Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 17, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/214/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115213146
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5115213146.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Železnice
Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, proti žalovanému:
SECURE INVESTMENT, s. r. o., so sídlom Gerlachovská 3105/11, 010 08 Žilina, IČO: 46 300 007,
zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. Annou Ščepkovou, advokátkou, so sídlom U. X/A, XXX XX
X. X, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti odstránením reklamnej stavby/plochy a o vzájomnej žalobe
žalovaného, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/230/2015-289 zo
dňa 21. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu zo dňa 26.08.2019 v spojení s podaním zo dňa 21.10.2019 na zmenu žalovaného pre
konanie o žalobe žalobcu z a m i e t a .

Návrh žalobcu zo dňa 21.10.2019 na vylúčenie vzájomnej žaloby žalovaného na samostatné konanie
z a m i e t a .

RozsudokOkresnéhosúduŽilinač.k.10Cb/230/2015-289zodňa21.júna2019 potvrdzuje.

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný odstrániť reklamnú stavbu
z vonkajších stien zo strany V. ulice stavby s.č. XXX, postavenej na pozemku CKN parcela. č. 6033,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 249 m2, zapísanej na LV č. XXX, k.ú. Z. a uviesť steny do
pôvodného stavu, a to všetko v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Samostatným výrokom
okresný súd vzájomnú žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd
rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s

tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.

2. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na žalobu doručenú okresnému súdu dňa 28.04.2015,
ktorou sa žalobca voči pôvodnému žalovanému - obchodnej spoločnosti EUNICA MEDIA, s. r. o., so
sídlom Mariánske námestie 29/6, 010 01 Žilina, IČO: 44 081 481 domáhal, aby súd uložil pôvodnému
žalovanému do 30 dní od doručenia rozkazu na plnenie vypratať nehnuteľnosť - stavbu súp. č. XXX na

parc. CKN č. 6033 v katastrálnom území Z., zapísanú ako ústredné stavadlo na LV č. XXX, odstránením
reklamných plôch z vonkajších stien nehnuteľnosti zo strany V. ulice a uviesť steny do pôvodného stavu.
Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že je správcom majetku Slovenskej republiky, a to stavby
súp. č. XXX v katastrálnom území Z. na pozemku CKN parc. č. 6033, zapísanej ako ústredné stavadlona LV č. XXX. Dňa 26.02.2013 uzavrel žalobca s pôvodným žalovaným Zmluvu č. 874604541-4-2013
o nájme majetku v správe ŽSR (ďalej aj len „Zmluva“). Zmluva bola zverejnená v Centrálnom registri
zmlúv dňa 28.02.2013. Na základe Článku III Zmluvy žalobca prenechal pôvodnému žalovanému dve

vonkajšie steny smerom do V. ulice stavby súp. č. XXX na parc. CKN č. 6033 v katastrálnom území
Z., za účelom umiestnenia dvoch reklamných plôch. K Zmluve bol dňa 10.02.2014 uzavretý Dodatok
č. 1, zverejnený v Centrálnom registri zmlúv dňa 11.02.2014, ktorým sa upravila účinnosť Zmluvy na
15.02.2014. Na základe nájomného vzťahu založeného zmluvou pôvodný žalovaný umiestnil reklamnú
plachtovinu na steny stavby. Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že pôvodný žalovaný nepožiadal stavebný

úrad o stavebné povolenie vopred a tak ho vybavoval dodatočne, čo sa mu nepodarilo a stavebný úrad
nariadil reklamné plochy odstrániť. Pôvodnému žalovanému žalobca dňa 05.12.2014 doručil výpoveď
Zmluvy z dôvodu porušenia jej Čl. VII bod 8., t.j. z dôvodu nepredloženia kópie stavebného povolenia
na umiestnenie reklamného zariadenia v lehote šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti Zmluvy,
čo bolo považované za závažné porušenie Zmluvy. Na základe uvedeného podľa Čl. IX bod 1.7 bola
daná výpoveď Zmluvy s trojmesačnou výpovednou lehotou. Prevzatím výpovede dňa 05.12.2014 začala

výpovedná lehota plynúť dňa 01.01.2015 a uplynula dňa 31.03.2015. Od 01.04.2015 pôvodný žalovaný
užíval steny budovy bez právneho dôvodu. Žalobca uviedol, že mu zanikla povinnosť prenechať steny
budovy na umiestnenie reklamných nosičov a strpieť tam tieto nosiče, preto sa domáhal odstránenia
reklamných nosičov z nehnuteľnosti v súlade s ust. § 682 a § 126 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
a uvedenia nehnuteľnosti do pôvodného stavu.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku poukázal na písomné vyjadrenie pôvodného žalovaného
zo dňa 16.09.2016, podľa ktorého trval na neplatnosti výpovede Zmluvy, keď v zmysle Čl. VII
bod 8. Zmluvy a Čl. IX bod 1.7 Zmluvy, výpovedi zmluvy musí predchádzať písomné upozornenie
prenajímateľa nájomcovi o porušení zmluvných podmienok. Žalovaný namietal, že výpovedi žalobcu

takétopísomnéupozornenieprepôvodnéhožalovanéhoakonájomcuoporušenízmluvnýchpodmienok,
s poukazom na ktoré žalobca Zmluvu vypovedal, nepredchádzalo. Dňa 30.09.2016 žalobca predložil do
obsahu spisového materiálu listinné dôkazy, okrem iného aj výzvu na vykonanie nápravy adresovanú
pôvodnému žalovanému zo dňa 21.03.2014 (č.l. 56 spisu). Okresný súd poukázal na písomné podanie
žalobcuzodňa10.02.2017,vprílohektoréhovnadväznostinavyjadreniepôvodnéhožalovanéhozodňa

16.09.2016, v ktorom pôvodný žalovaný poukazoval na odstránenie reklamných bannerov vo februári
2016, boli fotografie zo dňa 30.09.2016 (č.l. 76 - 79 spisu), z ktorých bolo zrejmé, že konštrukčné prvky
reklamnej plochy (kotvy, laná, napínanie lán, konzoly, reflektory s držiakmi a logo žalovaného) sú v
stene budovy stále zabudované a kedykoľvek môže žalovaný natiahnuť reklamnú plachtovinu. Steny
neboli uvedené do pôvodného stavu. Žalobca ďalej poukázal na to, že krátko po pojednávaní pred

okresným súdom nariadenom na deň 30.09.2016, bola zo strany pôvodného žalovaného umiestnená na
neodstránenú konštrukciu nová reklamná plachtovina, čo dokumentovali fotografie zo dňa 04.10.2016
(č.l. 81 spisu), ktorý stav bol nezmenený ku dňu 10.02.2017.

4.Okresnýsúdzpredloženýchlistínžalobcumalzato,žebolopreukázanéskončenienájmuvýpoveďou.

Ďalej okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v odseku 8. poukázal na list žalobcu zo dňa
05.10.2016, ktorým upozornil pôvodného žalovaného na porušenie povinnosti z nájomnej zmluvy, ktorý
list pôvodný žalovaný prevzal dňa 10.10.2016 a následne dňa 31.10.2016 žalobca doručil pôvodnému
žalovanému výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 17.10.2016, pre závažné porušenie povinností v zmysle
Čl. IX bod 1.7 v spojení s Čl. VII bod 8. Zmluvy, a to nepredloženia stavebného povolenia. Trojmesačná

výpovedná lehota začala plynúť dňa 01.11.2016, uplynula dňa 31.01.2017, preto pôvodný žalovaný
užíval predmet nájmu bez právneho dôvodu, z ktorého titulu sa žalobca domáhal ochrany v zmysle ust.
§ 682 a § 126 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Okresný súd ďalej uviedol, že žalobca predložil listinu
označenú ako upozornenie na porušenie zmluvných podmienok, datovanú 05.10.2016, adresovanú
pôvodnému žalovanému spolu s dokladom o doručení pôvodnému žalovanému 10.10.2016 a výpoveď

nájomnej zmluvy zo dňa 17.10.2016, doručenú pôvodnému žalovanému dňa 31.10.2016 (č.l. 83 spisu).

5. Okresný súd uviedol, že pôvodný žalovaný písomným podaním zo dňa 05.09.2017 oznámil
okresnému súdu, že k 01.09.2017 došlo k prevodu vlastníckeho práva k reklamnému zariadeniu z
pôvodného žalovaného na tretiu osobu. Pôvodný žalovaný uviedol, že dňa 01.09.2017 bola uzavretá

kúpna zmluva medzi pôvodným žalovaným ako predávajúcim a spoločnosťou SECURE INVESTMENT,
s.r.o., so sídlom Gerlachovská 3105/11, 010 08 Žilina, IČO: 46 300 007 ako kupujúcim, predmetom
ktorej bol prevod reklamného zariadenia s celkovými rozmermi reklamných plôch 210 m2, ktoré boli
umiestnené na fasáde budovy súp. č. XXX, zapísanej na LV č. XXX, postavenej na parc. reg. C č. 6033,katastrálne územie Z., Obec Z., okres Z. ktorá zmluva nadobudla účinnosť dňom jej uzavretia. Z tohto
dôvodu pôvodný žalovaný nebol vo veci ďalej pasívne vecne legitimovaný, na základe čoho žalobca
navrhol, aby do konania namiesto pôvodného žalovaného vstúpila spoločnosť SECURE INVESTMENT,

s.r.o., so sídlom Gerlachovská 3105/11, 010 08 Žilina, IČO: 46 300 007. Návrhu okresný súd vyhovel
a uznesením č.k. 10Cb/230/2015-112 zo dňa 13.09.2017 pripustil zmenu strany sporu na strane
žalovaného, vstupom do konania žalovaného SECURE INVESTMENT, s.r.o., so sídlom Gerlachovská
3105/11, 010 08 Žilina, IČO: 46 300 007 namiesto doterajšieho žalovaného EUNICA MEDIA, s. r. o.,
so sídlom Mariánske námestie 30/5, 010 01 Žilina, IČO: 44 081 481, a to za aplikácie ust. § 80 ods.

1, 2 a 3 CSP, keď podľa predloženej Kúpnej zmluvy zo dňa 01.09.2017 (č.l. 103 - 106 spisu) bolo
preukázané, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod práv, o ktorých
sa koná, a to prevod vlastníckeho práva pôvodného žalovaného k veci, k reklamnému zariadeniu s
reklamnými plochami, ktorá bola predmetom konania. Okresný súd uviedol, že riadne doručil uznesenie
č.k.10Cb/230/2015-112zodňa13.09.2017atotorozhodnutienadobudloprávoplatnosťdňa15.12.2018,
na základe čoho bola daná vecná legitimácia.

6. Okresný súd k námietke žalovaného o neurčitosti a nezrozumiteľnosti petitu uviedol, že táto nebola
relevantná. Poukázal na žalobu žalobcu, ktorý sa domáhal odstránenia reklamných plôch z vonkajších
stien nehnuteľnosti - stavby súp. č. XXX., postavenej na pozemku CKN parc. č. 6033 v katastrálnom
území Z., zapísanej ako ústredné stavadlo na liste vlastníctva č. XXX zo strany V. ulice a uvedenia

stien do pôvodného stavu. Okresný súd uviedol, že hoci žalobca v petite žalobného návrhu sa
domáhal vypratania označenej nehnuteľnosti (stavby), a to spôsobom odstránenia reklamných plôch z
vonkajších stien nehnuteľnosti zo strany V. ulice a uvedenia stien do pôvodného stavu, tak nehodnotil za
správnu formuláciu žalobného petitu smerujúcu k vyprataniu označenej nehnuteľnosti. Uvedené okresný
súd ale nepovažoval za vadu žaloby spôsobujúcu jej neurčitosť, nezrozumiteľnosť, resp. materiálnu

vykonateľnosť. Povinnosťou žalobcu nebolo formulovať návrh rozsudku súdu, ale len jasne, určito a
zrozumiteľne uviesť, čoho sa domáha. Ani požiadavka náležitostí žaloby v zmysle ust. § 132 ods. 1
CSP účinného od 01.07.2016 neznamená, že žalobca je povinný v žalobe uviesť návrh znenia výroku
rozsudku súdu, ktorý bezvýhradne musí byť súdom do výroku rozsudku prevzatý. Okresný súd mal
za to, že výrok rozsudku v nadväznosti na žalobný návrh a obsah žaloby formuluje sám súd, ktorý

nemôže priznať iné práva žalobcovi, resp. uložiť žalovanému iné povinnosti, než sú navrhnuté, ale súd
svojím rozhodnutím musí žalobný petit vyčerpať a nesmie ho prekročiť. Súd prvej inštancie skonštatoval,
že žalobcom formulovaný návrh je určitý, pretože z neho vyplýva, že žalobca sa domáha odstránenia
reklamných plôch z vonkajších stien nehnuteľnosti identifikovanej ako stavba súp. č. XXX na parcele
CKN č. 6033 v katastrálnom území Z., zapísanej ako ústredné stavadlo na LV č. XXX, čo zodpovedá

zápisu predmetnej stavby na výpise z LV č. XXX pre katastrálne územie Z., t.j. z vonkajších stien
nehnuteľnostizostranyV.uliceauvedeniastiendopôvodnéhostavu.Žalobcauviedolvypratanieformou
odstránenia, t.j. požadoval odstránenie reklamnej stavby/plochy z presne špecifikovaného miesta, preto
súd prvej inštancie nárok žalobcu posúdil ako vykonateľný a vymáhateľný. Okresný súd dodal, že v
žalobnom petite žalobca jasne uviedol, že požaduje vypratanie odstránením a zároveň z obsahu žaloby

nepochybne vyplývala požiadavka odstránenie.

7. V tejto súvislosti okresný súd uviedol, že ak aj žalovaný namietal formuláciu petitu a zároveň
žalobca následne na to (naposledy dňa 21.06.2019) na pojednávaní upravil znenie petitu, okresný
súd skonštatoval, že nedošlo k zmene žaloby, ale len k úprave formulácie žaloby. Žalovaný zotrval na

obrane, že sa nejedná o reklamné plochy, ale o reklamnú stavbu a podľa neho je v tejto časti petit
nesprávny. Okresný súd mal za to, že ak žalobca použil pojem reklamné plochy, z obsahu žaloby bolo
nepochybne zrejmé, čo mal na mysli. Použitie pojmu odlišného s pojmom vyjadreným v stavebnom
zákone č. 50/1976 Zb. nebolo prekážkou pre uplatnenie nároku žalobcu a posúdenie opodstatnenosti
nároku.Medzistranamibolonesporné,čohosažalobcadomáha,atovyprataniaodstránenímasúčasne

bolo zrejmé, čo žiada odstrániť, a to bez ohľadu na to, aký pojem použil, teda či reklamné plochy
alebo reklamnú stavbu. Medzi stranami nebol sporný predmet nájmu, preto okresný súd posudzoval
obranu žalovaného ako špekulatívnu v tom, že ide o reklamnú plochu a nie reklamnú stavbu, naviac,
ak zmluvné strany v zmluve o nájme použili pojem reklamné plochy a nie reklamné stavby, keď bol
pôvodnému žalovanému poskytnutý nájom za účelom umiestnenia dvoch reklamných plôch. Ak žalobca

v žalobe použil pojem reklamné plochy, vychádzal tak zo znenia Zmluvy a tým tvrdenia žalovaného
ohľadne formulácie petitu okresný súd posúdil ako účelovú a špekulatívnu obranu. Z obsahu žaloby bolo
nepochybné a zrejmé, čoho sa žalobca domáhal a okresný súd nebol viazaný formuláciou či štylizáciou
petitu, pokiaľ bol povinný vychádzať z obsahu žaloby ako celku. K vznesenej námietke premlčaniažalovaným okresný súd zdôraznil, že žaloba bola podaná dňa 28.04.2015, pričom k jej zmene nedošlo
dňa 21.06.2019, pokiaľ žalobca len upravil znenie petitu a zo samotnej žaloby, jej obsahu, doručenej
okresnému súdu dňa 28.04.2015 nepochybne vyplývala skutočná vôľa žalobcu a ako zdôraznil okresný

súd, žalobca svojim úkonom na pojednávaní dňa 21.06.2019 upravil len formuláciu, ale samotný obsah,
uplatnený nárok, vyplynul už zo samotnej žaloby, preto námietka premlčania bola podľa okresného súdu
irelevantná a neopodstatnená. Okresný súd skonštatoval, že nárok žalobcu nebol premlčaný.

8. Okresný súd poukázal na ust. § 43 ods. 2, 43a ods. 3 písm. r) zákona č. 50/1976 Zb. a mal za to, že

v danej veci ide o reklamnú stavbu, keďže konštrukcia je pevne upevnená o stavbu žalobcu postavenej
na jeho pozemku. Poukázal na list vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Z., s dátumom vyhotovenia
15.04.2015, podľa ktorého je zapísaná stavba súp. č. XXX na parc. č. 6033, druh stavby 3 - budova
železnícadráh,popisstavbyústrednéstavadlo,vlastníkSR-ŽelezniceSlovenskejrepubliky,Bratislava,
v skrátenej forme „ŽSR“, Klemensova 8, Bratislava, SR.

9. Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia poukázal na ust. § 126, § 682 Občianskeho zákonníka.
Podľa výsledkov dokazovania bolo preukázané, že reklamné plochy na vonkajších stenách predmetnej
nehnuteľnosti zo strany V. ulice umiestnil pôvodný žalovaný, a to obchodná spoločnosť EUNICA MEDIA,
s. r. o., na základe existujúceho záväzkovo-právneho vzťahu so žalobcom, založeného Zmluvou č.
874604541-4-2013 o nájme majetku v správe ŽSR v znení Dodatku č. 1 zo dňa 10.02.2014. Ďalej

vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že k zániku záväzkovo-právneho vzťahu
medzi žalobcom a pôvodným žalovaným došlo na základe výpovede nájomnej zmluvy danej žalobcom
pôvodnému žalovanému písomnou výpoveďou zo dňa 17.10.2016, s odkazom na Čl. VII bod 8. a Čl.
IX bod 1.7 Zmluvy, ktorá bola doručená pôvodnému žalovanému dňa 31.10.2016 po upozornení na
porušenie zmluvných podmienok zo strany žalobcu pôvodnému žalovanému listom zo dňa 05.10.2016.

Nájomný vzťah medzi žalobcom a pôvodným žalovaným tak zanikol uplynutím trojmesačnej výpovednej
lehoty dňom 31.01.2017. Nebolo sporné, že reklamné plochy/stavby neboli odstránené ani po skončení
nájmu výpoveďou, a to aj napriek ust. § 682 Občianskeho zákonníka a Čl. V bod 3. Zmluvy, preto
žalovaný nesplnil svoju zákonnú, ani zmluvnú povinnosť.

10. Reklamná stavba nebola odstránená, pričom žalovaný túto reklamnú stavbu ponechal bez právneho
titulu, ak nájomný vzťah skončil. Podľa výsledkov dokazovania okresný súd mal za preukázané, že
pôvodný žalovaný Kúpnou zmluvou zo dňa 01.09.2017, t.j. po zániku záväzkovo-právneho vzťahu
medzi žalobcom a pôvodným žalovaným založeného Zmluvou, previedol vlastnícke právo k reklamným
zariadeniam s celkovými rozmermi reklamných plôch 210 m2, umiestnených na fasáde budovy súp.

č. XXX (ústredné stavadlo ŽST Žilina), zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, postavenej na parc. reg.
C č. 6033, katastrálne územie Z., Obec Z., okres Z. (Čl. I. bod 1. Kúpnej zmluvy), vrátane reklamnej
konštrukcie a osvetlenia reklamného zariadenia a vrátane všetkého príslušenstva (Čl. IV. bod 2. Kúpnej
zmluvy) na žalovaného. Hoci Príloha č. 1 ku kúpnej zmluve - znázornenie predmetu prevodu (č.l.
106) nebola totožná s fotografiami, ktoré podľa tvrdení žalobcu zobrazujú aktuálny stav umiestnených

reklamných plôch zobrazený na fotografiách na č.l. 81 spisu, tak okresný súd za relevantnú považoval
tú skutočnosť, že na dotknutej stavbe boli umiestnené reklamné plochy vo vlastníctve žalovaného, ktorá
skutočnosť nebola v konaní sporná. Pre túto nespornosť nepovažoval okresný súd za potrebné osobitne
sa zaoberať otázkou, aká konkrétna reklama bola na sporných reklamných plochách znázornená, kedy
umiestnenie reklamných plôch na dotknutej budove v rozsahu, ako zhodne vyplývalo z fotografií na

č.l. 81 aj na č.l. 106 spisu, nebolo v konaní sporné. Znázornenie predmetu prevodu v Prílohe č. 1 ku
Kúpnej zmluve, ktorá bola uzatvorená dňa 01.09.2017 (č.l. 106 spisu) bolo pritom totožné s fotografiou
dotknutých reklamných plôch, ktorá bola predložená žalobcom spolu so žalobou v prejednávanej veci
dňa 28.04.2015 podľa č.l. 26 spisu, čo nasvedčovalo pravdivosti tvrdení žalobcu, že Príloha č. 1 ku
kúpnej zmluve nezohľadňovala aktuálny stav dotknutých reklamných plôch, ale stav predchádzajúci

fotografiám žalobcu zhotoveným 04.októbra 2016 podľa č.l. 81 spisu. Podľa okresného súdu nebolo
preukázané, že by ku dňu jeho rozhodnutia existoval na strane žalovaného právny dôvod, na základe
ktorého by bol žalovaný oprávnený umiestniť reklamné plochy na vonkajších stenách zo strany V. ulice
na stavbe súp. č. XXX, postavenej na pozemku CKN parc. č. 6033, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 249 m2, zapísanej na LV č. XXX pre katastrálne územie Z., z ktorého dôvodu okresný súd za

aplikácie ust. § 126 Občianskeho zákonníka žalobe žalobcu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť
reklamné plochy - stavby odstrániť a pri zohľadnení tej skutočnosti, že súčasťou predmetu prevodu na
základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi pôvodným žalovaným a žalovaným dňa 01.09.2017 bola aj
reklamná konštrukcia a osvetlenie reklamného zariadenia, vrátane všetkého príslušenstva, uložil podľažaloby žalovanému aj povinnosť uviesť steny do pôvodného stavu. Vzhľadom na charakter uloženého
plnenia žalovanému, okresný súd v súlade s ust. § 232 ods. 3 CSP určil žalovanému lehotu na splnenie
uloženej povinnosti 15 dní od právoplatnosti rozsudku a túto považoval za dostatočnú.

11. Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na vzájomnú žalobu
žalovaného, ktorú doručil okresnému súdu dňa 21.06.2019, ktorou požadoval, aby okresný súd zriadil
na stavbe s.č. XXX zapísanej na LV č. XXX a postavenej na parc. KNC č. 6033, k.ú. Z., za náhradu vecné
bremeno v prospech žalovaného, spočívajúce v povinnosti vlastníka stavby súp. č. XXX, zapísanej na

LV č. XXX a postavenej na parc. KNC č. 6033, k.ú. Z., strpieť na vonkajších stenách stavby súp. č. XXX,
zapísanej na LV č. XXX a postavenej na parc. KNC č. 6033, k.ú. Z., zo strany V. ulice, umiestnenie
reklamnej stavby s jednou alebo viacerými reklamnými plochami, jej užívanie, prevádzku, údržbu a
opravy, ako aj v povinnosti strpieť prístup žalovaným oprávnených osôb k reklamnej stavbe za účelom
jej prevádzky, údržby a opráv. Žalovaný vzájomnú žalobu odôvodnil tým, že reklamná stavba je na
fasáde budovy žalobcu umiestnená a užívaná dlhodobo nerušene už niekoľko rokov, a to od roku 2014

a bola uskutočnená na základe nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a pôvodným vlastníkom
reklamnej stavby, od ktorého žalovaný reklamnú stavbu kúpil. Táto reklamná stavba nikoho neohrozuje
a ani neprimerane nezasahuje do budovy alebo pozemku žalobcu. Žalovaný má záujem poskytovať
žalobcovi odplatu a žalovaný sa domnieva, že by bolo vhodné a účelné zriadenie vecného bremena,
ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k reklamnej stavbe.

12. Okresný súd poukázal na ust. § 147 CSP a vyjadril, že hoci žalovaný odôvodnil vzájomnú žalobu
na zriadenie vecného bremena najmä z dôvodu dlhotrvajúcej existencie a užívania reklamnej stavby
a že žalovaný má záujem poskytovať odplatu za užívanie, takéto odôvodnenie bolo podľa okresného
súdu nepostačujúce a neopodstatnené, pretože dlhodobá existencia a užívanie bolo z dôvodu Zmluvy o

nájme, ktorá bola vypovedaná, nájomný vzťah bol riadne ukončený a právny titul na zotrvanie reklamnej
stavby na stavbe žalobcu zanikol. Žalovaným uvádzané dlhodobé užívanie bolo irelevantné a nemalo
vplyv ani pre posúdenie vydržania, ku ktorému nedošlo, keďže užívanie bolo na základe Zmluvy a
po jej vypovedaní titul na užívanie zanikol. Takisto podľa názoru okresného súdu bolo irelevantné,
že žalovaný má záujem poskytnúť odplatu. Uvedené bolo možné riešiť vznikom ďalšieho nájomného

vzťahu. Žalobca už nemá záujem na pokračovaní vzťahu so žalovaným a nesúhlasí, aby si žalovaný
ponechal danú reklamnú stavbu. Nebolo možné konštatovať vydržanie, pretože k dlhodobému užívaniu
došlo na základe nájomnej zmluvy. Ak došlo k užívaniu aj po skončení Zmluvy, keď bola daná výpoveď
a žalovaný bol vyzývaný na odstránenie, tak žalovaný po skončení Zmluvy neužíval vec dobromyseľne.
Okresnýsúdpoukázalnaust.§135cObčianskehozákonníkazktoréhovyplýva,žetotoustanovenierieši

vzťah medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby, teda musí ísť o vzťah výlučne medzi pozemkom
a stavbou. V danom prípade ide o vzťah vlastníka stavby bez ohľadu na vlastníctvo pozemku, na
ktorej je stavba a vlastníka reklamnej stavby. Okresný súd zdôraznil, že žalovaný nepreukázal stavebné
povolenie, dokonca konanie o dodatočnom povolení bolo zastavené, a preto bolo nepochopiteľné, ako
môže žalovaný požadovať zriadenie vecného bremena k reklamnej stavbe, na ktorú nemá ani stavebné

povolenie, žiadne oprávnenie. Sám žalovaný pritom poukazoval, že ide o reklamnú stavbu.

13. Okresný súd ďalej poukázal na ust. § 43 Stavebného zákona, ktoré rozlišuje medzi stavbou a
reklamnou stavbou. Okresný súd zdôraznil, že ide o definíciu stavby pre účely verejného práva na rozdiel
od definície v občianskom práve v zmysle ust. § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého

nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Vecné bremeno je možné
zriadiť len v prípade, že ide skutočne o neoprávnenú stavbu podľa Občianskeho zákonníka a zároveň je
nutné skúmať, či určitý výsledok stavebnej činnosti je vôbec stavbou v zmysle Občianskeho zákonníka.
Podľa občianskeho práva stavba musí byť spojená so zemou pevným základom. Okresný súd mal za
to, že v danom prípade teda nejde o stavbu v zmysle občianskeho práva a aj z tohto dôvodu nebolo

možné zriadiť vecné bremeno podľa ust. § 135c Občianskeho zákonníka. Ak aj žalovaný poukazoval
na ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak podľa okresného súdu bolo nutné zdôrazniť, že
Občiansky zákonník jednoznačne definuje čo je stavba pre občiansko-právne, či obchodno-právne
vzťahy a jednoznačne stanovuje podmienky pre zriadenie vecného bremena. Nebolo možné použiť
analógiu pre prípad žalobcu a žalovaného a pre ich vzťah aplikovať definíciu stavby podľa Stavebného

zákona. Takýto postup bol právne vylúčený. I za situácie, ak by bolo možné uvedené aplikovať, tak súd
prvej inštancie mal za to, že zriadenie vecného bremena v zmysle návrhu žalovaného bolo v rozpore s
dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný požaduje zriadenie vecného
bremena len za účelom svojho prospechu, či získania zisku z vystavených reklamných informácií nareklamnej ploche/stavbe. Bolo neprípustné a v rozpore s dobrými mravmi zriadiť vecné bremeno tak, ako
navrhoval žalovaný, pretože žalobca s ním už nechce pokračovať v nájomnom vzťahu. Zmluva riadne
skončila a žalovaný je povinný reklamnú stavbu odstrániť. I napriek tomu reklamnú stavbu žalovaný

ponechal a snaží sa docieliť zotrvanie na tomto stave, za účelom dosahovania svojho prospechu a zisku
šírením reklamných informácií na daných reklamných plochách. Za týmto účelom vecné bremeno nebolo
možné zriadiť, za tým účelom v žiadnom prípade inštitút vecného bremena neslúži.

14. Okresný súd uviedol, že stavba je neoprávnenou vtedy, ak ju niekto staval na cudzom pozemku

bez toho, aby mu svedčil právny titul umožňujúci zriadiť na cudzom pozemku stavbu. O neoprávnenú
stavbu v praxi ide iba vtedy, keď stavebník nie je vlastníkom pozemku a k pozemku nemá ani iný
relevantný právny titul. Oprávnenosť či neoprávnenosť stavby z hľadiska verejného práva (existencia
stavebného povolenia vydaného v súlade so stavebným zákonom) je vzhľadom na ustanovenie § 135c
Občianskehozákonníkabezprávnehovýznamu.Neoprávnenýmstavebníkomjefyzickáaleboprávnická
osoba, ktorá buď nie je vôbec oprávnená užívať pozemok alebo je oprávnená užívať ho na iný účel.

Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka sa týka len prípadov stavieb, ktoré sú nehnuteľnosťami,
t.j. sú spojené so zemou pevným základom (§ 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 135c
Občianskeho zákonníka sa aplikuje vtedy, ak na cudzom pozemku bola postavená stavba, ktorá má
trvalýcharakter,tedaideonehnuteľnosťvzmysleust.§119ods.2Občianskehozákonníka.Okresnýsúd
poznamenal, že vzhľadom k tomu, že stavebný úrad pri vydaní rozhodnutia o povolení stavby neskúma

v plnej šírke občianskoprávnu stránku veci, môže výnimočne nastať i prípad, že neoprávnenou v zmysle
občianskoprávnych predpisov bude i stavba, na ktorú má stavebník stavebné povolenie. Okresný súd
tak dospel k záveru, že v danom prípade nejde o vzťah vlastníka pozemku a vlastníka stavby tak, ako to
požaduje Občiansky zákonník, a to bez ohľadu na to, že vlastníkom pozemku je zároveň vlastník stavby,
na ktorej je umiestnená reklamná stavba/plocha žalovaného. Právo žalovaného ukončením nájomnej

zmluvy na užívanie stavby žalobcu zaniklo a jeho povinnosťou je neobmedzovať žalobcu vo výkone
jeho vlastníckeho práva, a teda nemať tam reklamnú stavbu/plochu, ktorú bol povinný po ukončení
zmluvy odstrániť. Plocha/stavba žalovaného je odstrániteľná bez hospodárskych následkov, resp. bez
výrazných následkov. Žalovaný tak neurobil a namiesto toho neoprávnene mal naďalej reklamnú stavbu
umiestnenú na stavbe žalobcu a namiesto odstránenia žiadal zriadiť vecné bremeno, keďže žalobca

nesúhlasil s ďalším zotrvaním umiestnenia. Návrhom na zriadenie vecného bremena žalovaný tak chce
nahradiť nájomnú zmluvu. Uvedené podľa záverov okresného súdu sa prieči ust. § 135c Občianskeho
zákonníka, ktorý nie je možné aplikovať na daný stav a nebolo možné zriadiť vecné bremeno, pričom
nejde o stavbu podľa občianskeho práva, ako ani o neoprávnenú stavbu a zároveň zriadenie vecného
bremena by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Ak nebola splnená žiadna zákonná podmienka pre

zriadenie vecného bremena, tak potom okresný súd vzájomnú žalobu žalovaného zamietol. Okresný
súd dodal, že v danom prípade nejde o situáciu, kedy by bolo potrebné žalobcu obmedziť v prospech
žalovaného.

15. V zhrňujúcom závere odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že vykonal

dokazovanie v zmysle ust. § 191 CSP a posúdil, že vzhľadom na platné ukončenie Zmluvy o nájme
žalovaný nemá žiadne právo na užívanie žalobcovej stavby a po skončení Zmluvy bol povinný odstrániť
svoju reklamnú plochu/stavbu. Ak tak neurobil, nárok žalobcu bol opodstatnený. Reklamná stavba
nie je stavbou podľa občianskeho práva a zároveň nejde o neoprávnenú stavbu. Súčasne nebola
splnená podmienka v zmysle ust. § 135c Občianskeho zákonníka, keďže nejde o priamy vzťah vlastníka

pozemku - žalobcu (keďže predmetom je stavba žalobcu) a stavbu žalovaného, pričom okresný súd
opakovane zdôraznil, že nejde o stavbu žalovaného podľa Občianskeho zákonníka a nemožno aplikovať
ustanovenie Stavebného zákona, teda predpis verejného práva v danom prípade. Zároveň akékoľvek
zriadenie vecného bremena by bolo v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalovaný svojim návrhom v
podstate chce nahradiť účel nájomnej zmluvy za účelom dosiahnutia zisku a prospechu sebe na úkor

žalobcu. Okresný súd preto žalobe žalobcu vyhovel a vzájomnú žalobu žalovaného zamietol.

16. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol v zmysle ust. § 255, §
262 CSP. Z dôvodu úspešnosti žalobcu v konaní tak o žalobe žalobcu, ako aj v prípade zamietnutia
vzájomnej žaloby žalovaného, okresný súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov

konania v plnom rozsahu, o výške ktorej náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.17. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Žalovaný v odvolaní uviedol, že
napáda rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a mal za to, že okresný súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako aj, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené
a rozsudok okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právoplatné uznesenie
okresného súdu, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, má vadu uvedenú v odseku 1 a táto mala

vplyv na rozhodnutie vo veci.

18. Žalovaný mal za to, že v zmysle ust. § 181 ods. 1, 2 CSP okresný súd nesplnil svoju procesnú
povinnosť, ak po úkonoch v zmysle ust. § 181 ods. 1 CSP, ale ani vôbec v žiadnom štádiu pojednávania
neuviedol stranám, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné a ktoré skutkové tvrdenia považuje
medzi stranami za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Žalovaný poukázal na

to, že okresný súd neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci a táto vada konania dosahuje
intenzitu zmätočnosti v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku. Žalovaný
zdôraznil, že postup v zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP je obligatórny, ako aj, že táto povinnosť súdu
uviesť predbežné právne posúdenie veci sa odlišuje od Občianskeho súdneho poriadku účinného
do 30.06.2016, ktorý upravoval predbežné právne posúdenie veci iba ako fakultatívny postup súdu.

Účelom úkonov v zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP je, aby bol postup súdu pre strany a ich zástupcov
predvídateľný a transparentný. Najvyšší súd Slovenskej republiky ešte v režime Občianskeho súdneho
poriadku účinného do 30.06.2016 k ust. § 118 ods. 2 sa vyjadril a judikoval, že v nedodržaní postupu
v zmysle ust. § 118 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 treba vidieť procesnú nesprávnosť,
ktorá so zreteľom na individuálne okolnosti preskúmavanej veci vedie k zmareniu účelu sledovaného

týmto zákonným ustanovením a neprispieva k predvídateľnosti postupu a rozhodnutia okresného súdu
v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 18/2010 zo dňa 17.02.2011.
Žalovaný poukázal na rozhodovaciu činnosť krajských súdov z ktorej vyplýva, že opomenutie povinnosti
okresného súdu v zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP sa vyhodnocuje ako znemožnenie strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, t. j. odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b), § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Žalovaný
príkladmo poukázal na kasačné uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25 Co 57/2017 zo dňa
21.11.2017, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9 Co 244/2017 zo dňa 19.12.2017, kasačné
uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11 Co 195/2017 zo dňa 14.11.2017, prípadne kasačné
uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7 Co 145/2017 zo dňa 23.06.2018. Žalovaný poukázal na

to, že v okolnostiach prejednávanej veci možno konštatovať, že v zápisnici o pojednávaní konanom dňa
21.06.2019 je na strane 2 síce uvedená veta v znení: „Súd vykonáva úkony podľa § 181 CSP a poučuje
o právach a povinnostiach v zmysle CSP“, avšak z obsahu zápisnice o pojednávaní nemožno ustáliť, že
by okresný súd konkrétnym spôsobom realizoval svoju povinnosť podľa ust. § 181 ods. 2 CSP a uviedol,
ktoré konkrétne skutkové tvrdenia považuje za sporné a ktoré konkrétne skutkové tvrdenia považuje

medzi stranami za nesporné, ktoré konkrétne dôkazy vykoná a ktoré konkrétne dôkazy nevykoná, ako
ani, že by okresný súd uviedol svoje konkrétne predbežné právne posúdenie veci. Ak v zápisnici o
pojednávaní okresný súd poznamenal „súd vykonáva úkony podľa § 181 CSP“, tak sa nedá zistiť, o
aké konkrétne úkony a s akým obsahom išlo. V tejto súvislosti žalovaný odkázal na zvukový záznam
z pojednávania konaného dňa 21.06.2019, vyhotovený podľa ust. § 175 ods. 1 v spojení s ust. § 98

ods. 1 CSP, z ktorého musí byť jednoznačné, že okresný súd svoju povinnosť ustanovenú v ust. § 181
ods. 2 CSP nesplnil.

19. Ďalším dôvodom odvolania žalovaného bola námietka postupu okresného súdu, ktorý sa podľa
žalovaného mal dopustiť procesnej nesprávnosti aj v tom, že v priebehu konania došlo zo strany

žalobcu k zmene žaloby po stránke skutkovej, následne aj k zmene žalobného petitu a okresný
súd o žiadnom z týchto úkonov žalobcu nerozhodol, hoci tak v zmysle ust. § 142 CSP urobiť mal.
V tejto súvislosti žalovaný poukázal na pôvodnú žalobu žalobcu doručenú okresnému súdu zo dňa
28.04.2015, ktorou žiadal voči žalovanému, aby bola uložená súdom povinnosť „vypratať nehnuteľnosť“
v žalobe bližšie špecifikovanú „odstránením reklamných plôch z vonkajších stien nehnuteľnosti zo strany

Hviezdoslavovej ulice a uviesť steny do pôvodného stavu“, a to na skutkovom základe, že nájomný vzťah
pôvodného žalovaného k vonkajším obvodovým stenám budovy skončil uplynutím výpovednej doby dňa
31.03.2015, na základe písomnej výpovede žalobcu doručenej žalovanému dňa 05.12.2014 a žalovaný
užíva od 01.04.2015 steny budovy bez právneho dôvodu. Žalobca však následne dňa 13.02.2017 doručilokresnému súdu písomné podanie, v ktorom žiadal o pokračovanie v prerušenom konaní a na námietku
žalovaného, že výpoveď nájomnej zmluvy doručená žalovanému dňa 05.12.2014 je neplatná uviedol,
že opätovne a teraz už platne upozornil žalovaného listom zo dňa 05.10.2016 na porušenie povinnosti z

nájomnej zmluvy, pričom žalobca doručil dňa 31.10.2016 výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 17.10.2016
a trojmesačná výpovedná lehota začínajúca plynúť dňa 01.11.2016 uplynula dňa 31.01.2017. Podľa
žalovaného odo dňa 13.02.2017 sa preto žalobca nedomáhal na okresnom súde svojho nároku na tom
skutkovom základe, že žalovanému skončil nájomný vzťah k vonkajším obvodovým stenám budovy
výpoveďou k 31.03.2015, ako to bolo v pôvodne podanej žalobe, ale na tom podstatne odlišnom

skutkovom základe, že žalovanému skončil nájomný vzťah k vonkajším obvodovým stenám budovy
až neskoršou výpoveďou (iným právnym úkonom) k 31.01.2017, čiže až takmer dva roky po pôvodne
žalobcom datovanom okamihu údajného skončenia nájmu a podania žaloby. V zmysle ust. § 140 ods.
2 CSP zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v
žalobe. Žalovaný mal za to, posudzujúc podanie žalobcu doručené okresnému súdu dňa 13.02.2017, že
podľa jeho obsahu išlo o zmenu žaloby, ktorá spočívala v podstatnej zmene rozhodujúcich skutočností

tvrdených v žalobe - žalobca už odvodzoval svoj nárok od skončenia nájomného vzťahu žalovaného
na základe celkom iného právneho úkonu žalobcu než pôvodne. Súd je v takomto prípade povinný
rozhodnúť o zmene žaloby uznesením, pričom okresný súd vyhovel žalobe v jej zmenenom znení na tom
skutkovom základe, ktorý bol uvedený v podaní žalobcu doručenom okresnému súdu dňa 13.02.2017,
ako to vyplýva z odseku 33. odôvodnenia napadnutého rozsudku, avšak bez pripustenia zmeny žaloby,

čím podľa žalovaného okresný súd postupoval procesne nesprávne.

20. Žalovaný ďalej konštatoval, že okresný súd nerozhodol ani o zmene žalobného petitu, ktorú výslovne
uskutočnil žalobca do zápisnice na pojednávaní konanom dňa 21.06.2019, keď sám navrhol zmenu
žaloby a ďalej okresný súd sám preformuloval vo výroku napadnutého rozsudku nielen žalobný petit v

zmysle pôvodnej žaloby, ale i žalobcom zmenený žalobný petit. Vo vzťahu k žalobnému petitu žalovaný
poukázal na ust. § 216 ods. 1 CSP, ako aj na názor vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4 M Cdo 15/2010 zo dňa 27.07.2011, keď žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje
predmet konania po skutkovej a právnej stránke a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný.
Ak sa žalobca pôvodne domáhal „vypratania nehnuteľnosti“, ktorý predmet konania je uvedený aj v

záhlaví napadnutého rozsudku, treba konštatovať, že „vyprataním nehnuteľnosti“ sa podľa všeobecne
akceptovaného významu tohto pojmu rozumie odstránenie vecí osoby, ktorá je povinná nehnuteľnosť
vypratať, nachádzajúcich sa vo vnútri nehnuteľnosti, teda v smere dnu za jej obvodovými stenami, ak ide
onehnuteľnosť,ktorájeobvodovýmistenamiohraničená.Vzhľadomnanesprávnuformuláciužalobného
petitu, ktorú okresný súd v žiadnom prípade nebol oprávnený sám za žalobcu naprávať, mala byť žaloba

o vypratanie nehnuteľnosti zamietnutá, resp. zamietnutá v časti týkajúcej sa vypratania nehnuteľnosti.
Ak aj súd nie je viazaný doslovným znením žalobného petitu, nie je ale oprávnený preformulovať jeho
obsah tak, aby bol žalobca za každú cenu úspešný v plnom rozsahu.

21. Ak žalobca zmenil žalobný petit na pojednávaní konanom dňa 21.06.2019, išlo o zmenu žaloby v

zmysle ust. § 140 ods. 1 CSP, keď sám žalobca posúdil svoj úkon ako „zmenu žaloby“, v nadväznosti na
ktorú žalovaný vzniesol námietku premlčania, keďže zmena žaloby má hmotnoprávne a procesnoprávne
účinky až od jej doručenia súdu. Žalovaný zotrval na tom, že nárok žalobcu „odstránenie reklamných
plôch, resp. reklamnej stavby“ podľa zmeneného žalobného petitu bol uplatnený po uplynutí premlčacej
doby.

22. Žalovaný ďalej mal za to, že okresný súd mal vyzvať žalobcu na odstránenie vád žalobcom
zmeneného žalobného petitu, konkrétne jeho neurčitosti, ak reklamné plochy a reklamná stavba nie sú
identické pojmy. Reklamnou plochou môže byť aj len reklamný banner (reklamná plachta) prichytená
na fasáde, ale nie je jasné, či je „reklamnou plochou“ tiež samotná stavebná konštrukcia, na ktorej

je reklamný banner prichytený a ktorá má charakter „reklamnej stavby“, alebo aj osvetľovacie telesá
(reflektory) tvoriace príslušenstvo k reklamnej konštrukcii. Žalovaný uviedol, že okresný súd porušil
princíp rovnosti zbraní ako imanentnej súčasti práva na spravodlivé súdne konanie, ak okresný súd
svojvoľne rozhodol odlišne oproti zneniu žalobného petitu len preto, aby mohol žalobe vyhovieť. Naviac
okresný súd konštatoval, že k zmene žaloby ani nedošlo, chrániac tak žalobcu od nepriaznivých

procesných následkov vzniknutej situácie. Žalovaný považoval žalobný petit formulovaný žalobcom za
neurčitý a v konečnom dôsledku aj nevykonateľný. Tento odvolací dôvod uviedol vo väzbe na to, že
podľa žalovaného „reklamná stavba“ nie je vo výroku napadnutého rozsudku, ale ani v jeho odôvodnení
bližšie vymedzená, napr. druhom, rozmermi, popisom. I z fotodokumentácie, na ktorú okresný súdopakovane odkazoval, bolo zrejmé, že predmetná „reklamná stavba“, ak je vôbec jedna, pozostáva
z viacerých relatívne samostatných častí. Ak by zároveň mala byť „reklamná stavba“ odstránená aj s
jej príslušenstvom, napr. s osvetľovacími telesami, ktoré nie sú jej súčasťou, opäť to z výrokovej časti

rozsudku okresného súdu nevyplýva. Podľa žalovaného ani okresný súd nemal jasné, aj keď vo výroku
zvolil pojem „reklamná stavba“, či ide o jednu reklamnú stavbu alebo o viac reklamných stavieb.

23. Žalovaný vo vzťahu k zamietnutiu jeho vzájomnej žaloby uviedol, že závery okresného súdu sú
preklenuteľné prostredníctvom analógie v zmysle ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, hoci

okresný súd odmietol pre prípad žalobcu a žalovaného analógiu aplikovať. Žalobca je nielen vlastníkom
stavby, na ktorej je reklamná stavba zriadená, ale aj vlastníkom pozemku, na ktorom je postavená
stavba žalobcu, i reklamná stavba žalovaného. Okresný súd nezdôvodnil, prečo podľa neho nemožno
zohľadniť fakt, že vlastníkom pozemku je zároveň žalobca. Údajný rozpor zriadenia vecného bremena
v prospech žalovaného s dobrými mravmi rovnako v napadnutom rozsudku nebol nijako podložený. Ak
by bol akceptovaný názor okresného súdu o rozpore návrhu na zriadenie vecného bremena v prospech

vlastníka neoprávnenej stavby s dobrými mravmi, v konečnom dôsledku by to znamenalo to, že ust.
§ 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka v časti týkajúcej sa zriadenia vecného bremena by bolo samo
osebe v rozpore s dobrými mravmi, čo je absurdné a neprijateľné.

24. Žalovaný súčasne s odvolaním napadol aj za aplikácie ust. § 365 ods. 2 CSP právoplatné

uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 10Cb/230/2015-112 zo dňa 13.09.2017 v spojení s uznesením
OkresnéhosúduŽilinač.k.10Cb/230/2015-214zodňa27.11.2018,ktorýmibolorozhodnutéopripustení
zmeny strany sporu tak, že do konania na miesto pôvodného žalovaného vstúpil žalovaný. Žalovaný
namietol, že okresný súd v uznesení č. k. 10Cb/230/2015-214 zo dňa 27.11.2018, ktorým bola
sťažnosť žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/230/2015-112 zo dňa 13.09.2017

zamietnutá, sa vôbec nevysporiadal s námietkami obsiahnutými v sťažnosti žalovaného, osobitne s tým,
že okresný súd nedoručil spoločnosti SECURE INVESTMENT, s. r. o., t.j. žalovanému, pred vydaním
uznesenia č. k. 10Cb/230/2015-112 zo dňa 13.09.2017 návrh žalobcu na pripustenie zmeny strany
sporu a neumožnil jej sa s týmto návrhom oboznámiť a vyjadriť sa k nemu, čo je v rozpore s Čl. 6
ods. 1 a Čl. 9 základných princípov CSP. Žalovaný opätovne pred odvolacím súdom poukázal na toto

pochybenie, ktoré malo vplyv na zákonnosť uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 10Cb/230/2015-112
zo dňa 13.09.2017 v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 10Cb/230/2015-214 zo dňa
27.11.2018. Ak by aj okresný súd s touto sťažnostnou nesúhlasil, bolo jeho povinnosťou aspoň stručne
na ňu v odôvodnení uznesenia č. k. 10Cb/230/2015-214 zo dňa 27.11.2018, ktorým bola sťažnosť
žalovaného zamietnutá, reagovať a vysporiadať sa s ňou, čo sa však nestalo.

25. V závere odvolania žalovaný uviedol, že v súlade s ust. § 365 ods. 1 písm. g) a § 366
písm. d) CSP uvádza odvolaciemu súdu novú skutočnosť a predložil nový dôkaz, pričom uviedol, že
prostriedky procesnej obrany bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred okresným súdom, pretože
nastali až po vyhlásení napadnutého rozsudku. Žalovaný oznámil odvolaciemu súdu, že písomnou

Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 01.08.2019, účinnou odo dňa jej podpísania, previedol vlastnícke právo
kreklamnémuzariadeniunafasádebudovy,súpisnéčísloXXX (ústrednéstavadloŽSTŽilina),zapísanej
na liste vlastníctva č. XXX a postavenej na parcele registra „C“ č. 6033, katastrálne územie Z., Obec
Z., okres Z., ktoré sú znázornené v Prílohe č. 1 ku kúpnej zmluve, na kupujúceho EUNICA Design,
s.r.o., so sídlom Mariánske nám. 30/5, 010 01 Žilina, IČO: 47 085 959, zapísanú v obchodnom registri

Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka č. 58757/L. Podľa Čl. III. bodu 2. Kúpnej zmluvy zo dňa
01.08.2019 kupujúci nadobudol vlastnícke právo k predmetu prevodu dňom uzavretia tejto zmluvy. V
zmysle čl. IV bodu 2 Kúpnej zmluvy zo dňa 01.08.2019 súčasťou predmetu prevodu bola reklamná
konštrukcia a osvetlenie reklamného zariadenia, vrátane všetkého príslušenstva. Žalovaný poukázal na
to, že od 01.08.2019 stratil vlastnícke právo k reklamnej stavbe, resp. reklamnému zariadeniu, ktorého

odstránenia sa žalobca domáha, preto už žalovanému nepatrí pasívna vecná legitimácia vo veci žaloby
žalobcu, keďže tak ako pôvodný žalovaný stratil svoju pasívnu vecnú legitimáciu predajom reklamného
zariadenia k 01.09.2017, preto žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť, žalobu zamietnuť
a vzájomnej žalobe žalovaného vyhovieť a priznať žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

26. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 26.08.2019 (č.l. 334 spisu). Žalobca
považoval napadnuté rozhodnutie okresného súdu za vecne správne, ako aj jeho postup, preto navrhol
napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť. Ďalej zdôraznil, že žalovanému sa darí umelo predlžovaťtento spor. Vyplýva to z toho, že už druhýkrát vyprodukoval kúpnu zmluvu, ktorou sa zmenila právnická
osoba, ktorá je oficiálnym vlastníkom reklamnej stavby. Reálne celý čas reklamnú plochu užíva pôvodný
žalovaný EUNICA MEDIA, s. r. o., Mariánske námestie 29/6, 010 01 Žilina, IČO: 44 081 481, ktorý

je nepretržite ako vlastník reklamnej stavby uvedený aj na stene fasády budovy podľa fotografie
v prílohe. Súčasný žalovaný, SECURE INVESTMENT, s.r.o. navyše ani na základe výzvy žalobcu
neuhradil odplatu za užívanie fasády budovy žalobcu. Opätovne vyfabrikoval dôkaz ktorý spôsobuje, že
novým vlastníkom stavby je pre zmenu tretia spoločnosť. Táto má rovnakých spoločníkov, konateľov, aj
sídlo, ako pôvodný žalovaný a spoločníkom v tejto novej spoločnosti je aj pôvodný žalovaný. Žalobca

zdôraznil, že konanie žalovaných, resp. ich právneho zástupcu považuje za zneužívanie práva a konanie
proti dobrým mravom. Podľa základných ustanovení zákona Civilného sporového poriadku v znení
neskorších predpisov, konkrétne Čl. 5, takýto výkon práva nepožíva právnu ochranu a podľa žalobcu
takéto konanie by malo byť aj súdom sankcionované. Žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil
rozsudok okresného súdu v znení ako bol vynesený a vyhodnotil predložený dôkaz, a to kúpnu zmluvu
v duchu Čl. 5 CSP. V prípade, že odvolací súd vyhodnotí konanie žalovaného ako konanie, ktoré požíva

právnu ochranu, tak žalobca vyjadril, že je nútený navrhnúť opätovne zmenu žalovaného v zmysle ust.
§ 80 ods. 1 CSP, aby do konania na miesto žalovaného vstúpila spoločnosť: EUNICA Design, s.r.o., so
sídlom Mariánske nám. 30/5, 010 01 Žilina, IČO: 47 085 959, ktorý subjekt je zapísaný v Obchodnom
registri Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka číslo: 58757/L.

27. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 11.10.2019 (č.l. 340-344 spisu).
Žalovaný mal za to, že prevod vlastníckeho práva k reklamnému zariadeniu, resp. k reklamnej stavbe,
umiestnenému na fasáde budovy vo vlastníctve žalobcu Kúpnou zmluvou zo dňa 01.08.2019, ani
oznámenie tejto skutkovej okolnosti súdu v odvolaní žalovaného nepredstavuje a nemôže predstavovať
zjavne zneužívanie práva, ktoré v zmysle Čl. 5 základných princípov CSP by nemalo požívať právnu

ochranu. Čl. 5 CSP predovšetkým zakazuje zjavné zneužitie práva vyplývajúceho z procesnoprávnych
noriem. Predaj určitej hnuteľnej veci, resp. súboru hnuteľných vecí jednou stranou sporu tretej osobe
v priebehu sporu je konaním hmotnoprávneho charakteru. Žalovanému nie je a počas celého konania
nebolo nijako zakázané ani obmedzené nakladať s jeho majetkom, vrátane aj reklamného zariadenia
umiestneného na fasáde budovy vo vlastníctve žalobcu. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu

žalovaného žiada, aby odvolací súd neprihliadol na preukázanú zmenu v hmotnoprávnom skutkovom
stave veci, ktorý nastal v čase po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, čo by však bolo v rozpore s
ust. § 215 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu a ust. § 217
ods.1CSP,podľaktoréhoprerozsudokjerozhodujúcistavvčasejehovyhlásenia,čoplatíajprekonanie
pred odvolacím súdom. Žalovaný poukázal na ust. § 43 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom

plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a vyjadril, že reklamná
stavba, resp. reklamné zariadenie, ktorého sa týka prejednávaný spor (reklamné konštrukcie uchytené
o obvodové múry budovy s natiahnutými reklamnými plachtami), nemá charakter nehnuteľnosti (nie je
stavbou v občianskoprávnom zmysle, spojenou so zemou pevným základom), ale má povahu hnuteľnej
veci, resp. súboru hnuteľných vecí. Reklamné stavby definované v stavebnom zákone sú podľa ust. §

43a ods. 3 písm. r) stavebného zákona inžinierskymi stavbami a ako inžinierske stavby v zmysle ust. § 6
ods.2zákonač.162/1995Z.z.okatastrinehnuteľnostíaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvznení
neskorších predpisov sa nezapisujú v katastri nehnuteľností. Zmluva o prevode vlastníctva reklamnej
stavby v danej veci by preto ani nevyžadovala písomnú formu.

28. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uvádza, že ak odvolací súd vyhodnotí konanie žalovaného
ako požívajúce právnu ochranu, tak v zmysle ust. § 80 ods. 1 CSP navrhuje, aby do konania na
miesto žalovaného vstúpila spoločnosť EUNICA Design, s.r.o., so sídlom Mariánske nám. 30/5, 010
01 Žilina, IČO: 47 085 959. Žalovaný s takýmto návrhom žalobcu na zmenu žalovaného nesúhlasí s
poukazom na ust. § 80 ods. 1, 2, § 147 ods. 1, 3 CSP. Tento nesúhlas žalovaného je z toho dôvodu,

že v danej veci sa nerozhoduje iba o žalobe žalobcu proti žalovanému o vypratanie nehnuteľnosti,
resp. o odstránenie reklamných plôch alebo reklamnej stavby, ale tiež o vzájomnej žalobe žalovaného
proti žalobcovi o zriadenie vecného bremena v prospech žalovaného. Táto skutočnosť mala potom
následok v tom, že žalobca nie je v danej veci iba žalobcom vo svojej žalobe, ale je tiež žalovaným vo
vzájomnej žalobe. Žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6

Cdo 221/2011 zo dňa 30.01.2013, ktorý už judikoval, že žalobca majúci v konaní v dôsledku vzájomného
návrhu zároveň procesné postavenie žalovaného nie je oprávneným subjektom na podanie návrhu na
zmenu svojho účastníctva podľa ust. § 92 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016. Najvyšší súd
Slovenskej republiky v predmetnom uznesení vyjadril, že v občianskom sporovom konaní žalovanýmje ten, koho za žalovaného označí žalobca, pričom žalovaný sa proti vôli žalobcu svojmu procesnému
postaveniu nemôže vyhnúť. Nemôže preto navrhnúť, aby na jeho miesto vstúpil iný žalovaný, resp.
takýto jeho prípadný návrh nie je právne relevantný. Z toho možno vyvodiť, že žalobca majúci v

konaní v dôsledku vzájomného návrhu zároveň procesné postavenie žalovaného, nie je oprávneným
subjektom na podanie návrhu na zmenu svojho účastníctva. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa
síce v uznesení sp. zn. 6 Cdo 221/2011 zo dňa 30.01.2013 výslovne vyjadril o neprípustnosti návrhu
žalobcu na zmenu žalobcu v spore, v ktorom je zároveň žalovaným zo vzájomnej žaloby, ktorý záver
možno plne aplikovať aj v prípade, ak žalobca, ktorý je v dôsledku vzájomnej žaloby tiež žalovaným,

navrhuje v takomto spore zmenu žalovaného. Postavenie žalobcu a žalovaného zo žaloby je rovné
postaveniužalovanéhoažalobcuzovzájomnejžaloby,keďžežalovanýjevovzájomnejžalobežalobcom
a žalobca je vo vzájomnej žalobe žalovaným. Návrh žalobcu, ktorý je v spore zároveň žalovaným zo
vzájomnej žaloby žalovaného, aby do konania na miesto žalovaného vstúpil podľa ust. § 80 ods. 1
CSP iný subjekt, je súčasne návrhom žalovaného zo vzájomnej žaloby na zmenu žalobcu zo vzájomnej
žaloby. Z ustanovenia § 80 ods. 1 CSP vyplýva, že návrh na zmenu žalobcu alebo žalovaného môže

podať iba žalobca, nikdy nie žalovaný, preto ani žalovaný zo vzájomnej žaloby nemôže navrhnúť zmenu
svojho žalobcu zo vzájomnej žaloby. Ak by sa akceptovalo oprávnenie žalobcu, ktorý je v spore zároveň
žalovaným zo vzájomnej žaloby žalovaného, účinne navrhnúť, aby do konania na miesto žalovaného,
t. j. žalobcu zo vzájomnej žaloby vstúpil podľa ust. § 80 ods. 1 CSP iný subjekt, znamenalo by to, že
žalovaný zo vzájomnej žaloby by v konaní o vzájomnej žalobe mohol dosiahnuť zmenu svojho žalobcu

zo vzájomnej žaloby, čo je neprípustné. Pre vyhovenie návrhu v zmysle ust. § 80 ods. 1, 2 CSP vždy sa
vyžaduje súhlas toho, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Vyhovieť návrhu na zmenu žalovaného, ktorý
je zároveň žalobcom zo vzájomnej žaloby, by preto aj v prípade záveru o prípustnosti takého návrhu
bolo možné výlučne vtedy, ak by s tým súhlasila osoba označená v návrhu ako tá, ktorá má vstúpiť do
konania na miesto žalovaného, t. j. žalobcu zo vzájomnej žaloby. Z tohto zároveň plynie povinnosť súdu

túto osobu vyzvať na vyjadrenie, či so vstupom do konania na miesto žalovaného a zároveň žalobcu
zo vzájomnej žaloby súhlasí.

29. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 21.10.2019 (č.l. 361 spisu). Žalobca
zdôraznil, že v podaní zo dňa 26.08.2019 navrhol v prípade, že súd vyhodnotí konanie žalovaného ako

konanie požívajúce právnu ochranu, aby do konania na miesto žalovaného vstúpila spoločnosť EUNICA
Design, s.r.o.. Z tohto podania bolo zrejmé, že žalobca navrhol zmenu okruhu účastníkov len pokiaľ
ide o žalobcom podanú žalobu, t.j. len pokiaľ ide o povinnosť odstrániť reklamnú stavbu z vonkajších
stien budovy. Žalovaný odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR v inej veci sp. zn. 6Cdo 221/2011 zo
dňa 30.1.2013. V tomto konaní došlo na strane žalobkyne k takej právnej skutočnosti, ktorá nemala za

následok prechod práv a povinností uplatňovaných v uvedenom súdnom konaní. Stav v tomto konaní je
však iný, preto uvádzané rozhodnutie nie je aplikovateľné. V danom konaní zmena vlastníka reklamnej
stavby bezprostredne súvisí s pasívnou vecnou legitimáciou, preto bol žalobca nútený navrhnúť zmenu
žalovaného v ním podanej žalobe. Žalobca je oprávnený určiť žalovaného a súd rozhodne, či voči nemu
žalobca má uplatňovaný nárok alebo nie. Nakoľko žalobca nie je žalobcom vo vzájomnej žalobe, tak

žalobcovi bolo zrejmé, že nie je oprávnený navrhnúť zmenu vzájomnej žaloby. Vzájomnej žaloby sa
návrhnazmenuúčastníkovkonanianetýka,keďžežalobcanavrholzmenužalovanéholenvnímpodanej
žalobe o odstránenie reklamnej stavby. Žalovaný v podaní zo dňa 11.10.2019 vyjadril, že nesúhlasí
s návrhom žalobcu na zmenu žalovaného, pričom toto svoje stanovisko odôvodňuje tým, že aj on je
žalobcom vo vzájomnej žalobe. Na to žalobca navrhol, aby odvolací súd vzájomnú žalobu vylúčil podľa

ust. § 147 ods. 4 CSP na samostatné konanie. Tak bude súd konať v oboch konaniach s tým žalovaným,
ktorého označí žalobca.

30. K podaniu žalobcu zo dňa 21.10.2019 sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 13.12.2019 (č.l. 366
spisu). S návrhom žalobcu na zmenu žalovaného len vo väzbe na žalobu žalobcu žalovaný nesúhlasil.

Neprichádza podľa žalovaného do úvahy, aby súd v spore, ktorého predmetom je žaloba a vzájomná
žaloba, pripustil na návrh žalobcu iba zmenu žalovaného z jeho žaloby, avšak zároveň by zostali
nezmenené strany zo vzájomnej žaloby. Žaloba a vzájomná žaloba sú previazané v takom rozsahu, že
žalobca zo žaloby je žalovaným zo vzájomnej žaloby a žalovaný zo žaloby je žalobcom vo vzájomnej
žalobe. Pokiaľ žalobca žiada vylúčiť vzájomný návrh žalovaného na samostatné konanie, tak pre takýto

postup nie sú splnené zákonné podmienky, za aplikácie ust. § 147 ods. 4 CSP. V danej veci súd už
o vzájomnej žalobe spolu so žalobou meritórne rozhodol jedným rozsudkom, a preto nie je možné
vylúčenie vzájomnej žaloby na samostatné konanie, kedy k uvedenému môže dôjsť len v tom prípade,ak obligatórne nie sú splnené podmienky na spojenie vecí upravené v ust. § 166 CSP, čo takisto
nebola situácia v prejednávanom prípade.

31. Vyjadrenie žalovaného bolo postupom krajského súdu, a to podaním zo dňa 09.01.2020 doručené
žalobcovi s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 7 dní, ktorú možnosť žalobca do momentu konania
a rozhodovania krajským súdom nevyužil.

32. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ustanovenia § 379, §

380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalovaného a verejným vyhlásením rozsudku krajským
súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol návrh žalobcu zo dňa 26.08.2019 v spojení s
podaním zo dňa 21.10.2019 na zmenu žalovaného a návrh žalobcu zo dňa 21.10.2019 na vylúčenie
vzájomnej žaloby na samostatné konanie zamietnutý, za aplikácie Čl. 5 CSP, § 147 CSP a rozsudok
okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie
bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

33. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/214/2019-376 zo dňa
06.04.2020, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného

uznesenia krajského súdu dňa 09.06.2020 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

34. Primárne krajský súd bol povinný sa vysporiadať s podaniami žalobcu a žalovaného, ktoré sa
týkali žalovaným oznámenej skutočnosti až v rámci ním podaného odvolania zo dňa 09.08.2019, keď

s odkazom na ust. § 365 ods. 1 písm. g) a § 366 písm. d) CSP uviedol odvolaciemu súdu novú
skutočnosť, ktorú podľa tvrdení žalovaného nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom
prvej inštancie, keďže nastala po vyhlásení napadnutého rozsudku, a to skutočnosť uzavretia Kúpnej
zmluvy dňa 01.08.2019, predmetom ktorej bol predaj reklamného zariadenia na kupujúceho EUNICA
Design, s.r.o., so sídlom Mariánske nám. 30/5, 010 01 Žilina, IČO: 47 085 959. Žalovaný k odvolaniu

doložil Kúpnu zmluvu zo dňa 01.08.2019 a súčasne uviedol, že zmenou vlastníka tohto reklamného
zariadenia, ktoré bolo predmetom sporu, ktorého odstránenia sa žalobca domáha, žalovaný už nie je
pasívne legitimovaný, ktorú pasívnu legitimáciu žalovaný stratil predajom reklamného zariadenia od
01.08.2019 tak, ako pôvodný žalovaný stratil svoju pasívnu vecnú legitimáciu predajom reklamného
zariadenia k 01.09.2017. Žalobca na túto až v odvolacom konaní oznámenú skutočnosť v podaní zo

dňa 26.08.2019 v spojení s podaním zo dňa 21.10.2019 reagoval v prvom rade tak, že žiadal, aby
aplikovaním Čl. 5 CSP takýto výkon práva žalovaného nepožíval právnu ochranu, t.j. aby bol rozsudok
okresného súdu potvrdený a predložený dôkaz kúpnej zmluvy vyhodnotený na základe Čl. 5 CSP. Len v
prípade, ak odvolací súd vyhodnotí konanie žalovaného ako konanie požívajúce právnu ochranu, tak až
v tom prípade je žalobca nútený navrhnúť opätovne zmenu žalovaného v zmysle ust. § 80 ods. 1 CSP,

aby do konania na miesto žalovaného vstúpila spoločnosť EUNICA Design, s.r.o., IČO: 47 085 959, a to
do konania žaloby žalobcu a vzájomný návrh žalovaného, aby bol vylúčený na samostatné prejednanie.
Vo vzťahu k týmto podaniam žalobcu žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11.10.2019 (č.l. 340 spisu) v spojení
s podaním zo dňa 13.12.2019 (č.l. 366 spisu) uviedol, že nie je možné aplikovať Čl. 5 CSP, keďže
tento sa týka procesnoprávnych úkonov, avšak dispozícia s hnuteľnou vecou žalovaným, a to v rovine

predaja tretej osobe v priebehu sporu je konaním hmotnoprávneho charakteru, kedy žalovanému ani
počaskonaniapredokresnýmsúdom,aniinýmspôsobomneboloobmedzenénakladaťsjehomajetkom.
Žalovaný uviedol, že nie je možné akceptovať návrh žalobcu, ktorým v podstate žiada, aby odvolací súd
neprihliadol na preukázanú zmenu v hmotnoprávnom skutkovom stave veci, ktorá nastala až v čase po
vyhlásení rozsudku okresného súdu, keďže takýto postup by bol v rozpore s ust. § 215 ods. 1 a § 217

ods. 1 CSP. Žalovaný uviedol, že nie je možné akceptovať návrh žalobcu na zámenu žalovaného len vo
vzťahu k ním podanej žalobe, keďže súčasťou žaloby žalobcu je aj vzájomná žaloba žalovaného, pričom
vo vzájomnej žalobe žalovaného je žalovaný žalobca a žalobca je žalovaný, to znamená, že žaloba a
vzájomná žaloba sú previazané. Žalovaný ďalej uviedol, že ak žalobca navrhuje vylúčenie vzájomnej
žaloby žalovaného na samostatné konanie, tak takýto postup nespĺňa zákonné predpoklady v zmysle

ust. § 147 ods. 4 CSP, ak už okresný súd o vzájomnej žalobe spolu so žalobou meritórne rozhodol
jedným rozsudkom, ako sa to stalo v danej veci.35. Krajský súd považoval za potrebné na základe vyššie uvedeného zo strany žalobcu a žalovaného
v odôvodnení svojho rozsudku uviesť citáciu Čl. 5 CSP, na ktorý poukazoval žalobca a ust. § 365 ods.
1 písm. g), § 366 písm. d) CSP, na ktoré poukazoval žalovaný v súvislosti s oznámením skutočnosti v

odvolacom konaní, že došlo k predaju reklamného zariadenia kupujúcemu EUNICA Design, s.r.o., na
ktorého prešlo vlastníctvo k reklamnému zariadeniu, odstránenia ktorého sa žalobca domáha.

36. Podľa Čl. 5 CSP, zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu
ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia

na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k
nedôvodným prieťahom v konaní.

37. Podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené.

38. Podľa ust. § 366 písm. d) CSP, novoty v odvolacom konaní - prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v
odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

39. Krajský súd uvádza, že na základe tých zákonných ustanovení, ktoré uviedol sám žalovaný,
nemožno akceptovať u oznámenia uzavretia Kúpnej zmluvy na reklamné zariadenie medzi žalovaným
ako predávajúcim a kupujúcim EUNICA Design, s.r.o., IČO: 47 085 959 dňa 01.08.2019 to, že by malo ísť
o situáciu v zmysle ust. § 366 písm. d) CSP, na ktorú poukazoval žalovaný, t.j., že kúpna zmluva je novým

dôkazom, ktorý ako prostriedok procesnej obrany bez svojej viny nemohol žalovaný uplatniť v konaní
pred súdom prvej inštancie. Krajský súd konštatuje, že Kúpna zmluva zo dňa 01.08.2019, ktorú žalovaný
označil až v ním podanom odvolaní, nespĺňa zákonnú požiadavku prostriedku procesnej obrany, ktorý
prostriedokžalovanýakoodvolateľbezsvojejvinynemoholuplatniťvkonanípredsúdomprvejinštancie.
Bez svojej viny podľa názoru krajského súdu je možné chápať len situáciu, keď sporová strana nemohla

bez svojej viny skutočnosti alebo dôkazy označiť alebo predložiť, pretože o nich nevedela, ani inak z
procesného hľadiska nezavinila nesplnenie svojej povinnosti ich tvrdenia alebo predloženia. Dispozíciu
s predmetom vlastníctva, a to s reklamným zariadením krajský súd nepopiera, ale pokiaľ k nej došlo, a
to v danom konaní už opätovne, t.j. pred okresným súdom na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 01.09.2017
(č.l. 103-105 spisu) medzi pôvodným žalovaným ako predávajúcim EUNICA MEDIA, s. r. o., IČO: 44 081

481 a kupujúcim SECURE INVESTMENT, s. r. o. ako kupujúcim a v rámci odvolacieho konania podľa
Kúpnej zmluvy zo dňa 01.08.2019 (č.l. 319-321 spisu), uzavretej medzi žalovaným ako predávajúcim
a kupujúcim EUNICA Design, s.r.o., IČO: 47 085 959, tak nepochybne nemôže ísť o dôkaz, ktorý
nemohol žalovaný uplatniť bez svojej viny, čo je vyžadované ust. § 366 písm. d) CSP, keďže tu ide o
vedomú, dobrovoľnú vôľu žalovaného sa týmto spôsobom správať, a to predať reklamné zariadenie,

ktoré tvorí predmet žaloby žalobcu a súdneho konania. Odvolací súd preto v zmysle návrhu žalovaného
na skutočnosť Kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným ako predávajúcim a kupujúcim EUNICA
Design, s.r.o., datovanej 01.08.2019, neprihliadol ako na žalovaným označený dôkaz cez aplikáciu ust.
§ 365 ods. 1 písm. g) a § 366 písm. d) CSP, na ktoré poukazoval žalovaný, keďže tento dôkaz nespĺňa
zákonné kritérium v zmysle ust. § 366 písm. d) CSP, pretože nejde o dôkaz, ktorý odvolateľ bez svojej

viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, ak žalovaný vedome a dobrovoľne uzavrel
kúpnu zmluvu, s dôsledkom straty svojho vlastníckeho práva.

40. Krajský súd dodáva, že žalovaný dobrovoľne predal reklamné zariadenie a tým nemožno sa
stotožniť, že skutočnosť, prípadne dôkaz Kúpnej zmluvy zo dňa 01.08.2019 by mal byť prostriedkom

procesnej obrany žalovaného, ktorý žalovaný „bez svojej viny“ nemohol uplatniť pred okresným súdom.
Dobrovoľné, slobodné a vážne konanie žalovaného ako vlastníka reklamného zariadenia pri predaji
tohto zariadenia kupujúcemu EUNICA Design, s.r.o. nemôže byť situáciou, že by žalovaný ako odvolateľ
bez svojej viny nemohol prevod svojho vlastníckeho práva ovplyvniť. Návrh žalovaného v odvolaní
prihliadnuť na tento právny úkon uzavretej Kúpnej zmluvy zo dňa 01.08.2019 cez žalovaným uvedené

ustanovenie § 365 ods. 1 písm. g), § 366 písm. d) CSP bol na základe uvedených záverov krajského
súdu neopodstatnený a súčasne nezodpovedal zákonným kritériám v zmysle ust. § 366 písm. d) CSP.41. Žalobca na oznámenie žalovaného o predaji reklamného zariadenia až v odvolacom konaní vo
vyjadrení zo dňa 26.08.2019 (č.l. 334 spisu) reagoval tak, že žiadal, aby na tento „vyfabrikovaný“
dôkaz nebolo prihliadané, keďže považoval konanie žalovaných, resp. ich právneho zástupcu za

zneužívanie práva a konanie proti dobrým mravom. Žiadal aplikovaním Čl. 5 CSP, aby takýto výkon
práva nepožíval právnu ochranu s návrhom na potvrdenie rozsudku okresného súdu, s vyhodnotením
dodatočne doloženej kúpnej zmluvy podľa Čl. 5 CSP. Len v prípade, ak takto odvolací súd nebude
hodnotiť konanie žalovaného, žalobca navrhol postupovať v zmysle ust. § 80 ods. 1 CSP, a to aby
do konania na miesto žalovaného vstúpila spoločnosť EUNICA Design, s.r.o., IČO: 47 085 959, avšak

len do konania žaloby žalobcu, nie do vzájomnej žaloby žalovaného s návrhom, aby vzájomná žaloba
žalovaného bola vylúčená na samostatné konanie podľa podania žalobcu zo dňa 21.10.2019.

42. Krajský súd návrh žalobcu na zmenu žalovaného a s tým súvisiaci návrh žalobcu na vylúčenie
vzájomnej žaloby žalovaného na samostatné konanie posudzoval v kontexte celej danej sporovej
právnej veci vo väzbe na Čl. 5 CSP. Je nepochybné, že od začatia súdneho konania, a to doručenia

žaloby žalobcu na okresný súd dňa 28.04.2015, sa žalobca ako správca majetku Slovenskej republiky,
a to stavby súpisné číslo XXX, postavenej na pozemku CKN parc. č. 6033, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 249 m2, zapísanej na LV č. XXX, k.ú. Z., domáha odstránenia reklamnej stavby - zariadenia z
vonkajších stien zo strany V. ulice a uvedenia steny do pôvodného stavu. Žaloba pôvodne bola podaná
proti žalovanému EUNICA MEDIA, s. r. o., IČO: 44 081 481, ktorý žalovaný mal uzavretú so žalobcom

Zmluvu o nájme č. 874604541-4-2013. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina, Oddiel:
Sro, Vložka číslo: 20578/L vyplynulo, že od 10.05.2008 spoločníkmi pôvodne žalovaného sú Michal
Ďurana, Y. XXXX/X, Z. XXX XX, Tomáš Kopičár, O. XXXX/X., Z. XXX XX . a do 06.12.2017 spoločníkom
bol aj Matej Krištofík, XXX, C. XXX XX. Ešte v konaní pred okresným súdom pôvodný žalovaný doložil
Kúpnu zmluvu zo dňa 01.09.2017, ktorou ako predávajúci predal žalovanému SECURE INVESTMENT,

s. r. o., IČO: 46 300 007 reklamné zariadenie tak, ako je pojem reklamného zariadenia uvedený v Čl.
I. bodu 1. kúpnej zmluvy. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina Oddiel: Sro, Vložka
číslo: 55195/L vyplynulo, že spoločníkmi žalovaného sú Jozef Trnka, R. XXXX/XX, Z. XXX XX od
19.08.2017 a do 18.08.2017 spoločníkom žalovaného bola EUNICA MEDIA, s. r. o., Mariánske nám.
30/5,Žilina01001,t.j.pôvodnežalovanýaďalšímspoločníkomdo24.11.2016bolJozefTrnka,R.XXXX/

XX, Z. XXX XX. Podľa žalovaným v odvolacom konaní oznámenej skutočnosti predaja reklamného
zariadenia žalovaným na kupujúceho EUNICA Design, s.r.o., so sídlom Mariánske nám. 30/5, 010 01
Žilina, IČO: 47 085 959, z výpisu z obchodného registra tejto spoločnosti, Oddiel: Sro, Vložka čísla:
58757/L vyplynulo, že spoločníkom je EUNICA MEDIA, s. r. o., Mariánske nám. 30/5, Žilina 010 01 od
12.12.2017, teda obchodná spoločnosť, ktorá bola ako pôvodne žalovaný a nájomca k žalobcovi a do

11.12.2017 spoločníkom bol Michal Ďurana, Y. XXXX/X, Z. XXX XX a do 11.12.2017 spoločníkom bol
Tomáš Kopičár, X. XXXX/XX, Z. XXX XX. Krajský súd preto prihliadol na tvrdenia žalobcu v podaní zo
dňa 26.08.2019, ktorý vo vzťahu k žalovaným doloženej kúpnej zmluve až v odvolacom konaní poukázal
na spoločníkov, konateľov, sídlo pôvodného žalovaného a novej spoločnosti s tým, že pôvodne žalovaný
EUNICA MEDIA, s. r. o. je spoločníkom spoločnosti EUNICA Design, s.r.o., na ktorú žalovaný previedol

vlastníctvo k reklamnému zariadeniu.

43. Krajský súd prihliadol aj na časový moment, keď napadnutý rozsudok okresného súdu bol doručený
žalovanému prostredníctvom jeho právnej zástupkyne v zmysle doručenky pred č.l. 306 spisu dňa
25.07.2019 a k žalovaným tvrdenej skutočnosti uzavretia kúpnej zmluvy medzi ním a kupujúcim EUNICA

Design,s.r.o.malodôjsťdňa01.08.2019,t.j.vúzkomčasovomsledepodoručenínapadnutéhorozsudku
okresného súdu. Krajský súd mal za to, že vzhľadom k takémuto konaniu pôvodného žalovaného
ešte pred okresným súdom, žalovaného v odvolacom konaní, nie je vylúčené, že by až do konečného
rozhodnutia odvolacím súdom v prípade akceptovania zmeny žalovaného na základe Kúpnej zmluvy zo
dňa 01.08.2019, došlo k ďalšiemu prevodu vlastníckeho práva. Nie je vylúčený stav „reťazenia“ takýchto

prevodov, o ktorých by krajský súd rozhodoval a tým by sa rozhodnutie odvolacieho súdu neúmerne
predlžovalo, čím rozhodne by nebol naplnený zmysel a účel súdneho konania vyjadrený aj v Čl. 17
CSP, z ktorého vyplýva, že súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá,predchádzazbytočnýmprieťahom,konáhospodárne.Návrhžalobcunazmenužalovaného,
uskutočnenie ktorého bolo vynútené len správaním sa žalovaného, ktorý až po rozhodnutí rozsudkom

okresného súdu, po jeho doručení, reklamné zariadenie odstránenia ktorého sa žalobca podanou
žalobou domáha, kúpnou zmluvou mal previesť do vlastníctva kupujúceho EUNICA Design, s.r.o., u
ktorého naviac spoločníkom je pôvodne žalovaný EUNICA MEDIA, s. r. o., ktorý bol zmenený na
žalovaného SECURE INVESTMENT, s. r. o., nebol odvolacím súdom akceptovaný. Bol zamietnutý zaaplikácie Čl. 5 CSP, keďže opačný postup by viedol k nedôvodným prieťahom v odvolacom konaní,
ak podľa názoru odvolacieho súdu nie je vylúčené tak, ako bolo konštatované vyššie, že dôjde, resp.
môže dochádzať k ďalším prevodom v rámci odvolacieho konania. V kontexte celej sporovej právnej

veci má odvolací súd za to, že dispozícia s predmetom súdneho sporu, a to s reklamným zariadením,
nemôže požívať právnu ochranu, keďže je tu možné legitímne vysloviť názor, že zo strany žalovaných,
t.j. pôvodne žalovaného, žalovaného, dochádza k zjavnému zneužívaniu práva žalobcu ako vlastníka,
ktorý sa domáha ochrany svojich práv, keď z titulu zániku zmluvy o nájme s pôvodným žalovaným
EUNICA MEDIA, s. r. o., IČO: 44 081 481, bez právneho titulu je umiestnené reklamné zariadenie -

stavba/reklamná plocha na stavbe žalobcu, ktorý má právo sa v primeranom, bezprieťahovom súdnom
konaní domôcť ochrany svojho práva.

44. Ak žalovaný vo svojich vyjadreniach poukazoval na to, že Čl. 5 CSP má väzbu na sankcionovanie
len procesných úkonov, tak treba zdôrazniť, že žalovaným uvedená skutočnosť až v odvolacom konaní
uzavretej Kúpnej zmluvy datovanej 01.08.2019 medzi ním ako predávajúcim a kupujúcim EUNICA

Design, s.r.o., má v súdnom spore prepojenie na procesný úkon návrhu na zmenu žalovaného. Tento
úkon sa preto musí posudzovať vo väzbe k procesnému úkonu, ktorý uskutočnil žalobca s návrhom
na zmenu žalovaného, ktorý návrh bol vynútený, pretože primárne žalobca žiadal cez aplikáciu Čl.
5 CSP neprihliadnuť k takémuto úkonu, ktorý má mať väzbu na procesný úkon zmeny žalovaného.
Krajský súd uvádza, že postup žalovaného v odvolacom konaní s prihliadnutím na celý kontext danej

sporovej veci vníma ako postup, ktorý je s úmyslom vyhnúť sa uloženej povinnosti, odďaľovať konečné
rozhodnutie vo veci, dispozíciou so svojím vlastníctvom zneužiť úpravu procesného nástupníctva pri
singulárnej sukcesii a tým vyvolať v súdnom konaní prieťahy, čo nebolo podľa názoru krajského súdu
akceptovateľné. Krajský súd dodáva, že ani dispozičné práva žalovaného ako vlastníka nemôžu viesť k
zneužitiuprávažalobcuvsúdnomkonaníarovnakonemôžuviesťknedôvodnýmprieťahom.Akovyjadril

krajský súd skutočnosť, že došlo k opakovanému prevodu vlastníckeho práva k reklamnému zariadeniu,
z tohto možno legitímne usudzovať, že sa tak môže stať opakovane okrem žalovaným označenej Kúpnej
zmluvy datovanej 01.08.2019 aj po nej, čo v prípade akceptovania takýchto prevodov odvolacím súdom,
by dochádzalo k neprimeranému odďaľovaniu skončenia súdenej veci, k nehospodárnosti konania a k
spôsobeniu prieťahov v súdnom konaní a zákonite tým aj k zásahu do práva žalobcu, aby jeho vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Na základe týchto záverov a zhodnotení krajský súd návrh
žalobcu zo dňa 26.08.2019 v spojení s podaním zo dňa 21.10.2019 na zmenu žalovaného, ku ktorému
žalobca pristúpil len vynútene konaním žalovaného, ktorý oznámil, že reklamné zariadenie ktoré je
predmetom sporu predal novému vlastníkovi, zamietol, za rešpektovania základných princípov civilného
sporového konania Čl. 5, Čl. 17 CSP. Súčasne bol zamietnutý aj návrh žalobcu na vylúčenie vzájomnej

žaloby žalovaného na samostatné konanie, keďže tento návrh bol viazaný na návrh žalobcu na zmenu
žalovaného, ku ktorej zmene nedošlo. Krajský súd mal za to, že žalovaným až v odvolacom konaní
uskutočnený úkon kúpnej zmluvy, na ktorú skutočnosť žalovaný žiadal, aby odvolací súd prihliadal,
k čomu nedošlo, bol stavom, ktorý viedol k zneužitiu procesnoprávnej úpravy, a to nástupníctva pri
singulárnej sukcesii s úmyslom vyhýbať sa uloženej povinnosti napadnutým rozsudkom okresného

súdu. Tento záver krajského súdu vychádza z kontextu celej sporovej právnej veci, za vzatia toho, že
výkon vlastníckeho práva jednej sporovej strany (žalovaného), nemôže byť na ujmu výkonu vlastníckeho
práva (jeho ochrany) druhej sporovej strany (žalobcu). V tomto smere vyjadreného názoru krajský súd
poukazuje na Čl. 2 ods. 1 CSP, ktorý bol aplikovaný, podľa ktorého ...„Ochrana ohrozených alebo
porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený

princíp právnej istoty.“.

45. Krajský súd k odvolacím dôvodom žalovaného obsiahnutých v ním podanom odvolaní zo dňa
09.08.2019, ktoré sa viazali k výrokovej časti rozsudku okresného súdu o povinnosti žalovaného
odstrániť reklamnú stavbu uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný. Žalovaný namietal, že okresný

súd nesplnil procesnú povinnosť podľa ust. § 181 ods. 2 CSP a tým podľa žalovaného malo dôjsť
k znemožneniu žalovanej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný v tomto odvolacom dôvode poukázal aj na
rozhodovaciu činnosť Krajského súdu Trnava, Žilina, Prešov. Žalovaný uviedol, že nedodržanie ust. §
181 ods. 2 CSP spôsobuje aj to, že nie je dodržaná predvídateľnosť rozhodnutia. Žalovaný zvýraznil, že

odkazuje na samotný zvukový záznam z pojednávania konaného dňa 21.06.2019, z ktorého musí byť
jednoznačné, že okresný súd svoju povinnosť uloženú ust. § 181 ods. 2 CSP nesplnil.46. Krajský súd podľa spisového materiálu mal za preukázané, že okresný súd v zmysle obsahu
Zápisnice o pojednávaní konanom dňa 21.06.2019 (č.l. 283-288 spisu) zaznamenal postup podľa ust.
§ 181 CSP, keď vyjadril, že vykonáva úkony a poučil o právach a povinnostiach v zmysle Civilného

sporového poriadku. Krajský súd zvýrazňuje aj spôsob doterajšieho dokazovania, ktorý nepochybne
viedol k vedomosti strán sporu čo je sporné, čo nie je sporné, ak vo veci bolo pôvodne rozhodnuté
rozsudkom okresného súdu č.k. 10Cb/230/2015-158 zo dňa 05. decembra 2017. Naviac na strane
žalovaného vystupuje právny zástupca - advokát, kedy je podľa názoru krajského súdu namieste
poukázať aj na Čl. 11 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k

určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s
touto odbornosťou. Krajský súd ďalej upriamuje pozornosť aj na Zápisnicu o pojednávaní pred okresným
súdom zo dňa 05.12.2017 (č.l. 155-157 spisu), z ktorej zápisnice vyplýva vykonané dokazovanie, ako
aj vyjadrenie sudkyne v nadväznosti na námietku žalovaného s tým, že považuje petit žaloby za určitý.
Ustanovenie § 181 ods. 2 CSP nemá zákonné postavenie poučovacej povinnosti súdom a tým nemôže
niesť so sebou dôsledok nesprávneho postupu, prípadne vadnosti konania pred okresným súdom.

Zmyslom ust. 181 ods. 2 CSP je objasnenie, čo zostáva v súdnom konaní predmetom spornosti a na
základetohtozisteniapotomokresnýsúdposúdiďalšípriebehkonania,dokazovania,avšakjetovýlučne
v dispozícii súdu, ktoré z dôkazov budú vykonané a v akom štádiu bude dokazovanie skončené. Krajský
súd má za to, že na pojednávaní konanom pred okresným súdom, a to dňa 21.06.2019 bol vytvorený
priestor k tomu, ak žalovaný nesúhlasil s dostatočnosťou vykonania úkonov v zmysle ust. § 181

CSP, aby uvedené mohol namietať na samotnom pojednávaní pred okresným súdom. Tento odvolací
dôvod žalovaného nemohol byť hodnotený ako relevantný s primeraným poukazom aj na rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 326/2012 zo dňa 21. júna 2012, podľa ktorého
porušenie zákonného ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p. (toho času zodpovedajúce ustanovenie § 181
ods. 2 CSP) žiadnym spôsobom nediskvalifikuje účastníka napríklad v práve zúčastniť sa pojednávania,

robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, zhrnúť svoje návrhy, namietať
prípadný nesprávny procesný postup okresného súdu v podanom odvolaní a pod. a tým nemôže dôjsť k
porušeniuprávanaspravodlivésúdnekonanie.Zpodstatyvýkonuspravodlivostiprostredníctvomsúdnej
moci vyplýva, že súd musí byť pri svojich právnych záveroch nezávislý a jeho slobodný myšlienkový
postup je limitovaný iba obsahom objektívneho práva, ktoré v konkrétnej veci interpretuje a aplikuje.

Priamo obmedzený teda nemôže byť ani vlastným predbežným právnym posúdením veci.

47. Po oboznámení sa s obsahom žaloby, ďalších podaní žalobcu krajský súd konštatuje, že v danej
sporovej veci nedošlo k zmene žaloby zo strany žalobcu, ktorá situácia by mala viesť k rozhodovaniu
o prípustnosti zmeny žaloby s poukazom na ust. § 140 ods. 2 CSP, ktoré uviedol žalovaný v odvolaní

v spojení aj s ust. § 142 ods. 1 CSP, na ktoré ustanovenie poukazuje krajský súd. V danej veci
nedošlo k zmene žaloby v zmysle ust. § 140 ods. 2 CSP, keďže od momentu vyvolania súdneho
sporu, a to doručením žaloby na okresný súd dňa 28.04.2015, nedošlo k podstatnej zmene alebo k
doplneniu rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Žalobca od samotného začiatku vyvolania
súdneho sporu odôvodňoval svoj žalobný nárok od tvrdenia zániku nájomnej zmluvy výpoveďou, t.j. táto

skutočnosť, resp. tento spôsob zániku nájomného vzťahu s právnym predchodcom žalovaného počas
celej doby súdneho sporu bol žalobcom uvádzaný. Žalobca od samého začiatku vyvolania súdneho
sporu neuplatňoval iné právo, ako právo na ochranu svojho postavenia - vlastníctva vo väzbe na tvrdenie
o zániku nájomného vzťahu, z ktorého zániku uplatňoval voči právnemu predchodcovi žalovaného
žalobu o odstránenie reklamnej stavby/plochy zo steny jeho stavby. Pokiaľ aj žalobca na pojednávaní

konanom pred okresným súdom dňa 21.06.2019 uviedol, že navrhuje zmenu žaloby, tak posúdenie či o
zmenu žaloby ide, je výlučne vecou súdu, pričom okresný súd správne postupoval ak vyjadril, že nešlo
o zmenu žaloby. Krajský súd dodáva, že žalobca sa nedomáha niečoho iného než v pôvodnej žalobe zo
dňa 21.04.2015, keď od samotného začatia konania sa domáha toho istého, a to odstránenia reklamnej
stavby/plochy z určitého miesta, ktoré je identifikované určito a zrozumiteľne a uvedenia do pôvodného

stavu.

48. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s odvolacím dôvodom žalovaného v tom, že by petit, resp.
žalobcom formulovaný návrh na rozhodnutie súdom bol neurčitý, nevykonateľný. Zložkou žalobného
nároku je žalobný návrh označovaný aj ako petit žaloby. V žalobnom návrhu sa konkretizuje návrh

žalobcu na poskytnutie súdnej ochrany. Žalobný petit musí byť jasný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný.
Žalobca vo svojom žalobnom petite presne špecifikoval nehnuteľnosť, uvedením čísla listu vlastníctva,
katastrálneho územia, parcelného čísla, súpisného čísla, z ktorej žiadal odstrániť reklamnú stavbu/
plochu, ktorá vyplývala zo zaniknutej Zmluvy o nájme č. 874604541-4-2013 zo dňa 26. februára 2013,uzavretej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného (ďalej len „Zmluva o nájme“). Samotný
právny predchodca žalovaného a žalobca v Zmluve o nájme v rámci Článku III Predmet a účel nájmu
vymedzili užívanie za účelom umiestnenia dvoch kusov reklamných plôch. Pokiaľ okresný súd petit

žaloby vyhodnotil ako určitý a vykonateľný, ako aj, že nešlo o zmenu žaloby ak žalobca len upravil znenie
petitu, tak postup súdu prvej inštancie bol zákonný, správny. Krajský súd dodáva, že žalobca sa domáha
odstránenia reklamnej stavby, plochy z vonkajších stien nehnuteľnosti zo strany V. ulice a uvedenia
steny do pôvodného stavu, keď takéto odstránenie požadoval už v podanej žalobe zo dňa 21.04.2015.
Ak aj terminologicky žalobca vyjadroval vypratanie nehnuteľnosti odstránením, tak bolo zrejmé, aký

nárok žalobca uplatňuje, a to odstránenie reklamnej stavby/plochy z presne a konkrétne identifikovanej
nehnuteľnosti. Žalobný petit je dostatočne určitý a zrozumiteľný, je v ňom vyjadrený návrh žalobcu
dosiahnuť odstránenie reklamnej stavby/plochy z presne špecifikovanej nehnuteľnosti a uvedenie steny
do pôvodného stavu, pričom odstránenie reklamnej stavby/plochy je spôsobilým predmetom konania
s účinkami vyplývajúcimi z hmotného práva. Z dôvodu určitosti žalobného petitu preto okresný súd
nemal dôvod vyzývať žalobcu na odstránenie vád žaloby. Žalobný petit v danej veci nie je ani vnútorne

rozporný,ktorýbyvzbudzovalpochybnostiozámerežalobcu.Vecousúduniejeto,abyžalobcupoučoval
o hmotnom práve, vrátane poučenia o správnej formulácii žalobného petitu tak, aby žalobca dosiahol
zamýšľaný výsledok konania. Práve v prípade, ak by okresný súd konal v rozpore s uvedenou zásadou,
porušil by princíp rovnosti sporových strán. Krajský súd uvádza, že zo strany okresného súdu nedošlo
k porušeniu zásady rovnosti v civilnom procese. Obe sporové strany, tak žalobca ako aj žalovaný, o

ktorých právach a povinnostiach okresný súd rozhodoval, mali vytvorené rovnaké procesné podmienky
a rovnaké možnosti pri uplatňovaní prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku. Žiadnej zo
sporových strán nebola poskytnutá možnosť výhody oproti druhej sporovej strane, pretože okresný súd
aplikoval, interpretoval právo rovnako vo vzťahu k obidvom sporovým stranám.

49. Krajský súd považuje za potrebné dodať, že žalobný petit, ktorý uplatnil žalobca a ktorý vyjadril
okresný súd vo výrokovej časti napadnutého rozsudku je vykonateľný, keďže je z neho zrejmé, akú
povinnosť má žalovaný splniť, t.j. odstrániť reklamnú stavbu, u ktorej je presne identifikované miesto,
súčasne s povinnosťou žalovaného uviesť toto miesto, a to stenu, ktorá je identifikovaná určito a presne
údajmi nehnuteľnosti do pôvodného stavu. Krajský súd má za to, že výrok napadnutého rozsudku

okresného súdu je určitý a vykonateľný a pre tieto atribúty nebolo potrebné vo výroku rozsudku
okresného súdu vyjadriť ďalšími údajmi, aká konkrétna reklamná stavba má byť odstránená, t.j. nebolo
potrebné pre určitosť petitu a následne výroku napadnutého rozsudku okresného súdu vyjadriť, aká
konkrétna reklamná stavba sa nachádza na stavbe žalobcu, ak jej umiestnenie nebolo sporné. Pre
určitosť a vykonateľnosť petitu a tým aj výroku rozsudku okresného súdu bolo určujúce, aby konkrétnym

a určitým spôsobom bola vyjadrená povinnosť pre žalovaného, a to povinnosť odstrániť reklamnú stavbu
s podrobným identifikovaním miesta, z ktorého je žalovaný povinný túto reklamnú stavbu odstrániť
s uvedením steny do pôvodného stavu, čo žalobný petit a následne výrok napadnutého rozsudku
okresného súdu spĺňa. Povinnosť odstránenia a uvedenia do pôvodného stavu je určitým a jasným
spôsobom vyjadrená.

50. K odvolacím dôvodom žalovaného, ktoré sa vzťahovali k napadnutému rozsudku okresného súdu
vo výrokovej časti a k tomu viažucemu sa odôvodneniu, keď vzájomná žaloba žalovaného na zriadenie
vecného bremena v prospech žalovaného, na stavbe súpisné číslo XXX, zapísanej na LV č. XXX a
postavenej na parcele KNC č. 6033, k.ú. Z., strpieť na vonkajších stenách stavby súpisné číslo XXX,

zapísanej na LV č. XXX a postavenej na parc. KNC č. 6033, k.ú. Z. zo strany V. ulice, umiestnenie
reklamnej stavby s jednou alebo viacerými reklamnými plochami, jej užívanie, prevádzku, údržbu a
opravy, ako aj v povinnosti strpieť prístup žalovaným oprávnených osôb k reklamnej stavbe za účelom jej
prevádzky, údržby a opráv, bola zamietnutá, krajský súd uvádza, že neboli právne relevantné. Okresný
súd jasne zdôvodnil závery k zamietavému vzájomnému návrhu žalovaného a vyjadril, že stavbou podľa

Občianskeho zákonníka nie je reklamná stavba a uviedol, že ust. § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka
je ustanovením, ktoré rieši vzťah vlastníka pozemku a vlastníka stavby. Podľa názoru krajského súdu
inštitút vecného bremena nie je možné vnímať a aplikovať tak, ako sa toho domáhal žalovaný na základe
podanej vzájomnej žaloby a tvrdení vyjadrených v ním podanom odvolaní. V podstate treba dodať, že
sám žalovaný v súvislosti so svojou vzájomnou žalobou v odvolaní tvrdil skutočnosť, že nie je vlastníkom

reklamného zariadenia, resp. reklamnej stavby vo vzťahu ku ktorej sa domáhal vzájomnou žalobou
zriadenia vecného bremena v jeho prospech na stavbe žalobcu.51. Krajský súd k inštitútu vecného bremena ako hmotnoprávneho inštitútu upraveného Občianskym
zákonníkom v zmysle ust. § 135c Občianskeho zákonníka zvýrazňuje, že aj v zmysle rozhodovacej
činnosti súdov je ustálené, že ide o usporiadanie pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom

stavby. Vychádza sa pritom z toho, že vlastník stavby je odlišný od vlastníka pozemku. Krajský súd sa
stotožňuje so závermi okresného súdu vyjadrenými nielen v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré
sa vzťahujú k žalobe žalobcu, ale aj so závermi, ktoré sa vyjadrili súdom prvej inštancie vo vzťahu k
zamietnutiu vzájomnej žaloby žalovaného a v podrobnostiach na tieto závery okresného súdu odkazuje
za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP.

52. Krajský súd má za to v zhode so záverom okresného súdu, že pri vzájomnej žalobe žalovaného,
ktorá sa týka jeho návrhu na zriadenie vecného bremena v prospech žalovaného nejde o vzťah vlastníka
pozemku a vlastníka stavby, keďže žalovaný žiadal zriadiť vecné bremeno v prospech reklamného
zariadenia - stavby k stavbe žalobcu. Okresný súd vecne správne uviedol, že pokiaľ by došlo k aplikácii
ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka v zmysle návrhu žalovaného, tak takéto zriadenie vecného

bremena by bolo v rozpore s dobrými mravmi, čo vyjadril v odseku 51. svojho odôvodnenia a vo
svojich zhrňujúcich záveroch v odseku 57. odôvodnenia, a preto aj podľa názoru krajského súdu
žalovaný nemohol byť úspešný so svojou vzájomnou žalobou. Zánik záväzkovo-právneho vzťahu, a
to zánik Zmluvy o nájme výpoveďou nie je možné nahradiť v zmysle vzájomnej žaloby žalovaného
zriadením vecného bremena v prospech žalovaného na stavbe žalobcu, keďže takýmto spôsobom by sa

riešil v podstate chýbajúci záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako podnikateľskými
subjektami, ktorý bol ukončený zo strany žalobcu.

53. Krajský súd nezistil dôvody ani pre postup v zmysle ust. § 389 ods. 2 CSP, a to vo vzťahu k uzneseniu
Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/230/2015-112 zo dňa 13. septembra 2017 v spojení s uznesením

Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/230/2015-214 zo dňa 27. novembra 2018. Pokiaľ došlo v
rámci konania pred okresným súdom k zmene žalovaného, tak dispozíciu na zmenu žalovaného má
žalobca. Pri zmene žalovaného treba zdôrazniť poukaz na ust. § 80 ods. 3 CSP z ktorého vyplýva,
že ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu. Nie je možné sa preto
dovolávať toho, aby v odvolacom konaní boli zrušené žalovaným vymedzené právoplatné uznesenia

okresného súdu v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 2 CSP, pretože k žiadnej vade v
konaní pred okresným súdom nedošlo a touto vadou nebolo ani namietanie žalovaným v odvolaní, že
žalovanému pred vydaním napadnutých uznesení okresného súdu nebol doručený návrh žalobcu na
zmenu žalovaného a možnosť oboznámenia sa, vyjadrenia žalovaným a tým nemohlo dôjsť k rozporu
s Čl. 6 ods. 1, Čl. 9 CSP tak, ako to uvádzal žalovaný v odvolaní. Krajský súd k tomuto odvolaciemu

dôvodu žalovaného zvýrazňuje znenie ust. § 80 ods. 3 CSP z ktorého vyplýva, že ten, kto vstupuje
do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu, to znamená, že účinky tak hmotnoprávne ako
aj procesnoprávne medzi pôvodnými stranami zostávajú aj po vstupe právneho nástupcu do konania
zachovanéaprávnynástupcajeviazanývšetkýmiúkonmi,ktorévkonaníurobiljehoprávnypredchodca.
Krajský súd má za to, že vo vzťahu k zmene žalovaného pred okresným súdom nemohlo dôjsť k žiadnej

vade, pretože ak aj nejaké nastali (ktoré však odvolací súd nezistil), tak tie boli riešené okresným
súdom po zrušujúcom uznesení krajského súdu č.k. 13Cob/224/2018-249 zo dňa 17.04.2019. Práve
týmto zrušujúcim uznesením krajského súdu bolo zabezpečené, aby sa žalovaný právne kvalifikovaným
a účinným spôsobom stal sporovou stranou, k čomu aj následne došlo. Odvolací súd dodáva, že
žalovaného určuje žalobca, nie je to viazané na súhlas žalovaného. Právoplatnosťou rozhodnutia o

zmene žalovaného takto zmenený žalovaný vstupuje do konania a prijíma stav ku dňu jeho vstupu v
zmysleust.§80ods.3CSP,apretonebolorelevantnéaniztohtodôvodunamietanietvrdenéžalovaným,
že mu pred rozhodnutím okresného súdu o zmene žalovaného nebol doručený návrh žalobcu na
pripustenie zmeny strany sporu, ako aj neumožnenie sa s takýmto návrhom oboznámiť, vyjadriť, a preto
nemohlo dôjsť pri právoplatných uzneseniach okresného súdu, ktoré namietal žalovaný v odvolaní, k

porušeniu Čl. 6 ods. 1 a Čl. 9 CSP.

54. Vzhľadom k vyššie uvedeným zhodnoteniam a záverom krajský súd dodáva, že žalovaný pokiaľ
v odvolaní poukázal na právnu skutočnosť uzavretia Kúpnej zmluvy datovanej 01.08.2019, v ktorej
vystupoval ako predávajúci a kupujúcim bol EUNICA Design, s.r.o., IČO: 47 085 959, predmetom ktorej

kúpnej zmluvy mal byť prevod vlastníckeho práva k reklamnému zariadeniu - reklamnej stavby, tak
je nepochybné, že žalovaný podľa ním poskytnutých tvrdení dobrovoľne predal reklamné zariadenie
- stavbu a tým zodpovedá za plnenie povinnosti, ktorá mu bola uložená napadnutým rozsudkom
okresného súdu, ktorú mal uloženú ako vlastník reklamného zariadenia - stavby. Aj v odvolacom konanízvolený postup a prístup k posudzovaniu odvolacej právnej veci a jej rozhodnutie zodpovedá zistenému
skutkovému a právnemu stavu a zodpovedá aj základným princípom Civilného sporového poriadku v
zmysle Čl. 5, Čl. 17 CSP. Výrok rozsudku okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu je

záväznýprežalovaného,ktorýakovlastníkreklamnejstavby,ktorúpodľajehotvrdenídobrovoľnepredal,
zodpovedá za súdnym rozhodnutím uloženú povinnosť, t.j. aj za to, že táto povinnosť ktorá sa vzťahuje
aj k právnym nástupcom bude splnená právnymi nástupcami.

55. Krajský súd nezistil relevantnosť odvolacích dôvodov žalovaného ani vo vzťahu k podanej žalobe

žalobcu, ani k vzájomnej žalobe žalovaného, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok
okresného súdu potvrdený v celom rozsahu ako vecne správne rozhodnutie v spojení aj so závislým
výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, podľa ktorého sa žalobcovi proti
žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady
rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

56. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods.
1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Vo veci samej v odvolacom konaní bol úspešný
žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o
výške ktorej náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, a to samostatným uznesením za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP. Ak aj boli procesné

návrhy žalobcu zamietnuté, ide o procesné rozhodnutia, predchádzajúce veci samej, ktoré sa nedotkli
úspešnosti žalobcu vo veci samej, ktorá je určujúca pri rozhodovaní o trovách súdneho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.