Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 10, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 18C/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418200311
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alžbeta Marková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2020:1418200311.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Alžbetou Markovou v právnej veci žalobcu: Slovenská

kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zast. Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: S. M., nar.
X.XX.XXXX, trvale bytom D. X,. Dunajská Lužná, zast. Advokátska kancelária JUDr. Daniel Juhás s.r.o.,
so sídlom Seberíniho 1, Bratislava, IČO: 36 869 970, o zaplatenie 12.286,30 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.1.2018 domáhal od pôvodne označených žalovaných v 1.

a 2. rade (žalovaná v 1. rade: R. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XA, Bratislava a žalovaný v 2. rade:
S. M., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom D. X, Dunajská Lužná) spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy
12.286,30 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 12.286,30 € od 29.8.2016 do
zaplatenia a náklady spojené so zabezpečením úradného prekladu listinných dôkazov vo výške 444,02
€ a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je právnická osoba zriadená zákonom
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o PZP“). Žalobca je v súlade s čl. 1 bod 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/
ES Národnou Kanceláriou Systému zelenej karty, ktorý je mechanizmom ochrany obetí dopravných
nehôd v dôsledku cezhraničného pohybu motorových vozidiel. Systém zelenej karty vznikol na základe
Doporučenia č. 5, z 25. januára 1949, ktoré prijala pracovná skupina pre cestnú dopravu Výboru pre
vnútrozemskú dopravu Európskej hospodárskej komisie Organizácie spojených národov. Kancelária
Systému zelenej karty v krajine miesta nehody garantuje odškodnenie poškodeným, ktorým bola
spôsobená škoda prevádzkou motorových vozidiel z iného štátu Systému zelenej karty. Mechanizmus

fungovania členských kancelárií Systému zelenej karty je upravený mnohostrannou dohodou Internal
Regulations, publikovanou v Úradnom vestníku Európskej únie pod č. L 192/23 dňa 31. júla 2003. Ako
je uvedené v preambule týchto pravidiel, vychádzajú z európskych smerníc a dohôd schválených na
pôde Rady kancelárií (Comité Européen des Assurances). V súlade s článkom 5.1 Internal Regulations
Kancelária krajiny, v ktorej má motorové vozidlo
(prevádzkou ktorého bola škoda spôsobená) trvalé stanovište, je povinná refundovať náhradu,
ktorú Kancelária v krajine nehody vyplatila v súvislosti so spôsobenou škodou. Žalobca je v súlade

s článkom 10 ods.1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ ES zároveň orgánom
povereným náhradou škody pre prípady škody spôsobenej nepoisteným vozidlom - Poistný garančný
fond (§ 24 ods. 2 zákona o PZP). Pôvodne označená žalovaná v 1. rade je fyzická osoba - vlastník a
držiteľ motorového vozidla N., G.: BA XXXSD, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Pôvodneoznačený žalovaný v 2. rade (teraz žalovaný) je fyzická osoba - vodič motorového vozidla N., O.,
ktorého prevádzkou bola podľa žalobcu spôsobená škoda. Dňa 23.1.2014 bola v meste D. v Nemecku
predmetným vozidlom pôvodne označenej žalovanej v 1. rade v dôsledku dopravnej nehody spôsobená

škoda na motorovom vozidle Z.-C., G.: D ktorého držiteľom v čase nehody bol T. A. (ďalej len
„poškodený“). Kanceláriou Systému zelenej karty, ktorá odškodnila nároky poškodeného v súlade s
právnym poriadkom krajiny miesta nehody bola Nemecká kancelária poisťovateľov. Táto svoje nároky
uplatnila u žalobcu v súlade s čl. 5.1 Internal Regulations. Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu
nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovení § 3 ods. 1 zákona o PZP, vznikla
žalobcovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP povinnosť uhradiť poškodenému
z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poškodenému dňa 22.7.2016 poistné plnenie vo výške
14.125,14 €, z ktorého suma vo výške 1.838,84 € predstavuje poplatok systému zelenej karty, ktorý si
žalobca v tomto konaní od žalovaných neuplatnil. Túto povinnosť si žalobca splnil v súlade s pravidlami

Systému zelenej karty, kedy za vybavené nároky plnil Kancelárii Systému zelenej karty v krajine miesta
nehody. Podľa § 24 ods. 7 zákona o PZP si žalobca listami zo dňa 28.7.2016 uplatnil u žalovaných
náhradu poistného plnenia vo výške 12.286,30 €. V listoch bola uvedená lehota na zaplatenie dlžnej
sumy do 28.8.2016. Žalovaní svoj dlh neuhradili ani len čiastočne. Žalobca splnil svoju povinnosť
vyplývajúcu zo zákona o PZP tým, že uhradil poškodenému škodu. Tým, že žalovaná v 1. rade nesplnila

svojuzákonomstanovenúpovinnosťvsúlades§3ods.1zákonaoPZP,vznikolžalobcovivočižalovanej
v 1. rade oprávnený nárok na základe ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o PZP, a to právo proti tomu, kto
zodpovedá za škodu podľa § 24 odseku 2 zákona o PZP, na náhradu toho, čo za neho plnil. Žalobca
zároveň poukazuje na to, že pôvodne označená žalovaná v 1. rade zodpovedá podľa ust. § 427 a nasl.
Občianskeho zákonníka ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou

prevádzky motorového vozidla a žalovaný v 2. rade (teraz len žalovaný) zodpovedá podľa § 420 ods. 1
Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Žalobca si voči žalovaným
uplatnil úrok z omeškania počnúc dňom 29.8.2016, t. j. dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na plnenie
podľa výziev na náhradu poistného plnenia.

2. Pôvodne označená žalovaná v 1. rade žiadala žalobu zamietnuť nakoľko nárok žalobcu je z
prevzatia záväzku mimo kogentnú úpravu § 24 zákona o PZP a nárok svedčí poistiteľovi, ktorý plnil
poškodenému podľa Občianskeho zákonníka. Podľa jej názoru je zodpovednosť za škodu založená
výlučne podľa § 427 až 430 Občianskeho zákonníka. Z predložených dokumentov vyplýva, že škodu za
poistné plnenie vyplatené poškodenému na základe povinnosti Národnej kancelárie Systému Zelenej

karty uplatnil u žalobcu poisťovateľ podnikajúci na území SR (Allianz Slovenská poisťovňa, a.s.) ako
refundáciu poistného plnenia poisťovateľa podnikajúceho v krajine kde ku poistnej udalosti došlo (Allianz
Versicherung AG) alebo malo dôjsť a to listom z 27.6.2016. Likvidáciu poistnej udalosti tak vykonal
poisťovateľ prostredníctvom likvidačného zástupcu Allianz Versicherung AG dňa 28.4.2014. Poškodený
majiteľ vozidla registrovaného v K. špz. D bol uspokojený likvidačným zástupcom a tento oznámil

listom poisťovateľovi vyúčtovaním nákladov poistného plnenia. Poistné plnenie refundoval tuzemský
poisťovateľ likvidačnému zástupcovi na základe poistky XXXXXXXXXX/XXXXX, ktorej platnosť, ale po
splneníanajskôrpo7.5.2014,zrušilspätnek15.5.2012zdôvodupredajavozidla.Žalobcanepostupoval
v súlade so zákonnou povinnosťou regulujúcou použitie Poistného garančného fondu a poisťovateľ
zanedbal svoju povinnosť prešetriť poistnú udalosť riadne a keďže v rozpore s právnou úpravou SR

preniesolškoduzpoistnéhoplneniavyplatenéhobezprávnehodôvodunažalobcu,ktorýuplatňujenárok
podľa § 24 ods. 7 bráni žalovanej v 1. rade v obrane podľa § 428, nakoľko doterajší skutkový stav,
poukazuje na možnosť, že škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke vozidla
v cestnej premávke. Žalovaná v 1. rade sa obrátila na orgány činné v trestnom konaní oznámením z
11.8.2016 a podarilo sa jej zabezpečiť výpoveď žalovaného v 2. rade pred vyšetrovateľom, ktorý ale

poprel,žebybolviedolvčasenehodyžalobcomoznačenévozidloaužvôbecnievD.,Nemecko.Naproti
tomu tretie osoby, ktoré mali motorové vozidlo zapožičané s vedomím žalovanej v 1. rade vypovedali, že
neopustilo Bratislavu a žiadnej ďalšej osobe zapožičané nebolo. Žalovaný v 2. rade poprel svoju účasť
na dopravnej nehode 23.1.2014. Ďalej žalovaná v 1. rade uviedla, že motorové vozidlo bolo poskytnuté
na účel predvedenia pred predajom osobe - sprostredkovateľa, ktorá nie je totožná so žalovaným v

2. rade a s vedomím žalovanej, ale bez jej znalosti o totožnosti kto poskytol motorové vozidlo ďalšej
osobe. Nie je zistené, ktorá z týchto osôb poskytla motorové vozidlo žalovanému v 2. rade a či sa tak
skutočne udialo, všetky tri osoby však boli vypočuté v prípravnom konaní. Motorové vozidlo bolo vrátené
žalovanej v 1. rade sprostredkovateľom oproti dohode oneskorene po dobe uplynutia viacerých dní a bezinformácie kde sa vozidlo nachádzalo resp. pohybovalo. Motorové vozidlo bolo vrátené bez poškodenia
a tak žalovaná v 1. rade nevidela dôvod obrátiť sa na políciu ani si neoverila priebeh kilometrov, určite
však stav tachometra pred a po vypožičaní nezodpovedal veľkej vzdialenosti medzi Bratislavou a D.

nakoľko sa jedná o tisíce km.

3. V priebehu konania súd uznesením č.k. 18C 2/2018-246 zo dňa 13.12.2018 konanie voči žalovanej v
1. rade - R. Z., zastavil, z dôvodu, že na majetok žalovanej v 1. rade bol vyhlásený konkurz a pohľadávka
uplatnená žalobcom je pohľadávkou podľa § 166a ods. 1 písm. a) zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a

reštruktualizácii. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.2.2019. Z dôvodu zastavenia konania voči
žalovanej v 1. rade súd ďalej vo veci konal so žalovaným v 2. rade; ďalej už len ako so žalovaným.

4. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a podľa svojho najlepšieho
vedomia a svedomia vyhlásil, že nikdy nespôsobil a ani nebol účastníkom žiadnej dopravnej nehody
alebo škodovej udalosti v Nemecku, žalovanú v l. rade nikdy nevidel, nekomunikoval s ňou, nepozná

ju a nikdy si od nej nepožičal žiadne motorové vozidlo, nepodpísal žalobcom predložený záznam o
automobilovej nehode. Podpis uvedený na zázname o automobilovej nehode, ktorý údajne má byť
podpisom žalovaného, nie je podpisom žalovaného a teda je tento podpis sfalšovaný. Z porovnania
skutočného podpisu žalovaného (napr. na priloženom plnomocenstve, potvrdení o podaní trestného
oznámenia, žiadosti o prijatí do zamestnania, pracovnej zmluve) s podpisom uvedeným na zázname

o automobilovej nehode je zrejmé, že podpis na zázname o automobilovej nehode nie je podpisom
žalovaného. Keďže niekto sfalšoval podpis žalovaného a uviedol jeho osobné údaje na zázname o
automobilovej nehode, na podklade ktorého je uplatňovaný nárok žalobcu v tejto žalobe, žalovaný
podal v tejto súvislosti na obvodnom oddelení Policajného zboru Bratislava Staré Mesto - východ
dňa 27.2.2018 trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu neoprávneného

nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 ods.1, ods.2 Trestného zákona resp. iného trestného činu
podľa osobitnej časti Trestného zákona. Konanie je vedené obvodným oddelením Policajného zboru
Bratislava Staré Mesto - východ pod sp. zn. ČVS: X.-XXX/SMV-BX-XXXX. B. zvyšný obsah vyplneného
tlačiva označeného ako záznam o automobilovej nehode žalovaný nepísal a vyplnený text nie je
písmom žalovaného. Druhý účastník dopravnej nehody ho písať podľa názoru žalovaného nemohol,

nakoľko druhým účastníkom bola zahraničná osoba (T. A.) a doplnený text v protokole je v slovenskom
jazyku. Poukázal na priloženú písomnosť s rukopisom žalovaného, pričom porovnaním predmetných
dokumentov je možné pozorovať zrejmú odlišnosť druhu písma. Ďalej žalovaný namietol nesúlad znenia
žaloby s dôkazmi predloženými žalobcom. Žalobca tvrdí, že „Kanceláriou Systému zelenej karty, ktorá
odškodnila nároky poškodeného v súlade správnym poriadkom krajiny miesta nehody, bola Nemecká

kancelária poisťovateľov. Táto svoje nároky uplatnila u žalobcu v súlade sčl. 5.1 Internal Regulations.“
Zo žalobcom predložených podkladov podľa žalovaného vyplýva, že dňa 15.1.2015 nemecký Allianz
Versicherungs-AG (ďalej len „Allianz DE“) vyzval slovenský Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s. (ďalej len
„Allianz SK“), aby zaplatil náhradu škody (12.258,94 EUR) a manipulačný poplatok (1.838,84 EUR), t.j.
spolu sumu vo výške 14.097,78 € Allianzu DE, keďže Allianz DE vykonal likvidáciu poistnej udalosti dňa

22.8.2014 v mene Allianz SK z dôvodu, že Allianzom SK poistená osoba je zodpovedná za nehodu v
plnom rozsahu. Allianz SK podľa jeho tvrdenia tento nárok Allianzu DE v roku 2015 vysporiadal bližšie
nešpecifikovaným spôsobom zúčtovania, hoci už v tom čase vedel alebo mohol vedieť, že predmetné
vozidlo v Allianz SK nemá platné poistenie. A teda podľa vyššie uvedeného tvrdenie žalobcu, že nároky
poškodeného odškodnila Nemecká kancelária poisťovateľov je nepodložené a preložené listinné dôkazy

tomu nenasvedčujú. Rovnako nie je ničím podložené, či a komu následne Allianz DE plnil a na základe
akého podkladu (absentuje faktúra autoservisu realizujúceho opravu poškodeného vozidla, policajná
správa). Predložené podklady jednoznačne nepreukazujú, že plnenie žalobcu poskytnuté Allianzu SK
bolo aj v skutočnosti použité na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť údajnou dopravnou nehodou.
Takisto je potrebné podotknúť, že z protokolu (záznamu o automobilovej nehode) nie je zrejmé, kto

je vinníkom dopravnej nehody. Taktiež z doposiaľ známych informácií nie je zrejmé prečo nebola k
predmetnej dopravnej nehode volaná polícia, ktorá by preverila identitu účastníkov nehody ako aj určila
vinníka, najmä ak mala vzniknúť tak vysoká škoda. Ďalšiu pochybnosť vytvára fakt, že nehoda bola
spísaná na hlavičkovom formulári poisťovne UNIQA, v ktorom je uvedené, že poistenie je zriadené v
poisťovni UNIQA pod č. 925 94 72 881, ako aj že táto poisťovňa vydala k tomuto poisteniu zelenú

kartu. Zmätočné a nedostatočné riešenie poistnej udalosti, zmätočné a nepravdivé údaje o poistení
vozidla, sfalšovaný podpis žalovaného na zázname o automobilovej nehode, absencia policajného
záznamu o riešení dopravnej nehody, absencia faktúry autoservisu, absencia spôsobu určenia viny a
množstvo ďalších problematických veci vylučujú akýkoľvek nárok žalobcu voči žalovanému, a popri tomtaktiež nasvedčujú tomu, že boli zneužité osobné údaje žalovaného, čím do postavenia poškodeného sa
dostáva práve žalovaný. Zároveň je tu dôvodné podozrenie, že tu bol spáchaný podvod resp. iný trestný
čin. Ďalej žalovaný uviedol, že zo žalovanou v 1. rade predloženého Uznesenia Okresného riaditeľstva

policajného zboru v Bratislave I, odboru kriminálnej polície zo dňa 13.02.2017, obsahujúce výpovede
dotknutých osôb (N. Q., Z. L. a žalovanej v 1. rade), vyplýva, že predmetné vozidlo nemalo také závažné
poškodenia, z ktorého by bolo možné dedukovať, že ním bola spôsobená taká vysoká škoda aká bola
predmetom náhrady. Taktiež z neho vyplýva, že v rozhodnom čase sa predmetné vozidlo nachádzalo na
Slovensku a nejazdilo sa s ním v Nemecku. Žalovaná v 1. rade sa pred policajným orgánom vyjadrila,

že žalovaného v 2. rade nepozná a následne žalovaný sa vyjadril, že nepozná žalovanú v 1. rade.
Všetky vyššie uvedené skutkové okolnosti nasvedčujú tomu, že osobné údaje žalovaného boli zneužité
treťou osobou za účelom získania majetkového prospechu, pričom žalovaný sa žiadnym spôsobom
na tom nepodieľal a ani inak z takýchto fingovaných udalostí neprofitoval. Žalovaný sa považuje za
obeť a poškodeného v tomto prípade, nakoľko mu vznikajú nemalé náklady na obranu svojej osoby
a má za to, že zákonné podmienky pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu neboli doposiaľ

preukázané ani naplnené. Žalovaný naďalej popiera, že by dňa 23.1.2014 spôsobil dopravnú nehodu
resp. škodovú udalosť v nemeckom D., nikdy na N. U. s ev.č. C nejazdil, nikdy v Nemecku nezavinil, ani
nebol účastníkom žiadnej dopravnej nehody resp. škodovej udalosti. Žalovaný naďalej trvá na tom, že
záznam o dopravnej nehode, ktorý predložil žalobca, je podvrhom, pričom podpis, ktorý má byť údajne
podpisom žalovaného je sfalšovaný, a teda nie je jeho podpisom. Žalovaný nikdy takýto záznam o

dopravnej nehode nepodpísal. Slovenská poisťovňa, a.s. sa plnením žalobcu bezdôvodne obohatila, a
takéto plnenie žalobcu nie je možné regresom žiadať od žalovaného, a preto namietol aj nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie. Okrem uvedeného dôvodu, nedostatok pasívnej vecnej legitimácie spočíva
aj vtom, že doposiaľ nie je hodnoverne preukázané, že predmetné vozidlo viedol žalovaný, pričom takáto
skutočnosť ani nemôže byť preukázaná, nakoľko žalovaný takéto vozidlo v tom čase neviedol, a pokiaľ

aj prišlo k nejakej škodovej udalosti, vozidlo viedol niekto iný.

5. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom
žalovaného, výsluchom svedkyne R. Z. a ďalej listinnými dôkazmi a to najmä: výpis z Obchodného
registra, evidencia vozidiel, kúpna zmluva zo dňa 9.4.2012, potvrdenie o odovzdaní/prevzatí dokladov,

faktúra č. U. XXXX_ XXXXXX, list zo dňa 1.7.2016, záznam o automobilovej/dopravnej nehode (car
accident report), faktúra č. 20150860, preložené dokumenty, listiny na č.l. 108 až 129 spisu, uznesenie
OR PZ BA 1 zo dňa 13.2.2017, listiny č.l. 208 až 213 spisu, odborné vyjadrenie č. 5/2020 a vyjadrenia
strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav:

5.1. Žalovaný pri svojom výsluchu dňa 5.2.2019 uviedol, že chodil do autobazáru s názvom A. Z.. Je to
v okolí U. nad Z. a zdržoval sa v tomto okolí aj z dôvodu finančných nákladov. Nemá vedomosť o tom, že
by cestoval aj do severných oblastí Nemecka čiže do oblasti, kde sa nachádza mesto D., nakoľko to bolo
mimo oblasti jeho záujmu a výrazne kilometrovo ďalej. Nepozná R. Z., nikdy sa s ňou nestretol, uviedol
to aj v policajnej zápisnici, vtedy bol predvolaný ako svedok. Na otázku žalobcu, ako je teda možné,

že R. Z. na žalovaného podala trestné oznámenie na dopravnom inšpektoráte, žalovaný uviedol, že ani
nemá vedomosť, že bolo na neho podané trestné oznámenie ani nebol predvolaný, vôbec o tom netuší
ani prečo bolo podané. Dozvedel sa to až teraz. Trestné oznámenie podával za účelom, že jeho osobné
údaje sa nachádzali v zázname o nehode, ktorú nikdy nespôsobil a takisto podpis na zázname nie je
jeho a ani písmo nie je jeho a trestné oznámenie podával na základe týchto skutočností. Má zato, že

tieto údaje boli zneužité. Nevidel nikdy ani majiteľku vozidla a ani ju nepozná.

5.2. Svedkyňa R. Z. pri svojej výpovedi uviedla, že má pocit, že sa dostala do rúk podvodníkov. S autami
nemá žiadne skúsenosti, má síce vodičský preukaz, ani nejazdí ani nikdy nejazdila, o auto sa staral
jej manžel. Jej druhý manžel zobral auto na leasing pre jeho syna na jeho zárobkové účely, nakoľko

chodil odhŕňať sneh, auto však zobral na jej meno a povedal jej, že ho budú spolu splácať. Jeho syn
mal splácať leasing, avšak ho nesplácal, čo im nepovedal, odstavil auto pred ubytovňou, kde bývajú a
nechal ho tam. Manžel mal exekúciu, o čom jej nepovedal. Uviedla, že nevie kto je S. M., v živote ho
nevidela. Na otázku žalobcu, že ako je teda možné, že dňa 11.08.2016 podala trestné oznámenie, v
ktorom uviedla, že pravdepodobne došlo k poistnému podvodu zo strany žalovaného a T. A., svedkyňa

uviedla, že papiere prišli z Nemecka ohľadom nehody a tam boli tie mená uvedené aj priebeh celej
havárienebolnafotenýibanakreslený.Keďimautovrátili,nebolopoškodené,bololenmierneznečistené
na pravej strane karosérie a prevodovka trošku škrípala. Dali to opraviť v servise. Auto vrátil N. Q., ktorý
bol majiteľom autobazáru v Prievoze. Nič nenasvedčovalo tomu, že auto bolo havarované a nič nebolopoškriabané. Potvrdila, že je pravdou, že osobu S. M. pozná z dokumentov, ktoré prišli z Nemecka. Auto
ukradol majiteľ taxislužby, meno si nepamätá, išiel si auto iba vyskúšať, oni mu dôverovali, lebo N. im
ho doporučil, avšak týždeň auta nebolo. Urobil s autom otočku a s autom zdrhol. Uviedla, že správa o

dopravnej nehode je ten dokument, z ktorého sa dozvedela uvedené informácie a meno S. M., ale neboli
tam pripojené žiadne iné dokumenty ani správa z polície ani fotografie.

5.3. Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235
bola zriadená zákonom NR SR č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

5.4. Z evidencie motorových vozidiel Slovenskej kancelárie poisťovateľov vyplýva, že žalovaná v 1. rade
bola vlastníčkou a držiteľkou motorového vozidla zn. N. U. G. C

5.5. Z kúpnej zmluvy zo dňa 9.4.2012 vyplýva, že AUTOCENTRUM AAA AUTO, a.s., IČO: 35 858 699

ako predávajúci predal R. Z., nar. XX.X.XXXX ako kupujúcej, automobil značky N. U., RV XXXX, EČ C
číslo karosérie: R za kúpnu cenu 5.274 €. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky pri
predaji vozidiel. Z potvrdenia o odovzdaní/prevzatí dokladov vyplýva, že R. Z. prevzala od zamestnanca
spoločnosti AUTOCENTRUM AAA AUTO, a.s., doklady k motorovému vozidlu.

5.6. Z faktúry č. FVBA 1130_ 120529 bola preukázaná fakturácia za predaj osobného automobilu N. U.,
RV XXXX, G. C a úhrada v hotovosti v sume 791,10 € a bankovým prevodom v sume 5.034,90 €.

5.7. Listom, ktorý prevzala Slovenská kancelária poisťovateľov dňa 18.7.2016, žalovaná v 1. rade
oznámila, že PZP bolo uzatvorené s poisťovňou Allianz, avšak dňa 31.7.2014 bola zmluva zrušená,

auto bolo predané dňa 30.7.2016 autobazáru Autowillis Bratislava. Škodová udalosť nebola nahlásená
poisťovni, nakoľko o nej nevedela. Vozidlo bolo v danom období zapožičané p. S. M., držiteľkou
motorového vozidla bola žalovaná v 1. rade. Nebola priamym účastníkom nehody a vodič S. M. nebol
v čase dopravnej nehody s ňou v pracovnom pomere.

5.8. Záznam o automobilovej/dopravnej nehode (car accident report) preukazuje, že nehoda sa stala
dňa 23.1.2014 o 19,00 hod. na F. str. XX, D. XXXXX a bola vyšetrovaná políciou. Vozidlo A bolo
evidované na poistenú R. Z., išlo o vozidlo zn. N. U., G.: C. K. poisťovateľ (poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla) bola UNIQA. Vodič bol označený ako S. M., vodičský
preukaz č. G Šípkou bol vyznačený smer nárazu. Viditeľné škody boli označené ako predný pravý blatník

a predný nárazník. Vozidlo B bolo evidované na poisteného A. T., išlo o vozidlo zn. Z. E L., O., poisťovateľ
(poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla) bola BTA Insurance
Company SE. Vodič bol označený ako A. T., vodičský preukaz č. XXXXXXXXX. Šípkou bol vyznačený
smer nárazu. Viditeľné škody boli označené ako celá ľavá strana, zadné koleso.

5.9. Z preložených dokumentov vyplýva, že znaleckým posudkom zo dňa 29.1.2014 boli vyčíslené
náklady na opravu motorového vozidla s O. vo výške 12.194,75 €. Kanceláriou Systému zelenej karty,
ktorá odškodnila nároky poškodeného v súlade s právnym poriadkom krajiny miesta nehody bola
Nemecká kancelária poisťovateľov. Táto svoje nároky uplatnila u žalobcu v súlade s čl. 5.1 Internal
Regulations. Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné

zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva
z ustanovení § 3 ods. 1 zákona o PZP, vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 písm.
b) zákona o PZP povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu
poškodenému dňa 22.7.2016 poistné plnenie vo výške 14.125,14 €, z ktorého suma vo výške 1.838,84

€ predstavuje poplatok systému zelenej karty, ktorý si žalobca v tomto konaní od žalovaných neuplatnil.
Túto povinnosť si žalobca splnil v súlade s pravidlami Systému zelenej karty, kedy za vybavené nároky
plnil Kancelárii Systému zelenej karty v krajine miesta nehody. Podľa § 24 ods. 7 zákona o PZP si
žalobca listami zo dňa 28.7.2016 uplatnil u žalovaných náhradu poistného plnenia vo výške 12.286,30
€. V listoch bola uvedená lehota na zaplatenie dlžnej sumy do 28.8.2016.

5.10. Uznesením OR PZ BA 1 U.: X.-XXXX/X-VYS-BX-XXXX zo dňa 13.2.2017 bolo odmietnuté
oznámenie R. Z. vo veci podozrenia z trestného činu poisťovacieho podvodu podľa § 223 Trestného
zákona, ktorého sa mali dopustiť S. M. a T. A. tým, že predstierali, že došlo k dopravnej nehode zo dňa23.1.2014. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia o.i. vyplýva, že R. Z. osoby S. M. a T. A. nepozná a
tieto osoby jej nič nehovoria, taktiež, že predmetné motorové vozidlo nebolo nikdy poistené v poisťovni
Uniqa, a.s. tak, ako sa to uvádza v zázname o automobilovej nehode zo dňa 23.1.2014. Splnomocnená

zástupkyňa spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. pri svojom výsluchu na OOPZ do zápisnice
uviedla, že pani R. Z. v čase poistnej udalosti dňa 23.1.2014 nemala uzavreté u nich platné povinné
zmluvné poistenie a preto sa obrátili s ich nárokom na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov. S. M. pri
výsluchu na OOPZ do zápisnice uviedol, že nejazdil na motorovom vozidle zn. N. U. G. C. a do Nemecka
síce chodil každý tretí deň, lebo vozil autá z autobazárov na Slovensko, ale v Nemecku ani raz nebúral,

takže ani nevypĺňal žiadne tlačivo o automobilovej nehode. Osoby menom T. A., N. Q. a R. Z. nepozná.
Uviedol, že tlačivo o automobilovej nehode vidí prvý krát na výsluchu a ani písmo na ňom nie je jeho. N.
Q. pri svojom výsluchu na OOPZ do zápisnice uviedol, že pozná pani R. Z., ktorej dal číslo na známeho
prezývaného L. a ten si prevzal auto od p. Z. bez podpísania zmluvy. Auto potom nechal v servise a
následne ho predal. Asi po roku a pol sa mu ozvali, že mali s U. búračku vo Švajčiarsku alebo Nemecku.
Osoby T. A. a S. M. nepozná. Z. L. pri výsluchu na OOPZ do zápisnice uviedol, že sa stretol s pani,

ktorá nedokázala splácať leasing na aute N. U., vozidlo odviezol na prehliadku, ktorá dopadla celkom
uspokojivo, avšak nakoniec sa nedohodli a pani chcela auto vrátiť. Napokon si auto zobral jeho známy,
ale nevie, či to vozidlo vrátil tej pani. Vozidlo stálo počas tejto doby, asi týždeň, pred jeho domom a
nikomu ho medzitým nedával.

5.11. Z emailovej komunikácie medzi žalobcom a poisťovňou zo dňa 15.11.2018 vyplýva, že originálne
doklady neexistujú, nakoľko sa naskenujú a potom sa zničia.

5.12. Z odborného vyjadrenia č. 5/2020 vypracovaného A.. A. E. súd zistil, že sporná písomnosť
a to Záznam o automobilovej nehode (Car accident report), bola predložená v kvalite, ktorá je pre

písmoznalecké skúmanie nevyhovujúca. K pravosti listiny sa nie je možné vyjadriť, nakoľko táto
úloha nepatrí do obsahového vymedzenia odboru Písmoznalectvo, odvetvie Ručné písmo. Znalec
upozornil, že len po preskúmaní originálneho dokumentu je možné určiť, či sporný podpis na predloženej
písomnosti bol skutočne vyhotovený aj na originálnom dokumente.

5.13. Žalovaný v priebehu konania vo svojich výpovediach uviedol, že popiera, že by dňa 23.1.2014
spôsobil dopravnú nehodu, resp. škodovú udalosť v Nemeckom D.. Žalovaný nikdy v Nemecku nezavinil
ani nebol účastníkom žiadnej dopravnej nehody, resp. škodovej udalosti, záznam o dopravnej nehode,
ktorý vo fotokópii predložil žalobca je podvrhom, pričom podpis, ktorý mal byť údajne podpisom
žalovaného je sfalšovaný a teda nie je podpisom žalovaného, žalovaný nikdy takýto záznam o

dopravnej nehode nepodpísal. Zároveň poukázal na výpoveď žalovanej v 1. rade zo dňa 8.11.2016 pred
vyšetrovateľom PZ, ktorá je v uznesení OR PZ v BA I zo dňa 13.2.2017 uvedená na tretej strane v ods.
1, a z ktorej je zrejmé, že žalovaná v 1. rade nemohla požičať ani inak dať predmetné vozidlo do fyzickej
dispozície žalovaného. Napriek tomu, že žalovaný predmetnú škodovú udalosť, resp. dopravnú nehodu
nezavinil a celú záležitosť považuje za podvod z dôvodu právnej istoty vzniesol námietku premlčania,

pričom má zato, že trojročná premlčacia doba začala plynúť dňa 22.8.2014 teda dňom, kedy Nemecký
Allianz vyplatil náhradu škody údajnému poškodenému, pretože podľa názoru žalovaného už v danom
čase mal plniť žalobca, keďže sa ukázalo, že vozidlo nemalo povinné zmluvné poistenie. Poisťovňa
Allianz o tomto vedela už v máji 2014. Premlčacia doba potom uplynula dňom 21.8.2017. Žaloba bola
podaná až v roku 2018, čo je niekoľko mesiacov po uplynutí premlčacej doby. Žalovaný uviedol, že pri

výsluchu na polícii nikdy nespomenul, že doklady stratil, ale spomenul, že doklady predkladal pri kúpe
a dovoze vozidiel z Nemecka do SR. Doba 4 rokov, počas ktorej nepodal trestné oznámenie ubehla
z toho dôvodu, že o danej situácii nevedel, nakoľko mu pošta zo strany žalobcu bola doručovaná na
starú adresu na Q. X, Bratislava a trestné oznámenie podal vtedy, keď sa dozvedel od žalobcu t.j.
priamo od Slovenskej kancelárie poisťovateľov o tejto situácii, pričom zároveň podotkol, že osobne

navštívil žalobcu, jeho vymáhačskú pobočku v Petržalke, kde je potrebné nechať na vrátnici občiansky
preukaz, čím mohlo dôjsť k zneužitiu jeho osobných údajov, avšak zároveň je pravdou, že svoje doklady
odovzdával pri každej kúpnej zmluve, prípadne zapožičiavaní prevozných značiek, čím taktiež mohlo
dôjsť k zneužitiu jeho údajov. Žalovaný záverom uviedol, že žalobcom nebolo preukázané, že listina
označená ako záznam o dopravnej nehode je listinou pravou a že ju podpísal žalovaný, a preto žalobca

neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca zodpovednosť žalovaného za škodu opiera výlučne o kópiu
faxovej správy so záznamom o dopravnej nehode (Car accident report) zo dňa 23.1.2014, čo žalovaný
považuje za nedostatočný dôkaz, pretože jednak poprel pravosť podpisu na predmetnom zázname a
taktiež aj pravosť a hodnovernosť celého záznamu, pričom žalobca nepreukázal, že podpis na listineje podpisom žalovaného a že predložená kópia faxovej správy vychádza z originálu záznamu, ktorý
by zachytával skutočné udalosti. Je tu pochybnosť o tom, či k nejakej škodovej udalosti vôbec došlo.
Predmetný záznam bol vyhotovený podvodne, podpis na ňom je falošný a osobné údaje žalovaného

v ňom uvedené, boli zneužité. Žalovaný s poukazom na uvedené skutočnosti považuje žalobu za
nedôvodnú, pretože tu absentuje pasívna vecná legitimácia a to najmä z dôvodu, že žalovaný žiadnu
škodovú udalosť v Nemecku nespôsobil a ani nikdy nebol v Nemecku účastníkom škodovej udalosti.

5.14. Žalobca v priebehu konania vo svojich výpovediach uviedol, že s poukazom na rozhodnutie OR

PZ zo dňa 13.2.2017, ktorého záverom bolo to, že k škodovej udalosti nepochybne došlo, uviedol, že
žalovaná v 1. rade bola držiteľkou predmetného vozidla a žalovaný v 2. rade (žalovaný) bol vodičom.
Žalovaný podal trestné oznámenie 27.2.2018. K nehode došlo 23.1.2014, čiže považuje takýto postup
žalovaného za účelový s cieľom vyhnúť sa plneniu, keďže trestné oznámenie podal až z odstupom cca
4 roky. Pri výsluchu žalovaného dňa 21.11.2016 na OR PZ v BA na otázku vyšetrovateľa, či bol v januári
2014 v D. uviedol, že do Nemecka chodí každý tretí deň. Na ďalšiu otázku, či niekedy stratil osobné

doklady uviedol, že nie nestratil. K námietke premlčania žalobca uviedol, že premlčacia doba sa počíta
od dátumu, kedy došlo k poskytnutiu poistného plnenia z garančného fondu, v tomto prípade 22.7.2016
a preto považuje túto námietku za neplatnú. Žalobca má za to, že predložením záznamu o dopravnej
nehode preukázal zavinenie žalovaného, keď ako vodič motorového vozidla zn. N. s O. spôsobil dňa
23.1.2014 škodu na motorovom vozidle zn. Z. C. s G. D Vzhľadom na skutočnosť, že odborné vyjadrenie

nepotvrdilo vyjadrenia žalovaného, je teda dôkazné bremeno ohľadom preukázania nepravosti podpisu
na listine, resp. o nezavinení škodovej udalosti, stále na strane žalovaného.

6.Podľa§100ods.1Občianskehozákonníka,právosapremlčí,aksanevykonalovdobevtomtozákone
ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na

premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.

7. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

8. Podľa § 420 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

9. Podľa § 427 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú

za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ
motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

10. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak

preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

11. Podľa § 429 Občianskeho zákonníka, prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a
veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení
možnosť ich opatrovať.

12. Podľa § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka, namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije
dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s
ním, ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.

13. Podľa § 442 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a
účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

14. Podľa § 2 písm. j) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (zákon o PZP), na účely tohto zákona sa rozumie prevádzkovateľom motorového
vozidla fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s
motorovým vozidlom.15. Podľa § 3 ods. 1 zákona o PZP, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom
vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto

je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla,6a)
v ostatných prípadoch ten, kto je
vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená
nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

16. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné
plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia
zodpovednosti.

17. Podľa § 24 ods. 7 zákona o PZP, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu
podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti

poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c) a podľa § 24a ods. 1
písm. a) . Kancelária je povinná
požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku
2 písm. e).

18. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

19. Súd vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, pričom dospel k záveru, že nárok

žalobcu je nedôvodný.

20. V prvom rade sa súd vysporiadal s námietkou premlčania žalovaného, pričom dospel k záveru, že
nárok žalobcu nie jej premlčaný. Žalovaný namietal, že trojročná premlčacia doba začala plynúť dňa
22.8.2014 teda dňom, kedy Nemecký Allianz vyplatil náhradu škody údajnému poškodenému, pretože

podľa názoru žalovaného už v danom čase mal plniť žalobca, keďže sa ukázalo, že vozidlo nemalo
povinné zmluvné poistenie. Poisťovňa Allianz o tomto vedela už v máji 2014. Premlčacia doba potom
podľa žalovaného uplynula dňom 21.8.2017 a žaloba bola podaná až v roku 2018, čo je niekoľko
mesiacov po uplynutí premlčacej doby. Naproti tomu žalobca uviedol, že premlčacia doba sa počíta od
dátumu, kedy došlo k poskytnutiu poistného plnenia z garančného fondu, v tomto prípade 22.7.2016 a

preto považuje túto námietku za neplatnú. Súd má za to, že v danej veci si žalobca svoj nárok uplatnil na
súde včas, keďže žalobca poskytol z poistného garančného fondu poškodenému dňa 22.7.2016 poistné
plnenie vo výške 14.125,14 €, čo bolo preukázané výpisom z účtu žalobcu z 22.7.2016 vedeného vo
VÚB banke, a.s. a preto premlčacia doba začala plynúť dňa 23.7.2016, pričom žalobca podal žalobu
včas dňa 19.1.2018; t.j. ešte pred jej uplynutím.

21. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že dňa 23.1.2014 o 19,00 hod. na F. str. XX, D.
20359, sa stala dopravná nehoda. Podľa údajov uvedených v Zázname o automobilovej nehode (car
accident report) je preukázané, že vozidlo A bolo evidované na poistenú R. Z., išlo o vozidlo zn. N. U.,
G.: C. poisťovateľ (poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla) bola

UNIQA. Vodič bol označený ako S. M., vodičský preukaz č. G Šípkou bol vyznačený smer nárazu a
viditeľné škody boli označené ako predný pravý blatník a predný nárazník. Vozidlo B bolo evidované
na poisteného A. T., išlo o vozidlo zn. Z. E L., G.: D., poisťovateľ (poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla) bola BTA Insurance Company SE. Vodič bol označený
ako A. T., vodičský preukaz č. XXXXXXXXX. Šípkou bol vyznačený smer nárazu a viditeľné škody boli

označené ako celá ľavá strana, zadné koleso. Z výpovede R. Z. vyplývajúcej z uznesenia OR PZ BA
1 U.: X.-XXXX/X-VYS-BX-XXXX zo dňa 13.2.2017 však vyplynulo, že predmetné motorové vozidlo zn.
Škoda nebolo nikdy poistené v poisťovni Uniqa, a.s. a taktiež aj splnomocnená zástupkyňa spoločnosti
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. pri svojom výsluchu na OO PZ do zápisnice uviedla, že pani R.
Z. v čase poistnej udalosti dňa 23.1.2014 nemala u nich uzavreté platné povinné zmluvné poistenie a

preto sa obrátili s ich nárokom na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov. Z uvedeného potom vyplýva, že
údaj o poisťovateľovi vozidla zn. N. U., G.: C. zázname o automobilovej nehode (car accident report),
ktorým mal byť „UNIQA“, nekorešponduje s vyššie uvedenými výpoveďami R. Z. a splnomocnenej
zástupkyne spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., podľa ktorých na predmetné motorovévozidlo, nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie. Rovnako aj z listu R. Z., adresovaného žalobcovi
dňa 18.7.2016 vyplynulo, že povinné zmluvné poistenie bolo uzatvorené s poisťovňou Allianz, avšak dňa
31.7.2014 bola zmluva zrušená a auto bolo predané dňa 30.7.2016 autobazáru. V súvislosti s údajmi

uvedenými v Zázname o automobilovej nehode (car accident report), kde je uvedené, že nehoda bola
vyšetrovaná políciou, súd uvádza, že uvedená skutočnosť v konaní preukázaná nebola, nakoľko tu
absentuje policajný záznam o riešení dopravnej nehody a taktiež následne aj faktúra autoservisu, a preto
aj z tohto dôvodu sa uvedená listina javí ako nedôveryhodná.

22. Ďalej mal súd preukázané, že znaleckým posudkom zo dňa 29.1.2014 boli vyčíslené náklady
na opravu motorového vozidla s G.: D. vo výške XX.XXX,XX €. Kanceláriou Systému zelenej karty,
ktorá odškodnila nároky poškodeného v súlade s právnym poriadkom krajiny miesta nehody bola
Nemecká kancelária poisťovateľov. Táto svoje nároky uplatnila u žalobcu v súlade s čl. 5.1 Internal
Regulations. Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva

z ustanovení § 3 ods. 1 zákona o PZP, vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 písm.
b) zákona o PZP povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu
poškodenému dňa 22.7.2016 poistné plnenie vo výške 14.125,14 €, z ktorého suma vo výške 1.838,84
€ predstavuje poplatok systému zelenej karty, ktorý si žalobca v tomto konaní od žalovaných neuplatnil.

23. Čo sa týka posúdenia pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, súd dospel k záveru, že v konaní
nebolo dostatočne preukázané, že by žalovaný spôsobil dopravnú nehodu v D. dňa 23.1.2014, na
základe ktorej mal žalobcovi vzniknúť nárok na zaplatenie náhrady škody v zmysle žalobného petitu.
Z výpovede žalovaného pred súdom ako aj z jeho výpovede pred OO PZ vyplynulo, že síce chodil

do Nemecka každý tretí deň, lebo vozil autá z autobazárov na Slovensko, ale nechodil do severných
oblastí Nemecka, ani do mesta Hamburg, nakoľko to bolo mimo oblasti jeho záujmu a taktiež ani
v Nemecku nikdy nehavaroval. Žalovaný sa domnieval, že mohlo dôjsť k zneužitiu jeho osobných
údajov, nakoľko má za to, že podpis na Zázname o automobilovej nehode (Car accident report) zo dňa
23.1.2014 nie je jeho podpisom a taktiež ani písmo, ktorým bolo tlačivo vypĺňané, nie je jeho písmom. V

súvislosti s uvedenými námietkami, žalovaný navrhol v konaní vykonať znalecké dokazovanie za účelom
zistenia pravosti podpisu na Zázname o automobilovej nehode (Car accident report) zo dňa 23.1.2014.
Nakoľko v konaní žalobca nepredložil súdu originál Záznamu o automobilovej nehode (Car accident
report), súd na základe návrhu žalovaného ustanovil znalca A.. A. E. za účelom podania odborného
vyjadrenia, ktorý vo svojom Odbornom vyjadrení č. 5/2020 uviedol, že sporná písomnosť a to Záznam

o automobilovej nehode (Car accident report), bola predložená v kvalite, ktorá je pre písmoznalecké
skúmanie nevyhovujúca a len po preskúmaní originálneho dokumentu je možné určiť, či sporný podpis
na predloženej písomnosti bol skutočne vyhotovený aj na originálnom dokumente. Žalovaný síce v
konaní navrhol, aby žalobca predložil súdu originál Záznamu o automobilovej nehode (Car accident
report), avšak z vyjadrenia žalobcu, ako aj z emailovej komunikácie zo dňa 15.11.2018 vyplynulo,

že originálne doklady neexistujú, nakoľko sa naskenujú a potom sa zničia. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti tak súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a v spore nepreukázal
dôvodnosť požadovaného nároku. V nadväznosti na uvedené súd zároveň uvádza, že ak by aj v danom
prípade bolo možné hovoriť o tzv. prenášaní dôkazného bremena zo žalobcu na žalovaného, nemožno
konštatovať, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a teda nepreukázal, že škodu nezavinil, keďže

v konaní v rámci procesnej obrany navrhol vykonať dokazovanie písmoznaleckým posudkom, ktoré
však práve zavinením žalobcu nebolo možné vykonať, nakoľko žalobca nepredložil originál dokumentu
potrebného pre znalecké skúmanie. Žalovaný tak vyčerpal všetky dostupné prostriedky procesnej
obrany v konaní, ktorými bolo preukázané, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná. Navyše z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný osoby menom R. Z., T. A. a N. Q. nepozná. Súd má tak

za to, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že škodovú udalosť v Nemecku dňa 23.1.2014
skutočne zavinil žalovaný a taktiež nebolo preukázané, že listina - Záznam o automobilovej nehode (Car
accident report) zo dňa 23.1.2014, ktorá bola predložená len vo forme kópie faxovej správy, je pravou
listinou s vlastnoručným podpisom žalovaného, a preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
Čo sa týka žalobcom uplatnených nákladov spojených so zabezpečením úradného prekladu listinných

dôkazov vo výške 444,02 €, súd žalobu zamietol aj v tejto časti, nakoľko v konaní nebola preukázaná
dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu v časti zaplatenia dlžnej sumy 12.286,30 € s príslušenstvom
ako uplatnenej pohľadávky.24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti možno záverom zhrnúť, že aj napriek tomu, že bolo
ustálené, že k premlčaniu nároku žalobcu nedošlo, žalobcovi nebolo možné priznať uplatnený nárok
voči žalovanému z dôvodu, že žalobca dostatočne nepreukázal, že škodovú udalosť zavinil žalovaný,

nakoľko v konaní nebolo preukázané, že podpis na Zázname o automobilovej nehode (Car accident
report) zo dňa 23.1.2014 je podpisom žalovaného a nebola preukázaná ani pravosť (originál) tejto listiny,
naopak žalovaný preukázal, že škodu nezavinil. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255
ods. 1 C. s. p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Vzhľadom na to, že súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalobcovi.

26. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. po právoplatnosti tohto

rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo,
na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C. s. p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C. s. p.).