovedala, že pri stole sedeli dvaja muži, podozriví, najprv si
sadli k sebe, potom oproti sebe, dali si nápoje. Česi pri odchode zistili, že im chýba notebook, jeden
zo zákazníkov si spomenul na týchto podozrivých, ktorí odchádzali na aute, pozreli kamery, na kamere

videli ako to aj spravili.

Svedok - poškodený C. U. vypovedal a potvrdil, že v inkriminovaný deň spoločne so svojimi kamarátmi,
šli do reštaurácie Koliba 77 v Martine, sadli si spoločne k 6-miestnemu stolu, objednali si jedlo, položil
svoju čiernu príručnú tašku na drevený stĺp pri jeho stoličke, kde sedel, mal ju na dosah ruky, bol v nej

iPad identifikovaný aj vo výrokovej časti tohto rozsudku. Zaregistroval, že po niekoľkých minútach prišli
k vedľajšiemu stolu dve osoby, ktoré popísal, všimol si ich, pretože si sadli za neho a stále mu búchali do
stoličky, v tom čase však nepripisoval tomu veľký význam, boli tam asi 5 minút. Po približne 3 minútach
od ich odchodu si zobral tašku a zistil, že mu chýba iPad. Keď to zistil vyšiel z reštaurácie a tieto osoby
hľadal, následne zavolal políciu. Vie, že polícia zaistila záznam z kamier a že sa polícii podarilo zistiť

jedného páchateľa.

Svedok Y. H. L.., otec obžalovaného, potvrdil, že vlastní motorové vozidlo zn. Škoda Fabia zelenej farby,
evidenčné číslo: F.. Ďalej uviedol, že toto vozidlo používa jeho syn, obžalovaný Y. H.. O tom, že ho mal
požičať tretej osobe, sa dozvedel až pri výsluchu, o krádeži nemal žiadnu vedomosť, R. Y. nepozná,

nemal vedomosť o tom, kde sa auto dňa 02.02.2013 nachádzalo.

Svedkyňa F. Q. vypovedala, že je priateľkou obžalovaného, striedavo spolu žijú v jednej domácnosti. O
krádeži iPadu Apple nevie nič. Dňa 02.02.2013 bola s obžalovaným, spomína si, že boli v autoservise
dať opraviť jej vozidlo Daewoo Matiz, boli celý čas spolu. S priateľom sa ráno zelenou Fabiou odviezli

k jej vozidlu, ktoré išlo do opravy, po návrate zo servisu boli chvíľu spolu, potom obžalovaný odišiel k
svojím rodičom. V akom čase mal obžalovaný požičiavať vozidlo nevie uviesť, R. Y. nepozná a počas
dňa mu vrátené vozidlo nebolo, požičiavala mu svoje vozidlo.

Zo zápisnice o rekognícii vykonávajúcej opoznávajúcou osobu svedkyňou U. I. jednoznačne vyplýva,

že v rámci nej označila ako páchateľa z hľadiska pravdepodobnosti a zdania sa jej povedomého, osobu
obžalovaného Y. H., iné osoby nie, obdobne tak postupovala pri opätovne vykonanej rekognícii v rámci
iného fotoalbumu. Súčasťou tejto rekognície je aj pripojená fotodokumentácia z rekognície opoznávania
s fotografiami.

Z zápisnice o rekognícii opoznávajúcou osobou Y. V. vyplýva, že táto po zabezpečení zákonného a
správneho procesného postupu v rámci opoznávania s predložením viacerých fotografií rôznych osôb a
so zmenou poradia usporiadania, táto svedkyňa jednoznačne označila osobu obžalovaného ako osobu,
ktorá dňa 02.02.2013 v reštaurácii Koliba 77 v Martine, sedela chrbtom k Čechom, a ktorý zobral iPad z
tašky zavesenej na stĺpe a tento ho následne podal druhému podozrivému mužovi. Jednoznačne takto

identifikovala obžalovaného aj pri opätovnej rekognícii v rámci opoznávania osoby. Jednoznačne tiež
potvrdila, že s istotou označený muž - obžalovaný Y. H. bol v čase krádeže v reštaurácii Koliba 77
v Martine a vykonal to, o čom vypovedala. Súčasťou tejto rekognície je aj fotodokumentácia v rámci
priebehu rekognície, označenia obžalovaného i poskytnutých fotografií.Obdobne tak zo zápisnice o rekognícii vykonanej so samotným poškodeným C. U. vyplýva, že i tento
osobu obžalovaného vnímal v budove reštaurácie Koliba 77 v Martine, bol v jeho bezprostrednej

blízkosti, približne pol metra, jednoznačne a detailne popísal osobu obžalovaného ako ju vnímal,
následne mu boli predložené fotografie rôznych osôb i so zmeneným poradím a výmenou v rámci
identifikácie a opoznávania, kde v obidvoch prípadoch vykonávanej rekognície jednoznačne odpovedal
a potvrdil, že osoba obžalovaného je tá osoba, ktorá tento skutok spáchala, z hľadiska pravdepodobnosti
a jeho presvedčenia to označil vyjadrením „na 100 percent“.

Ďalším obsahom spisu je samotná zápisnica o obhliadke miesta činu s pripojenou fotodokumentáciou
zabezpečením miesta činu, jeho priestorovou orientáciou, pohľadmi na inkriminované miesto v interiéri,
rozloženie, postavenie stolíkov, stoličiek, stolov, taktiež zabezpečený kamerový záznam, z ktorého sú
zrejméskutočnosti,oktorýchajsvedkovia,vrátanesvedkyne akozamestnankynereštaurácie,isamotný
poškodený vypovedali.

Kamerový záznam bol podrobený kriminalisticko-expertíznemu skúmaniu formou znaleckého posudku
KaEÚ Bratislava s nálezom, že tento záznam bol nimi skúmaný, boli vyhotovené snímky so
zaznamenanými osobami pre potreby antropologického skúmania, identifikované sú dve osoby
podozrivé, popísaný je ich stav, dispozícia, vrátane pohybu, detailne je popísané, ako si tieto podozrivé

osoby sadajú k stolu, kde sedel aj poškodený, približne v 33 sekunde záznamu je jednoznačne
identifikované a zrejmé, že je vykonaná krádež tabletu, pričom predložený porovnávací materiál bol
spôsobilý na skúmanie antropologickou somatoskopickou metódou za účelom individuálnej identifikácie.

K osobe obžalovaného súd zistil, že tento sa staral o zdravotne vážne postihnutého svojho otca,

vyjadril sa k zmene svojho postoja vo vzťahu k tejto veci, so záujmom urobiť vyhlásenie o vine a úplné
priznanie, poukazoval na svoje životné problémy v súvislosti s pandémiou koronavírusu, ktorá zasiahla
aj jeho. V rámci lustrácie a zisťovaní k osobe obžalovaného súd zistil, že v lustrácii a databáze súdov
sa nenachádza novšia vec, než aktuálne prejednávaná, v centrálnej evidencii správnych deliktov a
priestupkov má evidované len tzv. drobné dopravné priestupky v absolútnej prevahe riešené na mieste

v blokovom konaní, z lustrácie Generálnej prokuratúry nevyplývajú novšie a aktuálne vedené iné trestné
stíhania proti nemu. Z odpisu z registra trestov je preukázané, že v rámci Slovenskej republiky jeho
posledným odsúdením je odsúdenie Okresným súdom Bratislava II. pod sp. zn. 0T/151/2010 zo dňa
10.05.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1To/99/2011 zo dňa 31.08.2011,
pričom z výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok bol podmienečne prepustený

dňa 17.10.2012, v skúšobnej dobe určenej na 2 roky sa osvedčil, v odpise z registra trestov je jedno
cudzozemské rozhodnutie s neuložením nepodmienečného trestu odňatia slobody z 09.09.2019, ale
taktiež s využitím možnosti uloženia podmienečného trestu odňatia slobody.

Okresný súd Martin po riadení vykonaného dokazovania postupom uvedeným v Trestnom poriadku,

prihliadajúc na dôkazy vykonané na verejnom hlavnom pojednávaní pri zachovaní ich rovnosti, hodnotil
dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností
tejto trestnej veci, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či by ich obstaral sám, alebo orgány
činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán, a takto mal za jednoznačné a bez pochybností
preukázané, že obžalovaný skutkom uvedeným aj vo výrokovej časti tohto rozsudku svojím úmyselným

konaním naplnil všetky zákonné znaky prečinu krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20, § 212 ods.
2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. účinného do 31.07.2019, keď spoločným konaním s doposiaľ
nestotožnenou osobou mužského pohlavia, si prisvojil jemu nijak nepatriacu, t. j. cudziu vec - tablet
zn. Apple iPad 2 tým, že sa tejto veci zmocnil, išlo o vec, ktorú mal iný - poškodený C. U. pri sebe
a čin spáchal, hoci bol za takýto čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a

to už uvádzaným rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. sp. zn. 0T/151/2010 zo dňa 10.05.2011
v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1To/99/2011 zo dňa 31.08.2011, ktorým
bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20, § 212 ods.
2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a aj z prečinu poškodzovania cudzej veci v spolupáchateľstve
podľa § 20, § 245 ods. 1 Tr. zák. s uložením mu trestu odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov

a so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia. I keď sa obžalovaný prvotne zo spáchania žalovanej trestnej činnosti necítil byť vinný, pod
vplyvom okolností, vrátane plynutia času, jeho životnej situácie a zmene pohľadu na vec, uplynutím
pomerne dlhej doby od posledného výkonu trestu, prejavil záujem mať iný pohľad na vec, čo súdvyhodnotil potom a následne pri rozhodovaní o treste. V nadväznosti na dôkazný a skutkový stav
veci súd vyhodnotil obhajobu obžalovaného podporovanú svedkyňou F. Q. ako za účelovú, vyvíjanú v
snahe zbaviť sa prvotne svojej trestnoprávnej zodpovednosti s poukazom na v tom čase vedomosť o

hrozbe uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody. Bez povšimnutia nemohlo zostať ani to, že
svedkyňa F. Q. bola priateľkou obžalovaného, s ktorou striedavo žil v spoločnej domácnosti, tak isto na
nepreukázané a nevieryhodné tvrdenia ohľadom identifikácie autoservisu, časových súvislostí, otáznosti
spísania práve v tomto prípade písomnej dohody a s následným až potvrdením o vrátení tvrdenej
veci, poukaz na osobu, ktorá dlhodobo nie je zastihnuteľná a navyše z identifikácií obsahom spisu

sa nestotožňuje s identifikáciou v rámci znaleckého skúmania kriminalistickým a expertíznym ústavom.
Jednoznačne je obžalovaný usvedčovaný pôvodnými výpoveďami svedkýň aj svedka - poškodeného
z prípravného konania, pričom svedkyne a len s poukazom na uplynutý čas poukazovali a pridržiavali
sa pôvodnej výpovede, v nadväznosti na tieto výpovede sú jednoznačným dôkazom ich zákonným
spôsobom v súlade s Trestným poriadkom vykonané a opakované rekognície v rámci opoznávania osôb
a identifikovaním obžalovaného ako páchateľa trestného činu popri inej, nezistenej osobe, pričom jedna

zo svedkýň túto osobu jednoznačne opoznala, obsluhovala ho, obdobne tak istotu na 100 % vyjadril
i samotný poškodený C. U., ktorý túto svoju istotu aj jednoznačne odôvodnil skutkovými okolnosťami,
pamätaním si na osobu práve preto, že do neho stoličkou drgala, teda registroval ju. Nepriamymi
dôkazmi sú aj zabezpečený kamerový záznam, ohliadka miesta činu s pripojenou fotodokumentáciou,
identifikáciou a určením výšky škody odcudzenej veci.

Po zhodnotení všetkých v tomto rozsudku uvádzaných okolností, súd pri úvahách o druhu a výmere
trestu, prihliadol na skutočnosť a zásadu ukladania trestu, že tento má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, súčasne

tým trest vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, teda postupom podľa § 34 ods. 1
Tr. zák., súčasne prihliadol aj pri určovaní druhu trestu a jeho výmery u spolupáchateľov aj na to, akou
mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu, následne pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery, prihliadol v súlade s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zák. na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, tiež

jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Okrem už uvedených skutočností v odôvodnení tohto rozsudku
súd u obžalovaného zistil jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 37 písm. m/ Tr. zák., t. j. že
už bol za trestný čin v minulosti odsúdený, v nadväznosti na to bolo povinnosťou použiť ustanovenie § 38
ods. 2, ods. 4 Tr. zák. v súvislosti so zákonnou úpravou dolnej hranice trestnej sadzby so zvýšením o 1/3-
inu, pri danej tak hornej hranici trestnej sadzby 3 roky a dolnej hranici sadzby vo výmere 16 mesiacov,

pričom práve v tejto výmere 16 mesiacov súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody, keďže má
za to, že vzhľadom už na uvedené skutočnosti, osobitne s prihliadnutím na čas spáchania trestnej
činnosti, posledný výkon trestu pred viac ako 9 rokmi, zmenu postoja obžalovaného k spôsobu vedenia
života, prezentovaný iný pohľad na túto trestnú vec, vplyv spoločenského prostredia, snahy uplatniť sa,
neevidovanie žiadnej ďalšej trestnej činnosti po roku 2011 na území Slovenskej republiky, evidenciu len

tzv. drobných dopravných priestupkov, má súd za to, že táto výmera trestu tak na zvýšenej dolnej hranici
trestnej sadzby, je dostatočná na splnenie svojho účelu. Súčasne mal súd za preukázané, že sú splnené
aj všetky zákonné podmienky umožňujúce podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody v
zmysle § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., pričom tieto podmienky neboli splnené v čase vydania zrušeného
trestného rozkazu, opätovne však okolnosti na strane obžalovaného, vplyv plynutia času, doba od

posledného spáchania trestnej činnosti, doba od posledného výkonu trestu odňatia slobody, umožňujú
povoliť podmienečný odklad výkonu uloženého trestu odňatia slobody a na nápravu obžalovaného tak
nie je nevyhnutý bezprostredný výkon trestu odňatia slobody, ktorý má byť v zásade vždy až poslednou
alternatívou, keď nijaká iná neprichádza do úvahy. Následne obžalovanému podľa § 50 ods. 1 Tr. zák.
určil primeranú skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, t. j. v dolnej polovici sadzby, a to skôr pri jej dolnej

hranici, v rámci zákonom ustanovenej výmery od 1 roka až do 5 rokov. Súd je presvedčený, že takto
uložený trest postačí na splnenie hlavne svojho prevýchovného účelu a zabezpečí, aby sa obžalovaný
do budúcnosti v ďalšom svojom živote vystríhal páchaniu protispoločenskej činnosti, v tom i trestnej, čo
však záleží i na samotnom obžalovanom, aký bude jeho ďalší spôsob života. Obžalovaný sa v tomto
smere poučuje aj o tom, že počas plynutia skúšobnej doby bude súd zisťovať, či vedie riadny život a

ak zistí, a to aj počas plynutia skúšobnej doby, že riadny život nevedie, teda, že spáchal predovšetkým
trestný čin alebo priestupok, musel by rozhodovať o vykonaní trestu odňatia slobody; ak však zistí po
skončení skúšobnej doby, že viedol riadny život, rozhodne o jeho osvedčení a zahladení odsúdenia.Poškodený C. U. sa podaním doručeným súdu ešte dňa 18.07.2016 nepripojil v trestnom konaní s
nárokom na náhradu škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd v
Martine. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
O prípadnom odvolaní rozhodne Krajský súd Žilina.
Odvolanie má odkladný účinok.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj

proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré
podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené
tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,
ktoré rozsudku prechádzalo.