Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, August 18, 2021

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 3T/137/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619010496
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2021:7619010496.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v senátnom zložení z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Šimkovej a prísediacich
S.P.aR.P.,vtrestnejveciobžalovanéhomladistvéhoR.O.,narodenéhoXX.XX.XXXX,prezločinlúpeže
podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c), d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona
a § 139 ods. 1 písm. h) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní dňa 18. augusta 2021 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
ml. R. O., narodený XX.XX.XXXX v O. nad X., trvalé bydlisko: Q. XXX, prechodne bytom T. XXX,

sa u z n á v a z a v i n n é h o ,ž e

dňa 29. decembra 2018 asi o 21:30 h v objekte Reedukačného centra R.-P. L., okres T. V. L.,
po predchádzajúcej spoločnej dohode s ďalšími osobami na úteku z Reedukačného centra tým

spôsobom, že napadnú pomocného vychovávateľa, ktorý mal nočnú službu a odcudzia mu kľúče od
služobnéhomotorovéhovozidla,ktorýmvykonajúútekzozariadenia,napadlipomocnéhovychovávateľa
Reedukačného centra R.-P. L., B. K. tak, že keď ich po večierke prišiel skontrolovať do miestnosti
umyvárne, v ktorej sa nachádzali obvinení a ďalší klienti zariadenia, obv. ml. E. Q. poškodenému striekol
do očí telový dezodorant, čím vychovávateľa dočasne oslepil a následne ho podkopol, v dôsledku
čoho poškodený spadol na zem, pričom ostatní obvinení sa slovne povzbudzovali k ďalším útokom na

poškodeného, k čomu však nedošlo, pretože poškodenému sa podarilo postaviť a spacifikovať ml. E. Q.,
preto v ďalších útokoch nepokračovali a uvedeným konaním spôsobili poškodenému B. K. podráždenie
očí, sliznice a žalúdka, ktoré si nevyžadovali lekárske ošetrenie

t e d a
spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čím spáchali
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe, ktorá si plnila svoje povinnosti

uložené na základe zákona

č í m s p á c h a l

zločin lúpež podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona s poukazom na §
138 písm. a) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. h) Trestného zákona, forma trestnej súčinnosti:

spolupáchateľ podľa § 20 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 117 Trestného zákona a s použitím § 38 ods.
2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), n) Trestného zákona, na trest odňatia

slobody v trvaní 2 (dva) roky.Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na
skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podala Okresnému súdu Spišská Nová Ves
dňa 12.06.2019 obžalobu číslo 2Pv 23/19/8810-16 na v tom čase obvineného mladistvého R. O. za
spáchanie zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c), d) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. a) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. h) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Trestného zákona.

Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves číslo konania 3T/100/2009-451 zo dňa 25.10.2019
Okresný súd Spišská Nová Ves postúpil trestnú vec mladistvého obvineného R. O. Okresnému súdu
Malacky podľa § 341 Trestného poriadku, keďže so zreteľom na záujmy mladistvého obvineného bolo
najúčelnejšie vykonať trestné konanie pred Okresným súdom Malacky vzhľadom k tomu, že mladistvý

obvinený bol v čase vydania predmetného rozhodnutia chovancom Reedukačného centra L. K..

Dňa 18.08.2021 obžalovaný mladistvý R. O. na hlavom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe, učinil tým vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku,
ktoré súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal bez zistenia prekážok a dokazovanie vykonal len

ohľadom výroku o treste a náhrade škody.

Podľa § 20 Trestného zákona, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých
páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného
násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Podľa § 188 ods. 2 písm. c), d) Trestného zákona, odňatím slobody na sedem až dvanásť rokov sa
páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania, na chránenej

osobe.

Podľa § 122 ods. 3 Trestného zákona, trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho
vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu
alebo ju má na taký účel pri sebe; zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo

iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Trestný čin je spáchaný so zbraňou aj
vtedy, ak páchateľ použije napodobeninu zbrane alebo ju má pri sebe s úmyslom, aby bola považovaná
za pravú.

Podľa § 130 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, vecou sa na účely tohto zákona rozumie hnuteľná vec

alebo nehnuteľná vec, byt alebo nebytový priestor, zviera, ak z jednotlivých ustanovení tohto zákona
nevyplýva niečo iné.

Podľa § 138 písm. a) Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu so zbraňou, okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa

§ 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157.

Podľa § 139 písm. h) Trestného zákona, chránenou osobou sa rozumie verejný činiteľ alebo osoba,
ktorá plní svoje povinnosti uložené na základe zákona.

Z hľadiska právnej kvalifikácie skutkov súd mladistvého obžalovaného uznal vinným zo spáchania
zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. a) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. h) Trestného zákona, forma spolupáchateľstva podľa
§ 20 Trestného zákona.Súd vzhľadom k prijatiu vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1. písm. b) Trestné poriadku vykonal
len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov podľa § 269
Trestného poriadku, ktoré boli podstatné pre výrok o treste, konkrétne odpisom registra trestov a
priestupov mladistvého obžalovaného, znaleckým posudkom znalkyne MUDr. X. X. číslo 20/2019 zo
dňa 27.04.2019, znaleckým posudkom číslo 26/2009 znalkyne PhDr. Q. L. zo dňa 08.04.2019, správou
z Reedukačného centra R. - P. L. zo dňa 21.05.2019 a predloženou Pracovnou zmluvou zo dňa

23.06.2021.

Obžalovaný uviedol, že skutku úprimne a hlboko ľutujem, chce uviesť, že v tej dobe boli „mladí a sprostí“.
Od tej doby sa správa riadne, vedie riadny život, nedopúšťa sa ani priestupkov, pracuje. V septembri si
chce urobiť kurz na vodičské oprávnenie a zamestnať sa ako šofér. Cestou posledného slova uviedol,
že tohto skutku ľutuje.

Obhajca mladistvého obžalovaného uviedol, že vzhľadom na skutočnosť že od spáchania skutku ubehlo
viac ako 2 a pol roka, mal za to, že v tomto konkrétnom prípade sa nejaká zvlášť dlhá doba míňa účinku
a účelu trestu pri mladistvých, kde zákon hovorí, že hlavným účelom trestu je prevýchova páchateľa.
Obžalovaný odkedy spáchal tento skutok, vedie riadny život, nepácha trestnú činnosť, nemá záznam

v registri priestupkov. V súčasnej dobe sa zamestnal, má priateľku s ktorou býva u jej rodičov a vedie
riadny život. Ostatným spoluobvineným boli uložené podmienečné tresty odňatia slobody, ktoré už majú
v polovici vykonané vzhľadom na ubehnutý čas. Mál za to, že vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a
hlavne na čas ubehnutý od spáchania skutku a osobu páchateľa je možné aplikovať § 118 ods. 1, kde
sú splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu a uložiť obžalovanému podmienečný trest odňatia

slobody a určiť mu skúšobnú dobu na dolnej hranici.

ProkurátorkaOkresnejprokuratúryMalackynavrhlavzhľadomkvyhláseniuobžalovanéhomladistvéhok
vine,abysúduznalobžalovanéhovinnýmzožalovanéhoskutkuauložilmupodľa§188ods.2Trestného
zákona s použitím § 117 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona a § 38 ods. 3

Trestného zákona trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na dlhšiu skúšobnú
dobu.

Podľa § 36 písm. l), n) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k
spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, napomáhal pri objasnení trestnej činnosti

príslušným orgánom.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného poriadku, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného poriadku, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 117 ods. 1 Trestného zákona, trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto
zákone sa u mladistvých znižujú na polovicu; horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať

sedem rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky.

Podľa § 117 ods. 2 Trestného zákona, nepodmienečný trest odňatia slobody môže súd mladistvému
uložiť len za podmienky, že by vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu mladistvého alebo vzhľadom na
predtým uložené opatrenia uloženie iného trestu zjavne neviedlo k dosiahnutiu účelu trestu podľa tohto

zákona.

Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona, ak súd mladistvému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odloží na skúšobnú dobu alebo mu trest odňatia slobody podmienečne odloží na skúšobnú dobu s
probačnýmdohľadom,zároveňurčískúšobnúdobunajedenrokažtriroky.Mladistvýjepovinnýpodrobiť

sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená. Nariadiť kontrolu technickými
prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu.Podľa § 337 Trestného poriadku, v konaní proti mladistvému treba čo najdôkladnejšie zistiť aj stupeň
rozumového a mravného vývoja mladistvého, jeho povahu, pomery a prostredie, v ktorom žil a bol
vychovávaný, jeho správanie pred spáchaním činu, z ktorého je obvinený, a po ňom a iné okolnosti

dôležité pre voľbu prostriedkov vhodných na jeho nápravu, najmä na posúdenie, či má byť nariadená
ochranná výchova mladistvého. Zisťovanie pomerov mladistvého sa uloží aj orgánu sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately a obci.

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy mladistvého obžalovaného súd zistil, že

obžalovanému vzhľadom k dosiahnutiu plnoletosti bola ukončená ústavná starostlivosť v reedukačnom
zariadení. Toho času má hlásený prechodný pobyt v Obci T. č. XXX, kde býva so svojou priateľkou.
Z predloženej pracovnej zmluvy zo dňa 23.06.2021 súd zistil, že mladistvý obžalovaný od 28.06.2021
pracuje v spoločnosti Slovenské liečebné kúpele Y., a.s., IČO: XXXXXXXX, so sídlom Y., M. č.
XX, pričom pracovný pomer má uzatvorený na dobu určitú do 15.12.2021. Obžalovaný nemá žiaden
záznam v registri priestupkov, ani iný záznam v registri trestov. Obžalovaný bol doposiaľ trestne stíhaný

a odsúdený len za jeden trestný čin, ktorého sa dopustil pred spáchaním stínaného skutku a to dňa
15.12.2017, kedy spáchal prečin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného
zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorým Okresný súd Žiar nad Hronom
rozsudkom číslo konania 4T/49/2018-166 zo dňa 22.01.2019 podmienečne upustil od jeho potrestanie
s určením skúšobnej doby v trvaní 6 mesiacov; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.01.2019.

S poukazom na citované ustanovenia zákona, opierajúc sa o vykonané dokazovanie súd preto
konštatuje, že obžalovaný v čase jeho neplnoletosti spáchal úmyselný trestný čin, pričom s ohľadom na
jeho závažnosť, pohnútky, ktoré obžalovaného viedli k spáchaniu trestného činu, prihliadnuc na trestnú
súčinnosť, priebeh skutku, ako i jeho vek a všetky okolnosti veci súd dospel k záveru, že v danej veci

nie je žiaduce uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody a reflektovať tak uplatnením
trestnej represie, nakoľko s ohľadom na závažnosť spáchaného skutku, čas, ktorý od jeho spáchania
uplynul, rozumovú vyspelosť obžalovaného v čase jeho spáchania, jeho rodinné a sociálne pomery, ako
i skutočnosť, že k jeho spáchaniu prišlo v resocializačnom zaradení, kde sú umiestnené osoby často
krát v ťažkom citovom a psychickom vnútornom rozpoložení, je možné vyvodiť záver, že tento skutok

nebol natoľko spoločensky škodlivý, že by bolo nutné ho posudzovať ako celospoločensky významný z
hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt. Obžalovaný mladistvý v čase jeho páchania nebol
ani pod vplyvom liekov, omamných, či iných psychotropných látok, pričom znalkyňa MUDr. X. X. vo
svojom znaleckom posudku č. 20/2019 zo dňa 27.04.2019 ustálila, že pobyt mladistvého obžalovaného
nie je pre spoločnosť nebezpečný, pričom závislosť od alkoholu, či iných psychoaktívnych látok nezistila.

Súd pri ukladaní trestu tiež zohľadnil, že od spáchaniu skutku uplynul značný čas, počas ktorého
obžalovaný svojím správaním preukázal nápravu, vedie riadny život, nespáchal žiadny priestupok, či
trestný čin, pričom sa riadne zamestnal a vedie usporiadaný partnerský život. V neposlednom rade súd
pri rozhodovaní zohľadnil poľahčujúce okolnosti, ktoré svedčia v prospech obvineného a dotvárajú tak
obraz o osobnosti obžalovaného. Súd u mladistvého obžalovaného vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti

podľa § 36 písm. l), a n) Trestného zákona, teda, že trestný čin úprimne oľutovala napomáhal pri
objasnení trestnej činnosti príslušným orgánom a žiadnu priťažujúcu okolnosť.

Obhajoba obžalovaného sa však v súvislosti s okolnosťami veci, s ohľadom na čas, ktorý od spáchania
činu ubehol, domáhala využitia inštitútu mimoriadneho zníženia trestu s poukazom na § 118 Trestného

zákona. Pokiaľ ide o aplikáciu § 118 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 39 Trestného zákona súd
konštatuje, že už z názvu tohto ustanovenia je zrejmé, že pôjde o ojedinelý a nie o pravidelný postup
súdu.Pretotakýtopostupnemôžuodôvodniťlenbežnesavyskytujúceskutočnosti.Použitieustanovenia
§ 118 Trestného zákona, prichádza do úvahy len vtedy, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo
vzhľadom na pomery obžalovaného má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom

bolo pre danú osobu neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest
kratšieho trvania, kedy možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby trestu,
ustanoveného týmto zákonom. Podľa § 118 ods. 1 Trestaného zákona však okolnosti prípadu v spojení
s ďalšími tam uvedenými podmienkami môžu byť iba okolnosti, ktoré sú súčasťou skutku, resp. vo
výnimočnom prípade aj také, ktoré síce nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, ale

v danej kvalite a kvantite sa pravidelne nevyskytujú. Pomery obžalovaného sa týkajú jeho osobnostného
hodnotenia - charakterizujú jeho osobu ako objektu trestu a jeho citeľnosti pre neho a význam týchto
pomerov sa zhodnotí vo všetkých týchto súvislostiach významných pre jeho nápravu a z toho plynúci
záver musí byť zjavný, že trest uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by obžalovaný pociťovalpodstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. Teda, že by bol neprimerane prísny a súčasne, že narušenosť
obžalovaného nie je až taká závažná, aby bolo potrebné na neho pôsobiť trestom dlhšieho trvania. Podľa
názoru súdu, obžalovaný uvedené kritériá nespĺňa. Za spáchanie zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 2

písm. c), d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. h)
Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona môže súd uložiť trest odňatia
slobody na 7 - 12 rokov s použitím ustanovenia § 117 ods. 1 Trestného zákona v prípade mladistvého
páchateľa 2 - 6 rokov. Takto určená trestná sadzba sa v právnej vede označuje ako relatívne určitá.
Zákonodarca teda určil hornú a dolnú hranicu trestnej sadzby, pričom výškou trestných sadzieb vyjadril

škodlivosť, resp. typovú závažnosť konkrétneho trestného činu. Preto porovnaním trestných sadzieb
trestných činov možno zistiť, ktorý z nich je podľa zákonodarcu pre spoločnosť škodlivejší. Každá
zákonná trestná sadzba zodpovedá stupňu typovej závažnosti, ktorý je charakteristický pre trestné činy
určitého druhu. K stanoveniu trestných sadzieb za trestné činy určitého druhu pritom dochádza práve
z dôvodu, že i trestné činy toho istého druhu sa navzájom odlišujú, a to konkrétnymi okolnosťami toho-
ktorého prípadu. Trestnou sadzbou sa stanovujú súdu isté mantinely pri jeho rozhodovaní, no zároveň

sa mu ponecháva dostatočný priestor pre individualizáciu trestu, podľa okolností konkrétneho prípadu
v rámci zákonom určenej trestnej sadzby. Z uvedeného je nesporné, že zákonodarca práve tým, že
určil danú trestnú sadzbu, ktorú súd môže uložiť za trestný čin spáchaný obžalovaným, vyjadril typovú
závažnosť tohto trestného činu ako trestného činu pre spoločnosť značne škodlivého. Je nesporné,
že v záujme zákonnosti má súdom uložený trest spĺňať aj podmienku primeranosti. Tieto závery plne

dopadajú aj na obžalovaného. Podľa zásady uvedenej v § 34 ods. 1 Trestného zákona má trest plniť
nielen represívnu funkciu, teda zabraňovať v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale i výchovnú funkciu,
teda vytvárať podmienky pre výchovu páchateľa, aby viedol riadny život. V rámci trestnej sadzby odňatia
slobody uvedenej v 188 ods. 2 pís. c) a d) Trestného zákona s poukazom na § 117 ods. 1 Trestného
zákona, ktorá je 2 roky až 4 roky a 8 mesiacov (znížená horná hranica zníženej trestnej sadzby o

1/3 podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona v súvzťažnosti s § 117 ods. 1 Trestného zákona), súd s
prihliadnutím na závažnosť konania obžalovaného, na následky trestného činu, pohnútky a spôsob
spáchania trestného činu, uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky,
čo je na samej spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Výška uloženého trestu je podľa
názoru súdu primeraná osobe obžalovaného a jeho pomerom, pričom trest odňatia slobody v tejto

výmere nezasiahne neprimerane do života obžalovaného. Súd súčasne obligatórne postupom podľa
§ 119 ods. 1 Trestného zákona uložil obžalovanému počas trvania uloženého podmienečného trestu
odňatia slobody skúšobnú dobu vo výmere 18 mesiacov, počas ktorej je mu daná možnosť preukázať,
že sa napravil a spôsobom svojho života preukázať vedenie riadneho života a rešpektovanie právnych
noriem. Takýto trest podľa názoru súdu zohľadňuje možnosti nápravy páchateľa a zodpovedá zásadám

individuálnej a generálnej prevencie. Uložený trest odňatia slobody bude dostatočnou represiou pre
obžalovaného a tiež naplnením účelu, že obžalovaný sa v budúcnosti bude vyvarovať páchaniu trestnej
činnosti a starostlivejšie zváži následky svojho konania.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom okresného súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak

sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr.
por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli

obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech
(§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,

odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.