Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/47/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119206565
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlasta Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4119206565.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Vlastou Ondrejkovou, v spore žalobcu: HRADNÁ STRÁŽ, s.r.o., so

sídlom Topoľčianky, Parková 11, IČO: 36 536 644, zastúpený NAGYOVÁ & PARTNERS advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Nitra, Farská 8, IČO: 47 233 923, proti žalovanému: Obec Topoľčianky, so
sídlom Hlavná 114, Topoľčianky, IČO: 00 308 536, zastúpený JUDr. Ružena Gräffová, advokátka so
sídlom Topoľčianky, Hlavná 118, o zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zriaďuje v prospech vlastníka stavby súpisné číslo 251, druh stavby: nebytová budova - iná
budova, nachádzajúcej sa na parcele č. 339/6, v katastrálnom území Topoľčianky, vecné bremeno in
rem, spočívajúce v povinnosti vlastníka pozemku registra „C“ parcela č. 339/8, v katastrálnom území

Topoľčianky, strpieť vecné bremeno právo stavby k časti pozemku parcela č. 339/8 o výmere 9 m2
označeného ako diel 1 v geometrickom pláne č. 64/2019 vyhotoveným Ing. I. P., Geo.flex s.r.o., úradne
overeným katastrálnym odborom Okresným úradom Zlaté Moravce dňa 21.05.2019, pod č. 259/2019,
podstavbousúpisnéčíslo251včastiprevisustrechysrímsouaodkvapom.Geometrickýplánč.64/2019
vyhotovený Ing. I. P., Geo.flex s.r.o. tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.
Vecné bremeno sa zriaďuje na dobu neurčitú. Vecné bremeno sa zriaďuje za jednorazovú odplatu vo
výške 295 eur, ktorú je žalobca povinný uhradiť žalovanému do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 11.06.2019, domáhal pôvodne, aby súd zriadil v prospech
vlastníka stavby súp. č. 251, druh stavby: nebytová budova - iná budova, nachádzajúcej sa na parcele
č. 339/6, v katastrálnom území Topoľčianky, vecné bremeno in rem, spočívajúce v povinnosti vlastníka
pozemku registra „C“ parcela č. 339/8, v katastrálnom území Topoľčianky, strpieť vecné bremeno právo

stavby, ktorého obsahom je držba a užívanie časti pozemku parcela č. 339/8 o výmere 9m2 označeného
ako diel 1 v geometrickom pláne č. 64/2019 vyhotoveným Ing. I. P., Geo.flex s.r.o., úradne overeným
dňa 21.05.2019, pod č. 259/2019, pod stavbou súp. č. 251 v časti previsu strechy s rímsou a odkvapom,
vrátane práva uskutočniť stavbu, vykonať úpravu, opravu, rekonštrukciu, modernizáciu alebo zmenu
stavby s tým, že vecné bremeno sa zriaďuje na dobu neurčitú, a za jednorazovú odplatu vo výške 295
eur, ktorú je žalobca povinný uhradiť žalovanému do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, ako aj
sa domáhal náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom budovy súp. č.

251 druh stavby - nebytová budova - iná budova na pozemku parcely registra „C“ parc. č. 3396/6 -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 163 m2, nachádzajúce sa v kat. úz. Topoľčianky, zapísané na
LV č. 2159. Žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku parcela registra „C“ parc. č. 339/8 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 34 m2, zapísaný na LV č. 1552, kat. úz. Topoľčianky. Žalobca stavbunadobudol od žalovaného na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 28.03.2013, pred kúpou stavba
nebola zapísaná na LV, nebola zapísaná na katastrálnej mape, slúžila žalovanému ako sklad stavebných
materiálov, vedľa stavby bola skládka stavebného odpadu. Stavba sa nachádza v ochrannom pásme

národnej kultúrnej pamiatky Kaštieľ s areálom v Topoľčiankach, budova mala sedlovú strechu s prevismi.
Geometrickým plánom č. 91/2012 žalovaný dal zapísať stavbu a pozemok pod stavbou parc. č. 339/6
do katastra nehnuteľností, stavbe bolo pridelené súp. č. 251. Pred podpisom kúpnej zmluvy bola stavba
ohraničená priľahlou parcelou č. 339/4 o výmere 1367 m2 vo vlastníctve žalovaného, pričom mal záujem
aj o priľahlý pozemok, aby mal prístup k stavbe a žalovaný súhlasil s odpredajom časti priľahlého

pozemku parc. č. 339/4, pričom žalovaný geometrickým plánom č. 8/2013 dal rozdeliť parcelu na tri
časti: parc. č. 339/8 o výmere 34m2, parc. č. 339/7 o výmere 325 m2 a parc. č. 339/4 o výmere 1008
m2. Kúpnou zmluvou previedol žalovaný žalobcovi vlastnícke právo k stavbe súp. č. 251, pozemku
parcely registra „C“ parc. č. 339/6 pod stavbou a pozemok parc. č. 339/7 o výmere 325 m2. Stavba
bola havarijnom stave s poškodenou strechou pádom stromu z vedľajšieho pozemku, čo vyplýva aj
z čl. 13 kúpnej zmluvy, žalobca bol nútený stavbu zrekonštruovať. Dňa 25.06.2014 žalobca ohlásil

udržiavacie práce - objekt Nebytová budova súp. č. 251 a priložil príslušnú technickú dokumentáciu,
žalovaný listom zo dňa 02.07.2014 oznámil žalobcovi, že proti udržiavacím prácam nemá námietky.
Počas rekonštrukcie bolo nutné na základe rozhodnutia stavebného dozoru a statického posúdenia,
odstrániť časť muriva, ktoré malo pôvodne podľa ohlásenia zostať. Žalovaný dňa 20.03.2015 vydal
rozhodnutie o zastavení stavby z dôvodu zbúrania muriva, voči ktorému podal žalobca odvolanie a

rozhodnutie žalovaného bolo zrušené. Dňa 08.09.2015 žalovaný ako stavebný úrad začal konanie z
vlastného podnetu a vyzval žalobcu na predloženiu žiadosti o dodatočné povolenie stavby. Žalobca
preto podal žiadosť o dodatočné povolenie stavby, v ktorom žalovaný začal namietať, že previs strechy
a odkvapu strechy zasahuje na parc. č. 339/8 vo vlastníctve žalovaného a na parc. č. 332 (teraz parc.
č. 332/4) vo vlastníctve Slovenskej republiky. Takýto previs existoval uť predtým ako žalobca odkúpil

stavbu od žalovaného, stavba bola zo strany žalovaného prevedená do vlastníctva s týmito právnymi
vadami. Do tej doby bol žalobca v tom, že hranica pozemku pod stavbou parc. č. 339/6 zohľadňuje aj
previs strechy, pretože žalovaný dal zapísať stavbu, ktorá stála na pôvodnom pozemku parc. č. 339/4
do katastra nehnuteľností geometrickým plánom č. 91/2012, žalobca netušil, že pri zápise nezameral
žalovaný previsy strechy a tieto nezahrnul do parcely č. 339/6 pod stavbou. Podľa dokumentácie

priloženej k ohláseniu rekonštrukčných prác na stavbe previs strechy nad parc. č. 339/8 bol rozšírený o
časť oproti pôvodnému previsu, pretože navrhovaná upravená strecha mala byť sedlová po celej strane
stavby pri pozemku parc. č. 339/8 a nielen v prednej časti stavby pri pozemku parc. č. 339/8 tak ako to
bolo pôvodne pri kúpne stavby. Previs strechy nad parcelu č. 332 (teraz parc. č. 332/4) existoval aj pred
rekonštrukciou v rovnakom rozsahu. Žalovaný túto dokumentáciu akceptoval a aj upravenú strechu,

dokumentácia presne definovala pôdorys budovy aj previs strechy na parc. č. 339/8. V čase konania o
dodatočnom povolení stavby bol už zrekonštruovaný previs strechy zasahujúcej nad parc. č. 332 (teraz
parc. č. 332/4) a parc. č. 339/8 zrealizovaný. Stavebné úpravy na nebytovej budove boli zrealizované v
dobrej miere, zrealizované na základe ohlásenia č. 1260/2014, žalovaným akceptovaná dokumentácia
priložená k ohláseniu definovala pôdorys budovy a aj previs strechy na parc. č. 339/8. Žalobca sa s

vlastníkom parcely č. 332 (teraz parc. č. 332/4) v správe Lesy SR dohodol o zriadení vecného bremena
na parc. č. 332/4 v prospech žalobcu po kolaudácii stavby a uzatvoril zmluvu o budúcej zmluve o zriadení
vecného bremena. Žalobca niekoľko krát žiadal o zriadenie vecného bremena v jeho prospech aj k
parcele č. 339/8 aj žalovaného, prípadne aj možnosť aj iného riešenia veci (napr. kúpa, nájom), avšak
všetky žiadosti žalobcu boli zo strany žalovaného zamietnuté na obecnom zastupiteľstve. Dokumentáciu

stavebných úprav stavby mal žalovaný k dispozícií od 02.07.2014, mal vedomosť o rozsahu a objeme
stavebných úprav, vrátane strechy. Strecha zasahuje nad pozemok parc. č. 339/8 len o výmere 9 m2,
samotný pozemok parc. č. 339/8 je o výmere 34 m2, a nevyužívaný žalovaným. Tento pozemok žalovaný
odčlenil a nepredal ho žalobcovi spolu s priľahlou parc. č. 339/7. Pozemok parcely č. 339/8 susedí s
pozemkami vo vlastníctve iných osôb, a to Jednotný majetkový fond zväzov odborových organizácii v SR

parc. č. 338/1 a Slovenská republika správa Lesy SR parc. č. 332/3, sám o sebe je teda nevyužiteľný pre
žalovaného, nemá k nemu ani prístup, nemožno na ňom ani nič realizovať, reálne je parcela využívaná
ako parkovisko Jednotného majetkového fondu, a to bez právneho vzťahu. Stavba je v súčasnosti v
stave, že strecha a časť odkvapu je nad par. č. 339/8 a parc. č. 332/4. V rámci rekonštrukcie stavby
musel žalobca starú strechu odstrániť a postaviť novú, pretože podmienkou pamiatkového úradu bolo

presné zachovanie obvodových múrov pôdorysu starej budovy, nová strecha s previsom sa nedal urobiť
inak ako tak, že zasahuje nad parc. č. 339/8 vo vlastníctve žalovaného a nad parc. č. 332. Strechu bolo
nutné postaviť v súlade so zákonnou povinnosťou žalobcu v zmysle §§ 26 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002
Z.z., podľa ktorého strešná konštrukcia musí chrániť stavbu pred účinkami vonkajšej klímy, zachytávaťa odvážať zrážkové vody, zabraňovať ich vnikaniu do konštrukcií, preto bolo nutné urobiť previs strechy
od obvodových múrov s osadením rímsy a odkvapovej rúry, ktoré sú umiestnené na previse strechy.
Krajský pamiatkový úrad Nitra dňa 27.08.2015 udelil súhlasné stanovisko k realizácii stavby vrátane už

existujúceho previsu strechy. V rámci dodatočného povolenia stavby žalovaný požadoval odstránenie
previsu strechy nad parc. č. 339/8, preto boli žalovaným ako stavebným úradom nariadené: odstránenie
previsu strechy nad parc. č. 339/8, voči čomu vyjadril pripomienku aj Pamiatkový úrad, ktorý odporúčal
nezasahovať do tvaru strechy stavby z dôvodu prezentácie kultúrnej pamiatky a požiadal žalovaného
prehodnotiť svoju požiadavku o úpravu strechy. Odstránenie previsu strechy nad parc. č. 339/8 by

stavbu znehodnotilo tak, že by nespĺňala pamiatkové kritéria danej oblasti, nereprezentovala by kultúrnu
pamiatku „Kaštieľ s areálom“. Stavba nie je vo rozpore s verejným záujmom, pri zriaďovaní stavby
postupoval dobromyseľne, v súlade s rozhodnutím č. 1260/2014, ktorým žalovaný práce povolil. Keďže
žalovaný odmieta udeliť súhlas so zriadením vecného bremena, žalobca podal žalobu na súd o zriadenie
vecného bremena práva stavby na parc. č. 339/8 v časti previsu strechy, za týmto účelom dal vyhotoviť
geometrický plán č. 62/2019 na vyznačenie vecného bremena, vyhotovený Ing. I. P. Geo.flex.s.r.o.,

overený katastrálny úradom Okresný úrad Zlaté Moravce dňa 21.05.2019 pod č. 259/2019. Na základe
znaleckého posudku č. 215/2015 spracovaný znalcom Ing. I. Y. bola stanovená cena vecného bremena
v danej lokalite 21,37 eur za m2, t.j. cena vecného bremena na 9 m2 previsu strechy nad pozemkom
žalovaného je 192,33 eura, t.j. 193 eur. V danom prípade sú splnené podmienky na zriadenie vecného
bremena in rem spočívajúceho v práve stavby, ktorého obsahom je držba a užívanie časti pozemku

parc. č.339/8 o výmere 9m2 za účelom usporiadania pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom
stavby, pričom zriadenie vecného bremena je nevyhnutné pre výkon vlastníckeho práva k stavbe vo
vlastníctve žalobcu a takéto usporiadanie bude spravodlivé a v súlade s dobrými mravmi.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol túto ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobca

nadobudol stavbu súp. č. 251, parc. č. 339/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 163 m2 a parc.
č. 339/7 zastavané plochy a nádvoria o výmere 325 m2 do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 28.03.2013, ktorej podkladom bol zápis GP č. 8/20013 zo dňa 29.01.2013. K žiadosti žalobcu o
odkúpenie bol pripojený GP č. 91/2012, nákres v katastrálnej mape a znalecký posudok, pričom na
nákrese v katastrálnej mape je evidentné, kde sú hranice budovy súp. č. 251. V kúpnej zmluve žalobca

vyhlásil, že sa oboznámil s kupovanou nehnuteľnosťou a kupuje ju v takom stave v akom si ju pozrel.
Žalobca nemal záujem o priľahlý pozemok, teda parc. č. 339/8 zastavané plochy a nádvoria o výmere 34
m2, čo nevyplýva ani z jeho žiadosti, kde žiadal odkúpiť 365 m2, čo boli dve parcely č. 339/6 o výmere
163 m2 a parc. č. 339/7 o výmere 325 m2. Na základe žiadosti žalobcu bol Geometrickým plánom
vytvorená parcela č. 339/8, pretože ju odkúpiť nechcel, ak by ju bol chcel odkúpiť nebolo by potrebné

vytvárať túto parcelu so samostatným parcelným číslom, ale bola by súčasťou parc. č. 339/7. Previs
strechy tak ako je na terajšej novopostavenej stavbe na pôvodnej streche neexitoval, čo dokazuje aj
fotografia pôvodnej stavby. Previs strechy na pôvodnej streche v zadnej časti budovy nebol vôbec a
v prednej časti bol iba na časti kde boli oporné stĺpy, ktoré žalobca zastaval a previs strechy posunul
na celú budovu na asi 1 m. Dňa 09.07.2015 sa uskutočnila obhliadka k výkonu štátneho stavebného

dozoru a dňa 20.07.2015 bol spísaný záznam ŠSD, kde sa konštatovalo, že žalobca uskutočňuje stavbu
bez povolenia, a preto bol žalobca vyzvaný na okamžité zastavenie stavebných prác na stavbe, pričom
bolo konštatované aj to, že žalobca odstránil pôvodnú stavbu bez povolenia. Dňa 30.08.2016 Stavebný
úrad vydal rozhodnutie č. 178/2016-016-RB o dodatočnom povolení stavby na nebytovú budovu súp.
č. 251 na základe žiadosti žalobcu o dodatočné povolenie stavby, pričom stavebný úrad nariadil úpravu

už zrealizovanej stavby v rozsahu odstránenia časti strechy v šírke 0,44 m na rohu stavby od pozemku
parc. č. 332/4 a v šírke 0,86 m na rohu stavby nachádzajúceho sa na priečelí stavby tak aby táto
strecha nepresahovala na susedný pozemok parc. č. 339/8 vo vlastníctve žalovaného. Predmetné
rozhodnutie bolo potvrdené Okresným úradom Nitra č. OÚ-NR-OVB 2016/03989-2, ktorým rozhodnutie
č. 178/2016-016-RB potvrdil s tým, že v pôvodnom rozhodnutí určil podmienky pre dokončenie stavby.

Odmieta tvrdenie žalobcu, že koná v rozpore s dobrými mravmi, pričom žalobca nesplnil to čomu ukladá
rozhodnutie č. 178/2016-016-RB a podľa žalovaného od začiatku žalobca vedel, že novovybudovaný
previs strechy je nad pozemkom žalovaného a napriek tomu ho v takej podobe urobil hoci na pôvodnej
stavbe nebol. Do dnešného dňa žalobca podmienku určenú stavebným úradom o odstránení previsu
strechy nesplnil, preto Obecné zastupiteľstvo žalovaného odmietlo žalobcovi udeliť právo zriadiť vecné

bremeno, alebo iné právo k časti resp. k celej parc. č. 339/8, kat. úz. Topoľčianky. Podľa názoru
žalovaného nie sú splnené podmienky na zriadenie vecného bremena, pretože ak by žalobca bol splnil
určené podmienky v rozhodnutiach nebolo by potrebné žiadať zriadenie vecného bremena súdnou
cestou. S určenými podmienkami zrejme súhlasil, pretože nepožiadal o preskúmanie rozhodnutia č.OÚ-NR-OVB 2016/039893-2 príslušným súdom. Žalovaný tiež nepovažuje zriadenie vecného bremena
v prospech žalobcu za spravodlivé a ani v súlade s dobrými mravmi, pretože žalobca nerešpektuje
rozhodnutie stavebného úradu a ani rozhodnutie OÚ Nitra a tiež uznesenie č. 207/2012/13 obecného

zastupiteľstva žalovaného, ktorým bolo rozhodnuté o odpredaji nehnuteľností žalobcovi na základe
dôvodu hodného osobitného zreteľa, na základe ktorého bolo možné odpredať majetok obce priamym
predajom žalobcovi, ktorým dôvodom bol zámer žalobcu zrekonštruovať jestvujúcu budovu, ktorá mala
slúžiť na sklad bicyklov na cykloturistiku pre obyvateľov Obce Topoľčianky a pre návštevníkov parku
a skladovanie náradia pre OZ PARK Topoľčianky. V novovybudovanej nehnuteľnosti existuje iba sklad

náradia pre OZ PARK Topoľčianky a ostatná časť slúži žalobcovi na ubytovanie a pre jeho potreby.
Odvtedy ako sa stal žalobca vlastníkom sa sám nespráva v súlade s dobrými mravmi, pretože namiesto
rekonštrukcie budovy resp. udržiavacích prác na nej túto odstránil bez povolenia, začal stavať novú
budovu bez povolenia, nedodržal pôvodný zámer určenia stavby, nedodržal podmienky v dodatočnom
povolení stavby, preto domáhať sa spravodlivosti zo strany žalobcu a dobrých mravov považoval za
neadekvátne a tvrdenie o dobromyseľnosti pri zriaďovaní stavby za nepravdivé.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný dal geometrickým
plánom č. 91/2012 v roku 2012 zapísať stavbu a pozemok pod stavbou parc. č. 339/6 do katastra
nehnuteľnosti a to až keď prejavil záujem o kúpu stavby, žalovaný nebol ochotný predať celý pozemok
parc. č. 339/4, pri zameraní sa zistilo, že časť tohto pozemku pri stavbe je zastavaná stavbou -

parkoviskom a kovovým deliacim plotom s betónovým základom, čo nebolo vo vlastníctve žalovaného.
Tento pozemok mal teda právnu vadu, preto žalovaný dal túto časť parcely odčleniť a tak vznikla parc.
č. 339/8 o výmere 34m2, na ktorej zostala stavba vo vlastníctve tretej osoby bez zriadeného vecného
bremena. Žalovaný neupozornil žalobcu na to, že aj previs strechy presahuje na tento novovzniknutý
pozemokakoajnasusednýpozemokparc.č.332vovlastníctveSRvspráveLesySR.Žalovanýprikúpe

nehnuteľností od žalovaného nemal vedomosť o previsoch strechy stavby nad okolité parcely. Žalobca
nikdy netvrdil, že previs strechy zrekonštruovanej stavby je totožný s previsom pôvodnej stavby, pričom
tvrdí, že pôvodná stavba pred rekonštrukciou mala previs strechy, ktorý zasahoval do susedných parciel
parc. č. 339/8 a parc. č. 332. Previsy na pôvodnej stavbe existovali, žalobcovi bola stavba predaná
s právnymi vadami. Odstránenie previsu časti strechy by pôsobilo negatívne pri prezentácii národnej

kultúrnej pamiatky Kaštieľ a parkom v Topoľčiankach a zásah do ukončenej stavby vyvolá zbytočné
finančné náklady. Rešpektoval všetky rozhodnutia Slovenskej stavebnej inšpekcie a Okresného úradu
Nitra o potrebe stavebného povolenia pre vykonaný rozsah prác, ktoré rozhodnutia prišli v čase, kedy
hrubá stavba už bola hotová a až vtedy zistil žalobca previs strechy a ihneď žiadal žalovaného o
určenie iného práva k pozemku, avšak neúspešne. Ak by bol previs strechy odrezaný, potom by už

nebol dôvod zriaďovať vecné bremeno. Žalobca bol iniciátorom založenia občianskeho združenia PARK
TOPOĽČIANKY, je jeho zakladajúcim členom, ktorému poskytuje bezodplatne priestory pre schôdzkovú
činnosť, občerstvenie počas brigád v parku, uskladnenie náradia. Stavba tohto času nie je skolaudovaná
a neslúži na ubytovanie. Žalovaný odmieta umožniť žalobcovi užívať časť previsu strechy nad jeho
pozemkom a to napriek tomu, že žalovaný predmetný pozemok neužíva, a je pre neho nepoužiteľný

vzhľadom na jeho rozlohu a polohu. Žiadal žalovaného aj o odkúpenie pozemku, čo bolo odmietnuté,
hoci v skutkovo obdobných prípadoch nemal problém s prevodom takýchto nevyužívaných parciel do
vlastníctva iných osôb. Žalovaný nepreukázal žiaden dôvod, pre ktorý by nemalo byť zriadené právo
vecného bremena v zmysle žalovaného návrhu.

4.Žalovanývpísomnomvyjadreníkvyjadreniužalobcuuviedol,žežalobcadodnešnéhodňapodmienku
určenú stavebným úradom o odstránení previsu strechy nesplnil hoci s určenými podmienkami súhlasil,
keďže nepožiadal o preskúmanie rozhodnutia č. OÚ-NR-OVB 2016/039893-2 príslušným súdom na čo
mal vtedy možnosť, ak by to bol urobil k súdnemu sporu by neprišlo. Na základe uvedeného navrhol
ako žalobu nedôvodnú zamietnuť.

5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 27.02.2020 zotrval na podanej žalobe. Žalobca v roku
2012 prejavil záujem o kúpu budovy a časti pozemku pri jeho nehnuteľnostiach, požiadal žalovaného
ako vlastníka spornej nehnuteľnosti o odkúpenie. Zistilo sa, že predmetná budova nie je zapísaná v
katastri nehnuteľností, žalovaný vykonal zameranie budovy, ako aj rozparcelovanie parcely 339/4 na

tri menšie parcely a došlo k prevodu vlastníckeho práva k budove so súp. č. 251, pozemkov parc. č.
339/6 a parc. č. 339/7 na žalobcu kúpnou zmluvou, z ktorej vyplýva, že budova bola v havarijnom stave
a bez potrebnej rekonštrukcie nebolo možné ju užívať. Dňa 25.06.2014 žalobca ohlásil žalovanému
ako stavebnému úradu rekonštrukčné práce na predmetnej budove ohláškou. Žalovaný tieto práceodsúhlasiloznámením.Počasrekonštrukčnýchprácbolozistenéznačnépoškodenieobvodovýchmúrov
budovy, a preto statik rozhodol o zbúraní obvodových múrov a nahradením novými s tým, že boli
nahradené presne tak isto ako pôvodné. Počas týchto prác žalovaný nariadil zastavenie prác z dôvodu,

že nedal súhlas s búracími prácami a začal konanie o dodatočnom povolení stavby zo stany žalobcu.
V rámci konania o dodatočnom povolení stavby žalovaný uviedol skutočnosť, ktorá dovtedy žalobcovi
nebola známa - že previs budovy zasahuje na vedľajšie pozemky, a to parc. č. 332 vo vlastníctve SR
a parc. č. 339/8 vo vlastníctve žalovaného. Z toho dôvodu bolo nutné, aby žalobca zabezpečil iné
právo k týmto nehnuteľnostiam. Predmetné previsy strechy boli aj na budove, ktorú predal žalovaný

žalobcovi, okrem malej časti v polovici budovy. Zo strany parc. č. 339/8 bol previs na časti budovy a nie
pocelejdĺžke.LesySRuzatvorilisožalobcomzmluvuobudúcejzmluveozriadenívecnéhobremena.So
žalovaným sa žalobca snažil uzatvoriť rovnakú dohodu, prípadne vyriešiť situáciu inak, napr. odkúpením
pozemku, čo bolo odmietnuté. Po dodatočnom povolení stavby žalobca sa pokúšal so žalovaným
dohodnúť na zriadení vecného bremena, aby nebolo nutné existujúci previs strechy na prac. č. 339/8
odstraňovať, čím by sa zohyzdila budova, ktorá je v pamiatkovej zóne. Samotný Pamiatkový úrad sa

vyjadril, že neodporúča odstraňovať tento previs, keďže dôjde k zohyzdeniu tejto budovy. Žalobca žiada
o zriadenie vecného bremena v zmysle ust. § 135c ods. 3 OZ. Stavba bola realizovaná presne v takom
istom rozsahu podľa projektovej dokumentácie, ktorá bola doložená s ohláseniu, ku ktorému Stavebný
úrad vydal kladné oznámenie. Jediný rozdiel počas stavby bol ten, že došlo k odstráneniu oporných
múrov a ich nahradeniu novými. Slovenská stavebná inšpekcia rozhodla, že na takéto práce nestačí

ohlásenie, ale je potrebné stavebné povolenie. Previs nebol len na prístavbe, ale bol aj po celej dĺžke
pri hranici s parc. č. 332 vo vlastníctve SR, zast. Lesy SR. Žalobca bol pôvodne v tom, že zameranie
stavby, ktoré vykonal žalovaný, keď ho zapisoval do katastra nehnuteľností reflektovalo aj tento previs,
keďže tak by to malo byť po správnosti zamerané. Nejde o novú stavbu, nedošlo k odstráneniu celej
stavby. Slovenská stavebná inšpekcia vo svojom rozhodnutí, ktorým udelila žalobcovi pokutu, za to

že požiadal o stavebné povolenie len ohlášku napriek tomu, že zbúral obvodové múry uviedol, že pri
stanovení výšky pokuty zohľadnil skutočnosť, že konal v dobrej viere, že predmetnú stavbu ohlásil a
Stavebný úrad vydal kalené rozhodnutie o oznámením dňa 02.07.2014. Stavba bola vybudovaná presne
podľa projektovej dokumentácie predloženej k ohláseniu Staveného úradu, ku ktorému dodala kladné
stanovisko. Momentálne sa stavba nevyužíva, nie je skolaudovaná.

6. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 27.02.2020 uviedol, že previs strechy bol iba na tej
časti budovy, kde boli stĺpy a nie vybudované múry, previs bol len v časti prístrešku. Žalobca požiadal
o odkúpenie stavby na súp. č. 251 s tým, že túto budovu zrekonštruuje. Budovu nezrekonštruoval, ale
ju celú zbúral. Z bývalej stavby zostali len základy, aj to nie pod celou stavbou. Následne vybudoval

stavbu, ktorá už bol zväčšená o dobudovanie prístrešku, na ktorom bol z časti previs strechy. K týmto
prácam nemal žiadne povolenie. Povolenie dostal až následne, a to dňa 30.08.2016, právoplatné dňa
16.12.2016, č. rozh. 178/2016-016-RB. Stavebný úrad v súlade s § 88a ods. 4 stavebného zákona
nariadil úpravu už zrealizovanej stavby v rozsahu odstránenia časti strechy v šírke 0,44 m na rohu
stavby od pozemku prac. 332/4 a v šírke 0,86 m na rohu stavby, aby táto strecha nepresahovala na

susedný pozemok. Toto sa však doteraz nestalo. Je pravdou, že žalobca žiadal o odkúpenie, nájom
alebo zriadenie vecného bremena, k čomu však obecné zastupiteľstvo zaujalo zamietané stanovisko, a
to z toho dôvodu, že žalobca nesplnil podmienky, ktoré mu boli určené rozhodnutím Stavebného úradu
a ani Slovenskou stavebnou inšpekciou. Žalobca sa odvoláva na dobré mravy, ale on sám sa nesprával
v súlade s dobrými mravmi, pretože miesto rekonštrukcie budovy túto odstránil bez povolenia, začal

bez povolenia stavať novú budovu, nedodržal pôvodný zámer určenia stavby. Stavbu odkúpil žalobca
z dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý bol presne špecifikovaný a to, že tam bude sklad bicyklov
na cykloturistiku a pre obyvateľov obec Topoľčianky a pre návštevníkov parku a skladovanie náradia
pre o.z. Park Topoľčianky. Budova neslúži len na dôvody, ktoré boli uvedené v osobitnom zreteli, sú
tam vybudované aj obytné miestnosti, pričom s budovou začal pracovať až po tom, keď prešla možnosť

domáhať sa žalovaným zrušenia osobitného zreteľa. K porušeniu dobrých mravov došlo žalobcom,
ktorý ak by dodržiaval všetky zákony, rozhodnutia, sporu a k potrebe zriadenia vecného bremena by
nebolo došlo. Spôsob využívania toho pozemku je, že parcela z časti je nevyužitá a z časti zasahuje do
parkoviska Jednotného majetkového fondu. Na tejto parcele parkujú autá, pohybujú sa ľudia, a preto je
nebezpečné zriadiť tento previs až nad toto parkovisko. Žalobca odstránil stavbu a zostali iba základy.

Je pravda, že GP č. 91/2012 objednal žalovaný, ale geodetické práce previedol geodet, ktorý robil pre
žalobcu. Pre žalovaného všetky GP vytváral geodet Q. B.. Žalobca presne vedel, ako bolo zameranie
urobené, pretože ho pri tomto meraní sprevádzal, konkrétne to bol pán O.. V žiadosti o odkúpenie
žalobcauviedol,ktorépozemkychcekúpiťaparc.č.339/8vžiadostiuvedenánebola.Žalobcajunechcelkúpiť preto, lebo zasahovala do parcely, ktorý vlastnil Jednotný majetkový fond, a preto sa vyčlenila
táto parcela z pôvodnej veľkej parcely. Stavba je využívaná, hoci nie je skolaudovaná. Od vtedy ako
nemal žalobca stavať, bola dostavená terasa. Občianske združenie PARK TOPOĽČIANKY tam má sklad

svojho náradia.

7. Štatutár žalovaného starosta X. Q. na pojednávaní dňa 27.02.2020 uviedol, že každý vlastník
nehnuteľnosti, ktorý ide stavať alebo rekonštruovať nehnuteľnosť a projektant, ktorý navrhuje či už
ako novostavbu alebo rekonštrukciu objektu, pozná majetkové pomery. Cielene bola naprojektovaná

a zrealizovaná strecha tak, že zasahuje do pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve žalobcu. Došlo k
úmyselnému zásahu už pri vytváraní projektovej dokumentácie, v opačnom prípade by nedošlo k tomuto
sporu.

8. Žalobca podaním zo dňa 28.04.2020 navrhol zmenu žaloby z dôvodu, že bol vyhotovený aktuálny
znalecký posudok č. 43/2020 na stanovenie aktuálnej hodnoty pre náhradu na zriadenie vecného

bremena vyhotovený Ing. I. Y., pričom hodnota vecného bremena bola stanovená na sumu 295 eur
a súčasne upravil obsah požadovaného vecného bremena práva stavby a navrhol, aby súd pripustil
zmenu žaloby v nasledovnom znení: „I.Súd zriaďuje v prospech vlastníka stavby súp. č. 251, druh
stavby: nebytová budova - iná budova, nachádzajúcej sa na parcele č. 339/6, v katastrálnom území
Topoľčianky, vecné bremeno in rem, spočívajúce v povinnosti vlastníka pozemku registra „C“ parcela

č. 339/8, v katastrálnom území Topoľčianky, strpieť vecné bremeno právo stavby, ktorého obsahom je
držba a užívanie časti pozemku parcela č. 339/8 o výmere 9m2 označeného ako diel 1 v geometrickom
pláne č. 64/2019 vyhotoveným Ing. I. P., Geo.flex s.r.o., úradne overeným dňa 21.05.2019, pod č.
259/2019, pod stavbou súp. č. 251 v časti previsu strechy s rímsou a odkvapom, vrátane práva vykonať
úpravu, opravu, rekonštrukciu, modernizáciu alebo zmenu stavby. Vecné bremeno sa zriaďuje na dobu

neurčitú. Vecné bremeno sa zriaďuje za jednorazovú odplatu vo výške 295 eur, ktorú je žalobca povinný
uhradiť žalovanému do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi
náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia, ktoré budú vyčíslené v uznesení súdu, všetko do 3
dní od právoplatnosti uznesenia.“

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 17.05.2020 uviedol, že v stanovisku Krajského pamiatkového
úradu zo dňa 06.03.2020 sa uvádza akékoľvek zámery obnovy NKP v tomto prípade ide o situovaný
objekt,čímsamyslípark,musiabyťusmerňovanépríslušnýmKPÚ,vyjadrenieIng.arch.F.,žeakékoľvek
zásahy do hmotovo-objemového riešenia hospodárskej stavby nie sú žiadúce, ani nie sú opodstatnené
a dokonca nie sú ani prípustné, idú nad rámec zákona č. 49/2002 Z.z. Okrem toho tri rôzne vyjadrenia k

tomu istému sa veľmi líšia svojím obsahom, a preto toto vyjadrenie žalovaný nepovažuje za relevantné.
Rovnako tak za tendenčné považuje aj vyjadrenie k možnosti odstránenia strechy na budove súp. č.
251, ktoré je od tej istej projektovej kancelárie, ktorá budovu súp. č. 251 aj projektovala. Okrem toho
otázka, či by bolo možné odstrániť previs strechy bez značného zásahu do konštrukcie strechy, či by
nedošlo k ohrozeniu stavby a funkcie celej strechy nebolo zodpovedná a teda je nepostačujúce. Na

spornej parcele je parkovisko, parkujú tam motorové vozidla a pohybujú sa ľudia, ktoré by v prípade
zosuvu snehu zo strechy mohli byť poškodené a zranené. Previs strechy nad pôvodnou parc. č. 339/4
neexistoval, o čom žalobca vedel.

10. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 28.05.2020 uviedol, že navrhovaná zmena žaloby je

dôvodná. Zriadenie vecného bremena sa vzťahuje na časť pozemku, ktorá je presne vyšpecifikovaná
GP, a to v rozsahu, v akom rímska zasahuje do budúcej zaťaženej nehnuteľnosti žalovaného, a to v
rozsahu 9m2.Ide o štandardnú definíciu v zmysle štandardnej právnej úpravy, a to právo stavby, držby,
užívania, rekonštrukcie, modernizácie, ktoré predstavujú nevyhnutné činnosti z hľadiska akéhokoľvek
užívania stavby. Obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného je minimálne, predmetný pozemok je

nevyužiteľný a ani do budúcna nemožno predpokladať jeho využiteľnosť. Sú dané podmienky pre
zriadenie vecného bremena, uvedené nie je v rozpore s verejným záujmom, čo bolo konštatované aj
v dodatočnom povolaní stavby. Odstránenie časti stavby je ekonomicky neprimerané a nehospodárne.
Z aktuálneho vyjadrenia Krajského pamiatkového úradu vyplýva, že odstránením by došlo k degradácii
stavby z hľadiska zachovania požadovanej úrovne národnej kultúrnej pamiatky. V súčasnosti nie je

predpokladaná modernizácia príp. rekonštrukcia predmetnej stavby, čo však nie je možné vylúči do
budúcna. Taktiež je potrebné dodržiavať technické parametre, ktoré sú kladené pre stavu.
11.Právnyzástupcažalovanéhonapojednávanídňa28.05.2020namietalvymedzenierozsahuvecného
bremena. V tomto prípade držba je upravená v § 129 ods. 1 OZ. Pokiaľ ide o právo opravy, modernizácie,rekonštrukcie, zmenu stavby, uvedené sa má riešiť v zmysle stavebného zákona. Doposiaľ nebolo
žalobcovi bránené, aby čokoľvek vykonal s parc. 339/8, preto nie je zrejmé, na základe čoho požaduje
takéto rozsiahle riešenie vecného bremena. Žalobca síce vypustil právo uskutočniť stavbu, ale inak

rozsah je totožný s pôvodným žalobným petitom. Krajský pamiatkový úrad vo svojom aktuálnom
vyjadrení išiel nad rámec svojich kompetencii, bol prvý, ktorý dal podnet na to, aby bol vykonaný štátny
stavebný dohľad. V predchádzajúcom vyjadrení sa z nich strany uvádza, že vikiere nezasahujú do
pohľadu z parku, čo nie je pravda, keďže sa nachádzajú na oboch stranách, a to tak zo strany Hradnej
stráže a aj z parkovej strany. Tá istá pracovníčka teraz vydala stanovisko, v ktorom sa konštatuje, že

navrhované odstránenie nie je prípustné.

12.Súduznesením,vyhlásenomnapojednávanídňa28.05.2020,pripustilzmenužalobyvnasledovnom
znení: „I. Súd zriaďuje v prospech vlastníka stavby súpisné číslo 251, druh stavby: nebytová budova -
iná budova, nachádzajúcej sa na parcele č. 339/6, v katastrálnom území Topoľčianky, vecné bremeno
in rem, spočívajúce v povinnosti vlastníka pozemku registra „C“ parcela č. 339/8, v katastrálnom území

Topoľčianky, strpieť vecné bremeno právo stavby, ktorého obsahom je držba a užívanie časti pozemku
parcela č. 339/8 o výmere 9m2 označeného ako diel 1 v geometrickom pláne č. 64/2019 vyhotoveným
H.. I. P., Geo.flex s.r.o., úradne overeným dňa 21.05.2019, pod č. 259/2019, pod stavbou súpisné číslo
251 v časti previsu strechy s rímsou a odkvapom, vrátane práva vykonať úpravu, opravu, rekonštrukciu,
modernizáciu alebo zmenu stavby. Vecné bremeno sa zriaďuje na dobu neurčitú. Vecné bremeno sa

zriaďuje za jednorazovú odplatu vo výške 295 eur, ktorú je žalobca povinný uhradiť žalovanému do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi náhradu trov konania
a trov právneho zastúpenia, ktoré budú vyčíslené v uznesení súdu, všetko do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia.“

13. Súd uvádza, že dokazovanie listín, tvoriacich obsah spisu ich čítaním, čítaním ich častí alebo
oboznámením o ich obsahu podľa § 204 CSP na pojednávaní nevykonal, keďže listiny, ktoré tvorili obsah
spisu, ako aj prílohy podaní oboch sporových strán boli protistranám v priebehu konania doručované
a právni zástupcovia strán sporu, prítomní na pojednávaní dňa 28.05.2020, na ktorom súd spor strán
sporu rozhodol, zhodne uviedli, že obsah spisu je im známy a nie je potrebné ho oboznamovať.

Súd sa oboznámil s rozhodnutím Obce Topoľčianky č. 178/2016-016-RB, dokumentáciou Ing. arch.
V. A. k stavbe parc. č. 339/6 - odstránenie havarijného stavu, stavebné úpravy,technickou správou
Ing. V. W., autorizovaný stavebný dozor z júna 2014, výpisom LV č. 2159, kat. úz. Topoľčianky,
výpisom LV č. 1552, kat. úz. Topoľčianky, kúpnou zmluvou zo dňa 28.03.2013, geometrickým plánom
č. 91/2012, geometrickým plánom č. 8/2013, znaleckým posudkom č. 127/2012 znalca Ing. X. P.,

dokumentáciou pre ohlásenie Ing. arch. V. A. - sprievodná správa, fotodokumentáciou, oznámením
Obce Topoľčianky zo dňa 02.07.2014, geodetickým zameraním stavby geo.flex.s.r.o., žiadosťou žalobcu
zo dňa 24.09.2012, nákresom v katastrálnej mape, oznámením Slovenskej stavebnej inšpekcie zo
dňa 05.08.2015, oznámením Slovenskej stavebnej inšpekcie o nepovolenej stavbe zo dňa 30.07.2015,
záznamom č.j. 135/2015-SSI 66/2 Slovenskej stavebnej inšpekcie, rozhodnutím Okresného úradu

Nitra, odbor bytovej výstavby a bytovej politiky zo dňa 15.11.2016 č. OU-NR-OVBP2-2016/039893-2,
uznesením z 13. zasadnutia Obecného zastupiteľstva Topoľčianky zo dňa 13.12.2012, výpisom LV
č. 1552, kat. úz. Toľpočianky, výpisom LV č.2159, kat. úz. Topoľčianky, záväzným stanoviskom
Krajského pamiatkového úradu Nitra zo dňa 27.08.2015, žiadosťou o zriadenie vecného bremena
zo dňa 23.10.2015, žiadosťou o zriadenie vecného bremena zo dňa 18.09.2015 spolu s grafickým

znázornenímumiestneniavecnéhobremena,žiadosťouzodňa21.06.2016,uznesenímč.272/2016/18z
18. zasadnutia Obecného zastupiteľstva Topoľčianky zo dňa 30.08.2016, oznámením Obce Topoľčianky
zodňa31.08.2016,znaleckýmposudkomč. 215/2015Ing.I.Y.,geometrickýmplánomč.64/2019kópiou
katastrálnej mapy, oznámením Obce Topoľčianky zo dňa 10.11.2015, uzneseniami č. 159/2015/10 č.
160/2015/10 č. 161/2015/10 č. 162/2015/10 č. 163/2015/10 Obecného zastupiteľstva Obce Topoľčianky

z 10. zasadnutia dňa 05.11.2015, žiadosťou o zriadenie vecného bremena zo dňa 30.10.2015 spolu
s grafickým zobrazením spracovaním geodetickou kanceláriou Zlaté Moravce, stanoviskom Krajského
pamiatkového úradu Nitra zo dňa 06.03.2020, vyjadrením k možnosti odstránenia časti strechy stavby
Ing. arch. V. A. zo dňa 15.03.2020 spolu s situáciou, pôdorysmi, rezmi a pohľadmi, znaleckým
posudkom č. 43/2020 Ing. I. Y., Rozhodnutím Slovenskej stavebnej inšpekcie zo dňa 11.12.2015 č.

0302615/248/201-SSI66/3-Ha a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový a právny stav:

14. Žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti a to pozemok parcely registra „C“ parcely č. 536/1 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 1684m2, parc. č. 337 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 592 m2,parc. č. 339/5 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2m2, parc. č. 339/6 - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 163 m2, parc. č. 339/7 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 325 m2, stavieb: nebytová
budova - iná budova súp. č. 251 na parc. č. 339/6, penzión Hradná stráž súp. č. 252 na parcele

č. 337 a 339/, titul nadobudnutia Kúpna zmluva 808/00, Kúpna zmluva V 253/03, Zámená zmluva
V 960/2009-119/09, kúpna zmluva V 1181/2010, návrh kolaudačné rozhodnutie č. 562/2010-005-RB,
kúpna zmluva V 520/2013-p.z. 89/13. Uvedené vyplýva z LV č. 2159, kat. úz. Topoľčianky

Žalovaný je okrem iného vlastníkom nehnuteľnosti a to pozemku parcely registra „C“ parc. č. 339/8

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 34 m2, čo vyplýva z LV č. 1552, kat. úz. Topoľčianky.

Geometrickým plánom zo dňa 21.09.2012 vyhotovený I. P. došlo k rozdeleniu pozemkov parc. č. 339/4
o výmere 1530 m2 na parc. č. 339/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1367 m2 a parc. č. 339/6
zastavané plochy a nádvoria o výmere 163 m2 a zameraniu stavby parc. č. 339/6.

Geometrickým plánom č. 8/2013 zo dňa 29.01.2013 vyhotovený I. P. došlo k oddeleniu pozemkov parc.
č. 339/7 a 339/8, tak že parcela č. 339/4 o výmere 1367 m2 sa rozdelila na parc. č. 339/4 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 1008m2, parc. č. 339/7 zastavané plochy a nádvoria o výmere 325 m2,
parc. č. 339/8 zastavané plochy a nádvoria o výmere 34 m2.

Podľa žiadosti zo dňa 24.09.2012 žalobca žiadal žalovaného o odkúpenie stavby - hospodárskej budovy,
súpisné číslo vydané žalovaným po potvrdení geometrického plánu, ktorá stavba sa nachádza na parc.
č. 339/6 o výmere 163 m2 podľa geometrického plánu zo dňa 21.09.2012. Stavba bola postavená v
roku 1920, nemá vodu, kúrenie ani kanalizáciu, budova nevyhnutne potrebuje rekonštrukciu, znalecký
posudok vypracoval znalec Ing. X. P.. V súčasnosti stavbu využíva žalovaný ako garáž pre multikáru,

sklad piesku a rôznych nepotrebných predmetov, táto nie je zapísaná na LV. Spolu so žiadosťou žiada
obecné zastupiteľstvo o odpredaj priľahlej parcely, ktorá bude slúžiť pre prístup k hospodárskej budove.
Žiada o zakúpenie 325 m2 pôdy pre prístupovú komunikáciu.

Znaleckýmposudkomč.127/2012Ing.X.P.bolastanovenávšeobecnáhodnotapozemkuparc.č.339/6,

kat. úz. Topoľčianky /novovytvorená podľa GP č. 91/2012/ vo výške 6300 eur.

Uznesením č. 207/2012/13 z 13. zasadnutia Obecného zastupiteľstva Topoľčianky konaného dňa
13.12.2012 bol schválený prevod vlastníctva Obce Topoľčianky a to k budove súp. č. 251, parc. č. 339/6
o výmere 163 m2, zapísaná na LV č. 1552 a časť o výmere 325 m2 z parc. č. 332/4 zastavané plochy

a nádvoria o výmere 1530 m2, zapísanú na LV č. 1552, a to žalobcovi z dôvodu hodného osobitného
zreteľa a to časť o výmere 325 m2 za cenu 38,548 eur/m2, t.j. spolu vo výške 12 528 eur a budovu za
cenu 14 300 eur a parc. č. 339/6 za kúpnu cenu 6 300 eur, t.j. celovú suma spolu 33 128 eur.
Dôvodom osobitného zreteľa je nehnuteľnosti susedia s nehnuteľnosťami žalobcu, ktorého zámerom
je rekonštrukcia budovy a prístupovej cesty, ktorá bude slúžiť ako sklad bicyklov na cykloturistiku pre

obyvateľov Topoľčianok ako aj pre návštevníkov parku ako aj na skladovanie náradia pre OZ PARK
Topoľčianky, ktorého zameraním je obnova Parku Topoľčianky.

Žalobca ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci uzatvorili dňa 28.03.2013 kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. 1552, kat. úz, Topoľčianky a to pozemky parcely registra „C“

parc. č. 339/6 zastavaná plochy a nádvoria s nebytovou budovou - inou budovou súp. č. 251 o výmere
163 m2, parc. č. 339/7 zastavané plochy a nádvoria o výmere 325 m2, vytvorenú geometrickým plánom
č. 8/2013 zo dňa 29.01.2013, ktoré nehnuteľnosti žalobca nadobudol ako kupujúci v celosti. Predávajúci
vyhlasuje, že na nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy.
Podľa bodu 5 kúpnej zmluvy obecné zastupiteľstvo konané dňa 13.12.2012 schválilo odpredaj

nehnuteľnosti kat. úz. Topoľčianky ako parc. č. 339/6 zastavané plochy a nádvoria s nebytovou budovou
- inou budovou súp. č. 251 o výmere 163 m2 zapísanej na LV č. 1552 a časť pozemku o výmere 325 m2
z parcely č. 339/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1530 m2, z dôvodu osobitného zreteľa podľa
§ 9a ods. 8 zákona č. 138/1991 Zb. za cenu 33 128 eur.
Podľa bodu 7 kúpnej zmluvy kupujúci prehlasuje, že sa pred podpisom tejto zmluvy oboznámil s

kupovanou nehnuteľnosťou a kupuje ju v takom stave ako si ju prezrel s poukazom na bod 13 tejto
zmluvy.
Podľa bodu 11 kúpnej zmluvy účastníci tejto zmluvy výslovne splnomocňujú JUDr. Ruženu Gräffovú,
advokátkusosídlomTopoľčianky,Hlavná118zapísanúpodč.2568vSAK,kuvšetkýmprávnymúkonomtýkajúcich sa konania o zápise vkladu do katastra nehnuteľnosti na základe tejto zmluvy až do úplného
vybavenia veci, najmä ju splnomocňujú na to, aby prípadne vyhotovila doložku o oprave, podala opravné
prostriedkyvočirozhodnutiusprávnehoorgánualebosaichvzdala,atiežjusplnomocňujúnapreberanie

poštových zásielok týkajúcich sa prevádzaných nehnuteľností.
Podľa bodu 13 kúpnej zmluvy víchrica z 18.03 na 19.03.2013 zlomila strom na parc. č. 332, ktorá susedí
s budovou súp. č. 251 na parc. č. 339/6. Strom spadol na budovu súp. č. 251 a poškodil strechu budovy,
čím došlo k poškodeniu predávaného majetku. Predávajúci sa zaväzuje uplatniť právo na náhradu škody
u vlastníka parc. č. 332 a zároveň sa zaväzuje postúpiť pohľadávku vzniknutú z uplatneného práva

na náhradu škody voči vlastníkovi parc. č. 332 na kupujúceho a to do 7 dní od podpisu tejto zmluvy.
Postúpenie oznámi predávajúci vlastníkovi parc. č. 332. Cena predávaných nehnuteľností uvedená v
bode 5 sa nemení a jej súčasťou je aj postúpenie pohľadávky.

Podľa dokumentácie pre ohlásenie stavby budova parc. č. 339/6 - odstránenie havarijného stavu,
stavebné úpravy, overená Obcou Topoľčianky v stavenom konaní č. 1260/2014 zo dňa 02.07.2014,

vypracovaná Ing. arch. V. A. vyplýva, že odstránenie havarijného stavu objektu bude pozostávať
zo zbúrania jeho východnej časti, vybúrania základov, demontáže strechy a krovu, a vybudovania
nových základových konštrukcií, nosných a obvodových stien, krovu a strechy v pôvodnom objeme.
Strecha bude vybudovaná ako valbová za účelom zosúladenia architektonickostavebného riešenia s
jestvujúcimi objektami a riešenom priestore - zdravotné stredisko, hotel Hradná stráž. Nakoľko objekt

nie je stužený vencami bude v úrovni ukončenia muriva vybudovaná stužujúca železobetónová stropná
doska. Stavebné úpravy budú pozostávať z vybudovania schodov do pôjdu, a k tomu nevyhnutých
nosných múrov a ich základov.

Z oznámenia Obce Topoľčianky ako stavebného úradu zo dňa 02.07.2014 č.p. 1260/2014 adresované

žalobcovi vyplýva, že dňa 25.06.2014 boli ohlásené udržiavace práce v zmysle § 55 ods. 2 písm. d)
stavebného zákona objektu: nebytová budova súp. č. 251, a parcele č. 339/6, kat. úz. Topoľčianky,
podľa LV 2159, proti uskutočneniu ktorých v rozsahu uvedenom v ohlásení nemá námietky.

Slovenská stavebná inšpekcia podaním zo dňa 30.07.2015, doručené Obecný úrad Topoľčianky dňa

05.08.2015, oznámilo nepovolenú stavbu - nebytovú budovu súp. č. 251 na pozemku parc. č. 339/6 kat.
úz. Topoľčianky k ďalšiemu konaniu.

Zo záznamu Slovenskej stavebnej inšpekcie č.j. 135/2015-SSI 66/2 spísaný dňa 20.07.2015 vyplýva,
že bol vykonaný štátny stavebný dohľad na stavbe - nebytová budova súp. č. 251 na parc. č.

339/6, kat. úz. Topoľčianky a pri obhliadke boli zistené skutočnosti: na mieste, kde pôvodne stál
objekt nebytová budova súp. č. 251 bola v čase výkonu štátneho stavebného dohľadu zhotovená
nová stavba v pôvodných pôdorysových rozmeroch zvislých obvodových konštrukcií, v pôdoryse tvaru
písmena „L“. Časti základových konštrukcií pod murivom, ktoré malo byť pôvodné ponechané zostali
zachované, ostatné základové konštrukcie boli zhotovené ako nové základové pásy. Na základové

pásy je uložená armovaná základová doska. Strecha je valbová, hrebeň strechy je v dvoch výškových
úrovniach. Východné krídlo je s vyššou úrovňou hrebeňa strechy, v južne orientovanej strešnej rovine je
zhotovených 6 ks vikierov, ktoré presvetľujú podkrovie. Podkrovný priestor je dispozičné delený deliacimi
konštrukciami na viacero priestorov. Konštrukcia krovu je hambálková, rímsa je vyložená od obvodového
murivapribližne1,0mpocelomobvodeobjektu.NačastistrechybolauloženákeramickákrytinaBramac

a klampiarske konštrukcie.
Zistené nedostatky pri výkone štátneho stavebného dohľadu boli nasledovné: žalobca ako stavebník
odstránil v období mesiacov február - marec 2015 stavbu súp. č. 251 bez povolenia príslušného
stavebného úradu a súčasne od mesiaca marec 2015 uskutočňuje stavbu na parc. č. 339/6,
kat. úz. Topoľčianky bez povolenia príslušného stavebného úradu, pričom rozsah stavebných prác

zrealizovaných na predmetnej stavbe mal byť povolený stavebným povolením v zmysle § 55 stavebného
zákona, čím stavebník svojím konaním porušil ustanovenia § 55 ods. 1 a § 88 ods. 3 stavebného
zákona, čím naplnil skutkovú podstatu porušenia stavebného zákona, o prejednaní správnych deliktov
a o uložení sankcie rozhodne Slovenská stavebná inšpekcia. Stavebník bol vyzvaný na okamžité
zastavenie stavebných prác.

Rozhodnutím č. 178/2016-016-RB zo dňa 30.08.2016 vydané Obcou Topoľčianky boli žalobcovi ako
vlastníkovu dodatočne povolené uskutočnené stavebné práce na stavbe s názvom „Nebytová budova
súp. č. 251“ v rozsahu stavebného objektu: Nebytová budova - budova pre administratívu: umiestneniestavby - obvodové murivo, pozemok parcela registra „C“ parc. č. 339/6, kat. úz. Topoľčianky, vlastnícke
vzťahy k stavbe súp. č. 251 na parcele č. 339/6, kat. úz. Topoľčianky, ktorá sa odstránila mal stavebník
vlastnícke právo v podiele 1/1, podľa LV č. 2159, k pozemku parc. č. 339/6, kat. úz. Topoľčianky

preukazuje vlastnícke právo LV č. 2159, umiestnenie stavby - presahujúca strecha pozemok parcela
registra „C“ parc. č. 339/8 a 339/4, kat. úz. Topoľčianky, pozemok parc. č. 339/8 je podľa LV č. 1552
vo vlasntíctve žalovaného, k uvedenému pozemku nepreukázal stavebník iné právo v zmysle § 139
ods. 1 stavebného zákona, k pozemku parcely registra „C“ parc. č. 332/4, ktorý je vo vlastníctve
Lesov SR, š.p., preukazuje iné právo a to zmluvu o budúcej zmluve o zriadení vecných bremien,

charakter stavby: nebytová budova - budova pre administratívu podľa § 43c ods. 1 stavebného
zákona, základné údaje: samostatne umiestnená stavba uskutočnená po odstránení stavby súp. č.
251 na parcele č. 339/6, kat. úz. Topoľčianky, novo uskutočnená stavba je jednopodlažná murovaná
pôdorysového tvaru „L“ z tehál, zo železobetónovým stropom, bez suterénu, zastrešená dreveným
viazaným krovom tvaru strechy „valba“ s vikiermi a strešnými oknami. Podľa § 88 ods. 4 stavebného
zákona okrem iného boli určené tieto podmienky: stavba sa uskutoční podľa projektovej dokumentácie

vypracovanej projektantom Ing, arch. V. A., Ing. V. W., U. B., U. S., B. D., ktorá dokumentácia bola
overená v konaní o dodatočnom povolení stavby a je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia, v
časti ochrany pamiatkového fondu - ohlásiť začiatok výkopových prác súvisiacich so stavbou najmenej s
dvojtýždňovým predstihom Krajskému pamiatkovému úradu Nitra, každú zmenu oproti alebo nad rámec
stanoviska KPÚ č. KPUNR-2015/6629-18/583656/GAZ je nutné prerokovať a schváliť KPÚ Nitra, podľa

§ 44a pamiatkového zákona záväzné stanovisko KPÚ Nitra č. KPUNR-2015/6629-18/58356/GAZ zo
dňa 27.08.2015 stratí platnosť po uplynutí troch rokov odo dňa jeho vydania, ak nedôjde k jeho použitou
na účel, pre ktoré je určené.
Zároveň stavebný úrad podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona nariaďuje úpravu už zrealizovanej
stavby SO 101 nebytová budova pre administratívu na parc. č. 339/6, kat. úz. Topoľčianky, v rozsahu

odstránenia časti strechy v šírke 0,44 m na rohu stavby na pozemku parc. č. 332/4 a v šírke 0,86
m na rohu stavby nachádzajúceho sa na priečelí stavby tak, aby táto nepresahovala na susedný
pozemok parc. č. 339/8 vo vlastníctve žalovaného, pre uskutočnenie nariadených úprav už zrealizovanej
stavby určuje podmienky: nariadené úpravy už zrealizovanej stavby je stavebník povinný uskutočniť v
lehote do kolaudácie stavby, nariadené úpravy uskutočniť v zmysle projektovej dokumentácie 06/2016

vypracovanej Ing. arch. V. A. v rozsahu projektov ASR-004-NS, ASR-005-NS, ASR-006-01, ASR 006-2,
ASR -007, ASR - 009, ASR - 010, ASR -012.
Z odôvodnenia vyplýva, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami
chránených stavebným zákonom, ani nie sú ohrozené práva a oprávneného záujmy účastníkov konania
nad prípustnú mieru a preto povolil stavebný úrad už uskutočnené práce a určil podmienky na

dokončenie stavby.
Z dôvodu odvolania Obce Topoľčianky rozhodoval Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky,
ktorý rozhodnutím zo dňa 15.11.2016 č. OU-NR-OVP-2016/039893-2 podľa ust. § 59 ods. 2 stavebného
poriadku odvolanie Obce Topoľčianky zamietol a rozhodnutie Obce Topoľčianky č 17/2016-016-RB zo
dňa 30.08.2016 potvrdil. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.2016.

Zo záväzného stanoviska Krajského pamiatkového úradu Nitra zo dňa 27.08.2015 č.
KPUNR-2015/6629-18/583656/GAZ vyplýva, že Krajský pamiatkový úrad Nitra súhlasí so stavbou
nebytová budova, parc. č. 339/6, kat. úz. Topoľčianky už zrealizovanou v zmysle projektovej
dokumentácie pre stavebné povolenie, spracovanej Ing. arch. V. A. 8/2015, za dodržania stanovených

podmienok okrem iného ohlásenie začiatku výkopových prác súvisiacich s predmetnou stavbou
najmenej s dvojtýždňovým predstihom Krajskému pamiatkovému úradu Nitra. Z odôvodnenia vyplýva,
že predložená dokumentácia ako i jeho samotná realizácia preukázala vo veľkej miere rešpektovanie
objemového rozsahu pôvodného hospodárskeho objektu, ktorého zachovanie, resp. existencia je
prípustná pre dosiahnutie vhodnej reprezentácie národnej kultúrnej pamiatky Kaštieľ s areálom v

Topoľčiankach vo veľkej miere je v súlade s podmienkami určenými KPÚ. Objemové riešenie stavby v
minimálnejmieresaodkláňaodpredošlejasanovanejhospodárskejbudovy,atozmenoutypustrechyzo
sedlovej na valbovú. Túto zmenu KPÚ nepovažuje za rušivý prvok, Podstatným odklonom od pôvodnej
stavby bolo dotvorenie strechy vikiermi, avšak na ploche strechy odvrátenej od hlavných pohľadov v
parku, t.j. hmoty strešných vikierov nie sú z vnútorných pohľadov parku vnímateľné.

Žalobca žiadosťou zo dňa 18.09.2015 žiadal žalovaného o zriadenie vecného bremena k časti parcely
č. 339/8, predmetom ktorej je previs strechy rekonštruovanej budovy súp. č. 251 nad časťou parcely č.
339/8 za odplatu vo výške 200 eur.Obecné zastupiteľstvo Obce Topoľčianky uznesením č. 159/2015/10 zo dňa 05.11.2015 žiadosť žalobcu
o zriadenie vecného bremena neschválilo.

Žiadosťou zo dňa 23.10.2015 žiadal žalobca žalovaného o súhlas so zriadením vecného bremena alebo
zriadeníminéhoprávakpozemkuparc.č.339/8napr.nájomnejzmluvy,dohodyobudúcejkúpnejzmluve
alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene.
Obecné zastupiteľstvo Obce Topoľčianky uznesením č. 160/2015/10 zo dňa 05.11.2015 žiadosť žalobcu
o prenájom časti pozemku parc. č. 339/8 neschválilo, uznesením č. 161/2015/10 zo dňa 05.11.2015

žiadosť žalobcu o schválenie dohody o budúcej kúpnej zmluvy neschválilo, uznesením č. 161/2015/10
zo dňa 05.11.2015 žiadosť žalobcu o dohodu o budúcej zmluve o vecnom bremene neschválilo

Žiadosťou zo dňa 30.10.2015 žalobca navrhol žalovanému úpravu hraníc pozemkov s tým, že
preložením hranice parcely č. 339/8 s parc. č. 339/7 dôjde k vypusteniu 7 m2, súčasne úpravou hranice
parcely č. 339/7 a parc. č. 339/4 sa 7 m2 vykompenzuje.

Obecné zastupiteľstvo Obce Topoľčianky uznesením č. 163/2015/10 zo dňa 05.11.2015 žiadosť žalobcu
o vzájomnú kompenzáciu neschválilo.

Žiadosťou zo dňa 21.06.2016 žalobca navrhol žalovanému previs nad časťou pozemku parc. č. 339/8
riešiť jedným zo spôsobom, ktorého výber necháva na žalovanom a to buď zriadením vecného bremena

k parc. č. 339/8, alebo zriadením iného práva k pozemku parc. č. 339/8 napr. nájomnej zmluvy, dohody
o budúcej kúpnej zmluvy alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremeno alebo s úpravou hraníc
pozemkov a to parc. č. 339/8, 339/4 vo vlastníctve žalovaného parc. č. 339/7 vo vlastníctve žalobcu.
Obecné zastupiteľstvo Obce Topoľčianky uznesením č. 272/2016/18 zo dňa 30.08.2016 žiadosť žalobcu
neschválilo.

Z vyjadrenia Krajského pamiatkového úradu Nitra zo dňa 06.03.2020 vyplýva, že predmetná stavba sa
nachádza v parku, ktorý je súčasťou národnej kultúrnej pamiatky Kaštieľ s areálom v Topoľčiankach, na
ktorú vrátane všetkých nehnuteľností a objektov situovaných v parku sa vzťahujú ustanovenia zákona
č. 49/2002 Z.z. a akékoľvek zámery obnovy či úpravy objektov situovaných v areáli národnej kultúrnej

pamiatky, v tomto prípade samotnom parku, musia byť usmerňované príslušným krajským pamiatkovým
úradom. Krajský pamiatkový úrad Nitra k stavebným úpravám hospodárskej budovy na parc. č. 339/6
v rámci stavebného konania vydal záväzne stanovisko č. KPUNR-2015/6629-18/58356/GAZ zo dňa
27.08.2015,podkladomktoréhobolaprojektovádokumentáciaspracovanáIng.arch.V.A., rešpektujúca
objemový rozsah pôvodného hospodárskeho objektu, vrátane i jej samotnej realizácie. Stavebné úpravy

hospodárskej budovy v predloženej dokumentácii boli prípustné z hľadiska zachovania požadovanej
prezentácie národnej kultúrnej pamiatky Kaštieľ s areálom v Topoľčiankach, navrhované objemové
riešenie sa od pôvodnej hmoty hospodárskej budovy odkláňalo v minimálnej miere, a akékoľvek ďalšie
úpravy, či zásahy do hmotovo-objemového riešenia hospodárskej stavby nie sú žiadúce, ani nie sú
opodstatnené a požadované úpravy strechy v rozsahu odstránenia žľabov, hákov, zvodovo, dosiek

podbitia, úprav bleskozvodu, odrezania drevenej konštrukcie krovu a odstránenia škridiel smerujú
k degradácii architektonicky stavebne a konštrukčne koncepčnej stavby a z hľadiska zachovania
požadovanej úrovne prezentácie významného rozsiahleho areálu národnej kultúrnej pamiatky nie sú
prípustné.

Podľa vyjadrenia H.. arch. V. zo dňa 15.03.2020 k možnosti odstránenia časti strechy stavby nebytovej
budovy súp. č. 251 technické riešenie odstránenia časti objektu po hranicu susediaceho pozemku má
pozostávať z odstránenia odkvapovej časti strechy, krovu, podbíjania, odkvapovej laty a odkvapového
systému objektu po celej dĺžke časti strechy objektu premenlivej šírke 0,44 m až 0,86 m. Vzhľadom na
komplikovanú a technicky náročnú úpravu odkvapovej časti objektu nebytovej budovy, finančne náročnú

a nehospodárnu ako i technicko-hospodárske parametre parc. č. 339/8 (tvar, poloha, neprípustnosť,
nevyužiteľnosť) túto úpravu nedoporučujú, pretože požadovaná úprava je technicky a ekonomicky
neprimeraná a nehospodárna, doterajšie riešenie stavby je v súlade s požiadavkami kladenými na areál
národnejkultúrnejpamiatkyKaštieľsareálomTopoľčiankach,požadovanáúpravaznehodnotístavebno-
architektonickériešenieobjektu,čímznehodnotípožadovanúúroveňcelkovéhoriešeniaareálunárodnej

kultúrnej pamiatky.Znaleckým posudkom č. 43/2020 H.. I. Y. bola všeobecná hodnota pozemku parc. č. 339/8 o výmere
9 m2 stanovená v hodnote 440 eur a všeobecná hodnota vecného bremena strešného prekrytia nad
pozemkom bola stanovená v hodnote 295 eur.

Rozhodnutím Slovenskej stavebnej inšpekcie č. 0302615/248/2015-SSI66/3-ha zo dňa 11.12.2015 bol
žalobca uznaný vinným zo spáchania správneho deliktu podľa § 106 ods. 2 písm. b) stavebného zákona,
nakoľko ako stavebník uskutočňoval v mesiaci marec 2015 do 23.07.2015 zmenu dokončenej stavby
na parc. č. 339/6 bez stavebného povolenia, na mieste, kde pôvodne stál objekt nebytová budova súp.

č. 251 na pozemku parc. č. 339/6 bola zhotovená stavba v pôvodných pôdorysných rozmeroch zvislých
obvodných konštrukcií, v pôdoryse písmena „L“, a ďalej podľa § 106 ods. 2 písm. c) stavebného zákona,
nakoľko ako vlastník stavby odstránil v období mesiacov február - marec 2015 stavbu súp. č. 251, ktorý
bola postavená na parcele č. 339/6 bez povolenia príslušného stavebného úradu, za uvedené správne
delikty bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 1000 eur, ktorú je povinný zaplatiť v lehote 15 dní od
nadobudnutia rozhodnutia. Správny orgán podľa odôvodnenia rozhodnutia pri stanovení výšky pokuty

zohľadnil skutočnosť, že stavebník konal v dobrej miere, že predmetnú stavbu ohlásil a stavebný úrad
vydal kladné oznámenie k ohláseným udržiavacím prácam č. 1260/2014 zo dňa 12.07.2014, taktiež
stavba bola uskutočňovaná podľa projektovej dokumentácie autorizovaným stavebným inžinierom a
statického posúdenia vyhotoveného autorizovaným statikom, pričom zohľadnil aj to, že dňa 22.09.2015
podal žalobca ako stavebník žiadosť o dodatočné povolenie stavby.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru

primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá

vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to
nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady

toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").

Podľa § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju
súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku
a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon
vlastníckeho práva k stavbe.

Podľa § 151n ods.1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v

prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

Podľa § 151n ods.2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti

prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Podľa § 151o ods.1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe
závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutímpríslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 26 ods.1vyhlášky č.532/2002 Z.z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou
sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných
technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie,
strešná konštrukcia musí chrániť stavbu pred účinkami vonkajšej klímy, zachytávať a odvádzať zrážkové

vody, zabraňovať ich vnikaniu do konštrukcií a zachytávať sneh a ľad tak, aby neohrozovali chodcov a
účastníkov cestnej premávky. Povrchová úprava strechy stavby musí spĺňať požiadavky na zabránenie
šírenia prelietavého ohňa a ohňa po povrchu.

Citované zákonné ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka upravuje prípad neoprávnenej stavby na
cudzom pozemku a zároveň spôsoby vyrovnania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom.

Za neoprávnenú stavbu v zmysle citovaného ustanovenia sa považuje taká stavba, ktorú stavebník
zriadi na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na
cudzom pozemku. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá
vlastnícke (spoluvlastnícke) právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prípadne obligačné právo
umožňujúce zriadenie stavby. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stojí na cudzom

pozemku len sčasti. To platí nielen vtedy, ak nadzemná stavba do pozemku iného zasahuje časťou
obvodového plášťa, ale aj vtedy, ak presah do cudzieho pozemku spôsobuje časť konštrukcie strechy.
Rozsahtohtopresahupritomniejevýznamný.Vtakomtoprípademôžesúdrozhodnúťoodstráneníčasti
stavby, ak to je technicky možné alebo zriadiť vecné bremeno v prospech stavebníka. Pre posúdenie
stavby ako neoprávnenej nie je významné, či stavebník mal stavebné povolenie a nie je ani rozhodujúce

samotné vedomie vlastníka pozemku, prípadne orgánu obce (štátneho orgánu) o stavbe. Na základe
ust. § 135c Občianskeho zákonníka ide o rôzne druhy vlastníckych žalôb, predovšetkým o negatórnu
žalobu, ktorou sa sleduje odstránenie stavby, ďalej žalobu subjektov uvedených v § 135c ods. 2 OZ
o prikázanie stavby a podľa § 135c ods. 3 OZ môže ísť aj o žalobu požadujúcu voči vlastníkovi
pozemku zriadenie vecného bremena za náhradu. Návrh na inú úpravu vzťahov vlastníka pozemku a

vlastníka neoprávnenej stavby než je uvedený v § 135c ods. 1, 2 OZ najmä návrh na zriadenie vecného
bremena, ktoré je nevyhnutné pre výkon vlastníckeho práva k stavbe, môže podať aj vlastník tejto
stavby a to samostatnou žalobou (viď Rc 32/2002). Ustanovenie § 135c OZ rieši iba otázku vlastníctva
stavby postavenej na cudzom pozemku a nie otázku vlastníctva pozemku zastavaného cudzou stavbou,
existujúci vlastník pozemku zostáva i po vydaní súdneho rozhodnutia vlastníkom pozemku, na ktorom

stojí neoprávnená stavba, dochádza k situácii, že vlastník stavby a vlastník pozemku nie sú totožní,
čo však Občiansky zákonník výslovne pripúšťa (§ 120 ods. 2 OZ). Zákon vo výnimočných prípadoch
umožňuje zriadiť na pozemku vecné bremeno v prospech vlastníka stavby, pričom ak súd dospeje k
záveru, že podmienky pre zriadenie vecného bremena nie sú splnené, pretože by bol na mieste postup
podľa § 135c ods. 1 a 2 OZ návrh zamietne. Súd môže zriadiť vecné bremeno podľa § 135c ods. 3 OZ za

splnenie podmienok: podanie žaloby, poskytnutie náhrady a nevyhnutné zaťaženie vlastníka pozemku.
V prípade ak vlastník neoprávnenej stavby podá žalobu na zriadenie vecného bremena na pozemku
žalovaného, ktorý sa nedomáha riešenia vzťahu medzi stranami sporu podľa § 135c ods. 1 a 2 OZ, je
súd viazaný žalobným návrhom žalobcu tak, že nemôže rozhodnúť ani o odstránení stavby a ani o jej
prikázaní vlastníkovi pozemku, takýmto návrhom nie je súd viazaný do tej miery, že rovnako ako v spore

o zriadení vecného bremena podľa § 151o ods. 3 OZ môže zriadiť vecného bremeno v inom rozsahu
alebo na inom mieste ako je navrhované, príp. sám rozhodnúť o náhrade za zriadenie vecného bremena.
Vecnébremenosazriadizanáhraduvprospechvlastníkapozemkuastavebníkbyhomalvykonávaťtak,
aby zaťažoval vlastníka pozemku v nevyhnutnej miere a minimálnej miere. Ustanovenie § 135c ods. 3
Občianskeho zákonníka sa teda použije vtedy, keď nie sú splnené zákonné predpoklady na odstránenie

stavby, ani na jej prikázanie vlastníkovi pozemkov, pričom vlastnícke vzťahy zostanú zachované. Súd
výlučne na základe geometrického plánu môže zriadiť stavebníkovi vecné bremeno, ktoré je účelovo
zamerané a súčasne aj obmedzené na nevyhnutný výkon vlastníckych práv neoprávneného stavebníka
k stavbe (napr. podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Vecné bremeno sa zriaďuje za náhradu,
ktorú spravidla vyčísľuje znalec. Pri úvahe, či treba aplikovať analyzovaný spôsob vyrovnania vzťahu

medzi vlastníkom pozemku a neoprávneným stavebníkom, sa použitie tohto spôsobu principiálne viaže
len na zistenie, že odstránenie stavby nie je účelné, a na to, že vlastník pozemku nesúhlasí s prikázaním
stavby za náhradu do jeho vlastníctva.15. Žalobca sa v konaní po pripustení zmeny žaloby uznesením vyhlásenom na pojednávaní dňa
28.05.2020, domáhal s poukazom na ust. § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka zriadenia vecného
bremena in rem v prospech vlastníka stavby súp. č. 251, druh stavby: nebytová budova - iná budova,

nachádzajúcej sa na parcele č. 339/6, v katastrálnom území Topoľčianky, spočívajúce v povinnosti
vlastníka pozemku registra „C“ parcela č. 339/8, v katastrálnom území Topoľčianky, strpieť vecné
bremeno právo stavby, ktorého obsahom je držba a užívanie časti pozemku parcela č. 339/8 o výmere
9m2 označeného ako diel 1 v geometrickom pláne č. 64/2019 vyhotoveným Ing. I. P., Geo.flex s.r.o.,
úradne overeným dňa 21.05.2019, pod č. 259/2019, pod stavbou súp. č. 251 v časti previsu strechy s

rímsou a odkvapom, vrátane práva vykonať úpravu, opravu, rekonštrukciu, modernizáciu alebo zmenu
stavby s tým, že vecné bremeno sa zriaďuje na dobu neurčitú a za jednorazovú odplatu vo výške
295 eur. V konaní nebolo sporu o tom, že žalobca nadobudol stavbu súp. č. 251 a pozemky parcely
registra „C“ parc. č. 339/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 163 m2 a parc. č. 339/7 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 325 m2 vytvorené geometrickým plánom č. 8/2013 na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 28.03.2013 uzatvorenej medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim,

podľa ktorej kupujúci vyhlásil, že sa pred podpisom zmluvy oboznámil s kupovanou nehnuteľnosťou a
kupuje ju v takom stave ako ju prevzal s poukazom na bod 13 zmluvy, v ktorom sa uvádza, že víchrica
z 18.03 na 19.03.2013 zlomila strom na parc. č. 332, ktorá susedí s budovou súp. č. 251 na parc. č.
339/6, strom padol na budovu súp. č. 251 a poškodil strechu, čím došlo k poškodeniu predávaného
majetku. Rovnako tak nebolo sporným, že predmetná stavba sa nachádza v parku, ktorý je súčasťou

národnej kultúrnej pamiatky - Kaštieľ s areálom v Topoľčiankach v ústrednom zozname pamiatkového
fondu Slovenskej republiky evidovanej pod číslom č 1555/31, pričom samotný park je evidovaný v
Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky pod číslom 1555/4. Sporným nebolo
ani to, že dňa 25.06.2014 žalobca ohlásil žalovanému ako stavebnému úradu udržiavacie práce na
objekte - nebytová budova súp. č. 251 a parc. č. 339/6 podľa LV č. 2159, kat. úz. Topoľčianky, s

predloženímdokumentácieIng.arch.V.A.zjúna2014voveciodstráneniahavarijnéhostavupredmetnej
budovy na parc. č. 339/6 a žalovaný ako stavebný úrad v oznámení zo dňa 02.07.2014 oznámil
žalobcovi, že nemá námietky pro uskutočňovaniu udržiavacích prác. Podľa sprievodnej správy Ing. arch.
V. A. z júna 2014 odstránenie havarijného stavu objektu bude pozostávať zo zbúrania východnej časti
vybúrania základov demontáže strechy a krovu, a vybudovania nových základových konštrukcií nosných

a obvodových stien, krovu a strechy v pôvodnom objeme, strecha bude vybudovaná ako valbová za
účelom zosúladenia architektonicko-stavebného riešenia s jestvujúcimi objektami v riešenom priestore
- zdravotné stredisko, hotel Hradná stráž. Nesporným bolo aj to, že žalovaný ako stavebný úrad vydal
žalobcovi ako stavebníkovi rozhodnutie č. 733/2015-003-RB dňa 20.03.2015 o okamžitom zastavení
stavebných prác na stavbe súp. č. 251 na parc. č. 339/6, proti ktorému podal stavebník odvolanie, na

základe ktorého žalovaný ako stavebný úrad vyhovel odvolaniu a rozhodnutie č. 733/2015-003-RB zrušil
rozhodnutím č. 733/2015-005 - RB dňa 31.03.2015. Nesporným bolo aj to, že na stavbe bola vykonaná
obhliadka k výkonu štátneho stavebného dozoru dňa 09.07.2015 a dňa 20.07.2015 bol spísaný záznam
z výkonu štátneho stavebného dozoru Slovenskej stavebnej inšpekcie č.j. 135/2015-SSI 66/2, v ktorom
sa okrem iného uvádza, že na mieste, kde pôvodne stál objekt nebytová budova súp. č. 251 na

pozemku parc. č. 339/6 bola v čase výkonu štátneho stavebného dozoru zhotovená nová stavba v
pôvodných pôdorysových rozmeroch zvislých obvodových konštrukcií v pôdoryse tvaru písmena „L“,
časti základových konštrukcií pod murivom, ktoré malo byť pôvodne ponechané zostali zachované,
ostatné základové konštrukcie boli zhotovené ako nové základové pásy, na ktoré je uložená armovaná
základová doska, pričom strecha je valbová, hrebeň strechy je v dvoch výškových úrovniach, východné

krídlo je s vyššou úrovňou hrebeňa strechy, v južne orientovanej strešnej rovine je zhotovených 6 kusov
vikier, ktoré presvetľujú podkrovie, konštrukcia krovu je hambálková, rímsa je vyložená od obvodového
muriva približne 1 m po celom obvode objektu, na časti strechy je uložená keramická krytina Bramac
a klampiarenské konštrukcie. Okrem toho zo záznamu vyplýva, že žalobca ako stavebník odstránil v
období od mesiacov február - marec 2015 stavbu súp. č. 251 ktorá bola postavená na parc. č. 339/6

bez povolenia príslušného stavebného úradu, pričom na odstránenie stavby bolo potrebné povolenie a
súčasne, že od mesiaca marec 2015 uskutočňuje stavbu na parc. č. 339/6 bez povolenia príslušného
stavebného úradu, hoci rozsah stavebných prác mal byť povolený stavebným povolením, ktorý záznam
bol odstúpený žalovanému ako stavebnému úradu ako oznámenie o nepovolenej stavbe. Slovenská
stavebná inšpekcia, Inšpektorát Nitra začal z úradnej povinnosti správne konanie vo veci podozrenia

zo spáchania správneho deliktu podľa § 106 ods. 2 písm. b), c) stavebného zákona zo strany žalobcu
ako stavebníka a rozhodnutím Slovenskej stavebnej inšpekcie č. 0302615/248/2015-SSI66/3-ha zo
dňa 11.12.2015 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania správneho deliktu podľa § 106 ods. 2 písm.
b) stavebného zákona, nakoľko ako stavebník uskutočňoval v mesiaci marec 2015 do 23.07.2015zmenu dokončenej stavby na parc. č. 339/6 bez stavebného povolenia, na mieste, kde pôvodne stál
objekt nebytová budova súp. č. 251 na pozemku parc. č. 339/6 bola zhotovená stavba v pôvodných
pôdorysných rozmeroch zvislých obvodných konštrukcií, v pôdoryse písmena „L“, a ďalej podľa § 106

ods. 2 písm. c) stavebného zákona, nakoľko ako vlastník stavby odstránil v období mesiacov február
- marec 2015 stavbu súp. č. 251, ktorý bola postavená na parcele č. 339/6 bez povolenia príslušného
stavebného úradu, za uvedené správne delikty bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 1000 eur, ktorú
je povinný zaplatiť v lehote 15 dní od nadobudnutia rozhodnutia. Správny orgán podľa odôvodnenia
rozhodnutia pri stanovení výšky pokuty zohľadnil skutočnosť, že stavebník konal v dobrej miere, že

predmetnú stavbu ohlásil a stavebný úrad vydal kladné oznámenie k ohláseným udržiavacím prácam
č. 1260/2014 zo dňa 12.07.2014, taktiež stavba bola uskutočňovaná podľa projektovej dokumentácie
autorizovaným stavebným inžinierom a statického posúdenia vyhotoveného autorizovaným statikom,
pričom zohľadnil aj to, že dňa 22.09.2015 podal žalobca ako stavebník žiadosť o dodatočné povolenie
stavby.

16. Súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca protiprávne zasiahol do vlastníckeho
práva žalovaného, keď pri rekonštrukcii stavby súp. č. 251 a to v časti strechy, ktorá podľa dokumentácie
Ing. arch. V. A. priloženej k ohláseniu rekonštrukčných prác na stavbe bola navrhovaná ako valbová
za účelom zosúladenia architektonickostavebného riešenia s jedtvujúcimi objektmi v riešenom priestore
- zdravotné stredisko, hotel Hradná stráž, a to po celej strane stavby vrátane pri pozemku parc. č.

339/8, ktorého vlastníkom je žalovaným, bola zrealizovaná žalobcom ako nová valbová strecha s
previsom aj na pozemok žalovaného parc. č. 339/8. V tomto smere Rozhodnutím Obce Topoľčianky č.
178/2016-016-RB zo dňa 30.08.2016 boli dodatočne povolené žalobcovi ako vlastníkovi uskutočnené
stavebné práce na stavbe s názvom „nebytová budova súp. č. 251“ s tým, že stavebný úrad podľa § 88
ods. 4 stavebného zákona nariadil úpravu už zrealizovanej stavby v rozsahu odstránenia časti strechy v

šírke 0,44 m na rohu stavby od pozemku parc. č. 332/4 a v šírke 0,86 m na rohu stavby nachádzajúceho
sa na priečelí stavby tak aby táto nepresahovala na susedný pozemok parcely registra „C“ parc. č.
339/8 vo vlastníctve žalovaného, ktoré úpravy je povinný uskutočniť do kolaudácie stavby a v zmysle
projektovej dokumentácie 06/2015 vypracovanej Ing. arch. V. A., ktoré rozhodnutie bolo potvrdené
rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 15.11.2016 č. OU-NR-

OVBP2-2016/039893-2 a odvolanie Obce Topoľčianky bolo zamietnuté. V konaní bolo medzi stranami
sporu sporné, či a v akom rozsahu bol previs strechy nad pôvodnou parcelou č. 339/4, a rovnako tak
sporným bolo aj to, či previs existoval aj v čase, keď žalobca nadobudol nehnuteľnosti od žalovaného
kúpnou zmluvou zo dňa 28.03.2013. V tomto smere žalobca a aj žalovaný zhodne v konaní uviedli, že
previs strechy bol na časti budovy, kde boli stĺpy (fotografia č.l 137 spisu), t.j. v časti prístrešku. V tomto

smere žalobca tvrdil, že previs strechy bol nielen na prístavbe ale po celej dĺžke pri hranici s parc. č. 332
(teraz parcela č. 334/2) vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe Lesy Slovenskej republiky a previs
zasahoval aj do parcely č. 339/8 vo vlastníctve žalovaného. Tvrdenie žalobcu o tom, že previs strechy
bol v rozsahu ním uvedenom už v čase nadobudnutia stavby súp. č. 251 nebolo v konaní jednoznačne
preukázané, avšak vzhľadom na zhodné vyjadrenie žalovaného možno konštatovať, že previs strechy

stavby súp. č. 251 bol už aj predtým na časti budovy, kde boli stĺpy, t.j. v časti prístrešku, čo však nebolo
zohľadnené ani v kúpnej zmluve uzatvorenej stranami sporu dňa 28.03.2013. Podľa názoru súd však
nemožno prehliadnuť ani skutočnosť, že sporná budova súp. č. 251 nebola až do roku 2012 zaznačená
nakatastrálnejmapeaaninaLVžalovaného,kugeodetickémuzameraniu stavbyaoddeleniupozemkov
parc. č. 339/4 a parc. č. 339/6 došlo geometrickým plánom č. 91/2012, vyhotovený na objednávku

žalovaného, a geometrickým plánom č. 8/2013 vyhotovený na objednávku žalovaného došlo k oddeleniu
pozemkov parc. č. 339/7 a 339/8 a parcela č. 339/4 o výmere 1367 m2 sa rozdelila na tri parcely parc. č.
339/4 o výmere 1008 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 339/7 zastavané plochy a nádvoria o výmere
325 m2, parc. č. 339/8 zastavané plochy a nádvoria o výmere 34 m2. V tomto prípade geometrické
plány nezohľadnili previs strechy nebytovej budovy súp. č. 251. Žalovaný tvrdil, že geometrický plán č.

91/2012 si objednal, avšak geodetické práce previedol geodet, ktorý robil pre žalobcu, a preto žalobca
vedel ako bolo zameranie urobené. Uvedené skutkové tvrdenie nebolo žalovaným v konaní preukázané,
pričom bolo v záujme žalovaného ako vlastníka dbať o to, aby zameranie, ktoré si sám objednal, bolo
vykonané v súlade so skutočným stavom, a to aj tým, že pokiaľ si objednal vyhotovenie geometrických
plánov mal dbať na to, aby bol prítomný pri meraniach, prípadne mal trvať na to, aby zameranie bolo

vykonané geodetom, s ktorým ako tvrdil v konaní vždy spolupracoval. Aj tvrdenie žalovaného, že strecha
bola cielene naprojektovaná a zrealizovaná tak, že zasahuje do pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve
žalobcu, čím došlo k úmyselnému zásahu pri vytváraní projektovej dokumentácie, nebolo v konaní zo
strany žalovaného preukázané, a nevyplýva zo žiadneho dôkazu vykonaného v konaní, že zo stranyžalobcudošlokúmyselnémuzásahupriprojektovaníazrealizovanístavbyvčastistrechy.Vtomtosmere
treba dodať, že žalovaný disponoval predmetnou dokumentáciou stavebných úprav od 02.07.2014, kedy
oznámil žalobcovi, že nemá námietky voči udržiavacím prácam.

17. Súd za ustálenia skutkového stavu, že žalobca nesporne porušil svoje právne povinnosti, lebo v
zmysle stavebného zákona bolo potrebné povolenie na odstránenie stavby súp. č. 251 a na rozsah
stavebných prác zrealizovaných na predmetnej stavbe malo byť vydané stavebné povolenie, za čo bol
uznaný aj za zodpovedného zo spáchania správneho deliktu a bola mu uložená pokuta rozhodnutím

Slovenskej stavebnej inšpekcie zo dňa 11.12.2015 č. 0302615/248/2015-SSI66/3-Ha, čo spravil až
následne, keď požiadal o dodatočné povolenie stavby, skúmal, či v tomto prípade by bol namieste
postup podľa § 135c ods. 1 a 2 OZ vo vzťahu k previsu strechy nad pozemkom žalovaného -
neoprávnenej stavby, pretože iba v prípade ak nie sú dané podmienky na postup podľa § 135c ods. 1
a 2 OZ, je možné vo výnimočných prípadoch umožniť zriadiť na pozemku vecné bremeno v prospech
vlastníka stavby. Súd v tomto prípade odstránenie časti strechy stavby žalobcu v rozsahu previsu

nad pozemkom žalovaného za súčasnej situácie posúdil ako také, ktoré nie je účelné a hospodárne.
Je zrejmé, že previs strechy pôvodnej stavby bol už pred jej nadobudnutím žalobcom najmenej v
rozsahu časti budovy, kde boli stĺpy, pričom rozsah previsu strechy pôvodnej budovy sa v konaní
nepodaril jednoznačne ustáliť. Súd s ohľadom na postup podľa § 135c ods. 1 OZ považuje za potrebné
prihliadať na účel zásahu, na záujem na ďalšom využití stavby ako aj na povahu a rozsah hospodárskej

straty, ktorý by odstránením vznikla. Súd vychádzal jednak z vyjadrenia Krajského pamiatkového úradu
Nitra zo dňa 06.03.2020, v ktorom sa okrem iného uvádza, že predmetná stavba sa nachádza v
parku, ktorý je súčasťou národnej kultúrnej pamiatky Kaštieľ s areálom v Topoľčiankach, na ktorú
vrátane všetkých nehnuteľností a objektov situovaných v parku sa vzťahujú ustanovenia zákona č.
49/2002 Z.z. a akékoľvek zámery obnovy či úpravy objektov situovaných v areáli národnej kultúrnej

pamiatky, v tomto prípade samotnom parku, musia byť usmerňované príslušným krajským pamiatkovým
úradom, ktorý v tomto prípade vydal záväzne stanovisko č. KPUNR-2015/6629-18/58356/GAZ zo dňa
27.08.2015, podkladom ktorého bola projektová dokumentácia spracovaná Ing. arch. V. A., rešpektujúca
objemový rozsah pôvodného hospodárskeho objektu, vrátane i jej samotnej realizácie, stavebné úpravy
hospodárskej budovy v predloženej dokumentácii boli prípustné z hľadiska zachovania požadovanej

prezentácie národnej kultúrnej pamiatky Kaštieľ s areálom v Topoľčiankach, navrhované objemové
riešenie sa od pôvodnej hmoty hospodárskej budovy odkláňalo v minimálnej miere, a akékoľvek ďalšie
úpravy, či zásahy do hmotovo-objemového riešenia hospodárskej stavby nie sú žiadúce, ani nie sú
opodstatnené a požadované úpravy strechy v rozsahu odstránenia žľabov, hákov, zvodovo, dosiek
podbitia, úprav bleskozvodu, odrezania drevenej konštrukcie krovu a odstránenia škridiel smerujú

k degradácii architektonicky stavebne a konštrukčne koncepčnej stavby a z hľadiska zachovania
požadovanej úrovne prezentácie významného rozsiahleho areálu národnej kultúrnej pamiatky nie
sú prípustné. Ďalej súd vychádzal z vyjadrenia Ing. arch. V. A. zo dňa 15.03.2020, ktorý sa k
možnosti odstránenia časti strechy stavby nebytovej budovy súp. č. 251 vyjadril tak, že pokiaľ ide
o technické riešenie odstránenia časti objektu po hranicu susediaceho pozemku toto by pozostávalo

z odstránenia odkvapovej časti strechy, krovu, podbíjania, odkvapovej laty a odkvapového systému
objektu po celej dĺžke časti strechy objektu premenlivej šírke 0,44 m až 0,86 m, pričom vzhľadom na
komplikovanú a technicky náročnú úpravu odkvapovej časti objektu nebytovej budovy, finančne náročnú
a nehospodárnu ako i technicko-hospodárske parametre parc. č. 339/8 (tvar, poloha, neprípustnosť,
nevyužiteľnosť) túto úpravu nedoporučuje, pretože požadovaná úprava je technicky a ekonomicky

neprimeraná a nehospodárna, doterajšie riešenie stavby je v súlade s požiadavkami kladenými na areál
národnejkultúrnejpamiatkyKaštieľsareálomTopoľčiankach,požadovanáúpravaznehodnotístavebno-
architektonickériešenieobjektu,čímznehodnotípožadovanúúroveňcelkovéhoriešeniaareálunárodnej
kultúrnej pamiatky. Súd zhodnotiac uvedené stanoviská dospel k záveru, že požadované úpravy
strechy v rozsahu odstránenia žľabov, hákov, zvodovo, dosiek podbitia, úprav bleskozvodu, odrezania

drevenej konštrukcie krovu a odstránenia škridiel, by predstavovali narušenie architektonicky stavebne
a konštrukčne koncepčnej stavby z hľadiska zachovania požadovanej úrovne prezentácie významného
rozsiahleho areálu národnej kultúrnej pamiatky, ktorým je Kaštieľ s areálom v Topoľčiankach. Námietky
žalovaného voči vyjadreniu Krajského pamiatkového úradu a voči vyjadreniu Ing. arch. V. A. zo dňa
15.03.2020, boli bez relevantných skutkových tvrdení, pričom poukaz na to, že zo strany Krajského

pamiatkového úradu Nitra došlo k tri rôznym vyjadreniam, a vyjadrenie zo dňa 06.03.2020 ide nad
rámec zákona č. 49/2002 Z.z., sú podľa názoru súdu len účelovými, pričom Krajský pamiatkový úrad
sa vo vyjadrení zo dňa 06.03.2020 vyjadroval k požiadavke úpravy strechy a toto bolo podpísané PhDr.
V. X., a nešlo o vyjadrenie Ing. arch. F., ako tvrdil žalovaný. Vo vzťahu k námietke voči vyjadreniuIng. arch, V. A., že ide o tendenčné vyjadrenie, sa súd s touto námietkou nestotožnil, predmetné
stanoviskosavzťahujekmožnostiodstráneniačastistrechy,ktoráakovyplývazpredmetnéhovyjadrenia
je technicky zrealizovateľná avšak pre uvedené dôvody - komplikovanosť, technickú náročnosť, ako

aj finančnú náročnosť a nehospodárnosť, sa úprava nedoporučuje. Súd pritom zohľadnil aj skutočnosť,
že porušenie vlastníckeho práva žalovaného nespôsobuje žiadny diskomfort v dovtedajšom užívaní
nehnuteľnosti žalovaným, keďže strecha zasahuje na pozemok žalovaného parc. č. 338/9 o výmere 9
m2, samotný pozemok má výmeru 34 m2, tento je aj s ohľadom na tvar, plochu a neprípustnosť pre
žalovaného nevyužiteľný, k tomuto pozemku nemá prístup, nemôže na ňom nič realizovať, pričom v

skutočnosti je pozemok žalovaného využívaný ako parkovisko Jednotného majetkového fondu, a preto
podľa názoru súdu požadovaná úprava strechy odstránením časti strechy nie je podľa § 135c ods. 1
Občianskeho zákonníka účelná. Za danej situácie súd posúdil ďalej aj to, či sú splnené podmienky na
druhý spôsob vyporiadania neoprávnenej stavby (§ 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka). Podľa názoru
súduprikázanielenčastinehnuteľnostižalobcuneprichádzaztechnickéhohľadiskavôbecdoúvahy,keď
navyše žalovaný k takémuto postupu súhlas ani nedával a ani vo svojich podaniach a stanoviskách nič

také nenavrhoval, pričom požadoval dodržania podmienok v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby
a to nariadenie úpravy už zrealizovanej stavby v rozsahu odstránenia časti strechy. Naviac v zmysle §26
ods.1 vyhláška č. 535/2002 Z.z. musí strešná konštrukcia chrániť stavbu pred účinkami vonkajšej klímy,
zachytávať a odvádzať zrážkové vody, zabraňovať ich vnikaniu do konštrukcií.

18. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že aj keď žalobca zasahuje do
vlastníckeho práva žalovaného, pretože súčasťou pozemkov je aj vzdušný priestor v kolmej časti nad
nimi a aj pod nimi. Vyplýva to aj z ust. § 127 ods.1 OZ, ktorý v určitých prípadoch obmedzuje vlastníka
pozemku odstrániť napríklad vetvy stromu, ktoré presahujú do vzdušného priestoru nad pozemok.
Presah do vlastníctva žalovaného tohto nijakým závažným spôsobom neobmedzuje. Súd sa nestotožnil

s tvrdením žalovaného a mal za to, že odstránenie časti strechy, ktorá presahuje spolu s rímsou
a odkvapom v časti celého presahu 9 m2, ktorý zahrňuje strechu spolu s rímsou a odkvapom je
neúčelné, pričom hospodárska strata, ktorý by vznikla žalobcovi odstránením časti strechy a ríny by
bola neúmerná v porovnaní s tým, čo by sa týmto odstránením dosiahlo, pričom bolo potrebné zohľadniť
aj skutočnosť, že v prípade odstránenia časti strechy by došlo aj k ujme z hľadiska architektonického

v rámci prezentácie areálu národnej kultúrnej pamiatky, ktorou je Kaštieľ a areálom v Topoľčiankach,
ktorého súčasťou je aj predmetná stavba. Tvrdenie žalovaného, že na parcele č. 339/6 je parkovisko,
kde parkujú motorové vozidlá a v prípade zosuvu snehu zo strechy by motorové vozidlá a autá mohli
byť zranené, nebolo ničím preukázané a ani rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, na ktoré
sám poukazuje žalovaný a v ktorom boli nariadené žalobcovi vykonať úpravy presahujúcej strechy, sa

vykonanie týchto úprav nezdôvodňovalo nebezpečenstvom ohrozenia života osôb alebo možnej škody
parkujúcich motorových vozidiel, prípadne inej škody na cudzom majetku.

19. S ohľadom na uvedené súd považoval za splnené podmienky na zriadenie vecného bremena tak ako
to predpokladá ust. §135c ods. 3 OZ a zriadil vecné bremeno za náhradu v prospech žalovaného ako

vlastníka pozemku a to v rozsahu, aby zaťažoval vlastníka pozemku v nevyhnutnej miere a minimálnej
miere, pričom vecné bremeno in rem zriadil podľa geometrického plánu č. 64/2019 vyhotovený Ing.
I. P. Geo.flex.s.r.o. úradne overeným katastrálnym odborom Okresným úradom Zlaté Moravce dňa
21.05.2019, pod č. 259/2019 a to v prospech vlastníka stavby súpisné číslo 251, druh stavby: nebytová
budova - iná budova, nachádzajúcej sa na parcele č. 339/6, v katastrálnom území Topoľčianky, ktoré

spočíva v povinnosti vlastníka pozemku registra „C“ parcela č. 339/8, v katastrálnom území Topoľčianky,
strpieť vecné bremeno právo stavby k časti pozemku parcela č. 339/8 o výmere 9 m2 označeného
ako diel 1 v geometrickom pláne č. 64/2019 pod stavbou súpisné číslo 251 v časti previsu strechy
s rímsou a odkvapom, s tým, že geometrický plán č. 64/2019 vyhotovený Ing. I. P., Geo.flex s.r.o.
tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. Súd vecné bremeno zriadil na dobu neurčitú a za náhradu

v sume 295 eur tak ako táto bola určená súkromným znaleckým posudkom č. 43/2020 Ing. I. Y., s
ktorou výškou náhrady sa súd stotožňuje. Žalovaný namietal proti znaleckému posudku č. 43/2020, že
je totožný s predchádzajúcim len boli vymenené dátumy. V tomto smere neuviedol žiadne relevantné
argumenty z hľadiska spochybnenia záverov znalca v súkromnom znaleckom posudku č. 43/2020,
súd preto argumentáciu považuje za účelovú a bez právnej relevancie, keďže nie je zrejmé v čom

má spočívať nesprávnosť výpočtov a záverov znalca. Súd predmetný súkromný znalecký posudok
hodnotí ako úplný s ohľadom na zadanie, závery znalca za logicky odôvodnené. Preto súd závery
znalca z hľadiska vyčíslenia náhrady za zriadenie vecného bremena považoval za súladné s výsledkami
ostatných dôkazov vykonaných v konaní, v tomto smere závery znalca zodpovedajú výsledkom konaniazisteným súdom. Súd preto s ohľadom na vykonané dôkazy v konaní, a meritum veci považoval
súkromný znalecký posudok a jeho závery za relevantné pre konanie. Súd sa však nestotožnil s
rozsahom vecného bremena, ako to navrhoval žalobca, ktorý žiadal v rámci zriadenia vecného bremena

upraviť aj právo držby a užívania časti pozemku parc. č. 339/8 vrátane práva vykonať opravu, úpravu,
rekonštrukciu a modernizáciu alebo zmenu stavby, ktorý rozsah považoval za zaťažujúci žalovaného
ako vlastníka pozemku nad nevyhnutnú a minimálnu mieru. Súd sa primeranú mieru z hľadiska
nevyhnutného výkonu vlastníckeho práva žalobcu ako neoprávneného stavebníka k spornej stavby
považuje ním určený rozsah zriadenia vecného bremena a to v rozsahu zriadenia práva stavby k časti

pozemku č. 339/8 tak ako bol označený v Geometrickom pláne č. 64/2019. Možno zriadenia vecného
bremena podľa § 135c ods. 3 OZ za náhradu, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k
spornej stavby. Žalobcom požadovaný rozsah zriadenia vecného bremena nemožno považovať za
rozsah zodpovedajúci nevyhnutnej miere pre výkon jeho vlastníckeho práva, ale tento je nad mieru
nevyhnutnú. Možnosť rekonštrukcie, modernizácie, úpravy stavby podľa názoru súdu nezohľadňuje iba
mieru nevyhnutnú výkonu vlastníckeho práva žalobcu k stavbe. Vo vzťahu k údržbe, obhospodarovaniu

stavby je potrebné dodať, že podľa § 127 ods. 3 OZ, vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť
na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace,
pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb s tým, že
ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť, ktorej
zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Navyše žalovaný v konaní potvrdil, že žalobcovi doposiaľ nebolo nikdy

bránené k tomu, aby čokoľvek vykonal s parc. 339/8. Z uvedených dôvodov súd žalobu vo zvyšku v časti
týkajúcej sa rozsahu navrhovaného vecného bremena zamietol.

20. Tak strana žalobcu ako žalovaného sa v konaní odvolávala na ust, § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého
výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu

zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle
tohto ustanovenia výkonom práva nie je protiprávne správanie subjektov, aj keď ako právna skutočnosť
môže mať za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu; výkon práva musí byť právom
dovolený (aprobovaný). Uvedené ustanovenie má v oblasti občianskeho práva závažný interpretačný
i aplikačný dosah. Ide predovšetkým o ustanovenia zakazujúce taký výkon práv a povinností, ktorý

by bol v rozpore s pravidlami demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípmi právneho štátu a
občianskej spolupatričnosti. Ide teda o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú
mieru tolerancie v spoločensky vhodnej miere a únosnosti. Pojmom dobré mravy možno rozumieť
pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy.
Pri aplikácii § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nejde ani tak o subjektívny názor účastníka, ako

o spoločenské, objektivizované hodnotenie. Nemožno vylúčiť, aby sa vzhľadom na všetky okolnosti
konkrétneho prípadu, hoci úplne výnimočne, prihliadlo aj na okolnosti spočívajúce v osobe alebo v
pomeroch účastníka, ktorý sa domáha ochrany proti neoprávnenému zásahu. Môže však ísť len o také
okolnosti, ktoré svojou závažnosťou tento mimoriadny ohľad vyžadujú, pričom treba dbať o to, aby
ten, kto sa ich dovoláva, sám nekonal v rozpore s dobrými mravmi a nevyžadoval ohľady neúmerné

okolnostiam konkrétneho prípadu, a zabránil tak snahe alebo možnosti ich zneužitia. Toto ustanovenie
vyjadrujezároveňzákazšikanóznehovýkonupráva,oktoréidevtedy,akjeprávovykonávanézaúčelom
poškodzovania iného subjektu. Za zneužitie práva treba považovať konanie navonok dovolené, ktorým
má však byť dosiahnutie nedovoleného výsledku. Z výsledkov zisteného skutkového stavu je zrejmé, že
žalobca sa rozhodol situáciu vo vzťahu k previsu strechy nad pozemkom žalovaného, ktorá predstavuje

prípad neoprávnenej stavby na cudzom pozemku, vyriešiť podľa 135c ods. 3 OZ, ktoré ustanovenie
upravuje prípad neoprávnenej stavby na cudzom pozemku a zároveň spôsoby vyrovnania vzťahov
medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom, a to zriadením vecného bremena. Za neoprávnenú stavbu
v zmysle citovaného ustanovenia sa považuje taká stavba, ktorú stavebník zriadi na cudzom pozemku
bez toho, aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku. Pre posúdenie

stavby ako neoprávnenej nie je významné, či stavebník mal stavebné povolenie a nie je ani rozhodujúce
samotné vedomie vlastníka pozemku, prípadne orgánu obce (štátneho orgánu) o stavbe. Na takýto
postup má žalobca ako vlastník neoprávnenej stavby v časti previsu strechy na pozemku žalovaného v
súlade s ustanovením § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka plné právo. Keďže medzi stranami sporu
nedošlo k dohode ohľadne previsu strechy či už zriadením vecného bremena, uzatvorením nájomnej

zmluvy, prípadne kúpnej zmluvy, alebo iným spôsobom, pričom súd nespochybňuje skutočnosť, že
umiestnenie časti strechy stavby súp. č. 251 nad pozemok žalovaného, predstavuje zásah do jeho
vlastníckapráva,avšakvšetkyvyššieuvedenéazistenéokolnostiprípadu,podľanázorusúdunezakladá
konanie na strane žalobcu ako vlastníka stavby súp.č. 251 v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka. Rovnako tak ani na strane žalovaného súd nevzhliadol konanie v rozpore s
dobrými mravmi tak ako predpokladá ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

21. Pre vyššie uvedené dôvody súd rozhodol o zriadení vecného bremena v prospech vlastníka stavby
súpisné číslo 251, druh stavby: nebytová budova - iná budova, nachádzajúcej sa na parcele č. 339/6,
v katastrálnom území Topoľčianky, vecné bremeno in rem, spočívajúce v povinnosti vlastníka pozemku
registra „C“ parcela č. 339/8, v katastrálnom území Topoľčianky, strpieť vecné bremeno právo stavby k
časti pozemku parcela č. 339/8 o výmere 9 m2 označeného ako diel 1 v geometrickom pláne č. 64/2019

vyhotoveným Ing. I. P., Geo.flex s.r.o., úradne overeným katastrálnym odborom Okresným úradom Zlaté
Moravce dňa 21.05.2019, pod č. 259/2019, pod stavbou súpisné číslo 251 v časti previsu strechy s
rímsou a odkvapom, ktorý Geometrický plán č. 64/2019 vyhotovený Ing. I. P., Geo.flex s.r.o. bude tvoriť
neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. Vecné bremeno súd zriadil na dobu neurčitú a za jednorazovú
odplatu vo výške 295 eur, ktorú je žalobca povinný uhradiť žalovanému do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku, a vo zvyšku žalobu zamietol.

22. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému
nárok náhradu trov konania v rozsahu 100%. Pokiaľ išlo o zamietajúcu časť súd poukazuje na to,
že táto sa týkala len rozsahu zariadenia vecného bremena, pričom žalobca ohľadne jeho nároku na
zriadenie vecného bremena bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania. O

výške trov konania bude rozhodnuté uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Nitra písomne.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP . odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.