Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, September 30, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/91/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5320203205
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5320203205.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek
JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v spore žalobcov: 1/ F. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX F. XXX, 2/ J. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX A. A. - R. F., 3/ C. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, XXX XX A. A. - R. F., 4/ L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX, XXX
XX A., 5/ T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. N. 4, 6/ T. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. J. XXXX/

X, XXX XX P., 7/ V. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. J. XXXX/X, XXX XX P., 8/ T. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom N. K. XXXX/XXXA, XXX XX P., 9/ J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R. A. XX, 10/ F. K.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R. A. XX, 11/ L. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. XX, 12/ L.
U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. XX, 13/ V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. XX, 14/ L.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. D. XXXX/XX, XXX XX A. A., 15/ L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. D.
XXXX/X, XXX XX A. A., 16/ J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. XXX, 17/ J. R., nar. XX.XX.XXXX,

bytom XXX XX M. XX, 18/ C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. XXX, 19/ J. T., nar. XX.XX.XXXX
bytom XXX XX M. XXX, 20/ L. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. N. XXXX/XX, XXX XX L., 21/ C. K.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F.. N. XXXX/XX, XXX XX L., 22/ L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. W. XXXX/
XX, XXX XX L., 23/ F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. M. A. XX, 24/ S. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. XXXX/XX, XXX XX A., 25/ I. F., nar. XX.XX.XXXX bytom XXX XX B. M. A. XXX, 26/ R. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. U. XXX, 27/ F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, XXX XX U.,

N. republika, 28/ J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. M. XXX, XXX XX E., všetci žalobcovia zastúpení
JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, advokátom so sídlom Námestie M. R. Štefánika 1, 010 01 Žilina, IČO:
37 977 091, proti žalovaným: 1/ L.. A. U., nar XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. Q. XXX, 2/ T. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. L. XX, XXX XX L., 3/ U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. L. XX, XXX XX L., 4/ T.
W., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. L. XX, XXX XX L., 5/ F. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. L. XX, XXX XX L.,
6/ F. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. XXX, 7/ V. S., nar. XX.XX.XXXX, J. I. 4, XXX XX L., M. P. D.,

8/ U. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. XXX, 9/ I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom pod B. XXX/X, XXX
XX P. - D., 10/ R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. cesta XXX/X, XXX XX P., 11/ T. B., nar XX.XX.XXXX,
bytom E. XXX/XX, XXX XX S., o určenie, že do dedičstva patria nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného
1/ proti uzneseniu Okresného súdu Čadca č. k. 4C/65/2020-260 zo dňa 08. marca 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Čadca č. k. 4C/65/2020-260 zo dňa 08. marca 2021 vo výroku II. mení

tak, že žalovanému v rade 1/ náhradu trov konania na súde prvej inštancie nepriznáva.

II.Žalobcoviavrade1/-28/súpovinníspoločneanerozdielnenahradiťžalovanému1/trovyodvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

III. Uznesenie Okresného súdu Čadca č. k. 4C/65/2020-260 zo dňa 08. marca 2021 vo výrokoch I. a

III. zostáva nedotknuté.

IV. Nariaďuje Okresnému súdu Čadca opravu uznesenia č. k. 4C/65/2020-260 zo dňa 08. marca 2021
vo výroku III., a to tak, že tento správne znie:
Žalovaným v rade 2/ - 11/ náhradu trov konania proti žalovanému v rade 1/, ani proti žalobcom v rade
1/ - 28/ nepriznáva. o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zastavil konanie (výrok I.).
Žalovanému 1/ uložil povinnosť nahradiť žalobcom 1/ až 28 trovy konania v rozsahu 100 % vo výške,

ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti uznesenia vyššieho súdneho úradníka prvostupňového súdu v
lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia vyššieho súdneho úradníka (výrok II.). Napokon žalovaným
1/ až 11/ náhradu trov konania proti žalovanému 1/, ani proti žalobcom 1/ až 28/ nepriznáva (výrok III.).
2. Uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že dňa 16.10.2020 podali žalobcovia 1/ až 28/
žalobu o určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po T. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorý
zomrel dňa XX.XX.XXXX. Touto určovacou žalobou žiadali určiť, že ku dňu smrti bol výlučným

vlastníkom nehnuteľností, s ktorými nedisponoval. Žalovaný 1/ nezákonne osvedčil vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam na základe tvrdeného a nepreukázaného daru a následného tvrdeného vydržania
(N386/2019). Žalovaný 1/ ihneď po osvedčení chcel realizovať dar v prospech J. B. (V 4074/2020),
ku ktorému nedošlo len preto, že žalobcovia - ich zástupca, na základe prokurátorského upozornenia
dosiahli prerušenie katastrálneho konania a darovacia zmluva nebola zavkladovaná (vyjadrenie katastra

nehnuteľnosti, listinné dôkazy z katastra nehnuteľností). Následne boli z darovacej zmluvy sporné
nehnuteľností vyňaté a rovnako aj z osvedčenia o vydržaní, čoho dôkazom je opravná položka.
3. Žalovaný 1/ preto zavinil, že žalobcovia 1/ až 28/ boli nútení podať žalobu a žalovaný 1/ zavinil, že
žalobcovia museli po podaní žaloby vziať žalobu späť a jeho zavinením vznikli žalobcom trovy konania.
Preto žalobcovia 1/ až 28/ žiadali náhradu trov konania od žalovaného 1/. Od ostatných žalovaných

náhradu trov konania nežiadali.
4. Žalovaný 1/ sa vyjadril dňa 18.11.2020. Nesúhlasil s náhradou trov konania. Uviedol, že k zmene
- vypusteniu nehnuteľností nedošlo z dôvodov tvrdených žalobcami, ale preto, že stratil záujem o
pozemky, keďže žalobcovia neposkytli súčinnosť k prevodu pozemkov. Žalobu podali predčasne,
nedôvodne. Preto navrhol, aby súd prvej inštancie žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania.

5. Súd prvej inštancie ďalej citujúc ust. § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) uviedol, že v zmysle týchto ustanovení konanie na základe
späťvzatia žaloby zastavil. Súhlas žalovaných nebol potrebný, pretože k späťvzatiu došlo pred prvým
pojednávaním a pred doručením žaloby.
6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že zaviazal žalovaného 1/ k

náhrade trov konania žalobcom 1/ až 28/. Ostatným žalovaným nepriznal náhradu trov konania ani proti
žalovanému 1/, ani proti žalobcom 1/ až 28/.
7. V späťvzatí žaloby žiadali žalobcovia 1/ až 28/ priznať nárok na náhradu trov konania, a to podľa
ust. § 256 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie k tomu uviedol, že je viazaný len procesným návrhom na
priznanie náhrady trov konania. Nie je viazaný právnou kvalifikáciou, ktorá patrí súdu (§ 256 ods. 2

CSP), ktorý tak o trovách konania rozhodne aj bez návrhu, z úradnej moci (§ 262 ods. 1 CSP). Na daný
skutkový stav, preto aplikoval ust. § 256 ods. 1 CSP. Žalobcovia 1/ až 28/ podali žalobu dôvodne, uniesli
dôkaznébremenozasvojetvrdeniavžalobe,žekudňusmrtibolporučiteľvlastníkom,snehnuteľnosťami
nedisponoval, preto ich žalovaný 1/ nemohol osvedčiť na základe vydržania a následne darovať (dôkazy
z katastra nehnuteľností). K späťvzatiu žaloby došlo v príčinnej súvislosti s odpadnutím dôvodu, pre

ktorý žaloba bola podaná dôvodne. Žalovaný 1/ vyňal preukázateľne sporné pozemky z osvedčenia a
následne aj z darovacej zmluvy, čo vyplýva z dôkazov. K späťvzatiu žaloby nedošlo v príčinnej súvislosti
s tvrdením žalovaného 1/. Žaloba teda bola podaná dôvodne, zastavenie konania zavinil žalovaný 1/
svojím konaním, preto súd prvej inštancie priznal žalobcom 1/ až 28/ proti žalovanému 1/ zavinené trovy
konania podľa ust. § 256 ods. 1 CSP. Analogicky ide o úspech žalobcov 1/ až 28/ a neúspech žalovaného

1/ v rozsahu celého predmetu sporu. Konanie bolo zastavené v celom rozsahu, preto trovy konania boli
priznané v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti uznesenia bez ďalšej výzvy
k vyčísleniu trov konania.
8. Napokon súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom k tomu, že konanie bolo zastavené z dôvodu
späťvzatia žaloby, vznikol žalobcom 1/ až 28/ nárok na vrátenie súdneho poplatku. Keďže žalobcovia

1/ až 28/ súdny poplatok za podanú žalobu ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie neuhradili, tento
poplatok im nebude ani vrátený.
9. Proti uzneseniu čo do jeho výroku II. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/, ktorý navrhol, aby
odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku tak, že žalobcovia nemajú
nárok na náhradu trov konania.10. Žalovaný 1/ namietal časť odôvodnenia napadnutého uznesenia, že ihneď po osvedčení chcel
realizovať dar v prospech J. B. (V 4074/2020), ku ktorému nedošlo len preto, že žalobcovia - ich
právny zástupca, na základe prokurátorského upozornenia dosiahli prerušenie katastrálneho konania a

darovacia zmluva nebola zavkladovaná. Tieto skutočnosti sa nezakladajú na pravdivých informáciách zo
strany žalobcov. Nehnuteľnosti, ktoré predstavujú predmet sporu boli osvedčené na základe osvedčenia
vyhlásenia o vydržaní N 386/2019 v novembri roku 2019. Darovacia zmluva V 4074/2020 bola
vyhotovená v októbri 2020. Výrok, že bola realizovaná ihneď po osvedčení sa tak nezakladá na
pravde, rovnako ako tvrdenie, že katastrálne konanie v danej veci bolo prerušené z dôvodu podania

prokurátorského upozornenia a z toho dôvodu nedošlo k prevodu uvedených nehnuteľností. Dňa
08.10.2020 bol vyhotovený dodatok k zmluve, kde boli uvedené nehnuteľnosti vyňaté. Následne bola
dňa 09.10.2020 vyhotovená a podaná doložka k Osvedčeniu vyhlásenia o vydržaní a pozemky boli
vrátené na pôvodného vlastníka. O zmienených námietkach vedomosť nemal a dozvedel sa o nich až
následne po obdržaní výzvy zo súdu prvej inštancie zo dňa 02.11.2020, ktorou bol vyzvaný na vyjadrenie
k náhrade trov konania, požadovaných žalobcami. Na to podal dňa 08.11.2020 súdu prvej inštancie

vyjadrenie, v ktorom objasnil skutkový stav a vyjadril nesúhlas s priznaním trov konania voči nemu.
So žalovanými sa niekoľkokrát stretol za účelom mimosúdneho vyrovnania a mimosúdnej dohody. Na
poslednom stretnutí v Riečnici v auguste 2020 zúčastnení vyjadrili svoj kladný postoj k danej veci a
súhlasili s mimosúdnym vyrovnaním. Následne ho kontaktoval jeden z dedičov po nebohom F. K. - vnuk
F. K., ktorý prostredníctvom výhražnej komunikácie požadoval previesť uvedené nehnuteľnosti výlučne

na jeho osobu kúpnou zmluvou s tým, že ostatní dedičia na predmetné nehnuteľnosti nemajú nárok.
O uvedenej skutočnosti komunikoval so žalovanými 10/ a 11/, pričom žalovanú 11/ zároveň požiadal o
oznámenieuvedenejsituácieostatnýmprávnymnástupcom,nakoľkochceldodržaťdohoduzostretnutia
v Riečnici a vyriešiť vzniknutú situáciu k vzájomnej spokojnosti. Keďže žalobcovia prestali komunikovať
a k predmetným skutočnostiam sa nevyjadrili, stratil o uvedené nehnuteľnosti záujem a dňa 09.10.2020

boli osvedčovacou doložkou vrátené na pôvodného majiteľa. Tvrdenie žalobcov, že nemajú možnosť
domôcť sa svojho práva inak ako súdnou cestou, sa tak s ohľadom na uvedené nezakladá na pravde.
V priložených plných mociach žalobcovia dňa 02.10.2021 okrem iného splnomocnili svojho zástupcu
na mimosúdne rokovanie s ním. Zástupca žalobcov, ani samotní žalobcovia ho pred podaním žaloby
nekontaktovali. Súčasne tiež nie je pravdou tvrdenie žalobcov, že právni nástupcovia po nebohom J. K.

odmietli dať doklady o dedičstve. Žalovaní zo strany zástupcu žalobcov, ani zo strany ich samotných
oslovení neboli. Žalobkyňa 9/ komunikovala so žalovanou 10/ telefonicky a prostredníctvom sms, kde
vyjadrila súhlas s dohodou a o uvedených námietkach a následnej žalobe sa vôbec nezmienila.
11. Žalovaný 1/ ďalej namietal, že by bol zavinil začatie konania z dôvodu prevádzania sporných
pozemkov na iné osoby. Predmetné pozemky boli z darovacej zmluvy vyňaté a v čase podania žaloby

neboli v jeho vlastníctve. Ako dôkaz slúži výpis z LV č. XXXX zo dňa 14.10.2020 (údaje platné k
13.10.2020), predložený žalobcami, kde je v titule nadobudnutia spomínaná darovacia zmluva č. V
4074/2020 zo dňa 09.10.2020 Pokiaľ by nastali skutočnosti uvedené v podaných námietkach a pozemky
by boli predmetom zmluvy, okresný úrad, katastrálny odbor by ich z dôvodu podaných námietok nemohol
zapísať a prerušil by konanie. Výpis z LV č. XXXX žalobcovia uviedli ako dôkaz nadbytočne, nakoľko

predmetné pozemky neboli predmetom sporu. Naproti tomu zástupca žalobcov si nesplnil dôkaznú
povinnosť a neoveril si skutkový stav na sporných listoch vlastníctva zo dňa 14.10.2020 pred podaním
žaloby a následne ich ani ako dôkaz ním tvrdeného skutkového stavu nepredložil.
12. Z uvedených dôvodov tak žalovaný 1/ vyjadril svoj nesúhlas s úhradou trov konania jeho osobou.
Žalobcovia boli totiž pánmi konania a mali mať všetky okolnosti zistené riadne a včas. Konanie

nezapríčinil, zapríčinilo ho nesprávne konanie zástupcu žalobcov. Pozemky v čase podania žaloby
neboli v jeho vlastníctve. Pojem procesné zavinenie, použitý v ust. § 256 CSP, sa posudzuje výlučne
z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto
rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.
Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej

súvislosti, v ktorom príčinou je správanie strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pojem
procesné zavinenie je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne. Pokiaľ sporovej strane
možno pričítať procesné zavinenie trov konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná ich náhradu
protistrane. Predpokladom uloženia povinnosti na náhradu trov konania je, že zavinené porušenie
procesnej povinnosti malo za následok trovy konania, ktoré protistrana vynaložila zbytočne. Zavinenie

je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom
prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Preto ak zoberie žalobca
žalobu späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a je preto povinný uhradiť žalovanému trovy
konania (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5M Cdo 12/2018). Pri zastavení sporového konaniaje potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorá zo
strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Je zrejmé, že v danom prípade zastavenie
konania nezapríčinil, dokonca si dovolí tvrdiť, že nezapríčinil ani začatie konania, nakoľko pred podaním

žaloby bol ochotný sa dohodnúť mimosúdne na urovnaní sporu. Naopak boli to práve žalobcovia, ktorí,
napriek dohode podali žalobu, čím zapríčinili trovy konania.
13. Žalobcovia 1/ až 28/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie potvrdil a priznal im nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
14. Žalobcovia mali za to, že ich žaloba bola dôvodná. Začatie konania nezavinili, ani po hmotnoprávnej

a ani po procesnej stránke. K obsahu odvolania žalobcovia uviedli, že žalovaný 1/ v tomto uvádza
klamstvá, polopravdy a zavádza súd. Žalobcovia tvrdili, že v žalobe neboli uvedené informácie, ktoré
uviedol žalovaný 1/ v podanom odvolaní. Poukazovali na to, že formou notárskej zápisnice zo dňa
12.11.2019 notár JUDr. Ladislav Kupka, PhD. nezákonným spôsobom osvedčil v prospech žalovaného
1/ pozemky, ktoré sú evidované na listoch vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX, k.
ú. D.. Dôvody tejto nezákonnosti uviedli v žalobe. Uvedenou notárskou zápisnicou žalovaný 1/ na seba

osvedčilajpozemkyvedenénaLVč.XXXX,k.ú.D.,aleskutočnávlastníčkaL.U.saobrátilanaadvokáta
a ten donútil žalovaného 1/, aby jej nehnuteľnosti vrátil darovacou zmluvou zo dňa 29.07.2020. Preto
žalovaný 1/ chcel sporné nehnuteľnosti údajne kúpiť tak, že žalobkyni 9/ a iným žalobcom žalovaná
11/ poslala čestné prehlásenie, ktorým mali vyjadriť súhlas so vznikom vlastníckeho práva a držby
k nehnuteľnostiam v k. ú. D. tak, ako to je uvedené v osvedčení vyhlásenia o vydržaní v prospech

žalovaného 1/. Také isté čestné vyhlásenie zaslala aj J. M., aj jej súrodencom. Následne žalobkyňu 9/
a ostatných dedičov po T. K. (F.) urgovali telefonicky a SMS správami žalované 10/ a 11/ na zaslanie
podpísaného čestného vyhlásenia od ostatných.. Žalobcovia však žalovanému 1/ čestné vyhlásenia
nezaslali. Preto sa žalovaný 1/ rozhodol čo najrýchlejšie previesť predmetné pozemky na svoju priateľku
J. B., a to zrýchleným vkladom, čo potvrdzuje darovacia zmluva č. V 4074/2020 zo dňa 09.10.2020,

ako aj plomba na základe V 4074/2020, čo vyplýva z LV č. XXXX zo dňa 06.10.2020. Na kataster
nehnuteľností bola podaná dňa 05.10.2020. Dňa 07.10.2020 podal zástupca žalobcov na Okresný
úrad Čadca, katastrálny odbor hmotnoprávnu námietku do konania V 4074/2020 zo dňa 06.10.2020,
ktorú doplnil podaním zo dňa 07.10.2020. Okresný úrad Čadca, katastrálny odbor na podanú námietku
odpovedal listom „Vyjadrenie k podanej hmotnoprávnej námietke“ zo dňa 09.10.2020, ktorý bol podaný

na pošte dňa 13.10.2020 a zástupcovi žalobcov 1/ až 28/ bola doručená dňa 16.10.2020 o 14.20 hodine.
Toznamená,žeovybaveníhmotnoprávnychnámietoksadozvedeližalobcoviaažpopodanížaloby(dňa
16.10.2020). Dňa 08.10.2020 bol vyhotovený dodatok k darovacej zmluve V 4074/2020, ktorým boli z
tejto zmluvy vyňaté sporné nehnuteľnosti. Následne bola dňa 09.10.2020 vyhotovená a podaná doložka
k osvedčeniu vyhlásenia o vydržaní, a to k notárskej zápisnici zo dňa 12.11.2019, a tým sa na dotknutých

listoch vlastníctva objavila nová plomba V 4107/2020. Preto na Okresný úrad Čadca, katastrálny odbor
podali osobne dňa 09.10.2020 ďalšiu hmotnoprávnu námietku do konania V 4107/2020.
15. Ďalej žalobcovia poukazovali na to, že z LV č. XXXX zo dňa 14.10.2020 vyplýva, že ako vlastník
pred podaním žaloby bol evidovaný žalovaný 1/, a nie pôvodný vlastník T. K.. Na liste vlastníctva je
vyznačená aj plomba na základe V 4107/2020. To znamená, že ich zástupca si pred podaním žaloby zo

dňa 12.10.2020 overil, že na dotknutých listoch vlastníctva bol stále evidovaný ako vlastník žalovaný 1/,
a preto bola žaloba dôvodná, ale aj preto, že list Okresného úradu Čadca, katastrálny odbor (odpoveď
na hmotnoprávne námietky) ich zástupca prevzal dňa 16.10.2020 o 14.20 hod. Nie je rovnako pravdivé
tvrdenie žalovaného 1/, že predmetné pozemky boli z darovacej zmluvy vyňaté a v čase podania žaloby
neboli v jeho vlastníctve. Predmetné pozemky boli síce vyňaté z darovacej zmluvy, ale neboli ihneď

zapísané na T. K., ale žalovaný 1/ ich daroval J. B.. Predmetné pozemky prešli na T. K. zo žalovaného
1/ na základe opravnej doložky k osvedčeniu vyhlásenia o vydržaní č. NZ 40452/2019 (Z 4173/19).
Žalobcovia zdôrazňovali, že ich žaloba bola dôvodná, a to z už uvedených dôvodov, ale aj preto, že
žalovaný 1/ si dal predmetné pozemky nezákonne osvedčiť, následne ich chcel od žalobcov údajne
odkúpiť tak, že im prostredníctvom svojich ľudí zasielal na podpis čestné vyhlásenia bez konkrétnej

kúpnej ceny napriek tomu, že s údajným predajom nikdy nesúhlasili, a preto ich ani nepodpísali. Pokiaľ
by boli žalovanému 1/ uvedené čestné vyhlásenia podpísali, bol by z časti zlegalizoval svoj podvod. Nie
je pravdivým tvrdenie žalovaného 1/, že sa na predaji predmetných pozemkov dohodli v auguste 2019
na stretnutí v Riečnici, pretože on tam vôbec nebol a taktiež tam nebola ani polovica žalobcov. Nie je tiež
pravdivé tvrdenie žalovaného 1/, že F. K. je dedič po F. K., pretože po ňom je dedič jeho syn - žalovaný

6/. Napokon žalobcovia uviedli, že na mimosúdne jednania nebol čas, pretože plnomocenstvo bolo ich
zástupcovi udelené dňa 02.10.2020 a darovaciu zmluvu V 4074/2020 žalovaný 1/ podal na Okresnom
úrade Čadca, katastrálny odbor dňa 05.10.2020 na zrýchlený vklad.16. V odvolacej replike žalovaný 1/ uviedol, že vo svojom vyjadrení zo dňa 18.11.2020 vyslovil nesúhlas
so samotnou žalobou, o ktorej sa dozvedel až po jej doručení spolu so späťvzatím žaloby, považoval
túto žalobu od začiatku za nedôvodnú a bez vecného opodstatnenia, z ktorého dôvodu navrhoval

nepriznať žalobcom nárok na náhradu trov konania. Žalovaný 1/ sa v ďalšom ohradzoval voči tvrdeniam
žalobcov 1/ až 28/ v podanom vyjadrení k odvolaniu. Za účelom mimosúdneho vysporiadania sporného
vlastníckeho práva zaslal žalobcom čestné vyhlásenie a nemal v úmysle kúpiť predmetné pozemky, ale
pri uznaní osvedčenia o vydržaní v prospech jeho osoby poskytnúť im primeranú finančnú kompenzáciu.
Bol naďalej dobromyseľný, že sporné nehnuteľnosti nadobudol. Niekedy v období mesiaca jún 2020

kontaktoval možných dedičov po T. K. a následne títo vzniesli voči jeho vydržaniu predmetných
pozemkov námietku. V mesiacoch jún až september 2020 prebiehali ústne rokovania, na jednom z
ktorých bola prítomná aj R. U., v snahe vyriešiť danú situáciu mimosúdne, buď vrátením sporných
pozemkov, resp. s možnosťou uzatvorenia dohody o uznaní jeho vlastníckeho a užívacieho práva
a vyplatení finančnej náhrady. Rokovaní sa zúčastnili žalobcovia 8/ , 9/, 10/, 11/, 20/, 21, 24/, 28/
a žalovaní 3/, 4/, 5/, 6/, 10/ a 11/, ktorí sa zaviazali, že budú predmetný návrh dohody tlmočiť aj

ostatným spoludedičom. S poukazom na pozitívne sa vyvíjajúce mimosúdne rokovania s dedičmi
(žalobcami, žalovanými 2/ až 11/) mu nebolo zrejmé, z akého dôvodu postupne odmietali uzatvoriť
dohodu, nekontaktovali ho, zatajovali sa. Z dôvodu, aby predišiel prípadnému súdnemu sporu s dedičmi,
nakoľko mal v úmysle aj predmetné pozemky ďalej previesť na tretiu osobu, boli tieto sporné pozemky
na základe vypracovaného dodatku k darovacej zmluve zo dňa 08.10.2020 zo zmluvy vyňaté a následne

dňa 09.10.2020 bol doručený katastrálnemu úradu Čadca opravný návrh na vklad spolu s uvedeným
dodatkom. Žalovaný 1/ namietal, že tak urobil až po podaní žaloby, nakoľko o tejto nemal vedomosť,
rovnako ani o podaní hmotno-právnych námietok a podnetu na prokurátorské upozornenie, ktorými
listinami nedisponoval a o ktorých som sa dozvedel až po doručení späťvzatia žaloby, žaloby a jej
príloh v novembri 2020. Žalovaný 1/ ďalej prezentoval svoj názor o neodôvodnenosti žaloby, ktorá

bola podaná bez preukázania naliehavého právneho záujmu a bez vecného opodstatnenia. V čase
podania žaloby na súde prvej inštancie dňa 16.10.2020 na strane žalobcov neexistoval naliehavý právny
záujem, keďže už v tom čase boli sporné pozemky v zmysle dodatku k darovacej zmluvy zo dňa
08.10.2020 a následne opravnej doložky k osvedčeniu vyhlásenia o vydržaní zo dňa 09.10.2020 spätne
prevedené na poručiteľa T. K., Ak by ich zástupca postupoval s odbornou starostlivosťou, mal možnosť

sa, vzhľadom na nimi podané hmotno-právne námietky, oboznámiť na katastrálnom portáli so zápismi
preukazujúcimi a potvrdzujúcimi jeho tvrdenia. Ak zástupca žalobcov, hoc bol na to splnomocnený,
nepristúpil k mimosúdnym rokovaniam, konal bezdôvodne a nehospodárne navyšoval trovy konania
nezmyselným podaním nedôvodnej žaloby.
17. S poukazom na uvedené bol žalovaný 1/ toho názoru, že naopak žalobcovia 1/ až 28/ zavinili svojim

správaním - nedôvodne podanou žalobou - zastavenie konania, a preto nárok na náhradu trov konania
mal on a ostatní žalovaní. Ak sa však súd prvej inštancie nestotožnil s jeho názorom, a teda vychádzal
z toho, že zastavenie konania zavinil on, mal s ohľadom na okolnosti sporu rozhodnúť v zmysle ust. §
257 CSP a nepriznať žalobcom náhradu trov konania.
18. Žalobcovia 1/ až 28/ v odvolacej duplike spochybňovali, že žalovaný 1/ mohol nadobudnúť

sporné nehnuteľnosti vydržaním, keďže v danom prípade neboli naplnené podmienky oprávnenej
držby. Rovnako namietali, že by sa o podaní hmotno-právnych námietok a podnetu na prokurátorské
upozornenie žalovaný 1/ dozvedel až spolu s doručením žaloby a jej späťvzatia. Práve tieto hmotno-
právne námietky boli dôvodom následných úkonov žalovaného 1/ - dodatok k darovacej zmluve zo dňa
08.10.2020 a opravná doložka k osvedčeniu vyhlásenia o vydržaní zo dňa 09.10.2020. Podľa výpisov

z dotknutých listov vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX zo dňa 14.10.2020 bol
ako vlastník stále evidovaný žalovaný 1/, a preto bola žaloba dôvodná, pretože žalobcovia vychádzali
z údajov z katastra a z uvedeného dôvodu boli aj aktívne legitimovaní a mali naliehavý právny záujem
na podanej žalobe až do doby, kým sa nezmenil vlastník na príslušných listoch vlastníctva. Tvrdenie
žalovaného 1/, že ich zástupca bol splnomocnený na mimosúdne rokovanie, a preto bolo podávanie

žaloby nadbytočné nie je pravdivé, je zavadzajúce, pričom žalobcovia 1/ až 28/ poukazovali na to, že
potom čo žalovaný 1/ urobil formou darovacej zmluvy V 4107/2020 prevod predmetných pozemkov na
J. B., boli proti mimosúdnym rokovaniam so žalovaným 1/, pretože tým považovali jeho správanie za
veľmi neseriózne. Ak by neboli do katastra podané dve hmotnoprávne námietky na predmetnú darovaciu
zmluvu V - 4107/2020 a na opravnú doložku Z - 4710/2020 a na príslušných LV by nebola zapísaná

informatívna poznámka o súdnom spore, bol by žalovaný 1/ predmetné pozemky previedol na ďalšiu
osobu.
19. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti uzneseniu súdu
prvej inštancie v napadnutom výroku II. bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom- žalovaným 1/, ktorému bola uložená povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania, teda rozhodnutie
v napadnutej časti bolo vydané v jeho neprospech (§ 359 CSP) a smerovalo proti rozhodnutiu, proti
ktorémujetakýtoopravnýprostriedokprípustný[§355ods.2vspojenís§357písm.m)CSP],preskúmal

odvolaním žalovaného napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379
CSP, t. j. v rozsahu výroku II. a viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP vo
výroku II. zmenil, a to tak, že žalovanému I. náhradu trov konania na súde prvej inštancie nepriznal.
Vo zvyšnej odvolaním nenapadnutej časti, t. j. čo do jeho výrokov I. a III., zostalo napadnuté uznesenie

súdu prvej inštancie rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
20. Odvolací súd po preskúmaní uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutom výroku dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného I. je dôvodné.
21. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia 1/ až 28/ sa žalobou datovanou dňa 12.10.2020 podanou na
súde prvej inštancie osobne do podateľne dňa 16.10.2020 domáhali proti žalovaným 1/ až 11/ určenia,
že do dedičstva po poručiteľovi T. K., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. XXX

patria spoluvlastnícke podiely vo veľkosti určenej v žalobe, a to na nehnuteľnostiach nachádzajúcich
sa v k. ú. D. a evidovaných v katastri nehnuteľností Okresným úradom Čadca, katastrálnym odborom
na listoch vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXXX. Podanú určovaciu žalobu [§
137 písm. c) CSP] odôvodnili tým, že žalovaný 1/ sa mal na základe notárskej zápisnice č. N 386/2019,
NZ 40452/2019 vyhotovenej notárom JUDr. Ladislavom Kupkom, PhD., LL.M, ktorou bolo osvedčené

jeho vyhlásenie o vydržaní listinou, stať vlastníkom sporných spoluvlastníckych podielov. Toto mali
potvrdzovať listy vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX. Z týchto listov vlastníctva
však zároveň vyplývalo, že predtým bol k dátumu 15.12.2016 evidovaný ako výlučný vlastník sporných
spoluvlastníckych podielov poručiteľ T. K., právny predchodca žalobcov 1/ až 28/ a žalovaní 2/ až 11/.
Žalobcovia 1/ až 28/ v žalobe súčasne popierali skutočnosti, na podklade ktorých malo dôjsť k vydržaniu

sporných spoluvlastníckych podielov žalovaným 1/. V nadväznosti na uvedené žalobcovia 1/ až 21/
uviedli, že nemajú inú možnosť domôcť sa svojho práva iba cestou súdu.
22. Následne žalobcovia 1/ až 28/ zobrali podaním, datovaným dňa 28.10.2020, doručeným súdu
prvej inštancie dňa 28. zobrali žalobu v celom rozsahu späť a žiadali konanie zastaviť. Súčasne si
uplatnili voči žalovanému 1/ právo na náhradu trov konania. Svoj procesný úkon žalobcovia odôvodnili

tým, že žalovaný 1/ mal sporné spoluvlastnícke podiely nadobudnúť nezákonným spôsobom. Po tom,
čo ich zástupca JUDr. Mgr. Štefan Bucha, advokát, začal získavať na katastri nehnuteľností doklady,
žalovaný 1/ formou darovacej zmluvy, ktorú podal na Okresnom úrade Čadca, katastrálnom odbore
dňa 05.10.2020 na zrýchlený vklad (vkladové konanie vedené pod zn. V 4074/2020), plomba na listoch
vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX, svietila dňa 06.10.2020, ich zástupca podal

dňa 07.10.2020 na Okresnej prokuratúre Čadca návrh na podanie prokurátorskeho upozornenia podľa
ust. § 28 zákona č. 153/2001 Z. z. V rovnaký deň podal na Okresnom úrade Čadca, katastrálnom odbore
aj podanie hmotnoprávnej námietky do konania V 4074/2020. Následne doplnil tieto hmotnoprávne
námietky podaním zo dňa 07.10.2020, doručeným Okresnému úradu Čadca, katastrálny odbor dňa
08.10.2020. Ak by takúto hmotnoprávnu námietku nepodal, prešli by sporné spoluvlastnícke podiely

na J. B., čo potvrdzuje výpis z LV č. XXXX zo dňa 14.10.2020. Dňa 09.10.2020 svietila na dotknutých
listoch vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX ďalšia plomba o tom, že je tam ďalšia
vkladová listina V 4107/2020, ktorou žalovaný 1/ riešil prevod predmetných pozemkov. Preto podali dňa
09.10.2020 na Okresnom úrade Čadca, katastrálnom odbore ďalšie hmotnoprávne námietky do konania
V 4107/2020. Z príslušných listov vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX vyplýva, že

z darovacej zmluvy V 4074/2020 boli ich pozemky dodatkom k zmluve vypustené a taktiež boli vypustené
z notárskej zápisnice o osvedčení vyhlásenia o vydržaní, a to na základe opravnej doložky, čo vyplýva
z výpisu z LV č. XXXX, a preto sa stal vlastníkom sporných spoluvlastníckych podielov opätovne právny
predchodca žalobcov 1/ až 28/ poručiteľ T. K.. To znamená, že žalovaný 1/ mimosúdne vrátil to, čo im
nezákonne zobral.

23. Z listín nachádzajúcich sa v spise vyplýva, že dňa 08.10.2020 bola spísaná notárom JUDr., PhDr.
LadislavomKupkom,PhD.,LL.M,opravnádoložkavzmysleust.§43zákonač.323/1992Zb.(nač.l.195
spisu), ktorou sa z osvedčenia vyhlásenia o vydržaní spísaného v notárskej zápisnici č. N 386/2019, Nz
40452/2019 zo dňa 12.11.2019 vypustili aj sporné spoluvlastnícke podiely. Táto listina podľa prezenčnej
pečiatky bola doručená Okresnému úradu Čadca dňa 13.10.2020 a bola pripojená k záznamovému

konaniu pod Z 4710/2020. Okresný úrad Čadca, katastrálny odbor listom označeným „Vyjadrenie k
podanejhmotnoprávnejnámietke“zodňa09.10.2020(nač.l.237spisu)oznamovalzástupcovižalobcov
1/ až 21/ v nadväznosti na jeho hmotnoprávnu námietku zo dňa 06.10.2020, že dňa 09.10.2020 bol
ku konaniu č. V 4074/2020 doručený opravný návrh na vklad spolu s dvoma vyhotoveniami dodatku kdarovacej zmluve, ktorá bola na úrade zaregistrovaná dňa 05.10.2020. Predmetom dodatku bola úprava
rozsahu predmetu prevodu, a to tak, že zo zmluvy bol vypustený prevod nehnuteľností evidovaných na
listoch vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX, teda nehnuteľností, ktorých prevod

namietal. Námietku tak považuje úrad za bezpredmetnú a nebude sa ňou zaoberať. Z výpisov z listov
vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX zo dňa 19.10.2012 (na č. l. 239 až 254
spisu), ktoré boli prílohou návrhu žalobkyne 9/ na zapísanie informatívnej poznámky na predmetné listy
vlastníctva, podaného prostredníctvom JUDr. Mgr. Štefana Buchu, advokáta (na č. l. 228 spisu), vyplýva,
že údaje vyplývajúce z týchto výpisov z listov vlastníctva boli platné už ku dňu 16.10.2020. K tomuto dňu

(t. j. k rovnakému dňu, ako bola podaná žaloba v posudzovanom spore) tak došlo zo strany Okresného
úradu Čadca, katastrálneho odboru k zápisu poručiteľa T. K. na listy vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č.
XXXX, č. XXXX a č. XXXX, ako vlastníka sporných spoluvlastníckych podielov, pričom k tomu došlo
nesporne na základe záznamu Okresného úradu Čadca, katastrálny odbor pod Z 4710/2020: opravná
doložka k osvedčeniu vyhlásenia o vydržaní č. NZ 40452/2019 (Z 4173/19-77/2019) - 51/2020, ktorá
poznámka sa nachádza v časti iné údaje uvedených listov vlastníctva.

24. Z doposiaľ uvedeného je zrejmé, že k zápisu poručiteľa T. K. na dotknuté listy vlastníctva č. XXXX,
č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX ako vlastníka sporných spoluvlastníckych podielov došlo s
najväčšou pravdepodobnosťou v deň podania žaloby, keďže na opravnej doložke v zmysle ust. § 43
zákona č. 323/1992 Zb. (na č. l. 195 spisu), zaslanej súdu prvej inštancie Okresným úradom Čadca,
katastrálnym odborom sa nachádza poznámka 51/20 dňa 16.10.2020 s nečitateľným podpisom; pritom

pod položkou výkazu zmien č. 51/20 sa nachádza na príslušných listoch vlastníctva práve zápis Z
4710/2020: opravná doložka k osvedčeniu vyhlásenia o vydržaní č. NZ 40452/2019 (Z 4173/19-77/2019)
- 51/2020. Skutočnosti, ktoré boli dôvodom na procesný návrh žalobcov 1/ až 28/ - späťvzatie žaloby,
tak nastali v rovnaký deň, v akom bola Okresnému súdu Čadca doručená žaloba, t. j. dňa 16.10.2020.
Možno teda tiež konštatovať, že tieto skutočnosti boli bez najmenšej pochybnosti dôsledkom konania

žalovaného 1/, ktoré nastalo pred podaním žaloby, t. j. predo dňom 16.10.2020.
25. V ďalšom považuje za potrebné odvolací súd uviesť, že vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov
konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady
zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená
rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných

dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu
späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky
náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska
zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho
hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku

sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie
bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním
žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom
nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo
vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania

žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle
spočívajúci v späťvzatí žaloby (uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 7 M Cdo 4/2010 zo dňa
14.09.2011, tiež nález Ústavného súdu SR spis. zn. I. ÚS 196/09 zo dňa 10.10.2009). Pretože nárok
na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo
o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu

výsledkuchovaniažalovanéhokpožiadavkámžalobcu.Idetedaoto,čisažalobcadomoholuplatneného
nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie
(uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 7 M Cdo 1/2014 zo dňa 29.04.2014). Aj keď uvedené zásady
boli formulované ešte pred zmenou procesného poriadku (rozumej za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok; § 146 ods. 2) súdna prax, ako aj právna veda z týchto naďalej vychádza aj

pri posudzovaní procesného zavinenia na zastavení konania podľa ust. § 256 ods. 1 CSP.
26. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“),
fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby nedochádzalo
k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi
účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

27. Ust. § 3 ods. 2 OZ možno chápať ako všeobecnú (generálnu) prevenčnú klauzulu, ktorá ukladá
všetkým fyzickým a právnickým osobám, ako aj štátnym orgánom a orgánom miestnej samosprávy
dbať na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov. OZ
je postavený naprincípoch zmluvnej voľnosti. Tento princíp je podčiarknutý aj tým, že jeho ustanovenia majú v
zásade dispozitívny charakter. Z týchto dôvodov vyžaduje, aby účastníci občianskoprávnych vzťahov
primárne riešili svoje spory dohodou. Ide o prevenčnú klauzulu, a toto ustanovenie má deklaratórny

charakter. Treba dodať, že nie je síce povinnosťou primárne sa pokúsiť o mimosúdne vyriešenie sporu,
avšak OZ túto
možnosť preferuje.
28.Nesprávnymprávnymposúdenímsarozumiesubsumovanieskutkovéhostavupodnormuhmotného
práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného

skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil
nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a
napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (k tomu
rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2 M Cdo 4/2009 zo dňa 27.04.2010.
29. S ohľadom na už zmienené skutkové okolnosti, ktoré predchádzali začatiu konania (podľa ust. §
156 CSP doručením žaloby súdu prvej inštancie dňa 16.10.2020), ako aj na všeobecné východiská

posudzovania procesného zavinenia na zastavení konania (z pohľadu ust. § 256 ods. 1 CSP), dospel
odvolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie síce v danom prípade aplikoval správnu
právnu normu, avšak túto na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval. Odvolací súd sa nestotožnil
s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalobcovia podali žalobu dôvodne, uniesli dôkazné bremeno

za svoje tvrdenia v žalobe, že ich právny predchodca bol ku dňu svojej smrti vlastníkom sporných
spoluvlastníckych podielov, z ktorého dôvodu ich žalovaný 1/ nemohol vydržať a následne darovať. Ako
už bolo uvedené, súd pri posudzovaní otázky procesného zavinenia na zastavení konania neskúma,
či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie, teda či bola žaloba dôvodná z pohľadu
hmotno-právneho. Logicky ani nemôže, keďže často pred rozhodnutím o zastavení konania na základe

späťvzatia žaloby nevykoná žiadne dokazovanie. Odvolací súd sa však nestotožnil ani so záverom
súdu prvej inštancie, že žalovaný 1/ procesne zavinil zastavenie konania, teda inak povedané že
práve neskoršie správanie žalovaného 1/ po podaní žaloby bolo dôvodom späťvzatia žaloby zo strany
žalobcov. Ako už bolo uvedené, späťvzatie žaloby žalobcami 1/ až 21/ nebolo v príčinnej súvislosti s
konaním žalovaného 1/, ku ktorému došlo po podaní ich žaloby na súde prvej inštancie dňa 16.10.2020.

Odvolací súd si dovolí zároveň uviesť, že v prípade konania žalobcov v zmysle ust. § 3 ods. 2 OZ,
teda využitia možnosti odstránenia predmetu sporu dohodou, aj za stavu, keď nadobudli vedomosť
o tom, že došlo zo strany žalovaného 1/ k nejakej dispozícii so spornými spoluvlastníckymi podielmi
(plomby na príslušných listoch vlastníctva), by bolo predídené podaniu samotnej žaloby, teda začatiu
samotného konania a vzniku trov konania na strane žalobcov (ako výdavkov vzniknutých v konaní v

súvislosti s uplatňovaním alebo bránením ich práva, § 251 CSP). Predmet sporu bol totiž odstránený
úkonmi žalovaného ešte pred začatím konania (pred podaním žaloby na súde prvej inštancie), aj keď k
deklaratórnemu (nie konštitutívnemu) zápisu vlastníckeho práva právneho predchodcu žalobcov 1/ až
28/ došlo zrejme až v deň začatia konania. Skutočnosť, či o uvedenom mali, alebo nemali žalobcovia
vedomosť, nie je z hľadiska ich procesnej zodpovednosti za zastavenie konania právne významná.

Mohla by byť významnou len z hľadiska prípadného rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov
konania v zmysle ust. § 257 CSP. Pokiaľ ide o listinné dôkazy produkované stranami v odvolacom
konaní, doteraz nezmienené, odvolací súd nepovažoval za potrebné sa nimi zaoberať, keďže z pohľadu
posúdenia procesného zavinenia tej-ktorej strany na zastavení konania nemali relevanciu. Túto mohli
mať opätovne len vo vzťahu k prípadnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie o náhrade trov konania v

zmysle ust. § 257 CSP.
30. V nadväznosti na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že v posudzovanom prípade nesú
zodpovednosť na zastavení konania žalobcovia 1/ až 28/ v dôsledku príčinnej súvislosti s ich prejavom
vôle spočívajúcim v späťvzatí žaloby. Z tohto dôvodu potom podľa ust. § 256 ods. 1 CSP vznikol
nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie žalovanej strane. Nárokom na náhradu trov

konania žalovaných 2/ až 11/ sa odvolací súd nezaoberal, keďže o týchto rozhodol súd prvej inštancie v
napadnutom uznesení vo výroku III. (týmto výrokom nebola žalovaným 2/ až 11/ náhrada trov konania
priznaná), ktorý však odvolaním žalovaného 1/ napadnutý nebol a zostal tak rozhodnutím odvolacieho
súdu nedotknutý.
31. S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd podľa ust. § 388 CSP zmenil uznesenie súdu

prvej inštancie v napadnutom výroku II. tak, že žalovanému 1/ náhradu trov konania na súde prvej
inštancie nepriznal, a to z dôvodu, že žalovanému 1/ preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky
ako trovy v konaní na súde prvej inštancie nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k
vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku nanáhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom v rozhodnej
právnej úprave by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania,
predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a

druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má
totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak, taký zmysel postráda, ak
výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán
sporu (u jednej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a
u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa

odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesení Najvyššieho súdu
SR spis. zn. 6Cdo/166/2016 zo dňa 26.10.2016 a spis. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018.
32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
pri aplikácii ust. § 262 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 CSP. K rozhodnutiu o trovách odvolacieho konania
odvolací súd považuje za nutné zdôrazniť, že odvolaním žalovaného 1/ neboli dotknuté výroky I. a III.
napadnutého uznesenia, t. j. výrok o zastavení konania a výrok o náhrade trov konania žalovaným 2/

až 11/. Z tohto dôvodu bolo vo vzťahu k žalovaným 2/ až 11/ už právoplatne rozhodnuté tak v merite
veci, ako aj o náhrade trov konania, a preto s nimi už odvolací súd ako so stranami odvolacieho konania
nekonal (nezaoberal sa ani vyjadreniami žalovaných 10/ a 11/ a ani vyjadrením žalobcov 1/ až 28 k
nim). Žalovaný 1/ bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný a vznikol mu tak nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, ktoré mu v súvislosti s odvolacím konaním vznikli (§ 255 ods. 1 CSP). Preto

odvolací súd uložil žalobcom 1/ až 21/ spoločne a nerozdielne povinnosť nahradiť žalovanému 1/ trovy
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
33. Na záver odvolací súd konštatuje, že odvolaním nenapadnutý výrok III. uznesenia súdu prvej
inštancie obsahuje zrejmú nesprávnosť spočívajúcu v tom, že do skupiny žalovaných, o ktorých
nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol, bol zahrnutý aj žalovaný 1/. Z výroku

II. napadnutého uznesenia, ako aj z jeho odôvodnenia vyplýva, že súd prvej inštancie považoval
žalovaného 1/ za stranu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania, a preto napadnutým výrokom II.
uložil žalovanému 1/ povinnosť nahradiť žalobcom 1/ až 28/ trovy konania v rozsahu 100 %. Z toho
potom logicky vyplýva, že žalovanému 1/ nemohla byť proti žalobcom 1/ až 28/ a ani voči sebe samému
nepriznaná náhrada trov konania. Z logiky veci vyplýva, že výrokom III. napadnutého uznesenia súd

prvej inštancie rozhodol len o náhrade trov konania žalovaných 2/ až 11/, a preto je bez najmenších
pochybností zrejmé, že zo strany súdu prvej inštancie došlo pri písomnom vyhotovení uznesenia k
uvedenej zrejmej nesprávnosti. Správne mal tak výrok III. napadnutého uznesenia znieť: Žalovaným
v rade 2/ - 11/ náhradu trov konania proti žalovanému v rade 1/, ani proti žalobcom v rade 1/ - 28/
nepriznáva. Uvedenú zrejmú nesprávnosť preto odvolací súd v súlade s ust. čl. 3 ods. 2 Základných

princípov CMP s použitím ust. § 224 CSP nariadil konajúcemu súdu odstrániť vydaním opravného
uznesenia.
34. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).