Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, August 23, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 8C/62/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214206115
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1214206115.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom, v právnej veci žalobcu: A.. W. D.,

E.. XX.XX.XXXX, J. XX, XXX XX I., zast. OLEXOVA VASILISIN s.r.o., so sídlom Gorkého 6, 811 01
Bratislava, proti žalovanému: M7 Group S.A., so sídlom Rue Albert Borschette 2, L-1246 Luxembourg,
R.C.S. Luxembourg: B 148073, povolenie k podnikaniu č. 00143760/1, zast.: MD legal, s.r.o., Keltská
79, 851 10 Bratislava, o splnenie povinnosti poskytovať dojednané služby, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vyčíslenú v samostatnom uznesení

vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v konaní domáhal rozhodnutia, ktoré by určilo, že zmluvné podmienky vo Všeobecných
obchodných podmienkach (VOP) žalovaného platných od 01.10.2008, uvedené v bode 5.2.3. a 9.2.,
sú neprijateľné a neplatné a uložilo žalovanému povinnosť poskytovať žalobcovi dojednané služby a
programy satelitnej televízie Skylink bezplatne.

2. Pôvodne žalobca uplatnil nárok na bezplatné poskytovanie dojednaných služieb a programov
satelitnejtelevízieSkylink, pričomvodôvodnenížalobyuviedol,žedňa1.10.2008uzavrelsožalovaným

zmluvou na základe, ktorej mu bol aktivovaný príjem neplatených televíznych programov. Medzi
účastníkmi zmluvy bolo záväzne dohodnuté, že žalobcom využívaný balík je poskytovaný bezplatne.
Listom z 1. 6. 2012 žalovaný informoval žalobcu v súlade s novými VOP, platnými od 15. 6. 2012,
že je povinný od 1. 9. 2012 uhrádzať servisný poplatok, inak dôjde k pozastaveniu poskytovanej
služby Skylink. Vzhľadom na obsah vzťahu medzi účastníkmi však neexistuje zo strany žalovaného
žiadny právny dôvod na podmieňovanie poskytovania služby úhradou servisného poplatku. Žalobca
teda reagoval stanoviskom, v ktorom poukázal na zrejmý rozpor medzi bodom 9.2. nových VOP a

ustanovením § 44 ods. 1 občianskeho zákonníka, ale aj na ich rozpor s dobrými mravmi. Poplatok
neuhradil a bol odpojený od satelitných programov. Pôvodná podmienka obsiahnutá v bode 5.2.3.
VOP je neprijateľná z dôvodu, že neuvádza taxatívny výpočet do dôvodov, pre ktoré je distribútor
oprávnený jednostranne s zmeniť VOP, stanovuje neprimerane krátku lehotu, v ktorej je distribútor
povinný informovať o zmene VOP a umožňuje distribútorovi informovať o zmene prostredníctvom
webovej stránky alebo elektronickej pošty. Záver o neprijateľnosti zmluvných podmienok žalovaný oprel
tiež o vyjadrenie Komisie pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách na MS SR zo dňa

20.3.2013.

3. Rozšírenie žaloby o výrok o neprijateľnosti a neplatnosti zmluvných podmienok potom odôvodnil
ustanovením § 53 ods. 4 písm. i) OZ, s tým, že napadnuté ustanovenie bodu 5.2.3. pôvodnýchVOP nespĺňa kritérium určitosti, jasnosti a zrozumiteľnosti a umožňuje zmeniť zmluvné podmienky i
dôvodu, ktorý VOP neobsahujú a nepredvídajú. Absenciu jasných a zrozumiteľných kritérií nemožno
nahradiť tým, že spotrebiteľ bude o zmene informovaný v dostatočnom predstihu s právomocou zmluvu

vypovedať,aksozmenounesúhlasí.Práve nejasnosťdôvodovprezmenuVOPpotomvytváravzájomnú
nerovnováhu medzi zmluvnými stranami s dôsledkom, že žalovaný môže zmluvu zmeniť v podstate
kedykoľvek. Neplatnosť napadnutých zmluvných podmienok spôsobuje, že nemohli účinne vstúpiť do
platnosti nové VOP, keďže ich vznik nemá právny základ. Žalobca trval na tom, že naďalej platia
VOP, účinné od 1. 10. 2008 s výnimkou napadnutých, na základe ktorých má žalobca právo na

poskytovanie zmluvne dojednaných služieb zo strany žalovaného bezodplatne. Svoj nárok ďalej oprel
o novšie stanovisko Komisie pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 7.
5. 2014. Žalobca bol navyše o zmene informovaný iba 14 dní pred nadobudnutím účinnosti nových
zmluvných podmienok, tak nemožno hovoriť o splnení včasného informovania spotrebiteľa. Možnosť
spotrebiteľa vypovedať zmluvu, ak so zmenou VOP nesúhlasí nie je relevantná, nakoľko ho zmenami
nemožno k ukončeniu zmluvy a vzdaniu sa svojich nárokov. Ako spotrebiteľ má odôvodnený záujem

na plnení zmluvy pri zvýšenej vstupnej investícii, preto nie je pre neho uspokojivé vzdať sa plnenia
zadarmo. Ďalej poukázal na rozhodnutie spolkového súdneho dvora SRN, ktorý zavedenie poplatkov
za vedenie úverových účtov, ktoré nepredstavovali samostatnú odplatnú službu banky klientovi, posúdil
za neprijateľné. Žalobca vyslovil tiež názor, že zavedenie servisného poplatku uvádza spotrebiteľa do
omylu v otázke pravidiel poskytovania služby ako aj ceny plnenia, čo možno kvalifikovať ako nekalú

obchodnú praktiku.

4. Žalovaný vo svojich vyjadreniach uviedol, že v napadnutom bode 5.2.3. VOP si distribútor vyhradil
právo na zmenu týchto podmienok alebo platného cenníka. Dňa 30. 5. 2012 žalovaný na svojich
stránkachzverejnilznenienovýchVOP,taktiežoznámenie,žesúčinnosťouod1.9.2012budezavedený

servisný poplatok. Užívatelia služby Skylink vrátane žalobcu boli o zmene VOP informovaní rovnako
písomne listom. Zavedenie servisného poplatku bolo reakciou na neustále napredujúci technologickýh
vývoj, inovácie technológii s cieľom, ktorým bola snaha zabezpečiť kontinuitou poskytovanej služby a
vyššiu kvalitu jej poskytovania. Žalovaný nenútil a nenúti užívateľov zotrvať v zmluvnom vzťahu, naopak
pre takýto prípad má každý garantovanú možnosť zmluvu ukončiť formou výpovede. Tým, že žalobca

riadne a včas neuhradil servisný poplatok, pristúpil žalovaný v súlade sVOP k aktivácií dekódovacej
karty žalobcu. Žalovaný tiež odkázal na stanovisko SOI zo dňa 18. 6. 2012. Upozornil tiež, že zmluvy
sú uzatvárané na dobu neurčitú a vzhľadom na neustále vyvíjajúci sa trh je nemysliteľné aby žalovaný
nemal možnosť reagovať.
5. Na pojednávaní ďalej právny zástupca žalovaného uviedol, že na rozhodnutie o zaplatení poplatku

mal žalobca 24 mesiacov bez vplyvu na poskytovanie dohodnutého balíčka a toto spolu s ostatnými
okolnosťami nasvedčuje tomu, že nedošlo k strate rovnováhy medzi zmluvnými stranami zmenou VOP.
Porovnaním napadnutých zmluvných podmienok s poskytovateľmi obdobných služieb nenašiel žiadne
rozdiely. Stanovisko komisie MS SR vyhodnotil ako tendenčné nepreskúmateľné a nekonkrétne.

6. Súd sa oboznámil s doloženými listinnými dôkazmi, s obsahom Všeobecných obchodných podmienok
Skylink účinných od 1. 10. 2008, oznámením žalovaného z 1. 6. 2012 o zavedení servisného
poplatku v súlade s novými všeobecnými obchodnými podmienkami, Všeobecnými obchodnými
podmienkami účinnými od 15. 6. 2012, stanoviskom žalobcu zo dňa 28. 8. 2012, podaním žalobcu na
posúdenie prijateľnosti všeobecných zmluvných podmienok Komisii pre posudzovanie podmienok v

spotrebiteľských zmluvách, odpoveďou Komisie na podanie zo dňa 20. 3. 2013, predžalobnej výzvy
žalobcu, informácie Slovenskej obchodnej inšpekcie a Telekomunikačného úradu SR o priebehu
vyšetrovania plánovaného zavedenia servisného poplatku za satelitnými platformami Skylink a CSlink
z 10. 8. 2012, rozsudkom Súdneho dvora EU vo veci C - 92 /11, vyjadrením Komisie na posudzovanie
podmienok v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 17. decembra 2013 a zistil nasledujúci skutkový stav.

7. Bolo nesporné že registráciou dekódovacej karty a aktiváciou príjmu neplatených programov
vznikol medzi účastníkmi zmluvný vzťah, ktorého obsah bol upravený vo všeobecných obchodných
podmienkach Skylink pre Slovenskú republiku účinných od 1. 10. 2008.

8. Ďalej z uvedených z listinných dôkazov súd zistil, že s účinnosťou od 15. 6. 2012 žalovaný zmenou
všeobecných obchodných podmienok zaviedol do vzťahov účastníkov poplatok, ktorý podmienky
definovali ako platby stanovené v aktuálnom platnom cenníku, ktoré nie sú viazané a zo strany
poskytovateľa účtované za poskytovanie prístupu neplateným či plateným programom a službám, alesú účtované výlučne za prevádzku, správu, technické zabezpečenie a podporu poskytovania ( vrátane
prevádzkovania zákaznícke o servisov ) služby Skylink. Z oznámenia žalovaného z 1. 6. 2012 je zrejme,
že povinnosť žalobcu uhrádzať poplatok vznikla k 1. 9. 2012. Ďalej bolo nesporné, že žalobca bol

odpojený od satelitných programov.

9. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách:

1. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek

požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

2. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou.

Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.
Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

3. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za
nekalé.
10. Podľa § 53 ods. 1,2,3,4 písm. a) a i), 5 OZ

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve."

(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

11. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania v zmysle citovaných ustanovení súd dospel k názoru, že
žaloba nie je dôvodná.

12. Bolo nesporné, že vzhľadom na povahu vzťahu medzi stranami, sa tento spravuje aj ustanoveniami
noriem o ochrane spotrebiteľa a súd skúma aj bez návrhu zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával (ust. § 57 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

Napokon existencia neprijateľných zmluvných podmienok bola aj podstatou odôvodnenia uplatneného
nároku.

13. Základným znakom spotrebiteľských zmlúv, nadväzne aj ochrany spotrebiteľa je, že spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky sú v § 53 ods. 4 OZ vymedzené
len príkladmo.14. V danom prípade malo značnú nerovnováhu medzi účastníkmi vzťahu spôsobovať ustanovenie
všeobecných obchodných podmienok, účinných v čase uzavretia zmluvy v bode 5.2.3., upravujúce
právo distribútora na jednostrannú zmenu týchto podmienok alebo platného cenníka. Vo všeobecnosti

treba uviesť, že jednostranná zmena všeobecných obchodných podmienok zo strany dodávateľa služby
nie je sama o sebe považovaná za neprijateľnú a to ani na základe vnútroštátneho ani európskeho
práva. Samotná citovaná Smernica v zozname podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé
uvádza, že predajca alebo dodávateľ si môže vyhradiť právo jednostranne zmeniť podmienky zmluvy
na dobu neurčitú, za predpokladu, že sa od neho vyžaduje ihneď o tom informovať spotrebiteľa

formou oznámenia a že spotrebiteľ má možnosť odstúpiť od zmluvy. Podľa ustanovenia § 44 ods. 7
písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorý upravuje činnosť žalovaného,
má účastník právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak neakceptuje
podstatné zmeny zmluvných podmienok.

15. Žalobcom doložené rozhodnutie Súdneho dvora sa síce týka zmeny tarifných cien plynu,

teda samotnej ceny dodávaného tovaru (služby), možno však aj na základe ďalšej judikatúry
európskeho súdneho dvora pre predmetný prípad zovšeobecniť, že je úlohou vnútroštátneho súdu, aby
vykonal posúdenia v závislosti od všetkých okolností prejednávanej veci, vrátane všetkých ustanovení
uvedených vo všeobecných obchodných podmienkach spotrebiteľských zmlúv, či zmena obchodnej
podmienky spĺňa požiadavky dobrej viery, rovnováhy a transparentnosti.

16. Samotný spôsob zmeny obchodných podmienok bol upravený tak, že distribútor bude informovať
užívateľa o zmenách v primeranom predstihu, spravidla aspoň 10 dní pred dňom účinnosti zmien.
Povinnosť sa považuje za splnenú, pokiaľ distribútor sprístupní príslušné informácie na zákazníckom
servise alebo na webovej stránke distribútora, prostredníctvom elektronickej pošty, písomne, telefonicky

alebo osobne. V konaní bolo nesporné, že žalovaný tak urobil písomne 1.6.2012, pričom nové
obchodné podmienky nadobúdali účinnosť 15. 6. 2012, teda dohodnutý spôsob zmeny podmienok bol
naplnený aj s dodržaním dohodnutej lehoty. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky
zo dňa 27. 2. 2013, spisová značka 24 Cdo 1098/2012, ak si účastníci nevyhradia v zmluve alebo
v obchodných podmienkach, ktoré sú jej súčasťou, zvláštny spôsob zmeny obchodných podmienok,

napríklad jednoduchým doručením druhej strane, spravujú sa predpoklady pre ich zmenu zákonnou
úpravou pre zmenu obsahu zmluvy samotnej. Teda a contrario, pokiaľ dohoda na zmene podmienok
bola súčasťou pôvodnej zmluvy, je zmena záväzná pre obe strany pri dodržaní dohodnutého postupu už
pri doručení. Súčasťou nových obchodných podmienok potom bolo ustanovenie, oprávňujúce užívateľa
odstúpiť od zmluvy, ak zmenu podmienok alebo cenníka neakceptuje. Takto upravenú a zrealizovanú

zmenupridodržanívopreddohodnutýchpodmienoksmožnosťouspotrebiteľaukončiťvzťahbezsankcii,
súd nepovažoval za nerovnovážnu, netransparentnú alebo v rozpore s dobrými mravmi. Ustanovenie
obchodných podmienok pod bodom 9.2., podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že v prípade zmeny
týchto podmienok či cenníka prejavuje užívateľ súhlas s ich zmenou tým, že využije služby za účinnosti
týchto zmenených dokumentov, je len logickým potvrdením prijatia zmeny vyššie uvedeným spôsobom,

bez využitia oprávnenia od zmluvy odstúpiť. Vzhľadom na uvedené, súd v časti uplatneného nároku na
určenie neprijateľnosti a neplatnosti zmluvných podmienok vo VOP žalovaného zamietol, odhliadnuc od
skutočnosti, že tieto ustanovenia stratili účinnosť ešte pred podaním žaloby.

17. Pri posúdení tejto časti žaloby súd nevyhodnocoval vyjadrenie Komisie na posudzovanie podmienok

v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 17. decembra 2013, nakoľko sa napadnutými ustanoveniami vôbec
nezaoberalo.
18. Ďalšiu podstatnú zmenu v zmluvných podmienkach vzťahu strán sporu priniesla zmena cenníka
v podobe povinnosti žalobcu uhrádzať servisný poplatok vo výške 1,20 eura za mesiac počnúc 1.
9. 2012 , teda už za účinnosti nových obchodných podmienok (15. 6. 2012). Ustanovenie pod

bodom 2.1. definovalo pojem poplatok, ako peňažnú čiastku, účtovanú za prevádzku, správu, technické
zabezpečenie a podporu poskytovania, vrátane prevádzkovania zákazníckeho servisu, služby Skylink.
Nezaplatenie tohto poplatku malo za následok oprávnenie poskytovateľa služby zastaviť, dočasne
prerušiť alebo obmedziť poskytovanie služby Skylink, podľa ustanovenia obchodných podmienok pod
bodom 3.6.2. Bolo nesporné, že žalobca poplatok nezaplatil a žalovaný poskytovanie služby zastavil.

Žalobca sa v ďalšej časti žaloby domáhal obnovenia poskytovania služby Skylink bezplatne.19. Aj pri tejto časti uplatneného nároku musel súd z úradnej povinnosti vyhodnotiť, či dotknuté
ustanovenia všeobecných obchodných podmienok nespĺňajú kritériá neprijateľných zmluvných
podmienok.

20. Žalovaný identifikoval charakter poplatku ako úhradu nesúvisiacu s cenou poskytovanej služby.
Žalobca na podporu svojich tvrdení doložil rozsudok nemeckého spolkového súdu, ale vzhľadom na to,
ženezabezpečiljehoprekladdoúradnéhojazyka,súdnatentolistinnýdôkaznemoholprihliadnuť.Avšak
napriek tomu je súdu známa argumentácia nemeckých súdov, týkajúcich sa poplatkov za poskytovanie

finančných služieb, ktorú možno zovšeobecniť ustáleným názorom z rozhodovacej praxe tuzemských
súdov, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku je potrebné považovať aj takú, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa. Má sa na mysli jednorázový administratívny, manipulačný poplatok za zmenu
služby, výmenu zariadenia, karty, správu účtu a podobne. Podľa názoru súdu servisný poplatok podľa
obsahu príslušného ustanovenia takýmto plnením nie je a užívateľ služby dostane reálne plnenie v

podobe zákazníckeho servisu a skvalitnení služby. Podľa ustanovenia § 43 ods.2, písm. c) zákona
číslo 351 /2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, je podnik povinný písomne, elektronickou poštou
alebo službou krátkych správ (SMS) oznámiť účastníkovi najmenej jeden mesiac vopred podstatnú
zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní
verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje; oznamovacia povinnosť je splnená aj

oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a kde sa s týmito zmenami
môže podrobne oboznámiť. Ako už bolo vyššie uvedené, žalovaný túto podstatnú zmenu podmienok
oznámil žalobcovi 1.6.2012 s účinnosťou od 1.9.2012, teda aj túto zákonnú úpravu dodržal. Možnosť
dodávateľa služby túto zastaviť pri neplnení úhrad zo strany spotrebiteľa je bežnou a odôvodnenou
sankciou v akýchkoľvek spotrebiteľských vzťahoch ako následok neplnenia zmluvných povinností.

Postup žalovaného preto súd vyhodnotil ako korektný bez použitia neprijateľných zmluvných podmienok
a aj v tejto časti žalobu na obnovenie poskytovania služby zamietol. K rovnakému záveru dospeli aj
SOI s Telekomunikačným úradom SR. A napokon zhodný záver možno konštatovať aj z preskúmania
VOP Komisiou, ktorá dotknuté ustanovenia ponechala bez negatívneho vyhodnotenia. Aj tu však treba
podotknúť, že od 1.7.2014 došlo opäť k zmene VOP žalovaného.

21. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal vo veci plný úspech, a preto
mu prislúcha nárok na náhradu trov konania. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti

rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).