Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/59/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814209001
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8814209001.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov senátu JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v sporovej veci žalobcov: 1. C.. C. V.T., L.. XX.XX.XXXX,
J. D. XX, G., 2. C.. S. V., L.. XX.XX.XXXX, J. D. XX, XXX XX G., obaja zastúpení: 1. JUDr. Milanom
Križalkovičom, advokátom so sídlom Hviezdoslavova 11, Spišská Nová Ves, IČO: 319 50 817, 2.
Mgr. Marcelom Kandrikom, advokátom so sídlom Grešova 7, Prešov, proti žalovaným: 1. I. C., L..
XX.XX.XXXX, J. Š. XXX/XX, Y. L. P., 2. C. C., L.. XX.XX.XXXX, J. Š. XXX/XX, Y. L. P., obaja
zastúpení JUDr. Matúšom Hríbom, advokátom so sídlom Na Hradbách 5, Bardejov, IČO: 42 246 237,
o zaplatenie 64 000 eur, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou

č.k. 13C/436/2014-100 zo dňa 6.11.2015 a o odvolaní žalobcov proti uzneseniu toho istého súdu č.k.
13C/436/2014-122 zo dňa 9.12.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zaväzujúcej časti vo vzťahu žalobcov a
žalovaných.

R u š í rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti a v rozsahu zrušenia mu vec v r a
c i a na ďalšie konanie.

O d m i e t a odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade proti uzneseniu súdu prvej inštancie.

Vracia vec súdu prvej inštancie na rozhodnutie o žiadosti žalobcov v 1. a 2. rade o oslobodenie od
súdnych poplatkov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom sumu 46.975,- eur spolu s 5,15 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 46.975,- eur od 31.7.2014 do zaplatenia a to všetko do troch

dní od právoplatnosti rozsudku. Čo do zvyšku žalobu zamietol. Zároveň vyslovil, že o trovách konania
rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Prvoinštančný súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobcovia svoj nárok uplatnili na základe X.
M. G.W., ktorá mala byť uzatvorená dňa XX.X.XXXX a zmluvnými stranami na strane veriteľov mali byť
žalobcovia a na strane dlžníka žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade ako spoludlžníčka. V zmysle čl. IV.
touto zmluvou sa zaviazal veriteľ poskytnúť peňažnú pôžičku v sume 64.000 eur dňa 21.3.2014 a dlžník

sa ju zaviazal vrátiť najneskôr do 30.7.2014 s tým, že záväzok mal byť splnený dňom vrátenia peňažnej
pôžičky v sume 64.000 eur k rukám veriteľa v hotovosti. V bode V. zmluvy si zmluvné strany dohodli
úroky z omeškania v zmysle platných právnych predpisov SR. Výzvou zo dňa 20.8.2014 žalobcovia
vyzvali žalovaných na úhradu dlhu z dôvodu, že finančnú sumu zo zmluvy o pôžičke v sume 64.000 eurboli povinní vrátiť do 30.7.2014. Žalovaní v 1. a 2. rade zhodne uviedli, sú si vedomí svojho záväzku voči
pani V. v sume 47.975 eur, tento záväzok v takejto sume uznávajú, tieto peniaze im boli pani V. požičané.

3. Prvoinštančný súd konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané a aj samotní
žalovaní uznali, že dňa 21.3.2014 im pani V. bola poskytnutá pôžička, kde spornou zostáva suma,
keďže žalovaní uznali len sumu 47.975 eur, teda je nepochybné, že medzi žalovanými a pani V.
vznikol záväzkový vzťah a preto berúc súčasne do úvahy tvrdenia žalovaných, že zmluvu o pôžičke v
písomnom vyhotovení zo dňa 21.3.2014 podpísali, aj keď nezodpovedal skutočnosti a tvrdenie žalobcov,

že hmotnoprávny úkon - zmluvy o pôžičke bol urobený len v ústnej forme, keďže pre uzavretie zmluvy
sa nevyžaduje písomná forma, mal súd za to, že pani V. ako veriteľka zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej
so žalovanými účinne predmetnou zmluvou o postúpení pohľadávky postúpila svoj nárok z tejto zmluvy
na žalobcov, na ktorých prešlo dôkazné bremeno o preukázaní dôvodnosti nároku v celom uplatnenou
rozsahu. V priebehu konania však žalobcovia nepreukázali, žeby medzi nimi a postupcom ako veriteľmi
a žalovanými ako dlžníkmi došlo k reálnemu odovzdaniu žalovanej sumy, ktorá mala predstavovať

pôžičku, nepreukázali žeby za nimi uvádzaných okolností a podmienok reálne odovzdali žalovaným
nimi tvrdenú a žalovanú sumu. Za takéto preukázanie nemožno považovať podľa súdu ani dojednanie
v písomnej zmluve o pôžičke zo dňa 21.3.2014, ktorá podľa vyjadrenia žalobcov mala slúžiť ako doklad
o prevzatí finančnej čiastky, keďže táto obsahuje len dojednanie o tom, že veriteľ poskytne dlžníkovi
peňažnú pôžičku, ktoré možno považovať len za dohodu strán tak ako ju definoval súd vyššie, ale nie aj

za preukázanie o skutočnom odovzdaní predmetu pôžičky dlžníkom - žalovaným, ktorým by žalovaným
vznikol záväzok vrátiť žalobcom ako veriteľom pôžičku v uvedenej sume. Vzhľadom na vyššie uvedené
pri závere o poskytnutí pôžičky mal potom súd prvej inštancie za preukázané jej poskytnutie len v sume
47.975 eur, ktorú sumu uznali aj samotní žalovaní. Preto prvoinštančný súd zaviazal žalovaných na
zaplatenie sumy 46.975,- eur predstavujúcej rozdiel medzi súdom ustálenou sumou pôžičky 47.975,-

eur a sumou úhrad vykonaných žalovanými spolu v sume 1.000 eur (úhrady potvrdené pôvodnou
veriteľkou pani Filipákovou v sume po 500,- eur dňa 8.5.2014 a 12.6.2014), keďže žalobcovia netvrdili,
že by zmluva o pôžičke bola odplatná a čo do zvyšku v časti uplatňovanej istiny žalobu zamietol.
Žalobcovia si uplatnili nárok aj na úrok z omeškania z dlžnej sumy 64.000,- eur, kde žalovaní síce
uvádzali, že pôvodne malo byť vrátenie pôžičky dojednané do 31.12.2014, no nakoniec mala byť pôžička

vrátená do 30.7.2014, tak ako si to aj žalovaná v 2. rade poznačila na svojich poznámkach, preto mal
súd za to, že nasledujúcim dňom sa žalovaní dostali s plnením peňažného záväzku do omeškania a
preto ich zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,15 % ročne, ktorá výška je v súlade
s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády SR č. 97/1995 Z. z. a to zo
sumy, v ktorej súd žalobe vyhovel, dňom 31.7.2014 (nasledujúcim po splatnosti pôžičky) a čo do zvyšku

v tejto časti žalobu zamietol.

4. Prvoinštančný súd vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov konania postupoval v zmysle § 151 ods.
3 O.s.p. a vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, len proti výroku, ktorým prvoinštančný súd žalobu čo do zvyšku
zamietol, podali odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade. V dôvodoch odvolania žalobcovia poukázali
na odôvodnenie rozsudku prvoinštančného súdu, kde súd (okrem iného) uviedol, že po vykonanom
dokazovaní dospel k nasledujúcim skutkovým zisteniam: „Na strane 2 záznamu písaného žalovanou v
2. rade, o ktorý predovšetkým súd oprel svoje skutkové zistenia a autencitu ktorého aj žalovaná v 2.

rade potvrdila, je napísané, že úver na 4 mesiace, stiahnuté splátky, záruku do konca roka a bude treba
doplatiť splátky + úroky. V rámčeku je žalovanou v 2. rade jasne a zreteľne uvedené - za 4 mesiace treba
vrátiť spolu 64.960,- eur. V ďalšom rámčeku je uvedená poznámka žalovanej v 2. rade o 3 % mesačnom
úroku z 58.000,- eur. Ďalej sa tam uvádza poznámka v znení 1.740,- eur úroky za mesiac zaplatíme
iba pri vrátení pôžičky. S poukázaním na žalobcom nie je zrejmé, prečo súd pri skutkovom zistení o

poskytnutí pôžičky 47.975,- eur a ustálení, že medzi účastníkmi došlo k poskytnutiu pôžičky, nevzal do
úvahy všetky žalovanou písané poznámky, o ktoré napokon oprel svoje skutkové zistenia. Z poznámok
jednoznačne vyplýva záväzok žalovaných vrátiť sumu 64.900,- eur, tento záväzok na seba dobrovoľne
prevzaliaojehoexistencii,vrátaneuvedeniaúrokovejsadzby,lehotysplatnostiasumy,ktorúbolipovinní
podľa vzájomnej dohody, si sama žalovaná v 2. rade urobila záznam, ktorý súdu predložila. Vzhľadom

na uvedené majú žalobcovia za to, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam v podobe neustálenia konečnej sumy, ktorú boli žalovaní povinní
podľa vzájomnej dohody žalobcom vrátiť. V dôsledku uvedeného súd vec nesprávne právne posúdil
a to bez ohľadu na okolnosť, že žalobcovia nežiadali odplatnosť pôžičky, ak táto vyplýva z dôkazovpredložených samotnými žalovanými v konaní v podobe vlastnoručných poznámok, ktoré si súd v rámci
posúdenia veci osvojil. Vzhľadom na uvedené žalobcovia navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil vo výroku, ktorým žalobu čo do zvyšku zamietol a aby vec v uvedenom rozsahu vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie.

6. Žalovaní v 1. a 2. rade vo vyjadrení na odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade uviedli, že z obsahu
odvolania je úplne zjavné, že reálne nebola poskytnutá pôžička vo výške 64.000,- eur, ktorej sa
žalobcovia domáhali a že sa stotožňujú s obsahom poznámok realizovaných žalovanou, na základe

ktorých mal vzniknúť „nejaký“ záväzok žalovaným, ktorý by rozdiel v reálne poskytnutej a vymáhanej
pôžičke dorovnal. Žalobcovia tvrdia, že žalovaní na seba na základe poznámok prevzali záväzok v
hodnote 64.960,- eur, k čomu však neposkytujú žiadne zdôvodnenie. Žalovaní navrhli, aby konajúci
súd rozsudok v časti napadnutej odvolaním žalobcami potvrdil ako vecne správny a žalovaným priznal
náhradu trov konania.

7. Proti rozsudku prvoinštančného súdu, len proti výroku, ktorým boli žalovaní zaviazaní zaplatiť
žalobcom sumu 46.975,- eur s 5,15 % úrokom z omeškania počnúc od 31.7.2014 do zaplatenia,
podali odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade. Žalovaní tvrdia, že v danej veci je potrebné vychádzať z
neplatnosti zmluvy o pôžičke v písomnej podobe uzatvorenej medzi účastníkmi konania a je potrebné
skúmať zmluvné podmienky pôžičky dojednané v ústnej podobe v spojení s požiadavkou reálnosti

zmluvného typu (pôžičky) a nevyhnutnosťou reálneho preukázania reálneho odovzdania predmetu
pôžičky. V súvislosti s namietanou aktívnou legitimáciou poukazujú na to, že určenie veriteľa nemôže byť
náhodné, ale presné a nepochybné, v ktorej súvislosti je potrebné vyriešiť tiež otázku, kto bol oprávnený
postúpiť pohľadávku na strane žalobcov ako originálny vlastník. Žalovaní majú za to, že práve charakter
dohody a spôsob výpočtu jednotlivých položiek zo strany S.P. V. dáva pôžičke charakter, ktorý vylučoval

postúpenie danej pohľadávky na tretiu osobu a to jednak v súvislosti so zabezpečením úveru S. V. v
rámci jej profesie sprostredkovateľa a tiež s rôznymi požiadavkami na úhradu nákladov a úrokov, ktoré
mala svedkyňa a jej rodinní príslušníci vynaložiť na obstaranie predmetu pôžičky. Na základe uvedeného
žalovaní tvrdia, že žalobcovia neboli a nie sú aktívne legitimovaní na podanie žaloby. Taktiež namietajú
nesprávnosť skutkových zistení týkajúcich sa splatnosti pohľadávky, keď žalovaní tvrdili, že splatnosť

boladohodnutádokoncarokat.j.do31.12.2014,pretomajúzato,žežalobabolapodanápreduplynutím
splatnosti pôžičky, teda predčasne a nedôvodne. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti
zmenil a žalobu zamietol.

8. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa k odvolaniu žalovaných v 1. a 2. rade nevyjadrili.

9. Ďalej prvoinštančný súd uznesením č.k. 13C/436/2014-122 zo dňa 19.12.2015 vyzval žalobcov v 1.
a 2. rade, aby títo spoločne a nerozdielne zaplatili súdny poplatok za odvolanie, ktorý je 1.021,50 eur.

10.Podoručeníuzneseniažalobcoviav1.a2.radedoručilisúdupodanieoznačenéako„Návrhžalobcov

v 1. a 2. rade na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov“. V tomto podaní žalobcovia v 1. a 2. rade
reagovali na uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým boli zaviazaní zaplatiť súdny poplatok za odvolanie
vo výške 1.021,50 eur. Požiadali o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, pričom poukázali na
svoje osobné a majetkové pomery, ktoré deklarovali aj priloženými tlačivami pre dokladovanie pomerov
účastníkov konania. Obaja žalobcovi uviedli, že vzhľadom na výšku súdneho poplatku za odvolanie,

ktorý je 1.021,50 eur v kontexte s ich sociálno-ekonomickou situáciou majú žalobcovia za to, že v danom
prípade je splnenie ich poplatkovej povinnosti vylúčené bez ďalšieho záväzku, či už od svojich rodičov,
alebo tretej osoby. Zaplatenie súdneho poplatku je podľa žalobcov spôsobilé ohroziť uspokojovanie
ich základných životných potrieb, a rovnako je spôsobilé zasiahnuť aj do výživy ich maloletého syna.
Povinnosť úhrady súdneho poplatku predstavuje podľa žalobcov prekážku realizácie ich ústavného

práva na súdnu ochranu.

11. Prvoinštančný súd posúdil podanie žalobcovi v 1. a 2. rade ako odvolanie proti uzneseniu č.k.
13C/436/2014-122 zo dňa 19.12.2015 a predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

12. Odvolací súd pri preskúmavaní podania žalobcov v 1. a 2. rade ako odvolania proti vyššie
uvedenému uzneseniu, sa musel v prvom rade vysporiadať so včasnosťou podaného odvolania. V tejto
súvislosti zistil, že odvolanie bolo podané oneskorene.13. Podľa § 204 ods. 1 O.s.p. platného a účinného ku dňu vyhlásenia napadnutého uznesenia, t. j. dňa
9.12.2015 odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie
smeruje.

14. Napadnuté uznesenie bolo doručené žalobcom dňa 14.12.2015 na adresu ich právneho zástupcu.
Počnúc dňom 15.12.2015 žalovanému začala plynúť 15 dňová lehota na podanie odvolania a jej
posledný deň pripadol na deň 29.12.2015 (utorok - pracovný deň), pričom odvolanie bolo podané na
poštovú prepravu dňa 31.12.2015, teda oneskorene. V dôsledku uvedeného muselo byť odvolanie

žalovaných v 1. a 2. rade podľa § 386 písm. a/ CSP odmietnuté ako podané oneskorene.

15. Avšak vzhľadom na to, že o každom návrhu sporovej strany musí súd rozhodnúť a podanie žalobcov
v 1. a 2. rade obsahuje návrh žalobcov v 1. a 2. rade na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov,
odvolací súd zároveň rozhodol o vrátení veci súd prvej inštancie na rozhodnutie o žiadosti žalobcov v
1. a 2. rade o oslobodenie od súdnych poplatkov.

16. Následne odvolací súd, aplikujúc ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, prejednal podané odvolania
žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku súdu prvej inštancie, podľa príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia totiž právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový

poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolania žalobcu boli podané pred týmto dátumom. Preto
odvolací súd má za to, že ide o právo, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a preto niet
žiadnej zákonnej opory pre dokončenie tohto konania podľa novej právnej úpravy. V súlade s princípom
legitímneho očakávania a právnej istoty preto odvolací súd posúdil tieto odvolania v zmysle príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

17. Odvolací súd tak prejednal podané odvolania podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v
medziach, v ktorých sa domáhal jeho preskúmania, a dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie uložil
žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom sumu 46.975,- eur s príslušenstvom, v
tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto v tejto časti odvolací

súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Pokiaľ ide o
rozhodnutie, ktorým prvoinštančný súd žalobu čo do zvyšku zamietol, dospel odvolací súd k záveru, že
v tejto časti je potrebné napadnutý rozsudok zrušiť.

18. Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovaným v 1.

a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 46.975,- eur s
príslušenstvom,totorozhodnutiejevecnesprávne. Prvoinštančnýsúdvtejtočastivovecivdostatočnom
rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v
priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací
súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom

rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza.

19. V zhode so zisteniami súdu prvej inštancie ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti
o tom, že právny vzťah medzi sporovými stranami bol založený zmluvou o pôžičke dňa 21.3.2014.
Uvedenou zmluvou o pôžičke sa veriteľ (ďalej len žalobcovia v 1 a 2. rade) zaviazali poskytnúť dlžníkovi

(ďalej len žalovaní v 1. a 2. rade) peňažnú pôžičku vo výške 64.000,- eur. Žalovaní sa zároveň touto
zmluvou zaviazali vrátiť žalobcom peňažnú pôžičku vo výške 64.000,- eur najneskôr dňa 30.7.2014 (bod
III., IV.). Žalobcovia zhodne tvrdili, že žalovaným poskytli pôžičku vo výške, aká je uvedená v zmluve o
pôžičke t.j. vo výške 64.000,- eur. Žalovaní vrátili žalobcom z uvedenej pôžičky sumu 1.000,- eur (2 x
500,- eur). Naproti tomu žalovaní nesúhlasili s podanou žalobou, keď namietali to, že im bola vyplatená

suma 64.000,- eur, aká je uvedená v zmluve o pôžičke, pričom vychádzajúc z ručne písaných poznámok
žalobkyňou v 2. rade, tvrdili, že im mala byť vyplatená suma iba 47.975,- eur.

20. Keďže v konaní nebolo sporným to, že žalovaní uhradili žalobcom sumu 1.000,- eur, súd prvej
inštancie zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcom sumu 46.975,- eur (47.975 - 1.000) eur. Odvolací súd

sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie v tejto časti stotožňuje. Napokon ohľadom tejto sumy žalovaní aj
prisvedčili, že v uvedenej výške im bola žalobcami v 1. a 2. rade pôžička poskytnutá.21. Ohľadom sumy prevyšujúcej sumu 47.975,- eur, ktorým prvoinštančný súd žalobu v prevyšujúcej
časti zamietol, dospel odvolací súd k záveru, že v tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie, pre
nedostatok dôvodov, nepreskúmateľný.

22. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že žalovaný v 1. a 2. rade v
konanípredsúdomprvejinštancieanivodvolacomkonanínespochybnili,žeX.M.G.zodňaXX.X.XXXX
vlastnoručne podpísali a že urobili tak slobodne, dobrovoľne, vážne a bez nátlaku. Zo X. M. G. - X. Č.
W.. - uzatvorenej medzi žalobcami a žalovanými dňa XX.X.XXXX plynie, že touto zmluvou sa žalobcovia

zaviazali poskytnúť žalovaným v 1. a 2. rade peňažnú pôžičku vo výške 64.000,- eur dňa 21.3.2014
a žalovaní zaviazali vrátiť žalobcom peňažnú pôžičku vo výške 64.000,- eur najneskôr dňa 30.7.2014
(bod III.). Pri posudzovaní uplatneného nároku žalobcami v 1. a 2. rade je preto potrebné vychádzať zo
zmluvných dojednaní uvedených v zmluve o pôžičke.

23. Pokiaľ ide o výrok rozsudku, ktorým prvoinštančný súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol,

odvolací súd dospel k záveru, že v tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie, pre nedostatok
dôvodov, nepreskúmateľný. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje
náležitosti uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. vedie v konečnom dôsledku k tomu, že rozhodnutie
sa stáva nepreskúmateľným.

24. V prejednávanej veci prvoinštančný súd neozrejmil, na základe akých úvah dospel k záveru, že je
potrebné prisvedčiť tvrdeniam žalovaných v 1. a 2. rade, ktorí namietali nedôvodnosť nároku žalobcov
nad sumu 47.975,- eur s poukazom na ručne písané poznámky žalovanou v 2. rade, a naproti tomu
neuviedol, z akých dôvodov mal za to, že tvrdenia žalobcov v 1. a 2. rade o výške pôžičky poskytnutej

žalovaným v 1. a 2. rade nie sú pravdivé, najmä za situácie, keď títo svoje tvrdenia o sume požičanej
žalovaným v 1. a 2. rade podpierajú X. M. G. X. K. XX.X.XXXX, ktorú žalovaní v 1. a 2. rade na znak
súhlasu vlastnoručne podpísali.

25. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v časti, v ktorej bola

žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a v rozsahu tohto zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude pri posudzovaní dôvodnosti nároku
žalobcov v 1. a 2. rade, vychádzať zo zmluvných dojednaní uvedených v X. M. G.Č. X. K. XX.X.XXXX,
prehodnotiť vykonané dôkazy resp. v tomto smere vykonať ďalšie prípadne navrhnuté dôkazy a až
následne, po posúdení všetkých týchto dôkazov, rozhodnúť aj o tejto, ostávajúcej časti nároku žalobcov

v 1. a 2. rade.

26. V prejednávanej veci prvoinštančný súd nerozhodol o náhrade trov konania, pretože si vyhradil
právo na rozhodnutie o náhrade trov konania samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej (pri aplikácii vtedy účinného ust. § 151 ods. 3 O.s.p.). Za takéhoto stavu ani odvolací
súd nerozhodoval o náhrade trov odvolacieho konania, pretože aj o týchto rozhodne prvoinštančný súd
samostatným uznesením.

27. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie

je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).