Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 15, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/13/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318011347
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2318011347.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr.
Pavla Macháča a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci obžalovaného Mgr. V. O., nar. XX. V. XXXX v
S., trvale bytom S. XXXX, okr. Šaľa, pre prečin marenia úlohy verejným činiteľom podľa § 327 ods. 1
Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného a prokurátorky proti rozsudku Okresného súdu Galanta
z 21. októbra 2020, č. k. 1T/99/2018-410, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. decembra 2021 v

Trnave, takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 320 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku v spojení s § 280 ods. 2 Trestného poriadku súd
napadnutý rozsudok zrušuje v celom rozsahu a trestnú vec obžalovaného Mgr. V. O., nar. XX. V. XXXX
v S., trvale bytom S. XXXX, okr. Galanta, vedenú na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 1T/99/2018
na podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta č. 1 Pv 614/17/2202-26 zo dňa 7.

septembra 2018 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin marenia úlohy verejným činiteľom podľa §
327 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

ako starosta obce S., v rozpore s ustanovením § 37 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre,
z ktorého vyplýva orgánom verejnej správy zákonná povinnosť poskytnúť prokurátorovi súčinnosť

pri plnení úloh vyplývajúcich zo zákona o prokuratúre, napriek písomným žiadostiam prokurátorky
OkresnejprokuratúryGalantasitútozákonnúpovinnosťnesplnil,dodnešnéhodňaneposkytolsúčinnosť
prokuratúre a to vo veciach vedených na netrestnom úseku Okresnej prokuratúry Galanta pod spisovými
značkami

- Pd 66/17/2202, žiadosť zo dňa 19.07.2017, doručená dňa 27.07.2017, opakovaná žiadosť zo dňa

22.08.2017, doručená dňa 25.08.2017, obsahom ktorej bolo okrem iného upozornenie na prípadné
trestnoprávne dôsledky nesplnenia povinnosti,

- Pd 84/17/2202, zo dňa 24.07.2017, doručená 28.07.2017, opakovaná žiadosť zo dňa 28.08.2017,
doručená dňa 31.08.2017, obsahom ktorej bolo okrem iného upozornenie na prípadné trestnoprávne
dôsledky nesplnenia povinnosti,

- Pd 109/17/2202 zo dňa 12.10.2017, doručená dňa 16.10.2017, obsahom ktorej bolo okrem iného
upozornenie na prípadné trestnoprávne dôsledky nesplnenia povinnosti,

- Pd 121/17/2202 zo dňa 24.10.2017, doručená dňa 26.10.2017, obsahom ktorej bolo okrem iného
upozornenie na prípadné trestnoprávne dôsledky nesplnenia povinnosti, čím prokuratúre znemožnil

plnenie úloh vyplývajúcich jej priamo zo zákona o prokuratúre,

postupuje Okresnému úradu Galanta, pretože nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal byť
prejednaný ako priestupok.

II.Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Galanta zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu marenia

úlohy verejným činiteľom podľa § 327 ods. 1 Trestného zákona na nasledovnom skutkovom základe:

„ako starosta obce S., v rozpore s ustanovením § 37 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre,
z ktorého vyplýva orgánom verejnej správy zákonná povinnosť poskytnúť prokurátorovi súčinnosť
pri plnení úloh vyplývajúcich zo zákona o prokuratúre, napriek písomným žiadostiam prokurátorky
OkresnejprokuratúryGalantasitútozákonnúpovinnosťnesplnil,dodnešnéhodňaneposkytolsúčinnosť

prokuratúre a to vo veciach vedených na netrestnom úseku Okresnej prokuratúry Galanta pod spisovými
značkami

- Pd 66/17/2202, žiadosť zo dňa 19.07.2017, doručená dňa 27.07.2017, opakovaná žiadosť zo dňa
22.08.2017, doručená dňa 25.08.2017, obsahom ktorej bolo okrem iného upozornenie na prípadné

trestnoprávne dôsledky nesplnenia povinnosti,

- Pd 84/17/2202, zo dňa 24.07.2017, doručená 28.07.2017, opakovaná žiadosť zo dňa 28.08.2017,
doručená dňa 31.08.2017, obsahom ktorej bolo okrem iného upozornenie na prípadné trestnoprávne
dôsledky nesplnenia povinnosti,

- Pd 109/17/2202 zo dňa 12.10.2017, doručená dňa 16.10.2017, obsahom ktorej bolo okrem iného
upozornenie na prípadné trestnoprávne dôsledky nesplnenia povinnosti,

- Pd121/17/2202 zo dňa 24.10.2017, doručená dňa 26.10.2017, obsahom ktorej bolo okrem iného

upozornenie na prípadné trestnoprávne dôsledky nesplnenia povinnosti, čím prokuratúre znemožnil
plnenie úloh vyplývajúcich jej priamo zo zákona o prokuratúre“.

2. Okresný súd napadnutým rozsudkom obžalovanému uložil podľa § 327 ods. 1 Trestného zákona s
použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 a § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona peňažný trest vo výške

1.000,- EUR a zároveň pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť obžalovaným
úmyselne zmarený podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3
(tri) mesiace.

3. Okresný súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že obžalovaný ako starosta Obce S.

napriek opakovaným písomným žiadostiam prokurátorky Okresnej prokuratúry Galanta si nesplnil svoju
zákonnú a dôležitú povinnosť tým, že prokuratúre neposkytol žiadnu súčinnosť napriek tomu, že bol
výslovne upozornený na prípadné trestnoprávne dôsledky nesplnenia jeho povinnosti. Podľa okresného
súdu obžalovaný neposkytnutím súčinnosti znemožnil splnenie povinnosti prokuratúry podľa § 36a
ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, t. j. povinnosť prokurátora pri vybavovaní podnetu

prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne
záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie žaloby na súd, návrhu na začatie
konania alebo opravného prostriedku, či je dôvod na vstup do už začatého konania pred súdom alebo na
vykonanie iných opatrení, na ktoré je podľa zákona oprávnený generálny prokurátor alebo prokurátor.
Zavinenie obžalovaného okresný súd posúdil ako vedomú nedbanlivosť, pretože obžalovaný vedel, že

svojim konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, ale bez primeraných
dôvodov sa spoliehal, že také porušenie nespôsobí.

4. Okresný súd pri úvahe o druhu trestu a jeho výmere prihliadal na okolnosti prípadu, charakter
trestnej činnosti, osobu obžalovaného, prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností, spôsob a mieru

zavinenia a na spôsobený následok a dospel k záveru, že na nápravu obžalovaného bude postačovať
uloženie peňažného trestu vo výmere 1.000 EUR. K neuloženiu trestu zákazu činnosti súvisiacemu
s výkonom funkcie verejného činiteľa, ktorého uloženie navrhovala prokuratúra okresný súd poukázal
na nedbanlivostný charakter zavinenia, nižšiu závažnosť skutku ako aj doterajšiu bezúhonnosť
obžalovaného a poukázal na právnu úpravu upravujúcu zánik mandátu starostu obce, ktorá predpokladá

spáchanie úmyselného trestného činu, resp. uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, z čohopotom vyvodil záver, že zákonodarca mal v úmysle spájať zánik mandátu starostu len so závažnejším
formami trestnej činnosti spáchanej osobou v tejto funkcii. Podľa okresného súdu je preto prípustné,
aby v prípade trestného činu spáchaného z nedbanlivosti spojeného s výkonom funkcie starostu takáto

osoba o svoj mandát neprišla.

5. Proti napadnutému rozsudku podal odvolanie tak obžalovaný, ako aj prokurátorka Okresnej
prokuratúry Galanta.

6. Obžalovaný podal odvolanie proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku, pričom uviedol, že
odvolanie podáva pre vecnú nesprávnosť, nesprávne právne posúdenie ako aj pre porušenie práva na
obhajobu. Obžalovaný namieta, že sa okresný súd nevysporiadal s jeho námietkou vecnej príslušnosti
okresnej prokuratúry preskúmavať na základe podnetu rozhodnutia obce v zmysle ústavného zákona
č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov ako aj zákona
č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(zákon o slobode informácií) a ani s tým, čo je v prejednávanom prípade dôležitou povinnosťou, ktorú
nemal svojim konaním naplniť. Obžalovaný uviedol, že mu žiaden právny predpis neukladá povinnosť
poskytovať súčinnosť nepríslušnému štátnemu orgánu a zdôraznil, že netrestnému úseku prokuratúry
opakovane uviedol, že vecne nepríslušnému orgánu prokuratúry spisy neposkytne, pretože okresná
prokuratúra nie je v danej veci príslušná konať, keďže je príslušný konať iný orgán verejnej moci.

Obžalovaný v odvolaní ďalej uvádza, že obžalobou nebolo v konaní tvrdené a doposiaľ nebolo ani ničím
preukázané, že by niekedy ako starosta obce porušil nejakú povinnosť, ktorá by mu vyplývala z platného
právneho poriadku.

7. Obžalovaný v súvislosti s jeho tvrdením o tom, že okresná prokuratúra nebola oprávnená v

prejednávanej veci konať poukázal na § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z., podľa ktorého Prokurátor
vykonáva svoju pôsobnosť v rozsahu ustanovenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je
oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány a v tejto súvislosti aj na ustanovenie § 31 ods. 3 cit.
zákona, ktorý obsahuje negatívny výpočet podaní, ktoré sa za podnet nepovažujú.

8. Obžalovaný tiež poukázal na ústavný zákon č. 357/2004 Z. z., podľa ktorého je príslušný na
preskúmanie rozhodnutí obce ústavný súd resp. v konaniach podľa zákona č. 211/2000 Z. z. správny
súd a v tejto súvislosti na komentár Správneho súdneho poriadku vypracovaný pod vedením JUDr. Jany
Baricovej, vydaný vo vydavateľstve C.H. Beck v Bratislave v roku 2018, kde sa na strane 82 uvádza,

že „...Procesné previazanie medzi správnym súdnictvom a netrestným dozorom prokuratúry spočíva v
povinnosti prokurátora pred obrátením sa na správny súd vyčerpať neúspešne protest prokurátora ...
aleboupozornenieprokurátora...Účeltakejtoprocesnejnadväznostispočívavtom,žeakvzniknemedzi
prokurátorom a orgánom verejnej správy pri použití prokurátorských opatrení spor o zákonnosť, má
prokurátor možnosť preniesť tento spor pred správny súd, ktorý je jediný oprávnený ho rozhodnúť.“

9. Obžalovaný ďalej uviedol, že pri dôslednom rešpektovaní požiadaviek na ústavne komfortný výklad
pojmu právomoc/pôsobnosť použitého v ustanoveniach zákona č. 153/2001 Z. z. neprichádza do úvahy,
aby sa v aplikačnej praxi vyvodzovala pôsobnosť prokuratúry v oblastiach, kde ju právny poriadok
zveruje iným orgánom.

10. Obžalovaný ďalej namietal, že okresný súd sa nezaoberal tým, čo je potrebné v prejednávanom
prípade rozumieť pod výkonom právomoci a okresnému súdu vytkol, že v napadnutom rozsudku uviedol,
že vychádzal zo spisu netrestného úseku prokuratúry v dotknutých konaniach, hoci nič také ani v
prípravnom konaní a ani na hlavnom pojednávaní vykonané nebolo.

11. Obžalovaný ďalej poukázal na tendenčnosť a účelovosť vedenia trestného stíhania voči jeho osobe,
čo má dokumentovať skutočnosť, že v súdnom spise sa nachádza rozhodnutie o zrušení stupňa utajenia
voči poznatkom a listinám, ktoré boli zabezpečené pri prehliadke obecného úradu, avšak o zrušení
stupňa utajenia nebolo rozhodnuté rozhodnutím s náležitosťami predpokladanými zákonom č. 215/2004

Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov a oznámenie o
zrušenístupňautajenianeobsahovaložiadnedôvody,prektoréboloutajeniezrušené.Obžalovanývtejto
súvislosti namieta tiež to, že oznámenie o zrušení stupňa utajenia bolo doručené len netrestnému úseku
okresnej prokuratúry, hoci malo byť doručené aj jemu. Zo všetkých týchto skutočností potom obžalovanývyvodzuje,žeprehliadkaobecnéhoúradunemalazaistiťvecipochádzajúceztrestnejčinnostialeboveci,
ktoré boli trestnou činnosťou získané alebo veci, ktoré by aspoň prispeli k objasneniu trestnej činnosti,
ale v skutočnosti mala za cieľ len získanie spisového materiálu, ktorý by prokuratúra nemala právo získať

bez začatia trestného konania.

12. Obžalovaný ďalej upozornil na fakt, že prokurátorke netrestného úseku Okresnej prokuratúry
Galanta bolo oznámené, že vo veci už rozhodol Ústavný súd SR a ako aj to, pod akým číslom
konania ústavný súd rozhodol, že jej tiež bolo oznámené, že pisateľ podnetu nevyužil riadne a ani

mimoriadne opravné prostriedky a tak rozhodnutie obce nadobudlo právoplatnosť. Nevyužitie opravných
prostriedkov predpokladaných zákonom č. 211/2000 Z. z. podľa názoru obžalovaného nie je možné
nahradiť činnosťou netrestného úseku prokuratúry, keďže by to výrazným spôsobom narúšalo právnu
istotu, ktorá je jedným zo základných pilierov právneho štátu.

13. Obžalovaný ďalej uviedol, že obžaloba bola podaná predčasne, bez náležitého zistenia a posúdenia

veci, pričom uvádza, že napriek tomu, že v rámci odpovede netrestnému úseku prokuratúry poukázal
na platný právny poriadok, sa orgány činné v trestnom konaní ani len nezaoberali okolnosťami
vylučujúcimi protiprávnosť jeho konania. Ďalej uviedol, že ak sa prokuratúra domnievala, že obec
nevydala požadované spisy neoprávnene, mala možnosť obrátiť sa so svojimi právami na správny
súd a domáhať sa vydania predmetných vecí. Podľa obžalovaného orgány činné v trestnom konaní

odignorovali princíp zákonnosti postupu a postupu v súlade s princípom ultima ratio, ktorý by mal
plniť hlavne funkciu špeciality, ktorá sa uplatňuje tak pri tvorbe noriem trestného práva ako aj pri
ich aplikácii. Tento princíp spočíva v povinnosti uloženej zákonodarcom orgánom činným v trestnom
konaní dať prednosť prijatiu netrestných opatrení právnej aj neprávnej povahy pred kriminalizáciou
osoby obžalovaného a taktiež v povinnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní dať prednosť

uplatňovaniu zodpovednosti podľa netrestnej právnej normy pred postihom páchateľa pomocou noriem
trestného práva. Princíp ultima ratio plní tiež úlohu subsidiárnu, ktorá spočíva v tom, že trestnoprávne
normy majú byť používané len pokiaľ použitie iných prostriedkov právneho poriadku neprichádza do
úvahy alebo ich využitie je zjavne neúčelné. Obžalovaný v tejto súvislosti uviedol, že práve do fáze
trestného konania pred začatím trestného stíhania musí byť prokurátor obozretný a nesmie sa nechať

zatiahnuť do sporov, ktoré majú iný ako trestnoprávny základ a už vôbec ich nemá vyvolávať, pretože
trestné oznámenia sú často zneužívané z dôvodu „nastrašiť“ druhú stranu konania a primäť ju tak
k plneniu povinností, o ktorých sa oznamovateľ domnieva, že by sa mali plniť a nemusí ich vedieť
preukázať, prípadne z dôvodu pomalosti civilného súdneho konania.

14. Obžalovaný napokon v odvolaní namietal, že sa okresný súd v písomnom vyhotovení napadnutého
rozsudku odklonil od jeho ústneho odôvodnenia daného na hlavnom pojednávaní, a to bez toho, aby sa
o tom v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku zmienil.

15. Obžalovaný preto navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d) Trestného poriadku

napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol tak, že obžalovaného podľa
§ 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil.

16. Napadnutý rozsudok odvolaním napadla aj prokurátorka čo do výroku o treste, a to v neprospech
obžalovaného, pretože sa s úvahami okresného súdu o dôvodoch uloženia peňažného trestu

nestotožňuje a tento považuje za neprimerane mierny. Prokurátorka namieta zohľadnenie poľahčujúcej
okolnosti riadneho vedenia života obžalovaným pred spáchaním trestného činu. Vo vzťahu k odsúdeniu
obžalovaného z roku 1995 prokurátorka namieta, že hoci sa v prípade tohto odsúdenia na obžalovaného
hľadí, akoby nebol odsúdený, išlo o odsúdenie za úmyselný trestný čin, pričom obžalovaný sa aj po
takom odsúdení dopustil protiprávnych konaní v podobe priestupkov, za ktoré bol v administratívnom

konanípostihnutý.Pokiaľchcelokresnýsúdobžalovanémutútopoľahčujúcuokolnosťpriznať,malpodľa
názoru prokurátorky vykonať vo vzťahu k osobe obžalovaného dôkladnejšie šetrenie a túto poľahčujúcu
okolnosť nepriznávať bez relevantných zistení a tiež bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia v
napadnutom rozsudku.

17. Prokurátorka ďalej okresnému súdu vytýka, že tento v konaní žiadnym spôsobom nevyhodnocoval,
či peňažný trest vôbec splní svoj účel a či bude mať na obžalovaného naozaj prevýchovný účinok.
Prokurátorka zdôraznila, že obžalovaný skutok spáchal z hľadiska jeho zavinenia pri vedomej
nedbanlivosti, pretože aj napriek viacerým upozorneniam tak zo strany Generálnej prokuratúry SRako aj Krajskej prokuratúry v Trnave opätovne postupoval protizákonným spôsobom. U obžalovaného
sa preto nejedná o jednorazový exces, ale o opakujúce sa vedomé marenie a sťažovanie plnenia
dôležitých povinností prokuratúry vyplývajúcich z relevantných ustanovení zákona č. 153/2001 Z. z..

Hoci z vyjadrení Obce S. zaslaných netrestnému úseku Okresnej prokuratúry Galanta vyplýva určitá
pochybnosť o správnom výklade konkrétnych všeobecne záväzných právnych predpisov zo strany
obžalovaného, ani táto okolnosť podľa prokurátorky neznižuje závažnosť spáchaného trestného činu,
nakoľko obžalovaný sa aj napriek absencii právnického vzdelania zaviazal dodržiavať všeobecne
záväzné právne predpisy, teda aj zákon o prokuratúre.

18.Prokurátorkaďalejvodvolaníuviedla,žedikcia§37ods.1zákonač.153/2001 Z.z.jeveľmijasná
a nedáva orgánu verejnej správy vymedzenému v § 20 ods. 2 písm. b) cit. zákona možnosť rozhodnúť
sa, či súčinnosť orgánu prokuratúry poskytne, alebo nie. Pokiaľ orgán verejnej správy zavinene poruší
svoju zákonnú povinnosť, má to za následok, že orgán prokuratúry nemôže objektívne preskúmať
podávateľom doručený podnet. Súčinnosť orgánov verejnej správy je preto dôležitým momentom,

rozhodným pre objektívne posúdenie tvrdení prezentovaných podávateľom podnetu, ktorých súčasťou
je aj samotné posúdenie opodstatnenosti použitia prokurátorských oprávnení vyplývajúcich zo zákona
o prokuratúre. Orgán verejnej správy, ktorý neposkytne súčinnosť spočívajúcu napríklad v zapožičaní
listinných podkladov tak nezákonne a svojvoľne zabraňuje prokuratúre plniť si svoje zákonné povinnosti.
Prokurátorka v tejto súvislosti uviedla, že ak by sa akceptovalo obchádzanie ustanovenia § 37 ods. 1

zákona o prokuratúre orgánmi verejnej správy, potom by sa žiaden podávateľ podnetu nikdy nedomohol
toho, na čo má podľa zákona ako aj rozhodovacej činnosti ústavného súdu právny nárok a celý netrestný
úsek prokuratúry či už v rámci dozoru nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy na
základe podnetu alebo v rámci zistení vyplývajúcich z vlastnej činnosti by z dôvodu svojvôle orgánov
verejnej správy nemohol fungovať, lebo by v dôsledku nezapožičania požadovaných spisov nebolo čo

preskúmavať.

19. Prokurátorka ďalej upozornila, že obžalovaný konal protiprávne celkom štyrikrát, a teda každým
svojim konaním po formálnej stránke naplnil obligatórne znaky skutkovej podstaty prečinu marenia úlohy
verejným činiteľom podľa § 327 ods. 1 Trestného zákona, preto mal okresný súd obžalovanému ukladať

úhrnný trest a tiež aplikovať ustanovenie § 37 písm. h) Trestného zákona ako aj ustanovenia § 38 ods.
2, ods. 4 Trestného zákona.

20. Prokurátorka tiež poukázala na to, že základný plat starostu obce S. je v hrubom okolo 2.500 EUR,
avšak obžalovanému bolo poslancami obecného zastupiteľstva priznané navýšenie jeho platu, z čoho

možno predpokladať, že aktuálny plat obžalovaného je mesačne v hrubom cca 3.000 EUR. Okresný súd
však uvedenú skutočnosť, ani skutočnosť, či je obžalovaný vlastníkom nehnuteľností alebo motorových
vozidiel žiadnym spôsobom nezisťoval, a preto sa aj v tomto kontexte uloženie peňažného trestu vo
výške 1.000 EUR javí byť ako formálne bez zohľadnenia splnenia účelu trestu, kedy takáto sankcia pre
obžalovaného v podstate nepredstavuje žiadnu ujmu. Prokurátorka tiež uviedla, že obžalovaný počas

prípravného ako aj súdneho konania vystupoval nekriticky a neľútostne.

21. Prokurátorka preto zhrnula, že obžalovanému bolo dôvodné uložiť trest odňatia slobody s
podmienečným odkladom jeho výkonu za tým účelom, aby okresný súd mohol počas plynutia skúšobnej
doby sledovať, či obžalovaný bude konať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a či sa

nebude dopúšťať protiprávneho konania a obžalovanému tiež uložiť trest zákazu činnosti súvisiaceho
s výkonom funkcie verejného činiteľa. Prokurátorka preto navrhla, aby krajský súd podľa § 321 ods.
1 písm. d), písm. e) Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 322 ods. 3 Trestného
poriadku sám rozhodol rozsudkom tak, že obžalovanému uloží podľa § 327 ods. 1 Trestného zákona
s použitím § 37 písm. h), § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona trest odňatia slobody v hornej polovici

zákonom ustanovenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v
hornej hranici vymedzenej v § 50 ods. 1 Trestného zákona a zároveň podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona aj trest zákazu činnosti súvisiaci s výkonom funkcie verejného činiteľa v dolnej polovici zákonom
ustanovenej trestnej sadzby.

22. Obžalovaný na odôvodnenie odvolania prokurátorky reagoval replikou, v ktorej uviedol, že
odvolanie prokurátorky považuje za snahu o dehonestovanie jeho osoby, pri ktorej prokurátorka používa
tautologický výklad právneho poriadku, ktorý je v rozpore nielen so samotným zákonným textom, ale
aj s ustálenou rozhodovacou činnosťou. Obžalovaný vo vzťahu k argumentácii prokurátorky k aplikáciiustanovenia § 36 písm. j) Trestného zákona okresným súdom uvádza, že spochybňovanie riadneho
vedenia života obžalovaného prokurátorkou je vyjadrením či už neznalosti platného právneho poriadku,
alebo snahy za každú cenu, aj za cenu spochybnenia vlastnej odbornosti a oprávnenosti zastávať post

prokurátora, znevážiť osobu obžalovaného pred krajským súdom. Obžalovaný priznanie predmetnej
poľahčujúcej okolnosti okresným súdom vníma ako správne a súčasne uvádza, že mu nemôže byť na
ťarchu, že sa niekedy dopustil dopravného priestupku a vo vzťahu k vedeniu priestupkových konaní pre
priestupky, ktoré mal spáchať pri výkone funkcie starostu doplnil, že zo spáchania takých priestupkov
nebol nikdy uznaný vinným.

23. Obžalovaný ďalej v replike uvádza, že jeho mesačný plat aktuálne predstavuje sumu 1.820 EUR
netto, zároveň uvádza, že formálna spravodlivosť pri ukladaní trestov je dôležitá a súčasne si kladie
otázku, čo je možné z formálnej spravodlivosti vyvodiť, či v prípade, ak je primeraná k majetku
páchateľa,nastoľujemedzipáchateľmirovnosť,alebočidiskriminujebohatšíchpáchateľovazvýhodňuje
chudobnejších páchateľov. Obžalovaný tiež uviedol, že má vyživovaciu povinnosť na manželku, ktorá je

na materskej dovolenke, vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom a spláca aj hypotéku, pomocou
ktorej financoval výstavbu rodinného domu.

24. Obžalovaný napokon v replike k odvolaniu prokurátorky uvádza, že po celý čas všetky svoje úkony
riadne odôvodnil a uviedol, z akého dôvodu Okresná prokuratúra Galanta nebola a nie je príslušná

na netrestnom úseku prokuratúry vybavovať podnety, ktoré jej zaslal ich pisateľ. Pokiaľ doposiaľ
nikto nerozhodol, že sa vo svojej argumentácii mýlil, nie je možné ani jeho konanie posúdiť ako
marenie dôležitej úlohy, keď za dôležitú úlohu nemôže byť braná pre účely trestného konania činnosť
okresnej prokuratúry, ktorá má zákonom stanovené právomoci, na výkon ktorých obžalovaného vôbec
nepotrebuje, a to z dôvodu, že požadované informácie si mohla zaobstarať aj ich vyžiadaním z iných

orgánov, čo nebolo v konaní ani len tvrdené, že by sa o to pokúsila.

25. K odôvodneniu odvolania obžalovaného sa písomne vyjadrila prokurátorka, ktorá v podaní
doručenom okresnému súdu dňa 8. februára 2021 okrem iného uviedla, že predmetom trestného
konania nie je vyhodnocovanie, či je daná vecná príslušnosť orgánu verejnej moci, ale zistenie, či

konaním popísaným v skutkovej vete obžaloby boli, resp. neboli naplnené obligatórne znaky skutkovej
podstaty toho ktorého trestného činu a či sa takého konania dopustila osoba, ktorá má v trestnom konaní
do momentu určenia termínu hlavného pojednávania procesné postavenie obvineného. Prokurátorka
opakovane poukázala na ustanovenie § 37 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, podľa ktorého
je povinnosťou orgánu verejnej správy, ktorým je aj obec, poskytnúť prokurátorovi súčinnosť nevyhnutnú

na plnenie úloh, ktoré mu ukladá zákon, pričom orgán verejnej správy si nemôže vybrať, či súčinnosť
poskytne, alebo neposkytne. Prokurátorka ďalej uviedla, že obhajca obžalovaného si nemôže v rozpore
so zákonom atrahovať kompetenciu prokuratúry posúdiť, či je, alebo nie je vecne príslušná na vybavenie
podnetu, resp. či podnet podávateľa je, alebo naopak nie je dôvodný. Prokurátorka ďalej uviedla,
že skutková podstata trestného činu marenia úlohy verejným činiteľom bola naplnená už samotným

nesplnením dôležitej povinnosti (neposkytnutím súčinnosti) zo strany Obce S., pričom obžalovaný
takýmto protiprávnym konaním maril a podstatne sťažil povinnosti prokuratúry vyplývajúce jej zo zákona
o prokuratúre a zároveň znemožnil takýmto postupom uplatnenie práva podávateľa podnetu, pričom na
protiprávnosť svojho konania bola opakovane upozornený.

26. Vo vyjadrení k odôvodneniu odvolania obžalovaného prokurátorka ďalej uvádza, že právna
argumentácia obhajoby vo vzťahu k zrušenia stupňa utajenia v súvislosti s vykonaním prehliadky
iných priestorov a pozemkov je nesprávna a navyše bez právneho významu k prejednávanej veci.
Prokurátorka ďalej uvádza, že Obec S. je v miestnej pôsobnosti Okresnej prokuratúry Galanta, preto
Okresná prokuratúra Galanta bola vecne príslušná na vybavenie podnetu, teda na rozhodnutie, či

prijme niektoré z prokurátorských opatrení, alebo podnet podávateľa odloží a o tejto skutočnosti
podávateľa upovedomí. V súvislosti s vybavovaním podnetov prokurátorom ďalej prokurátorka uvádza,
že predpokladom obrátenia sa podávateľa podnetu na prokuratúru nie je využitie všetkých opravných
prostriedkov, pretože prokuratúra je konštituovaná ako univerzálny orgán ochrany zákonnosti a možno
ju považovať za „iný orgán“, na ktorom sa možno domáhať ochrany práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky. Vykonanie prokurátorského dozoru a uplatnenie prostriedkov prokurátorského
dozorupretoniejepodmienenévyužitímopravnýchprostriedkovúčastníkomadministratívnehokonania.
Prokurátorka napokon k poukazu obhajoby na aplikáciu princípu „ultima ratio“ uvádza, že táto je v
prípade obžalovaného bezpredmetná, pretože u obžalovaného sa nejednalo o jednorazový exces, ale oopakované konanie, ktorým prokurátorovi znemožnil realizovať jeho povinnosti vyplývajúce zo zákona
o prokuratúre a svojvoľne odňal podávateľovi právo, aby jeho podnet bol vecne príslušnou prokuratúrou
vôbec preskúmaný. Prokurátorka preto odvolanie obžalovaného považuje za nedôvodné a aj značne

zmätočnéanavrhla,abykrajskýsúdodvolanieobžalovanéhopodľa §319Trestnéhoporiadkuzamietol.

27. Na verejnom zasadnutí obžalovaný a prokurátorka zotrvali na podaných odvolaniach proti
napadnutému rozsudku.

28. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku (1) Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316
ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

29. Podľa § 319 Trestného poriadku Odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

30. Podľa § 320 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku Odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a
a) vec postúpi, ak mal tak urobiť už súd prvého stupňa podľa § 280 ods. 1 alebo 2.

31. Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku Súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin,
ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne
previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

32. Krajský súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že odvolanie proti napadnutému rozsudku

podali oprávnené osoby /§ 307 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku/ a odvolanie bolo podané
včas /§ 309 ods. 1 Trestného poriadku/. Po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého
rozsudku ako aj správnosti postupu konania, ktoré napadnutému výroku predchádzalo krajský súd
zistil, že je dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu a na postúpenie trestnej veci
obžalovaného inému orgánu na jej prejednanie ako priestupku a zároveň, že odvolanie prokurátorky

nie je dôvodné.

33. Obžaloba skutok právne kvalifikovala ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 327
ods. 1 Trestného poriadku, ktorého právna veta znie nasledovne: Verejný činiteľ, ktorý pri výkone svojej
právomoci z nedbanlivosti zmarí alebo podstatne sťaží splnenie dôležitej úlohy, potrestá sa odňatím

slobody až na dva roky.

34.Podľa§128ods.1TrestnéhozákonaVerejnýmčiniteľomsanaúčelytohtozákonarozumieprezident
Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu,
člen vlády, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudca, prokurátor alebo iná osoba zastávajúca

funkciu v orgáne verejnej moci, príslušník ozbrojených síl, osoba v služobnom pomere, starosta,
predseda vyššieho územného celku, poslanec orgánu územnej samosprávy, štátny zamestnanec alebo
zamestnanec orgánu štátnej správy, územnej samosprávy alebo iného štátneho orgánu, osoba, ktorá
vykonáva pôsobnosť v rámci právnickej osoby, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať v oblasti
verejnej správy, notár, súdny exekútor, člen lesnej stráže, vodnej stráže, rybárskej stráže, poľovníckej

stráže,strážeprírodyaleboosoba,ktorámáoprávneniečlenastrážeprírody,aksapodieľanaplneníúloh
spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto
úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení
tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou, zodpovednosťou,
postavením alebo funkciou, ak tento zákon neustanovuje inak. Verejným činiteľom je aj sudca alebo

úradník medzinárodného súdneho orgánu uznaného Slovenskou republikou alebo funkcionár alebo iný
zodpovedný pracovník orgánu činného v trestnom konaní iného štátu, orgánu Európskej únie alebo
orgánu vytvoreného spoločne členskými štátmi Európskej únie, ak na území Slovenskej republiky
vykonáva úkony trestného konania takého štátu alebo orgánu; pre jeho ochranu sa podľa ustanovení
tohto zákona vyžaduje, aby úkony trestného konania vykonával v súlade s medzinárodnou zmluvou

alebo so súhlasom orgánov Slovenskej republiky. Ak ide o trestný čin prijatia a poskytnutia nenáležitej
výhody podľa § 336c a § 336d, verejným činiteľom je aj osoba, ktorá má z titulu svojho postavenia
alebo funkcie právo rozhodovať alebo sa podieľa na rozhodovaní o nakladaní s majetkom, majetkovýmiprávami a finančnými prostriedkami, hospodárenie s ktorými podlieha kontrole Najvyšším kontrolným
úradom Slovenskej republiky.

35. V prejednávanom prípade nebolo sporné, že obžalovaný ako starosta Obce S. je verejným činiteľom,
čo vyplýva z ustanovenia § 128 ods. 1 Trestného zákona a ani to, že na účely zákona č. 153/2001 Z. z. o
prokuratúre (ďalej len „Zákon o prokuratúre“) je obec orgánom verejnej správy, čo vyplýva z ustanovenia
§ 20 ods. 2 písm. b) Zákona o prokuratúre, podľa ktorého Orgánmi verejnej správy sa na účely tohto
zákona rozumejú

b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky
Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje.

36.PokiaľideovybavovaniepodnetovprokurátorompodľaZákonaoprokuratúre,sakrajskýsúdvplnom
rozsahu stotožňuje s argumentáciou prokurátorky v jej odvolaní, že táto činnosť prokuratúry je dôležitou
úlohou prokuratúry. Podľa § 31 ods. 1 Zákona o prokuratúre Prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť

v rozsahu ustanovenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na
odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné
iné orgány. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o prokuratúre Prokuratúra chráni práva a zákonom chránené
záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Podľa § 3 ods. 2 Zákona o prokuratúre Prokuratúra je v
rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu

zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie
zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať zákonné
prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a
zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Úlohou prokuratúry je okrem
iného chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu, pričom túto

pôsobnosť prokurátor vykonáva aj na základe podnetu.

37. Či ide o dôležitú úlohu, vyplýva z jej konkrétneho charakteru a v každom jednotlivom prípade ju treba
skúmať z tejto stránky. Dôležitosť úlohy treba posudzovať na základe závažnosti významu z hľadiska
štátu, spoločnosti, prípadne iných významných súvislostí (napríklad z hľadiska významu výsledku, ku

ktorému splnenie úlohy povedie a ako tento výsledok ovplyvní záujmy jednotlivca alebo spoločnosti,
prípadne z hľadiska výšky negatívneho dopadu pri nesplnení takejto úlohy). Ústavný súd SR opakovane
judikoval, že súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo
dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry či už prostredníctvom
podnetu, alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 Zákona o prokuratúre), pričom

tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným spôsobom
sa takýmto podnetom, resp. opakovaným podnetom zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu
vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej
podnetu, resp. opakovanému podnetu vyhoveli (m. m. napr. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03, III. ÚS 133/06,
IV. ÚS 180/09), t. j. za porušenie základného práva na inú právnu ochranu nemožno považovať samo

osebe skutočnosť, že prokuratúra podnetu, resp. opakovanému podnetu nevyhovie podľa predstáv jeho
pisateľa (napr. I. ÚS 38/02, II. ÚS 358/06, IV. ÚS 28/06 atď.)

38. Vychádzajúc preto z úloh prokuratúry, ktorou je aj úloha chrániť práva a zákonom chránené záujmy
fyzických osôb, právnických osôb a štátu, a to aj na základe podnetov fyzických osôb a v nadväznosti

na závery vyslovené v rozhodovacej činnosti ústavného súdu /viď bod 37/ preto krajský súd uzatvára, že
vybavovanie podnetov prokuratúrou podľa Zákona o prokuratúre je nutné považovať za plnenie dôležitej
úlohy prokuratúry.

39. Krajský súd sa ďalej stotožňuje s argumentáciou prokuratúry, že orgány verejnej správy, poskytujú

prokurátorovi súčinnosť nevyhnutnú na plnenie úloh, ktoré mu ukladá zákon, pričom medzi takúto
súčinnosť patrí aj požičiavanie spisov a dokladov v skončených veciach, čo vyplýva priamo z
ustanovenia § 37 ods. 1 Zákona o prokuratúre, podľa ktorého Orgány verejnej správy, právnické osoby
a fyzické osoby poskytujú prokurátorovi súčinnosť nevyhnutnú na plnenie úloh, ktoré mu ukladá zákon;
najmä mu podávajú vysvetlenia, v skončených veciach mu požičiavajú spisy a doklady, v neskončených

veciach mu umožňujú nahliadnuť do spisov, a to v rozsahu primeranom naliehavosti verejného záujmu
na ochrane tých práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu, ktoré
sú predmetom konkrétneho konania.40. Okresný súd však v prejednávanom prípade nevenoval dostatočnú pozornosť tomu, či obžalovaný
ako starosta Obce S. pri vybavovaní dožiadania prokuratúry, ktorého obsahom bola žiadosť o
zapožičanie spisu vykonával, alebo nevykonával svoju právomoc.

41. Právomoc znamená spôsobilosť štátnych, súdnych, správnych, samosprávnych, ale aj iných
orgánov, inštitúcií a organizácií, ako aj fyzických osôb, ktoré ich reprezentujú, na základe ústavy a
zákonov uskutočňovať príslušné funkcie štátu vydávaním všeobecne záväzných alebo individuálnych
právnych aktov, ako aj uskutočňovať konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzajú alebo po

nich nasledujú. Právomocou verejného činiteľa sa rozumie oprávnenie verejného činiteľa na základe
Ústavy SR, ústavného zákona alebo zákona, rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb a
právnických osôb, a to vydávaním všeobecne záväzných alebo individuálnych právnych aktov.

42. Obsah pojmu právomoc v zmysle § 128 ods. 1 Trestného zákona však nenapĺňa každé ustanovenie
určujúce verejnému činiteľovi spôsob a hranice jeho konania. Mnohé všeobecne záväzné právne

predpisy totiž upravujú právne vzťahy bez ohľadu na to, či konkrétny subjekt má alebo nemá postavenie
verejného činiteľa.

43. Pri zisťovaní obsahu právomoci verejného činiteľa treba vo všeobecnosti vychádzať zo všeobecne
záväzných právnych predpisov upravujúcich pôsobnosť a oprávnenia a povinnosti konkrétneho subjektu

v postavení verejného činiteľa. Bez ohľadu na spôsob a formu realizácie právomoc musí obsahovať
prvok moci (rozhodnutie musí byť vynútiteľné štátnou mocou) a prvok rozhodovania. Významný aspekt
plynúci z prvku moci spočíva v tom, že výkon právomoci realizovaný formálnym či neformálnym právnym
úkonom je vždy jednostranným úkonom nezávislým od vôle subjektu, voči ktorému smeruje alebo
ktorého sa týka, pričom verejný činiteľ je viazaný len zámerom určeným všeobecne záväznými právnymi

predpismi.

44. Pojem „právomoc“ verejného činiteľa použitý v legálnej definícii § 128 ods. 1 Trestného zákona
interpretačne vyžaduje prvok moci a rozhodovania, čo znamená mocenské rozhodovanie na právnom
podklade uplatňované voči fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré môžu byť takým rozhodnutím

obmedzené na svojich (inak právnym poriadkom garantovaných) právach. Nemusí nevyhnutne ísť o
formalizované rozhodovanie (vydávanie rozhodnutí s určitými procesne predpísanými náležitosťami a
formou), vždy je však spojené so zodpovednosťou za uplatnenie právomoci. (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 8. novembra 2016, sp. zn. 1 TdoV 17/2015)

45. Po zvážení všetkých okolností prípadu krajský súd dospel k záveru, že obžalovaný ako starosta
Obce S. a zároveň verejný činiteľ v prejednávanom prípade pri vybavovaní dožiadania Okresnej
prokuratúry Galanta nevykonával svoju právomoc, pretože jeho konanie neobsahovalo prvok moci
a ani prvok rozhodovania. Uvedené prirodzene neznamená, že obžalovaný nebol povinný žiadosti
prokuratúry vyhovieť, ako sa to mylne domnieva, avšak nevyhovenie takému dožiadaniu nezaložilo jeho

trestnoprávnu zodpovednosť za spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 327
ods. 1 Trestného zákona. Skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba tak nie je trestným činom, pričom
otázka zmarenia či podstatného sťaženia úlohy prokuratúry je v takomto prípade druhoradá.

46. Krajský súd sa tiež zaoberal tým, či konanie obžalovaného nie je možné posúdiť ako priestupok či

správny delikt a dospel k záveru, že toto je možné posúdiť ako priestupok na úseku verejnej správy podľa
§ 47 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch č. 372/1990 Zb., ktorého sa dopustí ten, kto neuposlúchne
výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci. Keďže prokurátor je verejným činiteľom a jeho
výzva na zapožičanie spisov bola daná v pri výkone jeho právomoci, pokiaľ obžalovaný takejto výzve
nevyhovel, mohol tým spáchať uvedený priestupok, na ktorého prejednanie je príslušný Okresný úrad

Galanta.

47. Vzhľadom na uvedené preto krajský súd postupom podľa § 320 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku
v spojení s § 280 ods. 2 Trestného poriadku napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a trestnú vec
obžalovaného postúpil Okresnému úradu Galanta, aby túto vec prejednal ako priestupok a zároveň

odvolanie prokurátorky ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.

48. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. (§ 163 ods. 4 a § 180 Trestného poriadku).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.