Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/94/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817211370
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3817211370.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobkyne Mgr. D. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.,
L. XXX/XX, zastúpenej Občianskym združením M. so sídlom P. P., A. Y. XXXX/XXA proti žalovanému
W.-B. D. s.r.o. so sídlom J., C. 2, W.: XX XXX XXX, zastúpeného A. & G. s.r.o. so sídlom J. J., D. XX,
o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, vydanie bezdôvodného obohatenia,

zaplatenie finančného zadosťučinenia, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
zo dňa 06. decembra 2018, č.k. 10Csp/122/2017-236, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa proti žalovanému
domáhala určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, ktorý jej bol poskytnutý

na základe leasingovej zmluvy zo dňa 29.11.2011 uzatvorenej so žalovaným, vydania bezdôvodného
obohatenia v sume 1238,69 eur a zaplatenia finančného zadosťučinenia v sume 300 eur. Vychádzal zo
zistenia, že dňa 04.10.2011 spoločnosť J. spol. s r.o. so sídlom v L. ako predávajúci a žalobkyňa ako
kupujúca uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj osobného motorového vozidla D. D. X,X
GS červenej metalízy za kúpnu cenu 11.150,- eur, ktorá bola financovaná prostredníctvom leasingu.
Splatnosť prvej časti kúpnej ceny vo forme akontácie v sume 3.591,70 eur bola medzi zmluvnými

stranami dojednaná do 10.10.2011, ktorú žalobkyňa zaplatila dňa 5.10.2011, čo vyplýva z výpisu z jej
internetbankingu. Dňa 29.11.2011 strany sporu uzavreli leasingovú zmluvu č. B./XX/XXXXX, na základe
ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver v sume 7.805,- eur, ktorý sa zaviazala splácať v 72 mesačných
splátkach po 135,20 eur. Zmluvný úrok predstavoval 7,80% ročne, RPMN 8,77% a priemerná hodnota
RPMN 11,62%. Z obsahu úverovej zmluvy vyplýva, že poistenie medzi stranami nebolo dohodnuté,
bola dohodnutá len vinkulácia poistného plnenia z havarijného poistenia. V zmluve bolo ďalej uvedené,

že platba vopred zahŕňa zvýšenú splátku, prvú riadnu splátku a spracovateľský poplatok v celkovej
sume 3.591,70 eur, ktorú bola žalobkyňa povinná zaplatiť dodávateľovi predmetu leasingu na jeho
bankový účet, ktorý bol v leasingovej zmluve riadne špecifikovaný. V článku 4., v bode 7. leasingovej
zmluvy bolo uvedené, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov, resp. poplatkov sú uvedené v
Splátkovom kalendári k leasingovej zmluve, ktorý je prílohou zmluvy a jej neoddeliteľnou súčasťou. V
predbežnom splátkovom kalendári k leasingovej zmluve zo dňa 29.11.2011 bol špecifikovaný spôsob

splácania úveru, t.j. výška pravidelnej mesačnej splátky, dátumu jej splatnosti, periodicity splátok, dátum
splatnosti prvej splátky a dátum konečnej splatnosti úveru. Z Formulára pre štandardné európske
informácie o spotrebiteľskom úvere k leasingovej zmluve zo dňa 29.11.2011, ktorý strany podpísali
vyplýva, že medzi podmienky upravujúce čerpanie peňažných prostriedkov, t.j. akým spôsobom a kedy
dostane spotrebiteľ peniaze, bolo zaradené poistenie predmetu leasingu (havarijné poistenie a povinné
zmluvné poistenie škody spôsobenej prevádzkou motorových vozidla). Zo žalobkyňou predložených

poistných zmlúv súd zistil, že dňa 29.11.2011 žalobkyňa ako poistník so spoločnosťou A. poisťovňa, a.s.
uzavrela zmluvu o havarijnom poistení motorového vozidla D. D. R.: PD XXX ED so začiatkom poisteniaod 29.11.2011 na dobu neurčitú. Ročné poistné predstavovalo sumu 211,85 eur. Vinkulácia poistného
plnenia bola dojednaná v prospech žalovaného, ktorý v poistnej zmluve vystupoval ako poistený. V
totožný deň žalobkyňa ako poistník so spoločnosťou A. poisťovňa, a.s. uzavrela zmluvu o povinnom

zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla D. D. R.: PD
XXX ED so začiatkom poistenia od 29.11.2011 na dobu neurčitú. Ročné poistné predstavovalo sumu
81,24 eur. Z rozhodnutia SOI, Inšpektorátu SOI so sídlom v Bratislave zo dňa 17.01.2012, ktorým
bola žalovanému uložená pokuta v sume 500,- eur pre porušenie povinnosti veriteľa postupovať pri
výpočte RPMN podľa § 19 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov vyplýva, že pokuta bola žalovanému uložená z dôvodu, že do
výpočtu RPMN v posudzovaných leasingových zmluvách nezahrnul havarijné poistenie napriek tomu,
že vystupoval ako splnomocnený zástupca poistiteľa a inkasanta a k podpisu poistných zmlúv došlo v
rovnakom čase ako k podpisu samotnej úverovej zmluvy, kedy veriteľ poznal výšku jednotlivých splátok
dojednanéhopoistného,keďžehosámsprostredkoval.Predmetnúleasingovúzmluvuzodňa29.11.2011
súd prvej inštancie posúdil vzhľadom na jej obsahové náležitosti je spotrebiteľským úverom podľa §

1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže žalovaný ako dodávateľ poskytol žalobkyni, ktorá
nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, bola v postavení spotrebiteľa, finančné prostriedky,
ktoré sa zaviazala splácať v splátkach. Vzhľadom k tomu, že ide o záväzkový vzťah zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, súd skúmal, či zmluva, ktorú sporové strany uzavreli, má náležitosti, ktoré
vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení neskorších predpisov. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne,
že leasingová zmluva neobsahovala konečnú splatnosť úveru súd uviedol, že v obsahu leasingovej
zmluvy je uvedené, že úver je splatný v 72 mesiacoch. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa úver pravidelne
a riadne splácala až po 65 mesačnú splátku, čo vyplýva zo splátkového kalendára z čl. 55 spisu,
jednoduchým matematickým výpočtom musela dospieť k zisteniu splatnosti poslednej úverovej splátky

a tým aj ku konečnej splatnosti úveru. Na viac sa v leasingovej zmluve nachádza článok 4., bod 7.,
ktorý odkazuje na splátkový kalendár, v ktorom boli uvedené výška, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a poplatkov. Splátkový kalendár tvoril prílohu leasingovej zmluvy. Žalobkyňa do spisu ako
listinný dôkaz č. 26 založila predbežný splátkový kalendár datovaný dňom 29.11.2011, t.j. deň uzavretia
leasingovej zmluvy, v ktorom bol špecifikovaný spôsob splácania úveru, t.j. výška pravidelnej mesačnej

splátky, dátum jej splatnosti, periodicita splátok, dátum splatnosti prvej splátky a dátum konečnej
splatnosti úveru. Podľa názoru súdu leasingová zmluva spolu s predbežným splátkovým kalendárom
obsahujú všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z.,
vrátane určenia konečnej splatnosti úveru. Žalobkyňa tvrdila, že predbežný splátkový kalendár zo dňa
29.11.2011 jej žalovaný neodovzdal spolu s leasingovou zmluvou zo dňa 29.11.2011, ale s odstupom

času v roku 2012 na jej žiadosť. Súd tvrdeniu žalobkyne neuveril, pretože žalovaný nemal žiadny
dôvod zadržiavať predbežný splátkový kalendár a neodovzdať ho žalobkyni, hoci ostatné dokumenty,
Všeobecnézmluvnépodmienkyprefinančnýleasinghnuteľnýchvecízaloženénačl.27spisuaFormulár
pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere založený na čl. 33 spisu jej spolu s
leasingovou zmluvou riadne odovzdal. Neodovzdaním splátkového kalendára by sa žalovaný vedome

vystavilrizikužalovateľnostiúveruakobezúročnéhoabezpoplatkového.Takétokonaniežalovanéhosúd
nepredpokladal. Zo splátkového kalendára nepochybne vyplýva, že konečná splatnosť úveru nastala
dňa 25.10.2017, kedy bola splatná posledná úverová splátka. Poukázal na to, že aj aktuálna súdna
prax sa postupne odkláňa od právneho názoru, že konečná splatnosť spotrebiteľského úveru musí
byť vyjadrená konkrétnym dňom, mesiacom a rokom. V tejto súvislosti súd poukázal na rozhodnutia

odvolacích súdov, napr. rozhodnutie Krajského súdu Trenčín vo veci sp. zn. 27Co/153/2018,rozhodnutie
Krajského súdu Trenčín vo veci sp. zn. 17Co/303/2017. K tvrdeniu žalobkyne, že žalovaný nesprávne
vypočítal RPMN, pretože do jej výpočtu nezahrnul poistenie, ktoré bola žalobkyňa povinná platiť, súd
prvej inštancie zaujal právny názor, že zahrnutie poistenia do RPMN nebolo možné, nakoľko poistnú
zmluvu uzatvárala priamo žalobkyňa s príslušnou poisťovňou a v prospech žalovaného bola zriadená len

vinkulácia prípadného poistného plnenia. Žalovaný nemohol mať vedomosť o tom, za akých podmienok
si žalobkyňa dohodla poistenie, v čase uzavretia leasingovej zmluvy nepoznal výšku poistného a preto
ho z objektívnych dôvodov nemohol zahrnúť do výpočtu RPMN. Súčasne je potrebné poukázať na
to, že žalovaný v tomto prípade nevystupoval ako sprostredkovateľ havarijného poistenia tak, ako to
bolo v prípadoch uvedených v rozhodnutí SOI zo dňa 17.01.2012, ktoré bolo žalobkyňou predložené. V

leasingových zmluvách uvedených v rozhodnutí SOI žalovaný vystupoval ako splnomocnený zástupca
poistiteľa a inkasanta a havarijné poistenie sám sprostredkoval, čo sa však v prípade žalobkyne nestalo.
Pokiaľideoďalšienákladyžalobkynespojenésplatenímpovinnéhozmluvnéhopoisteniazodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré tiež neboli zahrnuté do výpočtu RPMN,súd poukazuje na vyjadrenie MF SR zo dňa 25.06.2010, z ktorého vyplýva, že povinnosť uzatvoriť
zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla vyplýva priamo zo zákona a nemusí sa chápať ako podmienka poskytnutia úveru, preto sa tieto

náklady nemusia zahŕňať do celkových nákladov na poskytnutie úveru a do výpočtu RPMN, s čím sa súd
stotožnil. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.
Záverom poukázal na to, že plnenie v sume 3.591,70 eur, ktoré žalobkyňa okrem iných plnení uplatnila
voči žalovanému z titulu bezdôvodného obohatenia, zaplatila priamo predávajúcemu, spoločnosti BMC,
spol. s r.o., na základe čoho prípadné bezdôvodné obohatenia v uvedenej výške nemohlo vzniknúť

na strane žalovaného, pretože uvedené plnenie nikdy od žalobkyne neprevzal, čo priamo vyplýva aj z
obsahu leasingovej zmluvy. O náhrade trov konania rozhodol podľa 262 ods. 1 a 255 ods. 1 CSP.
Žalobkyňa bola vo veci nebola úspešná, preto jej nárok na náhradu trov konania nevznikol. Úspešnému
žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov konania v plnej výške, 100%.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla ho zrušiť a vec

vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietala, že súd prvej inštancie
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdenie veci. Poukázala na to, že
z predbežného právneho posúdenia na pojednávaní dňa 08.11.2018 sa vec prejednávajúca sudkyňa
vyjadrila, že zmluva, ktorá je predmetom konania neobsahuje podstatné náležitosti úveru, RPMN je
nesprávne uvedená, nakoľko do výpočtu neboli žalovaným zahrnuté náklady na povinné zmluvné

poistenie a tiež poistenie havarijné, ďalej v zmluve absentuje konečná splatnosť úveru, k tejto bolo
uvedené, že splátkový kalendár nemala žalobkyňa k dispozícii pri podpise zmluvy, bol jej doručený
až následne. Uviedla, že netuší, akým podnetom konajúca sudkyňa zmenila svoj názor až natoľko,
že žalobkyni boli upreté práva na spravodlivý proces. Konanie súdu je zrejmé aj zo zápisnice zo
dňa 08.11.2018, kde síce nie je predbežné právne posúdenie súdu zaznamenané, ale vyplýva zo

záverečných rečí zástupcov strán sporu, kde sa právna zástupkyňa žalobkyne stotožňuje s predbežným
právnym posúdením a zástupkyňa žalovaného názor súdu rozporuje. Tiež je to zrejmé, zo zvukového
záznamu vyhotoveného na pojednávaní dňa 08.11.2018. Ďalej poukázala na podstatné náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. k), l), g), § 11 ods. 1 písm. b) zákona č.
129/2010 Z.z.. Mala za to, že v spornej zmluve nie je uvedená konečná splatnosť úveru, nie je správne

vypočítaná RPMN, poukázala ďalej na zle uvedenú výšku úveru.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. Uviedol, že termín ukončenia trvania zmluvy nie je v zmluve vymedzený dňom,
mesiacom a rokom z dôvodu, že celková doba trvania leasingu je závislá od dátumu protokolárneho

prevzatia predmetu leasingu, ktorý je mnohokrát odlišný od dátumu podpisu leasingovej zmluvy.
Poukázal na to, že zákon o spotrebiteľských úveroch síce vyžaduje vymedzenie doby trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, avšak nevyžaduje, aby bol tento údaj špecifikovaný konkrétnym dátumom
(uvedením dňa, mesiaca a roka). Mal za to, že termín ukončenia trvania zmluvy predstavuje presný,
dostatočný a nemenný spôsob určenia doby trvania zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona o

spotrebiteľských úveroch, ktorý je možné si vypočítať na základe vstupných údajov - dátumu poskytnutia
leasingu, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok vymedzených v zmluve a v jej
prílohách. Čo sa týka vymedzenia konečnej splatnosti leasingu, plne sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku v bode 27. Mal za to, že zmluva, vrátane príloh, obsahuje všetky náležitosti
vyžadované § 9 ods. 2 písm. k) o spotrebiteľských úveroch (VZP, splátkový kalendár). Poprel tvrdenie

žalobkyne, že predbežný splátkový kalendár zo dňa 29.11.2011 jej neodovzdal pri podpise zmluvy.
Taktiež za správny považoval výpočet RPMN v predmetnej zmluve, v podstate zopakoval v tomto smere
svoje tvrdenia uvádzané pred súdom prvej inštancie. Ďalej poukázal na to, že žalobkyňou predložené
rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, Bratislava č.
U/0496/01/2011 zo dňa 17.01.2012 nie je aplikovateľné na danú vec.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 181 ods. 2 veta druhá CSP súd uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci.

6. Predbežné právne posúdenie veci má iba predbežný charakter, musí však vychádzať zo znalosti
veci a musí byť argumentačne udržateľné. Vo všeobecnosti platí, že v záujme spravodlivosti azákonnosti sa súd počas konania môže v nevyhnutnej miere odkloniť od svojich predbežných záverov
vo vzťahu k skutkovej stránke veci, je ale zároveň povinný umožniť stranám adekvátne reagovať na
vzniknutú procesnú situáciu a vytvoriť im priestor na uplatnenie primeraných prostriedkov procesného

útoku a procesnej obrany, vo vzťahu k ochrane ich subjektívnych práv a oprávnených záujmov. Ak
má prezentovaný odklon v konečnom dôsledku vplyv na meritórne rozhodnutie, je súd v záujme
preskúmateľnosti vlastného procesného postupu povinný vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia s
dôvodmi a následkami tohto postupu. Predbežné právne posúdenie veci je zásadný inštitút, ktorého
účelom je zefektívnenie a zjednodušenie sporového konania, vrátane prevencie tzv. prekvapivých

rozhodnutí.

7. V danej veci súd prvej inštancie v zmysle horeuvedených zásad nepostupoval. Zo zvukovej nahrávky
z pojednávania dňa 08.11.2017 vyplýva, že súd prvej inštancie pri predbežnom právnom posúdení bol
toho názoru, že zmluva, ktorá je predmetom sporu neobsahuje podstatné náležitosti spotrebiteľského
úveru, v dôsledku čoho sudkyňa uviedla „že asi bude musieť konštatovať , že úver je bez úrokov a

poplatkov“, nie je zrozumiteľne určená konečná splatnosť, nesprávne je vypočítaná RPMN. Následne
súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok a žalobu žalobkyne zamietol, keď v podstate mal za to, že
sporná spotrebiteľská zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. Z odôvodnenia tohto rozsudku nevyplýva, že by súd prvej inštancie sa
vysporiadal s odklonom od predbežného právneho posúdenia veci na pojednávaní dňa 08.11.2018.

8.Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciepodľa§389ods.1 písm.
b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. V ďalšom konaní vzhľadom

na prijaté závery odvolacieho súdu , úlohou súd prvej inštancie bude opätovne posúdiť žalobkyňou
uplatnený nárok v žalobe a vo veci opätovne rozhodnúť. Súd prvej inštancie sa v ďalšom konaní
vyporiada aj s námietkami žalobkyne a žalovaného uplatnenými v konaní pred odvolacím súdom.

10. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie znova rozhodne o trovách prvoinštančného

konania, ako aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

11. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).