Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16CoP/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316209269
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8316209269.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Z. - U.,
nar. XX.XX.XXXX a X., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka a v právnej veci navrhovateľa F. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. X, XXX XX A., zastúpený U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X, XXX XX A., za
účasti matky U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X, XXX XX A. a otca F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.
XXXX/X, XXX XX A., o úpravu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Humenné č.k. 19P 402/2016-164 zo dňa 30. júna 2017 v spojení s opravným uznesením č.k. 19P
402/2016-171 zo dňa 07. júla 2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok č.k. 19P/402/2016-164 zo dňa 30.06.2017 v spojení s opravným uznesením
č.k. 19P/402/2016-171 zo dňa 07.07.2017.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudok rozhodol tak, že:

„ Súd z v e r u j e maloletého U. Z., nar. X.X.XXXX a maloletého X. Z., nar. X.XX.XXXX do osobnej
starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľa F. Z., nar. XX.X.XXXX sumou 100 eur mesačne
vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa od podania návrhu od 3.10.2016.
Zaostalé výživné pre F. Z. vo výške 679,99 eur za obdobie od 3.10.2016 do 30.6.2017 súd p o v o ľ u
j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti tohto
rozsudku .
Nezaplatením čo len jednej zo splátok sa stáva zročným celý dlh.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého U. Z. sumou 80 eur mesačne a na výživu maloletého
X. Z. sumou 60 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky od podania
návrhu od 3.10.2016.
Zaostalé výživné pre maloletého U. Z. za obdobie od 3.10.2016 do 30.6.2017 vo výške 481,99 eur súd p
o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Nezaplatením čo len jednej zo splátok sa stáva zročným celý dlh.
Zaostalé výživné pre maloletého X. Z. za obdobie od 3.10.2016 do 30.6.2017 vo výške 284 eur súd p o
v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti
tohto rozsudku.Nezaplatením čo len jednej zo splátok sa stáva zročným celý dlh.

V prevyšujúcej časti návrh matky na určenie výživného zamieta.

u p r a v u j e styk otca s maloletým X. Z. takto:

„Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým X. Z. každý párny víkend od 9.00 hod. v sobotu do 16.00
hod. v nedeľu, počas Veľkonočných sviatkov každý kalendárny rok na Veľký piatok od 9.00 hod. do 16.00

hod. a na Veľkonočný pondelok od 9.00 hod. do 16.00 hod., počas letných prázdnin od 3.7.2017 od 9.00
hod. do 16.7.2017 do 16.00 hod. a od 14.8.2017 od 9.00 hod. do 27.8.2017 do 16.00 hod. a každý ďalší
kalendárny rok vždy prvý prázdninový týždeň v júli od 9.00 hod. v pondelok do 16.00 hod. v nedeľu a
predposledný prázdninový týždeň v auguste od 9.00 hod. v pondelok do 16.00 hod. v nedeľou, počas
vianočných sviatkov každý kalendárny rok 1. sviatok vianočný dňa 25.12. od 9.00 hod. do 16.00 hod.
a na Nový rok od 9.00 hod. do 16.00 hod..

Otec si maloletého vyzdvihne a po skončení styku odovzdá matke v mieste bydliska maloletého. Rodičia
sú p o v i n n í v prípade ak sa styk zo závažných dôvodov neuskutoční, oznámiť si navzájom túto
skutočnosť najneskôr 24 hodín vopred, inak bezprostredne po vzniku styku.“ “

2. Opravným uznesením rozhodol tak, že:

„Vo výrokovej časti rozsudku Okresného súdu Humenné č. 19P 402/2016 zo dňa 30.6.2017 opravuje
sumu 679,99 eur na sumu 659,99 eur, sumu 481,99 na sumu 461,99 eur, sumu 284 eur na sumu 264
eur.“

3. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 36 odsek 1, § 62 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“).

4. Vychádzal zo zistenia, že rodičia detí nežijú v spoločnej domácnosti od 05.07.2016, kedy sa
matka spolu s deťmi odsťahovala. V priebehu konania nadobudol navrhovateľ plnoletosť. Matka svojim

návrhom zo dňa 28.09.2016 žiadala, okrem určenia výživného, upraviť styk len na mal. X., nakoľko
otec nerešpektuje jeho denný režim. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie upravil styk s mal. X.
v zmysle návrhu matky a to tak, aby mal maloletý dostatok času pripraviť sa po príchode od otca aj
na vyučovanie. Pri skúmaní majetkových pomerov rodičov zistil, že matkin príjem je vo výške 600-650
Eur mesačne a jej výdavky predstavujú výdavky na domácnosť, stravu, hygienu, odev (pričom hradí

aj výdavky detí). Príjem otca predstavuje približne 665 Eur mesačne (vrátane invalidného dôchodku),
pričom svoje výdavky na domácnosť si vyčíslil na sumu 260 Eur mesačne, platí si aj poistné (20 Eur
mesačne) a podľa jeho vyjadrenia s ním v spoločnej domácnosti býva aj mal. U., ktorému dáva vreckové
20 Eur týždenne. S prihliadnutím na vek mal. detí a navrhovateľa (ktorý je študentom strednej školy),
ich odôvodnené potreby a majetkové pomery otca, súd prvej inštancie rozhodol tak ako je to uvedené

vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.

5. Proti rozsudku v spojení s opravným uznesením podal včas odvolanie otec. Navrhol, aby odvolací
súd upravil výšku výživného tak, že otec bude povinný prispievať na výživu plnoletému F. sumou 80
Eur mesačne, mal. U. sumou 60 Eur mesačne a mal. X. sumou 40 Eur mesačne. Taktiež žiadal upraviť

styk s mal. X. tak, aby začiatok styku bol v piatok od 16.00 hod., pričom by prebiehal každý víkend.
Uviedol, že po odchode matky z domácnosti musí znášať náklady na bývanie sám. Uviedol, že jeho
práca je neistá a pokiaľ jeho príjem za mesiace január až marec 2017 vystúpil na sumu 654,85 Eur, tak
to bolo z dôvodu daňového vyrovnania za rok 2016 ako aj z dôvodu, že do tohto príjmu bol zahrnutý
príjem navrhovateľa a mal. U., ktorý si privyrábali ako brigádnici. Za jeho objektívny príjem teda treba

rátať sumu vo výške 405 Eur mesačne a invalidný dôchodok vo výške 265 Eur mesačne. V takomto
prípade mu po odpočítaní výživného spolu s nedoplatkom a po odpočítaní nákladov na bývanie ostane
na živobytie suma 120 Eur mesačne, čo je likvidačné pre muža, ktorého opustila manželka a spôsobila
ťarchu finančných nákladov, ťarchu vedenia domácnosti a ťarchu odlúčenia sa so synmi. Všetok svoj
voľný čas chce venovať deťom, čo si tiež vyžaduje zvýšené výdavky. Uviedol, že s ním v domácnosti žije

aj najstarší syn N., ktorý je študentom vysokej školy, a teda náklady spojené s jeho štúdiom, či spotreby
tepla, vody a energií znáša on. K jeho navrhovanej úprave styku s mal. X. uviedol, že s takým časom
a frekvenciou súhlasil aj mal. X..6. K odvolaniu otca podala vyjadrenie matka. Uviedla, že dlh na výživnom si otec vyrobil sám a to tým,
že začal platiť výživné na tri mal. deti spolu len v sume 120 Eur mesačne. Matka tak bola nútená zvyšnú
potrebnú sumu čerpať zo svojich úspor. Podotkla, že otec má našetrenú sumu do 10.000 Eur, ktoré mal

na stavebnom sporení. Výška príjmu matky nedosahuje výšku príjmu (spolu s invalidným dôchodkom)
otca. Všetky štyri deti (teda aj plnoletý N.) bývajú u matky, a teda táto má výdavky na všetkých synov
so sa týka stravy, nákladov spojených so štúdiom, ich záujmami, oblečením a všetkým, čo sa týka ich
potrieb. Nakoľko otec býva v domácnosti sám, poklesli mu výdavky na túto domácnosť a teda nie je
možné, aby jeho náklady boli vo výške 260 Eur mesačne. Uviedla, že synom nikdy nebránila, aby išli k

otcovi, no títo k nemu chodiť nechcú. Nie je pravdou, že plnoletý N. žije s otcom v spoločnej domácnosti,
a teda otec nemá žiadne zvýšené náklady s tým súvisiace. Počas školského roka bol plnoletý N. na
internáte a cez víkendy chodil striedavo k matke a k otcovi. Od novembra 2016 chodí pravidelne ku
matke, či ku jej sestre. Čo sa týka úpravy styku s mal. X., tak nesúhlasí s tým, aby otcove stretávanie
sa so synom prebiehalo každý víkend, nakoľko by mal. X. bol s ňou iba počas pracovných dní, kedy a
s ním pravidelne pripravuje na vyučovanie. Mal. X. si nepamätal, aby sa ho otec na niečo také pýtal.

Poukázala tiež na to, že mal. X. v piatok do 17.30 hod. navštevuje modelársky krúžok, a preto nie
je možné, aby ho otec vyzdvihoval v piatok o 16.00 hod.. Uviedla, že otec opakovane užíva alkohol,
maloletého zaťažuje problémami dospelých a cez syna zisťuje informácie o nej. U syna cez víkendy tiež
nedodržiava pravidelný režim a hygienické návyky.

7. K odvolaniu otca podal vyjadrenie kolízny opatrovník. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu. Uviedol, že požiadavka otca, ktorý sa domáha styku s mal. X.
každý víkend narúša model trávenia voľného času v rovnakej miere s oboma rodičmi tak, ako si to
predstavuje aj sám X.. Mal. X. pri pohovore pred kolíznym opatrovníkom uviedol, že s otcom zvykol tráviť
celé víkendy, že je mu pri ňom dobre a že je uňho sloboda, ale potom príde v nedeľu domov a pri mame

sa musí vždy učiť. Otec si ho vyzdvihoval každý piatok z krúžku, ale teraz by to mal. X. chcel inak. K
výške výživného uviedol, že uvedené sumy sú vzhľadom na vek, potreby a výdavky detí primerané.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,

preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie otca nie je dôvodné.

9.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny

právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej
inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

10. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím dôvodom odvolací

súd uvádza nasledovné:

11. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia mal. detí a navrhovateľa nežijú v spoločnej domácnosti od
XX.XX.XXXX. Otec žije sám, zatiaľ čo matka žije spolu s navrhovateľom, mal. U., mal. X. a plnoletým
N. v byte jej sestry. Matkin mesačný príjem je približne vo výške 650 Eur mesačne. Jej výdavky

predstavujú napríklad náklady na bývanie (90 Eur mesačne), strava (cca 250 Eur mesačne), školské
potreby, oblečenie a obuv, hygienické potreby, potreby do domácnosti, či náklady na auto. Z obsahu
spisu vyplýva, že matka v prevažnej miere hradí výdavky na všetky jej deti. Príjem otca predstavuje
približne 650 Eur mesačne (mzda + invalidný dôchodok). V domácnosti žije sám, príležitostne u neho
trávia čas jeho synovia. Výdavky, ktoré otec má preto predstavujú prevažne jeho náklady, a to náklady

na bývanie, stravu, odev, poistka, paušál pre mal. U. a pod..

12. Podľa ustanovenia § 36 odsek 1 prvej vety Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu
nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností.

13. Podľa ustanovenia § 62 odsek 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov

a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa ustanovenia § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Odvolací súd sa na základe vyššie uvedeného stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie ako aj
názoromkolíznehoopatrovníka,žesumaurčenánapadnutýmvýrokomrozsudkujeprimeranávzhľadom
na odôvodnené potreby maloletého ako aj možnosti a schopnosti otca ako povinného.

16. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené

všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí
od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu,
vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Nemožno dospieť k všeobecne platnému záveru, ide
o individuálnu fyzickú a duševnú vyspelosť toho ktorého dieťaťa, potreby detí v tom istom veku sa môžu
odlišovať. Súčasne závisí od schopností a možností rodičov. V prípade obmedzených predpokladov na

strane rodičov sa preto môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po
plné uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov.

17. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej
povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako

aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Ide však o
odôvodnené potreby oprávneného, preto je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho konkrétnych
potrieb, ktoré budú závislé od zdravotného stavu oprávneného, od jeho veku, duševnej a telesnej
vyspelosti, povolania a pod., budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodilé. Ďalej sú
odôvodnené potreby ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného, ako aj

vymedzením rozsahu výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Rámec odôvodnených
potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.

18. Celkové mesačné náklady na dieťa predstavujú všetky náklady (výdavky), ktoré zabezpečujú aspoň
základné potreby dieťaťa ako napríklad strava, ošatenie, zdravotná starostlivosť, školská dochádzka a

podobne na kalendárny mesiac. Samozrejme, ak to dovoľujú majetkové pomery rodičov, dieťa má nárok
aj na ďalšie plnenia zo strany rodičov napríklad výlety, športové aktivity a podobne. Do úvahy je tiež
potrebné vziať náklady matky s ktorou mal. deti a navrhovateľ žijú na bývanie, energie v domácnosti,
platenie poistného a podobne.

19.NavrhovateľmáXXrokov,mal.U.máXXrokovpričomobajasúštudentmistrednejškoly.Sichvekom
sú nespochybniteľne späté výdavky takmer sa rovnajúce dospelému človeku (čo sa týka výdavkov
na stravu, hygienické potreby, oblečenie a obuv). Mal. X. má X rokov a je žiakom základnej školy. S
návštevou školy nepochybne súvisia zvýšené výdavky týkajúce sa školských pomôcok, nepovinných
krúžkov, čo výdavky súvisiace s prirodzeným rastom dieťaťa (strava, oblečenie a obuv, hygienické

potreby). Z obsahu spisu je zrejmé, že výdavky na tieto deti sú hradené v prevažnej väčšine matkou.
Výdavky samotnej matky spolu s výdavkami detí, o ktoré sa matka osobne stará sú neporovnateľne
vyššie než výdavky samotného otca, pričom jej príjem nie je výrazne vyšší než príjem otec. Nemožno
prisvedčiť ani námietke otca, že jeho príjem je nižší než ten, ktorý bral do úvahy súd prvej inštancie,
nakoľko v jeho výplatnej páske sa nachádzala aj odmena jeho synov U. a F. za brigádnickú činnosť v jeho

firme. Uvedená skutočnosť, okrem toho že by bola v rozpore so zákonom, nebola ničím preukázaná.
Navyše, aj pri príjme, ktorý uvádza otec (405 Eur + 265 Eur ako invalidný dôchodok) je vzhľadom
na odôvodnené potreby mal. detí a odôvodnené výdavky otca, výživné určené prvoinštančným súdom
primerané.20. Treba prisvedčiť prvoinštančnému súdu, že výživné určené v napadnutom rozhodnutí (na plnoletého
F. vo výške 100 Eur, mal. U. vo výške 80 Eur a mal. X. vo výške 60 Eur mesačne) je adekvátne vzhľadom

na odôvodnené potreby navrhovateľa a mal. detí, ako aj v súvislosti možnosťami a schopnosťami otca.

21. Čo sa týka úpravy styku otca s mal. X. odvolací súd uvádza, že úprava styku určená prvoinštančným
súdom je v záujme mal. X..

22. Podľa ustanovenia § 28 odsek 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia.
Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

23. Podľa ustanovenia § 36 odsek 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov

zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, §
25 a 26 sa použijú primerane.

24. Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní

vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,

h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

25. Ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja
rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo
dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti jedného z
rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto
zásada čo najviac naplnená. (Pozri nález Ústavného súdu ČR z 15. marca 2016, sp. zn. III. ÚS 2298/15)

26. Úloha oboch rodičov v živote maloletého dieťaťa je nezastupiteľná a odvolací súd nepochybuje, že
by tomu bolo inak v predmetnej právnej veci. V záujme dieťaťa je nepochybne to, aby bolo v starostlivosti
toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i
ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté dieťa predpokladá zabezpečenie

nie len materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého
dieťaťa. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov.

27. Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní najvhodnejšieho usporiadania
vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali

obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochýb nezastupiteľné miesto.

28. Zo správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov zo dňa 07.03.2017 vyplýva, že mal. X. má
otca rád a je mu s ním dobre, ale chce byť zverený do osobnej starostlivosti matky. Nechce už, aby s
otcom trávil celé víkendy a doma pri mame sa učil. Niekedy by chcel byť cez víkend aj s mamou. Pri

pohovore uviedol, cit.: „možno by nemusel u otca tráviť každý víkend od piatku do nedele a mohlo by
sa to nejako spravodlivo rozdeliť“. Kolízny opatrovník v závere správy navrhol, aby bolo rešpektované
právo matky a dieťaťa tráviť spolu aj víkendový čas, nie len pracovné dni.29. Treba prisvedčiť kolíznemu opatrovníkovi v tom smere, že je potrebné rešpektovať práva dieťaťa a
matky tráviť spolu aj čas mimo pracovných dní. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je v záujme mal. X.,
aby každý víkend trávil so svojim otcom, zatiaľ čo s matkou len čas po škole počas pracovného týždňa,

kedy sa spolu môžu len učiť do školy. Nemožno prisvedčiť ani otcovmu návrhu stretávať sa s mal. X.
už od piatka od 16.00 hod., nakoľko treba rešpektovať aj mimoškolské záujmy mal. X., ktorý v tomto
čase navštevuje modelársky krúžok. Preto odvolací súd považuje rozhodnutie prvoinštančného súdu o
úprave styku otca s mal. X. každý párny víkend za správny.

30. So zreteľom na uvedené odvolací súd v zmysle § 387 odsek 1 a 2 C.s.p. napadnutý rozsudok ako
vecne správne potvrdil.

31. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v zmysle § 52 C.m.p..

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 C.s.p. v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).