Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 20, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/66/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313216859
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2313216859.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu

JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej vo veci žalobcu: I. C., nar. X. N. XXXX, trvalo bytom
R., I. cesta XXXX/XX, zastúpeného splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária OLŠOVSKÝ, spol. s r.
o., G. Švéniho 6, 971 01 Prievidza, IČO: 50 595 652, proti žalovanému: H. Y., nar. XX. Z. XXXX, trvalo
bytom G., T. G. XX/X, zastúpenému advokátom: JUDr. Martin Hudák, Hálkova 32, 831 03 Bratislava-
mestskáčasťNovéMesto,IČO:42267552,ozaplatenie26.040eurspríslušenstvom,oodvolanížalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 13. februára 2020 č. k. 30C/206/2013-370, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) I. žalobu zamietol; II. žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania na súde I. a II. inštancie v rozsahu 100 %. Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 100 ods. 1, § 106 ods. 1 a 2, § 112, § 420 ods. 1 a § 442 ods. 1 O.z. (zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov)
a § 46 ods. 3 TP (zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov).
Vecne dôvodil, že žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe z 28.6.2013 domáhal vydania

rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným 1/ a 2/ (1/ H. Y., 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group) povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 26.040 eur s
príslušenstvom a náhradu trov konania, titulom náhrady škody, ktorá žalobcovi vznikla ako následok
dopravnej nehody z 12.9.2009, ktorú spôsobil žalovaný. Sumu 26.040 eur žalobca uplatnil ako stratu na
zárobku, resp. ušlý zisk. Žalovaný 1/ s podaným návrhom nesúhlasil, návrh žiadal zamietnuť z dôvodu,
že došlo k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby. Žalovaný 2/ s podaným návrhom nesúhlasil z dôvodu
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie a tiež namietal premlčanie uplatneného nároku.

Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 30C/206/2013-209 z 12.5.2016 (v poradí
prvý rozsudok) tak, že žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo
vzťahu k uplatneným nárokom. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcu zaviazal zaplatiť trovy
právneho zastúpenia žalovanému 1/ a žalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznal. Na základe
odvolania žalobcu rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 10Co/90/2017-273 zo 24.10.2018
tak, že napadnutý rozsudok v časti o zamietnutí žaloby vo vzťahu k žalovanému 2/ a v časti o
nepriznaní žalovanému 2/ náhrady trov prvoinštančného konania potvrdil a žalovanému 2/ náhradu

trov (odvolacieho) konania nepriznal. Odvolací súd považoval odvolanie žalobcu voči žalovanému 1/
za dôvodné, bol názoru, že súd prvej inštancie nezdôvodnil zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v
danej veci prichádzali do úvahy, svoj záver, že nárok uplatnený žalobou je premlčaný a jeho záver
bol tak predčasným, rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 1/ nemusel byť nutnevecne nesprávnym, bol však predčasným a z pohľadu poskytnutia právnych argumentov na podporu
záveru o premlčaní nároku uplatneného žalobou nenáležitým, nakoľko pokiaľ súd dôjde k záveru, že
nárok uplatnený žalobou je premlčaný, musí tento svoj názor riadne odôvodniť, čo je možné iba v

prípade riadnej špecifikácie nároku na náhradu škody uplatneného žalobou, na ktorej súd prvej inštancie
netrval, uvedené malo za následok nemožnosť posúdenia zo strany odvolacieho súdu správnosti
zvoleného spôsobu rozhodnutia, rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňal ani požiadavky obsiahnuté
v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. (t. č. § 220 ods. 2 CSP) na riadne odôvodnenie rozsudku, najmä
požiadavku presvedčivosti, ani požiadavky naň kladené ust. § 132 O.s.p. (t. č. § 191 ods. 1 CSP). Z

dôvodu, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie chýbala náležitá argumentácia vo vzťahu k premlčaniu
žalobou uplatneného nároku na náhradu škody, ako aj vzhľadom na absenciu komplexného hodnotenia
vykonaných dôkazov (každý jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti), chýbal argumentačný základ, ktorý by
mohol odvolací súd preskúmať. Odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v časti o zamietnutí žaloby vo vzťahu k žalovanému 1/ a v závislej časti o uložení
povinnosti žalobcovi zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov právneho zastúpenia zrušil a podľa § 391

ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Prvoinštančný (prvý)
rozsudok nadobudol právoplatnosť v časti o zamietnutí žaloby voči žalovanému 2/ a v časti o nepriznaní
náhrady trov konania žalovanému 2/ dňa 14.3.2019.
Žalobca si v civilnom konaní uplatňuje nárok (voči žalovanému H. Y.) na zaplatenie sumy 26.040 eur
ako stratu na zárobku, resp. ušlý zisk, ktorý mu mal vzniknúť v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej

žalovaným, následkom ktorej bol žalobca práceneschopný v období od 12.9.2009 do 1.3.2011 a počas
ktorej si žalobca nemohol plniť svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy a z marketingovej
dohody.
Súd prvej inštancie dôvodil, že pri rozhodovaní postupoval v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu
a zameral dokazovanie na posúdenie uplatneného nároku a následne na posúdenie prípadného

premlčania uplatneného nároku. Podanou žalobou si žalobca v konaní uplatnil sumu 26.040 eur
ako stratu na zárobku, resp. ušlý zisk - strata na odmene z marketingovej dohody za obdobie
od 12.9.2009 do 1.3.2011, ktorý by žalobca dosiahol, ak by k dopravnej nehode nedošlo. Z
obsahu marketingovej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako športovcom a Quinex America LLC.
vyplýva marketingová činnosť, ktorá mala byť vykonávaná žalobcom, ktorá spočívala v povinnostiach

žalobcu ako športovca propagovať logo Quinex America LLC, zúčastňovať sa akcií organizovaných
poskytovateľom marketingovej odmeny. Za túto činnosť bola účastníkmi dohody dohodnutá mesačná
odmena 1.860 eur, splatná 10. deň nasledujúceho mesiaca po vykonaní dohodnutých činností. Z
obsahu zmluvy vyplýva, že sa nejedná o pracovnoprávny vzťah založený na základe pracovnej zmluvy.
Dohodnutá odmena v marketingovej dohode, o ktorú žalobca prišiel v dôsledku práceneschopnosti teda

predstavuje ušlý zisk, nie odmenu za vykonanú prácu. Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo
v dôsledku spôsobenej škody, teda to o čo nedošlo k zväčšeniu majetku, hoci sa to pri predpokladanej
činnosti dalo očakávať.
Zo žalobcom predloženého listinného dôkazu záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa
3.9.2010vyplýva,žežalobcadňa3.9.2010rozšírilnároknanáhraduškody,ktorýuviedolvnávrhuzodňa

23.3.2010 o náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti vo výške 20.000 eur, nakoľko 4.000
eur dostane ako plnenie zo sociálnej poisťovne v Maďarsku. Zároveň uviedol, že predkladá pracovnú
zmluvu a marketingovú zmluvu, z ktorých vyplývajú zárobkové pomery žalobcu v čase dopravnej
nehody. V rámci dokazovania vo vzťahu k uplatnenému nároku v trestom konaní podaním z 23.3.2010
žalobcu ako poškodeného sa súd obrátil na Okresný súd Nové Zámky, ktorý má zapožičaný trestný

spis Okresného súdu Komárno sp. zn. 14T/34/2001 za účelom vyžiadania dôkazu - listu z 23.3.2010.
Okresný súd Nové Zámky súdu oznámil, že predmetný spis Okresného súdu Komárno potrebuje.
Súd teda vyzval právneho zástupcu žalobcu na predloženie dokumentu z 23.3.2010, ktorým prvý krát
uplatnil nárok na náhradu škody v trestnom konaní. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu
preložil list z 23.3.2010 - uplatnenie nároku na náhradu škody a návrh na uloženie povinnosti nahradiť

škodu obv. H. Y., adresovaný OR PZ v Komárne k ČVS: ORP-708/OEK-KN-2009, z ktorého obsahu
vyplýva, že si v rámci trestného konania uplatnil náhradu za bolesť vo výške 6.435 eur, majetkovú škodu
(škodu na vozidle) 4.910,21 eur, spolu 11.345,21 eur. Z tvrdení žalobcu ako aj z listinného dôkazu -
marketingová dohoda mal súd preukázané, že uplatnená suma 26.040 eur zodpovedá ušlému zisku,
ktorý by žalobcovi patril na základe marketingovej dohody, ktorú mal žalobca uzatvorenú s Quinex

America LLC, a na základe ktorej by vykonával dohodnuté marketingové činnosti v období od 12.9.2009
do 1.3.2011. Z predložených listinných dôkazov - z podania z 23.3.2010 a zo záznamu o preštudovaní
spisu súd zistil, že žalovaný si v trestnom konaní uplatnil podaním z 23.3.2010 náhradu za bolesť vo
výške 6.435 eur, majetkovú škodu (škodu na vozidle) 4.910,21 eur, spolu 11.345,21 eur, ktoré nebolipredmetom tohto konania. Dňa 3.9.2010 žalobca rozšíril svoj nárok o náhradu za stratu na zárobku
počas práceneschopnosti vo výške 20.000 eur, nakoľko 4.000 eur dostane ako plnenie zo sociálnej
poisťovne v Maďarsku.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žaloba o zaplatenie sumy 26.040
eur s príslušenstvom nebola podaná dôvodne, a to z dôvodu, že vykonaným dokazovaním súd nemal
preukázané, že by si žalobca v trestnom konaní riadne uplatnil ušlý zisk, ktorý by zodpovedal strate na
odmene z marketingovej dohody a ktorý si uplatnil v civilnom konaní. Z predložených listinných dôkazov
vyplýva, že si žalobca v trestom konaní podaním z 23.3.2010 uplatnil náhradu za bolesť a škodu na

majetku a dňa 3.9.2010 tieto nároky rozšíril o sumu 20.000 eur ako náhradu na stratu na zárobku počas
práceneschopnosti. Žalobcom uplatnená suma 20.000 eur v trestnom konaní síce približne zodpovedá
odmene z marketingovej dohody vyčíslenej od 12.9.2009 k 3.9.2010, avšak táto bola v trestnom konaní
nesprávne uplatnená ako náhrada za stratu na zárobku počas práceneschopnosti. V trestnom konaní je
potrebné nárok uplatniť najneskôr do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania a musí byť
zrejmé z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje (§ 46 ods. 3 TP). Pokiaľ

poškodený podá návrh v takto vymedzenom období, je návrh riadne podaný z hľadiska doby podania
návrhu. Aby však takýto návrh spĺňal náležitosti riadneho návrhu poškodeného na náhradu škody v
adhéznom konaní a mal za následok spočívanie premlčacej lehoty, musí z neho byť zrejmé, z akých
dôvodov, v akej výške a voči komu sa uplatňuje. Zo žiadneho z predložených dôkazov nevyplýva, že
by si žalobca v rámci trestného konania riadne uplatnil nárok z marketingovej dohody, t.j. ušlý zisk. Súd

má teda za to, že žalobca si riadne v trestnom konaní neuplatnil nárok z marketingovej odmeny, keď si
síce uplatnil výšku nároku, avšak z nesprávneho dôvodu. Žalobca tak vo vzťahu k tvrdeniu, že si riadne
uplatnil v trestnom konaní nároky z marketingovej dohody neuniesol dôkazné bremeno.
Vo vzťahu k žalovaným vznesenej námietke premlčania žalobcom uplatneného nároku súd prvej
inštancie dôvodil, že v predmetnej veci ide o premlčanie práva na náhradu škody - ušlého zisku, pre ktoré

je ustanovená kombinovaná premlčacia lehota, a to subjektívna (dvojročná) a objektívna (trojročná).
Tieto dve premlčacie lehoty začínajú plynúť, plynú a končia nezávisle od seba. Subjektívna lehota
plynie v rámci objektívnej, trojročnej lehoty, ktorá začína plynúť od právnej udalosti zakladajúcej nárok
poškodeného, ktorou je v tomto prípade škodová udalosť. Ich vzájomný vzťah je taký, že na premlčanie
práva stačí uplynutie ktorejkoľvek z nich. Žalobca si v konaní uplatnil ušlý zisk za obdobie od 12.9.2009

do 1.3.2011. Subjektívna premlčacia lehota je dvojročná a začína plynúť od doby kedy sa poškodený
dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá. Žalobca sa o vzniku ušlého zisku dozvedel, každý mesiac po
tom, ako nemohol vykonať činnosť podľa marketingovej dohody a o zodpovednom subjekte najneskôr
dňa 3.9.2010, t. j. kedy sumu 20.000 eur uplatnil voči žalovanému v trestnom konaní. Keďže ale
nárok - ušlý zisk nebol riadne uplatnený v trestnom konaní, nemohlo dôjsť ani k spočívaniu premlčacej

lehoty v súvislosti s prebiehajúcim trestným konaním a bolo potrebné, aby žalobca uplatnil nároky z
marketingovej dohody na súde v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Žalobca sa o vzniku
ušlého zisku dozvedel vždy 10. deň nasledujúceho mesiaca po mesiaci, kedy by mu nárok na odmenu
vznikol. Nárok tak bolo potrebné uplatniť najneskôr do splatnosti odmeny za mesiac február 2011 (keďže
siuplatnilnárokzaobdobieod12.9.2009do1.3.2011),t.j.do10.3.2013(dosplatnostiodmenyzamesiac

február). Nárok si žalobca uplatnil na súde až dňa 2.7.2013, teda po uplatnení (poznámka odvolacieho
súdu - správne po uplynutí) dvojročnej subjektívnej lehoty.
Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu zamietol vzhľadom na opakovane vznesenú námietku
premlčania zo strany žalovaného, na ktorú bol povinný prihliadnuť, pričom úspešné dovolanie sa
premlčania pred súdom, má za následok nemožnosť premlčané právo priznať.

V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1 a § 396 ods. 3 CSP a
vecne plným úspechom žalovaného v konaní na súde prvej a druhej inštancie, z ktorého dôvodu priznal
žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov rozhodne
vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal včas odvolanie žalobca s návrhom na jeho zrušenie
a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie resp. na jeho zmenu vyhovením žalobe v celom
rozsahu. Odvolanie odôvodnil materiálnymi vadami napadnutého rozhodnutia v súlade s § 365 ods.
l písm. h/ CSP. Nesúhlasil ani s jedným z dôvodov, pre ktorý súd zamietol jeho žalobu. Napadnuté
rozhodnutie všeobecne konštatuje, že uplatnenie nároku na náhradu škody na inom orgáne, v tomto

prípade polícii, musí obsahovať výšku nároku, ako aj dôvod uplatnenej škody, len takýto návrh podľa
názoru súdu mohol mať za následok spočívanie premlčacej lehoty, súd konštatoval, že z dôkazov, ktoré
mal, nevyplýva, že by si žalobca v rámci trestného konania uplatnil nárok z marketingovej dohody, resp.z ušlého zisku, podľa názoru súdu teda žalobca v trestnom konaní mal do podania z 3.9.2010 napísať,
že si uplatňuje sumu 20.000 eur ako ušlý zisk z marketingovej dohody.
Tento právny názor súdu je podľa odvolateľa nesprávny, formalistický a v rozpore so základnou logikou.

V príslušných ustanoveniach hmotného práva je napísané, že premlčanie neplynie, ak si veriteľ uplatní
právo na súde alebo na inom orgáne a v začatom konaní riadne pokračuje (§ 112 O.z.). V žiadnom
význame a výklade tohto ustanovenia zákona nie je uvedené, že bol žalobca povinný presne právne
kvalifikovať z akého právneho titulu si uplatňuje vzniknutú škodu. Okrem toho v súlade s významovým
výkladom slov straty na zárobku počas

práceneschopnosti vyplýva, že žalobca stratil príjem, ktorý spočíval v strate príjmu z marketingovej
dohody a odmeny za činnosť profesionálneho hráča futbalu. Inak povedané § 112 O.z. ukladá veriteľovi
povinnosť uplatniť právo, ale nezakladá mu povinnosť uplatniť ho v jazykovom význame, ktorý uvádza
napadnuté rozhodnutie. Ak by sme pripustili opak, tak z dôvodu, že žalobca nepoužil pri uplatnení nároku
na náhradu škodu slovo zisk, ale zárobok, nemá nárok na náhradu škody. Je zrejmé, že nejde o právnym
purizmus, ale zjavné popretie spravod1ivosti a jedného z princípov právneho štátu, ktorým je právna

ochranaaprincíplegitímnychočakávaní.Okremtoho,právnyporiadok,konkrétne§442O.z.sícehovorí,
že sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), ale v súvislosti so škodou a škodou
na zdraví upravuje právnu terminológiu, ktorá má byť prekážkou priznania môjho nároku, pojmy škoda a
škoda na zdraví inak. Škoda je zmenšenie majetku poškodeného, ušlý zisk je to, čo poškodenému ušlo
a strata na zárobku je taká škoda, ku ktorej došlo pri škode na

zdraví (§ 445 O.z.).
V súvislosti s tým ako došlo ku škode spôsobenej trestným činom žalovaného, ktorý bol odsúdený za
ublíženie žalobcovi na zdraví, došlo k škode, teda strate na zárobku. Zárobok je pojem, ktorý v sebe
konzumpuje aj pojem príjem, príjem je pojem, ktorý v sebe obsahuje všetky materiálne plnenia, ktoré
žalobca ako fyzická osoba mal mať, o ktoré prišiel v súvislosti so škodou na jeho zdraví. Ak napadnuté

rozhodnutie určuje, že pretrhnutie plynutia premlčacej doby (jej spočívanie) môže mať za následok len
také rozhodnutie, ktoré riadne upravuje výšku a dôvod uplatnenej škody a súd za takýto návrh žalobcu
nepovažuje, je toto rozhodnutie nesprávne a nezákonné. Žalobca svoje právo v presne určenej výške v
presne stanovenom dôvode, teda straty zárobku - príjmu, uplatnil. Preto napadnuté rozhodnutie podľa
jeho názoru vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalobca je rozhodnutý sa vo veci toho, že súd tu "hrá" s ním argumentáciu o použití slova zisk/zárobok/
príjem a nevenuje sa podstate veci, obrátiť sa aj na Európsky súd pre ľudské práva. Po vyčerpaní
všetkých zákonných možností, kedy ani po 10tich rokoch odkedy takmer prišiel o život, mu SR nevie
zabezpečiť právnu ochranu pre čiastočnú kompenzáciu straty jeho zárobku - príjmu, ktorý je nesporný.
Zostáva len otázkou, prečo súd umelo nelogicky fabuluje terminologické problémy v ním uplatnenom

nároku s vopred určenou úvahou mu nárok nepriznať a v podstate používa akúkoľvek argumentáciu
mimo zákonných limitov preto, aby mu jeho nárok nepriznal.
Ak by mal zákonodarca na mysli, že pri uplatnení nároku je žalobca povinný vypracovať "dizertačnú
prácu" na tému ušlý zisk, strata na zárobku a významových rozdielov týchto pojmov, tak by do § 112
O.z. doplnil, že okrem práva je povinný uplatniť voči škodcovi právny titul, výšku, dátum vzniku a ďalšie

podrobnosti pre uplatnenie nároku. Práve z dôvodu, že zákonodarca hovorí len o práve, právna norma
vytvára priestor pre uplatnenie nároku tak, aby sa ho mohol domôcť v primeranej forme každý.
Okrem toho, ak máme významovo vykladať pojem ušlý zisk a stratu na zárobku a pojem plnenie z
marketingovej odmeny, tak ušlý zisk určite nepredstavuje bližší pojem alebo synonymum k príjmu z
marketingovej dohody. Príjem z marketingovej dohody a príjem z dohody o odmene profesionálneho

hráča futbalu vystihuje skôr pojem zárobok, lebo všetky tieto príjmy by tvorili množinu zárobkov žalobcu.
Zisk ako pojem často používaný v ekonomickej terminológii tvorí rozdiel medzi príjmami a výdavkami,
teda medzi odmenou z dohôd a nákladmi žalobcu na jej dosiahnutie. Žalobca stratil príjmy, teda zárobky
a nie zisk. Zisk by mal po odpočítaní nákladov.
Prvostupňové rozhodnutie sa okrem toho odchýlilo v tejto veci od záväzného právneho

názoru odvolacieho súdu, a to z dôvodu, že odvolací súd určil prvostupňovému sudu, že sa má
venovať otázke vedomosti žalobcu o škode a tomu, kto za ňu zodpovedá s tým, že 2.10.2009 žalobca
nemohol vedieť, kto za škodu zodpovedá, preto od tohto dňa ani nemohla plynúť či už objektívna alebo
subjektívna premlčacia lehota.
Ďalším dôvodom, pre ktorý podáva žalobca odvolanie je, že súd v rozpore s naznačeným záväzným

právnym názorom odvolacieho súdu uvádza, že subjektívne sa žalobca mohol dozvedieť o vzniku
škody každý mesiac po tom, ako nemohol vykonať činnosť podľa marketingovej dohody. Tento názor
je nesprávny, a to preto, že až doručením právoplatného rozhodnutia o tom, kto za škodu zodpovedá
(právoplatný odsudzujúci rozsudok o tom, kto je škodca), teda nielen o tom, aká škoda vznikla, začalaplynúť subjektívna premlčacia lehota. Táto skutočnosť je ďalším odvolacím dôvodom podľa § 365 písm.
d/ a písm. f/, podľa ktorých konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci a súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Prvostupňový rozsudok je plne v súlade s aplikovateľným
hmotným aj procesným právom, je tak vecne aj procesne správny. Prvostupňový súd riadne a správne
zistil skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie vo veci a dospel k správnym právnym záverom,

konkrétne k právnemu záveru, že žalobný návrh je premlčaný, postupoval v súlade so závermi
odvolacieho súdu - Krajského súdu v Trnave a jeho uznesenia sp. zn. 10Co/90/2017-273 z 24.10.2018,
vykonal ďalšie pojednávanie dňa 3.10.2019, zameral sa na špecifikáciu uplatňovaného nároku, opäť
rozhodol vo veci a svoj rozsudok a právne závery riadne odôvodnil. Žalobca si v trestnom konaní,
ktoré predchádzalo tomuto súdnemu konanie riadne neuplatnil svoje nároky na náhradu škody, resp.
tie svoje nároky, ktoré si uplatňuje v tomto súdnom konaní a preto došlo k premlčaniu týchto nárokov

(uplatňovaných v tomto súdnom konaní). S poukazom na ust. § 46 ods. 3 Trestného poriadku z nijakého
žalobcom predloženého dokumentu v tomto súdnom konaní nevyplýva, že by si žalobca v predmetnom
trestnom konaní do skončenia vyšetrovania v tomto trestnom konaní uplatnil náhradu škody vo forme
ušlého zisku, teda nároku, ktorého sa domáha v tomto súdnom konaní. Takýto návrh, okrem toho,
že by musel byť včas uplatnený v rámci vyšetrovania, by musel byť aj riadne odôvodnený, teda by

musel obsahovať právne dôvody vzniku uplatňovaného nároku, výšku požadovanej peňažnej náhrady
a podklady preukazujúce uplatňovaný nárok. Takýto návrh spĺňajúci všetky Občianskym zákonníkom a
Trestným poriadkom požadované kritériá sa však v súvisiacom trestnom spise nenachádza, ani žalobca
ho v tomto súdnom konaní nedoložil. Prvostupňový súd preto dospel k správnemu právnemu záveru,
spočívajúcemu v tom, že žalobcom uplatňovaný nárok v tomto súdnom konaní nebol žalobcom riadne

a včas uplatnený v predchádzajúcom (súvisiacom) trestnom konaní, čím došlo (vzhľadom na dátum
podania žaloby, ktorou začalo toto súdne konanie) k premlčaniu žalobcom uplatňovaného nároku v
tomto súdnom konaní a keďže žalovaný uplatnil v tomto súdnom konaní námietku premlčania, tak
prvostupňovýsúdprávneajvecnesprávnerozhodolvsúladesprávnouzásadouVigilantibusIuraScripta
sunt („Právo patrí bdelým.“), že žaloba žalobcu sa zamieta. Odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne

nové skutočnosti alebo tvrdenia, ktoré by už žalobca neuviedol v prvostupňovom konaní a s ktorými sa
prvostupňový súd už nevysporiadal v prvostupňovom rozsudku. Odvolanie žalobcu neobsahuje dôvody,
prečo žalobca neuplatnil svoj nárok na náhradu škody v súvisiacom predchádzajúcom trestnom konaní
riadne a včas, vrátane právnych dôvodov vzniku uplatňovaného nároku, výšky tohto nároku a podkladov
preukazujúcich uplatňovaný nárok.

4.OdvolacísúdvovecirozhodovalpodľaustanoveníCSP(zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporového
poriadku v znení neskorších predpisov), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „O.s.p.“), keďže podľa § 470
ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia

jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané

odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné
vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), ktoré ale nezistil, súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením
(§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie treba navzdory
námietkam žalobcu považovať za vecne správny a potvrdiť ho.
Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľa) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou

súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej
argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej
inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich
správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnejveci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§
387 ods. 3 veta druhá CSP) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej
inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP in fine) nasledovné:

5. V predmetnej veci si žalobca pôvodnou žalobou uplatňoval nárok na náhradu škody proti priamemu
škodcovi - vodičovi motorového vozidla (žalovaný 1/ H. Y.), ktorý spôsobil dňa 12.9.2009 dopravnú
nehodu, v dôsledku ktorej žalobcovi vznikla škoda na zdraví a vecná škoda a aj proti žalobcom
označenému poisťovateľovi (žalovaná 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group)

prevádzkovateľa vozidla, ktorým mu bola spôsobená škoda (vozidlo Opel Omega EČV:NZ-088DH,
vlastník vozidla M. M.). Žiadal zaviazať žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu
26.040 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 2.12.2010 do zaplatenia v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozhodnutia súdu.
V poradí prvým rozsudkom súdu prvej inštancie - rozsudkom Okresného súdu Galanta z 12.5.2016
č. k. 30C/206/2013-209 súd prvej inštancie I. žalobu zamietol; II. žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť

žalovanému 1/ náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.928,30 eur k rukám jeho advokáta do troch
dní od právoplatnosti takéhoto rozsudku a III. žalovanej 2/ náhradu trov konania nepriznal.
Na odvolanie žalobcu odvolací súd - Krajský súd v Trnave rozsudkom z 24.10.2018 č.k.
10Co/90/2017-273 I. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zamietnutí žaloby vo vzťahu
k žalovanej 2/ a v časti o nepriznaní žalovanej 2/ náhrady trov prvoinštančného konania potvrdil; II.

žalovanej 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal; III. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v časti o zamietnutí žaloby vo vzťahu k žalovanému 1/ a v časti o uložení povinnosti žalobcovi zaplatiť
žalovanému 1/ náhradu trov právneho zastúpenia zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 14.3.2019.
Predmetom konania tak zostal nárok voči žalovanému H. Y..

Napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom súdu prvej inštancie - rozsudkom Okresného súdu Galanta
z 13.2.2020 č. k. 30C/206/2013-370 súd prvej inštancie I. žalobu zamietol; II. žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania na súde I. a II. inštancie v rozsahu 100%.
Predmetomprieskumuodvolaciehosúdu,spoukazomnauplatnenéodvolaciedôvodyanaodôvodnenie
tentoraz preskúmavaného rozsudku, bolo posúdiť či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne pokiaľ

zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia žalovanému povinnosti zaplatiť žalobcovi
26.040 eur (titulom nároku na náhradu škody - ušlého zisku podľa marketingovej zmluvy za mesiace
10-12/2009 a 1-11/2010 pri mesačnej výške odmeny 1.860 eur, ktorý nárok žalobca označoval aj ako
stratu na zárobku/príjme) s príslušenstvom.

6. Podľa § 420 ods. 1 O.z. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 O.z. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Právne relevantná škoda je majetková ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére
poškodeného (majetková - hmotná ujma), a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentnom, t.
j. peniazmi, a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,

ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Prejavuje sa vo forme skutočnej škody alebo vo forme ušlého
zisku. Obe tieto formy sú v zásade rovnocenné a existencia jednej z nich nie je podľa platného práva
podmienkou vzniku a uplatnenia druhej formy.
Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody),
ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku,

lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu
alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému
nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce,
akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť), teda
konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel.

Podľa § 46 ods. 3 TP poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody,
ktorámubolaspôsobenátrestnýmčinom,jetiežoprávnenýnavrhnúť,abysúdvodsudzujúcomrozsudku
uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do
skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a
v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

V ostatne cit. ustanovení je upravené významné právo poškodeného, a to právo uplatniť si v trestnom
konaní voči obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom. O nároku
poškodeného sa rozhoduje v tzv. adhéznom konaní (§ 287 a 288 TP), ktoré je však súčasťou trestného
konania,pričomniejejehosamostatnoučasťou,alekonaniearozhodovanievňomprebiehakontinuálneako súčasť súdneho konania, resp. konania a rozhodovania o vine, resp. nevine obžalovaného.
Osobitosťou adhézneho konania je, že o návrhu poškodeného sa rozhoduje s použitím hmotného
práva iného právneho odvetvia ako trestného práva (najmä občianskeho práva), ale vždy s aplikáciou

ustanovení Trestného poriadku (nemožno použiť napr. ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku).
Zákon upravuje niekoľko podmienok, ktoré musia byť splnené, aby sa mohlo rozhodnúť o nároku
poškodeného v adhéznom konaní: a) poškodený musí svoj nárok uplatniť; súd nikdy o návrhu
poškodeného nerozhoduje z úradnej povinnosti, b) nárok musí poškodený uplatniť riadne a včas, pričom
riadne uplatnený nárok znamená, že nie sú žiadne pochybnosti o uplatnenom nároku, avšak zákon

výslovne požaduje, aby boli z návrhu zrejmé dôvody a výška uplatneného nároku; stačí, ak poškodený
ako dôvod uvedie, že skutkom uvedeným v uznesení o vznesení obvinenia mu bola spôsobená škoda
a z tohto dôvodu si uplatňuje nárok na náhradu škody; pokiaľ ide o výšku nároku, treba uviesť aspoň
konkrétnu minimálnu výšku spôsobenej škody, prípadne odkaz na dokument (písomnosť), kde je výška
určená (napr. na znalecký posudok, ktorý je súčasťou spisu); nestačí však také vyjadrenie, ktoré
odkazuje na budúce vyčíslenie škody; uplatnenú minimálnu výšku škody možno ďalej upresňovať až

do doby, než sa súd na hlavnom pojednávaní (verejnom zasadnutí o odvolaní) odoberie na záverečnú
poradu, keďže na určenie výšky uplatneného nároku môže mať vplyv dokazovanie vykonané na
hlavnom pojednávaní, resp. verejnom zasadnutí o odvolaní; nárok musí byť uplatnený voči konkrétnemu
obvinenému, čo je dôležité predovšetkým v prípade spoločného konania, v ktorom vystupujú viacerí
obvinení, pričom ak poškodený žiada náhradu škody od viacerých obvinených, mal by uviesť, či žiada,

aby mu uhradili škodu spoločne a nerozdielne alebo podľa ich účasti na spôsobenej škode, t.j. podielovo;
z uvedeného vyplýva, že za nesprávne uplatnený nárok na náhradu škody treba považovať nárok
uplatnený poškodeným napríklad takto: "budem žiadať náhradu škody v plnej výške", "pripojím sa s
nárokom na náhradu škody", "vznikla mi škoda vo výške ..." alebo "požadujem náhradu škody vo
výške zistenej orgánmi činnými v trestnom konaní, resp. vo výške škody spôsobenej obvineným"; včas

uplatneným nárokom je taký nárok, ktorý poškodený uplatní najneskôr do skončenia vyšetrovania, resp.
skráteného vyšetrovania.(Komentár ASPI)
Žalobca v žalobe z 28.6.2013 (doručenej súdu prvej inštancie 2.7.2013) uviedol, že predmetom konania
je len strata na zárobku resp. ušlý zisk, tiež uviedol, že ďalšia vecná škoda spočíva v strate na príjme
(ušlý zisk) za obdobie od 12.9.2009 do 1.3.2011 a na strate na odmene z marketingovej dohody za to

isté obdobie. Dôvodil, že vykonával až do okamihu vzniku dopravnej nehody činnosť profesionálneho
hráča futbalu v klube Honvéd FC Kft. Budapest, mal uzavreté 2 zmluvy s klubom Honvéd FC Kft., a
to Marketingovú dohodu a Kontrakt profesionálneho futbalového hráča, celkovo mal dosiahnuť príjem
26.040 eur, o ktorý ale v dôsledku vzniku škodovej udalosti prišiel a od klubu nedostal žiadne peniaze. V
závere žaloby žalobca uviedol, že vzhľadom k tomu, že mu žalovaní 1/ a 2/ do dnešného dňa neuhradili

žiadnu čiastku z ušlého zisku je predmetom žalobného návrhu suma 26.040 eur s príslušenstvom.
Odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí v predmetnom spore (v rozsudku Krajského súdu
vTrnavez24.10.2018č.k.10Co/90/2017-273)vytkolsúduprvejinštancie,ženetrvalnatom,abyžalobca
špecifikoval aká časť zo sumy 26.040 eur pripadá na stratu na príjme a aká časť na stratu na odmene z
marketingovej dohody a spôsob výpočtu uvedenej sumy, keďže uvedené bolo nevyhnutné okrem iného

pre posúdenie zo strany súdu, či sa jedná o nárok podľa § 442 ods. 1 O.z. alebo aj podľa § 446 O.z.. V
odôvodnení v poradí prvého rozsudku súd prvej inštancie neuviedol jednoznačne o aký konkrétny nárok
na náhradu škody ide, iba konštatoval, že žalobca u orgánu činného v trestnom konaní riadne uplatnil
nároknanáhraduškodyspočívajúcejvstratenazárobku,resp.ušléhozisku,zčohopresnesuma26.040
eur pozostáva neuviedol. Odvolací súd vyjadril názor, že špecifikácia požadovanej náhrady škody bola

nevyhnutná pre stotožnenie nárokov uplatnených v trestnom konaní a v predmetnom civilnom konaní,
tiež pre otázku riadneho a včasného uplatnenia nárokov na náhradu škody, plynutia premlčacej doby
príp. jej spočívania.
Súd prvej inštancie riadiac sa pokynmi odvolacieho súdu vyzval žalobcu výzvou zo 6.6.2019 č. k.
30C/206/2013-303, aby v lehote 15 dní súdu zaslal špecifikáciu uplatnenej náhrady škody, s tým,

že ak v stanovenej lehote túto špecifikáciu nezašle, súd na ďalšie prostriedky procesnej obrany a
útoku nebude prihliadať. Výzvu splnomocnenkyňa žalobcu prevzala 6.6.2019, na výzvu nereagovala.
Na pojednávaní 3.10.2019 na výzvu súdu uviedla, že v spise a v dôkazoch sa nachádza presná
špecifikácia uplatnenej škody a ide o odmeny za marketingovú činnosť, ktorá skutočnosť vyplýva
jednak z predloženej marketingovej dohody a aj z jednoduchého súčinu mesačných odmien. Zmluva

o odmenách za marketingovú činnosť nebola zo strany žalobcu vypovedaná. V podaní z 22.11.2019
žalobca uviedol, že sa jedná o sumu, ktorú mal zarobiť na základe marketingovej dohody, avšak túto
čiastku nezarobil z dôvodu, že konaním škodcu došlo k škodovej udalosti, ktorá mu znemožnila plniť si
povinnosti z marketingovej dohody, za dohodnuté činnosti sa mu poskytovateľ odmeny zaviazal platiťpaušálne mesačne sumu 1.860 eur, zmluva medzi ním a poskytovateľom odmeny zanikla uplynutím
času, na ktorý bola uzavretá a žalobca ani druhá zmluvná strana ju nikdy nevypovedal, poskytovateľ
odmeny mu mesačné odmeny nikdy nevyplatil, a to z dôvodu, že krátko po uzavretí tejto dohody došlo

k vzniku škodovej udalosti zapríčinením škodcu/žalovaného.
Z uvedeného bolo už podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne zrejmé, že žalobca uplatnil nárok na
náhradu škody - ušlého zisku podľa marketingovej zmluvy/dohody. Aj v záverečnej reči na pojednávaní
13.2.2020 splnomocnenkyňa žalobcu uviedla, že z písomného dôkazu z 23.3.2010 vyplýva, že žalobca
v súlade so žalobným návrhom žiada zaplatiť čiastku, ktorá sa rovná odmene z marketingovej dohody,

a skutočnosť, že ide o plnenie z marketingovej zmluvy vyplýva aj z výpočtu tejto odmeny za jednotlivé
mesiace. Výpočet však podľa odvolacieho súdu vyplýva iba z prílohy žaloby - listu vtedajšieho
právneho zástupcu žalobcu zo 16.11.2010 zn. Výzva na náhradu škody spôsobenej obv. H. Y....vozidlom
poisteným vo Vašej spoločnosti (č. poist. 1330050318), adresovaným pôvodnému žalovanému 2/
(KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group), v ktorom liste žalobca uviedol, že jeho
strata na zárobku počas pracovnej neschopnosti od 12.9.2009 do 12.9.2010 predstavuje pri mesačnej

mzde 145.000 HUF čiastku 1.740.000 HUF resp. 6.375,26 eur a k dnešnému dňu prišiel o odmeny
z marketingovej zmluvy, za mesiace 10-12/2009 a 1-11/2010 pri mesačnej výške odmeny 1.860 eur
celkom 26.040 eur, žiadal o náhradu tejto škody do 14 dní od doručenia výzvy.
Z listiny z 23.3.2010 zn. Uplatnenie nároku na náhradu škody a návrh na uloženie povinnosti nahradiť
škodu obv. H. Y...., žalobcom v zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Pavla Babiaka adresovanej

ÚJKP Komárno k ČVS:ORP-708/OEK-KN-2009, o.i. vyplýva, že žalobca ako poškodený uplatnil proti
žalovanému ako obvinenému nárok na náhradu za bolesť v sume 6.435 eur, a nárok na náhradu
majetkovej škody na vozidle v sume 4.910,21 eur, spolu náhradu škody 11.345,21 eur a navrhol, aby súd
v zmysle § 46 ods. 3 TP v odsudzujúcom rozsudku resp. v dohode o vine a treste uložil obžalovanému
povinnosť nahradiť škodu vo výške 11.345,21 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu.

Zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu OR PZ, ÚJaKP, Odbor justičnej polície v Komárne
ČVS:ORP-708/OEK-KN-2009 GA zo dňa 3.9.2010 o.i. vyplýva, že žalobca (prostredníctvom právneho
zástupcu) rozšíril nárok na náhradu škody, ktorý uviedli v návrhu z 23.3.2010 o náhradu za stratu
na zárobku počas práceneschopnosti, ktorý je vo výške 20.000 eur, nakoľko celková ušlá mzda za
toto obdobie je 24.000 eur, ale výšku 20.000 eur uplatňujú preto, že 4.000 eur poškodený žalobca

dostane ako plnenie od sociálnej poisťovne v Maďarsku, kde bol zamestnaný. Taktiež uplatnil sťaženie
spoločenského uplatnenia s tým, že výšku uviesť nevie, pretože ešte nebola stanovená lekárom z
dôvodu, že poškodený je aj t. č. práceneschopný a nie je ukončené jeho liečenie. Uviedol, že doposiaľ
nebolo zo strany obvineného ale ani zo strany poisťovne poskytnuté žiadne plnenie. Predložil pracovnú
zmluvu a marketingovú zmluvu, z ktorých vyplývajú jeho zárobkové pomery v čase dopravnej nehody.

Trestným rozkazom Okresného súdu Komárno z 1.6.2011 č. k. 14T/34/2011-223 bol žalovaný uznaný
vinným, že dňa 12.9.2009 v čase okolo 22,55 hod po ceste prvej triedy smerom od obce R., časť F. R.
smerom na Komárno riadil osobné motorové vozidlo Opel Omega, EČ: NZ-088 DH, pričom počas toho,
ako mu z pravej strany cesty vbehol do cesty jeleň a zostal stáť v jeho jazdnom pruhu, tak sa zrážke
snažil vyhnúť nesprávnou reakciou, v dôsledku ktorej prešiel do protismeru, kde sa čelne zrazil s oproti

prichádzajúcim osobným motorovým vozidlom zn. Peugeot 307, EČ:PD-524BM, ktoré riadil žalobca, v
dôsledku zrážky vodič tohto vozidla utrpel zlomeninu ľavej stehnovej kosti, otras mozgu, nahromadenie
vzduchu v pohrudnicovej dutine s dobou liečenia a práceneschopnosťou presahujúcou 6 týždňov, teda
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, závažnejším spôsobom konania - porušením
dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.

1 a ods. 2 písm. a/ s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona (ďalej len „TZ“), za čo ho súd odsúdil
podľa § 157 ods. 2 TZ s použitím § 38 ods. 2 a 3 TZ, za zistenia poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm.
i/, l/ a j/ TZ na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok, podľa § 49 ods. 1 písm. a/ TZ mu súd výkon
tohto trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 TZ určil skúšobnú dobu vo výmere 1 (jeden) rok,
podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodených - žalobcu a M. M. s ich nárokmi na náhradu

škody odkázal na občianske súdne konanie. Tento trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 3.5.2012.
Odvolací súd je rovnako ako súd prvej inštancie názoru, že žalobca si v trestnom konaní (dňa 3.9.2010
vrámci záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu) uplatnil riadne iba nárok na náhradu za stratu na
zárobku počas práceneschopnosti vo výške 20.000 eur (s tým, že celková ušlá mzda za toto obdobie
je 24.000 eur, ale 20.000 eur uplatňujú preto, že 4.000 eur poškodený žalobca dostane ako plnenie od

sociálnej poisťovne v Maďarsku, kde bol zamestnaný), nárok na náhradu škody - ušlého zisku podľa
marketingovej zmluvy/dohody si vôbec neuplatnil - neuviedol dôvod ani výšku uplatneného nároku. To,
že predložil pracovnú zmluvu a marketingovú zmluvu, z ktorých mali vyplývať jeho zárobkové pomery
v čase dopravnej nehody, nemožno považovať za riadne uplatnenie nároku na náhradu škody - ušléhozisku podľa marketingovej zmluvy, keďže z návrhu musí byť zrejmé z akých dôvodov a v akej výške
sa nárok na náhradu škody uplatňuje. Riadne bol žalobcom v trestnom konaní uplatnený iba nárok
na náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti vo výške 20.000 eur, ktorý nárok si však

žalobca v predmetnom civilnom sporovom konaní neuplatňuje. Nedôvodnými boli námietky odvolateľa
o nesprávnosti názoru súdu prvej inštancie, formalizme a rozpore so základnou logikou, námietka,
že v žiadnom význame a výklade ustanovenia § 112 O.z. nie je uvedené, že bol žalobca povinný
presne právne kvalifikovať z akého právneho titulu si uplatňuje vzniknutú škodu, tiež námietka, že
ide o zjavné popretie spravodlivosti, právnej ochrany a princípu legitímnych očakávaní, námietky o

nesprávnosti, nezákonnosti napadnutého rozsudku a nesprávnom právnom posúdení veci a námietky
o nelogickom fabulovaní terminologických problémov v uplatnenom nároku a o argumentácii mimo
zákonných limitov. Žalobca samozrejme nebol povinný nárok právne kvalifikovať (toto ani súd prvej
inštancie netvrdil) resp. špecifikovať po právnej stránke, ale po stránke skutkovej áno. Žalobca pri jeho
rozšírení uplatneného nároku v trestnom konaní uplatnil nárok z pracovnej zmluvy (žiadal náhradu za
stratu na zárobku počas práceneschopnosti resp. ušlú mzdu), preto jeho nárok nemožno posudzovať

ako nárok podľa marketingovej zmluvy/dohody. Právnou skutočnosťou, od ktorej odvodzuje žalobca svoj
nárok v predmetnom civilnom konaní je jednoznačne marketingová zmluva a nie pracovná zmluva.
Nemožno prehliadnuť ani to, že v trestnom konaní uplatnil žalobca nárok vo výške 20.000 eur a v
predmetnom civilnom konaní vo výške 26.040 eur. Nemožno tiež hovoriť o súdom umelo fabulovaných
terminologickýchproblémochaargumentáciimimozákonnýchlimitov,pokiaľsám zákonodarcarozlišuje

pojmy ušlý zisk (§ 442 ods. 1 O.z.) a náhrada za stratu na zárobku počas práceneschopnosti (§ 446 O.z.)
Keďže si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody ako stratu na odmene z marketingovej zmluvy,
teda stratu očakávaného prínosu (výnosu), keď pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania
škodcu/žalovaného alebo škodnej udalosti) mohol poškodený žalobca dôvodne očakávať zväčšenie
svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti), odvolací súd

je rovnako ako súd prvej inštancie názoru, že v takom prípade ide o uplatňovanie nároku na náhradu
škody titulom ušlého zisku.
Podľa § 100 ods. 1 a ods. 2 veta prvá O.z.: Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva

s výnimkou vlastníckeho práva.
Podľa § 106 ods. 1 O.z. právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa § 112 O.z. ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.

To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného
orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
Ako však bolo vyššie uvedené žalobca si nárok na náhradu škody - ušlého zisku podľa marketingovej
zmluvy/dohody v trestnom (adhéznom) konaní vôbec neuplatnil, preto ani nemohla nastať právna
skutočnosť predpokladaná v zákone, v dôsledku ktorej by premlčacia doba neplynula. Zastavenie

(spočívanie) plynutia premlčacej doby nastáva len vo vzťahu k právu, ktoré bolo v konaní uplatnené.
Keďže nárok na náhradu škody - ušlého zisku nebol žalobcom uplatnený v trestnom konaní, nemohlo
dôjsť ani k spočívaniu premlčacej lehoty v súvislosti s prebiehajúcim trestným konaním a bolo potrebné,
aby žalobca uplatnil nároky z marketingovej zmluvy/dohody na súde v rámci dvojročnej subjektívnej
premlčacej lehoty.

Žalobca si v konaní uplatnil ušlý zisk za obdobie od 12.9.2009 do 1.3.2011. Subjektívna premlčacia
lehota je dvojročná a začína plynúť od doby kedy sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá.
Dňa 2.10.2009 (kedy bol žalobca Okresným riaditeľstvom Policajného zboru, ÚJKP, OJP v Komárne
vypočutý ako svedok - poškodený v trestnej veci H. Y. /žalovaného/, vedenej pod ČVS:ORP-708/OEK-
KN-2009 GA) sa žalobca dozvedel kto za škodu zodpovedá. V tom čase však ešte nemohol mať

vedomosť o škode, keďže odmeny z marketingovej zmluvy mu mali byť vyplácané mesačne v sume
1.860 eur, a to vždy 10-ty deň po aktuálnom mesiaci na jeho bankový účet.
Nedôvodnou bola odvolacia námietka, že až doručením právoplatného rozhodnutia o tom, kto za škodu
zodpovedá (právoplatného odsudzujúceho rozsudku o tom, kto je škodca), teda nielen o tom aká škoda
vznikla, začala plynúť subjektívna premlčacia lehota.

Právoplatným rozhodnutím v trestnom konaní je rozhodnuté o vine obžalovaného, avšak automaticky
neplatí, že až dňom, kedy toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, sa poškodený dozvedá o tom,
kto zodpovedá za škodu. Deň právoplatnosti rozhodnutia závisí od procesných okolností, ktoré nastaliv priebehu konania, a priamo nesúvisí s vedomosťou poškodeného o škode a škodcovi.(porovnaj
rozsudok NS ČR z 27.2.2013 sp. zn. 25 Cdo 2272/2011)
Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka), v

okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže
urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá;
v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná istota
poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti.(porovnaj rozsudok NS SR z 28.5.2010
sp. zn. 1Cdo 82/2009)

Žalobca preukázateľne získal informáciu o skutkových okolnostiach týkajúcich sa žalovaného ako
subjektu zodpovedného za škodu dňa 2.10.2009 (kedy bol žalobca Okresným riaditeľstvom Policajného
zboru, ÚJKP, OJP v Komárne vypočutý ako svedok - poškodený v trestnej veci H. Y. /žalovaného/,
vedenej pod ČVS:ORP-708/OEK-KN-2009 GA), teda nie až doručením právoplatného rozhodnutia o
tom, kto za škodu zodpovedá (právoplatného odsudzujúceho rozhodnutia o tom, kto je škodca). Táto
skutočná znalosť škodcu, ktorou žalobca od 2.10.2009 disponoval, by už v tom čase nepochybne stačila

na podanie žaloby. Nebol tak daný dôvod na to, aby sa plynutie tzv. subjektívnej premlčacej doby
pri práve na náhradu škody viažuce sa k nastolenej otázke, kedy sa žalobca dozvedel, kto za škodu
zodpovedá, začalo odvíjať až od právoplatnosti uvedeného rozhodnutia, ako to požaduje odvolateľ.
Žalobca sa o vzniku ušlého zisku dozvedel vždy 10. deň nasledujúceho mesiaca po mesiaci, kedy by
mu nárok na odmenu vznikol. Keďže si žalobca uplatnil nárok za obdobie od 12.9.2009 do 1.3.2011 a

odmena za mesiac február 2011 bola splatná 10.3.2011, nárok bolo potrebné uplatniť na súde najneskôr
do 10.3.2013, nárok si však žalobca uplatnil na súde až dňa 2.7.2013, teda po uplynutí dvojročnej
subjektívnej lehoty.
Pretopokiaľsúdprvejinštancienazákladevyššieuvedenéhožalobuzamietolvzhľadomnaopakovanea
dôvodne vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, na ktorú bol povinný prihliadnuť, pričom

úspešné dovolanie sa premlčania pred súdom, má za následok nemožnosť premlčané právo priznať,
odvolací súd sa s jeho závermi stotožňuje.
Ak sa odvolací súd v odôvodnení tohto jeho rozsudku nezaoberal konkrétnou námietkou sporovej strany,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie v danej veci za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Odvolací súd nezistil, že by prvoinštančný súd porušil zásady vyplývajúce z ust. § 191 CSP v súvislosti s
hodnotením dôkazov, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie,
z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, pričom svoje skutkové

zistenia správne subsumoval pod aplikovaný právny predpis a daný právny vzťah správne právne
posúdil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil, odôvodnenie
napadnutého rozsudku dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné
otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nároku a obranou proti takému
uplatneniu.

Súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéstranou,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).

Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým
nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý
proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana)

pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).
Skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych
záverov,kuktorýmdospelsúdprvejinštancieavecnúsprávnosťnapadnutéhorozsudku,pretoodvolanie
žalobcu z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Žalobca v
odvolaní neprodukoval žiadne relevantné tvrdenia, s ktorými by sa nevysporiadal už súd prvej inštancie.

Všetky relevantné skutkové zistenia, vyplývajúce z obsahu spisu boli riadne uvedené v odôvodnení
rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý sa s podstatnými otázkami v odôvodnení svojho rozhodnutia
náležite vysporiadal.Odvolací súd riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti
potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho, od rozhodnutia vo veci samej závislého výroku rozsudku o

náhrade trov konania.

7. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré

vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal právo
na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný
úspech vo veci (žalovaný), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá
vo veci úspech nemala (žalobca), keď odvolací súd nevidel v predmetnom spore žiadne dôvody hodné

osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočné nepriznanie náhrady trov konania (§ 257 CSP).

8. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)