Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, September 28, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/26/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2618201849
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2618201849.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.
Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci navrhovateľky: F. G., nar. XX.X.XXXX,
adresa F., F. XXXX/XX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Lenka Čomajová, so sídlom Senica, Hurbanova
486 a manžela: P. G., nar. XX.X.XXXX, adresa F., S. L. XXXX/XX, o rozvod manželstva a úpravu práv a
povinností rodičov k maloletému dieťaťu: L. G., nar. XX.XX.XXXX, adresa ako navrhovateľka, v konaní

zastúpenému procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, na odvolanie
navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 10P/46/2018-160 zo dňa 21.1.2020 - v časti
výšky výživného, takto

r o z h o d o l :

OdvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutomvýrokuovýživnomotcanamaloletéhoJakuba
z r u š u j e a v zrušenom rozsahu vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol vo veci nasledovne:
Súd manželstvo účastníkov F. G., rod. T., nar. XX.XX.XXXX a P. G., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa
XX.XX.XXXX pred Mestom F., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu F., vo zväzku 16, ročník
2002, na strane 1, pod poradovým číslom 90 rozvádza.
Súd o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením.

Súd zveruje maloletého L. G., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je povinná
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
SúdurčujepovinnosťotcoviplatiťvýživnénamaloletéhoL.vovýške150,-EURmesačne,vždydo15.dňa
toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Súd styk otca s maloletým L. neurčuje.

2. Pri rozhodovaní o výške výživného otca na maloletého L., ktorý bol na čas po rozvode predmetným
rozsudkom zverený do osobnej starostlivosti matky, súd prvej inštancie vychádzal zo zistení, ktoré
nadobudol na základe vykonaného dokazovania. Zo správy úradu práce mal súd preukázané, že
navrhovateľka poberá prídavky na dieťa vo výške 23,68 Eur mesačne. Zo správy zamestnávateľa
navrhovateľky Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Senica mal súd preukázaný jej
priemerný čistý mesačný príjem vo výške 631,21 Eur. Zo správy zamestnávateľa manžela spoločnosti

PLASTIC OMNIUM AUTO EXTERIORS, s.r.o. Lozorno mal súd preukázaný jeho priemerný čistý
mesačný príjem vo výške 856,45 Eur. Z výpovede matky súd zistil, že spláca úver 8.000,- Eur, ktoré
si zobrali počas manželstva s otcom maloletého so splátkou 128,- Eur mesačne a so zostatkom cca
6.000,- Eur. Z výpovede otca zistil, že spláca úver, ktorý si zobrali spoločne s matkou maloletého vo
výške 30.000,- Eur v splátkach po 407,02 Eur mesačne so zostatkom 25.000,- Eur.

3. Pri určení výšky výživného súd prihliadol na schopnosti, možnosti a osobné a majetkové pomery
oboch rodičov ako aj mal. dieťaťa. Súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľka mesačne poberáfinančné prostriedky v celkovej výške 654,89 Eur. S maloletým žije v domácnosti sama, mesačne platí
za domácnosť celkovo 312,- Eur. Jej ďalšie výdavky pozostávajú zo splácania úveru v splátkach po
130,- Eur mesačne a výdavky na maloletého vo výške 90,- EUR mesačne. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť

nemá. Manžel je zamestnaný s mesačným príjmom 856,45 Eur. Žije v domácnosti svojich rodičov,
ktorým prispieva sumou 150,- Eur mesačne. Ďalej platí 50,- Eur za telefón a spláca úver v splátkach po
407,02 Eur mesačne. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. Mal. L. opakuje 7. ročník základnej školy,
navštevuje CPPPaP v Senici, v minulosti navštevoval psychiatrickú ambulanciu.

4. Porovnaním osobných a majetkových pomerov oboch manželov (rodičov) ako aj pomerov mal.
dieťaťa,prvostupňovýsúdurčilotcoviplatiťvýživnéakouvedolvovýrokurozsudku.Taktourčenévýživné
súd považoval za primerané vzhľadom na vek mal. dieťaťa ale i zárobkové možnosti a schopnosti
rodičov.

5. Proti tomuto rozsudku, výlučne v časti výšky výživného na maloletého L., podala prostredníctvom

svojej advokátky odvolanie matka maloletého, ktorým sa pri uplatnení odvolacích dôvodov v zmysle §
365 ods. 1 písm. f) (že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym zisteniam) a písm.
h) (že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) domáhala, aby odvolací súd
v zmysle § 388 CSP rozsudok v napadnutej časti zmenil a určil otcovi povinnosť platiť výživné na
maloletého L. vo výške 220,- Eur mesačne.

6. Argumentovala tým, že rozsudok v napadnutej časti je nezrozumiteľný, nedostatočne odôvodnený,
súd neuviedol ako sa dopracoval k výške výživného, čo považoval za dokázané, ako vyhodnotil
dôkazy a akými úvahami sa riadil. Súd neprihliadol na odôvodnené potreby maloletého L., ani na
osobné a majetkové pomery otca, ani sa neriadil zaužívanou súdnou praxou pri určovaní výživného.

Podľa odvolateľky súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže uprednostnil výdavky otca
pred výživným na maloleté dieťa. Otec poberá mesačne 856,- Eur netto a podľa súdnej praxe patrí
dieťaťu výživné vo výške 20 až 30% z čistého príjmu povinnej osoby. Pokiaľ uviedol, že spláca úver v
splátkach po 407,02 Eur mesačne, namietala hodnovernosť tejto informácie a uviedla, že tento úver asi
nespláca, nakoľko jej chodili upomienky a bol jej aj doručený platobný rozkaz Okresného súdu Banská

Bystrica, ktorým bola spolu s otcom maloletého zaviazaná zaplatiť Poštovej banke sumu 22.992,54
Eur s príslušenstvom. V ďalšom poukázala na citované state z rozhodnutia Krajského súdu Košice sp.
zn. 8CoP/118/2018 a Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoP/21/2018. Namietala, že súd neprihliadol
na rozhodovaciu prax vyšších súdov, nesprávne právne vec posúdil, keď neuprednostnil výživné pred
ostatnými výdavkami otca a určil výživné na maloletého syna vo výške 150,- Eur, čo nie je ani 20% z

príjmu otca. Nadväzne poukázala na početné rozhodnutia Krajského súdu Trnava o potrebe určenia
výšky výživného v rozpätí 20 až 30% z netto príjmu výživou povinného rodiča.

7. Odvolateľka poukázala ďalej na to, že maloletý L. má 15 rokov, má zdravotné problémy, pravidelne
s ním navštevuje psychiatra, psychológa a rôznych odborných lekárov, o čom predložila súdu dôkazy.

Má zvýšené výdavky na syna vzhľadom na jeho vek, ale aj vzhľadom na jeho zdravotný stav. Naviac
nosí okuliare. Otec za synom nechodí, neučí sa s ním, vyšetrenia s ním neabsolvuje, o jeho zdravotný
stav sa nezaujíma. Všetka starostlivosť o syna je výlučne na nej a na jej príjme. So synom žije sama
v jednej domácnosti a platí všetky služby spojené s užívaním bytu. Otec býva u rodičov a teda má
nepochybne nižšie náklady na bývanie. Naviac matka platí úver, ktorý si zobrali počas manželstva a otec

úver, ktorý mal splácať, nespláca. Preto na výdavky otca nie je možné prihliadnuť bez toho, aby bolo
určenéprimeranévýživnénamaloletéhoL..Odvolateľkapovažujezanepochybné,žesúdprvejinštancie
z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávne skutkové závery a nesprávne právne vec posúdil. Súd
sa nedostatočne zaoberal výškou výživného a nezohľadnil opodstatnené potreby maloletého dieťaťa,
neprihliadol na súdnu prax a bez akéhokoľvek vysvetlenia určil výživné len vo výške 150,- Eur mesačne,

čo nepokrýva náklady na maloletého. Takto určené výživné nekorešponduje ani s príjmom otca a jeho
pomermi. Súd nerozhodol v záujme maloletého dieťaťa a v záujme naplnenia jeho potrieb, ale len v
záujme otca dieťaťa.

8. K odvolaniu matka pripojila uznesenie Okresného súdu Senica č.k. 10P/66/2018-37 zo dňa

12.12.2018, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie tak, že zveril maloletého L. do osobnej
starostlivosti matky a otcovi určil povinnosť platiť výživné na maloletého vo výške 150,- Eur mesačne s
účinnosťou od 13.11.2018. Pripojila tiež uznesenia Okresného súdu Senica v danej veci o ustanovení
procesného opatrovníka maloletému. Súčasťou príloh odvolania je tiež rozsudok Okresného súduSenica č.k. 10P/66/2018-208 zo dňa 30.1.2020, ktorým súd (na čas do rozvodu) zveril maloletého L.
do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil povinnosť platiť výživné na L. sumou 150,- Eur mesačne
s účinnosťou od 1.8.2018, pričom nedoplatok vo výške 515,- Eur otcovi povolil zaplatiť v splátkach po

50,- Eur mesačne. Prílohou odvolania je tiež upozornenia - výzvy Poštovej banky Bratislava adresované
otcovi maloletého ako výzva na splatenie dlžnej časti úveru, zo dňa 21.1.2019 aj 18.2.2019. Matka k
odvolaniu pripojila tiež platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní sp. zn.
21Up/1911/2019 zo dňa 8.1.2020, ktorým boli matka a otec ako žalovaní zaviazaní zaplatiť žalobcovi
Poštovej banke, a.s. Bratislava istinu 22.992,54 Eur aj s príslušenstvom alebo podať v lehote odpor.

9. K doručenému odvolaniu matky otec predložil písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že s napadnutým
rozsudkom súhlasí a nesúhlasí s matkou požadovanou výškou výživného 220,- Eur. Poukázal na to,
že Okresný súd Senica rozsudkom č.k. 10P/66/2018-208 zo dňa 30.1.2020 právoplatným 11.3.2020 a
vykonateľným 16.3.2020, určil výživné 150,- Eur mesačne, voči ktorému rozsudku matka maloletého
odvolanienepodalaasvýškouvýživnéhojespokojná.Naopakvrozvodovomkonanívočirovnakejvýške

výživného sa odvoláva a zdá sa jej nízka. Má za to, že v oboch konaniach súdy vychádzali z rovnakých
skutočností a nie je dôvod na to, aby výživné bolo určené raz v sume 150,- Eur mesačne a raz v sume
220,- Eur mesačne. Maloletý L. chodí na základnú školu, nemá zvýšené výdavky, nosí okuliare, ktoré
stoja 130,- Eur ročne, teda 10,83 Eur mesačne, čo nie je nadštandardná suma. Zdôraznil, že matka
vyčíslila výdavky na maloletého L. sumou 90,- Eur mesačne. Otec mu platí výživné 150,- Eur mesačne a

ak by sa matka mala podieľať rovnakým dielom na výžive, pri jej príjme by mala platiť výživné 118,- Eur
mesačne, pričom na maloletého poberá výdavky 23,68 Eur mesačne. Spolu teda pre syna má peniaze
vo výške 291,68 Eur, ktorá suma podľa otca je na pokrytie výdavkov syna postačujúca. Otec tiež uviedol,
že platí spoločný úver v sume 407,02 Eur mesačne, sumu 150,- Eur platí výživné synovi. Na ostatné
potreby mu tak zostáva len 300,- Eur, teda rovnako ako synovi. Úver takmer výlučne minula bývalá

manželka tak, ako súdu uviedol. Ona nevlastní žiaden majetok, žije iba zo svojho platu, nevie prečo
bývalá manželka uvádza, že výživné nekorešponduje s jeho majetkovými pomermi. V závere vyjadrenia
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

10. Ďalšie podania v odvolacom konaní do spisu doručené neboli.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom -
účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané

odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z.
Civilného mimosporového poriadku - ďalej CMP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti výživného
bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady
konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez

potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia
a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že súd prvej inštancie jednak vec nesprávne právne
posúdil, v dôsledku čoho ani nevykonal potrebné dôkazy, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu
prvej inštancie nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom a zároveň nesprávnym procesným

postupom - nedostatočným odôvodnením rozsudku v napadnutom rozsahu, znemožnil stranám, aby
uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, čím boli naplnené dôvody pre zrušenie rozsudku v napadnutej časti v zmysle § 389 ods. 1 písm.
b) a c) CSP a v zmysle § 391 ods. 1 CSP na vrátenie veci v zrušenom rozsahu súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť správnosť skutkových a právnych úsudkov
súdu prvej inštancie vedúcich k záveru, že primeraným výživným zo strany otca na maloletého L. na čas
porozvode,vzhľadomnazistenéapreukázanéskutočnépomeryúčastníkov,jevýživnévsúdomurčenej
sume 150,- Eur mesačne, pričom odvolací súd nebol viazaný uplatnenými odvolacími dôvodmi (§ 66

CMP). Keďže odvolanie matky nesmerovalo voči časti rozsudku, ktorým bolo manželstvo rozvedené,
maloletý L. zverený do jej osobnej starostlivosti a rozhodnuté o styku, rozsudok v tejto časti nadobudol
právoplatnosť a nepodliehal odvolaciemu prieskumu.13. V zmysle § 24 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode
a určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti a kto ho bude zastupovať a spravovať

jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (ods. 1). Súd pri rozhodovaní
ovýkonerodičovskýchprávapovinnostíaleboprischvaľovanídohodyrodičovvždyprihliadnenazáujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného
prostredia (ods. 3).

14. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške

30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. V zmysle ust. § 63 ods. 3 ZoR (súdom prvej inštancie na prípad neaplikovaného) ak to majetkové
pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor.
V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor,
a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v

prospechnehozriadirodič,ktorémubolomaloletédieťazverenédoosobnejstarostlivosti.Nanakladanie
s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

16. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného

prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

17. V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,

ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

18. V zmysle § 100 ods. 1 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. V konaní podľa § 100 ods. 1 CMP pritom súd
nie je viazaný rozsudkom súdu vydanom v konaní podľa § 36 Zákona o rodine o úprave výkonu práv

a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu, ani v prípade, ak by toto rozhodnutie bolo
vydané bezprostredne pred rozhodnutím v konaní podľa § 100 ods. 1 CMP. Túto skutočnosť zrejme
prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní dostatočne nerešpektoval.

19. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná

faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného
dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti
rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené
potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými,
zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám,

schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné
výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú
napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa
tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných
poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a

výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane
povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu
a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho
domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, alei na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný
stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.
Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória

zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem
uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti
iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať
výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové
možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže,

že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom
prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. V zmysle cit.
ust. § 62 ods. 5 ZoR zákon pred potreby rodiča kladie potreby dieťaťa. Každý rodič teda má povinnosť v
prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky
na uspokojenie svojich potrieb. Tie z výdavkov rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť súd nesmie
zohľadniť pri výpočte výšky vyživovacej povinnosti voči dieťaťu. Rozhodnúť o výške výživného potom

súd môže len na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania.

20. Podľa zaužívanej súdnej praxe, na ktorú poukazuje aj odvolateľka, výživné povinného rodiča na
všetky jeho vyživovacie povinnosti by orientačne malo predstavovať 20% až 30% jeho čistých príjmov,
samozrejmevždysprihliadnutímnakonkrétneokolnostikaždéhojednotlivéhoprípadu.Vdanomprípade

20% z preukázaného príjmu otca maloletého zo 856,45 Eur predstavuje sumu 171,- Eur, 26% sumu
220- Eur a 30% sumu 257,- Eur. Súdom prvej inštancie určené výživné 150,- Eur je pod dolnou hranicou
tohto rozpätia a predstavuje 17,5% z čistého mesačného príjmu otca maloletého.

21. Je potrebné prisvedčiť odvolateľke, že zdôvodnenie preskúmavaného rozsudku v časti výšky

výživného,obsiahnutévods.30,jeprílišstrohéanepodávajúcejednoznačnévysvetlenieprečosúdprvej
inštancie za primerané výživné považoval práve výživné vo výške 150,- Eur mesačne. Z odôvodnenia
nie je možné zistiť z akého dôkazu súd zistil, že mesačné výdavky na mal. sú 90,- Eur (z iného konania?),
pričom v rozpore s tým matka v odvolaní tvrdí, že ani výživné 150,- Eur nepokrýva náklady na mal., a ani
čiaakosúdposudzovalichreálnosťaprimeranosť.Vodôvodneníabsentujetiežposúdenieprimeranosti

výšky výživného v súlade so zaužívanou súdnou praxou, ktorá by orientačne mala dosahovať 20%
až 30% čistého príjmu povinného rodiča s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu.
Súdom určené výživné otca na 15 ročného L. vo výške 150,- Eur pritom nedosahuje ani dolnú hranicu
uvedeného rozpätia, ktorá by bola v danom prípade cca 170,- Eur, pričom súd takýto výrazný odklon
od súdnej praxe nijako neodôvodnil. Pokiaľ súd prvej inštancie určenie vyššieho výživného ako sumy

150,- Eur nepovažoval za primerané vzhľadom na ním zohľadňované mesačné výdavky na maloletého
vo výške iba 90,- Eur mesačne (čo ale z odôvodnenia výšky výživného jednoznačne nevyplýva), bolo
jeho povinnosťou aplikovať okrem použitých ustanovení Zákona o rodine aj ust. § 63 ods. 3 a zvážiť,
či preukázaný príjem otca (keď inak je nemajetný), pri absencii jeho ďalších vyživovacích povinností,
neumožňuje tvorbu úspor pre maloletého použiteľných v ďalšom živote diaťaťa. Za daných okolností

súd prvej inštancie preto vec nesprávne právne posúdil, ak okrem iných na vec neaplikoval aj cit. ust.
§ 63 ods. 3 Zákona o rodine, resp. pochybil tým, že neaplikáciu tohto ustanovenia na daný prípad v
preskúmavanom rozsudku nijako neodôvodnil. Pokiaľ súd prvej inštancie určenie vyššieho výživného
ako sumy 150,- Eur nepovažoval za primerané vzhľadom na splátku úveru majúcu byť hradenú otcom v
sume 407,02 Eur mesačne (čo ale z odôvodnenia výživného rovnako nevyplýva), bolo potrebné takýto

záver náležite odôvodniť a zároveň zohľadniť aj prednosť vyživovacej povinnosti pred ostatnými nie
nevyhnutnými výdavkami rodičov, podľa cit. ust. § 62 ods. 5 ZoR, ako aj, že sa malo jednať o spoločný
úver oboch rodičov.

22. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

23. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne

o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.24. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

25. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie
(napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu
Slovenskejrepubliky(nálezsp.zn.I.ÚS226/03),trebazaporušenieprávanaspravodlivésúdnekonanie
považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

26. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej
praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

27. Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia (§ 234 ods. 2 CSP) musí mať náležitosti
uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež
s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky
kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel,
ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky,

vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie
súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

28. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami

strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia
prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

29.Akpotomnedostatokriadnehoodôvodneniasúdnehorozhodnutiajeporušenímprávanaspravodlivé
súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP v
závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

30. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie (riadnym

neodôvodnením rozhodnutia v napadnutom rozsahu v súlade so zákonnými požiadavkami) k
znemožneniu účastníkom realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu
prvej inštancie, keď rozhodnutie v relevantných záveroch neodôvodnil, nie je dobre možné tento
nedostatok napraviť až v konaní pred odvolacím súdom.

31. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu štvrtej výrokovej vety o výživnom zrušil a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP a § 391 ods. 1 CSP).

32. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vyslovenými právnymi názormi odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude riadne v súlade s procesným predpisom vykonať všetky náležité a pre
vec relevantné dôkazy, ktorých potreba vyplynie najmä z aplikácie cit. ust. § 63 ods. 3, ale aj § 62
ods. 2 a 5 ZoR, v rámci dokazovania okrem iného zistiť reálne výdavky a primerané a odôvodnenémesačné náklady na mal., skutkový stav následne opätovne komplexne vyhodnotiť, na zistený skutkový
stav aplikovať všetky náležité hmotnoprávne ustanovenia, následne vo veci v časti výživného (bežného
a už aj zročného od právoplatnosti rozvodu manželstva) opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je

nevyhnutné náležite, v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd
prvej inštancie opätovne o náhrade trov včítane náhrady trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3
CSP).

33. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).