Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, October 26, 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Cdo/116/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114202325
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sluk
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:5114202325.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Prover, s.r.o., so sídlom v Bratislave, FMFI UK,
Mlynská dolina, IČO: 35 800 020, zastúpenou Advokátskou kanceláriou - Ján Buroci, s. r. o., so sídlom
v Spišskej Novej Vsi, Za Šestnástkou 17, proti žalovanému RNDr. W. J., bývajúcemu v N. XXX, o
31.350,88 €, vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 18C/100/2015, o dovolaní žalobkyne
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 4. júla 2019, sp. zn. 9Co/209/2017, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu rozsudkom zo 4. júla 2019, sp. zn. 9Co/209/2017
(tiež „odvolací súd“) potvrdil žalobu zamietajúci rozsudok Okresného súdu Bratislava IV z 29. marca

2017 č.k.: 18C/100/2015-209 (tiež „súd prvej inštancie“). V odôvodnení rozsudku skonštatoval, že: ...
„Súd prvej inštancie po právnej stránke oprel svoje rozhodnutie o ust. § 135 ods. 1, § 135a ods. 1,
ods. 2, ods. 3 prvá veta, tiež § 66 ods. 2 Obch. zák., ako aj čl. 18 bod 2 Spoločenskej zmluvy zo
dňa 13. 9. 2000. ... V prípade zodpovednosti za škodu v obchodno-právnych vzťahoch platí špeciálna
úprava zodpovednosti za škodu z porušenia povinnosti z obchodného záväzkového vzťahu, ktorá je
založená na objektívnej zodpovednosti (§ 373 Obch. zák.). Pôsobnosť úpravy v § 373 a nasl., sa

ďalej rozširuje ust. § 757 Obch. zák. tak, že sa vzťahuje aj na porušenie povinnosti ustanovenej
Obchodným zákonníkom. Predpoklady vzniku obchodno-právnej zodpovednosti podľa § 373 Obch. zák.
sú objektívneho charakteru a poškodenej osobe vznikne nárok na náhradu škody vtedy, ak preukáže, že
druhá strana porušila povinnosť zo záväzkového vzťahu, že jej vznikla určitá škoda a existuje príčinná
súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a vznikom škody. ... Zloženie hotovosti do pokladne
preto nemôže byť porušením odbornej spôsobilosti pri výkone funkcie štatutárneho orgánu. Okrem toho

samotné zloženie hotovosti do pokladne nemohlo žalobcovi spôsobiť predmetnú škodu, a teda aj keby
bolo zloženie hotovosti do pokladne porušením povinnosti, ešte tým nedošlo ku vzniku škody. Neexistuje
preto vznik škody a ani príčinná súvislosť medzi deklarovanou škodou a údajným porušením povinnosti.

... odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
11/ Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, vec tiež po právnej stránke

správne posúdil a svoje rozhodnutie tiež dostatočne odôvodnil.
12/ Keďže žalobca uplatňoval svoj nárok voči žalovanému titulom náhrady škody, bolo jeho povinnosťou
preukázať (kumulatívne) splnenie troch zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, a
to porušenie právnej povinnosti žalovaným, vznik škody a tiež existenciu príčinnej súvislosti medzi
porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Povinnosťou žalovaného v prípade splnenia si tejto
povinnosti žalobcu by bolo preukázanie, že vznik škody nezavinil. Súd prvej inštancie správne v

odôvodnenísvojhorozsudkuuzavrel,žežalobcovisavsporenepodarilopreukázaťvpodstatenaplnenie
ani jednej zo zákonných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu. Predovšetkým, žalobca neoznačil,ktorým svojím konaním, či opomenutím konania, porušil žalovaný svoje právne povinnosti konateľa
spoločnosti žalobcu. Účtovná závierka spoločnosti k 31.12.2010, t.j. po tom, ako už žalovanému funkcia
konateľa spoločnosti žalobcu zanikla dňom 23.7.2010, uvádza, že uplatňovaná peňažná hotovosť sa

ku dňu 31.12.2010 nachádzala v pokladni. Keďže žalobca počas priebehu celého sporu nebol schopný
bližšie konkretizovať, akého protiprávneho konania sa mal žalovaný dopustiť, nemohla byť naplnená
ani podmienka existencie príčinnej súvislosti (t.j. vzťahu bezprostrednej príčiny a následku) medzi
porušením právnej povinnosti žalovaným a vzniknutou škodou (škoda však podľa účtovnej závierky ku
dňu 31.12.2010 neexistovala).

13/ K otázke existencie príčinnej súvislosti nutno poznamenať, že v postupnom slede javov je každá
príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva
príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite.
Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo
(bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku preto musí byť priamy,
bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v

dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody
existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.
14/ V súdenej právnej veci je potom nutné konštatovať, že uloženie hotovosti žalovaným do pokladne
(nie jej vloženie na bankový účet) nemalo za (priamy) následok vznik škody v podobe straty žalovanej
hotovosti. V konaní nebolo ničím preukázané, že predmetná hotovosť chýba ako dôsledok práve toho,

že bola uložená do pokladne, ani toho, že žalovaný ponechal kľúče od miestnosti kde sídlila spoločnosť
žalobcu u tretej osoby.
15/ Bez významu hodnotí odvolací súd aj námietku žalobcu o tom, že mu uplatnený nárok mohol byť
priznaný titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovanému na úkor žalobcu a ktoré je tak
žalovaný povinný vydať žalobcovi. Žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný si ponechal žalovanú

peňažnú hotovosť a že ju má stále v držbe, hoci by ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno.
Uvedený záver nemožno automaticky vyvodiť zo skutočnosti, že táto peňažná hotovosť v pokladni
spoločnosti žalobcu chýbala. Ďalej sa žalobca v konaní ani len nepokúsil označiť, na základe ktorej
skutkovej podstaty malo dôjsť u žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, t.j. či z dôvodu majetkového
prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu, alebo plnením z neplatného právneho úkonu alebo

plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, alebo majetkovým prospechom získaným z nepoctivých
zdrojov. Zároveň je nutné prisvedčiť žalovanému, že vzhľadom na čas, ktorý uplynul od doby, kedy
žalobca zistil chýbajúcu hotovosť, by uplatnenie takéhoto práva na ostatnom pojednávaní pred súdom
prvej inštancie (na vydanie plnenia získaného bezdôvodným obohatením) bolo už premlčané.
16/ S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
17/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, z ktorého dôvodu mu bolo
priznané právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v
zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, vyšším súdnym

úradníkom.“

2. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a/ a
b/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Dovolaním sledovala vyriešenie právnej otázky a to,
či ponechanie značnej finančnej hotovosti vo výške 31 350,88€ v neuzamknutej pokladnici za stavu,

že kľúč od tejto pokladnice konateľ ponechá u tretej osoby bez akéhokoľvek záväzkového vzťahu k
obchodnej spoločnosti, je alebo nie je porušením konateľa konať s odbornou starostlivosťou?“ V ďalšom
dovolateľka za nesprávny označila záver odvolacieho súdu: a/ o nepreukázaní, že predmetná hotovosť
chýba, b/ o nemožnosti zhodnotenia bezdôvodného obohatenia, ak nebolo preukázané, že žalovaný má
hotovosť stále v držbe (čo odporuje rozhodovacej činnosti dovolacieho súdu sp.zn. 4 Cdo 46/2009 z 30.

júna 2010) a c/ že žalobkyňa skutkovo nevymedzila o aké konkrétne bezdôvodné obohatenie ide (čo
nezodpovedá dovolaciemu rozhodnutiu 5Cdo/196/2009, lebo toto bolo riadne skutkovo vymedzené v
žalobe). Z týchto dôvodov navrhla, aby dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu i
súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalovaný sa k dovolaniu žalobkyne nevyjadril.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“ resp. ,,najvyšší súd“) príslušný na
rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1CSP)stranasporu,vktorejneprospechbolonapadnutérozhodnutievydané(§424CSP),beznariadenia
pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428
CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru,

že dovolanie nie je procesne prípustné, a preto bolo odmietnuté.

5. Dovolací súd na úvod svojich úvah, považuje za potrebné poukázať na to, že prípustnosť dovolania
sa v novej právnej úprave v porovnaní s úpravou účinnou do 30. júna 2016 zásadným spôsobom
zmenila. Právna úprava účinná od 1. júla 2016 nanovo a v porovnaní s predchádzajúcou úpravou odlišne

(prísnejšie) formuluje náležitosti dovolania. Dovolacie konanie má od účinnosti Civilného sporového
poriadku povahu typického „advokátskeho procesu“. Dovolateľ nielenže musí byť v dovolacom konaní
zastúpený advokátom, ale aj samotné dovolanie, a aj iné podania v dovolacom konaní, musia byť
spísané advokátom. Spracovaniu dovolania a celkovej kvalite zastupovania dovolateľa musí advokát
nevyhnutne venovať zvýšenú pozornosť. Dovolací proces je v porovnaní s predchádzajúcou právnou
úpravou podstatne rigoróznejší a odborne náročnejší. Z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolania je

totižto kardinálne správne vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom upraveným v zákone (§ 431 až
§ 435 CSP), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu.

5.1. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných
prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a

dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia
inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu.
Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie
konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutiaodvolaciehosúdu,protiktorýmjedovolanieprípustné,súvymenovanév§420a§421CSP.

7.Podľa§421ods.1CSPjedovolanieprípustnéprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu,ktorýmsapotvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu,b)ktorávrozhodovacejpraxidovolaciehosúdueštenebolavyriešenáaleboc)jedovolacímsúdom
rozhodovaná rozdielne.

8. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).

10. Na to, aby dovolací súd mohol pristúpiť k meritórnemu dovolaciemu prieskumu rozhodnutia
odvolacieho súdu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr)
splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej
otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho

konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi
a to spôsobom vymedzeným v § 432 až § 435 CSP.

11. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je riadne
vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 2 CSP nevyhnutným predpokladom pre

posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP. Len konkrétne označenie právnej otázky,
ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide
skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa pri jej riešení odvolací súd
odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP), alebo ktorá
v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP) alebo je

dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/ CSP).

12. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné
charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie oskutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou
riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie
napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj

procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť
o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním.
Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo
k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi
posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná

v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a
zrozumiteľným spôsobom).

13. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní nevymedzí právnu otázku, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie
založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku mal dovolateľ na mysli; v opačnom
prípade by jeho rozhodnutie mohlo minúť zákonom určený cieľ. V prípade absencie vymedzenia právnej

otázky nemôže dovolací súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych
otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd; v opačnom prípade by uskutočnil
procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) koncepcii právnej
úpravy dovolania ale i dovolacieho konania normovaného Civilným sporovým poriadkom (pozri napr.
rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 1Cdo/98/2017, 3Cdo/94/2018, 4Cdo/95/2017, 8Cdo/100/2019).

Treba zdôrazniť, že povinnosť vymedziť právnu otázku ukladá dovolateľovi zákonodarca.

14. Dovolací súd predovšetkým uvádza, že žalobca (kvalifikovane zastúpený advokátom) podal pre
ním nastolenú právnu otázku dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP a súčasne aj § 421 ods. 1
písm. b/ CSP. K možnosti takéhoto súbežného (kumulatívneho) uplatnenia prípustnosti dovolania podľa

§ 421 ods. 1 písm. a/ a (zároveň) písm. b/ CSP v zásade platí, že uplatnenie týchto dvoch dovolacích
dôvodov sa bez ďalšieho z logiky veci vylučuje. Odvolací súd sa totiž nemôže pri jednej a tej istej právnej
otázke odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu za súčasnej existencie stavu, keď
rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia tejto právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi
dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

15. Pre právnu otázku v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP je charakteristický „odklon“
jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide teda o
situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky
a odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. augusta 2018, sp. zn. 3 Obdo 42/2018
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 9/2018,
pod R 83/2018).

16. Ak procesná strana vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP musí

konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd; vysvetliť, v
čom je riešenie právnej otázky odvolacím súdom nesprávne; uviesť ako by mala byť táto otázka správne
riešená.

17. Dovolací súd v tomto kontexte zdôrazňuje, že len samotné spochybňovanie správnosti skutkových

zistení a vyhodnotenia dôkazov súdom, či sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté
spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia, prípadne kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom
posudzovaní žalobou uplatňovaného nároku, významovo nezodpovedajú kritériám uvedeným v § 421
ods. 1 CSP a § 432 ods. 2 CSP.

18. Odvolací súd (zhodne so súdom prvej inštancie) vychádzali pri zamietnutí žaloby z toho, že
„žalobcovi sa v spore nepodarilo preukázať v podstate naplnenie ani jednej zo zákonných podmienok
vzniku zodpovednosti za škodu.“
18.1. Len kumulatívne naplnenie všetkých troch podmienok [1/ protiprávny úkon (právny delikt), 2/
škoda a 3/ príčinná súvislosť medzi právnym deliktom a škodou] môže založiť zodpovednosť za škodu.

Dovolateľka uplatnením dovolacieho dôvodu v zmysle § 421 ods. 1 CSP sa pokúsila spochybniť
záver odvolacieho súdu len vo vzťahu k jednej z troch podmienok zodpovednosti za škodu (existencii
protiprávnehoúkonu),vuvedenejprávnejsituáciipotomnastolenáprávnaotázkaniejespôsobilánaplniť
procesnú premisu, že na jej vyriešení odvolací súd založil rozhodnutie napadnuté dovolaním, lebo anijej prípadným zodpovedaním v súlade s právnym názorom dovolateľky by nedošlo k spochybneniu
správnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Na tomto závere nič nemení ani
okolnosť, či predmetná právna otázka (ne)bola v priebehu konania súdmi posudzovaná.

19. Podľa § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a/ bolo podané oneskorene, b/ bolo podané
neoprávnenou osobou, c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d/ nemá
náležitosti podľa § 428, e/ neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f/ nie je odôvodnené prípustnými
dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435.

20. S poukazom na uvedené dôvody dovolací súd uzatvára, že v dovolaní žalobkyne nie je dovolací
dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP vymedzený spôsobom uvedeným v § 431 až 435 CSP,
a preto dovolanie odmietol podľa § 447 písm. f/ CSP bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou
napadnutého rozhodnutia.

21. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP tak, že plne
úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal (§ 255 ods. 1 CSP), lebo mu žiadne preukázané trovy
dovolacieho konania nevznikli (R 72/2018).

22. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.